Uznesenie – Starostlivosť o maloletých… ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8724204255
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Har Tzvi
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8724204255.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Har Tzvi a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého
B. W., nar. XX.X.XXXX a K. W., nar. X.X.XXXX, obaja bytom ako matka, obaja zastúpení procesným
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S., deti rodičov - matky Q. W., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom I. XXX/XX, XXX XX J. a otca X. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. 4, XXX XX S. - sídlisko

M., o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č.k. 27P/128/2024-57 zo dňa 26.06.2025, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloleté deti.

2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“ alebo „súd prvej inštancie“)
napadnutým rozsudkom návrh matky zamietol.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd uzavrel, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k
maloletému dieťaťu upravená rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k.: 3P/121/2019 z 21.8.2019,
právoplatným 13.11.2019, ktorým súd okrem iného zaviazal otca prispievať na výživu maloletého B.

sumou 70,- eur mesačne a maloletú K. sumou 50,- eur mesačne. Otec si vyživovaciu povinnosť riadne
neplnil, matka iniciovala exekučné konanie. Otec bol opakovane uznaný za vinného zo spáchania
trestného činu zanedbania povinnej výživy. Výdavky pre maloleté deti sa zvýšili prirodzeným rastom
maloletých detí, ich nástupom na strednú školu, resp. druhý stupeň základnej školy. Matka znáša všetky
výdavky na maloletých sama, poberá náhradné výživné, vypomáhajú jej rodičia. Otec bol pred nástupom
do výkonu trestu odňatia slobody dlhodobo nezamestnaný, nepoberal štátne sociálne dávky, nepoberal

žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Má ukončené stredoškolské vzdelanie, má zdravotné
problémy, o ktorých tvrdí, že ho obmedzujú v práci. Vo výkone trestu odňatia slobody sa u neho prejavili
psychické problémy, pre ktoré nie je možné ho zaradiť do práce. Nemá priznaný invalidný dôchodok.
Maloletédetiodposlednejúpravyvýživnéhonastúpilinavyššístupeňvzdelávania(strednáškolaadruhý
stupeň základnej školy), ich výdavky sú v priemere 524,70 eur mesačne. Matka maloletým zabezpečuje
starostlivosť a podporuje ich vo vývoji, venuje náležitú pozornosť ich zdravotnému stavu, umožňuje im

navštevovať mimoškolské záujmové činnosti (významnejšie sú výdavky na šitie kroja a výdavky spojené
s účasťou maloletej na súťažiach) a v súvislosti so štúdium jej vznikli výdavky spojené so zakúpením
notebooku pre syna. Na strane maloletých preukázateľne došlo k zvýšeniu výdavkov. Na strane otca
od posledného rozhodnutia o výživnom došlo k významným zmenám. Otec je t. č. vo výkone trestu
odňatia slobody pre neplatenie výživného. Uvedený stav sám o sebe nepredstavuje ospravedlniteľnú
okolnosť, pre ktorú by nebolo možné rozhodnúť dokonca o zvýšení výživného. U osôb vo výkone trestu,

aj keď v tom čase nemajú príjem, resp. ho majú podstatne nižší sa v týchto osobitných prípadoch
môže pristúpiť k určeniu výživného aplikujúc tzv. potencialitu príjmu. Súd avšak musí v tomto prípadeprihliadnuť na skutočnosť, že otcovi maloletých nie je vo výkone trestu odňatia slobody umožnené byť
pracovne zaradený, a to s poukazom na jeho nepriaznivý zdravotný stav. Vzhľadom na existenciu tejto
prekážky nie je možné, aby sa pre zvýšenie výživného vychádzalo z potenciálneho príjmu otca a to aj

napriek tomu, že v konaní bolo nepochybne preukázané zvýšenie výdavkov na maloletých. Existencia
tak závažnej okolnosti ako je nepriaznivý zdravotný stav, pre ktorý otec v obmedzených podmienkach
výkonu trestu nemôže byť zaradený do práce (aj keby chcel), bráni, aby sa výživné na maloleté deti, aj
napriek preukázanému zvýšeniu výdavkov na maloletých, nateraz zvyšovalo.

4. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka maloletých detí. Uviedla,
že od roku 2019 sa výdavky na detí rapídne zmenili. Otec detí od roku 2015 nikde riadne nepracoval.
Stále hovoril, že nemôže pracovať, lebo je chorý. Nepracoval/nepracuje. Ak je zdravotný stav otca taký,
že nemôže pracovať, môže poberať invalidný dôchodok. Má za to, že otec nemá žiadne zdravotné
problémy, ktoré by mu bránili pracovať. Náhradné výživné 70 a 50,- eur mesačne nepokryje ani základné
potreby na stravu.

5. K odvolaniu matky sa vyjadril otec mal. detí, ktorý uviedol, že v súčasnosti má prísľub dobre platovo
ohodnotenej pracovnej pozície v stavebnom sektore. Poukázal na dlhy, ktoré potrebuje splácať a zlý
zdravotný stav svojej terajšej partnerky.

6.Kodvolaniuotcasapísomnevyjadrilamatkaakolíznyopatrovník.Navrhli,abyodvolacísúdnapadnutý
rozsudok potvrdil ako vecne správny.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie

prípustné, preskúmal napadnutý rozsudok postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň
vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že je
dôvodný postup podľa § 389, ods. 1, písm.c), zákona č. 160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a vrátenie veci súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie.

8. Matka v odvolaní proti rozsudku namietala záver súdu, podľa ktorého nie sú splnené zákonné
podmienky pre zmenu súdnej úpravy výživného vzhľadom na to, že od poslednej súdnej úpravy došlo na
strane otca k výraznej zmene pomerov, ktorá spočíva v jeho nepriaznivom zdravotnom stave, v dôsledku

ktorého nie je schopný v obmedzených podmienkach výkonu trestu odňatia slobody vykonávať prácu
a dosahovať príjem.

9. Podľa § 62 ods.1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.
10. Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd
aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Podľa § 78, ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak

sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.13. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením
novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím), je zmena pomerov. Zmena pomerov môže byť
odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane

oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa ods. 3 tohto ustanovenia. Na strane
povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania (súd je povinný skúmať príčiny), dlhodobá
práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na
strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti
živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky

(predškolák - prvý stupeň - druhý stupeň - stredná škola - vysoká škola), zmena majetkových pomerov a
pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti. (PAVELKOVÁ, Bronislava. § 78 [Zmena výživného]. In: PAVELKOVÁ,
Bronislava. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 3. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2019, s. 500.)

14. V preskúmavanej veci vyplýva, že na strane mal. detí od času poslednej súdnej úpravy pred 6 rokmi
nepochybne došlo k zmene pomerov. Obe deti sú staršie, ich výdavky sú v súčasnosti vyššie. Matka
výdavky na deti vyčíslila na sumu 524,70 Eur mesačne. Súd tieto výdavky uznal a správne uzavrel, že
na strane mal. detí preukázateľne došlo k zmene pomerov. ( body 30., 31. odôvodnenia).

15. Otec maloletých detí bol v čase pôvodnej súdnej úpravy nezamestnaný, nemal žiaden príjem, z
evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre omeškanie. Predtým pracoval na živnosť na
elektroinštalácie a zriaďovanie internetových sietí, mesačný príjem zo živnosti cca 700-800 Eur. Býval
u rodičov, na bývanie neprispieval, mal zdravotné problémy so skoliózou. Má ukončené stredoškolské
vzdelanie s maturitou v odbore elektro. Od 10.10.2024 bol vzatý do väzby, pretože nenastúpil na výkon

trestu odňatia slobody, na ktorý bol právoplatne odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy na
trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne.

16. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd

neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím
konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje

dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v
dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s

vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody,privýkonektoréhodošlokpoklesualeboažstratejehopríjmov.(porovnajrozsudokNajvyššieho
súdu SR z 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;)

17. Otec maloletých detí bol odsúdený na trest odňatia slobody v dôsledku toho, že v predchádzajúcich
24 mesiacoch bol za takýto skutok odsúdený, napriek tomu pokračoval v trestnej činnosti a vyhýbal
sa plneniu svojej základnej rodičovskej povinnosti a to zabezpečeniu výživy pre svoje maloleté deti,
ktoré sú na výživu zo strany rodičov odkázané. Zdravotné problémy mal už aj v čase poslednej súdnej

úpravy. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený pre nespoluprácu, nepreukázal, že vyvíja
snahu zamestnať sa. Rovnako tak nepreukázal, že jeho zdravotné problémy sú natoľko závažné, že mu
bránia v schopnosti zamestnať sa a dosahovať príjem. Odvolací súd poukazuje na závery vyplývajúce
z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 236/2018 zo dňa 20.02.2019: „Skutočnosť, že sa otec
maloletého dieťaťa povinný platiť výživné dopustil úmyselného protiprávneho konania majúceho znaky

trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov, nemôže byť na úkor
maloletého dieťaťa. Nemôže ísť ani o dôvod, pre ktorý by sa nemal uplatniť princíp potencionality
príjmov, v zmysle ktorého súd neprihliada len na skutočné príjmy osoby povinnej platiť výživné, ktorédosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jej potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,
ktoré mohla mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a
jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. V prípade povinného, ktorého osobná

sloboda je obmedzená, však súd musí pri stanovení výšky výživného vychádzať aj z reálnych možností
povinnéhopočasobdobiaobmedzeniajehoosobnejslobody,pretoževtomtočasesapovinnýobjektívne
nemôže uplatniť slobodne na trhu práce.“

18. Samotný otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že má prísľub dobre platenej pracovnej

pozície v odbore stavebníctvo. Manuálna práca v stavebníctve svedčí o tom, že otec je fyzicky spôsobilý
pracovať. Z otcovho vyjadrenia implicitne tiež vyplýva, že trest odňatia slobody bol ukončený. Aj keď
bola možnosť otca pracovať v čase výkonu trestu odňatia slobody v dôsledku obmedzených pracovných
možností a zdravotnej indispozície otca obmedzená, je možné tento stav považovať za dočasný. Dĺžku
uloženého trestu odňatia slobody uloženú súdom nie je možné považovať za natoľko dlhú, aby spôsobila
objektívnu nemožnosť otca dlhodobo dosahovať príjem (v porovnaní s trestami v trvaní rádovo desiatky

rokov, prípadne doživotného trestu). Nepochybne, otec po ukončení trestu bude mať vysoký dlh na
výživnom, ktoré za neho v súčasnosti plní štát formou náhradného výživného, avšak splnením účelu
trestu je aj jeho výchovný aspekt a resocializácia páchateľa. K tomu nepochybne patrí aj uvedomenie
si rodičovskej zodpovednosti a povinnosti splatenia dlhu, ktorý má voči maloletým deťom odkázaným
na výživu tým, že páchal trestnú činnosť, za ktorú bol potrestaný.

19. Súd pri určení výšky príjmu povinného z výživného nevychádzal zo zásady potenciality jeho príjmu.
Otec v minulosti pracoval, jeho kvalifikácia mu umožňuje nájsť si prácu v odbore, v ktorom je vyučený
a má pracovné skúsenosti. Nemožno prihliadať na to, že otec sa v dôsledku jeho trestnej činnosti
pripravil o príjem. Rovnako tak nie je možné prihliadať na otcom tvrdené zdravotné problémy, keďže

nebolo preukázané, že v ich dôsledku nie je schopný pracovať. Súd nevenoval dostatočnú pozornosť
skúmaniu možností a schopností otca dosahovať príjem. Svoju pozornosť zameral len na to, že otec
bol dočasne v čase rozhodovania súdu vo výkone trestu odňatia slobody, kde kvôli operácii hydrokély
a potrebe nastavenia medikamentóznej liečby hypertenzie možno objektívne dočasne nemohol byť
pracovnezaradený,aleniejemožnétútodočasnúindispozíciuvnímaťakodôvodprezamietnutienávrhu

matky na zvýšenie výživného.

20. Z tohto dôvodu pristúpil odvolací súd k zrušeniu rozsudku postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods.
1 písm. c) CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

21. Úlohou súdu v ďalšom konaní bude doplniť dokazovanie, so zameraním na zistenie skutočného
stavu, najmä so zameraním sa na ustálenie výšky príjmu otca ako povinného rodiča. Ak bude súd
vychádzať z potenciality jeho príjmu, prihliadne na kvalifikáciu otca, jeho pracovnú históriu, predmet
živnostenského oprávnenia. Ak otec nedosahuje príjem zo živnosti, alebo zamestnania, je namieste
zaoberať sa pracovnými ponukami v odbore, v ktorom v minulosti pracoval a je vyučený. Nezodpovedá

zákonným kritériám ustálenia potenciálneho príjmu v zahraničí, alebo v mieste mimo dostupnosti v
mieste bydliska povinného. Odvolací súd pripomína, že pre určenie rozsahu zvýšeného výživného na
dieťa je potrebné potencionálny príjem otca vyjadriť ako čistý mesačný príjem. Základné pravidlá
pre určenie výšky výživného obsiahnuté v ust. § 75 zákona o rodine sa vzťahujú na všetky druhy
vyživovacích povinností a príspevkov, pričom je dlhoročnou zaužívanou praxou v súdnych konaniach

stanoviť ich rozsah zo základu predstavujúceho čistý príjem (aj potencionálny) povinnej osoby. (NS SR
z 29. mája 2024 sp. zn. 7CdoR/13/2023). V prípade, ak súd dospeje k záveru, že možnosti a schopnosti
otcaprekračujúrámeczvýšeniavýživného,ktorévkonanínavrhovalamatka,súdniejetakýmtonávrhom
viazaný a môže ho prekročiť. Súd v konaniach o výživnom nie je viazaný návrhmi rodičov a rozhoduje
podľa vlastného zistenia najlepšieho záujmu dieťaťa.

22. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného, ako aj odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).