Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-12S/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4022200216
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová, LL.M

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4022200216.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vladimíry Slobodovej LL.M

a členov senátu JUDr. Davida Žáka a JUDr. Daniely Uhríkovej v právnej veci žalobcu: LAZIO, s.r.o., so
sídlom Klincová 37/B, Bratislava, IČO: 45 287 228, právne zastúpeného: JUDr. Irena Sopková, s.r.o.,
advokátska kancelária so sídlom Dvořákovo nábrežie 7529/E, Bratislava, pracovisko Hlavná 25, Košice,
IČO: 48 301 728, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100543982/2022 zo dňa
22.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Nitra, pobočka Nové Zámky (ďalej aj „správca dane“) vykonal u daňového subjektu
LAZIO, s.r.o. (ďalej len „daňový subjekt“ alebo „žalobca“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie január 2018. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č.
101578083/2020 zo dňa 14.10.2020 (ďalej aj len „protokol z daňovej kontroly“), ktorý bol spolu s výzvou
na vyjadrenie doručený žalobcovi dňa 30.10.2020. V protokole uviedol, že žalobca nepreukázal splnenie
podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) od faktúr vystavených pre spoločnosť
PARTNERIX s.r.o., so sídlom Husitská 107/3, Žižkov, 130 00 Praha 3 (ďalej len „Partnerix“). Žalobca sa
k protokolu z daňovej kontroly vyjadril, preto vytýčil správca dane termín ústneho pojednávania, na ktorý

bol žalobca predvolaný, ale bez ospravedlnenia sa naň ani nedostavil.

2. Správca dane rozhodnutím č. 102172553/2021 zo dňa 08.11.2021 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) určil žalobcovi
ako daňovému subjektu rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2018 vo výške 3.103,29 eur.
3. Správca dane odôvodnil prvostupňové rozhodnutie tým, že žalobca nepreukázal reálne dodanie

tovaru z tuzemska do iného členského štátu a splnenie podmienok podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona
o DPH z faktúr vystavených pre daňový subjekt Partnerix. Z odôvodnenia vyplýva, žalobca deklaroval v
preverovanom zdaňovacom období dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu s oslobodením
od dane podľa § 43 zákona o DPH na základe faktúr vystavených pre odberateľa Partnerix: faktúra č.180100001 zo dňa 22.01.2018 v sume 6 912,24 eura a faktúra č. 180100002 zo dňa 23.01.2018 v sume
17 707,50 eura, celkom v sume 18 619,74 eura.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie a žalovaný rozhodnutím č. č.
100543982/2022 zo dňa 22.03.2022 ( ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4
daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že správca dane vykonal dostatočné
dokazovanie a stotožnil sa s jeho závermi.
II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

5. Žalobca sa včas podanou žalobou zo dňa 18.05.2022 na Krajskom súde v Nitre (ďalej aj ako „krajský
súd“ alebo aj ako „správny súd“) domáhal voči žalovanému preskúmania zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žiada zrušiť obe rozhodnutia podľa § 191 ods.
1 písm. c), d), e), g) SSP, priznať mu plnú náhradu trov konania.

6. Žalobca namieta, že správca dane nesprávne vyhodnotil dôkazy, konal nezákonne, porušil daňový
poriadok, obchodný zákon ako aj ďalšie všeobecne záväzné predpisy, napadnuté rozhodnutie považuje
za nezákonné. Ďalej že správca dane nezvolil najvhodnejšie prostriedky k správnemu určeniu
a vyrubeniu dane. Namieta, že je v rozpore s platnou legislatívou i judikatúrou súdov, aby správca dane
určoval podnikateľskému subjektu, do akých zmluvných vzťahov má vstupovať a za akých podmienok.

7. Žalobca sa vo svojej argumentácii odvoláva na ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm.
a) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, tvrdí, že správca dane zistil reálnosť plnenia –
dodania. Podľa žalobcu je nesporné, že daňový subjekt v daňovom konaní podrobne prezentoval všetky
obchodné transakcie, preprava bola zrealizovaná. Žalobca namieta, že žalovaný porušil jeho právo na
spravodlivý súdny proces, ak sa k jeho odvolacím námietkam nevyjadril a neuviedol, akých porušení sa

mal dopustiť, keď on splnil všetky podmienky, predložil všetky dôkazy.
8. Namieta nepreskúmateľnosť odôvodnenia pre absenciu riadneho odôvodnenia, závery rozhodnutia
sú podľa neho vadné, lebo sú v rozpore s objektívnymi, odbornými skutočnosťami. Vadu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia vidí v tom, že absencia odborných vlastných logických úvah, ktoré
nemajú oporu v odborných publikáciách a znaleckom dokazovaní.

9. Namieta, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade s § 63 daňového poriadku, lebo nevychádza zo
stavu veci zisteného v daňovom konaní. Taktiež namieta, že rozhodnutie neobsahuje výrok o náhrade
trov konania v zmysle § 63 ods. 3 daňového poriadku v spojení s § 12 citovaného zákona. Podľa tvrdenia
žalobcu on splnil všetky podmienky uložené § 43 zákona o DPH.
III.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 26.09.2022 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrval na
záveroch obsiahnutých v prvostupňovom aj napadnutom rozhodnutí. Konštatoval, že skutočnosti
uvádzané žalobcom v bode I., II. a III. správnej žaloby nemajú charakter námietok, v bode IV. uvádza

žalobca skutkový stav, ale nepodal námietky voči konkrétnemu postupu správnych orgánov. Nesúhlasí
s názorom žalobcu, že by prvostupňové rozhodnutie neobsahovalo všetky náležitosti § 63 ods. 3 písm.
c) a § 63 ods. 5 daňového poriadku.
11. Námietku o absencii výroku o náhrade nákladov považuje za nedôvodnú, § 63 daňového poriadku
je všeobecný, v zmysle tohto ustanovenia sa vydávajú rôzne typy rozhodnutí, ktorými sa rozhodnutie o

právach a povinnostiach daňového subjektu ( rozhodnutie o prerušení daňového konania, rozhodnutie o
vyrubení rozdielu dane, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12 daňového poriadku..).
Správcadanevrozhodnutívyrubilžalobcovirozdieldanezpridanejhodnoty,alenakoľkožalobcanebolv
priebehu daňovej kontroly účastníkom úkonov súvisiacich so správou daní a nebol ani v postavení osoby
v zmysle § 12 ods. 2 daňového poriadku, vo výroku napadnutého rozhodnutia a v rozhodnutí správcu

dane, nemohlo byť uvedené rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní. Správca dane v prípade osôb
uvedených v § 12 ods. 2 daňového poriadku, ktoré sa zúčastnili na úkonoch súvisiacich so správou dani,
rozhoduje o výške nákladov samostatným rozhodnutím. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu
popiera, že by správca dane určoval daňovému subjektu , do akých zmluvných vzťahov má vstupovať.
12. V prípade skutočnej realizácie obchodu disponujú obidvaja obchodní partneri zhodnými

listinnými dôkazmi, ktorých predložením preukážu realizáciu obchodnej transakcie. V danom prípade
realizáciu obchodnej transakcie preukázal predložením dôkazov iba žalobca, odberateľské spoločnosti
nadobudnutie tovaru od žalobcu nepreukázali. Správca dane neuznal žalobcovi oslobodenie dodávok
tovaru od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu a nie pre nesplnenie podmienokpodľa § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval
splnenie podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH, t.j. splnenie podmienky oslobodenia dodania
tovaru od dane pri jeho dodaní z tuzemska do iného členského štátu. V súčinnosti s českou finančnou

správou preveroval správca dane nadobudnutie tovaru v spoločnosti Partnerix. Žalobcom predkladané
doklady nepreukázali reálnosť dodania tovaru do iného členského štátu, čiže žalobca neuniesol dôkazné
bremeno.
13. Námietku ohľadom prieťahov v priebehu vykonávanej daňovej kontroly hodnotí všeobecnú, lebo
žalobca nekonkretizoval, v čom vidí prieťahy správcu dane v konaní a ktoré veci nevybavoval

bezodkladne. Daňová kontrola začala 25.7.2019, prerušená bola od 26.11.2019 do 26.3.2020 z dôvodu
žiadosti o MVI a od 21.4.2020 do 25.4.2020 z dôvodu COVID-19, ukončená bola dňa 30.10.2020.
Pokiaľ žalobca vyžaduje, aby sa vyjadril k jeho námietkam, ta najprv by mal žalobca svoje námietky
konkretizovať. Počas daňovej kontroly správca dane vyslovil záver, pochybnosti o dodaní tovaru
z tuzemska do iného členského štátu, lebo zahraničná odberateľská spoločnosť mu nepredložila žiadne
dôkazy , že skutočne nadobudla tovar od žalobcu.

14. Vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu popiera, že by správca dane určoval daňovému
subjektu, s kým má vstupovať do obchodných vzťahov. Ale dôvodom na vznik pochybnosti o správnosti
a hodnovernosti dôkazov predložených žalobcom bolo to, že odberateľské spoločnosti nepredložili
správcovi dane žiadne účtovné a iné doklady preukazujúce nadobudnutie tovaru od žalobcu. Čiže
žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku.

Predložením len vystavených faktúr pre dodávateľa nepreukázal, či skutočne došlo k dodaniu tovaru
do iného členského štátu.
IV.
Konanie na správnom súde, pojednávanie

15. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd
v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom
práce správneho súdu bola vec v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch náhodným

výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 3S správneho súdu. Pred Správnym súdom
v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. NR-12S/21/2022.

16. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„SSP“)a§3ods.3písm.b)zákona č.151/2022Z.z.ozriadenísprávnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní dňa 12.02.2026.

V.
Relevantná právna úprava

17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov ( ďalej

len „SSP“) v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia
podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

18.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.20. Podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na

ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

21. Podľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia
od dane podľa odsekov 1 až 4: a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru
zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru,

v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom
štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak
platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný
preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,
ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a
priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne,

bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta
a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu
miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko
vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo
pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä

zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za
prepravu tovaru.

22. Podľa § 43 ods. 8 zákona o DPH ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná
odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5

písm. b) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho
mesiaca,vktoromsauskutočnilododanietovaru.Akplatiteľnemádokladypodľaodseku5písm.b)alebo
c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za
zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

23. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný
platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

24. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

25. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

26. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

27. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

VI.
Právne posúdenie veci

28. Predmetom súdneho konania v danej veci bolo v medziach žalobných bodov preveriť zákonnosť
žalobcom namietaného procesného postupu a právnych záverov daňových orgánov v súvislosti s

výkonom daňovej kontroly oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH za
zdaňovacieobdobiejanuár2018,akoiposúdiťmieruprenosudôkaznéhobremenanažalobcuvzhľadom
na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na oslobodenie od dane pridodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 Zákona o DPH, resp. pri určení daňovej
povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie.
29. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať

dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný
postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, podľa pravidiel logického uvažovania,
či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy a či vychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu pri
vyslovení záveru, že žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre vznik nároku na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty z dôvodu nepreukázania uskutočnenia zdaniteľného plnenia zo strany ním

deklarovaných dodávateľa tovaru. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (napr. nález Ústavného súdu SR č.
k. II.ÚS 127/07-21 alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009)
nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len
preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne
orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a
procesnoprávne predpisy.

Všeobecné východiská intrakomunitárnych obchodov

30. Správny súd v súvislosti s nárokom na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska
do iného členského štátu podľa § 43 Zákona o DPH zdôrazňuje, že zmyslom úpravy zdaňovania
intrakomunitárnych obchodov je zabezpečiť, aby dodávky tovaru v rámci územia Európskej únie

podliehali DPH len v štáte určenia (spotreby). Súdny dvor Európskej únie v tejto súvislosti považuje
princíp neutrality za hlavný princíp spoločného systému dane z pridanej hodnoty, z ktorého vyplýva
i právo na odpočet daňového zaťaženia na predchádzajúcom produkčnom stupni (napr. rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie - Axel Kittel proti Belgickému štátu a Belgický štát proti Recolta Recycling
SPRL zo dňa 06. júla 2006, C- 439/04 a C-440/04).

31. Zároveň aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom skoršom rozhodnutí sp. zn. 8Sžf/7/2015
zo dňa 26. 01.2017 uviedol: ,,aby išlo o intrakomunitárny obchod, ktorý je oslobodený od dane, musia
byť splnené zákonné podmienky, a to jednak: že tovar bol prepravený do iného členského štátu, a že
tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň. Pojem osoba identifikovaná pre daň v inom členskom

štáte treba vykladať tak, aby bol naplnený účel Európskej úpravy, t. j. prenos daňových príjmov do
štátu spotreby, osobou povinnou odviesť daň za intrakomunitárnu dodávku, bude len tá osoba, ktorá
je platiteľom DPH. Nestačí, že táto osoba je formálne registrovaná, len musí mať aj reálnu možnosť
odviesť daň. Je na dodávateľovi, v danom prípade žalobcovi, aby sa uistil, že dodávka bola vnútri
spoločenstva zdanená (inak by to mohlo byť k daňovému úniku), čo vyplýva aj z rozhodnutia súdneho

dvora EÚ-C-409/04. Cieľom je zamedziť dvojité zdanenie a preto sa zaviedlo zdaňovanie nadobudnutia
tovaru v členskom štáte miesta konečnej spotreby“ (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021).

32. Právna úprava daňového konania a oslobodenia od DPH je založená na princípe, podľa ktorého

dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý
oslobodenie uplatňuje. Vo vzťahu k režimu DPH priamo zákon predpisuje, ako je potrebné preukazovať
splnenie podmienok daňových nárokov platiteľa dane. V prípade oslobodenia od dane pri dodaní tovaru
z tuzemska do iného členského štátu sú tieto dôkazy presne identifikované v § 43 ods. 5 Zákona o DPH.
Ich predložením teda platiteľ dane unesie dôkazné bremeno, týkajúce sa tvrdenia o reálnom uskutočnení

dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu, pokiaľ obsahujú náležitosti vyžadované osobitnými
predpismi. Základným predpokladom pre oslobodenie dodávateľa od dane je však reálne uskutočnenie
dodania tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak k reálnemu premiestneniu tovaru do iného
členského štátu nedošlo, nemožno oslobodenie od dane priznať, a to i v prípade splnenia podmienok
uvedených v § 43 Zákona o DPH (obdobne aj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 5Sžfk/51/2019 zo dňa 16.12.2021).

33. V súvislosti s dôkazným bremenom správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že

dôkazné bremeno je na daňovom subjekte. Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane
dôkazného subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených
podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej
hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje zazákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočnostíadokladovpredkladanýchdaňovýmsubjektom.Akdaňovýsubjekt,naktorom„leží“dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty

uznaný ako oprávnený.

K obchodom žalobcu

34. Žalobca v žalobe konštatoval, že počas konania predložil správcovi dane všetky dostupné doklady,

ktoré preukazovali naplnenie formálnych podmienok predpokladaných ustanovením § 43 ods. 5 Zákona
o DPH – jednotlivými faktúrami, ktorými fakturoval dodaný tovar svojim odberateľom, pričom súčasne
preukázal nadobudnutie tovaru od svojho dodávateľa , preukázal prepravu do Českej republiky,
preukázal prevzatie tovaru a aj platbu za dodaný tovar.

35. Správny súd však uvádza, že listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca v daňovom konaní by boli

spôsobilé privodiť žalobcovi uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH len
za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej
republiky a dodaný tovar bol zdanený odberateľom ako daňovým subjektom v inom členskom štáte, v
rámci Európskeho spoločenstva, čo preukázané nebolo. Žalobca preto podľa názoru správneho súdu
neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 Daňového poriadku, pretože oslobodenie od DPH pri

vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na predmet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda na
daňovú transakciu medzi týmito subjektami aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi
v inom členskom štáte. Ak správca dane na základe informácií českej finančnej správy nadobudol
závažné pochybnosti o pravdivosti a hodnovernosti žalobcom predložených dokladov, či vyjadrení
daňového subjektu, nemusel tieto uznať ako relevantné. V prejednávanom prípade, keďže žalobca si

nadmerný odpočet DPH uplatňoval v súvislosti s oslobodením od platenia dane podľa § 43 Zákona o
DPH, bolo predpokladom takéhoto postupu aj preukázanie, že tovar skutočne opustil územie Slovenskej
republiky a dodaný tovar bol v Českej republike zdanený, čo sa však nepreukázalo. Žalobca podľa
názoru správneho súdu neuniesol dôkazné bremeno podľa § 29 ods. 8 Daňového poriadku.

36. Orgány finančnej správy tak nepochybili, ak prihliadli na skutočnosti, ktoré im boli dodané na
základe žiadosti o medzinárodnej výmeny informácií (ďalej „žiadosť o MVI“) k spoločnosti Partnerix.
Česká finančná správa reagujúc na žiadosť o MVI deklarovala, že nebolo preukázané, že tovar bol
spoločnosťou Partnerix prijatý a zaúčtovaný, priznaný a zaplatený. Spoločnosť Partnerix podávala
súhrnné hlásenia adresované na slovenské dodávateľské spoločnosti UNITED JB s.r.o., Komárno, IČ

DPH A. a LS BELL, Bratislava, IČ DPH A.. Od 17.01.2019 podľa obchodného registra sídli Partnerix
na adrese B. XXX/X, XXXXX C. X, ale reálne sa na uvedenej adrese nachádza spoločnosť, ktorá
ponúka služby súvisiace s poskytnutím sídla. Partnerix tu má virtuálne sídlo, na ktorom sa nezdržuje, so
správcom dane nespolupracuje, ani tu nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť. Spoločnosť Partnerix
na výzvu správcu dane nereagovala, nenahlásila žiadnu prevádzku, kde by vykonávala ekonomickú

alebo inú činnosť.

37. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane oboznámil daňový subjekt s
výsledkami dokazovania, daňový subjekt na základe výzvy predložil správcovi dane dôkazy súvisiace so
spoločnosťou Partnerix - zmluvu o pronájmu nebytových prostor zo dňa 01.02.2017, zmluvu o pronájmu

skladových prostor zo dňa 10.01.2017 (LIKELAND s.r.o.) a odpoveď vystavenú spoločnosťou Partnerix
zo dňa 01.07.2020 pre Finanční úrad Brno 1 s prílohou. Pri ústnom pojednávaní dňa 08.07.2020
uviedol daňový subjekt, že prepravu tovaru si zabezpečovali odberatelia na svoje náklady, a preto
nedisponuje žiadnymi dokladmi za vykonanú prepravu. Správcovi dane sa nepodarilo vypočuť ako
svedka konateľa spoločnosti Partnerix, pána D. E., na vytýčenom pojednávaní dňa 24.08.2020 ani

dňa 28.09.2020. Na ústne pojednávania sa nedostavil ani daňový subjekt, síce bol o termínoch riadne
upovedomený. Správca dane vyhodnotil zistené skutočnosti v rozhodnutí (na str. 6 - 10 ) a uzavrel,
že daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 a
5 zákona o DPH z faktúr vystavených pre spoločnosť Partnerix. Správca dane doručil vypracovaný
protokolzdaňovejkontrolydaňovémusubjektudňa30.10.2020,ktorýsakprotokoluvyjadril,následnesa

správca dane v rámci vyrubovacieho konania neúspešne pokúsil dať predviesť konateľa D. E.. Obvodné
oddelenie PZ Jelka vykonalo pokus o predvedenie menovaného, ale zistilo, že D. E. sa zdržiava v
Nemecku, kde pracuje a domov chodí zriedkavo. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že v súvislosti s iným konaním (str. 5,6 rozhodnutia žalovaného) zistil, že p. D. E. poskytol správcovidane svedeckú výpoveď, pri ktorej uviedol, že počas jeho pôsobenia v pozícii konateľa pravdepodobne
splnomocnil inú osobu na manažovanie firmy, jednalo sa o E. F., ktorý mu vypomáhal a preberal
tovar. Asi pred rokom predal spoločnosť, ktorá sa zaoberala kúpou a predajom tovaru – drogéria,

sladkosti, káva. Svedeckou výpoveďou G. H., konateľa spoločnosti ND Gold s.r.o., Mostová 242, IČO
47 601 027 (ďalej „ND Gold s.r.o.“), bolo zistené, že pre daňový subjekt a dodávateľské spoločnosti
nevykonával prepravu tovaru, ale na základe zmluvy o prenájme prenajal motorové vozidlá spoločnosti
Partnerix. Správca dane stanovil termín prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým
subjektom na deň 15.10.2021, ale daňový subjekt sa v ustanovený deň k správcovi dane nedostavil.

Podľa predložených CMR dokladov prepravu tovaru vykonala spoločnosť ND Gold s.r.o., ktorá podľa
predloženej zmluvy prenajala vozidlá spoločnosti Partnerix. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že
uskutočnenie prepravy tovaru nebolo vykonané spoločnosťou ND Gold s.r.o. uvedenou na predložených
dokladoch ako prepravca. Podľa zistení správcu dane (viď zmluva o prenajatých vozidlách) vykonala
prepravu tovaru spoločnosť Partnerix, ktorá okrem zmluvy o prenájme vozidiel nedisponuje dokladmi
preukazujúcimi prepravu tovaru. Odvolací orgán taktiež poukazuje na skutočnosť, že za zdaňovacie

obdobia február, marec, júl a december 2017 nebola spoločnosťou ND Gold s.r.o. vystavená faktúra, za
prenájom vozidiel spoločnosti Partnerix.

38. Pri posudzovaní námietok žalobcu v správnej žalobe správny súd vychádzal z administratívneho
spisu, ktorý mu bol predložený a zameral sa na skúmanie a zistenie toho, či vykonané dôkazy, z

ktorých daňové orgány vychádzali, sú natoľko relevantné, že z nich možno logicky vyvodiť skutkový
záver, ku ktorému dospeli daňové orgány a či vykonané dôkazy daňové orgány správne posúdili, a
to jednotlivo ako i v ich vzájomnej súvislosti. Účelom daňovej kontroly je overiť pravdivosť a úplnosť
podaného daňového priznania podľa účtovnej evidencie a prvotných dokladov daňovníka, aby daň bola
odvedená do štátneho rozpočtu v správnej výške. Správca dane vlastným šetrením zistil také objektívne

skutočnosti, na základe ktorých žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2018 v sume 3.103,29 eur.

39. Námietku o nesprávnom vyhodnotení dôkazov považuje súd za nedôvodnú z nasledovných
dôvodov: daňový poriadok určuje procesný postup daňového orgánu, ktorý je povinný vykonať z vlastnej

iniciatívy také dokazovanie, ktoré môže prispieť k presnému a úplnému objasneniu veci, a to aj bez
návrhu účastníkov konania. Je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, a ktoré
skutočnosti stačí osvedčiť inými podkladmi. Hodnotenie vykonaných dôkazov je vecou správnej úvahy
správcu dane, ktorý posudzuje, či sa určitá skutočnosť má považovať za dokázanú, či vykonané dôkazy
postačujú alebo či treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Aj keď dokazovanie v daňovom

konaní vedie správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. V rámci dokazovania
posudzuje správca dane závažnosť jednotlivých dôkazných prostriedkov, a tiež posudzuje vierohodnosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov a rozhoduje o ich dôkaznej sile. Žalobca na svoju obranu uviedol
dôkazy, ktoré predložil správcovi dane, ale z administratívneho spisu súdu vyplynulo, že medzi nimi
nie sú žiadne relevantné dôkazy, ktoré by vyvrátili názor správcu dane o nepreukázaní dodania tovaru.

Pri predmetnej daňovej kontrole daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie správca dane
postupoval v zmysle vyššie uvedených princípov a zákonných ustanovení, zachoval rovnováhu záujmov
štátu aj daňového subjektu a vydal zákonné rozhodnutie.

40. Nedôvodnou je aj námietka o absencii výroku rozhodnutia o náhrade trov konania. Výrok

rozhodnutia je jadrom celého rozhodnutia, ktorým sa určujú konkrétne práva a povinnosti účastníkov
správneho konania. Musí v presnej, stručnej a úplnej formulácii vyjadriť záver správneho orgánu
o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia. Rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní v tomto
konkrétnom prípade nebolo potrebné vo výroku uvádzať, lebo náhrada nákladov sa viažu len na §12
daňového poriadku.

41. Za irelevantnú súd považuje námietku odvolávajúcu sa na splnenie podmienok podľa § 49 ods.
1, 2 Zákona o DPH, lebo v tomto prípade správne orgány pri rozhodovaní posudzovali splnenie
hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 43 zákona o DPH ohľadom dodania tovaru do iného členského
štátu a nie splnenie podmienok podľa § 49 zákona o DPH. Preto nebolo dôvodné ďalej sa touto

námietkou aj zaoberať.

42. Žalobnej námietke o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd vytýka, že je vo všeobecnej
rovine. Žalobca v žalobe bližšie nešpecifikoval, v čom presne nachádza nezrozumiteľnosť alebonedostatok dôvodov rozhodnutia žalovaného. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia zistil, že z
rozhodnutia je zrejmé jeho odôvodnenie, správna úvaha, ako aj rozsah vykonaného dokazovania,
ustálenie skutkového stavu a právne posúdenie veci, a preto uvedenej žalobnej námietke

o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd neprisvedčil.
43. Súd uvádza, že všeobecné konštatovanie žalobcu o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia s odkazom na obsah ním podaného odvolania v administratívnom konaní, na vecný
prieskum napadnutého rozhodnutia v tomto smere zo strany správneho súdu nepostačuje. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 2Sžp/23/2011 zo dňa 22.08.2012, podľa ktorého: „Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že
zákon bol porušený, žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie
zákona. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie
alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu, a toto tvrdenie
právne odôvodniť. Pokiaľ tak neurobí, nie je možné všeobecne formulované žalobné námietky meritórne
prejednať.“

44. Správny súd, súc viazaný len obsahom žalobných bodov, vytýka všeobecnú rovinu týchto žalobných
námietok v ods. 7, 9 a 10,11 odôvodnenia tohto rozsudku. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol
porušený, ale žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.
Za žalobné body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný

porušil, ani ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho
súdu Českej republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005). Žalobca musí uviesť, aké aspekty dejov či okolností
uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej nezákonnosti (pozri napr. rozsudok
rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 2 Azs 92/2005). Správny súd
v zásade preskúma iba žalobné body a nevyhľadáva ani sa nezaoberá inými dôvodmi, ktoré by mohli

byť relevantné pre vyhovenie nároku žalobcu.

45. Obligatórnou náležitosťou správnej žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu,
a toto svoje tvrdenie aj právne odôvodniť. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol porušený,

žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Za žalobné
body nemožno považovať ani prostý výpočet ustanovení zákona, ktoré údajne žalovaný porušil, ani
ich parafrázu bez akejkoľvek špecifikácie (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky sp. zn. 8 Azs 134/2005).

46. Čo sa týka skutkových tvrdení obsiahnutých v správnej žalobe, tieto nemôžu byť iba typovou
charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných
konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne
substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí,
v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má

zásadný význam aj pre žalovaného. Základnou procesnou zásadou je rovnosť účastníkov pred súdom
vyjadrovaná niekedy ako rovnosť zbraní. Každá procesná strana by mala mať primeranú možnosť
uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré ju citeľne neznevýhodňujú v porovnaní s protistranou.
Jedine tým, že strana svoj prednes dostatočne konkretizuje, umožní druhej strane k tomuto prednesu
urobiť vyjadrenie. Pokiaľ je tvrdenie jednej procesnej strany nekonkrétne, nevie druhá strana, k čomu

sa má vlastne vyjadriť; tým sa prirodzene znižuje aj jej možnosť náležitej procesnej obrany. Žalobca
je povinný vymedziť, akých konkrétnych nezákonných krokov, postupov, úkonov, úvah, hodnotení či
záverov sa mal orgán verejnej správy voči nemu dopustiť v procese vydania napadnutého rozhodnutia
či priamo rozhodnutím samotným, a rovnako je povinný ozrejmiť svoj právny náhľad na to, prečo sa má
jednaťonezákonnosti.Ohľadomprávnejargumentáciesažalobcanemôžeuspokojiťlensovšeobecným

odkazom na určité ustanovenia zákona bez súvislosti so skutkovými námietkami. Žalobca musí uviesť,
aké aspekty dejov či okolností uvedené v rámci skutkových tvrdení považuje za základ ním tvrdenej
nezákonnosti (pozri napr. rozsudok rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky
sp. zn. 2 Azs 92/2005).

47. Na tomto mieste považuje súd za dôležité zdôrazniť, že správny súd preskúmava rozhodnutie
orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (tzv. v medziach
žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v
správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovaťich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu
konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike
na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po

uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadnuť. Taktiež súd nemôže v odôvodnení
svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010 z 25. novembra 2010).

48. Na základe uvedeného možno konštatovať, že od miery precizovania žalobných bodov závisí,

akej ochrany sa žalobcovi zo strany správneho súdu dostane. Nemožno očakávať, že pri všeobecnom
výpočte porušených ustanovení zákona môže správny súd žalobu prejednať v takto všeobecných
medziach, teda z hľadiska, či neboli porušené označené ustanovenia zákona. K žalobe, v ktorej
absentujú určité skutkové tvrdenia, by sa tak dostalo žalobcovi podrobnejšieho prieskumu, ako keď
by nimi bol rozsah prieskumu vymedzený. Nakoniec by akceptácia podobných nedostatkov žalobných
bodov viedla k popretiu povinnosti žalobné body označiť.

49. V závere správny súd dodáva, že nemá povinnosť zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami
žalobcu, ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte aj
poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon

spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na
opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno
ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie

povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad
rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8 Sžo/150/2009).

50. Všetky skutočnosti, zaprotokolované v administratívnom spise, tak boli výsledkom činnosti správcu
dane. S odkazom na všetky skutočnosti, uvedené v tomto rozsudku tak správny súd konštatuje,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré by zakladalo jeho právo na oslobodenia od DPH.
Bolo povinnosťou žalobcu uniesť dôkazné bremeno a preukázať splnenie podmienok, ktoré kladie
zákon o DPH. Žalobca zároveň v žalobe nepredniesol také žalobné body, ktoré by akýmkoľvek

spôsobom dokázali spochybniť správnosť záverov orgánov finančnej správy – žaloba bola koncipovaná
všeobecne, s citáciou zákonných ustanovení a vybranej judikatúry, bez konkretizácie žalobných bodov
na prejednávaný prípad. Ako správca dane, tak aj žalovaný podľa názoru správneho súdu vydali
rozhodnutia na základe dostatočne zisteného skutkového stavu (s prihliadnutím na to, že žalobca bol
počas daňovej kontroly pasívny), zistené skutočnosti zrozumiteľne v rozhodnutiach uviedli a dospeli k

logickým záverom. Ich konaniu nie je možné nič vytknúť.

51. Rozhodnutia správnych orgánov tak žalovaného ako aj správcu dane, vychádzajú z riadne zisteného
skutkového stavu, sú jasné, zrozumiteľné a obsahujú všetky zákonné náležitosti. Žalovaný i správca
dane v odôvodnení svojich rozhodnutí jasne a výstižne vysvetlili, ktoré skutočnosti nepovažovali za

preukazné, z ktorých dôkazov vychádzali a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadili a ako právnu
vec posúdili, a preto postupovali presne v intenciách § 63 ods. 3 a 5 a § 74 ods. 2 daňového poriadku.
Správny súd uzatvára, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom o DPH v spojení
s daňovým poriadkom, nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok. Z obsahu
administratívneho spisu je zrejmé, že dokazovanie bolo vykonané náležite a v hodnotení dôkazov

správcu dane ako aj žalovaného súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani takú
vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú
v súlade s § 190 SSP zamietol.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak

vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho
súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§

443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. a) SSP). Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b)ideokonaniaosprávnejžalobepodľa 6ods.2písm.c)ad);c)ježalovanýmCentrumprávnejpomoci.