Uznesenie – Iné práva a slobody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/78/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725010232
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6725010232.1

Uznesenie

Krajský súd Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Jozefa Mikluša a JUDr. Petra Hunáka, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B. stíhaného pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, spáchaného vo forme spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 12. februára 2026, o odvolaní
obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 2T/34/2025 zo dňa 25. 06. 2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 2T/34/2025 zo dňa 25.06.2025 bol obžalovaný C. D.
uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona vo forme
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.
2 písm. e) Trestného zákona, spáchaného vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,

obžalovaný A. B. bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného
zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a z prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na tom
skutkovom základe, že

dňa 21.01.2025 v čase okolo 15.25 h v meste Zvolen okr. Zvolen na E. F. G. H. XX v priestoroch
pohostinstva I. počas prevádzky sa vyhrážali vlastníkom pohostinstva poškodeným J. K. a A. K. a ich
zamestnancovi A. L. takým spôsobom, že potom ako obž. 2/ A. B. odmietol zamestnanec dobiť kredit na
Tipsport konte pretože predložil občiansky preukaz svojej matky, tak začal byť agresívny a A. K. začal
vulgárne nadávať a vyhrážať sa mu so slovami, čo sa na neho mrzko pozerá, či má preskočiť bar a
prijebať mu, že to tam príde s cigáňmi rozjebať a zapáliť, že dnes to tam bude horieť, na čo J. K. ani A.

L. nereagovali, aby sa situácia nezhoršila, neskôr sa agresivita obž. 2/ A. B. začala stupňovať a pridal
sa ku nemu aj obž. 1/ C. D. a spoločne od stola, kde sedeli vykrikovali A. L. a J. K. slová, že im najebú,
prídu to tam podpáliť a opakovali to dookola, následne po tom ako prišla do podniku A. K. tak obž. 1/ C.
D. od stola hodil prázdny pivový pohár za bar smerom kde stála a ten sa rozbil na skrinke za barom a
následne sa začal vyhrážať slovami, či ich má zbiť, na čo reagoval poškodený A. L., vybehol spoza baru
a spýtal sa obž. 1/ C. D. prečo hádže poháre, či ho majú odtiaľ vykázať, pričom jeho reakcia bola taká,

že do koho sa to púšťa, či ho má zbiť a dobehnúť s ďalšími kamarátmi, že to tam celé vypáli a k takýmto
vyhrážkam sa pripojil obž. 2/ A. B., čím takto svojím konaním obv. 2/ A. B. vzbudil u poškodených J.
K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX a A. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., G. N. XXX/XX
a obž. 1/ C. D. svojím konaním vzbudil u poškodených J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX
G. A. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., F. G. XXXX/XX strach z realizácie ich vyhrážok a dôvodnú
obavu o život a zdravie,pričom obž. 1/ C. D. čin spáchal napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 0T/153/2023 zo dňa 05.11.2023, právoplatný dňa 05.11.2023 uznaný vinným z prečinu nebezpečné
vyhrážanie podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest podmienečný trest odňatia

slobody 5 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov do 05.05.2025

Za toto konanie okresný súd obžalovanému C. D. podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona, s použitím §
36 písm. l), § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 49
ods. 2 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto trestu obžalovaný nepodal
odvolanie.

Obžalovanému A. B. podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona,

§ 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a obžalovanému uložil probačný dohľad nad jeho správaním

v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému určil skúšobnú dobu vo výmere 24 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona, § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému uložil

zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok v skúšobnej dobe.

Podľa § 73 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické a
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto rozsudku po jeho doručení prostredníctvom svojho obhajcu podal odvolanie obžalovaný
A. B., a to proti výroku o treste. Z písomných dôvodov odvolania v podstate vyplynulo, že obhajoba v
prvej časti odvolania poukázala na odôvodnenie napadnutého rozsudku a v tejto súvislosti oboznámila
podstatu ustanovenia § 33a ods. 2 Trestného zákona upravujúce pravidlá ukladania sankcií a § 34 ods.
1 Trestného zákona upravujúci účel trestu.

Obžalovaný je toho názoru, že prvostupňový súd sa uvedenými ustanoveniami Trestného zákona pri
ukladaní trestu neriadil. Pri ukladaní trestu prihliadal aj na skutočnosti, na ktoré platný Trestný zákon pri
určovaní druhu a trestu a jeho výmery neprihliada ako napr. dĺžka doby, ktorá uplynula od posledného
odsúdenia obžalovaného alebo závery znaleckého posudku J. L., preto súd prvého stupňa v rozpore

s ustanoveniami Trestného zákona uložil obžalovanému probačný dohľad s určením dlhej skúšobnej
doby vo výmere 24 mesiacov, v rámci ktorého mu uložil aj zákaz požívania alkoholických nápojov a
iných návykových látok.

Ďalej obhajoba vysvetlila súdu ukladanie neprimerane dlhých podmienečných trestov z hľadiska ich

posudzovania a požiadavku, čo by mal súd vždy zvažovať pri ich ukladaní. V tomto smere obžalovaný
uviedol, že sa ambulantne lieči, 1-krát do mesiaca sa dostavuje na ambulanciu za účelom odobratia
vzoriek a vyšetrení. Podmienečný trest s probačným dohľadom je pre neho prakticky problém v tom, že
najmenej 3 až 4-krát mesačne nebude môcť nastúpiť do práce pomocného robotníka na stavbe a za
daný deň nebude mať príjem.

Vo vzťahu k primeranosti uložených trestov obžalovaný tiež poukázal na dôvodovú správu Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky k legislatívnemu návrhu novely Trestného zákona a na názor pléna
Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012 ohľadom požiadavky rešpektovať primeranosť trestu.

Obhajoba je preto toho názoru, že prvostupňový súd sa základnými zásadami trestného konania
uvedených v ustanovení § 2 ods. 10, 11 a 12 Trestného poriadku neriadil a dôkazy produkované
na hlavnom pojednávaní hodnotil jednostranne, izolovane a bez vzájomných súvislostí. Z uvedenéhodôvodu obžalovaný navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí považoval napadnutý rozsudok vo výroku o treste
za zákonný a správny a z toho dôvodu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí sa pridržiaval ich písomného odôvodnenia odvolania a z
toho dôvodu navrhol napadnutý rozsudok zrušiť vo výroku o treste, daný trest neprimerane obmedzuje

obžalovaného v pracovnom a rodinnom živote, s uloženým trestom by aj súhlasili, výhrady majú s
uložením probačného dohľadu, ktorý spôsobuje problémy obžalovanému hlavne v pracovnom procese,
keďže obžalovaný pracuje v týždennom cykle.

Obžalovaný A. B. sa na verejné zasadnutie nedostavil, prostredníctvom svojho obhajcu požiadal, aby
sa verejné zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, za účasti jeho obhajcu.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti ktorému obžalovaný podal
odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že obžalovaný A. B. na hlavnom pojednávaní v súlade s ust.
§ 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že spáchal skutok uvedený v obžalobe. Súd toto
vyhlásenie obžalovaného prijal a ďalšie dokazovanie smeroval k rozhodnutiu o uloženom treste.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že toto smerovalo len proti výroku o treste. Preto odvolací súd
v napadnutom rozsudku preskúmal tento výrok a zistil, že okresný súd nepochybil, keď obžalovanému
uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pričom mu výkon trestu podmienečne
odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho
správaním v skúšobnej dobe. Ďalej obžalovanému uložil aj zákaz požívania alkoholických nápojov

a iných návykových látok v skúšobnej dobe a ochranné protialkoholické a protitoxikomanické liečenie
ambulantnou formou. Prvostupňový súd v tejto súvislosti správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ktorý
sa v minulosti dopustil troch priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a z registra trestov vyplynulo,
že má sedem záznamov, pričom v šiestich prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Táto
okolnosť však sama o sebe neznamená, že nemožno zohľadniť, že obžalovaný sa už v minulosti dopustil

trestnej činnosti. Zákon ustanovuje len fikciu neodsúdenia páchateľa v dôsledku zahladenia odsúdenia.
Nie teda fikciu, že sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak povedané, zahladením
odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin,
ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R71/1975). Fikcia zahladenia odsúdenia
nebráni tomu, aby súd pri hodnotení osoby obžalovaného prihliadol na skutočnosť, že páchateľ už

v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska jeho sklonu
k páchaniu trestnej činnosti. Preto pri hodnotení osoby obžalovaného aj krajský súd konštatoval, že
obžalovaný má sklony k páchaniu trestnej činnosti. Trestný zákon v zmysle § 364 ods. 1 Trestného
zákona za spáchanú trestnú činnosť obžalovanému A. B. umožňoval uložiť trest odňatia slobody až
na 3 roky. Okresný súd v tomto smere správne vyhodnotil osobu obžalovaného, ako aj možnosti jeho

nápravy a pomery.

Z uvedeného dôvodu sa ani krajský súd nemohol stotožniť s tvrdením obhajoby o neprimeranosti
uloženého trestu obžalovanému. V prípade výmery trestu odňatia slobody 12 mesiacov ide o výmeru
v prvej tretine trestnej sadzby podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, teda zjavne nie je možné v tomto

prípade konštatovať, že je neprimerane vysoká vzhľadom k osobe obžalovaného, ktorý podľa súdnej
znalkyne nie je schopný dlhodobej úplnej abstinencie. Preto okresný súd správne obžalovanému výkon
trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 24 mesiacov. Pokiaľ ide o dĺžku skúšobnej doby,
odvolací súd sa nestotožnil s obhajobou, že táto je neprimerane dlhá. Naopak, dĺžka skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia obžalovaného bola určená vzhľadom k jeho osobe na základe záverov

znaleckého posudku znalkyne J. M. L. a súčasne bol obžalovanému uložený aj probačný dohľad
nad jeho správaním v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a bola mu uložená aj ochranná
protialkoholická a protitoxikomanická liečba ambulantnou formou.Odvolacísúdsavtomtosmerenestotožnilsnámietkouobhajoby,žeprvostupňovýsúdpriukladanítrestu
obžalovanému prihliadol aj na skutočnosti, na ktoré Trestný zákon neprihliada. K tomuto je potrebné
zdôrazniť, že v ust. § 34 ods. 4 Trestného zákona sa uvádza, okrem iného že „pri určovaní druhu trestu

a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy,
na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie
škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako
aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery

prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový
prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu
náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku
tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný
trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným

činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.“ Slovo „najmä“ v tomto
prípade určuje, že v ustanovení sú uvedené skutočnosti, na ktoré má súd prihliadať príkladne, teda toto
ustanovenie umožňuje súdu pri určovaní trestu, jeho individualizácie pre konkrétneho obžalovaného aj
s prihliadnutím na iné skutočnosti v tomto ustanovení neuvedené.

V prípade obžalovaného to bolo prihliadnutie k dobe 7 mesiacov potom, čo uplynula skúšobná doba
pre obžalovaného z iného trestného konania, ktorá skutočnosť svedčila práve o sklone obžalovaného
k páchaniu trestnej činnosti. Rovnako závery súdnej znalkyne sú pre súd dôležité, aby vedel vyhodnotiť
prípadnú dĺžku skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a množstvo a kvalitu zabezpečovacích
opatrení, ktoré by viedli obžalovaného k požadovanému správaniu v súlade so zákonom. Z vykonaných

dôkazov je zrejmé, že obžalovaný nie je schopný dlhodobej úplnej abstinencie a súd mal tiež
preukázané, že obžalovaný je po požití alkoholu agresívnejší v správaní, navyše v minulosti už
absolvoval ústavnú liečbu bez zjavného účinku.

Preto okresný súd správne určil obžalovanému skúšobnú dobu na 24 mesiacov a opatrenia spočívajúce

v potrebnom dohľade nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia
a protialkoholickú a protitoxikomanickú liečbu ambulantnou formou.

Vzhľadom na vyššie uvedené sa krajský súd nemohol stotožniť s námietkami obhajoby a tieto vyhodnotil
ako účelové, ktoré mali za cieľ znížiť obžalovanému uložený trest. Okresný súd výrok o treste

v napadnutom rozsudku riadne odôvodnil, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožnil a aby sa ďalej
neopakoval, v podrobnostiach naň poukazuje (str. 3 až 6 napadnutého rozsudku).

Vyššie uvedený trest obžalovanému A. B. podľa záverov krajského súdu splní svoj účel v rámci
individuálnej a generálne prevencie. Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že tri až 4krát mesačne

nebude môcť nastúpiť kvôli probácii do práce a príde tak o časť príjmu, k tomuto je potrebné zdôrazniť,
že záleží na správaní obžalovaného počas skúšobnej doby a na dohode s probačným a mediačným
úradníkom, ktorý bude určovať jednotlivé intervaly stretnutia s obžalovaným, práve na základe jeho
správania v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Navyše obžalovaný výkon trestu je povinný zniesť, v konečnom dôsledku sa do tejto situácie dostal sám,
keď sa rozhodol opakovane páchať trestnú činnosť.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Za takéhoto stavu, keď Krajský súd v Banskej Bystrici nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného A. B. ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd toto svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.