Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/23/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125011779
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3125011779.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Michala Eliaša a sudcov JUDr. Miroslavy
Šibíkovej a Mgr. Martina Vozára v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale
bytomC.D.C.,B.XXXX/XX,t.č.vÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyaústavenavýkonväzbyIlava,
na neverejnom zasadnutí dňa 03. marca 2026, prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/124/2025 zo dňa 15.01.2026 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a, pretože nie
je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/124/2025 zo dňa 15.01.2026 bolo rozhodnuté
nasledovne:

„I. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku s a odsúdený A. B., nar.
XX.XX.XXXX v C. D. C., p o d m i e n e č n e
p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Bánovce
nad Bebravou sp. zn. 3T/15/2020 zo dňa 15.04.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 2To/49/2020 zo dňa 04.06.2020.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona odsúdenému u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní
3 (tri) roky a súčasne n a r i a ď u j e probačný dohľad nad odsúdeným v trvaní 3 (tri) roky
a zároveň odsúdenému u k l a d á v čase probačného dohľadu nasledujúce obmedzenia
a povinnosti:
- podľa § 51 ods. 3 Tr. zákona zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok,
- podľa § 51 ods. 4 písm. k) Tr. zákona povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa

preukázateľne o zamestnanie.

III. Podľa § 74 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 4 Tr. poriadku s poukazom na § 446a Tr. poriadku
b u d e odsúdený p o k r a č o v a ť v ochrannom protitoxikomanickom liečení ambulantnou formou,
ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3T/15/2020 zo dňa
15.04.2020, aj po skončení výkonu trestu odňatia slobody v dôsledku jeho podmienečného prepustenia

po právoplatnosti výroku I. tohto uznesenia.“

Citované uznesenie (ďalej aj ako napadnuté uznesenie) nenadobudlo právoplatnosť, pretože proti nemu
podal prokurátor sťažnosť do zápisnice o verejnom zasadnutí ihneď
po vyhlásení uznesenia. Sťažnosť dodatočne písomne odôvodnil a uviedol, že sa stotožňuje
so splnením formálnej podmienky u odsúdeného, ako aj prvej materiálnej podmienky tým, že odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, ale nestotožňuje sa
s názorom okresného súdu, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.Má za to, že u odsúdeného neboli dostatočne vzaté do úvahy riziká zlyhania v prípade predčasného
prepustenia z výkonu trestu a poukázala na hodnotenie ústavu, v ktorom sa jednoznačne uvádza,
že odsúdený zastáva k spáchanému trestnému činu čiastočne kritický postoj. Síce si uvedomuje

svoju zodpovednosť, ale má tendencie zľahčovať ním spáchaný trestný čin, resp. pripisovať ho
tomu, že prepadol drogám. Preto aj resocializačná prognóza je u odsúdeného hodnotená ako
menej priaznivá na základe stredného rizika recidívy trestnej činnosti. Okresný súd u odsúdeného
nedostatočne vyhodnotil všetky rizikové faktory. Resocializačná prognóza odsúdeného totiž nevykazuje
splnenie podmienok k jeho podmienečnému prepusteniu, a to predovšetkým vzhľadom na povahu

a charakter spáchaného trestného činu, pre ktorý mu bol uložený osemročný nepodmienečný trest
odňatia slobody, pričom aj ústavom na výkon trestu bola táto vyhodnotená ako menej priaznivá.
Rovnako je podľa prokurátora potrebné vziať do úvahy aj stredné riziko recidívy trestnej činnosti
u odsúdeného. Prokurátor je jednoznačne presvedčený, že doterajší výkon nepodmienečného trestu
ešte u odsúdeného nesplnil svoj účel v plnej miere, a teda pre konečnú nápravu odsúdeného a pre
ochranu spoločnosti je potrebné odsúdeného ponechať vo výkone trestu. Nestotožňuje sa ani s názorom

pozitívneho očakávania vedenia riadneho života okresného súdu, ktorý prihliadol na rodinné zázemie
odsúdeného. Odsúdený vo výkone trestu síce preukázal polepšenie, ale prokurátor má za to, že
pozitívne ukazovatele je potrebné subsumovať pod vyhodnotenie iba prvej materiálnej podmienky.
K druhej materiálnej podmienke prokurátor uvádza, že berie na zreteľ podporné rodinné vzťahy
a tiež skutočnosť, že odsúdený má prisľúbenú prácu, no zároveň zastáva názor, že skutočnosť, že

odsúdený už údajne zastáva k jeho trestnej minulosti, týkajúcej sa drog, skutočne kritický postoj, je len
momentálnym účelovým vyjadrením odsúdeného s cieľom dosiahnuť kladné súdne rozhodnutie ohľadne
jeho podmienečného prepustenia. V tomto kontexte nie je zanedbateľným faktom ani skutočnosť, že
odsúdený z komplexného hľadiska stanovený program zaobchádzania plnil pôvodne len čiastočne.
Uvedené v spojení s vyhodnotením ústavu, že u odsúdeného je dané stredné riziko recidívy, vidí

prokurátor ako skutočné a reálne nebezpečenstvo pre jeho možné opätovné „zakopnutie“, keď bude
predčasne prepustený na slobodu, keďže v takom prípade bude mať odsúdený v podstate „voľný“
prístup k návykovým látkam. U odsúdeného tak nie je splnená druhá materiálna podmienka, pričom zo
zmyslu inštitútu podmienečného prepustenia vyplýva, že podmienečné prepustenie nie je automaticky
udeľovanou odmenou za relatívne dobré správanie vo výkone trestu bez ohľadu na účel trestu. Tiet

skutočnosti odôvodňujú podmienečné prepustenie len vtedy, keď so zreteľom na ne, ale aj so zreteľom
na ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnená nádej, že odsúdený bude
viesť aj na slobode riadny život a nie je tu pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy, čo v tomto prípade
splnené nebolo. Navrhol preto, aby krajský súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol vo veci sám
zamietnutím návrhu.

Ksťažnostiprokurátorasapísomnevyjadrilodsúdený,ktorýuviedol,žedávačestnéprehlásenie,žejeho
postoj k trestnej činnosti je absolútne a plne kritický a s úplnou vážnosťou odsudzuje páchanie drogovej
trestnej činnosti ako takej. Takisto prechovávanie, držbu a užívanie drog považuje za nebezpečné voči
spoločnosti a za nezodpovedné. Roky strávené

vo väzení spravili z neho iného človeka so zodpovednejším pohľadom na svet a rodinu, ktorá mu veľmi
chýba, a za ktorou sa chce vrátiť, no najmä za svojím maloletým synom, ktorému sa bude snažiť
vynahradiť stratené roky. Ako otec sa chce podieľať na jeho výchove a chce
na slobode slušne a čestne živiť, pracovať a vytvárať hodnoty pre spoločnosť, pre rodinu a syna. Preto
prosí, aby sa krajský súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192
ods. 1 písm. a), b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj
konanie, ktoré im predchádzalo. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel
k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná.

Krajský súd v rámci preskúmania konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, nezistil
v postupe okresného súdu chyby procesného charakteru, ktoré by samé osebe opodstatňovali zrušenie
napadnutého uznesenia. V konečnom dôsledku krajský súd konštatuje, že prokurátor v dôvodoch jeho
sťažnosti ani nenamietal existenciu takýchto procesných vád v konaní okresného súdu.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.Podľa § 66 ods. 1 Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť
na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal
polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na
povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného
účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným
v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť

podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody za splnenia zákonom
stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne vyplýva, že zákonodarca
prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu odňatia slobody do takej
miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné
pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného

činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode. Zákonodarca
pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného, ale ponecháva na úvahu
súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil na toho ktorého
odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je potrebné, aby
odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

Na základe preskúmania správnosti výrokov samotného uznesenia okresného súdu, napadnutého
sťažnosťou prokurátora, krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení
napadnutého uznesenia, na obsah ktorého týmto v podrobnostiach poukazuje
v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, podľa ktorých záverov

u odsúdeného sú splnené všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
podľa ustanovení § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona a § 67 ods. 1 Trestného zákona.

Podľa názoru krajského súdu, okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia správne dospel k
záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je vykonanie zákonom vyžadovanej

časti trestu.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky, spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení poukázal na zistené
skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné

prepustenie. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, patrí zistenie,
že správanie odsúdeného, ktorý je po prvýkrát
vo výkone trestu, je aktuálne dlhodobo stabilizované a na požadovanej úrovni. Z týchto dôvodov sa
krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého v správaní odsúdeného vo výkonetrestu došlo k zlepšeniu, čoho prejavom je aktuálne plnenie stanoveného programu zaobchádzania
vo všetkých bodoch. Z hodnotenia ústavu pritom nevyplynulo, že by sa jednalo o účelové konanie
odsúdeného, ktorého cieľom malo byť navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné

prepustenie.

Postoj odsúdeného k trestnej činnosti je dôvodné vyhodnocovať v súvislosti
so skúmaním materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa odsúdeného,
keďže nazeranie odsúdeného na trestnú činnosť je jedným z prejavov polepšenia.

Okresný súd sa v odôvodnení dostatočne vysporiadal aj so skutočnosťou, že ústav na výkon trestu
hodnotí postoj odsúdeného ako čiastočne kritický. Krajský súd na doplnenie uvádza, že v tejto súvislosti
je dôvodné zohľadniť, že odsúdený sa priznal k spáchaniu trestnej činnosti v pôvodnom konaní (už
v prípravnom konaní a v konaní pred súdom urobil vyhlásenie o vine).

Preto podľa názoru krajského súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený

vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie
tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods. 1 Trestného zákona.

Pokiaľ ide o splnenie zákonnej podmienky možného očakávania, že odsúdený
v budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Trestného zákona, aj túto okresný súd

vyhodnotil správne. Krajský súd konštatuje, že odsúdený má v odpise z registra trestov evidované 2
záznamy, z toho prvý záznam je odsúdenie z dávnejšej minulosti pre inú trestnú činnosť (porušovanie
domovej slobody a krádež) a v poradí druhý záznam sa týka jeho trestu odňatia slobody, ktorý
vykonáva pre spáchaný drogový trestný čin (obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi). Odsúdený tento

trest už vykonal v pomerne dostatočnej dĺžke
(v 3-štvrtinách ku dňu 12.11.2023), pričom počas výkonu trestu si uvedomil následok trestného činu,
ktorého sa dopustil, ako aj svoju zodpovednosť, čím dospel nielen k dostatočne kritickému postoju
k spáchanej trestnej činnosti (trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
a prekurzorov), ale aj vytvoreniu si životných ambícii vedúcich k správnemu budúcemu fungovaniu jeho

riadneho života. S ohľadom na uvedené skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že okresný súd sa
zaoberal skutočnosťami svedčiacimi tak
v prospech, ako aj v neprospech odsúdeného, na rozdiel od prokurátora, ktorý pri hodnotení očakávania
vedenia riadneho života odsúdeným poukázal len na negatívne poznatky
z hodnotenia ústavu (čiastočná kritickosť a stredné riziko recidívy). Okresný súd súčasne zrozumiteľne

vysvetlil, prečo ho tieto skutočnosti neviedli k záveru o nemožnosti očakávať
od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život.

S poukazom na výchovný účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona a na okresným súdom
správne preukázané polepšenia sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu trestu, tak možno rozumne

predpokladať, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny spôsob života, k čomu má dopomôcť nielen
skúšobná doba uložená v primeranej dĺžke za súčasného nariadenia probačného dohľadu spojeného
s primeranými obmedzeniami a povinnosťami, ktoré by mali eliminovať možné rizikové faktory u
odsúdeného.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené, krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je
dôvodná, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Krajský súd na záver upozorňuje okresný súd, že vo výrokovej časti napadnutého uznesenia absentuje
uvedenie ustanovenia § 67 ods. 1 Trestného zákona. Nakoľko však z jeho odôvodnenia vyplýva, že
okresný súd skúmal splnenie lehoty podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona (vykonanie 3 z uloženého
trestu), nepovažoval za potrebné tento jeden nedostatok naprávať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.