Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7825201812
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7825201812.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa S. V.,
W. XX.XX.XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Š. XXX, C., dieťa rodičov - matky Y. V., W. XX.XX.XXXX, F. V. H.
N. XX a otca J. Q., W. XX.XX.XXXX, F. I., T. A. XXXX/XX (I.. W. A.), v konaní o návrhu otca na zníženie
výživného a protinávrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava, č.k. 8P/185/2025-94 zo dňa 13.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena výživného pre maloleté dieťa zo strany otca. Otec podal návrh, ktorým
sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému. Súd rozhodoval aj o návrhu matky
o zvýšenie výživného pre maloleté dieťa zo strany otca.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Rožňava č.k. 8P 185/2025 - 94 zo dňa 13.11.2025 rozhodol tak, že:

„I. Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .

II. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 7P/166/2019 - 159 zo dňa 10. 03. 2020

v odseku I o výživnom tak, že otca J. Q., nar. XX. XX. XXXX z a v ä z u j e prispievať na výživu
maloletej S. V., nar. XX. XX. XXXX minimálnym zákonným výživným vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, počnúc od 13. 11. 2025, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého
mesiaca do rúk matky Y. V., nar. XX. XX. XXXX.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie odôvodňuje tým, že starostlivosť o dieťa je zabezpečovaná na požadovanej
úrovni bez potreby vykonávania opatrení v rodine. Zníženie výživného nie je v záujme maloletej, naopak,
aktuálna výška výživného je stanovená pod zákonom stanoveným minimálnym výživným. Úrad práce,sociálnych vecí a rodiny navrhol preto súdu, aby návrh otca zamietol ako nedôvodný a zvýšil výživné
na minimálnu výšku.

4. Súd dôsledne posúdil pomery otca v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi
v čase súčasného rozhodovania a dospel k záveru o nepreukázaní kvalifikovanej zmeny pomerov
odôvodňujúcej zníženie, ba dokonca zrušenie výživného pre maloletú v súlade s návrhom otca. V čase
poslednej súdnej úpravy výživného, v roku 2019, otec vykonával vešteckú činnosť, ktorá mu už v tom
čase nedokázala vykryť jeho výdavky a sám uviedol, že si bude hľadať novú prácu. Súd poukazuje na tú

skutočnosť, že otec maloletej doposiaľ nebol schopný si nájsť iné zamestnanie, vďaka ktorému by vedel
zabezpečiť potreby pre seba a svoju dcéru. Otec maloletej nijakým spôsobom ani nepreukázal dôvody,
pre ktoré by nebol schopný vykonávať inú vhodnú prácu. Namiesto toho, aby sa otec maloletej vedel
finančne zabezpečiť, žiada súd o zníženie vyživovacej povinnosti, ktorú povinnosť mu ukladá Zákon o
rodine. Z vykonaného dokazovania súd poukazuje na to, že otec maloletej doposiaľ prispieval na výživu
maloletej po 30,- eur mesačne, čo predstavuje sumu nižšiu ako je toho času zákonom stanovená výška

minimálneho výživného a okrem výživného iným spôsobilom na maloletú neprispieval, pričom matka
maloletejzabezpečujevšetkypotrebyprejejvýchovu,vzdelanieavšestrannývývin.Návrhotcamaloletej
nie je v záujme maloletého dieťaťa, takýmto návrhom by súd ohrozil všestranný vývin maloletého dieťaťa
a otca maloletej by zbavil jeho zákonnej povinnosti, čo nie je možné, pritom je dôležité uviesť, že
otec maloletej má možnosť svoje pomery zmeniť. Keďže otec nepreukázal žiadnu kvalifikovanú zmenu

pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výšky vyživovacej povinnosti na maloletú, súd návrh otca v
celom rozsahu zamietol.

5. Od poslednej súdnej úpravy nastala zmena u matky maloletej, ktorá vykonávala sezónne práce v
lesnej škôlke, avšak od novembra 2025 je práceneschopná, poberá prídavok na dieťa vo výške 60,-

eur mesačne a žije z úspor. Matka maloletej zabezpečuje sústavnú starostlivosť o maloletú, ktorá je na
požadovanej úrovni. V zmysle uvedeného sa matka domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti v rámci
možností a schopností otca a to aspoň na minimálnu výšku výživného, pričom rovnaký názor zastával aj
kolízny opatrovník v konaní zastupujúci maloleté dieťa, nakoľko aktuálna výška výživného je stanovená
pod zákonom stanoveným minimálnym výživným.

6. Právne svoje rozhodnutie súd odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 78 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3,
4, 5, 6, § 75 ods. 1, § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

8.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalodvolanieotec,ktorý žiadaozrušenievýživnéhonamaloletú
dcéru. V odvolaní uviedol, že nemôže platiť ani 30 € mesačne, nemá z čoho kúriť, nemá drevo, nemá

peniaze, žiada o zrušenie alimentov.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„odvolacísúd“)akosúdodvolacípozistení,žeodvolanie bolopodané

včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody),
preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66

CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej
podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie

rozsudku podľa § 387 C.s.p .

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny.
Súd prvej inštancie správne rozhodoval o zamietnutí návrhu na zrušenie výživného, ako aj o výškevýživného rozhodoval v súlade s ustanoveniami § 62, § 75, § 78 Zákona o rodine. Ohľadne skutkových
otázok posudzovaných súdom prvej inštancie neučinil odvolací súd odlišný skutkový záver. Vo vzťahu k
rozsudku o stanovení rozsahu výživného odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný

stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť, príp. zopakovať alebo doplniť
dokazovanie.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané

skutkové okolnosti, teda podstatná zmena pomerov, odôvodňujúca dosiaľ určené výživné otca na
maloleté dieťa zvýšiť.

12. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania otec nesúhlasí so závermi súdu o zvýšení výživného
a trvá na zrušení vyživovacej povinnosti. Tvrdí, že nemá finančné prostriedky na plnenie výživného.

13. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vo svojom rozhodnutí odôvodnil nemožnosť vyhovenia
návrhu otca na zrušenie vyživovacej povinnosti. S poukazom na zákonné ustanovenia Zákona o rodine,
v zmysle ktorého vyživovacia povinnosť trvá pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť (§ 62 ods. 1
Zákona o rodine). Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu, o to viac, ak ide o maloleté dieťa, je základný
pilier systému zákonnej povinnosti rodiča poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť

výživu najslabšej skupine osôb spoločnosti, a to je dieťa v danom prípade maloleté dieťa. Otec je
dospelým, má byť rodičovsky zodpovedným a má sa snažiť zabezpečiť aspoň základne prostriedky na
výživu svojej dcéry. Maloleté dieťa je odkázané s výživou aj na neho ako otca a sama nie je schopná
si zabezpečiť svoju výživu. Rodičovská povinnosť otcovi vznikla narodením maloletej a bude ukončená,
ak maloletá bude schopná samostatne uspokojovať svoje potreby. Nie je možné k maloletému dieťaťu

zrušiť vyživovaciu povinnosť. Bolo by to v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, pokiaľ preukázateľne
je maloletá odkázaná na výživu oboch rodičov. V danom prípade je maloletá odkázaná na výživu oboch
rodičov. Rozsudok vo výroku I. je tak vecne správny, bez možnosti akceptovania návrhu otca na zrušenie
vyživovacej povinnosti.

14. Pokiaľ ide o druhý výrok súdneho rozhodnutia, ktorým súd zvýšil výživné zo sumy 30 € mesačne
na sumu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa počnúc od 13.11.2025,
je potrebné uviesť nasledovné. Dôvodom pre nesprávnosť daného záveru má byť otcom tvrdená jeho
neschopnosť plniť výživné pre nedostatok finančných prostriedkov. Odvolací súd preberá súdom prvej
inštancie zistený skutočný stav veci, pokiaľ ide o skutočnosti rozhodné pre posúdenie podmienok

pre zmenu výživného pre maloletú. Správne rovnako súd zistil, že na strane otca nedošlo k zmene
pomerov.

15. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj

ustanovenie. § 121 CMP. Zmena rozsudku o výžive je možná, ak sa zmenili pomery, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku výživného. V zmysle ustálenej judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým
skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.

16. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

len „Zákon o rodine“), dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene
pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné

previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového
rozhodovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich
pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená
buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, oprávneného alebo objektívne, napríklad vývojom

životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov
je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.18. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletá je žiačkou základnej školy C.X. V. Z. s vyučovacím
jazykom Y.. V roku 2025 bola žiačkou ôsmeho ročníka, jej dochádzka je pravidelná, správa sa dobre,
nevytvára konfliktné situácie, zapája sa do školských aktivít. Náklady spojené s návštevou školy sú

vyčíslené v správe na čl. 93., pričom ide o náklady, ktoré súvisia s návštevou školy, poplatok za
rodičovské združenie, obedy, dopravné, poistenie, triedny fond, školské potreby a pracovné zošity.
Dieťa môže mať v priebehu roka aj iné náklady ako sú školské výlety, podujatia a exkurzie. Maloletá
bola rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 12Pc 8/2017 zo dňa 28.03.2019 zverená do osobnej
starostlivosti matke a rozsudkom bol otec zaviazaný platiť na výživu maloletej sumou 50 € mesačne.

Následne bol tento rozsudok zmenený rozsudkom sp. zn. 7P 166/2019, kedy bola schválená rodičovská
dohoda a výživné bolo stanovené vo výške 30 € mesačne. Maloletá žije v spoločnej domácnosti so
svojou matkou. Starostlivosť zo strany otca, či prispievanie nad rámec výživného, nebolo v priebehu
konania preukázané. Súd poukazuje na to, že porovnával zmenu pomerov na strane oprávnenej aj
povinnej s tým, že zo skutočného stavu vyplynulo, že maloletá žije v spoločnej domácnosti s matkou,
matka vykonáva sezónne práce v lesnej škôlke, poberá rodinný prídavok na dieťa vo výške 60 € a žije

z úspor, zabezpečuje sústavnú starostlivosť maloletej.

19. Otec predložil odvolaciemu súdu čestné vyhlásenie J. Q., ktorý vyhlasuje, že nemá žiaden majetok,
úspory ani v banke nemá žiadne peniaze. Zároveň predložil potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej
núdzi za rok 2025 vo výške 272 € mesačne a nájomnú zmluvu, ktorá sa uzatvára na dobu neurčitú.

Predmetom zmluvy je prenájom nehnuteľností T. A. v katastrálnom území I., nájomcom je otec, pričom
cena za tento nájom je dohodnutá vo výške 350 € mesačne. Z predložených dôkazov, ktoré predložil
súdu otec vyplýva, že jeho mesačným príjmom je dávka v hmotnej núdzi za rok 2025, avšak náklady
na nájomné predstavujú sumu 300 € mesačne, a teda tento len výdaj na nájomné, bývanie presahuje
jeho dosahovaný mesačný príjem.

20. Otec skutočne v priebehu konania preukázal len to, že poberá dávku v hmotnej núdzi a nemá iný
príjem, z ktorého by platil výživné. V priebehu konania však neuviedol a nepreukázal žiadne dôkazy o
tom, či si prácu hľadá, ktorá by zodpovedala jeho veku a zdravotnému stavu. Nateraz možno uzavrieť,
že otec si za svoju sociálnu situáciu zodpovedá, dlhodobo je bez zamestnania, nedosahuje príjem,

nepreukazuje žiadnymi dôkazmi, aby nemohol vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, nepreukazuje,
že má o nejaké pracovné zaradenie záujem. Zdá sa, že o prácu sa nezaujíma, ak tak nejako sporadicky
a spolieha sa iba na sociálnu podporu.

21. O maloletú sa stará matka sústavne. Takto nastavený režim osobnej starostlivosti dostatočne

odôvodňuje povinnosť súdu brať zreteľ pri určovaní výšky výživného stopercentnú mieru osobnej
starostlivosti matky. Táto sa prejavuje v rovine ako materiálnej, pretože počas osobnej starostlivosti
matky zabezpečuje všetky výdavky maloletého dieťaťa na stravu, dopravu do školy, zdravotníckych
zariadení a pod., tak aj v rovine nemateriálnej, keď matka svojim osobným prínosom dbá o všestranný
rozvoj maloletého vo sfére duševného života. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky

výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý Zákon o rodine nepochybne kladie na roveň finančnému
zabezpečovaniu výživy (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp.zn.
IV. ÚS 489/2011).

22. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o rodine“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

23. Bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti a zásadou rovnosti rodičov v ich rodičovských právach
a povinnostiach, ak by výdavky na maloleté dieťa znášal len jeden rodič, ktorý navyše poskytuje
maloletému dieťaťu značnú osobnú starostlivosť.

24. Zákonodarca zároveň stanovuje v § 62 ods. 3 minimálny rozsah výživného, a to vo výške 30

% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitnéhozákona.Tútominimálnusumustanovilsúdprizmenevyživovacejpovinnosti,keďžepôvodné
rozhodnutie Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 7P 166/2019 určilo otcovi povinnosť platiť výživné vo
výške 30 € mesačne. Súd prvej inštancie v zásade upravil výživné len na túto minimálnu zákonomstanovenú hranicu. V prejednávanej veci je maloletá nezaopatreným dieťaťom. Ide o minimálne výživné,
ktoré je otec povinný platiť podľa zákona o rodine. Nebolo podané odvolanie matkou, takže predmetom
prieskumu odvolacím súdom sa stalo len posúdenie správnosti minimálne zákonom stanoveného

výživného bez ohľadu na to, aké sú schopnosti a možnosti otca a túto sumu je povinný otec plniť v
súlade so zákonným ustanovením. Je mu daná rodičovská zodpovednosť k maloletej a musí si plniť
svoju vyživovaciu povinnosť.

25. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa

§ 387 C.s.p. ako vecne správny.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 a § 58 CMP tak,
že žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá

vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená

vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).