Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 39Cb/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125285597
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Vidová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:6125285597.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Alenou Vidovou v spore žalobcu LV Energy s. r. o., so sídlom

A. A. XXX/XX, B. C., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného zástupcom Mgr. Igorom Šimom, advokátom so
sídlom D. XX, E., proti žalovanému EET, s. r. o., so sídlom C. XXX, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému
zástupcom Mgr. Rastislavom Munkom, PhD., advokátom so sídlom F. - G. H. I., J. XX, o zaplatenie istiny
3 760,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3 760,80 eur, úroky z omeškania vo výške 12,40 % ročne
zosumy3760,80eurod18.11.2024dozaplateniaapaušálnunáhradunákladovspojenýchsuplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi k rukám jeho zástupcu do troch dní od právoplatnosti uznesenia o jej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmet sporu

1.1 Predmetom sporu je žalobou žalobcu uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie istiny 3 760,80
eur, úrokov z omeškania vo výške 12,40 % ročne zo sumy 3 760,80 eur od 18.11.2024 do zaplatenia,
paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a náhrady trov konania

titulom neuhradenej ceny za vykonané práce.

2. Skutková a právna argumentácia strán sporu

2.1 Žalobca svoj nárok zdôvodnil tým, že žalovaný si u neho objednal elektromontážne práce na stavbe

Tunel Višňové v sume 3 760,80 eur, a to objednávkou, ktorú žalovaný vystavil 16.10.2024 a žalobca ju
prevzal 18.10.2024. Žalovanému dojednané elektromontážne práce dodal a následne vystavil a doručil
žalovanému faktúru č. XXXXXXXX na sumu 3 760,80 eur so splatnosťou 17.11.2024. Žalovaný faktúru
nezaplatil riadne a včas, a to ani na základe predžalobnej výzvy.

2.2 V odpore proti platobnému rozkazu vydanému upomínajúcim súdom žalovaný poprel dôvodnosť
žalobcom uplatneného nároku a navrhol žalobu zamietnuť. Tvrdil, že nárok uplatnený žalobou

neexistuje, pretože pohľadávka žalobcu zanikla jednostranným započítaním s jeho pohľadávkou, ktorú
mal voči žalobcovi. Potvrdil, že žalobca preňho vykonal práce na diele špecifikované v žalobe. Počas
výkonu prác ale došlo zo strany žalobcu k porušeniu bodu 16 všeobecných obchodných podmienok. Za
porušenie povinnosti bola dojednaná sankcia vo výške 5 000 eur. Žalovaný výzvou zo dňa 27.11.2024vyzval žalobcu na úhradu tejto sankcie. Keďže ju žalobca neuhradil, žalovaný si túto pohľadávku
jednostranne započítal voči pohľadávke žalobcu uplatnenej žalobou oznámením o jednostrannom
započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 11.2.2025 a zároveň vyzval žalobcu na úhradu zvyšnej časti

pohľadávky vo výške 1 239,20 eur. Týmto započítaním pohľadávka žalobcu zanikla.

2.3 K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v replike. V prvom rade poprel existenciu pohľadávky
žalovaného z dôvodu absencie právneho titulu. Poukázal na záverečnú časť listiny - objednávka
č. XXXXXXX zo dňa 16.10.2024, ktorá explicitne odkázala na všeobecné obchodné podmienky

zverejnené na stráne K.. Tieto všeobecné obchodné podmienky patria obchodnej spoločnosti odlišnej
od žalovaného, obsahujú iba články I. až XIII., neobsahujú žiadny „bod 16“ a neobsahujú ani
ustanovenia o zmluvnej pokute, na ktoré sa žalovaný odvoláva. Na túto skutočnosť žalovaného
upozornilbezodkladnepodoručeníprvejvýzvyžalovaného.Žalovanýnapriektomupristúpilkúčelovému
jednostrannému započítaniu neexistujúcej pohľadávky, čo považuje za prejav v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku. So všeobecnými obchodnými podmienkami žalovaného v znení, na ktoré

sa odvoláva, sa žalobca objektívne nikdy relevantne neoboznámil a nevyslovil s nimi ani súhlas. Ak
žalovaný zamýšľal inkorporovať do zmluvy iné znenie všeobecných obchodných podmienok, než aké
bolo zverejnené na ním uvedenom odkaze, potom je jeho právny úkon v časti odkazu na všeobecné
obchodné podmienky neurčitý a zmätočný. Takýto postup vytvára neurčitosť zmluvného dojednania,
ktorá ide na ťarchu toho, kto podmienky navrhol. Žalovaný nemôže ťažiť zo zmätočnosti, ktorú sám

spôsobil nesprávnym odkazom na všeobecné obchodné podmienky a nemôže sa dovolávať sankcie
zdokumentu,ktorýneboldruhejstraneriadnesprístupnenývčaseuzavretiazmluvy(aktakýtodokument
vôbec existuje alebo existoval). Z opatrnosti tiež zdôraznil, že v prípade hypotetickej existencie takéhoto
ustanovenia by uplatnenie zmluvnej pokuty vo výške 5 000 eur pri hodnote istiny 3 134 eur bez DPH (t. j.
pokuta vo výške takmer 160 % ceny prác) bolo zjavne neprimerané, šikanózne a v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku).

2.4 K replike sa žalovaný nevyjadril duplikou.

3. Prejednanie veci na pojednávaní a relevantné procesnoprávne skutočnosti

3.1 Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 27.2.2026. Zúčastnili sa

ho obaja právni zástupcovia sporových strán a žalobca konajúc prostredníctvom štatutárneho orgánu.

3.2 Na pojednávaní žalobca v zásade zotrval na svojich dovtedajších vyjadreniach. Žalovaný na
pojednávaní prezentoval rovnaké tvrdenia ohľadom neexistencie pohľadávky žalobcu z dôvodu jej
zániku jednostranným započítaním s jeho pohľadávkou voči žalovanému titulom zmluvnej pokuty za

porušenie všeobecných obchodných podmienok. Tvrdil, že táto pohľadávka vznikla na základe písomnej
výzvy, bola teda riadne uplatnená a následne bola jednostranne riadne započítaná. Doplnil, že právny
vzťah bol založený medzi obchodnými spoločnosťami EET, s. r. o. a LV Energy s. r. o., nie medzi
Enerline, s.r.o. a LV Energy s. r. o., preto tvrdenia týkajúce sa všeobecných obchodných podmienok
obchodnejspoločnostiEnerline,s.r.o.súlenúčelové.Navrholvýsluchkonateľažalobcukskutočnostiam,

prečo došlo k výzve a uplatneniu pohľadávky zo zmluvnej pokuty. Predložil súdu všeobecné obchodné
podmienky obchodnej spoločnosti EET, s. r. o., na základe ktorých bola predmetná pohľadávka
uplatnená riadne v zmysle bodu 16. Tvrdenia žalovaného, že sa naňho vzťahovali všeobecné obchodné
podmienky obchodnej spoločnosti Enerline, s.r.o. považuje za účelové, nakoľko išlo o právny vzťah
medzi EET, s. r. o. a LV Energy s. r. o.. Žalovaný v záverečnej reči pripustil, že z jeho strany došlo

k omylu, ktorú urobil v objednávke, kde uviedol, že všeobecné obchodné podmienky sa nachádzajú na
stránke K.. Je však toho názoru, že právny vzťah bol založený medzi EET, s. r. o. a LV Energy s. r. o.,
o čom svedčí objednávka i faktúra. Nemôže by len na ťarchu žalovaného mylné uvedenie skutočnosti,
že všeobecné obchodné podmienky sa nachádzajú na stránke K.. Žalobca sa počas realizácie diela
tiež nezaujímal o to, že takýto rozpor bol v objednávke, pričom v objednávke v rámci odberateľa bola

uvedená obchodná spoločnosť EET, s. r. o., v rámci podpisu bolo uvedené, komu bolo treba poslať
faktúru, rovnako ako aj podpis a pečiatka je obchodnej spoločnosti EET, s. r. o..3.3 Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami predloženými sporovými stranami. Zoznam
vykonaných listinných dôkazov je obsahom zápisnice o pojednávaní, pričom tie listiny, z ktorých súd
vychádzal pri rozhodovaní, sú uvedené v ďalšom odôvodnení rozsudku.

4. Zistený skutkový stav veci

4.1 Na základe objednávky žalovaného zo dňa 16.10.2024 a jej prevzatia žalobcom 18.10.2024 došlo
k uzavretiu zmluvy o dielo (zhodné skutkové tvrdenia).

4.2 Súčasťou objednávky bola inkorporačná doložka nasledovného znenia: „Potvrdením objednávky a
začatím realizácie prác dodávateľ akceptuje Všeobecné obchodné podmienky objednávateľa, ktoré sú
k dispozícii na stránke K. v časti na stiahnutie.“ (zistené z objednávky č. XXXXXXX zo dňa 16.10.2025
na č.l. 7 spisu)

4.3 Žalobca pre žalovaného riadne vykonal dojednané práce (zhodné skutkové tvrdenia).

4.4 Žalobca 18.10.2024 vystavil žalovanému faktúru č. 20240035 na úhradu ceny za vykonané práce
na sumu 3 760,80 eur so splatnosťou 17.11.2024. Žalovanému bola faktúra doručená. (zistené z faktúry
č. XXXXXXXX na č.l. 8 spisu a zhodných skutkových tvrdení)

4.5 Listom zo dňa 27.11.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že počas výkonu prác došlo z jeho strany
k porušeniu bodu 16 všeobecných obchodných podmienok, za čo bola dojednaná sankcia vo výške
5 000 eur. Žalovaný vyzval žalobcu na jej zaplatenie v lehote 7 kalendárnych dní od doručenia výzvy.
(zistené z listu zo dňa 27.11.2024 na č.l. 20 spisu)

4.6 Listom zo dňa 11.2.2025 žalovaný oznámil žalobcovi, že pohľadávku vzniknutú titulom zmluvnej
pokutyzaporušeniebodu16všeobecnýchobchodnýchpodmienoksizapočítavaspohľadávkoužalobcu
uplatnenou žalobou. V časti, v ktorej nedošlo k zániku pohľadávky titulom zmluvnej pokuty započítaním,
vyzval žalobcu na úhradu v lehote 3 pracovných dní. (zistené z oznámenia o jednostrannom započítaní

vzájomných pohľadávok zo dňa 11.2.2025 na č.l. 21 spisu)

4.7Všeobecnéobchodnépodmienkyzodňa1.1.2023stiahnutézostránkyK.dňa3.12.2024neobsahujú
žiadny bod 16, ani ustanovenie o zmluvnej pokute, na ktoré odkazoval žalovaný v listoch zo dňa
27.11.2024 a 11.2.2025. (zistené zo všeobecných obchodných podmienok na č. 42-44 spisu).

5. Aplikované právne predpisy

5.1 Podľa § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
(ďalej len „Obchodný zákonník“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové

vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa
spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia
sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa
podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

5.2 Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

5.3 Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité

dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

5.4 Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

5.5Podľa§554ods.1prvejvety,ods.3Obchodnéhozákonníkazhotoviteľsplnísvojupovinnosťvykonať
dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste,
inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak zmluva neurčuje miesto odovzdania a ani povinnosťzhotoviteľa odoslať predmet diela, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, v ktorom sa podľa zmluvy
malo dielo vykonávať; ak v zmluve nie je toto miesto určené, uskutočňuje sa odovzdanie v mieste, o
ktorom objednávateľ vedel alebo musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, že v ňom bude zhotoviteľ dielo

vykonávať.

5.6 Podľa § 273 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné
obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Na

uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.

5.7 Podľa § 554 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“) ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len

písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

5.8 Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

5.9 Podľa § 581 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka započítanie nie je prípustné proti pohľadávke
na náhradu škody spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho
istého druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť výkonom

rozhodnutia. Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na
súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte
nie je splatná.

5.10 Podľa § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného

záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

5.11 Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

5.12 Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 21/2013 Z. z.) namiesto
úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania
v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu
omeškaniazvýšenejodeväťpercentuálnychbodov;taktourčenásadzbaúrokovzomeškaniaplatípočas

celej doby omeškania.

5.13 Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

6. Právne posúdenie sporu

6.1 Predmetom sporu je žalobou žalobcu uplatnený nárok voči žalovanému na zaplatenie istiny 3 760,80

eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom neuhradenej ceny za vykonané práce.

6.2 Predmetný spor je sporom medzi obchodnými spoločnosťami týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti,
preto bol posudzovaný ako spor obchodnoprávny.6.3 Medzi stranami sporu nebolo sporné, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, že žalobca ako zhotoviteľ
dielo riadne vykonal, vystavil a doručil žalovanému ako objednávateľovi faktúru na úhradu ceny diela,

ako i to, že žalovaný túto faktúru neuhradil. K tomuto záveru súd dospel na základe toho, že žalovaný
vkonanínijakonepoprelskutkovétvrdeniažalobcuvžalobeohľadomexistenciezmluvyodielo,riadneho
vykonania diela či neuhradenia ceny diela. V rámci procesnej obrany vzniesol len hmotnoprávnu
námietku v podobe námietky započítania, keď tvrdil, že pohľadávka žalobcu uplatnená žalobou zanikla
v dôsledku jednostranného započítania listom zo dňa 11.2.2025 s jeho pohľadávkou titulom zmluvnej

pokuty za porušenie bodu 16 všeobecných obchodných podmienok. Námietku započítania v súdnom
spore podľa § 147 ods. 2 Civilného sporového poriadku je potrebné odlíšiť od situácie, keď k započítaniu
pohľadávok jednostranným úkonom alebo dohodou došlo mimosúdne. V takom prípade sa žalovaný
bráni argumentom zániku záväzku v dôsledku započítania, ku ktorému mohlo platne dôjsť aj pred
podaním žaloby. Túto skutočnosť musí osobitne preukázať, čo však v konečnom dôsledku vedie k
rovnakým procesným dôsledkom ako pri kompenzačnej námietke v konaní. Možno teda hovoriť o

kompenzačnej námietke v širšom zmysle. Súd neposúdil prejav žalovaného ako vzájomnú žalobu
voči žalobcovi, keďže žalovaný nenavrhol, aby mu bol prisúdený vzniknutý kladný rozdiel medzi jeho
pohľadávkou a pohľadávkou žalobcu. Za daných okolností započítací úkon žalovaného bol považovaný
len za prostriedok procesnej obrany.

6.4 Hmotnoprávna námietka smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku, teda strana sporu, ktorá
vznáša hmotnoprávnu námietku, uznáva skutkový a právny dôvod nároku protistrany. Keďže žalovaný
v rámci svojej procesnej obrany vzniesol hmotnoprávnu námietku v podobe námietky započítania
pohľadávok jednostranným úkonom, sám žalovaný musel považovať žalobou uplatnenú pohľadávku za
existujúcu a spôsobilú na započítanie. Po uplatnení hmotnoprávnej námietky, ktorá nebola vznesená in

eventum, čo nie je tento prípad, sa mení úloha súdu, keďže už nie je spornou žalovaná pohľadávka,
ale pohľadávka, ktorou sa započítava.

6.5 Účinne započítať možno akúkoľvek pohľadávku, ak to nie je v rozpore s hmotným právom.
Podmienkou planého jednostranného započítania je okrem iného aj pravosť a existencia (dôvodnosť)

pohľadávky, ktorá znamená súdnu vymáhateľnosť, a pod ktorou je potrebné rozumieť spôsobilosť
pohľadávky pre úspešné súdne uplatnenie. Pokiaľ sa prejaví snaha započítať pohľadávku, ktorá je
sporná, zánik vzájomných pohľadávok môže nastať až po riadnom zistení pravosti a splatnosti spornej
pohľadávky. Povinnosťou súdu je teda prejudiciálne posúdiť otázku ne/sporovosti pohľadávky z hľadiska
všetkých aspektov potrebných na vyhodnotenie, či táto pohľadávka existuje alebo nie a následne po

tomto zistení v závislosti od jej posúdenia, rozhodnúť o dôvodnosti procesnej obrany spočívajúcej v
kompenzačnej námietke vznesenej žalovaným.

6.6 Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil, že žalovaný uznal dôvodnosť žalovanej pohľadávky žalobcu,
a preto sa zaoberal dôvodnosťou uplatnenej hmotnoprávnej námietky žalovaného formou započítania.

6.7 V civilnom sporovom konaní, založenom na princípe kontradiktórnosti, sa priorizuje procesná aktivita
sporových strán. Je teda na sporových stranách, aby v spore uvádzali relevantné skutkové tvrdenia
a na ich preukázanie navrhli alebo označili dôkazy, ktoré má súd vykonať. Procesná zodpovednosť za
vedenie sporu je tak na sporových stranách, kedy výsledok konania závisí na iniciatíve sporových strán

a ich aktivite v konaní, t. j. od kvality predložených dôkazov a kvality ich procesnej aktivity. Za výsledok
konania sú teda zodpovedné výhradne sporové strany, pričom žalobcu aj žalovaného zaťažuje dôkazné
bremeno, ktorého neunesenie má za následok stratu sporu.

6.8 V prejednávanom spore zaťažovalo žalovaného bremeno tvrdenia, ako i dôkazné bremeno

vo vzťahu k existencii pohľadávky spôsobilej na započítanie s pohľadávkou žalobcu uplatnenou
žalobou. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností totiž leží na tej sporovej strane, ktorá z ich
existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky (k tomu napr. bod 24. odôvodnenia uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 83/2020 z 30. novembra 2020). Žalovaný
dôkazné bremeno v konaní neuniesol, keďže existenciu svojej pohľadávky spôsobilej na započítanie

s pohľadávkou žalobcu nepreukázal. Žalovaný si pohľadávku uplatnil titulom zmluvnej pokuty, ktorá
mala byť dojednaná vo všeobecných obchodných podmienkach. Všeobecné obchodné podmienky boli
inkorporované do zmluvy cez klauzulu (doložku), ktorá bola súčasťou objednávky žalovaného. Avšak
klauzula (doložka) odkazovala na také všeobecné obchodné podmienky, ktoré dojednanie o zmluvnejpokute neobsahovalo. Uvedené na pojednávaní potvrdil sám žalovaný, ktorý pripustil, že z jeho strany
došlo k omylu.

6.9 Žalovaný až na pojednávaní predložil všeobecné podmienky spolupráce zo dňa 2.1.2024, ktoré mali
obsahovať dojednanie o zmluvnej pokute, na podklade ktorej si žalovaný uplatnil voči žalobcovi nárok
na zaplatenie sumy 5 000 eur. Súd na tento listinný dôkaz v konaní neprihliadol z dôvodu, že nebol
ako prostriedok procesnej obrany uplatnený včas. Bol uplatnený až na pojednávaní napriek tomu, že
žalovanému naozaj nič nebránilo pripojiť tento listinný dôkaz k odporu proti platobnému rozkazu alebo

k duplike. Duplikou žalovaný pritom vôbec nereagoval na výzvu na vyjadrenie žalobcu k odporu proti
platobnému rozkazu. Predmetná výzva bola žalovanému doručená 15.12.2025 a žalovaný v nej bol
upozornený aj na možnú aplikáciu sudcovskej koncentrácie v prípade oneskorene podaného prostriedku
procesnej obrany. Súd zdôrazňuje, že ak by aj na tento oneskorene podaný dôkazný návrh v konaní
prihliadol, nič by to nemenilo na konečnom rozhodnutí súdu, pretože na tieto všeobecné obchodné
podmienky inkorporačná doložka neodkazovala. Len predložením týchto všeobecných obchodných

podmienok by žalovaný nepreukázal, že žalobcovi bol ich obsah známy, mal možnosť sa s nimi
oboznámiť,súhlasilsnimiazaviazalsaichdodržiavať. Keďžežalovanývkonanínepreukázalexistenciu
svojej pohľadávky voči žalobcovi spôsobilej na započítanie s pohľadávkou žalobcu, nemohlo dôjsť ani
k zániku pohľadávok ich započítaním.

6.10 Ak strana sporu vznesie hmotnoprávnu námietku, táto musí byť vymedzená opisom skutkových
tvrdení, teda musí byť označená pohľadávka, ktorú strana sporu započítava tak, aby bol jej právny úkon
určitý. Po procesnej stránke nepostačuje predmetnú pohľadávku, ktorá sa započítava len označiť, ale je
potrebné o nej uviesť skutkové tvrdenia v takom rozsahu, ako by bola predmetom samostatného sporu,
tedabremenotvrdeniaopohľadávke,ktorousazapočítava,jerovnakáakobremenotvrdeniaožalovanej

pohľadávke. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu neuviedol bližšie skutkové tvrdenia týkajúce
sa jeho nároku na uplatnenú zmluvnú pokutu okrem konštatovania, že došlo k porušeniu článku 16
všeobecnýchobchodnýchpodmienok,začosiuplatnilzmluvnúpokutuvovýške5000eur.Pojednávania
sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, ktorý taktiež predmetné skutkové tvrdenia nedoplnil napriek
tomu, že aj v rámci predbežného právneho názoru súd konštatoval, že žalovaný vo svojich podaniach

neuviedol bližšie skutkové tvrdenia týkajúce sa jeho nároku na uplatnenú zmluvnú pokutu. Aj (t. j. nie
len) s ohľadom na to, súd uviedol, že sa mu predbežne javí žalobou uplatnený nárok ako dôvodný.
Na pojednávaní právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť konateľa žalovaného ku skutočnostiam,
prečo došlo k výzve a uplatneniu pohľadávky zo zmluvnej pokuty. Súd tento dôkaz nevykonal v prvom
rade z dôvodu, že návrh na vykonanie dokazovania výsluchom strany sporu ako prostriedok procesnej

obrany nebol uplatnený včas. Bol uplatnený až na pojednávaní napriek tomu, že žalovanému nič
nebránilo tento dôkazný návrh uplatniť, či už v odpore proti platobnému rozkazu, alebo v duplike. Vo
výzve na vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu, ktorý bol žalovanému doručený 15.12.2025,
bol žalovaný pritom upozornený na možnú aplikáciu sudcovskej koncentrácie v prípade oneskorene
podaného prostriedku procesnej obrany. V druhom rade treba zdôrazniť, že konateľ žalovaného ani

nebolprítomnýnapojednávaní,tedauskutočnenietohtodôkazubysivyžiadaloodročeniepojednávania,
čo by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Odhliadnuc od uvedeného, súd nepovažoval za
účelné vykonanie tohto dôkazu sa situácie, že u žalovaného od okamihu, keď v odpore proti platobnému
rozkazu vzniesol hmotnoprávnu námietku, absentujú skutkové tvrdenia ohľadom pohľadávky, ktorá
sa mala započítavať s pohľadávkou uplatnenou žalobou. Výsluch konateľa žalovaného mal podľa

tvrdenia právneho zástupcu žalovaného smerovať ku skutočnostiam, prečo došlo k výzve a uplatneniu
pohľadávky zo zmluvnej pokuty. Účelom výsluchu strany sporu na pojednávaní ale nie je zisťovať nové
skutočnosti,ktorébymalivplyvnarozhodnutiesúdu.Účelomazmyslomvykonávaniadôkazovvcivilnom
sporovom konaní je preukazovanie tých sporných tvrdení strán, ktoré strana už predtým uviedla vo
svojich dovtedajších vyjadreniach. Súd teda konštatuje, že žalovaný neuniesol nielen dôkazné bremeno

(k tomu body 6.8 - 6.9), ale ani samotné bremeno tvrdenia vo vzťahu k uplatnenej hmotnoprávnej
námietke. Odkaz na ustanovenie týkajúce sa porušenia zmluvných povinností a dojednaní týkajúcich sa
zmluvných pokút nemožno považovať za dostatočné opísanie nároku na zmluvnú pokutu.

6.11Vzhľadomkvyššieuvedenémusúddospelkzáveru,žepodanážalobajedôvodnávcelomrozsahu,

keď súd nemal v konaní preukázané, že by žalovaný žalobou uplatnenú pohľadávku uhradil, resp. že
by jeho záväzok zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu zanikol iným spôsobom (tvrdeným započítaním) ako
splnením.6.12 Keďže nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela bol vyhodnotený ako dôvodný, žalovaný sa po tom,
ako neuhradil vystavenú, doručenú a splatnú faktúru, dostal do omeškania, a to dňom nasledujúcim po
splatnosti faktúry, t. j. dňom 18.11.2024. Pri neexistencii odchylnej dohody o výške úrokov z omeškania

súd vyhodnotil uplatnený nárok žalobcu za súladný s § 369 ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka
v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. a priznal žalobcovi aj nárok na úroky
z omeškania vo výške 12,40 % ročne (t. j. základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k 18.11.2024 - 3,40 % + zvýšenie o deväť percentuálnych bodov = 12,40 % ročne) zo sumy 3 760,80
eur od 18.11.2024 do zaplatenia.

6.13 Súd priznal žalobcovi aj uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 40 eur podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády
SR č. 21/2013 Z. z., keďže v konaní bolo preukázané omeškania žalovaného s plnením svojho záväzku.

6.14 O splatnosti prisúdeného nároku súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako

zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil.

7. Trovy konania

7.1 Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.

Vzhľadom k tomu, že žalobca bola v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu podľa § 262 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP priznal aj plný nárok na náhradu trov konania.

7.2 O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. Na splnenie povinnosti nahradiť trovy konania

súd určil žalovanému trojdňovú lehotu, ktorá začne plynúť právoplatnosťou uznesenia o jej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje

a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možnoodôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.