Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/47/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124207228
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7124207228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcu Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., Bratislava, Panónska cesta 2, IČO: 35 937 874, proti žalovanému A. B., nar. X.X.XXXX,
C., D. X, zast. E. F. G., advokátom, Košice, Skladná 64, o zaplatenie 15 937,04 eur s prísl., o odvolaní
žalovaného proti rozsudku 70C/9/2024-85 z 18.2.2025 Mestského súdu Košice

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi 15 939,19 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne od 1.11.2023 do zaplatenia, to všetko do 3 dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a II. stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa doručenou žalobou domáhal, aby uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť mu 15 937,04 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 1.11.2023 do
zaplatenia a náklady konania vo výške 2,15 eur. Žalobu odôvodnil tým, že žalovanému zanikol poistný
vzťah u žalobcu v období od 20.3.2016 do 31.10.2021. Oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi mal
žalovaný splniť najneskôr do 8 dní od zániku poistného vzťahu, avšak žalovaný ju splnil až 26.4.2022,

kedy predložil žalobcovi čestné vyhlásenie, že v období od 27.2.2016 do 30.10.2021 bol zárobkovo činný
vzahraničí(vH.C.I.J.F.H.K.).Nazákladečestnéhovyhláseniažalobcapožiadalzahraničnúzdravotnú
poisťovňu o potvrdenie obdobia vzniku zdravotného poistenia žalovaného v zahraničí. Dňa 16.5.2022
bol žalobcovi potvrdený nárokový doklad E104UK, z ktorého vyplýva, že žalovanému vzniklo prvýkrát
zdravotné poistenie v zahraničí 20.3.2016. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný prestal byť poistencom
žalobcu počas obdobia od 20.3.2016 do 31.10.2021. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nedodržal
zákonom stanovenú lehotu na oznámenie zmeny rozhodujúcich skutočností a v uvedenom období

uhrádzal za žalovaného vecné dávky (náklady zdravotnej starostlivosti a kapitačné platby) za obdobie
od 20.3.2016 do 31.10.2021 uhradil spolu 18 291,53 eur v omyle, že žalovaný je jeho poistencom.
Týmto žalobcovi vznikla škoda vo výške 18 291,53 eur a náklady poštovného spojené s uplatnením
práva vo výške 2,15 eur. Žalobca evidoval pohľadávku žalovaného (preplatok na poistnom) vo výške 1
984,56 eur a vo výške 367,78 eur, ktoré boli v zmysle § 32 ods.4 o zdravotnom poistení započítané na
predmetnú pohľadávku žalovaného. Žalobca vyzval žalovaného listom z 24.10.2022 na úhradu sumy
vo výške 16 306,97 eur (po započítaní preplatku 1 984,56 eur), výzvu prevzala matka žalovaného

31.10.2022. Žalobca opakovane vyzval žalovaného listom z 2.1.2023 a 27.9.2023 na zaplatenie sumy
15 939,19 eur (vecné dávky po započítaní preplatku 367,78 eur a náklady konania 2,15 eur). Tento list
prevzala 16.10.2023 matka žalovaného. Žalovanému uplynula 15-dňová lehota na dobrovoľné plnenie
31.10.2023 a od 1.11.2023 je v omeškaní s plnením.2.2.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe 29.5.2024 uviedol, že s poukazom na § 9c z.č. 580/2004 Z.z.
považuje žalobu za predčasnú, pretože v danom prípade žalovaný je štátnym občanom SR a bol verejne
zdravotne poistený v zahraničí - I. H. C. I. J. F. H. K. v súvislosti s výkonom práce, ktoré väčšinou

rozhodného obdobia bolo aj členským štátom EÚ, preto má právo na úhradu nákladov zdravotnej
starostlivosti vynaloženej na území SR z verejného zdravotného poistenia uzavretého v štáte výkonu
práce. Žalobca nepreukázal, či uplatnil a preukázal svoj nárok voči verejnej zdravotnej poisťovni, v ktorej
bol žalovaný poistencom v štáte výkonu práce, hoci mal vedomosť o tom, kde v rozhodnom období
žalovaný pracoval a bol verejne zdravotne poistený v tomto štáte. Žalovaný považuje za nedostatočne

osvedčenýprávnyzákladajvýškužalovanéhonárokuanárokpovažujezačiastočnepremlčaný.Navrhol
žalobu zamietnuť a žalobcu zaviazať k náhrade trov konania v plnej výške.
2.3.Súd po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu vec právne posúdil podľa § 3 ods.2, § 5
ods.2,§23ods.1písm.c/,§9ods.7písm.d/,§21ods.6z.č.580/2004Z.z.ozdravotnompoistenívznení
účinnom k 31.12.2021 a konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami
nebolo sporné, že zdravotné poistenie žalovaného u žalobcu zaniklo 20.3.2016 v súlade s § 3 ods.2

písm. a/ a § 5 ods.2 z.č. 580/2004 Z.z. Žalovaný po tom, ako došlo k zániku jeho zdravotného poistenia
u žalobcu, mal podľa § 23 ods.1 písm. c/ citovaného zákona povinnosť oznámiť žalobcovi skutočnosti
rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia v lehote 8 dní. Medzi stranami nebolo sporné,
že žalovaný si túto svoju povinnosť nesplnil včas. To, že bol zamestnaný v zahraničí v spornom období
oznámil žalobcovi až čestným prehlásením, ktoré doručil žalobcovi 26.4.2022. Medzi stranami nebolo

sporné, že žalovaný nebol poistencom žalobcu v období od 20.3.2016 do 31.10.2021, keďže počas
celého tohto obdobia bol zamestnaný v zahraničí.
2.4.Žalobca aj v tomto období poskytoval žalovanému zdravotnú starostlivosť, uhrádzal za žalovaného
vecné dávky, t.j. náklady zdravotnej starostlivosti a kapitačné platby. Z výpisu z vykázanej zdravotnej
starostlivosti za sporné obdobie vyplýva, že žalobca žalovanému poskytol zdravotnú starostlivosť

v celkovej výške 18 291,53 eur a po odčítaní preplatkov vykázal škodu vo výške 15 937,04 eur. Žalobca
si tento nárok uplatnil podľa § 9 ods. 7 z. č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého má právo uplatniť tento
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného
zdravotného poistenia, ak si poistenec nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods.1 písm. c/.
2.5.V konaní nebolo sporné, že žalovaný si predmetnú oznamovaciu povinnosť nesplnil včas a žalobca

uhrádzal za neho náklady zdravotnej starostlivosti v súlade s § 9 ods.7 z.č. 580/2004 Z.z. Žalobca má
právo uplatniť si nárok, ktorý je predmetom tohto sporu, a teda podľa názoru súdu je základ nároku
žalobcu daný.
2.6.K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nepreukázal výšku svojho nároku súd uviedol, že predložil výpis
z vykázanej zdravotnej starostlivosti, z ktorého vyplýva dôvodnosť výšky nároku, ktorú si žalobca uplatnil

v tomto spore a žalovaný, pokiaľ aj spochybňoval túto výšku, nijakým spôsobom konkrétne neuviedol,
ktorá časť a v akej výške mala byť nedôvodná, čím neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení.
2.7.Súd námietku premlčania vznesenú žalovaným, ktorý tvrdil, že časť tohto nároku je premlčaný,
posudzoval podľa § 21 ods.6 z.č. 580/2004 Z.z. Nesporné bolo, že žalovaný oznamovaciu povinnosť
splnil 26.4.2022. Dvojročná premlčacia lehota by uplynula 26.4.2024, avšak túto žalobca splnil, keďže

žaloba bola doručená na súd 12.4.2024, pred uplynutím subjektívnej premlčacej doby a od úhrady týchto
nákladov 10-ročná premlčacia doba by uplynula najskôr 20.3.2026. Na základe týchto skutočností súd
námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval v celom rozsahu za nedôvodnú.
2.8.Súd sa ďalej vyjadril k námietke žalovaného, že žalobca si mal tieto náklady uplatniť v zahraničnej
zdravotnej poisťovni, v ktorej bol žalovaný v spornom období poistení. Súd zastáva názor, že táto

námietka je nedôvodná, lebo zo zákona č. 580/2004 Z.z. žiadna takáto povinnosť žalobcovi nevyplýva.
Poukázal na § 9c a § 9e z.č. 580/2004 Z.z., v ktorom sú uvedené podmienky a spôsob úhrady
nákladov zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu v Slovenskej republike
a úhrady nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi iného členského štátu
Európskej únie v SR. Plný rozsah zdravotnej starostlivosti je koordinačným nariadením garantovaný

cudzím poistencom, ktorí majú bydlisko v SR a príslušná inštitúcia štátu, v ktorom sú poistení, im
vystavila nárokový doklad podľa ods.6. V prípade zdravotnej starostlivosti so súhlasom zdravotnej
poisťovne (resp. inej príslušnej inštitúcie štátu poistenia) ide o zdravotnú starostlivosť plánovanú, a teda
je poskytnutá cudziemu poistencovi, ktorý do SR vycestoval za účelom jej poskytnutia. Keďže ide
o zdravotnú starostlivosť plánovanú, je jej poskytnutie vopred dohodnuté s poskytovateľom zdravotnej

starostlivosti v SR, ktorý má uzatvorenú zmluvu s aspoň jednou zdravotnou poisťovňou. O udelenie
predchádzajúceho súhlasu žiada cudzí poistenec v inštitúcii štátu poistenia. Táto inštitúcia žiadosti
vyhovie, vydá cudziemu poistencovi príslušný nárokový doklad podľa § 9c ods.9 ZoZP. S nárokovým
dokladom sa poistenec zaregistruje v ním zvolenej zdravotnej poisťovni v SR. Zdravotná poisťovňaoverí splnenie podmienok pre poskytnutie a úhradu zdravotnej starostlivosti v plnom rozsahu, teda či
má žiadateľ o registráciu bydlisko v SR. Zdravotná poisťovňa odmietne registráciu v prípade, keď je
osoba v SR povinne zdravotne poistená z dôvodu výkonu pracovnej činnosti alebo poberania dôchodku

a v prípade, keď nemá v SR bydlisko. Registráciu alebo jej odmietnutie zdravotná poisťovňa oznámi
príslušnej inštitúcii v štáte poistenia.
2.9.Zdravotná poisťovňa vystaví cudziemu poistencovi, ktorého zaregistrovala preukaz poistenca
verejného zdravotného poistenia, s ktorým sa následne preukazuje u poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti. Poistenec má nárok na poskytovanie a úhradu zdravotnej starostlivosti v rovnakom

rozsahu ako slovenskí poistenci verejného poistenia. Zdravotná poisťovňa, v ktorej je registrovaný,
uhrádza zmluvným poskytovateľom náklady za zdravotnú starostlivosť v rozsahu a za podmienok
dohodnutých v zmluve. Poskytovateľom sa však za takéto osoby neuhrádza mesačná kapitačná platba.
Zdravotná poisťovňa v SR, ktorá zdravotnú starostlivosť poskytovateľovi uhradila, uplatňuje svoj nárok
na jej refundáciu prostredníctvom úradu pre dohľad ako styčného orgánu pre poskytovanie zdravotnej
starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia vo vzťahu k styčným orgánom

iných členských štátov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neporušil žiadnu svoju povinnosť, naopak,
žalovaný mal možnosť postupovať tak, aby tieto náklady boli uhradené z jeho zdravotného poistenia v
zahraničnej zdravotnej poisťovni.
2.10.Žalovaný mal za to, že vymáhanie týchto nákladov žalobcov od žalovaného je v rozpore s dobrými
mravmi, keďže aj žalobca porušil svoje zákonné povinnosti tým, že nepreukázal, že každoročne vykonal

a doručil žalovanému ročné zúčtovanie poistného.
2.11.To, či žalobca vykonal každý rok za sporné obdobie ročné zúčtovanie poistného v prípade
žalovaného, keďže túto povinnosť nevedel preukázať ani žalobca, ani žalovaný a žiadna zo strán
nenavrhla doplniť dokazovanie ohľadom zisťovania týchto skutočností, súd nezistil. Súd je však toho
názoru, že aj keby bolo zistené porušenie takejto povinnosti zo strany žalobcu, nemá to vplyv na to, že

žalovaný porušil svoju zákonnú oznamovaciu povinnosť, a preto je povinný uhradiť náklady poskytnutej
zdravotnej starostlivosti.
2.12.Podľa názoru súdu výkon práva žalobcu, ktorým vymáha predmetný nárok, nie je a ani nemôže
byť v rozpore s dobrými mravmi, pretože žalobca uplatnením týchto nárokov voči žalovanému vykonáva
podľa § 9 ods. 7 písm. d/ z.č. 580/2004 Z.z. právo uplatniť svoj nárok na úhradu nákladov za poskytnutú

zdravotnú starostlivosť voči poistencovi po zániku verejného zdravotného poistenia, ak si poistenec
nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 23 ods. 1 písm. c/ a jeho cieľom v tomto prípade nie je a ani
nemôže byť snaha akýmkoľvek spôsobom poškodiť žalovaného.
2.13.Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal na
zaplatenie sumy 15 939,19 eur, ktorá pozostáva z nákladov zdravotnej starostlivosti vo výške 15 937,04

eur a z nákladov vynaložených na poštovné služby pri zasielaní upomienky žalovanému vo výške 2,15
eur.
2.14.O úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č.
87/1995Z.z.akonštatoval,ževykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalobcavyzvalžalovaného
na plnenie výzvou z 27.9.2023, ktorú doručoval žalovanému na adresu trvalého pobytu doručenou

zásielkou. Doporučenú zásielku prevzala matka žalovaného a žalovaný netvrdil, že by táto výzva sa
nedostala do jeho dispozície. V zmysle uvedenej výzvy mal plniť do 15 dní od doručenia, t.j. do
31.10.2023. Keďže tak neurobil, dňom 1.11.2023 sa dostal do omeškania, preto súd ho zaviazal na
zaplatenie zákonných úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne od 1.11.2023 do zaplatenia.
2.15.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom

rozsahu úspešný, avšak nárok na náhradu trov konania si neuplatnil a neúspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania nepatrí, súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.1
písm. a/, b/, d/, f/ a h/ CSP, ktoré odôvodnil tým, že súd sa dostatočne nevysporiadal s námietkou

žalovaného, keď namietal nedostatočné osvedčenie žalovaného nároku čo do jeho právneho základu,
tak i výšky. Súd iba na základe akejsi internej tabuľky žalobcu, nazvanej výpis z vykázanej zdravotnej
starostlivosti mal za dostatočne preukázané, že žalobcovi žalovaný nárok prináleží. Predložená tabuľka
je obyčajnou „internou“ tabuľkou žalobcu, ktorá môže slúžiť jedine a výlučne pre interné účely žalobcu,
nie na právne úkony navonok a už vôbec nie ako dôkaz pred všeobecným súdom. Žalobca sa odvoláva

na akési faktúry, uvádza akési dátumy úhrad, ale nijako hodnoverne nepreukázal hodnovernosť
deklarovaných údajov. V sumách totiž úplne absentuje označenie daňovo-účtovného titulu, resp.
označenie lekára. Tabuľka predložená žalobcom je nepreskúmateľná.3.2.Je nutné v tejto súvislosti uviesť, že vo všeobecnosti je základným predpokladom vzniku regresného
nároku preukázanie vzniku škody, čo sa ale nestalo, preto je celá žaloba nedôvodná. Navyše žalovaný
žiadnu písomnú, regresnú, či inú obdobnú výzvu od žalobcu neobdŕžal.

3.3.Namietol, že súd nepripisoval väčšiu váhu porušeniu povinnosti žalobcu, keď žalovanému nezasielal
ročné zúčtovanie poistného na verejnom zdravotnom poistení. Inak povedané, niekoľko rokov za
sebou sa vôbec nezaujímal, čo sa ako súkromný podnikateľský subjekt mal, o žalovaného ako svojho
poistenca.
3.4.Žalovaný je toho názoru, že žalobca nevyužil všetky zákonné možnosti refundácie a tiež dôvodom

odmietnutia nároku žalobcu verejnou zdravotnou poisťovňou žalovaného v zahraničí bolo nedostatočné
osvedčenie žiadaného nároku zo strany žalobcu, vrátane formálnych nedostatkov žiadania (refundácie)
nároku, ako na to bolo v priebehu právneho sporu žalovaným poukazované.
3.5.Žalovaný tvrdí, že žalobca svojím prístupom k svojim poisteným v podstate núti mať uzatvorené
verejné zdravotné poistenie v domovskom štáte a zároveň v štáte výkonu práce, teda de facto platiť si
poistné na verejné zdravotné poistenie duplicitne.

3.6.Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobu zamietol
a žalovanému priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4.1.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia z 28.6.2024
a 17.9.2024 a zároveň uviedol, že z priloženého výpisu jasne vyplýva, kedy, akému poskytovateľovi

zdravotnej starostlivosti a za aké úkony zdravotnej starostlivosti boli vyplácané finančné prostriedky zo
strany žalobcu, ktoré tvoria predmetnú pohľadávku žalobcu. Namietol, že žalovaný mal možnosť využiť
svoje procesné oprávnenie na podanie návrhu na doplnenie dokazovania v tom smere, aby sa bližšie
preverilijehonámietky,čovšakžalovanýnespravil.Podotkol,žežalovanývpredmetnomsúdnomkonaní
spochybňoval výšku daného nároku žalobcu vo všeobecnosti, keďže žalovaný žiadnym konkrétnym

spôsobom neuviedol, ktorá časť a v akej výške by mala byť nedôvodná. V dôsledku uvedeného
žalobca pokladá námietku žalovaného v tomto smere len za spôsob jeho všeobecnej procesnej obrany
v predmetnom súdnom konaní, a to bez samotnej vôle na strane žalovaného sa podanou námietkou
bližšie zaoberať.
4.2.Nesúhlasí s tvrdením žalovaného o tom, že predmetný nárok žalobcu je nedostatočne osvedčený

čo do výšky, resp. právneho základu.
4.3.Žalobca v súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom toho, že žalobca nezasielal žalovanému
ročné zúčtovanie poistného na verejnom zdravotnom poistení v období 2017 až 2020 v prvom rade
uviedol, že žalobcova povinnosť ohľadom zasielania ročného zúčtovania poistného nie je zákonodarcom
ustanovená ako zákonná podmienka pre uplatnenie žalobcovho nároku v zmysle § 9 ods.7 písm. d/

zákona o zdravotnom poistení. Zákonodarca tiež žiadnym spôsobom neustanovil ani žiadnu výnimku
z nesplnenia oznamovacej povinnosti žalovaného v zmysle § 23 ods.1 písm. c/ zákona o zdravotnom
poistení, ktorá by ospravedlňovala nesplnenie danej oznamovacej povinnosti zo strany žalovaného
ako poistenca, teda aj prípadné nezasielanie ročného zúčtovania poistného poistencom zo strany
zdravotných poisťovní.

4.4.Žalobca má za to, že ide o dve rôzne povinnosti rôznych subjektov, ktorých porušenie a následné
uplatnenie vzniknutých nárokov sa vzájomne nepodmieňuje. Podotkol, že aj keby bolo zistené porušené
tejto povinnosti zo strany žalobcu, uvedené nemá vplyv na povinnosť žalovaného splniť si oznamovaciu
povinnosť voči žalobcovi v zákonnej lehote v zmysle § 23 ods.1 písm. c/ zákona o zdravotnom poistení.
4.5.Žalobca nad rámec uvedeného uviedol, že žalovaný bol v období 2017 až 2020 dobrovoľne

nezamestnaný - samoplatiteľ, preto si daňové priznanie nepodával. Žalobca na základe uvedeného
nevyhotovoval a nezasielal žalovanému ročné zúčtovanie zdravotného poistenia za predmetné obdobie.
Vzhľadom na uvedené nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že žalobca pochybil, keď
nezasielal ročné zúčtovanie poistného žalovanému počas predmetného obdobia, pričom žalobca
podotýka, že táto skutočnosť nemá vplyv na nárok žalobcu uplatnený v predmetnom súdnom konaní

v zmysle § 9 ods.7 písm. d/ zákona o zdravotnom poistení.
4.6.V nadväznosti na námietku žalovaného ohľadom predčasne podanej žaloby podotkol, že už
preukázaná snaha žalobcu o vyriešenie danej veci refundáciou vzniknutých nákladov s príslušnou
inštitúciou v zahraničí predstavuje krok žalobcu, ku ktorému žalobca nemusel pristúpiť pre uplatnenie
daného nároku voči žalovanému v zmysle § 9 ods.7 písm. d/ zákona o zdravotnom poistení. Žalobca

sa pokúsil o refundáciu predmetnej pohľadávky s príslušnou inštitúciou v zahraničí práve s ohľadom na
čo najzmierlivejšie vyriešenie danej veci voči žalovanému a predídeniu tak prípadnému súdnemu sporu.
Z doteraz preukázaných skutočností k refundácii daných nákladov zdravotnej starostlivosti zo strany
príslušnej inštitúcie v zahraničí v prospech žalobcu nedošlo. Žalobca preto v žiadnom prípade nemôženiesť zodpovednosť za to, že 6.12.2022 mu bolo oznámené zo strany zahraničnej inštitúcie, že počas
predmetného obdobia žalovaný nemá nárok na úhradu vzniknutých nákladov poskytnutej zdravotnej
starostlivosti. Žalobca striktne odmieta tvrdenie žalovaného o tom, že k odmietnutiu refundácie

predmetných nákladov zo strany zdravotnej poisťovne žalovaného v zahraničí došlo kvôli nedostatočne
osvedčenému nároku zo strany žalobcu, resp. kvôli formálnym nedostatkom žiadania (refundácie)
nároku.
4.7.Vzhľadom na uvedené žalobca nemôže súhlasiť s tvrdením žalovaného o tom, že daná žaloba bola
podaná predčasne v dôsledku toho, že sa žalobca snažil o refundáciu daných nákladov zdravotnej

starostlivosti s príslušnou zdravotnou poisťovňou žalovaného v zahraničí, no táto bola neúspešná.
4.8.K tvrdeniu žalovaného, že žalobca núti svojich poistencov uhrádzať poistné na verejné zdravotné
poistenie duplicitne uviedol, že účelom predmetnej zákonnej oznamovacej povinnosti je, aby slovenské
zdravotné poisťovne mali včas informáciu o tom, že u toho ktorého poistenca došlo k vzniku zákonných
podmienok, ktoré vedú k zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR. Cieľom tejto zákonnej
úpravy - úpravy predmetnej oznamovacej povinnosti na strane poistencov - je teda práve to, aby sa

zabránilo duplicitnému zdravotnému poisteniu osôb v rôznych krajinách.
4.9.V prípade, ak by si žalovaný splnil oznamovaciu povinnosť v zákonom stanovenej lehote v zmysle
§ 23 ods.1 písm. c/ zákona o zdravotnom poistení, žalobca by hneď ukončil zdravotné poistenie
žalovaného a zastavil by uhrádzanie nákladov zdravotnej starostlivosti, ktorá bola následne poskytnutá
žalovanému. K vymáhaniu predmetných nákladov zdravotnej starostlivosti zo strany žalobcu voči

žalovanému by teda v danom prípade nedošlo.
4.10.Na základe tejto skutočnosti žalobca pristúpil k prevereniu existencie zdravotného poistenia
žalovaného v UK, v nadväznosti na čo bol žalobcovi 15.5.2022 doručený nárokový formulár E104UK,
z ktorého vyplýva, že žalovanému vzniklo prvýkrát zdravotné poistenie v UK 20.3.2016. V dôsledku
vyššieuvedenéhobolažalobcovispôsobenáškodapočasobdobiaod20.3.2016do31.10.2021vovýške

18 289,38 eur, a to práve kvôli porušeniu právnej povinnosti žalovaného.
4.11.Žalobca má za to, že v rámci predmetného súdneho konania je zásadné to, či žalovaný vie
preukázať, že z jeho strany došlo k splneniu oznamovacej povinnosti voči žalobcovi v zmysle § 23 ods.
1 písm. c/. Žalobca má za to, že iba v prípade preukázania splnenia oznamovacej povinnosti sa môže
žalovaný vyviniť v danej veci.

4.12.Na základe uvedeného žiada, aby krajský súd odvolanie žalovaného z 27.3.2025 v celom rozsahu
zamietol a potvrdil rozsudok prvoinštančného súdu.

5.1.K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojej argumentácii a nedostatočnom
osvedčení právneho základu a výšky žalovaného nároku zo strany žalobcu, čo v preklade znamená, že

žalobca nepredložil žiadne výpisy z účtu či z faktúry, z ktorých by bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností vyplývalo, že zdravotné úkony a výška úhrad za tieto úkony deklarované v akomsi internom
dokumente žalobcu zodpovedajú realite, resp. skutočnosti. Žalovaný v rámci podania záverečného
prednesu vo veci konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by mu vznikla škoda, čo je základným
predpokladom vzniku regresného nároku žalobcu (a nie nesplnenie oznamovacej povinnosti žalovaným

voči žalobcovi).
5.2.Žalobca nepreukázal, že by žalovaný písomnosti žalobcu obdŕžal, resp. že by tieto prevzal.
5.3.Žalobca nijako hodnoverne nepreukázal, že by práve právny základ a výstup žalobou požadovaného
nároku pred podaním žaloby uplatnil a preukázal pred príslušnou zahraničnou verejnou zdravotnou
poisťovňou, a teda že by naozaj zákonným a probovaným spôsobom a postupom využil všetky zákonné

možnosti refundácie deklarovaných nákladov zdravotnej starostlivosti.
5.4.Tvrdenia žalobcu, resp. obrana v súvislosti s nepovinnosťou zasielania vecného zúčtovania
poistného na verejné zdravotné poistenie na tieto, resp. na túto žiada, aby odvolací súd už neprihliadal,
pretože ide o tzv. novoty v rámci odvolacieho konania.
5.5.V ostatnom zotrval na obsahu svojho odvolania.

6.Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote,
preskúmal rozsudok podľa § 379 a § 380 ods.1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380
ods.1,2 CSP a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa

s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

7.1.Žalovanývpodanomodvolaníuplatnilodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.a/,b/,d/,f/ah/CSP.7.2.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. a) CSP spočíva v tom, že neboli
splnené procesné podmienky, ktorými sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia
byťsplnenénato,abysadosiaholcieľsúdnehokonania,vyplývajúcizozákladnýchustanoveníCivilného

sporového poriadku. Právna teória rozdeľuje procesné podmienky a) na strane súdu (právomoc
a príslušnosť); b) na strane strán sporu (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, povinnosť
zastúpenia...); c) vecné procesné podmienky (existencia žaloby, splnenie poplatkovej povinnosti);
d) negatívne procesné podmienky (prekážky rei iudicatae, listispendencie). Na procesné podmienky
konania súd prihliada kedykoľvek počas konania.

7.3.Žalovaný nepoukazuje na žiadne procesné podmienky, ktoré neboli splnené a žiadne porušenie
nezistil ani odvolací súd.
7.4.Žalovaným uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva v tom, že nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
7.5.Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký (právo na prístup k súdu,

právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie veci v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo vyporiadať sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie

rozhodnutia). Medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým (o. i.) aj právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu a právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia.Podľaustálenejsúdnejpraxerozhodnutieniejepreskúmateľnépredovšetkýmvprípade,že
z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s

vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.
7.6.Napadnuté rozhodnutie je jasné, presvedčivé a je preskúmateľné. Uplatnený odvolací dôvod nie je
daný.
7.7.Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, ktorý je formálne označený ale
nebol podopretý konkrétnymi odvolacími námietkami a výhradami, ktoré by poukazovali na inú vadu,

ktorá mohla mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, a tak podľa posúdenia odvolacieho súdu
nebol tento odvolací dôvod odvolateľom materiálne a ani procesne účinne uplatnený.
7.8.Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej

stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor
v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli

z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
7.9.Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu

skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

7.10.Žalovaný uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP. Právnym posúdením je činnosť
súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje
zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a
nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkovézistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne

právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba
opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené
posúdenímvecipoprávnejstránketrebarozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávneho
predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o
tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu

konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá.
7.11.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach
a povinnostiach strán sporu.
7.12.Odvolací súd konštatuje, že žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

8.1.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného

vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej
inštancie odchýliť.
8.2.Žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by
pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Skutočnosti uvedené žalovaným v odvolaní neumožňujú prijať
iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku. Vo svojom odvolaní žalovaný

v podstate argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvej inštancie aj náležite pri rozhodovaní vo veci
vysporiadal. Ani počas odvolacieho konania k zmene skutkového ani právneho stavu nedošlo, preto
odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako
ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods.2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím
námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

9.1.V konaní nebolo sporné, že žalovaný bol poistencom žalobcu do 20.3.2016, kedy došlo k zániku
poistného vzťahu, lebo mu vzniklo prvý krát zdravotné poistenie v zahraničí a žalovaný v období od

20.3.2016 do 31.10.2021 prestal byť poistencom žalobcu.
9.2.Rovnako v konaní nebolo sporné, že žalovaný v súvislosti so zánikom poistenia neoznámil žalobcovi
v zákonom určenej lehote, do 8 dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia.
9.3.Žalovaný v období, keď nebol poistencom žalobcu využíval zdravotnú starostlivosť, za ktorú žalobca
poskytoval úhrady a tiež v tom čase platil za žalovaného kapitačné platby.

10.Podstata odvolacích námietok žalovaného spočíva v tom, že žalobca nepreukázal právny základu
a výšku uplatneného nároku. Namietol, že predložená tabuľka je obyčajnou „internou“ tabuľkou žalobcu,
ktorá môže slúžiť jedine a výlučne pre interné účely žalobcu, nie na právne úkony navonok a už vôbec
nie ako dôkaz pred všeobecným súdom.

11.1.K uvedenej námietke odvolací súd konštatuje, že právny nárok tzv. právo postihu žalobcu vyplýva
jednoznačne z § 9 ods. 7 písm. d) v nadväznosti na § 23 ods.1 písm. c) § 5 ods.2 a § 3 ods.2 zák. č.
580/2004Z.z.,ktorýchzneniesúdcitovalvsvojomrozhodnutíasprávneichv13.odôvodneniaaplikoval,
s ktorými závermi sa odvolací súd v celom rozsahu plne stotožňuje a na správne závery poukazuje.

11.2.Právo postihu je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne. Regresné právo nie je
právom na náhradu škody podľa § 420 OZ) ale má „povahu osobitného, originárneho (pôvodného)
nároku" (uznesenie Navyššieho súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 205/2012, publikované v Zo súdnej praxe
3/2017). Regresné právo zdravotnej poisťovne sa vzťahuje na všetky poisťovňou uhradené zdravotné
výkony, ako aj na náklady na lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny (§ 88 ods. 4 a 5 zákona

o rozsahu a podmienkach úhrady liekov) a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti [§
6 ods. 1 písm. d) zákona o zdravotných poisťovniach].
11.3.Podľa § 23 ods.1 písm. c) ZoZP, je poistenec povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni
najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia. Pokiaľ sitúto povinnosť nesplní, zdravotná poisťovňa má právo uplatniť si voči nemu nárok na úhradu nákladov za
zdravotnú starostlivosť poskytnutú po zániku zdravotného poistenia. V súvislosti s nárokom podľa písm.
d) je nutné zdôrazniť, že náklady zdravotnej poisťovni vznikajú nielen v prípade, keď by si osoba, ktorá už

nie je poistencom, nechala poskytnúť zdravotnú starostlivosť. Zdravotná poisťovňa je povinná uhrádzať
paušálne platby za poistenca rôznym kategóriám poskytovateľov, napríklad poskytovateľovi všeobecnej
ambulantnej starostlivosti, ambulantnej pohotovostnej služby či urgentnej zdravotnej starostlivosti bez
ohľadu na to, či poistencovi poskytnú konkrétne zdravotné výkony.
11.4.Uplatnená odvolacia námietka je nedôvodná, lebo právny nárok žalobcu na úhradu za zdravotné

výkony a paušálne platby je daný.

12.1.Rovnako správne sa súd vysporiadal so žalovaným spochybňovanou výškou nároku žalobcu.
12.2.V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalovaný žiadnym konkrétnym spôsobom neuviedol, ktorá
časť a v akej výške by mala byť nedôvodná. Jeho námietky sú len všeobecné, neuviedol konkrétne, aké
úkonu by mali byť nedôvodné a účtované navyše, že skutočne mu daná starostlivosť od ošetrujúceho

lekára nebola poskytnutá.
12.3.Uplatňovanú pohľadávku tvorí tak úhrada za každý výkon zdravotnej starostlivosti poskytnutej
žalovanému podľa výpisu z vykázanej zdravotnej starostlivosti, ktorý je opatrený druhom výkonu,
dátumom poskytnutého výkonu a menom lekára alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý
predmetný výkon zrealizoval a percentom uhradenosti faktúry (vo všetkých úkonoch 100%).

12.4.Druhú kategóriu tvoria uhrádzané paušálne platby (kapitačný paušál) za žalovaného ako poistenca,
ktorému však zaniklo poistenie. Žalovaný ani k týmto úhradám nič konkrétne nenamietal, netvrdil, že
konkrétny všeobecný lekár nebol jeho ošetrujúcim lekárom.
12.5.Z predložených podkladov je zrejmé, že žalobca vykonal jednotlivé úhrady za uvedené úkony za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť žalovanému.

12.6.So zreteľom na uvedené je požiadavka žalovaného, aby žalobca preukázal konkrétne úhrady
nedôvodná, lebo predložené výkazy sú podkladom ďalšie spracovanie podľa § 27 ods.2 z. č. 580/2004
Z. z., na základe ktorého doručí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ďalšie prerozdeľovanie
preddavkov poistného.
12.7.Odvolací súd taktiež poukazuje na § 8 ods.2 z. č. 581/2004 Z. z. v znení platnom do 31.7.2022,

podľa ktorého splatnosť úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť je 30 dní odo dňa doručenia
účtovného dokladu, ak sa zmluvné strany nedohodli inak, vzhľadom na skutočnosť, že v prejednávanej
veci ide o platby za obdobia od 1.4.2016 – 29.10.2021 zákonom stanovená 30 dňová lehota na plnenie
uplynula.
12.8.Záver prvoinštančného súdu, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení je

správny a dôvodný.

13.Rovnako nedôvodná je námietka žalovaného, že žalobca mu nedoručil ročné zúčtovanie poistného
na verejnom zdravotnom poistení, keďže s porušením tejto povinnosti nie je viazaná žiadna sankcia pre
žalobcu. Navyše takéto porušenie povinnosti nemá žiaden vplyv na požadovaný nárok a teda je v tomto

konaní irelevantná.

14.Žalovaný v priebehu celého konania tvrdil, že žalobca nevyužil všetky zákonné možnosti refundácie.
S touto námietkou sa náležite a podrobne vysporiadal prvoinštančný súd v bode 14. odôvodnenia
a odvolací súd nemá viac čo k uvedenému uviesť, lebo len by opakoval správne závery prvoinštančného

súdu.

15.1.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
15.2.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

15.3.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16.Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto náhrada trov odvolacieho konania vznikla
žalobcovi. Žalobca žiadne preukázateľné výdavky s odvolacím konaním nemal, preto odvolací súd

vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

17.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolateľ má právo v dovolacom konaní zvoliť si advokáta alebo sa môže obrátiť na Centrum právnej
pomoci (§ 160 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).