Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/151/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123200240
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Krivdová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5123200240.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ZuzanyKrivdovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: A. A. A.,
so sídlom A. B. XX, XXX XX C., IČO: 48 485 357, správca úpadcu: D. E. F., s miestom podnikania
G. XXX, XXX XX G., IČO: 33 378 339, právne zastúpený: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka so
sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, proti žalovanej: E. F. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, J., právne
zastúpená:JUDr.IvanPádej,advokát–AKs.r.o.,sosídlomUl.Krížna336/2,01701PovažskáBystrica,
IČO: 36 863 041, o zaplatenie 1.134,83 EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 7C/2/2023-142 zo dňa 20.05.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II.
Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby
žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.134,83 EUR, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z uvedenej sumy od 25.11.2021 do zaplatenia a trov konania. Žalovanej
priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2.
Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením Okresného súdu Žilina č. k. 2K/1/2012-125 zo dňa 14.08.2012 (uverejnené v Obchodnom
vestníku č. 161/2012 zo dňa 21.08.2012) bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka D. E. F. – PROMT
s miestom podnikania (bytom) XXX XX G. XXX, IČO: 33 378 339 a do funkcie správcu bol ustanovený
A. A. A..

Medzi stranami nebolo sporné a vyplýva to aj z výpisov z LV č. XXX K. XXX, pre k.ú. G., že úpadca
bol výlučným vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXX k. ú. G., a to parcely KNC č. 416/54 –
zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2, parcely KNC č. 416/77 – ostatná plocha o výmere 454
m2, parcely KNC č. 416/78 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 176 m2 a pozemku zapísaného na
LV č. XXX k. ú. G. parcela KNC č. 416/53 – ostatné plochy o výmere 306 m2 v podiele 1/6-ina, a to až
do 24.11.2021 kedy došlo k vydraženiu týchto nehnuteľností treťou osobou. Podľa výpisu z LV č. XXX,

k.ú. G. je žalovaná zapísaná ako vlastníčka rodinného domu súp. č. XXX postaveného na KNC parc.
č. 416/78 a garáže bez súpisného čísla postavenej na KNC parc. č. 416/54 .Medzi úpadcom D. E. F. ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomníčkou bola uzavretá Zmluva o
nájme pozemku zo dňa 01.06.2011, ktorej predmetom boli všetky vyššie označené pozemky zapísané
na LV č. XXX a na LV č. XXX k. ú. G.. Pozemok bol nájomcovi prenajatý za účelom výstavby a následne

užívaný ako príslušenstvo rodinného domu nájomcu. Podľa čl. II ods. 1 nájomný vzťah začal plynúť
01.06.2011 a nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. V čl. III. bola dohodnutá výška
nájomnéhovovýškeročnejdaneznehnuteľnosti,akojupredpíšeobecnýúradvlastníkovinehnuteľnosti,
pričom nájomca sa zaviazal dohodnutú výšku nájmu uhradiť jednorazovo vždy v termíne podľa termínu
platby dane z nehnuteľnosti v obci G.. V čl. IV. bolo určené skončenie nájmu vzájomnou písomnou

dohodou, prípadne výpoveďou v päťročnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť vždy od 01.01.
nasledujúceho roka po podaní výpovede.

Medzi stranami konania v rovnakom procesnom postavení boli vedené pred tunajším súdom dve
konania, v ktorých si žalobca uplatňoval nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania
totožných pozemkov úpadcu zo strany žalovanej bez právneho dôvodu za iné obdobie.

V konaní vedenom pod. sp. zn. 27C 153/2015 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 12.888,03 EUR
s prísl. za obdobie od 7.9.2012 do 24.4.2017. Rozsudkom č.k. 27C 153/2015-255 zo dňa 30.5.2019 súd
žalobe v časti o zaplatenie 12.509,52 EUR spolu so špecifikovaným úrokom z omeškania vyhovel (výrok
I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline rozsudkom

č.k. 7Co 3/2021-351 zo dňa 6.10.2021 predmetný rozsudok vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietol,
rozsudokvo výrokuII.zostalnedotknutý.Zodôvodneniapredmetnéhorozsudkukrajskéhosúduzbodov
18. a 19. vyplýva, že nájomná zmluva sa do katastra zapisuje záznamom, ktorý zápis nemá vplyv na
vznik, zmenu a ani zánik práva k nehnuteľnosti. Citované zákonné ustanovenia katastrálneho zákona (§
34 ods. 1) nesankcionujú nevykonanie zápisu nájomnej zmluvy záznamom do katastra jej neplatnosťou,

prípadne, že zmluvným stranám z takejto nájomnej zmluvy nevznikajú práva a povinnosti. Na strane
žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu, že mala sporné nehnuteľnosti užívať bez
právneho dôvodu. Naopak zo zmluvy o nájme jej vznikla povinnosť plniť žalobcovi – platiť dohodnuté
nájomné. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.11.2021.

V konaní vedenom pod. sp. zn. 42C 26/2021 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.889,32 EUR s prísl.
za obdobie od 25.4.2019 do 25.4.2021. Rozsudkom č.k. 42C 26/2021-91 zo dňa 16.11.2021 súd žalobu
v celom rozsahu zamietol. Z odôvodnenia predmetného rozsudku bodu 18. vyplýva, že súd mal za
preukázané, že žalovaná predmetné nehnuteľnosti užíva na základe nájomnej zmluvy zo dňa 1.6.2021,
ktorá nie je neplatná podľa § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi a na

strane žalovanej nedošlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu, že mala sporné nehnuteľnosti užívať
bez právneho dôvodu. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 10Co 36/2022
zo dňa 25.8.2022 predmetný rozsudok tunajšieho súdu potvrdil. Rozsudok tunajšieho súdu v spojení
s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňa 7.10.2022.
Listom zo dňa 28.3.2019 adresovanom žalovanej na adresu X L. M. H., N. O., I., B. P. , P. XXX žalobca

s poukázaním na svoje ustanovenie za konkurzného správcu úpadcu a s odkazom na ust. § 45 ods. 4
zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) vypovedal nájomnú zmluvu na
prenájom pozemku uzatvorenú dňa 1.6.2011 medzi úpadcom a E. F. ako nájomcom na dobu neurčitú
s tým, že výpovedná lehota je dva mesiace a začína plynúť 1. dňa mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede.

Z ePošty, ePodacieho hárku zistil, že je na ňom vedený ako odosielateľ zásielky žalobca, uvedené číslo
hárku, ako druh zásielky doporučený list, dátum podania 28. marec 2019, v obdĺžniku je uvedené meno
E. F., X L. M. H., N.... I., v samostatnom obdĺžniku zvýraznené doručená a dátumom 28.3.2019.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že vo vyššie označených konaniach (sp. zn. 27C 153/2015 a sp.

zn. 42C 26/2021) sa zaoberal otázkou platnosti predmetnej nájomnej zmluvy a uvedené rozhodnutia
považoval za formu prejudiciality k prejednávanej veci, nakoľko otázka platnosti nájomnej zmluvy bola
predmetom týchto konaní ako prejudiciálna otázka, od ktorej sa odvíjal uplatnený nárok Procesná
obrana žalovanej vo všetkých konaniach bola založená na tvrdení užívania nehnuteľnosti úpadcu na
základe platne uzatvorenej nájomnej zmluvy a teda otázka platnosti nájomnej zmluvy bola predmetom

týchto konaní ako prejudiciálna otázka, od ktorej sa odvíjalo posúdenie základu uplatneného nároku.
V konečnom dôsledku na rozdiel od predchádzajúcich konaní žalobca uplatnený nárok odvodzoval
od výpovede predmetnej nájomnej zmluvy aj keď v podaní doručenom súdu dňa 15.3.2024 spochybnil
podpis žalovanej na zmluve a navrhol nariadiť znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectva, ktoréskutočnosti pri podaní žaloby v rámci skutkového a právneho vymedzenia nároku ako ani v replike
neuvádzal. S poukazom na prejudiciálny účinok predchádzajúcich konaní vo vzťahu k platnosti nájomnej
zmluvy ako aj s poukázaním na ust. § 153 ods. 2 CSP súd prvej inštancie na uvedený prostriedok

procesného útoku neprihliadol.
Vychádzajúc z možnosti ukončenia písomnej nájomnej zmluvy písomnou výpoveďou, ktorá je spôsobilá
vyvolať zamýšľané právne účinky len čo je doručená (oznámená) druhej strane, dospel k záveru,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že došlo k platnému vypovedaniu nájomnej zmluvy a že
v rozhodnom období žalovaná užívala predmetné nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Žalobca

predložil súdu vypovedanie nájomnej zmluvy, a to list zo dňa 28.03.2019 adresovaný žalovanej, v
zmysle ktorého nájomnú zmluvu vypovedal podľa § 45 ods. 4 ZKR. Žalovaná namietala, že predmetná
výpoveď jej nebola riadne doručená, nakoľko na adrese uvedenej žalobcom v predmetnom liste sa v
čase doručovania nezdržiavala, pričom uviedla vlastné skutkové tvrdenia s chronológiu jej prechodného
pobytu v K., pričom zmeny jej pobytu v K. oznamovala už v predchádzajúcich konaniach. K uvedeným
skutkovým tvrdeniam žalobca nezaujal žiadne stanovisko, len poukazoval na to, že výpoveď nájomnej

zmluvy doručoval žalovanej na poslednú jemu známu adresu a z aplikácie ePošta je preukázané, že
táto zásielka bola odoslaná a následne aj doručená. Žalobca doručenie výpovede nájomnej zmluvy
nepreukázal, nepreukázal, že žalovaná sa na ním uvedenej adrese v čase doručovania zdržiavala,
nepreukázal, že výpoveď sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej, táto skutočnosť nebola preukázaná
anipredloženýmlistinnýmdôkaznýmprostriedkom.Zaplikáciee-Poštyvyplývalento,žedošlokpodaniu

zásielky, avšak riadne doručenie z aplikácie nevyplýva, teda akým spôsobom bola zásielka doručená,
či bola osobne prevzatá adresátom, príp. uložená, keď zároveň dátum podania zásielky 28.3.2019 je
totožný s dátumom uvedeným v kolónke „doručená“, čo samo osebe jednoznačne spochybňuje uvedený
údaj, nakoľko toho istého dňa podanie podané na pošte na Slovensku a toho istého dňa doručené na
adrese v K. je pri elementárnej logike nemožné.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie. Namietal, že nevykonaním ním
navrhovaných dôkazov týkajúcich sa preukázania pravosti podpisu žalovanej ako nájomcu na zmluve
o nájme pozemku zo dňa 1.6.2011 došlo zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu jeho práva na

spravodlivý proces.
Súd prvej inštancie považoval otázku platnosti zmluvy o nájme pozemku zo dňa 1.6.2011 za vyriešenú
bez toho, aby pripustil vykonanie týchto ním navrhnutých dôkazov:
- nariadenie dokazovania vypracovaním znaleckého posudku z odboru písmoznalectva na účely
posúdenia pravosti podpisu žalovanej na zmluve o nájme pozemku zo dňa 1.6.2011

- vyžiadanie originálu darovacej zmluvy zo dňa 12.8.2009, ktorej vklad bol povolený dňa 16.9.2009 pod
V 6710/09 vtedajšou Správou katastra Žilina, na ktorej je úradne overený podpis žalovanej ako darkyne
- vyžiadanie osvedčovacej knihu Mesta Žilina s osvedčenými podpismi vykonanými dňa 12.8.2009
- pripojenie súdnych spisov Okresného súdu Žilina spis.zn. 10Cbi 11/2013, 5Cbi 64/2013,
27C/153/2015, v ktorých právny zástupca žalovanej predložil originál plnej moci na zastupovanie

v súdnom konaní podpísaný žalovanou
- výzva žalovanej na predloženie pre potreby znaleckého dokazovania minimálne 10 originálov
podpisov z obdobia roku 2011.
Vyššie uvedené návrhy na vykonanie dokazovania predložil súdu prvej inštancie z dôvodu, že
neplatnosťou zmluvy o nájme pozemkov zo dňa 1.6.2011 sa žiadny zo súdov v predchádzajúcich

súdnych konaniach nezaoberal, predmetná nájomná zmluva a jej platnosť boli posudzované výlučne z
hľadiska jej obsahu, kedy žalobca neplatnosť nájomnej zmluvy namietal z dôvodu, že táto bola uzavretá
bez splnenia zákonom ustanovených náležitostí s poukazom na dohodnutú minimálnu dĺžku jej trvania
(zápis do katastra nehnuteľností).
Uviedol, že písomnú výpoveď predmetnej nájomnej zmluvy zasielal na adresu, ktorú uviedla ako adresu

svojho bydliska samotná žalovaná, resp. jej právny zástupca. Nemohol vedieť, že žalovaná v priebehu
krátkeho časového obdobia adresu svojho pobytu vo Q. R. menila až trikrát, čo môže svedčiť práve
v neprospech žalovanej, ktorá zrejme účelovo mení adresy, a to možno práve z dôvodu vyhnúť sa
doručovaniu zásielok zo Slovenskej republiky. Adresa, na ktorú výpoveď dňa 28.3.2021 zaslal, bola
preukázateľne adresou, na ktorej sa žalovaná zdržiavala určité obdobie, túto uvádzala aj písomnostiach

adresovaných súdom v iných súdnych konaniach a z tohto dôvodu pri odosielaní výpovede postupoval
správne. Nakoľko doručovanie zásielok do zahraničia je odlišné od možnosti doručovania v Slovenskej
republike, poslal zásielku doporučene a od aplikácie e-Pošta získal po uvedení čísla na podacom lístku
informáciu, ktorú predložil súdu. Z tejto informácie je zrejmé, že zásielka na uvedenú adresu odoslanábola. Jemu sa zásielka nevrátila, z čoho sa dá jednoznačne predpokladať, že túto si žalovaná prevzala.
Z vyššie uvedeného dôvodu považuje zásielku, ktorá obsahovala písomnú výpoveď zmluvy o nájme
pozemku zo dňa 1.6.2011 za doručenú žalovanej, čo zakladá jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy

titulombezdôvodnéhoobohatenia.Súdprvejinštancietentonímpredloženýdôkaznevyhodnotilsprávne
a následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré spôsobili nesprávne rozhodnutie vo veci.
Mal za to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že došlo k zániku nájomnej zmluvy,
na základe ktorej žalované užíva pozemky v k.ú. G. a z tohto dôvodu požaduje od žalovanej zaplatenie
sumy 1.134,83 EUR ako bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetných pozemkov.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu vo vzťahu k žalobcom navrhovaným dôkazným
prostriedkom namietala, že nájomná zmluva bola predmetom konaní na Okresnom súde Žilina vo
veciach č.k. 27C/153/2015 a č.k. 42C/26/2021. V týchto konaniach žalobca nikdy nenamietal neplatnosť
tejtonájomnejzmluvyzdôvodunímpredpokladanéhozáveru,žepodpisynatejtozmluveniesúpodpismi
jej účastníkov. Čo sa týka uvádzaných sporových konaní č.k. 10Cbi/11/2013 a č.k. 5Cbi/64/2013, tieto
spory nemajú žiadny súvis s prejednávaným návrhom žaloby v tomto spore. K doplneniu dokazovania,

tak ako ho požaduje žalobca uviedla, že vykonanie uvedených dôkazných prostriedkov prvostupňovým
súdom je zbytočné nakoľko tieto nemôžu preukázať tú skutočnosť, že žalobca zákonným spôsobom
ukončil pôvodný nájomný vzťah.
Čo sa týka osobných záverov žalobcu k podaniu a jej adrese, na ktorú zasielal výpoveď z nájmu
datovanú dňom 28.03.2019 k týmto sa vyjadrila v podaniach zo dňa 03.07.2023 a 14.03.2024, kde

uviedla kedy sa z predmetnej adresy odsťahovala a následne kedy zmenu adresy súdu v konaní sp.
zn. 27C/153/2015 riadne písomne oznámila v mesiacoch február a marec 2019. Oznámenie o zmene
adresy je preukázateľné z obsahu uvedeného súdneho spisu. Podľa jej názoru je pravdepodobné, že
právny zástupca žalobcu, ktorý ho na prelome rokov 2018 a 2019 zastupoval, po obdržaní jej oznámení,
kde súdu uvádzali jej novú adresu, žalobcovi tieto skutočnosti neoznámil v dôsledku čoho tento koncom

marca 2019 použil adresu, ktorá v tomto čase už nebola jej bydliskom.

4. Žalobca nevyužil právo reagovať na vyjadrenie žalovanej replikou.

5.

Krajský súd v Žiline ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas sporová strana
proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal rozsudok v napadnutej
časti v intenciách § 379 a § 380 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
6.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zo skutočností
zadokumentovaných v spise dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver
a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť
týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na

zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozsahu viazanosti odvolacími
dôvodmi poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).
7.
Odvolateľ koncentroval svoju odvolaciu argumentáciu jednak na procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorému vytýkal nevykonanie ním navrhovaných dôkazov smerujúcich k preukázaniu pravosti podpisu

žalovanej na predmetnej nájomnej zmluve a jednak na presvedčení, že v konaní bolo preukázané, že
k zániku tejto nájomnej zmluvy došlo výpoveďou.

8.
Vo vzťahu k odvolaciemu argumentu ohľadne nevykonania dôkazov navrhnutých odvolateľom odvolací

súd uvádza, že v procesnom postupe súdu prvej inštancie nevzhliadol žiadne pochybenie, ktoré by
akýmkoľvek spôsobom narušilo právo odvolateľa na spravodlivé súdne konanie. V zmysle § 185 ods. 1
CSPpatrídoprávomocisúdurozhodovanieotom,ktoréznavrhnutýchdôkazovvykoná,resp.nevykoná,
a preto súd nemusí vykonať stranou navrhovaný dôkaz, ak zváži jeho nadbytočnosť vo vzťahu k
skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov.

9.
Vo svetle zisteného skutkového stavu vrátane toho, že žalobca začal spochybňovať pravosť podpisu
žalovanej na predmetnej nájomnej zmluve až v tomto konaní (nie v konaniach predchádzajúcich) a to
až v jeho neskoršom štádiu (cca 1 rok a 2 mesiace po podaní žaloby), ani odvolací súd nepovažoval zapotrebné vykonávať dokazovanie v naznačenom smere. Využitie sudcovskej koncentrácie podľa § 153
ods. 2 CSP bolo v súdenej veci namieste.
10.

Odvolací súd zdôrazňuje, že u žalobcu bolo vykonané poučenie o sudcovskej a zákonnej koncentrácii
konania podľa § 153, § 154 CSP podľa uznesenia okresného súdu č.k. 7C/2/2023-46 zo dňa 15.05.2023
(doručenka na č.l. 47 spisu).

11.

Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že podľa čl. 8 Základných princípov CSP sú strany sporu povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to
v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP
vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd
môže určiť stranám záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony (čl. 10 ods. 3 Základných
princípov CSP). S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného

útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).
12.
Strany sporu sú povinné rešpektovať pokyny súdu smerujúce k prejednaniu sporu, pričom zákon

umožňuje súdu určiť stranám záväznú lehotu na predloženie vyjadrení obsahujúcich skutkové tvrdenia,
prípadne na predloženie návrhov na vykonanie dôkazov s tým, že v prípade nedodržania predmetnej
lehoty súd nemusí na neskôr predložené tvrdenia alebo návrhy prihliadnuť, čo predstavuje procesnú
preklúziu práva. Účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť
súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene

predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie
dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému
predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany
bolo rýchle a účinné. Táto skutočnosť je o to výraznejšia, ak je strana sporu zastúpená advokátom, ktorý
by mal chápať význam a dôsledky sudcovskej koncentrácie konania, a ktorý by mal mať dostatočné

vedomosti na to, aby posúdil, že nerešpektovanie výzvy súdu spojenej so sudcovskou koncentráciou
môže mať za následok stratu sporu na strane svojho klienta.

13.
Podstata koncentrácie sporového konania spočíva v tom, že strana môže efektívne uplatniť prostriedky

procesného útoku a prostriedky procesnej obrany iba v určitom časovom úseku, ktorý vymedzuje
zákon (zákonná koncentrácia) alebo na základe zákona sudca (sudcovská koncentrácia). Pokiaľ ide
o konanie na súde prvej inštancie, zotrváva zákonná koncentrácia konania na pôvodných východiskách
a umožňuje strane uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie (§ 154 CSP). Na sporové strany sa však

súčasne vzťahuje povinnosť uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom
táto všeobecná podmienka sa nepovažuje za splnenú, ak tieto prostriedky mohla strana predložiť už
skôr, pokiaľ by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).
Sudcovská koncentrácia sporového konania sa v danej súvislosti prejavuje tým, že na prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany, ktoré neboli predložené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak

by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (§ 153 ods.
2 CSP). Sudcovskej koncentrácii teda dominuje individuálne vyhodnotenie procesnej situácie sudcom,
s osobitným zameraním na procesnú aktivitu sporovej strany a efektívne, zodpovedné a starostlivé
plnenie povinností súvisiacich s vedením sporu. Za predpokladu, že súd sporovú stranu „sankcionuje“
tým, že na prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany v rámci sudcovskej koncentrácie

neprihliadne, je osobitne povinný uviesť danú skutočnosť v odôvodnení meritórneho rozhodnutia
(§ 153 ods. 3 CSP). Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie v zmysle vyššie uvedených záverov
postupoval, svoj postup i odôvodnil (bod 32. napadnutého rozsudku), pričom záveru, ku ktorým súd
prvej inštancie dospel, nemožno nič vytknúť.
14.

Taktiež Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 530/2018 konštatoval, že keďže sudcovskú
koncentráciu konania uplatňuje príslušný sudca podľa vlastnej úvahy, spadá do jeho kompetencie
rozhodnúť, či na prostriedok procesného útoku či obrany, ktorý strana mohla predložiť už skôr, ak by
konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, bude prihliadať.15.
Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý
proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda
aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva
procesnej strany, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi
ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov (III. ÚS 339/08, II. ÚS 197/07,

IV. ÚS 251/03, II. ÚS 3/97).
16.
Vo vzťahu k tvrdeniu odvolateľa, v zmysle ktorého výpoveď nájomnej zmluvy mala byť žalovanej riadne
doručená, keďže jej ju zasielal na jemu známu adresu a zásielka sa mu nevrátila späť, odvolací súd
poukazuje na to, čo v tejto súvislosti uviedol už súd prvej inštancie. Keďže zásielka bola žalovanej
zasielaná na adresu, kde sa podľa nerozporovaného tvrdenia už v čase zasielania tejto výpovede

(28.3.2019) nezdržiavala (mala adresu prechodného pobytu v inom meste) tak sa objektívne nemusela
dostať ani do jej dispozície. Na adrese, na ktorú jej bola zasielaná predmetná výpoveď, žalovaná podľa
nerozporovaného tvrdenia nebývala od apríla 2016. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Žilina
sp. zn. 27C/153/2015 (kde bol medzi rovnakými sporovými stranami uplatňovaný obdobný nárok len
za iné obdobie) vyplýva, že žalovaná tamojšiemu súdu oznámila zmenu adresy (XX A. L., S., H., T.,

J. XXX), čo vyplýva z jej podania zo dňa 22.02.2019 (č.l. 216 a 222 pripojeného spisu), ktorú adresu
uvádzala aj v jej podaní zo dňa 25.02.2019 (č.l. 220 pripojeného spisu). Vyššie uvedenú adresu uviedol
ako adresu prechodného pobytu sám žalobca v žalobe podanej v predmetnej právnej veci (v tomto
konaní). Skutočnosť, že zásielka obsahujúca výpoveď nájomnej zmluvy sa dostala do dispozičnej sféry
žalovanej bol povinný preukazovať žalobca, ktorý v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol.

17.
Zároveň odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.

18.
Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách
prvoinštančného konania, ktorý plne zodpovedá vzájomnému procesnému úspechu strán v konaní
a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

19.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanej ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v plnom rozsahu (t.j. v rozsahu 100 %) proti žalobcovi, ktorý vo veci podaného odvolania
úspech nemal. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

20.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)