Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115227565
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4115227565.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr.

Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX/XXX,
D., 2/ E. C., nar. XX. XX. XXXX, F. XXX/X D., 3/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, H. I. J. XXX/XX, K., 4/ L.
B., nar. XX. XX. XXXX, F. XXXX/X, D., všetci zastúpení advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS,
s.r.o., Laurinská 4, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 833 533, proti žalovanému: L. K.,
nar. XX. XX. XXXX, I. XXXX/X M., H., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a o určenie, komu
patrí finančná náhrada za vyvlastnenie, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.
k. 8C/1/2025-606 zo dňa 30. 04. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Výrok II. napadnutého rozsudku m e n í tak, že v tejto časti žalobu z a m i e t a .

III. Výrok III. napadnutého rozsudku m e n í tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom určil, že v zmysle výrokovej
časti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 29. 02. 2016, č. OU-
NR-OVBP2-2016/006512-5 (ďalej len rozhodnutie o vyvlastnení) vlastníkom pozemku evidovaného na
katastrálnej mape ako parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere 5066 m2 v tom čase zapísaného
na LV č. XXXX pre k. ú. D. a spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/12 k celku k pozemku evidovaného
na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere 13 342 m2 v tom čase
zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. D., bol v čase právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení L. B., nar. XX.

XX. XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D. (výrok I.) Výrokom II. určil, že podľa rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 29. 02. 2016, č. OU-NR-OVBP2-2016/006512-5
náhrada za vyvlastnenie pozemku: parcely CKN s parcelou č. XXXX orná pôda o výmere 13.342 m2 a
parcela CKN s p.č. XXXX orná pôda o výmere 5.066 m2 nachádzajúcich sa v k. ú. D. patrí L. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XXX, XXX XX D.. Žalobcom v 1. až 4. rade súd priznal voči žalovanému
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 % spoločne a nerozdielne, o výške
ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.). Žalobkyni

v 3. rade priznal voči žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.).2. Pôvodný žalobca, L. B., nar. XX. XX. XXXX, sa žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom
nehnuteľností uvedených vo výroku rozsudku. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 15C/490/2015. Súd
uznesením zo dňa 07. 08. 2018 č. k. 15C/490/2015-190 pripustil zmenu žaloby, na základe ktorej sa

žalobca domáhal určenia, že podľa rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky
zo dňa 29. 02. 2016, č. OU-NR-OVBPII2016/006512-5 náhrada za vyvlastnenie pozemku: parcely CKN
s parcelou č. XXXX orná pôda o výmere 13.342 m2 a parcela CKN s p.č. XXXX orná pôda o výmere
5.066 m2 nachádzajúcich sa v k. ú. D. patrí L. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XXX, D., alebo
alternatívne určenia, že v zmysle výrokovej časti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby

a bytovej politiky zo dňa 29. 02. 2016, č. OU- NR-OVBPII-2016/006512-5 (ďalej len rozhodnutie o
vyvlastnení); vlastníkom pozemku evidovaného na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ č. XXXX
orná pôda o výmere 5.066 m2 v tom čase zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. D. a spoluvlastníckeho
podielu vo výške 5/12 k celku k pozemku evidovaného na katastrálnej mape ako parcela registra „C“
č. XXXX orná pôda o výmere 13.342 m2, v tom čase zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. D., bol v
čase právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení L. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XXX, D.. Návrh

žalobca odôvodnil zmenou skutkového stavu, keď po podaní žaloby došlo k právoplatnému vyvlastneniu
nehnuteľnosti, ktorá bola premetom konania a nie je možné domáhať sa určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. Náhrada za vyvlastnenie bola zložená do depozitu Slovenského pozemkového fondu,
ktorý ju vyplatí oprávnenej osobe v závislosti od výsledku tohto súdneho konania.

3.Súdprvejinštancierozsudkomzodňa28.03.2019,č.k.15C/490/2015-277určil,žepodľarozhodnutia
OÚ NR - odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 29. 02. 2016 č. OU-NR-OVBPII-2016/006512-5
náhrada za vyvlastnenie pozemku parcela CKN s parcelou č. XXXX - orná pôda o výmere 13.342 m2 a
parcela CKN parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 5066 m2 nachádzajúcich sa v KÚ D. patrí L. B., nar.
XX. XX. XXXX, D., C. XXX/XXX. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na plnú náhradu

trov konania vo výške 100 %. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom odvolací
súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že si žalobca uplatnil
eventuálny petit, v dôsledku čoho súd prvej inštancie vyhovel primárnemu petitu a o eventuálnom petite
nerozhodoval. Podľa názoru odvolacieho súdu ide o dva samostatné žalobné petity, ktorými sa mal

súd prvej inštancie zaoberať a rozhodnúť o nich a posúdiť tiež naliehavosť právneho záujmu žalobcu
vo vzťahu ku každému zo žalobcom takto uplatnenému petitu žaloby. V ďalšom konaní mal súd prvej
inštancie posúdiť, na ktorom z navrhovaných výrokov rozhodnutia má žalobca naliehavý právny záujem.

4. Súd prvej inštancie (v poradí druhým) rozsudkom č. k. 15C/490/2015-387 zo dňa 02. 03. 2021 určil,

že v zmysle výrokovej časti rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo
dňa 29. 02. 2016, č. OU- NR-OVBPII2016/006512-5 (ďalej len rozhodnutie o vyvlastnení); vlastníkom
pozemku evidovaného na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere 5066
m2 v tom čase zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. D. a spoluvlastníckeho podielu vo výške 5/12 k celku
k pozemku evidovaného na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere

13 342 m2 v tom čase zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. D., bol v čase právoplatnosti rozhodnutia
o vyvlastnení L. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XXX, D.. Výrokom II. žalobu vo zvyšku zamietol
a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie
vychádzal z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení jeho vlastníckeho
práva ku dňu vyvlastnenia, pretože určenie príjemcu náhrady zloženej na depozitný účet Slovenského

pozemkového fondu za vyvlastnený pozemok, ktorý je predmetom konania, je závislé od výsledku tohto
konania. Naliehavý právny záujem na určení, komu má byť zložená finančná náhrada za vyvlastnenie
vyplatená, nebol preukázaný.

5. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný v časti určenia vlastníckeho práva a trov konania

a žalobca v časti trov konania. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd zistiac, že žalobca dňa XX. XX.
XXXX zomrel, rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobkyňou v 3. rade ako právnou nástupkyňou po
zomrelom žalobcovi, keď v zmysle dedičského rozhodnutia súd schválil dohodu dedičov, podľa ktorej
dedila žalobkyňa v 3. rade. Odvolací súd rozsudkom č. k. 9Co/35/2021 – 496 zo dňa 30. 06. 2022
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku (I.) zmenil tak, že žalobu zamietol

a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dôvodil, že naliehavý právny
záujem na požadovanom určení nie je daný, pretože petit žaloby, skutkové tvrdenia a právne posúdenie,
sa neviaže na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatňovaného práva.6. Na základe dovolania podaného žalobkyňou v 3. rade dovolací súd uznesením č. k. 1Cdo/210/2022
zo dňa 27. 11. 2024 rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/35/2021 a rozsudok Okresného súdu
Nitra č. k. 15C/490/2015-387 zrušil a vrátil vec Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. Dovolací súd

konštatoval, že žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie zomrel pred vyhlásením rozsudku,
ktorý bol predmetom odvolacieho prieskumu, z čoho vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie procesnou subjektivitou nedisponoval. Dovolací súd preto vec vrátil súdu prvej inštancie na
odstránenie uvedeného procesného pochybenia.

7. Vec bola následne na súde prvej inštancie zapísaná a vedená pod sp. zn. 8C/1/2025. Súd uznesením
č. k. 8C/1/2025 zo dňa 21. 02. 2025 rozhodol o pokračovaní s právnymi nástupcami žalobcu, a s dedičmi
poručiteľa - manželkou (žalobkyňa v 1/) a deťmi poručiteľa (žalobcami 2/ až 4/). Súd mal za to, že sporný
majetok (pozemky) neboli prejednané v dedičskom konaní po zomrelom žalobcovi, a keďže sa jedná o
určenie vlastníckeho práva, je nevyhnutné, aby stranami sporu boli všetci, ktorých sa takéto právo týka,
teda všetci do úvahy prichádzajúci dedičia pôvodného žalobcu. Ich okruh bol stanovený v dedičskom

uznesení Okresného súdu Nitra č. k. 11D/60/2021-34, Dnot 87/2021 zo dňa 19. 04. 2021.

8. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že dňa 27. 05. 2015 Vláda SR uznesením č. 290/2015
schválila návrh legislatívneho zámeru zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v znení neskorších predpisov o

významných investíciách. Dňa 07. 07. 2015 predložilo Ministerstvo hospodárstva SR podľa § 1 ods. 3
písm. b/ zákona o významných investíciách žiadosť o vydanie osvedčenia o významnej investícii na
stavbu s názvom „Vybudovanie strategického parku v lokalite okrese Nitra, v katastrálnom území L.,
N., M., D., O. I. N.“. Dňa 08. 07. 2015 Vláda SR uznesením č. 401/2015 schválila návrh na vydanie
osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku a

uložila Ministerstvu hospodárstva SR povinnosť vydať osvedčenie o významnej investícii na realizáciu
stavby. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 07. 07. 2015 ho v práci navštívil žalovaný a ponúkol
mu odkúpiť jeho pozemok č. 1, pričom o druhom pozemku sa nezmienil. Ponúkol mu kúpnu cenu vo
výške cca 0,45eur/m2, pričom tvrdil, že nikto mu vyššiu cenu neponúkne, nakoľko je uvedená orná
pôda bezcenná. Po výslovnom presviedčaní žalovaným s kúpnou cenou súhlasil. Ešte v ten istý deň

prišiel žalovaný spolu s notárkou a žalobcovi predložil kompletne vypracovanú zmluvu, ktorú tento
nemal čas si ani prečítať. Žalovaný sa vtedy vyjadril, že má záujem odkúpiť obe parcely vo vlastníctve
žalobcu. Notárka spolu so žalovaným ho ubezpečili, že mu poštou doručia originál zviazanej zmluvy,
ktorý mu doposiaľ doručený nebol. Žalovaný mu odovzdal hotovosť vo výške 8.311,- eur. Po odchode
žalovaného žalobca následne zistil, že podpísal zámennú zmluvu, ktorou zamenil jeho pozemky za

pozemok nachádzajúci sa v k. ú. H., P. Q., vedený na LV č. XXXX ako parcela registra „E“ č. XXXX/X
orná pôda o výmere 10.915 m2. O tejto zámene nemal vedomosť, nakoľko mu žalovaný počas stretnutia
hovoril o výkupe jeho pozemkov a rovnako mu aj vyplatil finančné prostriedky. Dňa 15. 07. 2015 bol
na základe rozhodnutia Okresného úradu Senec č. V 5703/15 katastrálneho odboru povolený vklad do
katastra nehnuteľností, ktorým bol do katastra nehnuteľností zapísaný ako nový vlastník pozemkov č. 1 a

2 žalovaný. Po povolení vkladu do katastra nehnuteľností sa žalobca dozvedel, že spoločnosť MH Invest
s. r. o. začala vykupovať viaceré pozemky, vrátane jeho pozemkov, za účelom výstavby strategického
parku, pričom kúpna cena ponúkaná spoločnosťou MH Invest s. r. o. bola vo výške cca 15,11 eura/m2.
V konečnom dôsledku by kúpna cena ponúkaná MH Invest s. r. o. za pozemky predstavovala sumu
160.543,75 eura. Žalovaný v dôsledku opísaného konania, len prostredníctvom toho, že uviedol žalobcu

do omylu, nadobudol zisk v priebehu niekoľkých dní sumou vo výške 152.232,75 eura. Žalovaný tak
zneužil jeho neskúsenosť a dôverčivosť za účelom získania neoprávneného finančného prospechu.
Žalobca poukázal na ustanovenie § 39a Občianskeho zákonníka a na to, že úžernícke zmluvy sú
absolútne neplatné, pričom objektívnym znakom absolútnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu úžery
je existencia hrubého nepomeru majetkovej hodnoty vzájomných plnení úžerníckeho právneho úkonu.

Žalovaný rovnako konal v rozpore s dobrými mravmi, keď ho donútil uzatvoriť úžernícku zmluvu.
Zámenná zmluva nebola uzatvorená vážne (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko žalobca
nemal vedomosť, že uzatvára zámennú zmluvu. Konanie žalovaného nasvedčovalo k tomu, že má
záujem o kúpu pozemkov, nakoľko mu ponúkol kúpnu cenu a reálne vyplatil aj finančné prostriedky.
V tomto prípade išlo o nezhodu vôle s prejavom. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca považoval

zámennú zmluvu za absolútne neplatnú. Zámenná zmluva bola tiež uzavretá v rozpore so zákonom,
a to zákonom č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, ktorým boli
sprísnené podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k poľnohospodárskym pozemkom. Vzhľadom
na záver o neplatnosti zámennej zmluvy nenastali ani jej obligačno-právne a vecno-právne účinky, vdôsledku čoho žalovaný nenadobudol vlastníctvo pozemkov a ich vlastníkom je i naďalej žalobca. Keďže
žalovaný je v rozpore so skutočným stavom zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník pozemkov,
tak existuje objektívny stav právnej neistoty, na základe čoho je daný naliehavý právny záujem na určení

vlastníckeho práva k pozemkom.

9. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobca, resp. následne jeho právni nástupcovia v konaní
zotrvali na tvrdeniach a právnej argumentácii predloženej v žalobe, okrem rozporu uzatvorenej zmluvy
so zákonom č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, keďže dôvod

neplatnosti odpadol, nakoľko ústavný súd vyhlásil tento zákon za protiústavný. Doplnil ďalší dôvod
neplatnosti zámennej zmluvy s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Sžrk/3/2018,
R 54/2018, podľa ktorého v prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené predkupné právo štátu
podľa zákona č. 175/1999 Z. z., ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Zámenná zmluva je neplatná z dôvodu porušenia predkupného práva štátu, ktoré vzniklo dňa
08. 07. 2015 na základe zákona č. 175/1999 Z. z. a uznesenia vlády č. 410/2015, na ktoré bol katastrálny

úrad povinný vzhliadnuť aj pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho práva z predmetnej zmluvy. Žalobca
tvrdil, že vychádzajúc z rozhodnutia zo dňa 29. 02. 2016 č. OUNR-OVBP2-2016-006512-2 nemá inú
možnosť, ako sa domôcť súdneho rozhodnutia, že bol vlastníkom pozemku v čase jeho vyvlastnenia
alebo rozhodnutia, že mu patrí náhrada za vyvlastnenie. Ďalším dôvodom neplatnosti v zmysle § 49a
Občianskeho zákonníka vidí žalobca v tom, že žalovaný predstieral vôľu kúpiť pozemky, nakoľko nebola

uzatvorená kúpna zmluva. Žalovaný tak dostal žalobcu do omylu, pričom išlo o úmyselný omyl.

10. Žalovaný popieral skutkové tvrdenia uvádzané žalobcom. Predkupné právo štátu v čase uzatvorenia
zmluvy neexistovalo. Porušenie predkupného práva štátu nezakladá absolútnu neplatnosť právneho
úkonu a ani nemôže spôsobovať dodatočnú právnu nemožnosť plnenia. Tvrdil, že na predkupné právo

štátu je potrebné analogicky aplikovať všeobecnú úpravu predkupného práva podľa § 602 až 606
Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej nemá porušenie predkupného práva za následok absolútnu
neplatnosť právneho úkonu. Porušenie predkupného práva nie je možné vykladať na ťarchu žalobcu.
Žalobca (pôvodný - pozn.) v čase uzatvorenia zámennej zmluvy vedel, o aký právny úkon sa jedná.
Žalovaný nemal vedomosť o pripravovanej investícii. Žalovaný oslovil viac ako 2500 vlastníkov, k

uzatvoreniu zmlúv došlo cca so 70 vlastníkmi. Keďže nedisponoval finančnou hotovosťou, ponúkol na
výmenupozemkyvH..Zámennúzmluvupovažujezaplatnú.Žalobcanijakonepreukázal,žebyokolnosti
uzatvorenia zmluvy boli neštandardné. Obchodný zástupca kontaktoval žalobcu najskôr telefonicky,
následne sa stretli a žalobca sa neprejavoval spôsobom, že zmluve nerozumie, nesúhlasí s ňou. Čo sa
týka ceny, žalovaný vychádzal zo skúseností z cenových máp výskumného ústavu poľnohospodárskej

pôdy. V čase podpisu zmluvy nebola verejne a ani žalobcovi známa informácia o tom, či sa aj na
predmetnom pozemku bude nachádzať priemyselný park. Z výpovede žalobcu vyplýva, že mal dostatok
času na prečítanie zmluvy. Nemal žiadne otázky, a tak nebolo možné zistiť, či zmluve rozumie, alebo
nie. Žalobca so zmluvou v čase jej podpisu súhlasil. Žalovaný v poslednom vyjadrení žiadal žalobu
zamietnuť.Argumentoval,žežalobcaaniprijednomzožalovanýchpetitovnepreukázalnaliehavýprávny

záujem. Žaloba nesmeruje k odstráneniu spornosti, žalobca si mohol uplatniť nárok iným spôsobom.
Vlastníctvo štátu bolo platne zapísané, žalobca sa nesnažil tento zápis napadnúť.

11. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav: Zo
zámennej zmluvy č. Q11+Q16a vyplýva, že pôvodný žalobca L. B., nar. XX. XX. XXXX a žalovaný

uzavreli písomnú zámennú zmluvu, na základe ktorej účastníci zmluvy zamenili nehnuteľnosti patriace
žalovanému v k. ú. H., obec H. na LV č. XXXX, parcely reg. „E“ č. XXXX/X orná pôda výmera 10.916
m2 vo výške spoluvlastníckeho podielu 3/4 a nehnuteľnosti patriace pôvodnému žalobcovi v k. ú. D.,
obec D. zapísané na LV č. XXXX parcely reg. „C“ č. XXXX orná pôda, výmera 5066 m2 v podiele 1/1
a na LV č. XXXX parcely reg. „C“ č. XXXX orná pôda výmera 13.342 m2 vo výške spoluvlastníckeho

podielu 5/12. Žalobca sa tak stal vlastníkom nehnuteľností k. ú. H. a žalovaný sa stal vlastníkom
nehnuteľností v k. ú. D.. Katastrálny odbor Okresného úradu Senec povolil vklad vlastníckeho práva
dňa 15. 07. 2015 pod č. V 5703/2015, čo preukazuje príslušné rozhodnutie o vklade. Vláda Slovenskej
republiky uznesením z 08. 07. 2015 č. 401/2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii „Vybudovanie strategického parku“, ktorá sa týka aj predmetnej nehnuteľnosti. Okresnému

úradu Nitra bola 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR z 20. 07. 2015 o zápis
predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol uvedený zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na
ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba „Vybudovaniestrategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Uvedená
žiadosť bola zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015.

12. Rozhodnutím o vyvlastnení zo dňa 29. 02. 2016 č. OU-NR-OVBP2-2016/006512-5, právoplatného
dňa 24. 03. 2016, odbor výstavby a bytovej politiky Okresného úradu Nitra rozhodol okresný úrad o
vyvlastnení parciel č. XXXX, a parciel č. XXXX vlastníkovi - žalovanému za náhradu 83.999,01 eura
a 76.547,26 eura, spolu 160.546,27 eura (15,11 eura/m2, stanovená na základe znaleckého posudku
č. 191/2015 vyhotoveného spoločnosťou ÚEOS – Komercia, a .s.), za účelom stavby – „Vybudovanie

strategického parku“. V rozhodnutí bolo konštatované, že na Okresnom súde Nitra prebieha konanie
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Náhradu uhradí spoločnosť MH Invest, s.r.o. do
21 pracovných dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na depozitný účet Slovenského
pozemkového fondu.

13. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (v poradí treťom) uviedol, že v konaní bola

sporná otázka, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území D., obec
D., P. K., vedenej na Okresnom úrade Nitra, katastrálnom odbore zapísané na LV číslo XXXX, parc.
registra ,,C“ a to parcela č. XXXX orná pôda o výmere 5.066 m2 a LV č. XXXX k. ú. D., parc.
registra ,,C“ a to parcela č. XXXX orná pôda o výmere 13.342 m2 ku dňu vyvlastnenia a komu patrí
z tohto dôvodu náhrada za vyvlastnenie uvedených pozemkov. Žalobcovia tvrdia, že vlastníkom bol

ich právny predchodca (pôvodný žalobca) a žiadali určiť vlastnícke právo k predmetným pozemkom ku
dňu vyvlastnenia, resp. žiadali určiť, že prijímateľom náhrady za vyššie uvedené pozemky, ktoré boli
vyvlastnené, je pôvodný žalobca. V konaní nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy,
schváleniu návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii „Vybudovanie strategického parku“
a s tým súvisiacemu vzniku predkupného práva štátu, že došlo k vyvlastneniu sporných pozemkov,

sporná nebola výška náhrady za vyvlastnené pozemky a skutočnosť, že pozemky sú vo vlastníctve
štátu. Spornou bola otázka platnosti zámennej zmluvy a s tým súvisiaca otázka vlastníckeho práva ku
dňu vyvlastnenia a otázka, komu patrí vyvlastňovacia náhrada.

14. Vzhľadom na vyjadrený právny názor odvolacieho súdu formulovaný v uznesení č. k. 9Co/240/2019

– 342 zo dňa 26. 11. 2020, že v predmetnom konaní ide o dva samostatné žalobné petity, ktorým je súd
prvej inštancie stále viazaný (predmetné uznesenie zrušené nebolo), súd prvej inštancie posudzoval
oba petity v zmysle uvedeného záveru odvolacieho súdu ako samostatné.

15. Vo vzťahu k žalobnému nároku, ktorým žalobcovia žiadali určiť vlastnícke právo spätne ku dňu

vyvlastnenia v prospech pôvodného žalobcu, bol súd toho názoru, že v podmienkach prejednávanej
veci je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Aj keď skoršia rozhodovacia prax súdov
vo všeobecnosti záver na určení vlastníckeho práva do minulosti odmietala (rozhodnutie NS SR 2Cdo
32/98, 2Cdo 131/06), a to aj v skutkovo obdobných veciach na tunajšom súde (prípadne na odvolacom
súde), neskoršie rozhodnutia vyšších súdnych autorít vyvodili záver o danosti naliehavého právneho

záujmu v skutkovo obdobných veciach. Ústavný súd SR v náleze sp. zn. II. ÚS 482/2021 zo dňa 01.
06. 2022 vyslovil, že určovacia žaloba sa javí ako spôsobilá vyriešiť spornú právnu otázku – kto bol
vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu jej vyvlastnenia, a teda komu sa má vyplatiť náhrada za vyvlastnenie
zložená do úschovy súdu. Ďalej ústavný súd uviedol, že možno dodať, že zo žiadneho ustanovenia ani
judikatúry nevyplýva, že naliehavý právny záujem je daný nevyhnutne len v situácii, ak sa určovacím

výrokom sleduje zosúladenie zápisu vo verejnom registri a skutočného stavu; je to totiž len jeden z
možných prípadov, keď je naliehavý právny záujem daný, avšak nie jediný. Na základe uvedeného
nálezu v nadväzujúcom sp. zn.1Cdo/121/2022 Najvyšší súd SR v rozhodnutí zo dňa 27. 06. 2023
zopakoval vyššie uvedený názor ústavného súdu a konštatoval, že súd sa má dôkladne zaoberať
otázkou, či sa odvolateľka neobracala na súd bezdôvodne, či rozsudok odstráni jej právnu neistotu a ak

jetohonázoru,žeodvolateľkamáinémožnostiochrany,zodôvodneniarozhodnutiamusíjasnevyplývať,
ktorá iná možnosť právnej ochrany má mať pred určovacou žalobou prednosť. Dovolací súd uviedol, že
má za to, že v predmetnom spore by práve určovacia žaloba (a nie žaloba na plnenie ako tvrdili súdy
nižšej inštancie) vyriešila úplne spornosť práva, keďže by sa určil vlastník predmetnej nehnuteľnosti, a
tak by sa vyriešila aj otázka, komu dotknutá náhrada za vyvlastnenie naozaj patrí.

16. Z jednotlivých podaní a vyjadrení pôvodného žalobcu, ako aj jeho právnych nástupcov (aktuálnych
žalobcov)nepochybnevyplýva,žeúčelompodaniažalobyjedomôcťsavyvlastňovacejnáhradyzloženej
do depozitu Slovenského pozemkového fondu, za vyvlastnené pozemky, ktoré podľa žalobcov patriliku dňu vyvlastnenia do vlastníctva pôvodného žalobcu. Ak správny orgán stanovil ako podmienku na
vyplatenie náhrady za vyvlastnenie vyriešenie otázky, kto bol v rozhodnom čase vlastníkom pozemku
(nakoľko táto skutočnosť bola sporná a prebieha o nej súdne konanie), potom pozitívne rozhodnutie

o žalobe je spôsobilé vyriešiť neisté právne postavenie žalobcov. Bez vyriešenia otázky spornosti
vlastníctva k vyvlastnenému pozemku by zrejme náhrada zostala aj naďalej v depozite, čo by neriešilo
problém, pre ktorý bola do neho vložená. Dôvodom zloženia náhrady do depozitu je práve prebiehajúce
konanie, účelom ktorého je určiť, kto bol v čase vyvlastnenia vlastníkom, a teda na tom základe v
konečnom dôsledku stanoviť, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku. V danom

prípade teda určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, pričom
žaloba na plnenie je vzhľadom na zistené skutkové okolnosti problematická. Súd preto uzatvoril, že
žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení, že pôvodný žalobca bol v čase právoplatnosti
rozhodnutia o vyvlastnení vlastníkom sporných nehnuteľností, nakoľko vyriešenie tejto otázky odstráni
spornosťprávamedzistranamiapozitívnerozhodnutieovlastníckomprávepôvodnéhožalobcuovplyvní
aj právne ich súčasných žalobcov, ktorí si budú môcť ako dedičia uplatniť nároky titulom vlastníckeho

práva ich právneho predchodcu k nehnuteľnosti, ktorá bola vyvlastnená.

17. Súd prvej inštancie následne pristúpil k vecnému posúdeniu žaloby a dospel k záveru, že predmetná
zámenná zmluva je neplatná. Pôvodný žalobca namietal neplatnosť zámennej zmluvy z viacerých
dôvodov. Pôvodný žalobca, ako vyplynulo z jeho výsluchu, nemal v úmysle zámennú zmluvu uzatvoriť,

na základe predzmluvných rokovaní ako aj z dôvodu vyplatenia „kúpnej ceny“ bol uzrozumený s
predajom pozemkov. Pozemky nachádzajúce sa v H. nepoznal a nemal ani záujem ich nadobudnúť do
vlastníctva. Tvrdenia žalovaného, že žalobca vedel, čo podpisuje, nepodporuje žiaden dôkaz. Pokiaľ
potomsámžalovanýnerozporovaltvrdenie,žesižalobcapredpodpisomzmluvuanineprečítal,uvedená
obrana žalovaného je tým pádom bezpredmetná. Súd konštatoval, že zámenná zmluva je v zmysle §

37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná pre nedostatok vážnosti vôle, nakoľko podľa objektívnych
okolností daného prípadu pôvodný žalobca nechcel vyvolať následky, ktoré s takýmto prejavom vôle
normy občianskeho práva spájajú, a to zámenu nehnuteľností.

18. Ďalej poukázal súd na špecifiká uzatvárania zámennej zmluvy. Žalovaný pôvodného žalobcu

vyhľadal, predostrel mu ponuku, s vopred pripravenou zmluvou prišiel za ním opätovne aj s ďalšou
úradnou osobou, na žalobcu naliehal, aby zmluvu uzavrel tvrdiac, že pozemky sú bezcenné a plánovaná
investícia sa realizovať nebude. Celý priebeh uzatvorenia zmluvy (návrh na uzatvorenie zmluvy,
rokovanie o obsahu zmluvy, podpis zmluvy) sa udial v priebehu jedného večera, preto je len ťažko
si predstaviť, že žalobca v tom čase vo veku 70 rokov, mohol adekvátne vyhodnotiť obsah ponuky a

ostatné súvislosti. Obsah ústneho návrhu zmluvy, ktorý zodpovedal kúpe, nekorešpondoval s písomným
vyhotovením zmluvy, ktorá bola podpísaná. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že žalobca mal dostatok
času si zmluvu prečítať pred jej podpisom, tak uvedený skutkový dej tomu nenasvedčuje, pričom aj
sám žalobca tvrdil opak. Žalobcovi bola vyplatená za pozemky suma 8.311,- eur, ktorá nie je vôbec
v písomnom vyhotovení zmluvy uvedená, pričom hodnota pozemkov z dôvodu strategickej investície

a následného vyvlastnenia pozemkov bola 160.546,27 eura. Súdu je z úradnej činnosti známe, že
žalovaný, resp. jeho zástupcovia konajúci v jeho mene, príp. v mene jeho spoločnosti (Poľnohospodárka
pôda, s.r.o. ) obdobným spôsobom postupovali vo viacerých prípadoch. Preto sa obrana žalovaného
spočívajúca v tvrdení, že v čase uzatvorenia zmluvy o investícii nevedel, javí súdu ako nedôveryhodná,
vzhľadom na konanie žalovaného spočívajúce v snahe v čo najkratšom čase nadobudnúť od vlastníkov

pozemky práve v mieste vybudovania strategickej investície. Získanie pozemku takýmto neštandardným
spôsobom od osoby vyššieho veku vzhľadom na pomer vyplatenej ceny za pozemok a hodnotu, ktorú
pozemok následne mal, nie je v súlade s predstavou o platných pravidlách morálky. S poukazom
na vyššie uvedené súd zámennú zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka, pretože svojím obsahom a účelom sa prieči dobrým mravom. Prihliadnuc na

hrubý nepomer vo vzájomných plneniach a neskúsenosť žalobcu s takýmto typom zmluvných vzťahov
a danou problematikou, je naplnený aj dôvod neplatnosti podľa § 39a Občianskeho zákonníka.

19. Súd prvej inštancie ďalej skonštatoval, že vlastnícke právo nemohol žalovaný nadobudnúť aj
z dôvodu vzniku predkupného práva štátu na predmetné pozemky, a to priamo zo zákona dňom

schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou 08. 07. 2015, t. j. jeden deň
po uzatvorení spornej zámennej zmluvy. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6Sžrk/3/2018 zo dňa
18. 05. 2018, publikovanom pod R 54/2018 uviedol, že neprihliadnutie okresného úradu v konaní o
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného
práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie
vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením

§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po
uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný
skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne
zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tejto súvislosti súd
poukázal na následné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo dňa 30. 05. 2018,

ktorý kasačnú sťažnosť zamietol s odôvodnením, že vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva
a účel sledovaný zákonom č. 175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych
vzťahovpotrebnýchnaprípravustavieb,ktorésúvýznamnouinvestíciouzhľadiskaceléhohospodárstva
Slovenskej republiky, je zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo
štátu obmedzená priamo zo zákona. Táto skutočnosť nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale dodatočnú
nemožnosť plnenia záväzku. Ako konštatoval kasačný súd, v prípade, ak po uzavretí kúpnej zmluvy

a pred rozhodnutím právneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva vzniklo štátu predkupné
právo, je správny orgán povinný na toto predkupné právo prihliadať. Uvedená skutočnosť nespôsobuje
neplatnosť zmluvy, ale bráni jej realizácii a tým nastáva dodatočná právna nemožnosť dohodnutého
plnenia. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že v danom prípade zostávajú oprávnenému z
predkupného práva nároky podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ak sa predkupné právo porušil,

môže sa oprávnený domáhať od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu zostane
predkupné právo zachované). Predmetné predkupné právo štátu je osobitným druhom a nevzťahuje sa
naň úprava Občianskeho zákonníka. Uvedený záver je možné odvodiť aj od účelu právnej normy (§
3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z.), pretože prioritným záujmom štátu je nadobudnutie pozemkov za
účelom realizovania významnej investície. V danej veci preto na predkupné právo nie je možné analógiu

podľa § 853 Občianskeho zákonníka použiť ustanovenia § 603 Občianskeho zákonníka. Na základe
uvedeného sa plnenie dohodnuté v zámennej zmluve zo dňa 07. 07. 2015 stalo po vzniku záväzku
nemožným, povinnosť účastníka zmluvy plniť tak zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
týmzanikolajtentozáväzok.Žalovanýpretonemôženikdynadobudnúťvlastníckeprávokpredmetnému
pozemku a rovnako nemôže byť jeho vlastníkom ani ku dňu vyvlastnenia tohto pozemku, resp. inak

povedané ku dňu vyvlastnenia pozemku pôvodný žalobca nemohol na základe zámennej zmluvy stratiť
svoje vlastnícke právo.

20. Čo sa týka petitu, ktorým pôvodný žalobca požadoval určiť, že mu patrí náhrada, súd bol toho názoru,
že aj na takomto určení je naliehavý právny záujem, nakoľko v konečnom dôsledku je cieľom strán

sporu získať práve náhradu za vyvlastnenie. Súdu je z jeho činnosti známe, že aj takto formulovaný
výrok bol podkladom na vydanie náhrady, preto v zmysle požiadavky na obsah inštitútu naliehavého
právneho záujmu aj takýto výrok je spôsobilý odstrániť neistotu v právach žalobcu. Zároveň danosť
naliehavého právneho záujmu nevylučuje ani určenie vlastníckeho práva pôvodného žalobcu, nakoľko
oba požadované petity sa vzájomne dopĺňajú a zvyšujú právnu istotu žalobcov na uplatnenie náhrady

za vyvlastnenie. Žalobcovia ako právni nástupcovia pôvodného vlastníka, ktorému mala patriť náhrada,
sú aktívne vecne legitimovaní. Rovnako je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného, nakoľko bol
zapísaný ako vlastník pozemkov v čase ich vyvlastnenia (súd poznamenáva, že nejde petit na plnenie,
ale o určenie práva, preto je potrebné žalovať toho, komu by patrila náhrad vzhľadom na zápis v
katastri nehnuteľností v rozhodnej dobe). Keďže má súd preukázané, že vlastníkom pozemkov v čase

vyvlastnenia bol pôvodný žalobca a náhrada za vyvlastnenie patrí tomu, kto bol v čase vyvlastnenia
vlastníkom pozemkov, bolo dôvodné žalobe vyhovieť. Žalobcovia si svoje nároky uplatnia v príslušnom
konaní titulom dedenia.

21. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok súdu

prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Namietal, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365
ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“), súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/
CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.

1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, že svojimi nepodloženými úvahami dospel k nesprávnym zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/
CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 písm. h/ CSP).22. Žalovaný namietal prekročenie rozsahu rozhodnutia dovolacieho súdu, k čomu uviedol, že Najvyšší
súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. 1Cdo/210/2022 uznesením zo dňa 27. 11. 2024 zrušil rozsudok

Krajského súdu v Nitre z 30. júna 2022 sp. zn. 9Co/35/2021 a rozsudok Okresného súdu Nitra z 2.
marca 2021 č. k. 15C/490/2015-387 a vec vrátil Okresnému súdu Nitra na ďalšie konanie. K zrušeniu
došlo výlučne z procesných dôvodov, konkrétne preto, že pôvodný žalobca - L. B., nar. XX. XX. XXXX
v priebehu konania dňa XX. XX. XXXX zomrel, t. j. pred vyhlásením rozsudku. V dôsledku toho stratil
procesnú subjektivitu, čo predstavovalo vadu konania podľa § 63 CSP. Dovolací súd preto vec vrátil na

ďalšie konanie výhradne za účelom odstránenia tejto procesnej vady, a to podľa § 449 ods. 1 a 2 CSP
a § 450 CSP. Následne citoval z uvedeného uznesenia najvyššieho súdu. Je preto zrejmé, že dovolací
súd nerozhodoval o vecnej správnosti predchádzajúcich rozsudkov, ani nenaznačil potrebu ich vecného
prehodnotenia. Rozhodnutie malo čisto procesný charakter. V tejto súvislosti citoval ust. § 455 CSP.
Prezentoval názor, že súd prvej inštancie v opätovnom konaní prekročil rámec vecnej právomoci tým,
že rozhodoval opačne, ako v pôvodnom konaní, hoci skutkové ani právne okolnosti sa nezmenili. Týmto

postupom došlo k porušeniu zásady právnej istoty, ako aj k narušeniu procesnej rovnováhy strán, keďže
žalovaný nemal objektívnu možnosť predvídať, že po konštatovaní dovolacieho súdu o tom, že má ísť
o odstránenie čisto procesnej vady bude meritórne rozhodnuté úplne inak, než pôvodne. Uvedené je v
rozpore nielen s § 455 CSP, ale aj so zásadou právnej istoty a legitímneho očakávania, a preto sa javí
ako prekročenie právomoci prvostupňového súdu v ďalšom konaní. Vzhľadom na to, že skutkový stav

zostal nezmenený, neexistoval žiaden legitímny dôvod na odklon od pôvodného právneho posúdenia
veci, ktoré bolo pre účastníkov záväzné a predvídateľné. Súd prvej inštancie konal arbitrárne, keďže
zmenou rozsudku bez novej procesnej situácie a mimo rámca oprávnenia uloženého dovolacím súdom
konal v rozpore s princípmi spravodlivého súdneho konania (čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd).

23. Ďalej žalovaný v odvolaní namietal, že v predmetnej veci absentuje naliehavý právny záujem
žalobcov na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže tieto boli právoplatne vyvlastnené,
a teda sa v čase rozhodovania nežiadal o zosúladenie zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným
stavom, ale len o určenie práva do minulosti, ktoré už nemá právne následky. Poukázal na judikatúru:

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 56/2009, z ktorého v abstrakte citoval. Podľa Uznesenia
Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 590/2017: „Ak všeobecné súdy rozhodnú o vecnej opodstatnenosti
určovacej žaloby bez toho, aby skúmali existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušujú tým
základné práva druhého účastníka konania."

24.Žalovanýtiežnamietalnevhodnosťurčovacejžalobyakonástrojaochrany.Podľaustálenejjudikatúry
je určovacia žaloba prípustná len vtedy, ak neexistuje iný efektívny procesný prostriedok ochrany. V
prípade žalobcu je však cieľom získanie náhrady za vyvlastnenie, ktorú má poskytnúť príslušný orgán, a
niežalovaný.Určenievlastníckehoprávaspätneniejepotrebnépreposkytnutienáhrady,akjeexistencia
nároku zrejmá z iných skutočností (napr. dedičského rozhodnutia). Poukázal na rozsudok Najvyššieho

súdu SR sp. zn. 3 Cdo/460/2013 zo dňa 10. 04. 2014. Ak však súbežne prebieha alebo je možné podať
žalobunaplnenie,určovaciažalobaniejeprípustná(porovnajtiež:NSSR5Cdo31/2011, 6.12.2012).

25. Ďalšiu námietku označil ako nemožnosť vrátenia plnenia - porušenie princípu rovnosti strán a
materiálnej spravodlivosti. Podľa ustálenej judikatúry, ak je možné (alebo dokonca súbežne prebieha)

konanie na plnenie, určovacia žaloba nie je prípustná, pretože účastník nemá naliehavý právny záujem
na určení právneho vzťahu (§ 137 CSP) a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí
sp. zn. 5 Cdo 31/2011 zo dňa 06. 12. 2012. V danom prípade však žalobca (L. B.) nie je v čase
rozhodovania vlastníkom pozemku, ktorého sa určovacia žaloba týka - konkrétne ide o pozemok v k. ú.
H., reg. E, parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 10.916 m2 (v podiele 3/4), ktorý medzičasom previedol

na tretiu osobu (pozri LV XXXX, k. ú. H. - kúpna zmluva podľa V-5890/2015). Táto skutočnosť je zrejmá
z listu vlastníctva a je nespochybniteľná. Z uvedeného dôvodu:
• nie je možné prinavrátiť predmet zámenného plnenia späť žalovanému (žalovaný tak nemá nárok
na náhradu za vyvlastnenie, ako ani navrátenie predmetu zámeny? To je v rozpore s akoukoľvek
spravodlivosťou),

• zároveň nie je možné určiť jeho vlastnícke právo faktickým „zrušením” zámennej zmluvy bez toho,
aby žalobca mohol vrátiť predmet plnenia žalovanému späť, keďže v čase konania už vlastnícke právo
neexistuje,
• nejde o odstránenie právnej neistoty, ale o neoprávnený zásah do práv žalovaného,• žaloba neslúži na vyriešenie vzťahu medzi účastníkmi, ale iba na obchádzanie hmotnoprávnych
dôsledkov.

26. Súd v konaní tiež vôbec nezohľadnil skutočnosť, že v prípade zrušenia zámennej zmluvy (či už z
dôvodujejdomnelejneplatnostialeboinéhodôvodu),niejemožnénavrátiťplnenie-zamenenýpozemok
bol totiž právne prevedený žalobcom na tretiu osobu. V dôsledku toho vzniká absurdná situácia, že:
• žalobca si ponechá náhradu za vyvlastnenie,
• zároveň sa mu neprávom prisudzuje aj vlastníctvo k pozemku, ktorý už nevlastní,

• a žalovaný stráca náhradu aj plnenie, čím dochádza k porušeniu zásady rovnosti zbraní a
protiprávnemu obohateniu žalobcu.
Ak súd určil vlastnícke právo žalobcu k jeho pôvodným nehnuteľnostiam z dôvodu neplatnosti zámennej
zmluvy, bolo jeho povinnosťou plnohodnotne posúdiť aj dôsledky neplatnosti zámennej zmluvy voči
žalovanému v tom zmysle, že sa mu vracia vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli predmetom zámeny.
Nakoľko tak súd nekonal ide o tzv. neúplné rozhodnutie, nesprávne právne posúdenie veci a nedostatok

úplného vyriešenia sporu. Ďalej je nutné skonštatovať, že základné princípy civilného procesu, ako sú
rovnosť strán, zákonnosť, a spravodlivý proces (čl. 46 a nasl. Ústavy SR), boli týmto rozhodnutím súdu
zásadným spôsobom porušené. Súd nepreskúmal vzájomné hodnoty pozemkov, napriek tomu, že podľa
verejne dostupných realitných portálov je hodnota takéhoto pozemku približne 20 eur/m2, čo predstavuje
sumu cca 165.000,- eur, pričom žalobca už nehnuteľnosť previedol a finančné plnenie nevrátil.

27. K právnej istote po vyvlastnení žalovaný uviedol, že o právoplatnom vyvlastnení zaniká dôvodnosť
akéhokoľvek sporu o vlastníctvo. Určovacia žaloba, ktorá sleduje len „formálne“ priznanie práva k
neexistujúcemu objektu vlastníctva, stráca zmysel aj z pohľadu hospodárnosti konania. K tomu poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 163/2005.

28. K dôkaznému bremenu naliehavého záujmu prezentoval názor, že žalobca je povinný preukázať
existenciu naliehavého právneho záujmu. Takéto preukázanie v predmetnom prípade nebolo vykonané
a súdy sa s týmto predpokladom ani riadne nevysporiadali.
Vzhľadom na to, že v čase rozhodovania už:

• došlo k právoplatnému vyvlastneniu,
• účel určovacej žaloby (zhoda so zápisom v KN) stratil význam,
• neexistovala objektívna právna neistota medzi stranami,
• náhradu za vyvlastnenie nevypláca žalovaný,
• žalobca medzitým previedol „zamenený“ pozemok na tretiu osobu a tým nie je možné v prípade

zrušenia zámennej zmluvy vrátiť zamenený pozemok žalovanému, čím sa porušujú základné práva
žalovaného a vzniká právna neistota.

29. Ďalšia námietka žalovaného uvedená v odvolaní smerovala k tvrdeniu, že žalovaný nebol pasívne
vecne legitimovaný v tomto spore, nakoľko nebol evidovaný ako vlastník predmetu sporu v katastri

nehnuteľností.

30. Namietal tiež rozpor zo skutkovým stavom - prvostupňový súd nekriticky prijal závery a účelové
tvrdenia žalobcu. Nevysporiadal sa s viacerými podstatnými skutočnosťami, a teraz po 10 rokoch, keď aj
žiaľ je žalobca nebohý, nemôžu byť viaceré z nich ďalej konfrontované. Práve z tohto dôvodu, súd sa má

zaoberať zistením skutkového stavu tak, aby dospel presvedčivým spôsobom k skutočnému stavu, inak
sa rozhodnutie javí ako svojvoľné, arbitrárne a zjavne neodôvodnené (pozri II. ÚS 120/2011). Napriek
plynutiu času a z dôvodu právnej istoty, uviedol nasledovné skutočnosti k celému priebehu:
- v rámci výkupov oslovili viac ako 2400 subjektov, z ktorých uzatvorilo zmluvy len cca.
80 osôb;

- školenia a vystupovanie výkupcov podliehalo štandardizovaným pravidlám, ku ktorým
patrí aj možnosť zvyšovanie kúpnej ceny, čo sa aj tu dialo;
- oslovení vlastníci im sami predkladali svoje predstavy o hodnote pozemkov, často na základe starších
znaleckých posudkov alebo ocenení miestnym poľnohospodárskym družstvom. Práve z takýchto
podkladov sa následne formovala lokálna cenotvorba, pričom ponúkané sumy výrazne prevyšovali tieto

pôvodné odhady;
- tieto ceny vychádzali z posudkoch Ing. Jána Baratu (ktorý im bol predložený), údajoch z katastra
a výstupoch z Výskumného ústavu pôdoznalectva. Východisková cena bola 3.000,- eur/ha, strop bol
6.000,- eur/ha;- súd sa nezaoberal faktom, prečo nepovažoval za dôležité dotazovat’ sa notárky - či jej pripadali
predávajúci, že by konali pod nátlakom alebo v omyle, resp. inak neštandardne; súd nikdy neskúmal
rovnocennosť hodnoty zámeny; žalobca bol v čase predaja aktívne činný, zamestnaný, dokonca

pracoval na zmeny.

31. K nevykonateľnosti rozhodnutia - zmene žaloby - prekročeniu právomoci žalovaný uviedol, že
prvostupňový súd rozhodol nad rámec žalobného petitu, keď „určil, že náhrada za vyvlastnenie patrí
L. B.“. Takéto rozhodnutie je z viacerých dôvodov neurčité, nezrozumiteľné a právne neudržateľné.

Rozhodnutie smeruje v prospech osoby, ktorá nemá v konaní aktívnu procesnú legitimáciu. L. B. je
zosnulý, čo je zásadná prekážka pre jeho účasť v konaní, keďže podľa ustanovení civilného sporového
práva je nevyhnutné, aby účastníci konania mali spôsobilosť byť účastníkmi konania (napr. § 19 a nasl.
Občianskeho súdneho poriadku). Rozsudok, ktorým sa priznáva právo na plnenie v prospech mŕtvej
osoby, je zmätočný, je nevykonateľný a je zásadnou procesnou vadou. Zároveň nie je jasné, z akého
titulu L. B. žiada v rámci konania voči žalovanému nárok náhrady za vyvlastnenie. Absencia takejto

identifikácie vedie k nejasnostiam, kto je oprávneným príjemcom náhrady a znižuje vykonateľnosť a
právnu istotu rozhodnutia. Výrok II. rozsudku považuje v danom rozsahu nevykonateľný a nezákonný,
pretožebolvydanývprospechosobybezprocesnejlegitimácieanadrámecpodanéhožalobnéhopetitu.
Súd môže rozhodnúť len v rozsahu a medzi stranami vyznačenými v žalobe.

32. V závere odvolania namietal rozhodnutie o trovách konania a namietol, že súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o trovách konania neprihliadol na ustanovenie § 257 CSP, ktoré umožňuje moderáciu
povinnosti nahradiť trovy aj v prípadoch, keď by to inak formálne vyplývalo zo zásady úspechu v spore.
V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 153/2018 zo dňa 18. 7. 2018,
z ktorého citoval. V predmetnej veci žalovaný nebol osobou, ktorá by svojím správaním vyvolala alebo

prehĺbila súdny spor. Žiadnym spôsobom sa nepodieľal na spornosti skutkového alebo právneho stavu,
žalobu nezavinil, pasívne figuroval ako subjekt vyvlastnenia, pričom náhradu za vyvlastnenie nevyplácal
on, ale príslušný správny orgán. Nadobudol nehnuteľnosti v dôsledku právoplatného vyvlastňovacieho
rozhodnutia (OU-NR-OVBPII2016/006512-5 zo dňa 29. 02. 2016) a nemal možnosť ovplyvniť ani výšku
náhrady, ktorá bola stanovená znaleckým posudkom. Dané v preklade znamená, že v čase, keď už

bol k dispozícii mechanizmus vyplatenia náhrady za vyvlastnenie, žaloba mala byť smerovaná voči
skutočnému povinnému subjektu - správcovi depozitu, nie voči žalovanému. Tento aspekt ďalej posilňuje
potrebuaplikácie§257CSP,keďžeprocesnázodpovednosťnemôžebyťukladanánesprávneurčenému
subjektu, ktorý do veci nezasiahol.

33. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP a nepriznal
náhradutrovkonaniažiadnejzostrán,keďževkonaníabsentovalsporvpravomzmyslemedzižalobcom
a žalovaným, a žalovaný nemal žiadny reálny vplyv na vznik ani trvanie.

34. Žalobcovia cestou svojho právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedli, že

považujú napadnuté rozhodnutie za vecne správne, zodpovedajúce ustálenej judikatúre, na ktorú aj
súd prvej inštancie riadne poukázal. Nesúhlasili s tvrdením, že súd prvej inštancie prekročil rozsah
rozhodnutia dovolacieho súdu. Predchádzajúce rozsudky súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu boli
zrušené z procesných dôvodov, avšak argumentácia žalovaného je tu hrubo zavádzajúca. Keď dovolací
súd dospeje k záveru, že je daný dôvod zmätočnosti, ďalšími uplatnenými dovolacími dôvodmi sa nikdy

nezaoberá,avšakneznamenáto,žebyvtejtozvyšnejčastipovažovaldovolanímnapadnutérozhodnutie
za správne.

35. Argumentácia žalovaného ohľadom naliehavého právneho záujmu je pomerne obšírna, ale obsahuje
prevažne nepodstatný balast. Naliehavý právny záujem je daný s poukazom na závery vyplývajúce z

uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 01. 06. 2022, sp. zn. II. ÚS 482/2021, body 47.
a 48. a z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. 06. 2023, sp. zn. 1Cdo/121/
2022, bod 23.1. Žalobcovia poukázali aj na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 26. 06. 2025, sp. zn. 2Cdo/9/2024, z ktorého citovali.

36. Pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie neplatnosti predmetnej zámennej zmluvy, žalobcovia
poukázali najmä na dôvod neplatnosti podľa bodu 34. napadnutého rozhodnutia, ktorý žalovaný žiadnym
spôsobom nerozporuje. Ním namietané nesprávne skutkové zistenia sú iba akademického charakteru,
pretože tie smerujú iba k uvedenému v bodoch 32. a 33. napadnutého rozhodnutia.37. Námietka žalovaného, že napadnuté rozhodnutie nie je vykonateľné, je nesprávna už len z toho
dôvodu, že podľa § 232 ods. 1 Civilného sporového poriadku vykonateľnosť je vlastnosť súdneho

rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť. Žalobcovia sa však nedomáhali, aby súd uložil žalovanému
niečo plniť, takže napadnuté rozhodnutie ani nikdy nemalo byť vykonateľné. Žalobcovia nevidia nič
nezákonné v tom, že súd prvej inštancie výrokom II. určil, že náhrada za vyvlastnenie patrí nebohému
L. B.. Žalobcovia sú jeho dedičia a na základe výroku II. napadnutého rozhodnutia môžu v dedičskom
konaní zdediť predmetnú pohľadávku titulom náhrady za vyvlastnenie.

38. Argumentácia žalovaného, ktorou sa domáha aplikácie § 257 Civilného sporového poriadku je
pomerne chaotická a prelína sa s námietkami nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia sú
toho názoru, že neexistuje žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by im nemala byť priznaná
náhrada trov konania.

39. Žalobcovia nad rámec žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov uviedli, že nesúhlasia s tým, že
by pôvodný žalobca uplatnil dva samostatné žalobné petity. Žalobcovia sú toho názoru, že uplatnený bol
jedeneventuálnypetit,pričompoukazujúnapodrobnúargumentáciuuvedenúvčastiachEaHdovolania
zo dňa 10. 10. 2022. Pôvodný žalobca tak urobil preto, že rozhodovacia prax Okresného súdu Nitra a
Krajského súdu v Nitre bola nejednotná, časť senátov rozhodovala v prospech prvého výroku, časť v

prospech druhého. Pôvodný žalobca sa chcel domôcť vyvlastňovacej náhrady a z opatrnosti formuloval
žalobný petit takto, aby sa nestalo, že súd žalobu zamietne z dôvodu, že prvú eventualitu výroku posúdi
ako nedôvodnú, pričom druhá by uplatnená nebola, a naopak. Táto nejednotnosť v rozhodovaní súdov
však nemôže ísť na ťarchu žalobcov, pôvodný žalobca totiž nemohol vopred vedieť, ktorému senátu
bude jeho vec pridelená a podľa toho formulovať žalobný návrh. Preto, ak odvolací súd zotrvá na tom,

že sa tu jedná o dva samostatné žalobné petity, podľa žalobcov je dôvod na vyhovenie obom (druhý
výrok potrebujú žalobcovia navyše aj pre účely dedičského konania), resp. ak by dospel k záveru o
dôvodnosti iba jedného výroku a druhý zamietol, žalobcom by aj tak mala byť priznaná plná náhrada trov
konania, pretože žalobcovia by sa domohli všetkého, čo pôvodný žalobca podanou žalobou zamýšľal
- určenia nároku na náhradu za vyvlastnenie. Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1

Civilnéhosporovéhoporiadkunapadnutérozhodnutiepotvrdilažalobcompriznalvočižalovanémunárok
na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 177 ods.
2 písm. c/, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo
výroku určenia vlastníckeho práva ku dňu vyvlastnenia sporných pozemkov vecne správny, a preto ho
podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje

s právnym záverom súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku I., v tomto smere si osvojuje dôvody
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu
poukazuje. Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku I.
správny, dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením
§ 387 CSP opakovať tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie

právnychpredpisovvzťahujúcichsanatentoprípad.Súdprvejinštancienazákladevykonanýchdôkazov
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a
súčasne vec správne právne posúdil.

41. Vo vzťahu k výroku II., v ktorom súd prvej inštancie určil, že podľa rozhodnutia Okresného úradu

Nitra zo dňa 29. 02. 2016 náhrada za vyvlastnenie sporných pozemkov tam uvedených patrí L. B., nar.
XX. XX. XXXX, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a v tejto časti žalobu zamietnuť
z dôvodov uvedených nižšie. Vzhľadom na to, že odvolací súd výrok I. rozsudku potvrdil, a výrok II.
zmenil tak, že žalobu zamietol, vyžiadala si uvedená zmena aj zmenu posúdenia nároku strán sporu
na náhradu trov konania prvoinštančného i predchádzajúcich odvolacích konaní tak, že žiadna zo strán

nemá nárok na náhradu trov konania. Výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd priznal
žalobkyni 3/ proti žalovanému náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 % odvolací súd ako
vecne správny potvrdil.42. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného viazaný (§ 379 CSP, §
380 CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní.

43. Predmetom tohto konania je žaloba, ktorou sa pôvodný žalobca (L. B., nar. XX. XX. XXXX),
po pripustení jej zmeny domáhal určenia, že v čase vyvlastnenia bol výlučným vlastníkom pozemku
nachádzajúceho sa v kat. území D. zapísanom Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor ako parcela
registra „C" parc. č. XXXX orná pôda o výmere 5066 m2 v tom čase zapísaný na LV č. XXXX
a spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 5/12 k celku k pozemku nachádzajúcom sa v kat. území D. ako

parc. č. registra „C“ č. XXXX orná pôda o výmere 13342 m2 v tom čase zapísaný na LV č. XXXX a tiež
určenia, že podľa rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 29. 02.
2016 č. OU-NR-OVBP2-2016/006512-5 náhrada za vyvlastnenie uvedených pozemkov patrí L. B., nar.
XX. XX. XXXX. Súd prvej inštancie vyhovel obidvom petitom, pričom mal za to, že je daný naliehavý
právny záujem na obidvoch petitoch.

44. Žalovaný v odvolaní namietal záver súdu o danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, pričom poukazoval na judikatúru vyšších súdnych autorít a mal za to, že naliehavý právny záujem
niejedanýažesúdprvejinštancienaliehavýprávnyzáujemvyhodnotilnesprávne.Odvolacísúdzastáva
rovnaký právny názor, ako súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku, ktorým určil, že L. B., nar. XX. XX.
XXXX (pôvodný žalobca, ktorý v priebehu konania zomrel) bol v čase vyvlastnenia vlastníkom sporných

pozemkov. Výrok rozsudku určujúci žalobcovi vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti v čase vyvlastnenia
umožní domôcť sa jeho práv, t. j. vyplatenia náhrady za vyvlastnenie titulom vlastníctva k vyvlastnenej
nehnuteľnosti. V danom prípade, podľa názoru odvolacieho súdu, nejde o určenie vlastníckeho práva
do minulosti a žalobca sa ani nedožaduje, aby bol ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností na liste
vlastníctva. Z obsahu zmeneného žalobného návrhu vyplýva, že žalobca sa snažil dosiahnuť len to,

aby mu ako vlastníkovi vyvlastneného pozemku bola vyplatená vyvlastňovacia náhrada. Bez vyriešenia
otázkyspornostivlastníctvakvyvlastnenémupozemku(kvôliktorejbolaajnáhradavloženádodepozitu),
by zrejme náhrada zostala aj naďalej v depozite, čo by neriešilo problém, pre ktorý bola do neho
vložená. Dôvodom zloženia náhrady do depozitu je práve toto prebiehajúce súdne konanie, účelom
ktorého je určiť, kto bol v čase vyvlastnenia vlastníkom, a teda na tom základe v konečnom dôsledku

stanoviť, komu má byť vyplatená náhrada za vyvlastnenie pozemku, pretože do úvahy prichádzajú dva
subjekty, a to pôvodný žalobca alebo žalovaný. Súd prvej inštancie správne pri rozhodnutí zohľadnil
výrok rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky zo dňa 29. 02. 2016, č.
OÚ-NR-OVBP2-2016/006512-5, z ktorého je zrejmé, že Slovenský pozemkový fond vyplatí jednotlivé
časti náhrady za vyvlastnenie pozemku práve tomu, o kom bude právoplatne rozhodnuté, že bol v čase

vydania rozhodnutia o vyvlastnení spoluvlastníkom pozemku v kat. úz. D. parc. č. XXXX o výmere 13342
m2 o veľkosti 5/12 k celku a vlastníkom pozemku v kat. území D. parc. č. XXXX o výmere 5066 m2. Bez
vyriešenia otázky spornosti vlastníctva k vyvlastnenému pozemku (kvôli ktorej bola aj náhrada vložená
do úschovy), by zrejme náhrada zostala aj naďalej v úschove, čo by neriešilo problém, pre ktorý bola
do úschovy vložená. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn.

II. ÚS 482/2021 zo dňa 01. 06. 2022, z ktorého vyplýva: ...“V tomto kontexte sa javí určovacia žaloba
ako spôsobilá vyriešiť spornú právnu otázku, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu jej vyvlastnenia,
a teda komu sa má vyplatiť náhrada za vyvlastnenie zložená do úschovy súdu. ......Nie je správny ani
záver odvolacieho súdu, že sťažovateľka sa môže prípadne domáhať určenia, komu tvrdená náhrada
za vyvlastnenie patrí. Pri určovacích žalobách je vždy potrebné žiadať o ručenie, že určité konkrétne

právo patrí určitej konkrétnej osobe.“

45. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že zámenná zmluva, ktorú uzavrel
pôvodný žalobca L. B., nar. XX. XX. XXXX so žalovaným, je absolútne neplatný právny úkon podľa
§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka pre nedostatok vážnosti vôle tak, ako to odôvodnil súd prvej inštancie

v bodoch 32. a 33. napadnutého rozsudku, keď podľa vyjadrenia pôvodného žalobcu (popísanom v bode
33. napadnutého rozsudku) nemal v úmysle uzavrieť zámennú zmluvu, domnieval sa, že ide o kúpnu
zmluvu, nevedel, kde sa nachádzajú zamenené pozemky v kat. území H.. Rovnako tak je možné
subsumovať neplatnosť zmluvy v súlade s ust. § 39 Obč. zákonníka, pre rozpor s dobrými mravmi, keď
z popísaných okolností uzavretia zmluvy vyplynulo, že žalovaný vyhľadal žalobcu za účelom „kúpy“ jeho

bezcenných pozemkov a z celého popisu uzavretia je zrejmé, že žalovaný tak činil na základe zrejmej
vedomosti o výstavbe strategického parku, ktorá skutočnosť v čase uzavretia zmluvy nebola verejne
známa, teda účelom jeho konania bolo získať majetkový prospech z rozdielu sumy, ktorú mal uhradiť
pôvodnémumajiteľoviasumyzavyvlastneniepozemkov,ktoréspadalidoplánovanejinvestícievýstavbystrategického parku. Zo žalobcom popísaných udalostí je zrejmé, že tento skutočne nemal záujem
o uzatvorenie zámennej zmluvy. Pozemky nachádzajúce sa v H. nepoznal a nemal ani záujem ich
nadobudnúť do vlastníctva. Konaním osôb, ktoré uzavretie zmluvy riešili za žalovaného, bolo žalobcovi

prezentované, že žalovaný má záujem o kúpu jeho pozemku v D.. Žalobca nemal úmysel uzatvoriť
zámennú zmluvu. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že žalobca
mal záujem o zámenu svojich pozemkov, konkrétne o zámenu pozemku v H.. Žalovaný nevysvetlil,
prečo so žalobcom uzatvoril takú zámennú zmluvu, o ktorú žalobca vôbec nejavil záujem, pričom ho
o tom ani neinformoval. Žalovaný uviedol len to, že v niektorých prípadoch nedisponoval dostatočnou

hotovosťou, a preto ponúkal na výmenu svoje pozemky v H.. Nie je tak zrejmé, prečo - ak žalovaný
nemal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny - vôbec mienil pristúpiť ku kúpe.
O danom spôsobe riešenia celej záležitosti mal žalobcu riadne informovať a ponúknuť mu riešenie so
zámenou jeho pozemkov v H.. Takto však nepostupoval a fakticky priznal, že cena sporného pozemku
bola v skutočnosti vyššia, než akú žalobcovi vyplatil. Tento nepomer ceny pozemku a kúpnej ceny
(8.311,- eur) sa žalovaný podľa jeho vyjadrenia snažil vyriešiť zámennou zmluvou. Je však evidentné,

že žalobca nemal záujem o pozemok v H., o ktorom ani nevedel, akú má hodnotu. Podľa vlastného
tvrdenia nikdy v H. nebol a nevedel, kde sa daný pozemok nachádza. Odvolací súd sa plne stotožňuje
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a má za to, že konanie žalovaného pri uzavretí
zámennej zmluvy je možné považovať za rozporné s dobrými mravmi, nakoľko, ako sám uvádza, oslovili
viac ako 2400 subjektov v rámci výkupov, z čoho je jednoznačne zrejmé, že v tom čase im bola známa

skutočnosť, že ide o významnú investíciu štátu a pozemky sa budú vyvlastňovať. Takémuto záveru
nasvedčuje i jeho tvrdenie, že nemal dostatok finančných prostriedkov na kúpu pozemkov a preto, ako
aj v prípade pôvodného žalobcu, pristúpil k zámene pozemkov. Nie je potom zrejmé, čím bol motivovaný
žalovaný pri kúpe pozemkov, na ktoré nemal ani dostatok finančných prostriedkov, ak nie získaním
majetkového prospechu rozdielom vyplatených finančných prostriedkov pri ich kúpe od pôvodných

vlastníkov, prípadne zamenených pozemkov a získaním náhrady za vyvlastnenie.

46.Knámietkežalovaného,žesúdprekročilrozsahrozhodnutiadovolaciehosúdu,odvolacísúduvádza,
že námietku považuje za nedôvodnú. Najvyšší súd SR sa vo svojom rozhodnutí 1Cdo/210/2022 zo
dňa 27. 11. 2024, ktorým zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/35/2021 zo dňa 30. 06.

2022, ako i rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 15C/490/2015-387 zo dňa 02. 03. 2021, nevenoval
vecnému prieskumu uvedených rozsudkov. Jediným dôvodom na ich zrušenie bola procesná vada (súd
prvej inštancie vyhlásil rozsudok v čase, kedy už pôvodný žalobca nežil, zomrel XX. XX. XXXX), teda
súd konal s osobou, ktorá už nedisponovala procesnou subjektivitou, a preto bol najvyšším súdom
zrušený rozsudok odvolacieho súdu, ako i rozsudok súdu prvej inštancie. Zo žiadneho ustanovenia CSP

nevyplýva, že pokiaľ bola vec vrátená súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, nemôže súd
rozhodnúť inak, ako pôvodne. Podmienkou však je, aby svoje rozhodnutie riadne odôvodnil. Naviac,
ako je odvolaciemu súdu z jeho rozhodovacej činnosti známe, tunajšie súdy, tak prvoinštančný, ako
i odvolací súd prejednávali v súvislosti s výstavbou strategického parku v Nitre množstvo žalôb a právny
názor sa v priebehu času postupne zjednocoval, keď spočiatku i odvolací súd (niektoré jeho senáty)

prezentovali názor, že na určení, že v čase rozhodnutia o vyvlastnení bol pôvodný majiteľ vlastníkom
aj potom, čo nehnuteľnosť previedol na iný subjekt, nie je daný naliehavý právny záujem. Nedošlo teda
k prekročeniu rozsahu rozhodnutia dovolacieho súdu, ako to namieta žalovaný vo svojom odvolaní.
V konaní ide už v poradí o tretí rozsudok súdu prvej inštancie, pričom plynutím času boli vyššími súdnymi
autoritami ustálené určité právne názory, a to najmä týkajúce sa naliehavého právneho záujmu na

podanej žalobe, ktoré boli postupne vyriešené tým, že naliehavý právny záujem je aj na podaní žaloby
– určenie vlastníckeho práva do minulosti, pokiaľ takéto rozhodnutie je spôsobilé odstrániť stav právnej
neistoty. Uvedené závery boli záväzné aj pre súd prvej inštancie. V tejto súvislosti poukazuje odvolací
súd na ustálenú judikatúru, ktorá pripúšťa podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva do minulosti.

47. K námietke, že žalovaný nebol v konaní pasívne legitimovaný, nakoľko nebol evidovaný ako vlastník
predmetu sporu, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Vecnou legitimáciou sa rozumie
stav vyplývajúci z hmotného práva. Vecne legitimovaným je ten, kto je subjektom hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorom sa v procese rozhoduje. Všeobecne možno uviesť, že vecnou legitimáciou treba
rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania

(žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný)
a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný). V konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, má vecnú
legitimáciu ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ten,koho právnej sféry sa sporný právny vzťah alebo spoločné právo týka. Vecnú legitimáciu v konaní
o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, či nie je, nemajú výlučne len tí, ktorí sú účastníkmi
sporného vzťahu alebo práva; prípustné je tiež určenie právneho vzťahu alebo práva, ktorých sa žalobca

z hľadiska hmotného práva nezúčastnil, ak sa takto právny vzťah alebo právo dotýka jeho právnej
sféry a ním požadované určenie preto môže ovplyvniť jeho právne postavenie. Spornou v tomto konaní
nebola skutočnosť, kto je t. č. vedený ako vlastník sporných pozemkov, ale skutočnosť, kto bol ich
vlastníkom v čase vydania rozhodnutia o ich vyvlastnení, s čím súvisí spor o tom, komu má Slovenský
pozemkový fond, ktorému bola náhrada za vyvlastnenie uložená do úschovy, vyplatiť náhradu za

vyvlastnenie. Uvedenej náhrady sa domáhal tak žalovaný, ako i pôvodný žalobca, pričom v konaní
bolo potrebné vyriešiť predbežnú otázku platnosti zámennej zmluvy, na základe ktorej sa mal žalovaný
stať vlastníkom sporných pozemkov, pričom jeho vlastníctvo bolo spochybnené podanou žalobou.
K námietke o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného má súd za to, že tento je pasívne legitimovaný,
nakoľko bol ako vlastník pozemkov zapísaný v čase ich vyvlastnenia, a keďže nejde o žalobu na plnenie,
ale o určenie práva, musí byť žalovaný subjekt, ktorý bol ako vlastník zapísaný v rozhodnej dobe,

ktorému by inak patrila náhrada.

48. V preskúmavanej veci vychádzal odvolací súd z názoru, že procesná teória rozlišuje základné
žalobné petity návrhu podľa ich skladby, a to: a) jednoduchý petit, ktorý obsahuje spravidla návrh
na rozhodnutie o jedinom nároku, b) eventuálny petit, ktorého podstatou je návrh na prisúdenie

jedného nároku (primárny petit) a ak by jeho prisúdenie nebolo možné, obsahuje aj návrh
na rozhodnutie o eventuálnom petite, ktorým sa možno domáhať iného spôsobu uspokojenia, toho
istého nároku; ak súd rozhoduje podľa druhého subsidiárneho petitu, prvý petit zamietne, v prípade ak
rozhodne podľa primárneho petitu, o subsidiárnom petite už nerozhoduje, c) alternatívny petit vychádza
z možnosti žalovaného zvoliť si, ako sa zbaví svojho záväzku, pokiaľ hmotné právo umožňuje, aby

mohol svoj záväzok splniť viacerými spôsobmi. Formulácia petitu návrhu by mala zodpovedať zneniu
hmotnoprávnej normy, o ktorú sa opiera právny dôvod žaloby. V prípade, ak formulácia žalobného petitu
nezodpovedá zneniu právnej normy, a teda, ak si žalobca zvolil nesprávny petit, ktorý nevychádza zo
znenia hmotnoprávnej normy, o ktorú opiera právny dôvod svojej žaloby, súd žalobu, bez jej bližšieho
vecného prejednania, zamietne. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym názorom zástupcu žalobcov, že

v tomto konaní ide o eventuálny petit, ale ide o dva samostatné petity, o ktorých aj súd prvej inštancie
správne rozhodoval samostatnými výrokmi.

49. Pokiaľ však súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem aj na druhom
petite, t. j. na určení, že podľa rozhodnutia okresného súdu zo dňa 29. 02. 2016 náhrada za vyvlastnenie

sporných pozemkov patrí L. B., nar. XX. XX. XXXX, s týmto záverom sa odvolací súd nestotožnil, a preto
výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol a to z dôvodu, že na uvedenom
petite nevzhliadol naliehavý právny záujem. Pokiaľ súd prvej inštancie v prvom výroku určil, že v čase
vyvlastnenia sporných pozemkov bol ich vlastníkom pôvodný žalobca - L. B., nar. XX. XX. XXXX, je
takýto výrok postačujúci na vyriešenie spornosti práva, komu bude vyplatená z depozitu SPF náhrada za

vyvlastnenie. Určujúci výrok, že táto náhrada patrí pôvodnému žalobcovi je nadbytočný, a preto odvolací
súd má za to, že nebol daný naliehavý právny záujem aj na takomto určení.

50. K námietkam žalovaného, ktoré sa týkajú vlastníckeho práva k zamenenému pozemku v k. ú. H.,
ktorý mal, podľa tvrdenia žalovaného, pôvodný žalobca previesť na ďalšie osoby a tak nie je možné

prinavrátiť plnenie a prichádza k bezdôvodnému obohateniu žalobcu, odvolací súd uvádza, že uvedené
námietky sa netýkajú predmetu sporu. Žalovaný má možnosť domáhať sa svojich práv žalobou, pokiaľ
má za to, že bol na svojich právach ukrátený a že sa na jeho úkor iná osoba obohatila.

51.Odvolacísúdvzhľadomnato,ževýrokurčujúcivlastníctvokspornýmpozemkomvčasevyvlastnenia

pôvodnému žalobcovi potvrdil, a mal za to, že na druhom výroku určujúcom, komu má byť vyplatená
náhrada za vyvlastnenie nie je daný naliehavý právny záujem a preto žalobu v tejto časti zamietol,
zmenil aj výrok o nároku na náhradu trov konania stranám sporu, keď dospel k záveru, že vzhľadom
na to, že išlo o dva samostatné výroky a v jednom z nich bol úspešný žalobca a v druhom bol úspešný
žalovaný, nepriznal žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd, ako už uviedol vyššie,

sa nestotožnil s názorom právneho zástupcu žalobcov, že ide o eventuálny petit. Naviac, odvolaciemu
súdu je z rozhodovacej činnosti tohto súdu známe, že po zjednotení názorov na tom, na akom petite je
naliehavýprávnyzáujem,anaakomnie,právnyzástupca(totožnýakovtomtokonaní)vinýchkonaniach
vzal žalobu v časti určenia, že žalobcovi patrí náhrada za vyvlastnenie späť a v tejto časti bolo konaniezastavené, z čoho vyplýva, že žalobcom muselo byť zrejmé, že na druhom petite nie je naliehavý právny
záujem daný a tiež, že nejde o eventuálny petit. Odvolací súd tak rozhodol o trovách prvoinštančného
konania, ako i trovách predchádzajúcich odvolací konaní v tejto veci, podľa ust. § 396 ods. 1, 2 v spojení

s ust. 255 ods. 2 CSP, keď vychádzal z toho, že úspech strán sporu bol rovnaký, a preto nepriznal žiadnej
zo strán nárok na náhradu trov konania.

52. Odvolací súd potvrdil aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým priznal žalobkyni 3/ nárok
na náhradu trov dovolacieho konania proti žalovanému (výrok IV.), nakoľko bola v dovolacom konaní

úspešná, keď Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie odvolacieho i súdu prvej inštancie pre procesné
pochybenie, keď súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok v čase, kedy už pôvodný žalobca nežil a teda
nedisponoval procesnou subjektivitou. Žalovaný podal aj proti tomuto výroku odvolanie, avšak neuviedol
žiadne dôvody, prečo je toto rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne, resp. neuviedol konkrétne
námietky, s ktorými by sa bol odvolací súd povinný vysporiadať.

53. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 2, § 262 ods. 1 CSP a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania,
pretože žalobcovia a žalovaný mali v odvolacom konaní rovnaký úspech, keď výrok I. odvolací súd
potvrdil a výrok II. zmenil tak, že žalobu zamietol. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

54. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej
mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 1, 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 1, 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)