Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725010503
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8725010503.4

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov
JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa
12.03.2026, v trestnej veci obžalovaných A. B. a A. C. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného
zákona a iné, o odvolaniach obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 7T/35/2025
zo dňa 02.09.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. a odvolanie obžalovaného A. C. z a m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Poprad rozsudkom sp. zn. 7T/35/2025 zo dňa 02.09.2025 rozhodol tak, že obžalovaní 1/
A. B., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E., F. XXX/XX, G. D., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov a 2/ A. C.,
nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom H. I., J. K. XX/XX, G. D., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, sú vinní, že

- dňa 08.01.2025 približne o 19.03 hod. pred vstupnými posuvnými dverami do vestibulu autobusovej
stanice v Poprade na ulici J. Wolkera 466, pri platobnej stanici parkovacieho automatu pristúpil k
poškodenému L. M. obvinený A. B., ktorý poškodenému uviedol: „buzík, daj mi jednu cigaretu“, čo
poškodený odmietol, následne chytil obvinený A. B. jednou rukou ľavú ruku poškodeného L. M. a
druhou rukou sa mu pokúsil sňať prsteň obdĺžnikového tvaru zo zlatého kovu, ktorý mal v tom čase

poškodený na ukazováku jeho pravej ruky, čo sa obvinenému A. B. nepodarilo, kde pred nasledujúcimi
útokmi sa poškodený bránil a viackrát udrel obvineného A. B., pričom mu nespôsobil žiadne zranenia
a na konanie obvineného A. B. reagoval tak, že pokračoval vo svojej ceste k predajni Kaufland pri
autobusovej stanici v Poprade, kde obvinený A. B. vyhľadal svojho kamaráta obvineného A. C. a
následne požiadal obvineného A. C., aby mu pomohol okradnúť poškodeného, na čo obvinený A.
C. pristúpil a dobrovoľne nasledoval obvineného A. B. a po vzájomnej dohode na tom, že okradnú

poškodeného L. M., smerovali za poškodeným, ktorého dostihli v priestoroch trávnatého porastu vedľa
nástupišťa č. 15 pri autobusovej stanici v Poprade, kde podľa požiadavky obvineného A. B., zozadu
pristúpil obvinený A. C. k poškodenému L. M., toho chytil oboma rukami v oblasti trupu poškodeného,
čím mu znemožnil pohyb, kde následne obvinený A. B. sa snažil sňať obdĺžnikový prsteň zo žltého kovu
z ukazováka poškodeného L. M., čo sa mu v dôsledku zovretia ruky poškodeným v päsť nepodarilo a
následne obvinený A. B. vybral z pravého vrecka bundy, ktorú mal v tom čase poškodený oblečenú na

sebe eurobankovku nominálnej hodnoty vo výške desať eur, a následne z miesta obaja páchatelia ušli
rôznymi smermi na železničnú stanicu v Poprade, čím spôsobili poškodenému L. M. škodu vo výške
10,- eur,

teda spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čím spáchali zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona.

Za to im okresný súd uložil:1/ Obžalovanému A. B. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), §
38 ods. 2, Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)

Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

2/ Obžalovanému A. C. podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), §
38 ods. 2, Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a)

Trestného zákona obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodeného L. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. M., B.
XXX/XX, G. B., odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o treste, ktorý sa ho týkal podal v zákonnej lehote odvolanie
obžalovaný A. B., pričom prostredníctvom svojej obhajkyne písomne poukazoval na to, že skutok
spáchal vo veku blízkom veku mladistvých , konkrétne v čase jeho spáchania nemal ani 19 rokov.
Do svojich 18-tich rokov žil v detskom domove. Po návrate z detského domova žil v sociálne
znevýhodnenom prostredí, nechcel by v tomto prostredí zotrvať, chce sa zamestnať, lebo vie, že iba

takýmto spôsobom sa dokáže uživiť a žiť dôstojný život. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil,
že spáchal skutok v zmysle obžaloby, svoje konanie oľutoval a súd jeho vyhlásenie prijal. K spáchaniu
skutku sa priznal ešte v prípravnom konaní, pričom vyslovil úprimnú ľútosť nad tým čo vykonal a veľmi
ho mrzí, že takto konal. V súvislosti so spáchaním skutku je vo vyšetrovacej väzbe od 08.01.2025.
Od vzatia do väzby uplynula dostatočne dlhá doba, prehodnotil svoj život, uvedomil si, že takto ďalej

žiť nechce, chce viesť slušný život, dokončiť školu v odbore záhradníctvo, ktorú nedokončil, keďže
bol vzatý do väzby. Táto práca ho baví a napĺňa, chcel by sa v tomto odbore zamestnať. Nechce
ďalej požívať alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých spáchal aj predmetný skutok. Naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/58/2024 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7To/4/2025 zo dňa 18.06.2025. Skutok v zmysle rozsudku Okresného súdu

Poprad sp. zn. 7T/35/2025 spáchal skôr, ako nadobudol právoplatnosť uvedený rozsudok. Je zrejmé,
že v osobe obžalovaného sa nejedná o mladistvého v zmysle § 94 Tr. zákona. Podľa názoru tohto
odvolateľa, vzhľadom na jeho osobu nie je na mieste striktný a prísne formálny výklad ustanovenia §
94 Trestného zákona. Spáchanie skutku vo veku blízkom veku mladistvých je poľahčujúcou okolnosťou,
ak táto skutočnosť mala vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú spôsobilosť. Aj keď znalkyňa B. L. N.

vo svojom posudku č. 14/2025 uviedla, že vek páchateľa nemal vplyv na jeho vôľovú a rozumovú
schopnosť, obžalovaný je ľahko duševne zaostalou osobou s poruchami správania na organickom
podklade. Aktuálna úroveň intelektových a pamäťových schopností obžalovaného je v pásme ľahkej
duševnej zaostalosti. Vychádzajúc z uvedeného je odvolateľ toho názoru, že jeho súdnosť a kritickosť
nebola dostatočne dobudovaná. Zo znaleckého posudku O. L. P. č. 6/2025 vyplýva, že ide o mentálnu

retardáciu ľahkého až stredne ťažkého stupňa, čo si vyžaduje liečbu a odporučila uloženie ochrannej
psychiatrickejliečbyambulantnouformou.Prepáchateľa,ktorýdeklarujeúčinnúsnahuponáprave,chce
sa riadne začleniť do pracovného procesu, pričom vo výkone väzby, v trvaní bezmála 9 mesiacov, sa
dostatočne poučil, aké následky má páchanie trestnej činnosti a v budúcnosti sa jej preto už nechce
dopúšťať, je trest neprimerane prísny. Neprimeraná prísnosť trestu vzhľadom na uvedené okolnosti,

aj keď trest je uložený na spodnej hranici trestu, nebola eliminovaná použitím inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
preskúmal napadnutý rozsudok, pokiaľ ide o uložený trest a uložil mu trest miernejší alebo vrátil vec na
ďalšie konanie prvostupňovému súdu.

Proti tomuto rozsudku, ale len proti výroku o treste, ktorý sa ho týkal, podal odvolanie aj obžalovaný A.
C.. Podľa jeho názoru sa prvostupňový súd nedostatočne vysporiadal pri ukladaní trestu s možnosťou
uloženia trestu odňatia slobody s dlhou skúšobnou dobou a uložením probačného dohľadu. Tento
odvolateľ poukazoval na to, že sa ku spáchaniu skutku v celom rozsahu priznal, svoje konanie
oľutoval, spôsobenú škodu chce podľa svojich možností poškodenému nahradiť, je páchateľom z

marginalizovanej skupiny obyvateľstva a zároveň je osobou vekom blízkej veku mladistvej osoby. Má za
to, že uloženie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom a s probačným dohľadom bude pre
neho mať väčší účinok, keďže bude na slobode a bude sa musieť podrobovať výchovným opatreniam,
ktoré mu môžu v ďalšom živote veľmi pomôcť s tým, že mu bude hroziť premena podmienečnéhotrestu na trest nepodmienečný, ak by sa dopustil ďalšieho protiprávneho konania. Na základe týchto
dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods.
1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré

im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a v prejednávanej veci navyše,
keďže obžalovaní urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku a boli poučení podľa
§ 257 ods. 5 Trestného poriadku, len pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku. Krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Preskúmaval potom len napadnuté výroky

o treste, pričom zistil, že odvolania obidvoch obžalovaných nie sú dôvodné.

Po doplnení dokazovania pred odvolacím súdom, pokiaľ ide o trestný rozkaz Okresného súdu Poprad
sp. zn. 7T/5/2025 zo dňa 23.03.2025, bolo v prejednávanej veci dokazovanie vykonané v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 10 Trestného poriadku tak, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu

na účely rozhodnutia o treste nevyhnutne potrebné pre spravodlivé rozhodnutie. Pritom z odôvodnenia
napadnutého rozsudku u každého z obžalovaných vyplynulo, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa
do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu a akými úvahami sa pri ich hodnotení spravoval. Je
zrejmé, že okresný súd sa spravoval zákonnými skutočnosťami vyplývajúcimi z ustanovenia § 34 ods. 1,
3, 4 Trestného zákona a tiež § 34 ods. 5 písm. a) Trestného zákona, keď pri určovaní druhu trestu a jeho

výmery súd prihliadal u obžalovaných, ako u spolupáchateľov aj na to, akou mierou konanie každého
z nich prispelo k spáchaniu trestného činu.

Spôsobaokolnostiuobochobžalovanýchnasvedčovaljednoznačnémupriamemuúmysluaziskuchtivej
pohnútke oboch obžalovaných, keď prvotný útok obžalovaný A. B. realizoval ešte sám, a hoci

mal možnosť prestať, radšej išiel pre ďalšieho páchateľa, obžalovaného A. C., aby bol ešte voči
poškodenému dôraznejší a nakoniec sa obaja zmocnili vecí poškodeného za cenu násilia. To
malo navyše povahu stupňujúceho násilia. Už tieto skutočnosti výrazne nasvedčovali v neprospech
obžalovaných a naznačovali potrebu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Táto potreba, s ohľadom
na osoby oboch obžalovaných ako recidivistov, skutočne odôvodnene a zákonne vo výsledku viedla

k jedinému druhu trestu, a to trestu odňatia slobody spojeného s výkonom trestu, pretože zjavne
predchádzajúce tresty sa minuli účinku. Len prostriedky výkonu trestu sú spôsobilé priviesť oboch
obžalovaných z cesty páchania trestných činov na cestu riadneho života tak, ako to vo svojich
odvolaniachobajanaznačujú,žebysichcelisvojepomeryusporiadaťriadnymspôsobomkeďprezentujú
zmenu v nazeraní na vlastný doterajší spôsob svojho života.

V rozpore s týmto záverom nie je ani to, že obžalovaný A. B. mal nepochybne konkrétne detstvo a
dospievanie, no to ho neospravedlňovalo v rozhodnutí dať sa na cestu trestnej činnosti. Zrejme chce
meniť tento prístup, keďže sa priznal a ľutuje svoj zločin, pričom aj jeho vek mohol viesť k uloženiu
trestu na dolnej hranici zákonnej výmery. Znalkyňa B. L. N. vo svojom posudku č. 14/2025 uviedla,

že vek páchateľa nemal vplyv na jeho vôľovú a rozumovú schopnosť, obžalovaný je ľahko duševne
zaostalou osobou s poruchami správania na organickom podklade. Preto skutočnosť, že aktuálna
úroveň intelektových a pamäťových schopností obžalovaného je v pásme ľahkej duševnej zaostalosti,
nemal krajský súd dôvod stotožniť sa s názorom obhajoby, že súdnosť a kritickosť obžalovaného
nebola dostatočne dobudovaná. K odlišnému záveru nesmeruje ani zistenie vyplývajúce zo znaleckého

posudku O. L. P. č. 6/2025, že ide o mentálnu retardáciu ľahkého až stredne ťažkého stupňa, čo si
vyžaduje liečbu a odporučila uloženie ochrannej psychiatrickej liečby ambulantnou formou. Odvolací
súd nezistil prítomnosť dôvodov pre použitie inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1
Trestného zákona. Obdobne ani u obžalovaného C. také okolnosti nezistil. Neboli zistené ani zákonné
dôvody pre záver, že by uložením trestu odňatia slobody s dlhou skúšobnou dobou a uložením

probačného dohľadu bol dosiahnutý účel trestu. Popri vysoko závažnej povahe spáchaného zločinu,
okolností jeho spáchania, výrazne obťažujúcu, stupňujúcu a nečestnú povahu konania obžalovaných,
ktorí konali, lebo chceli si, hoci aj za cenu násilia páchaného v prevahe, prisvojiť si vec poškodeného,
uloženým trestom nasvedčujú osoby obžalovaných.Obaja obžalovaní boli v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci vzatí do väzby, obžalovaný A. B.
so začiatkom doby väzby od 08.01.2025 od 23.30 hod. a obžalovaný A. C. od 09.01.2025 od 10.25 hod.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný A. B. bol celkovo dvakrát súdne trestaný. K tomu
treba dodať, že najprv rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 9T/56/2021 zo dňa 20.01.2022 za
spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa §
20 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom výkonu

trestu na skúšobnú dobu 2 roky s probačným dohľadom, no došlo k premene na trest nepodmienečný
dňa06.11.2025.VdruhomprípadebolodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduPopradsp.zn.5T/58/2024
zo dňa 20.11.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/4/2025 zo dňa
18.06.2025 pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona spáchaný 13.11.2022, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 15
mesiacov so zaradením na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s

minimálnym stupňom stráženia. Možno pripomenúť, že predmetný zločin spáchal 08.01.2025, teda po
vyhlásení vyššie uvedeného odsudzujúceho rozsudku a pred rozhodnutím odvolacieho súdu. Sklon
k protiprávnej činnosti preukázal mimoriadne opakovane. Z evidencie priestupkov a správnych deliktov
vyplýva, že obžalovaný A. B. má v príslušnej evidencii 24 správnych deliktov a priestupkov proti
verejnému poriadku, majetku, či občianskemu spolunažívaniu, za ktoré mu boli uložené blokové pokuty

a napomenutia. Ani poznatky o osobe obžalovaného nevedú k inému záveru, agresivita patrí medzi
zvýraznené črty disharmonicky sa vyvíjajúcej osobnosti obžalovaného a aj v stave za triezva osobnosť
disponuje sklonmi k afektívnemu a agresívnemu správaniu, čo sa o to viac u neho zosilní prípadným
toxickým vplyvom. Pritom zo znaleckého posudku tiež vyplýva, že vek obžalovaného, ktorý je blízky veku
mladistvých, nemal vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť. Aj informácie získané z príslušných

odborných psychologických postupov znalkyne nasvedčujú negatívnej prognóze pre resocializáciu
u obžalovaného, keď motivácia páchať trestnú činnosť násilnej povahy je determinovaná jednak
osobnostnou výbavou a jednak socioekonomickou úrovňou, existenčnými podmienkami. Psychiatrický
znalecký posudok vedie k záveru, že menovaný sa pri zachovaní plnej miery rozpoznávacej a ovládacej
schopnosti vo vzťahu k protiprávnosti svojho konania a plnom pochopení zmyslu trestného konania,

atedaajhrozbytrestuzločinudopustilstým,ževzhľadomnadiagnostikovanúľahkúmentálnuretardáciu
ľahkého až stredne ťažkého stupňa s poruchami správania, je potrebná liečba na úrovni ochrannej
psychiatrickej liečby ambulantnou formou.

Aj obžalovaný A. C. sa do rozporu so záujmami chránenými Trestným zákonom, napriek svojmu veku, už

opakovane dostal. Celkovo trikrát bol súdne trestaný. Aj tomuto bol rozsudkom Okresného súdu Košice I
sp. zn. 10T/22/2021 zo dňa 09.12.2021 uložený najprv podmienečný trest odňatia slobody za majetkový
trestný čin, no výkon trestu mu bol nariadený 01.02.2024 a vykonal dvojmesačný trest dňa 21.08.2024.
Trestným rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 0T70/2024 zo dňa 31.10.2024 spáchal prečin podľa
§ 364 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody na 1

rok s odkladom na skúšobnú dobu 2 roky, ktorá plynie od 01.11.2024 do 01.11.2026, no výrok o tomto
treste bol zrušený trestným rozkazom Okresného súdu Poprad sp. zn. 7T/5/2025 zo dňa 21.03.2025,
doručeným mu 27.03.2025, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú
dobu 3 rokov a 6 mesiacov s probačným dohľadom, obmedzením spočívajúcim v zákaze požívania

alkoholických nápojov a iných návykových látok počas skúšobnej doby a povinnosťou podrobiť sa
sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu. Predmetnú lúpež pritom spáchal 08.01.2025,
no nešlo by o ďalší prípad súhrnného trestu, vzhľadom na absenciu podmienok aj pri odsúdení trestným
rozkazom Okresného súdu Martin sp. zn. 0T70/2024 zo dňa 31.10.2024, na ktoré sa pôvodný súhrnný
trest vzťahoval. Okresný súd teda za lúpež zo dňa 08.01.2025 správne uložil samostatný trest. Aj u tohto

obžalovaného z evidencie priestupkov a správnych deliktov vyplýva, že má v príslušnej evidencii 18
správnych deliktov a priestupkov proti verejnému poriadku, majetku či občianskemu spolunažívaniu, za
ktoré mu boli uložené blokové pokuty a napomenutia, čo nasvedčuje výraznému sklonu k protiprávnej
činnosti. Aj u tohto obžalovaného bolo psychologickým znaleckým posudkom zistené, že agresivita patrí
medzi zvýraznené črty disharmonicky sa vyvíjajúcej osobnosti obžalovaného, teda aj v stave za triezva

osobnosť disponuje sklonmi k afektívnemu a agresívnemu správaniu, čo sa o to viac u neho zosilní
príp. toxickým vplyvom. Aj u neho zo znaleckého posudku vyplýva, že vek obžalovaného, ktorý je blízky
veku mladistvých, nemal vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť a znalkyňa aj v tomto prípade
konštatuje negatívnu prognózu pre resocializáciu u obžalovaného, s tým, že motivácia páchať trestnúčinnosť násilnej povahy je determinovaná jednak osobnostnou výbavou a jednak socioekonomickou
úrovňou, existenčnými podmienkami. Ani výsledky vyšetrenia jeho duševného stavu nenasvedčujú
predpokladu, že by osoba menovaného obžalovaného bola argumentom pre miernejší trest, než trest

odňatia slobody spojený s jeho priamym výkonom. Znalkyňa však, vzhľadom na diagnostikovanú ľahkú
mentálnu retardáciu ľahkého stupňa s poruchami správania vyžadujúcimi liečbu, odporúča uloženie
ochrannej psychiatrickej liečby ambulantnou formou.

Z hľadiska výmery uložených trestov, krajský súd vo vzťahu k zákonným kritériám ukladania trestov,

považuje uložené tresty v rámci trestnej sadzby trestu odňatia slobody od 3 do 8 rokov skôr za mierne, no
vzhľadom na absenciu odvolania podaného v tomto smere v neprospech obžalovaných, nemal zákonný
podklad zvyšovať výmeru trestu odňatia slobody u žiadneho z obžalovaných.

Takto, po zohľadnení osôb obžalovaných a ich pomerov, ako aj ohrozených možností ich nápravy,
z hľadiska nedostatočnosti doterajších prostriedkov Trestného zákona, ktorých účelom bolo primäť

obžalovaných k riadnemu životu, nezostávalo krajskému súdu iné, než, vzhľadom na spôsobený
následok a ohrozenej možnosti nápravy páchateľov, dospieť k záveru, že v súlade s účelom trestu
a záujmom na individuálnej a generálnej prevencii, je zákonným a odôvodneným len trest odňatia
slobody spojený s výkonom trestu v ústave na výkon trestu s príslušným stupňom stráženia. Doposiaľ
na nich bolo pôsobené podobnými prostriedkami Trestného zákona, no zjavne bez zásadného účinku,

keďže ani to im nebránilo, aby znova spáchali úmyselný trestný čin. Je teda zjavné, že ukladanie
niektorého z tzv. alternatívnych trestov by bolo nespôsobilým dosiahnuť účel trestu. Doposiaľ obidvaja
obžalovaní preukázali skôr výrazný sklon k recidíve trestnej činnosti.

Výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody bol skutkovo odôvodnený a u obžalovaného B.

zodpovedal Trestnému zákonu.

Obžalovaného A. C. odsúdil za lúpež ako úmyselný trestný čin spáchaný 08.01.2025 za okolnosti,
že tento dňa 21.08.2024 vykonal trest odňatia slobody za iný úmyselný prečin /prečin krádeže podľa
§ 212 ods. 1 písm. g) Trestného zákona/ v príslušnom ústave na výkon trestu. Ušli tieto skutočnosti

okresnému súdu, keď zaradil menovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia
v rozpore s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého súd zaradí páchateľa
na výkon trestu odňatia slobody spravidla do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
ak v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin; na predchádzajúce odsúdenie sa však neprihliadne, ak

sa na páchateľa hľadí, ako keby nebol odsúdený. Náprave v tomto smere ale bráni absencia odvolania
podaného v neprospech obžalovaného C., teda odvolania prokurátora.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac dôvody pre vyhovenie niektorému z podaných odvolaní, odvolací súd
odvolania obidvoch obžalovaných podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.