Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 18Ek/2659/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125407379
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Terézia Lattová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6125407379.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar.: XX. XX. XXXX,
trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 1.673,49 Eur s príslušenstvom,
vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3,

927 01 Šaľa pod sp. zn. 130EX 1144/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému sa voči povinnému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinného
na zastavenie exekúcie vo výške 68,28 Eur, ktoré budú v prospech oprávneného vymáhané na základe
dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 08. 10. 2025 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1.673,49 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu
– Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Up/894/2025 zo dňa 30. 07. 2025,
ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 26. 08. 2025 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

2. Súd poverením zo dňa 20. 10. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ľubomír
Pekár, so sídlom exekútorského úradu P.Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, ktorý ju vedie pod sp. zn. 130EX
1144/25.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 27. 11. 2025 dourčené podanie označené ako „Vec: Námietka voči
Upovedomeniu o začatí exekúcie zo dňa 27. 10. 202č“ zo dňa 24. 11. 2025, v ktorom povinný okrem

inéhouviedol,žežiadasúdabyexekúciuzastavilvcelomrozsahu,atoznasledujúcichdôvodov.Uviedol,
že platobný rozkaz mu nebol riadne doručený, a preto nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť.
Predmetná zásielka bola prevzatá osobou, ktorá mala od povinného udelenú všeobecnú plnú moc,
pričom táto plná moc údajne neobsahovala oprávnenie preberať zásielky, z ktorých plynie lehota na
podanie opravného prostriedku, ani oprávnenie na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Ďalej
povinnýnamietaneprijateľnézmluvnépodmienkyaneoprávnenosťnároku.Povinnýuviedol,žepôvodný

úver bol poskytnutý dňa 20. 04. 2021 vo výške 3.000,00 Eur, pričom k dnešnému dňu uhradil sumu
vo výške 2.417,55 Eur. Napriek tomu oprávnený od povinného vymáha sumu 2.925,10 Eur a ostatné
príslušenstvo, čo podľa jeho názoru predstavuje neprimerané navýšenie dlhu, potenciálne neprijateľné
zmluvné podmienky a podmienky odporujúce § 53 Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane
spotrebiteľa.Ďalejpovinnýspochybňujeplatnosťpostúpeniaaaktívnejvecnejlegitimácie,nakoľkopodľa
povinného, oznámenie o postúpení pohľadávky od spoločnosti AHOJ a. s. na EOS KSI Slovensko, s. r.

o. mu bolo doručené až dňa 23. 01. 2025, hoci podľa listu bolo postúpenie vykonané už dňa 27. 12. 2024.
Povinný má teda pochybnosti o tom kto kedy vlastnil pohľadávku a bol oprávnený ju od neho vymáhať.Povinnýďalejnamietalnekaléobchodnépraktikypredzačatímexekúcie,nakoľkooprávnenéhopísomne
upozornil na spornosť pohľadávky, neprimerané navýšenie dlhu a podozrenie na neprijateľné zmluvné
podmienky. Ďalej povinný uviedol, že napriek tomu oprávnený nepreukázal výpočet dlhu, nepredložil

rozpis úrokov ani poplatkov, nereagoval na výzvy, pokračoval v nátlakových praktikách a telefonátoch
(aj 10x denne). Takéto konanie je podľa povinného v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa
a judikatúrou o nekalých obchodných praktikách. Povinný žiada o odklad exekúcie, pretože je dlhodobo
PN a poberá obmedzený príjem, exekúcia by spôsobila jeho blízkym osobám osobitne nepriaznivé
následky, ohrozila by uspokojovanie základných potrieb domácností. Povinný uviedol, že na základe

všetkých uvedených skutočností žiada aby súd exekúciu okamžite odložil a po preskúmaní dôvodov
námietok, aby súd exekúciu v celom rozsahu zastavil z dôvodu jej neprípustnosti a nevykonateľnosti
exekučného titulu. Povinný uviedol, že dodatočne doručí všetky ostatné prílohy, listinné dôkazy.

4. Súdny exekútor dňa 12. 12. 2025 doručil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na
rozhodnutie, súčasne aj s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 08. 12. 2025,
okrem iného uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v § 61k ods.
1 Exekučného poriadku. Oprávnený so zastavením exekúcie nesúhlasí a zároveň si uplatňuje trovy
oprávneného vo výške 86,65 Eur, ktoré pozostávajú z jedného úkonu právnej služby vo výške 68,40 Eur

s DPH a z jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 18,25 Eur s DPH za rok 2025
(Vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie).

6. 6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného

titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj
bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak

od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku

dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a
rozhodneotrováchexekúcievrátaneurčeniaichvýšky;inaknávrhzamietne.Aksúdnávrhnazastavenie
exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie

je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61h ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré
doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám
dotknutým exekúciou, ak

a) povinný v priebehu exekúcie zomrel,
b)bolapodanávylučovaciažalobaaleboprebiehakonanieourčenívlastníckehoprávapodľa§44ods.9,
c) povinný podal žiadosť o povolenie splátok, na ktorú sa prihliada,
d) povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej
viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre

príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky,
e) povinný pri exekúcii na vymoženie pohľadávky na výživnom zaplatil zameškané výživné vrátane trov
oprávneného a exekútora, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že bežné výživné bude ďalej
prostredníctvom exekútora plniť dobrovoľne,f) povinný, ktorý podal návrh na zastavenie exekúcie, zložil zábezpeku v hodnote vymáhaného nároku
na osobitný účet exekútora zriadený na tento účel,
g) z osobitného predpisu vyplýva, že sa exekúcia odkladá alebo že sa prerušuje,

h) po začatí exekúcie bolo rozhodnuté o odklade vykonateľnosti exekučného titulu,
i) súd podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania, pretože dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov,
j) súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov
(ďalej aj ako „zákon o upomínacom konaní“), platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému.
Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a
tlačivom na podanie odporu.

12. Podľa § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje
ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 9 ods. 3 zákona o upomínacom konaní, ak žalovanému nemožno doručovať podľa odseku
2, platobný rozkaz sa doručuje na adresu žalovaného uvedenú žalobcom. Ak sa zásielka vráti súdu z

tejto adresy ako nedoručená, súd vykoná úkony na účely zistenia inej adresy žalovaného v registroch
súdu alebo v registroch iných orgánov, ktoré má súd k dispozícii. Platobný rozkaz súd bez zbytočného
odkladu odošle na takto zistenú adresu.

14. Podľa § 9 ods. 4 zákona o upomínacom konaní, platobný rozkaz sa doručuje žalovanému do

vlastných rúk; ustanovenia § 111 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku sa na doručovanie
platobného rozkazu žalovanému nepoužijú.

15. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu
– Platobného rozkazu, ktorým súd povinného zaviazal oprávnenému zaplatiť istinu vo výške 1.673,49

Eur, spolu s úrokom vo výške 1.251,61 Eur, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
1.951,74 Eur od 27. 02. 2024 do 22. 01. 2025, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
1.896,09 Eur od 23. 01. 2025 do 19. 02. 2025, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
1.840,44 Eur od 20. 02. 2025 do 27. 03. 2025, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
1.784,79 Eur od 28. 03. 2025 do 02. 05. 2025, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy

1.729,14 Eur od 03. 05. 2025 do 21. 05. 2025, úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy
1.673,49 Eur od 22. 05. 2025 do zaplatenia, a aby mu zaplatil náhradu trov konania vo výške 404,87
Eur. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 26. 08. 2025.

16. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 11.

11. 2025 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 25. 11. 2025, teda v zákonom
stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po
preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených
dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie
je dôvodný.

17. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a
dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu
začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho

podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o
najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante
preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody,
pre ktoré exekúcia ani nemala začať. Súd v exekučnom konaní je v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať
materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie

s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53
ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom
zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na
vykonanie exekúcie zamietnuť alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanieexekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý
taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a to aj bez návrhu povinného na
zastavenie exekúcie.

18. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez ktorého
existencie nemožno exekúciu vykonať. Súd dospel k záveru, že rozhodnutie, na podklade ktorého sa
začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu,
preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na

vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

19. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namietal, že mu exekučný titul nebol riadne
doručený, nakoľko ho prevzala osoba, ktorá na to nebola splnomocnená. Z daného dôvodu má za
to, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť a exekúcia na jeho podklade
je neprípustná. Súd uvádza, že vzhľadom k tomu, že exekučný titul je platobný rozkaz vydaný

Okresným súdom Banská Bystrica v upomínacom konaní, mal súd možnosť oboznámiť sa s celým
spisom z konania, ktorého výsledkom bolo vydanie už spomínaného platobného rozkazu sp. zn.
10Up/894/2025zodňa30.07.2025.Vspisejeevidovanádoručenkapreukazujúcaprevzatieplatobného
rozkazu a ďalších príloh, ktoré sa žalovanému v upomínacom konaní v súlade s ustanovením § 9
zákona o upomínacom konaní, doručuje. Podľa doručenky boli dokumenty (vrátane exekučného titulu)

povinnému listinne doručené dňa 08. 08. 2025. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdil, že
tieto dokumenty prevzala za neho osoba, ktorá na to nebola splnomocnená, pričom však uviedol, že
táto osoba mala od povinného udelené všeobecné splnomocnenie. Povinný v návrhu uviedol, že dané
splnomocnenie predkladá dodatočne, pričom však do dnešného dňa toto splnomocnenie ani ďalšie
prílohy neboli doručené ani súdu, ani poverenému súdnemu exekútorovi. Žiadosťou o súčinnosť zo dňa

29. 01. 2026, žiadal súd Slovenskú poštu o oznámenie údajov osoby, ktorá preberala zásielku určenú do
vlastných rúk pre povinného, a zároveň, aby oznámili či evidujú splnomocnenie na preberanie poštových
zásielok, ktoré malo byť udelené povinným. Slovenská pošta uviedla, že: „Šetrením v dodávacom
doklade Pošty C. bolo zistené, že poštová zásielka s podacím číslom D. adresovaná pre A. B., XXX XX
C. XXX bola dodaná dňa 08.08.2025, prevzala splnomocnená osoba adresáta. Splnomocnená osoba

adresáta predložila k nahliadnutiu originál splnomocnenia B. XXXXXX/XXXX overeného oprávneným
orgánom E. F.. Z uvedeného dôvodu fotokópiu splnomocnenia nie je možné zo strany Slovenskej pošty,
a.s., poskytnúť.“ Súd má teda za to, že dokumenty prevzala povinným splnomocnená osoba, nakoľko
tak uviedla aj Slovenská pošta, ktorá zásielku pre povinného vydala tejto splnomocnenej osobe. Povinný
nijakým spôsobom nepreukázal opak.

20. Povinný ďalej namietal neprijateľné zmluvné podmienky a neoprávnenosť nároku, nakoľko pôvodný
úver bol 3.000,00 Eur, a on k dnešnému dňu uhradil sumu 2.417,55 Eur. Podľa povinného došlo
k neprimeranému navýšeniu dlhu, keď bol takto oprávnenému priznaný nárok exekučným titulom.
K tvrdeniam povinného súd uvádza, že povinný ani touto námietkou nepreukázal žiadny dôvod, pre

ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že exekučný titul je v celom rozsahu
právoplatný a vykonateľný. Skutočnosti, ktoré povinný v návrhu namieta, nastali ešte v čase pred
vznikom exekučného titulu, a teda sú pre exekučné konanie irelevantné. Exekučný súd zdôrazňuje, že je
v exekučnom konaní viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, jeho výrokom a nemôže
predmetné rozhodnutie, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva spochybniť bez priameho dôkazu,

ktorý by preukázal jeho nevykonateľnosť, resp. neprípustnosť vykonania exekúcie. Predmetom návrhu
na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, a teda ak by
nastali pred jeho vznikom, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia
sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorý sa stal podkladom pre
exekúciu. Preto návrh na zastavenie exekúcie nie je a ani nemôže byť opravným prostriedkom.

Skutkový stav, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol
exekučný titul vydaný, prípadne konania o opravnom prostriedku. Exekučný súd nepôsobí ako ďalšia
opravná inštancia v sústave súdov a preto mu zákon nezveruje právomoc predložený exekučný titul
akokoľvek preskúmavať z hľadiska jeho správnosti, ale skúma len tie náležitosti rozhodnutia, ktoré
sú rozhodujúce pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom k uvedenému sa povinný

mal brániť skutočnosťami uvádzanými v návrhu na zastavenie exekúcie, už v pôvodnom konaní.
O možnosti podať opravný prostriedok, bol povinný poučený priamo v exekučnom titule, čo vyplýva z
jeho obsahu. Z predložených dokumentov má súd za to, že povinný možnosť podať opravný prostriedok,
ktorý v tomto prípade predstavoval odpor voči platobnému rozkazu, nepodal, a tak platobný rozkaz(exekučný titul) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa riadnym exekučným titulom. Povinný
nijakým spôsobom nepreukázal ani úhrady, ktoré údajne do vydania platobného rozkazu, prípadne po
vydaní platobného rozkazu vykonal. Exekučný súd sa zaoberal prieskumom neprijateľných zmluvných

podmienok ešte v štádiu rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pričom súd nezistil
žiadne také podmienky, ktoré by boli neprijateľné, resp. ktoré by porušovali dobré mravy.

21. Súd tiež poukazuje na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v

štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený
exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu
právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu

obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv
a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania
nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku
všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť
či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní,

v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky
exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či
exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“

22.Povinnýďalejvosvojomnávrhunazastavenieexekúciespochybňovalplatnosťpostúpeniaaaktívnej

vecnej legitimácie. Povinný uviedol, že to, že od neho predmetnú pohľadávku vymáhalo viacero
subjektov, vyvoláva vážne pochybnosti kto bol v jednotlivých obdobiach vlastníkom pohľadávky, či bola
pohľadávka postúpená v súlade so zákonom, či oprávnený EOS KSI má aktívnu vecnú legitimáciu.
K danej námietke súd uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne
postavenie, z ktorého vyplýva subjektu-žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva

procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu
skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa
súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo dňa 29.06.2010). Ustanovenie § 36
ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený
v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K
prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s
právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo

prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k
veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako
povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo
povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.

23. Jedným z inštitútov, na základe ktorých dochádza k hmotnoprávnej zmene v osobe veriteľa –
oprávneného, je inštitút postúpenia pohľadávky, ktorý sa realizuje prostredníctvom zmluvy o postúpení
pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého
dochádza k vzniku, zmene a zániku práv a povinností medzi jeho účastníkmi (je záväzný inter partes).
Aby sa zmluva o postúpení pohľadávok prejavila aj v procesnej rovine, musí byť platná a účinná. Treba

zdôrazniť, že otázkou aktívnej (ako aj pasívnej) vecnej (exekučnej) legitimácie sa exekučný súd zaoberá
„ex offo“ v každom štádiu konania. Aktívna vecná legitimácia a tomu zodpovedajúci korelát v podobe
oprávnenia nakladať s hmotným právom, je základným predpokladom úspešnosti strany v konaní.
Ide o akúsi (aj keď nie procesnú) podmienku konania, ktorej nedostatok možno v priebehu konania
konvalidovať preukázaním toho, že subjekt súdneho konania má, mal, prípadne dodatočne nadobudol

právo, ktorého ochrany sa domáha. V podmienkach exekučného konania treba ešte zdôrazniť, že
exekučný súd nemá právomoc určiť platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len
posudzuje, či tento právny úkon mohol alebo nemohol vyvolať zamýšľané dôsledky v rovine príslušných
ustanovení hmotného práva prejavujúcich sa v exekučnej vecnej legitimácii subjektov. Tiež to znamená,že dotknutým subjektom nič nebráni v tom, aby sa určovacou žalobou na príslušnom súde podľa
Civilného sporového poriadku domáhali vyslovenia platnosti/neplatnosti zmluvy a v prípade, ak by
bolo určené, že zmluva o postúpení pohľadávok je platná/neplatná, vznikne na strane postupníka/

postupcu (podľa výsledku sporu) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takéto rozhodnutie by
potom pre exekučný súd vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii v nevyhnutnom rozsahu predstavovalo
vec právoplatne rozhodnutú a vecná legitimácia by tak bola, v ďalšom priebehu exekučného konania,
nespochybniteľná. Tiež možno ešte doplniť, že dlžník v zásade nemôže namietať neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky, keďže nie je účastníkom tejto zmluvy a aj v prípade, že zmluva by bola

neplatná, „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez
toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto
prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.
To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky
postupník.“ (R 119/2003)

24. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že v danom prípade povinný nemá možnosť a ani
právodomáhaťsaneplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkymedzipôvodnýmveriteľomaoprávneným
v tomto exekučnom konaní. Z daného dôvodu povinný nemôže namietať postúpenie pohľadávky ani
vtomtoexekučnomkonaní.Žalobcomvpôvodnomkonaní,ktoréhovýsledkombolovydanieexekučného

titulu, je práve oprávnený v tomto exekučnom konaní, teda k postúpeniu pohľadávky medzi pôvodným
veriteľom a oprávneným, došlo ešte pred vydaním exekučného titulu. Posudzovanie aktívnej vecnej
legitimácie oprávneného patrilo teda už do pôvodného konania, v ktorom prevod práv a povinností
vyplývajúci z pohľadávky voči povinnému, bol zohľadnený a v návrhu na vykonanie exekúcie bol správne
označený oprávnený subjekt.

25. Povinný ďalej namietal nekalé obchodné praktiky pred začatím exekúcie. Namietal, že oprávneného
písomne upozornil na spornosť pohľadávky, neprimerané navýšenie dlhu, podozrenie na neprijateľné
zmluvné podmienky a aj napriek tomu mu oprávnený nepreukázal výpočet dlhu. K danej námietke súd
odkazuje už na jeho skoršie vyjadrenie, a to, že tieto skutočnosti mal namietať už v rámci základného

konania, prostredníctvom odporu. Súdu nie je zrejmé, na aké nekalé obchodné praktiky povinný naráža.
Oprávnený nemá povinnosť povinnému po tom, čo súd vydal exekučný titul, v ktorom oprávnenému
priznal uplatňovaný nárok, preukazovať akým spôsobom oprávnený vypočítal jeho pohľadávku voči
povinnému. Pokiaľ povinný nebol spokojný s tým, v akej výške mu bola uložená povinnosť uhradiť
pohľadávku oprávnenému, mal podať odpor, a v konaní pred súdom preukázať, že oprávnený nemá voči

povinnému pohľadávku v takej výške, v akej si ju uplatnil v rámci návrhu na vydanie platobného rozkazu.

26. Povinný ďalej namietal aj tú skutočnosť, že žiada o odklad exekúcie, pretože je dlhodobo PN
a poberá obmedzený príjem. K žiadosti o odklad exekúcie, ktorú povinný zahrnul do svojho návrhu na
zastavenie exekúcie, súd uvádza, že sa v tejto časti návrhom nezaoberal, nakoľko v zmysle § 61h ods.

1 Exekučného poriadku, o odklade exekúcie je oprávnený rozhodnúť len súdny exekútor, a to vydaním
Upovedomenia o odklade exekúcie. Z opatrnosti k uvedenému súd ešte dodáva, že čo sa týka tejto
námietky povinného vo vzťahu k zastaveniu exekúcie, tak súd uvádza, že nemajetnosť, nepriaznivá
finančná situácia, ako aj zdravotný stav, nie sú kvalifikovaným dôvodom na zastavenie exekúcie. Aby
mohla byť exekúcia z dôvodu nemajetnosti zastavená, musí byť preukázané, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to zisteniami súdneho exekútora. Ak po uplynutí 5 rokov od
začatia exekúcie, resp. od posledného zexekvovania majetku bude v exekučnom konaní preukázané
úkonmi súdneho exekútora, na základe výsledkov prešetrenia pomerov povinného súdnym exekútorom,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, bude daný dôvod na zastavenie exekúcie
zo strany súdneho exekútora v zmysle § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. Súdny exekútor

je povinný postupovať pri výkone exekúcie tak, aby nedošlo k nadmerným zásahom do práv a právom
chránených záujmov účinkov konania.

27.Súdvychádzalprirozhodovanízdokumentov,ktorémubolipredložené,adospelkprávnemunázoru,
že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný.

Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie
podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l
ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia)28.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

31. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

32. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa § 156 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

34. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania

náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za
výsledoksporu,atotak,ženeúspešnýúčastníkjepovinnýnahradiťúspešnémuúčastníkovipreukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením
alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh
povinného na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie
(v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Právny zástupca oprávneného si v podaní zo dňa 08.
12. 2025 uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 86,65
(jeden úkon právnej služby vo výške 68,40 Eur s DPH a jeden režijný paušál k úkonu právnej služby
vo výške 18,25 Eur s DPH za rok 2025). Súd však v tomto prípade priznal náhradu trov právneho

zastúpenia len vo výške 68,28 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia (Vyjadrenie k návrhu povinného
na zastavenie exekúcie) bola oprávnenému priznaná v sume 68,28 Eur podľa § 9 ods. 1 a § 13a ods.
2 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov, pričom súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 1.673,49 Eur (1
úkon právnej služby – Vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie vo výške 40,67 Eur +

režijný paušál 14,84 Eur + DPH). Súd vychádzal z rovnakej tarifnej hodnoty, ako tomu bolo aj v štádiu
rozhodovania o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. O trovách súd rozhodol podľa ustanovenia
§ 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 199d ods. 1 Exekučného poriadku a oprávnenému
priznal nárok na náhradu trov konania spojených so zastupovaním oprávneného v exekučnom konaní
v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 68,28 Eur. Po právoplatnosti tohto

uznesenia bude súd postupovať v súlade s § 199d Exekučného poriadku a vydá dodatok k povereniu
na vykonanie exekúcie. (II. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.