Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 30, 2026

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/38/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3825011047
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2026:3825011047.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Odnogu a sudcov JUDr.
Romana Hargaša a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti obvinenému A. B., nar. XX.X.XXXX
v Partizánskom, trvale bytom B. XXX/XX, C. trestne stíhanému pre pokračovací zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí dňa 30. marca 2026 prejednal
sťažnosť obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. februára 2026, sp. zn.

25T/87/2025, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

Podľa § 241 ods. 4 Tr. por. druhá veta toto uznesenie má účinky uznesenia o odmietnutí obžaloby.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. februára 2026, sp. zn. 25T/87/2025, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 241 ods. 1 písm. l/ Trestného poriadku súd prijíma obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry
Partizánske zo dňa 05.11.2025, ktorú podal na obvineného A. B., nar. XX.XX.XXXX v Partizánskom, na
tunajšom súde dňa 05.11.2025 pod sp. zn. Pv/262/24/3305-40.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože obvinený podal proti nemu
v zákonnej lehote písomne sťažnosť. V dôvodoch sťažnosti obvinený prostredníctvom obhajcu uviedol
nasledovné:

„Prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 05.11.2025, ktorú podal na obvineného A. B.,

nar. XX.XX.XXXX dňa 05.11.2025 pod. spis. zn. Pv/262/24/3305-40 za skutok právne kvalifikovaný
ako pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa §201 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal
obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že: Od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2024 do
presne nezisteného dňa v prvej polovici mesiaca august 2024 na viacerých miestach, a to v spálni a v
jednejziziebvrodinnomdomenachádzajúcomsavC.–D.E.,F.G.B.XXX/XX,vparku,nachádzajúcom
sa oproti reštaurácie H. D. C., časti veľké E. a v C. D., nachádzajúcom sa v C., F. G. B. XXX/XX, kde

obvinený prenajal izbu vykonal s maloletou I. J. nar. XX.XX.XXXX bez násilia presne nezistený počet
súloží, hoci vedel, že maloletá I. J. nedovŕšila v tom čase 15. rokov veku svojho života. Obžalovaný po
doručení obžaloby predložil súdu svoje vyjadrenie zároveň v zákonnej lehote podľa ust. §241 ods. 1
písm. l) Trestného poriadku namietal vady prípravného konania.
Následne súd rozhodol Uznesením, ktorým prijal obžalobu a konštatoval nesplnenie podmienok pre
postup podľa §241 ods. 1 písm. l. Súd konštatuje, že v danom prípade nebolo porušené právo

obvineného na jeho obhajobu a toto právo bude môcť realizovať v konaní pred súdom. Vo vzťahu
k námietke absencie dokazovania týkajúceho sa miesta spáchania skutku súd uviedol, že o tejtoskutočnosti sa mala zmieniť matka poškodenej v podanom trestnom oznámení, pričom súd sa vo vzťahu
k určeniu miestnej príslušnosti tiež riadil zákonnými ustanoveniami.

Obžalovaný má naďalej za to, že v prípravnom konaní bolo porušené jeho práva na obhajobu a zároveň
podaním obžaloby došlo k porušeniu zásady náležitého zistenia skutkového stavu bez dôvodných
pochybností v zmysle §2 ods. 10 Trestného poriadku.

PodkladompodanejobžalobyboloUznesenieOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvPartizánskom,

odbor kriminálnej polície, zo dňa 25.04.2025, pod ČVS: ORP-157/VYS-PE-2024, ktorým bolo vznesené
obvinenie obžalovanému za predmetný skutok. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že
vyšetrovateľ PZ konštatuje, že vo veci bol ako podozrivý vypočutý A. B., a to dňa 28.08.2024 a
opätovne bol ako podozrivý vypočutý dňa 30.08.2024. Vyšetrovateľ v rámci odôvodnenia Uznesenia
opisuje celú výpoveď tejto osoby z uvedených dní. Na str. 2 Uznesenia o vznesení obvinenia je síce
konštatované, že vo veci bol vypočutý A. B. „ako podozrivý“, toto konštatovanie je však chybné, nakoľko

zozápisnícotýchtovýsluchochnevyplýva,žeišloovýsluchpodozrivého.VýsluchA.B.dňa28.08.2024a
30.08.2024 je nutné považovať za nezákonný, nakoľko tento nebol poučený o svojich právach a zároveň
zápisnicazpredmetnýchvýsluchovneobsahujeopisokolnostízakladajúcichpodozrenievočitejtoosobe
s uvedením právnej kvalifikácie skutku. Uvedené bolo zároveň zhodne konštatované prokurátorom
Okresnej prokuratúry v rozhodnutí, spis. zn. Pv XXX/XX/XXXX-4 zo dňa 22.10.2024. Aj napriek tejto

nezákonnosti boli predmetné výsluchy využité ako podklad pre Uznesenie o vznesení obvinenia zo
dňa 25.04.2025. V zmysle uvedeného je možné nepochybne konštatovať že v prípravnom konaní bolo
porušené právo obž. A. B. na jeho obhajobu.

Zastávame tiež názor, že skutkový stav veci nebol ustálený tak, aby tento nevzbudzoval dôvodné

pochybnosti v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, podľa ktorého: „Orgány činné v trestnom konaní
postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu
nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy
majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace
protiobvinenému,akoajokolnosti,ktorésvedčiavjehoprospech,avobochsmerochvykonávajúdôkazy

tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.“ Obžaloba nemôže obstáť, nakoľko v prípravnom konaní
vykonané dôkazy nenasvedčujú tomu, že sa mal skutok stať tak ako je to uvedené v podanej obžalobe.

Skutkovú vetu obžaloby by vo všeobecnosti mali tvoriť obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného
činu a vecné, miestne, časové a iné súvislosti, ktoré spájajú znaky skutkovej podstaty v skutkový dej.

Skutková veta obsiahnutá v napádanej obžalobe formálne opisuje údajné konanie páchateľa v časových
súvislostiach a zároveň sa podstatná časť skutkovej vety zameriava na určenie miesta spáchania
skutku a to nasledovne: „....na viacerých miestach, a to v spálni a v jednej z izieb v rodinnom dome
nachádzajúcom sa v C. – D. E., F. G. B. XXX/XX, v parku, nachádzajúcom sa oproti reštaurácie Rebeka
v Partizánskom, časti veľké Bielice a v C. D., nachádzajúcom sa v Partizánskom, na ul. B. XXX/

XX....“. Poukazujeme ale na to, že v prípravnom konaní absentuje akékoľvek dokazovanie týkajúce sa
preukázania miesta spáchania skutkov. Žiaden z vypočutých svedkov nevypovedal o tom, na akom
mieste by mala byť údajná trestná činnosť spáchaná a to ani v spontánnej časti ich výpovedí, ani v
časti otázok kladených zo strany OČTK. Rovnako neboli v tomto smere produkované žiadne ďalšie
dôkazy. Naopak dokazovanie v prípravnom konaní sa vymedzilo zásadne na preukázanie naplnenia

subjektívnej stránky trestného činu, pričom ani táto časť nebola dostatočne preukázaná, resp. bola
svedkami výslovne spochybnená. Je nutné teda prijať záver, že skutková veta obžaloby nie je v súlade
s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní, ani nemožno prijať záver o vyššej pravdepodobnosti,
že sa skutok stal tak ako je to v podanej obžalobe.

Návrh rozhodnutia
Podľa §241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku: „Obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s
výnimkouobzvlášťzávažnéhozločinu,zaktorýzákonustanovujetrestodňatiaslobodysdolnouhranicou
trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu:
obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na

obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov zabezpečených
v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 alebo že spolupracujúcej osobe boli
poskytnuté nezákonné benefity.“Navrhujeme, aby Krajský súd v Trenčíne Uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 16.02.2026 zrušil
a vo veci sám rozhodol postupom podľa §241 ods. 1 písm. f) Trestného poriadku tak, že obžalobu
odmietne a vec vráti prokurátorovi.“

Do dňa konania neverejného zasadnutia krajský súd neobdržal vyjadrenie prokurátora k podanej
sťažnosti obvineného.

Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr.

por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému obvinený podal sťažnosť, ako
aj konanie predchádzajúce tomuto výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru,
že sťažnosť obvineného je dôvodná.

V rámci preskúmania správnosti sťažnosťou obvineného napadnutého výroku uznesenia okresného
súdu krajský súd skúmal, či je napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Z obsahu predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že prokurátor Okresnej prokuratúry
Partizánske podal dňa 05.11.2025 obžalobu na okresný súd Prievidza na obvineného A. B. pod č.k.
Pv/262/24/3305-40 pre pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že „od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl

2024 do presne nezisteného dňa v prvej polovici mesiaca august 2024, na viacerých miestach, a to v
spálni a v jednej z izieb v rodinnom dome nachádzajúcom sa v C. - D. E., F. G. B. XXX/XX, v parku,
nachádzajúcom sa oproti reštaurácii H. D. C., časti D. E. a v C. D., nachádzajúcom sa v C., F. G. B. XXX/
XX, kde obvinený prenajal izbu, vykonal s maloletou I., nar. XX.XX.XXXX bez násilia presne nezistený
počet dokonaných súloží, hoci vedel, že maloletá T.A. nedovŕšila v tom čase 15. rokov veku svojho

života.“

Ako vyplýva z vyššie citovaných písomných dôvodov podanej sťažnosti obvineného, tento namietal aj
nejasnosť a neurčitosť skutkov uvedených v podanej obžalobe.

Podľa § 241 ods. 1 písm. f), písm. l) Tr. por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s výnimkou
obzvlášť závažného zločinu, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej
sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu
f) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie
práva na obhajobu alebo ak zistí, že prokurátor nepredložil úplné spisy vrátane všetkých dôkazov

zabezpečených v prípravnom konaní, že obžaloba nespĺňa náležitosti podľa § 235 Tr. por. alebo že
spolupracujúcej osobe boli poskytnuté nezákonné benefity,
l) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah a spôsob dokazovania; ak obžalovaný v lehote
piatich pracovných dní od doručenia rovnopisu obžaloby podľa § 240 ods. 1 písm. a) namietol vady
prípravného konania, súčasne rozhodne o prijatí obžaloby, v ktorom odôvodní nesplnenie podmienok

pre postup podľa písmena f).

Podľa § 234 ods. 1 Tr. por. ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne
odôvodňujú postavenie obvineného pred súd a zároveň o všetkých opravných prostriedkoch
uplatnených v prípravnom konaní obvineným alebo poškodeným už bolo príslušným orgánom

právoplatne rozhodnuté alebo boli týmto orgánom podľa tohto zákona vybavené inak, prokurátor podá
obžalobu príslušnému súdu, pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. O podaní obžaloby, ak
nejde o konanie podľa § 204 ods. 1, upovedomí prokurátor obvineného, jeho obhajcu a poškodeného
a ak je obvinený vo väzbe, aj ústav na výkon väzby.

Podľa § 235 písm. c) Tr. por. obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený
skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne
s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby
bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením
zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného

zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu

Podľa § 206 ods. 3 Tr. por. uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať označenie osoby, voči ktorej
sa vznáša obvinenie, opis skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za ktorých k nemudošlo tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, zákonného pomenovania trestného činu,
o ktorý v tomto skutku ide, a to aj s uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona a skutočností,
ktoré odôvodňujú vznesenie obvinenia.

Podľa § 10 ods. 15 Tr. por. skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie
je výslovne ustanovené inak.

Podľa § 122 ods. 10 Tr. por. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní

toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania
a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin.

Ako vyplýva z ustanovení § 206 ods. 3 Tr. por. a § 235 písm. c) Tr. por., tieto ustanovenia kladú dôraz

na riadnu identifikáciu skutku, ktorá vylučuje, aby mohol byť zamenený s iným skutkom.

V súvislosti s pojmom „skutok“, krajský súd považuje za nutné poukázať na to, že podľa ustálenej
súdnej praxe "skutok" je pojmom trestného práva procesného. Treba pritom rozlišovať medzi "skutkom"
a "trestným činom". Skutok v procesnom význame vyjadruje udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú

človekom. Podstata „skutku“ spočíva v konaní páchateľa a v následku, spôsobenom týmto konaním,
ktoré konanie a následok sú relevantné z hľadiska Trestného zákona.

Zo skutkovej vety vyššie uvedenej obžaloby (a tiež skutkovej vety uznesenia o vznesení obvinenia)
vyplýva, že obsahuje viaceré konania, ktorých sa mal dopustiť obvinený, ktoré boli orgánmi činnými

v trestnom konaní právne posúdené ako jeden pokračovací trestný čin podľa § 122 ods. 10 Tr. por.,
konkrétne pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr. zák.

S poukazom na ustanovenie § 122 ods. 10 Tr. zák. a najmä ustanovenie § 10 ods. 15 Tr. por.,
podľa ktorého skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne

ustanovené inak, je nevyhnutné každý jednotlivý čiastkový útok (skutok v procesnom význame)
pokračovacieho trestného činu v uznesení o vznesení obvinenia, opísať spôsobom ustanoveným v §
206 ods. 3 Tr. por. a následne v podanej obžalobe spôsobom ustanoveným v § 235 písm. c) Tr. por.

Z obsahu skutkovej vety podanej obžaloby a predtým uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že

orgány činné v trestnom konaní v časovom intervale (od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl 2024 do
presne nezisteného dňa v prvej polovici mesiaca august 2024) vymedzili viaceré konania, ktorých sa mal
obvinený dopustiť bez konkrétnej identifikácie jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho trestného
činu (miesto, čas a iné identifikačné okolnosti jednotlivých procesných skutkov v zmysle § 10 ods. 15
Tr. por.) v rozpore s ustanovením § 206 ods. 3 Tr. por. a § 235 písm. c) Tr. por. Uznesenie o vznesení

obvinenia a podaná obžaloba tak v tejto časti vôbec neuvádza konkrétne okolnosti jednotlivých skutkov
- čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu a dokonca neuvádza ani ich presný počet – viď
znenie obžaloby „vykonal presne nezistený počet dokonaných súloží“. Tento nedostatok vykazuje znaky
rozporu s ustanovením § 206 ods. 3 Tr. por., 235 písm. c) Tr. por. pretože každé jednotlivé vykonanie
súlože s osobou mladšou ako pätnásť rokov je v zmysle § 10 ods. 15 Tr. por. „skutkom“ (čiastkovým

útokom pokračovacieho trestného činu podľa § 122 ods. 10 Tr. zák.), ktorý skutok musí byť už v uznesení
o vznesení obvinenia a následne v podanej obžalobe opísaný tak, aby nemohol byť zamenený s iným
„skutkom“ (iným čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu). Uvedená skutková veta uznesenia
o vznesení obvinenia a podanej obžaloby časovo vymedzená od presne nezisteného dňa v mesiaci apríl
2024 do presne nezisteného dňa v prvej polovici mesiaca august 2024 s poukazom na to, že konanie

obvineného sa malo opakovať (nezistený počet krát) neobsahuje presnú identifikáciu ani jedného
čiastkového útoku stíhaného pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1 Tr.
zák.

Krajský súd k tomu ďalej uvádza, že vymedzenie každého čiastkového útoku pokračovacieho trestného

činu v prípravnom konaní v súlade s ustanovením § 206 ods. 3 Tr. por. a následne v podanej obžalobe
v zmysle § 235 písm. c) Tr. por. má svoj význam aj z pohľadu možnosti obvineného účinným spôsobom
uplatňovať svoje právo na obhajobu, teda právo brániť sa voči obvineniu, čomu zodpovedá aj jeho
právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu. Za tým účelom môže uvádzaťokolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, vrátane predkladať
aliby vo vzťahu k jednotlivým skutkom, teda aj ku konkrétnym dňom a časom, kedy sa mali jednotlivé
skutky stať. Podľa názoru krajského súdu nejasná a neurčitá identifikácia skutkov (čiastkových útokov

pokračovacieho trestného činu), ako je tomu v prejednávanej veci, neumožňuje obvinenému účinne sa
brániť voči vznesenému obvineniu a následne podanej obžalobe.

Podľa názoru krajského súdu vymedzeniu skutku, resp. skutkov v podanej obžalobe v súlade
s ustanovením § 235 písm. c) Tr. por., ktoré ustanovenie vyžaduje presnú identifikáciu každého skutku,

teda každého čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu, nikdy nemôže zodpovedať slovné
vyjadrenie „presne nezistený počet dokonaných súloží“, ku ktorým malo dôjsť bez bližšieho určenia
v období takmer piatich mesiacov a na rôznych miestach, ktoré miesta nie sú priradené k jednotlivým
skutkom z časového hľadiska.

Zuvedenýchdôvodovpodľanázorukrajskéhosúduprenejasnosťskutkovvpodanejobžalobeapredtým

v uznesení o vznesením obvinenia, ktorá nejasnosť a neurčitosť znemožnila obvinenému účinne
využiť všetky prostriedky obhajoby, nemožno dospieť k záveru, že je nateraz dostatočne odôvodnené
postavenie obvineného pred súd.

Povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov je umožniť obvinenému uplatnenie práva na

obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel. Inak by totiž toto právo nebolo možné
považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp. iluzórne.

Krajský súd sa tak nemohol stotožniť so závermi okresného súdu, podľa ktorých okresný súd po
preskúmaní predloženého vyšetrovacieho spisu nezistil žiadne vady prípravného konania a podanú

obžalobu na obvineného prijal.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť obvineného je dôvodná,
podľa § 194 ods. 1 Tr. por. rozhodol o zrušení napadnutého uznesenia v celom rozsahu s účinkami
uznesenia o odmietnutí obžaloby a vrátenia veci do prípravného konania v zmysle § 241 ods. 4 druhá

veta Tr. por.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.