Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 12CoP/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6625203144
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:6625203144.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Tisovej a

členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Petra Straku,
vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec, dieťa rodičov: matka C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom B. XXX/X, XXX XX D., t. č. D. E. XXXX/XX, XXX XX D., a otec F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom mesto D., t. č. A. XXXX/XX, XXX XX D., o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti starej matky:
C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX D., t. č. G. XX-XX/X/X, XXXX G., H., na odvolanie
otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 15P/96/2025 - 136 zo dňa 17. septembra 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í vo výroku III. nasledovne:

I. F. B., narodený XX.XX.XXXX, j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého A. B. výživným vo
výške 125 eur mesačne, počnúc vykonateľnosťou tohto výroku rozsudku, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky C. A..

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom

rozhodol tak, že (I.) zrušil predchádzajúci rozsudok prvostupňového súdu sp. zn. 11P/61/2020 - 108
zo dňa 30.06.2021, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, (II.)
zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorej priznal aj oprávnenie maloletého zastupovať a
spravovať jeho majetok, (III.) uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške
200 eur mesačne splatným vždy vopred do 15. dňa mesiaca k rukám matky, počnúc vykonateľnosťou
rozsudku a (IV.) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvostupňový súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že dôvody, pre ktoré
bola v roku 2021 nariadená náhradná osobná starostlivosť, zanikli, keďže zdravotný stav matky sa
stabilizoval natoľko, že je spôsobilá zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletého. Zistil, že matka
prevzala maloletého do svojej opatery, riadne sa o neho stará, udržiava vhodné bytové podmienky
a kolízny opatrovník potvrdil, že starostlivosť matky je primeraná potrebám maloletého. Naopak, otec
sa na starostlivosti nezúčastňuje, nezdržiava sa na adrese trvalého bydliska, v konaní nepreukázal
svoje príjmy ani pravidelné výdavky, a jeho aktuálne pomery bolo možné zistiť len čiastočne z údajov

získaných od štátnych orgánov a zamestnávateľa. Prvostupňový súd preto pri rozhodovaní o výživnom
vychádzalzprincípupotencialitypríjmu,keďžeotecnepreukázalobjektívneprekážkybrániaceriadnemu
zamestnaniu. Z údajov o jeho dohode o pracovnej činnosti mal preukázané, že otec dosahoval
vymeriavací základ 277,11 eur mesačne a v mesiacoch február a marec 2025 poberal nemocenské529,20 eur, čo nepovažoval za postačujúci príjem na zabezpečenie potrieb maloletého. Pri hodnotení
jeho možností vychádzal súd prvej inštancie z minimálnej mzdy pre rok 2025 vo výške 816 eur brutto,
čo predstavovalo približne 664 eur v čistom. Z tejto sumy odpočítal predpokladané výdavky otca na

vlastné životné potreby vo výške 380 eur mesačne (strava 200 eur, ošatenie 50 eur, drogéria 30 eur
a ubytovanie 100 eur), a dospel k záveru, podľa ktorého otec by pri riadnom zamestnaní disponoval
voľnýmifinančnýmiprostriedkamipribližne284eur.Nastranematkymalsúdprvejinštanciepreukázané,
že jej jediný stabilný príjem tvorí invalidný dôchodok vo výške 560 eur mesačne, pričom výdavky na
vedenie domácnosti predstavujú 470 eur mesačne a odôvodnené mesačné potreby maloletého vyčíslil

sumou 450 eur (235 eur podiel na domácnosti, 150 eur strava, 50 eur ošatenie a 15 eur drogéria). Keďže
otec sa na úhrade týchto potrieb nepodieľa a matka ich znáša sama, považoval prvostupňový súd za
potrebné určiť výživné v rozsahu zodpovedajúcom jeho potenciálnym možnostiam. Výživné vo výške
200 eur mesačne považoval za primerané, keďže nepresahovalo otcovu vypočítanú disponibilnú sumu
284 eur a zároveň zabezpečovalo aspoň základnú participáciu otca na výžive maloletého.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok

(ďalej len „CMP“), nezistiac dôvody pre aplikáciu iného ustanovenia.

3.Protitomutorozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolanieotec,ktorýnamietalnesprávnosťrozhodnutia
v tej časti, v ktorej mu súd prvej inštancie uložil povinnosť platiť výživné vo výške 200 eur mesačne.
Uviedol, že takto určenú sumu nie je schopný plniť, pretože pracuje len na dohodu, jeho príjem je nízky

a predstavuje len nepravidelný zárobok z pomocných prác. Zdôraznil, že jeho finančné možnosti sú
obmedzené, pričom je reálne schopný prispievať najviac sumou 100 eur mesačne. K odvolaniu priložil
mzdový list, ktorým preukazoval výšku svojho príjmu. Otec ďalej uviedol, že výživné v určenej výške
je pre neho neudržateľné, pretože po úhrade základných životných nákladov mu neostáva dostatok
prostriedkov na zabezpečenie vlastného minima. Namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na jeho

aktuálne pomery a nezohľadnil mieru, v akej je schopný podieľať sa na výžive dieťaťa. V odvolaní
požadoval, aby odvolací súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 100 eur mesačne, ktorú označil
za primeranú svojim možnostiam a schopnostiam.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že odvolanie smeruje výlučne proti výške určeného

výživného. Potvrdila, že sa s otcom rozprávala a obaja sa zhodli na tom, že so zrušením náhradnej
osobnej starostlivosti aj so zverením maloletého do jej osobnej starostlivosti súhlasia. Matka zároveň
uviedla,žerozumieotcovejfinančnejsituáciiaztohtodôvodupovažujezaprimerané,abyotecprispieval
na výživu maloletého sumou 100 eur mesačne. Uviedla, že takto určené výživné je podľa nej vzhľadom
na aktuálne možnosti otca splniteľné a predpokladá, že jeho pravidelné plnenie prispeje k stabilite výživy

maloletého. Matka preto nemala námietky proti tomu, aby odvolací súd rozhodol o znížení výživného
v medziach otcovho odvolania.

5. Kolízny opatrovník vo svojich písomných vyjadreniach uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších
stanoviskách predložených v konaní a nemá námietky proti zrušeniu náhradnej osobnej starostlivosti.

Vo vzťahu k výške výživného kolízny opatrovník výslovne uviedol, že ponecháva určenie jeho rozsahu
na dohode rodičov.

6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“, v spojení s §
3 ods. 5 písm. a/ Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“), preskúmal vec v intenciách §

65 CMP a § 66 CMP. Následne bez vykonania odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

7. Odvolací súd mal z obsahu spisového materiálu preukázané, že navrhovateľka - stará matka

maloletého sa návrhom domáhala zrušenia náhradnej osobnej starostlivosti, keďže podľa jej tvrdení
odpadli dôvody, pre ktoré bol maloletý do tejto starostlivosti v minulosti zverený. Po oboznámení sa s
rozsudkom súdu prvej inštancie, s odvolaním otca, s jeho prílohami, s písomným vyjadrením matky,
ako aj so stanoviskami kolízneho opatrovníka, konštatuje, že predmetom odvolacieho konania zostala
výlučne otázka výživného.

8. Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že vykonaným dokazovaním na súde prvej
inštancie boli riadne preukázané pomery všetkých účastníkov konania tak, ako ich podrobne opísal
súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v primeranomrozsahu, správne ustálil pomery rodičov, ich výdavky ako aj príjmové možnosti. Nesporne zistil, že matka
zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa vo vlastnej domácnosti, má vytvorené primerané bytové a
materiálne podmienky a jej zdravotný stav umožňuje riadne sa o maloletého starať.

9. Rovnako správne konštatoval, že otec sa na starostlivosti nezúčastňuje, svoju vyživovaciu povinnosť
plní len v obmedzenej miere, avšak nepreukázal žiadne objektívne prekážky brániace dosahovaniu
príjmu aspoň na úrovni minimálnej mzdy. Správne preto určil jeho potenciálny čistý príjem na 664 eur
mesačne. Tieto skutkové závery súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za správne a úplné a v
celom rozsahu z nich vychádzal aj v odvolacom konaní; dospel však k odlišnému právnemu záveru pri

posúdení odôvodnených potrieb maloletého ako aj výšky výživného.

10. Podľa názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd nesprávne zahrnul medzi individuálne potreby
maloletého polovicu nájomného, hoci ide o fixný náklad domácnosti, ktorý zabezpečuje rodič, ktorému
bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Hoci prítomnosť dieťaťa tieto náklady čiastočne zvyšuje, nie
je možné ich zvyšovať lineárne a stotožňovať s osobitnou spotrebou dieťaťa. Zahrnutím neprimerane

vysokej, len matematicky odvodenej položky (240 eur) došlo v prejednávanej veci k umelému a
neodôvodnenému navýšeniu potrieb dieťaťa. Tento názor podporuje aj súdna prax (napr. rozhodnutie
NS SR, sp. zn. 5Cdo/41/2022 2), ktorá pristupuje k tejto otázke citlivejšie a vyčísľuje podiel dieťaťa
na bývaní v konkrétnych, odôvodnených sumách. V tomto smere poukazuje odvolací súd aj na
Metodiku Ministerstva spravodlivosti o určení výživného (ďalej len „Metodika“), ktorá síce pracuje s

pojmom „pomerná časť nákladov na bývanie“, no ponecháva jej výšku na individuálnom posúdení,
pričom nepredpokladá automatické delenie celkového nájomného podľa počtu osôb v domácnosti.
Po odpočítaní tejto položky predstavujú odôvodnené výdavky maloletého najmä náklady na stravu,
ošatenie, drogériu a bežné potreby v rozsahu približne 215 eur mesačne.

11. Odvolací súd ďalej podotýka, že výživné musí byť určené tak, aby primerane pokrývalo časť týchto
potrieb, ale aby zároveň bolo pre povinného dlhodobo splniteľné a vymožiteľné. Odvolací súd pri
hodnotení výšky výživného stanovenej súdom prvej inštancie túto porovnal s výživným určeným podľa
Metodiky, ktorá pre vekovú kategóriu 10 až 14 rokov stanovuje odporúčaný podiel 22 % z čistého príjmu
povinného rodiča. Pri potenciálnom príjme otca vo výške 664 eur predstavuje tabuľková suma približne

146 eur mesačne. Odvolací súd však prihliadol na skutočnosť, že otec je nemajetný, nemá stabilizované
bývanie ani úspory, a jeho schopnosť pravidelne plniť vyživovaciu povinnosť je limitovaná. Súčasne
rodičia počas konania prejavili vôľu dohodnúť sa na nižšej sume, ktorú aj matka výslovne považovala
za primeranú. Kolízny opatrovník túto dohodu nenamietal.

12. Zohľadniac všetky tieto okolnosti, vrátane dlhodobej vymožiteľnosti výživného, miery osobnej
starostlivosti matky a potreby zachovať rodičovský konsenzus, dospel odvolací súd k záveru, že výživné
vo výške 125 eur mesačne predstavuje primeraný a realistický podiel otca na výžive maloletého.
Táto suma je primeraná veku maloletého, je mierne pod tabuľkovým odporúčaním, rešpektuje zásadu
potencialitypríjmu,neprekračujereálnefinančnémožnostiotca,ktorýdisponujelenlimitovanýmpríjmom

a zároveň neberie do úvahy položky, ktoré nie sú individuálnymi výdavkami dieťaťa (najmä nájomné).
Preto odvolací súd napadnutý výrok III. zmenil podľa § 388 CSP a výživné určil vo výške 125 mesačne.

13. Odvolací súd zároveň pri zmene napadnutého výroku spresnil okamih, od ktorého sa má novourčené
výživné platiť. Prvostupňový súd uviedol formuláciu „od vykonateľnosti tohto rozsudku“, ktorá však

nebola dostatočne presná, keďže jednotlivé výroky prvostupňového rozsudku majú rozdielny režim
vykonateľnosti.

14. Výroky o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti a o zverení maloletého matke sú vykonateľné až
právoplatnosťou, zatiaľ čo výrok o výživnom je vykonateľný doručením rozhodnutia. Preto odvolací súd

pri zmene výroku o výživnom spresnil, že vyživovacia povinnosť otca vo výške 125 eur mesačne plynie
od vykonateľnosti výroku III., teda od doručenia prvostupňového rozsudku otcovi, keďže v daný deň sa
stal pôvodný výrok o výživnom vykonateľný. Tým sa zároveň zachováva kontinuita v trvaní vyživovacej
povinnosti a zamedzuje sa vzniku medzery v plnení.

15. O náhrade trov odvolacieho a prvostupňového konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.
1 a 2 CSP v spojení s § 52 CMP nezistiac dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé priznať niektorému
z účastníkov ich náhradu podľa § 55 CMP.16. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú týmto
rozhodnutím nedotknuté.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).