Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Sfk/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200082
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:3023200082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny

Berthotyovej,PhD.ačlenovsenátuJUDr.MariánaTrenčanaaprof.JUDr.JurajaVačoka,PhD.,vprávnej
veci žalobcu: SLOVCLEAN a.s., so sídlom Račianska 96, Bratislava, IČO: 35 956 526, zastúpený: Mgr.
Michaela Bauer, trvale bytom: V záhradách 33, 811 02 Bratislava, proti žalovanému (sťažovateľovi):
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500,vkonaníopreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.100456070/2023zodňa31.01.2023,
v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
TN-11S/29/2023 zo dňa 26. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Žalobcovi sa priznáva právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z
pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2020 počnúc dňom 08.12.2020. Listom
zo dňa 14.10.2021 oboznámil správca dane žalobcu s pochybnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania a vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k týmto zisteniam. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil
správca dane protokol č. 102133890/2021 zo dňa 04.11.2021, v rámci ktorého určil žalobcovi rozdiel

DPH za preverované zdaňovacie obdobie v sume 22.307,14 eur, pretože mu neuznal nárok na
odpočítanie DPH z faktúr: ad a) od dodávateľa AAXAM, s.r.o., Jelenia 1, Bratislava, IČO: 35 911 981,
č. 200025 v sume 63.402,84 eur za upratovacie a čistiace práce 29 nákladových stredísk a ad b) od
dodávateľa Pontas, s.r.o. Budatínska 16, Bratislava, IČO: 51 890 038, č. 20073101 v sume 70.440 eur
za reklamné a marketingové služby.
2. Rozhodnutím č. 102630706/2021 zo dňa 27.12.2021 vyrubil správca dane žalobcovi rozdiel DPH
za kontrolované zdaňovacie obdobie v sume 22.307,14 eur. V zmysle záverov správcu dane žalobca

neuniesol dôkazné bremeno o tom, že predmet dodania uvedený na faktúre od dodávateľov AAXAM,
s.r.o. a Pontas, s.r.o. bol skutočne dodaný deklarovanými dodávateľmi, čím nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) v nadväznosti na §
49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutie správcu dane
rozhodnutím č. 101832596/2022 zo dňa 23.06.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa
stotožnil s názorom správcu dane v súvislosti s faktúrou od dodávateľa AAXAM, s.r.o. v celom rozsahu. V

súvislostisfaktúrouoddodávateľaPontas,s.r.o.uviedol,žeposúdenieskutkovéhostavusprávcomdane
nebolo dostačujúce. Následne správca dane rozhodnutím č. 102236714/2022 zo dňa 11.08.2022 (ďalej
len „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie v
sume 10.567,14 eur, pretože mu neuznal odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa AAXAM, s.r.o., priktorej opätovne skonštatoval nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle § 51 ods. 1
písm. a) v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Zároveň správca dane žalobcovi
uznal právo na odpočítanie DPH z faktúry od dodávateľa Pontas, s.r.o.

3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100456070/2023 zo dňa 31.01.2023 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane
nespochybnil materiálnu existenciu plnenia ani jeho použitie v rámci ekonomickej činnosti platiteľa, ale
spochybnil preukázanie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie nároku na odpočítanie DPH - status
zdaniteľnej osoby skutočného dodávateľa. Žalovaný poukázal na rozsudok súdneho dvora EÚ C-154/20

(Kemwater ProChemie), podľa ktorého je materiálnou podmienkou preukázanie statusu dodávateľa
ako zdaniteľnej osoby, o čom nesie dôkazné bremeno daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie
dane. V konaní nebola preukázaná realizácia plnení deklarovaným dodávateľom, nebola zistená žiadna
iná osoba v postavení zdaniteľnej osoby, ktorá by deklarované služby reálne uskutočnila, ani správca
dane nedisponoval údajmi potrebnými na overenie, či skutočný poskytovateľ služieb mal postavenie
zdaniteľnej osoby.

4. Žalovaný zhrnul, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že:
· jediný konateľ deklarovaného dodávateľa AAXAM, s.r.o., v rozhodnom čase Serafín Piotr Richarski,
nepotvrdil spoluprácu so žalobcom, vystavenie a podpísanie spornej faktúry, ani dodanie fakturovaných
čistiacich a upratovacích prác;
· Serafín Piotr Richarski nepotvrdil ani vyjadrenie pani Štefanecovej (bývalej konateľky dodávateľa)

ohľadne jej konania v mene spoločnosti, ktorú nepozná a nepozná ani pani K., ktorá mala byť kontaktnou
osobou za žalobcu, ani pána Z., ktorý mal byť zodpovednou osobou za dodávateľa AAXAM, s.r.o.;
· Serafín Piotr Richarski sa stal konateľom spoločnosti nevedome a túto funkciu reálne nevykonával;
· tvrdenie pani Štefanecovej ako bývalej konateľky, že bola naďalej oprávnená konať v mene dodávateľa,
nebolo preukázané žiadnym dôkazom;

· výpoveď pani Štefanecovej v postavení svedka vyhodnotil žalovaný ako nedôveryhodnú vzhľadom
na viaceré uvedené nepravdivé skutočnosti (že v roku 2020 konala v mene dodávateľa ako konateľka
a zároveň, že mala dohodu o spolupráci, ktorú však nepredložila; že faktúry vystavoval nový konateľ
spoločnosti; že komunikácia s novým konateľom prebiehala v poľštine, hoci pán Richarski vie plynule
po slovensky; že subdodávateľom spoločnosti AAXAM, s.r.o. bola spoločnosť LIKVIDÁTOR, s.r.o., čo

sa však nepotvrdilo z kontrolného výkazu);
· žalobca prezentoval rozdielne vyjadrenia v tom, že kontaktnou osobou za dodávateľa bola pani
Štefanecová, čo sama potvrdila vo svojej výpovedi, kedy zároveň uviedla, že za žalobcu komunikovala
s pánom Z. a pani K.;
· žalobca až následne po oboznámení sa s pochybnosťami správcu dane uviedol, že zodpovednou

osobou za dodávateľa bol pán Z., čím zosúladil svoje vyjadrenie s vyjadrením pani K. a pána Z.;
· v zmysle rámcovej zmluvy o vykonaní služieb uzavretej medzi žalobcom a dodávateľom AAXAM,
s.r.o. mali zmluvné strany vymenovať zodpovedných zástupcov, ktorí budú okrem iného podpisovať
preberacie protokoly, pričom pán Z., ktorého označil žalobca, preberacie protokoly nepodpisoval;
· za dodávateľa podpísala rámcovú zmluvu pani Štefanecová (konateľka v rozhodnom čase), ktorú pani

K. ako zodpovedná osoba za žalobcu nepoznala a pri obchodnej spolupráci konala za dodávateľa len
s pánom Z.;
· pri pánovi Z. nebol zistený žiaden vzťah k dodávateľovi AAXAM, s.r.o., a jeho oprávnenie konať v mene
tohto dodávateľa si žalobca na začiatku obchodnej spolupráce nepreveril;
· z výpovede pani Štefanecovej aj odpovede Sociálnej poisťovne je zrejmé, že dodávateľ AAXAM, s.r.o.

nemal v rozhodnom čase žiadnych zamestnancov;
· nebola preukázaná ani participácia potenciálnych subdodávateľov;
· spoločnosť LIKVIDÁTOR, s.r.o. je na adrese sídla neznáma, nie je registrovaná na DPH, daňové
priznanie k dani z príjmov za roky 2019 a 2020 nepodala, čo nasvedčuje tomu, že nie je ekonomicky
činná; túto spoločnosť označila za subdodávateľa len pani Štefanecová, avšak nepoznali ju iní svedkovia

(Z., K.) a v kontrolných výkazoch dodávateľa AAXAM, s.r.o. nie sú evidované žiadne dodávateľské
faktúry od tejto spoločnosti;
· podľa kontrolných výkazov bol v kontrolovanom zdaňovacom období jediným dodávateľom spoločnosti
AAXAM, s.r.o. spoločnosť RoRi s.r.o., ani táto spoločnosť so správcom dane nespolupracovala a
v kontrolných výkazoch za kontrolované zdaňovacie obdobie neuviedla žiadne údaje o prijatých

dodávateľských faktúrach, pričom dodania jej boli vykázané len v nízkych sumách (700 eur) a podľa
odpovede zo Sociálnej poisťovne mala len dvoch zamestnancov;· ak mal dodávateľ zabezpečovať služby prostredníctvom subdodávateľa, potreboval podľa rámcovej
zmluvy o vykonaní služieb súhlas od žalobcu ako objednávateľa; žalobca uviedol správcovi dane, že
takýto súhlas dal a že doplní, kto bol subdodávateľom prác, čo však neurobil;

· žalobca bol v priamom kontakte s pracovníkmi, ktorí mali vykonávať preverované práce, poskytol im
školenie, pracovný odev, čistiace prostriedky, organizoval ich, zaúčal a viedol ich dochádzku, takže mal
prístup k ich osobným údajom;
· žalobca uviedol, že spolu so zmluvou dáva vždy podpisovať subdodávateľom vyhlásenie, že legálne
zamestnávajú všetkých svojich pracovníkov; ani takéto vyhlásenie však žalobca nepredložil;

· pán Z. uviedol, že preverenie, či sú pracovníci zaevidovaní v Sociálnej poisťovni bolo v kompetencii
dodávateľa AAXAM, s.r.o., k čomu sa však nevedela vyjadriť pani Štefanecová;
· úhrada faktúry nebola realizovaná na účet uvedený na faktúre ani na účet patriaci spoločnostiam
AAXAM, s.r.o., LIKVIDÁTOR, s.r.o., či RoRi s.r.o.;
·žalobcapredložilpočasdaňovejkontrolymennézoznamypracovníkovbezichbližšejšpecifikácieaažv
záverekontrolypredložilmenáaadresytrochpracovníkov(U.,M.aX.),ktorýchžiadalvypočuť;námietku

nevypočutia týchto svedkov považoval žalovaný za neopodstatnenú vzhľadom na zistený skutkový stav
a skutočnosť, že neboli predložené žiadne ďalšie dôkazy, ktorými by bol preukázaný akýkoľvek pracovný
vzťah navrhovaných svedkov s dodávateľom alebo potencionálnymi subdodávateľmi predložením
zmluvy/dohody.
II. Konanie pred správnym súdom

5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn.
TN-11S/29/2023 zo dňa 26. februára 2025 zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu
dane a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal nárok na úplnú
náhradu trov konania.
6. Správny súd, viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby v zmysle § 134 SSP, dospel v podstatných

častiach k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
· správca dane oboznámil v priebehu daňovej kontroly s pochybnosťami o dodaní služieb dodávateľom
AAXAM, s.r.o. a vyzval ho na vyjadrenie, čím preniesol dôkazné bremeno na žalobcu;
· správny súd považuje vykonané dokazovanie v administratívnom konaní za dostatočné a závery
správcu dane a žalovaného, podľa ktorých v konaní nebolo preukázané dodanie služieb uvedených

na faktúre číslo 200025 od dodávateľa AAXAM s.r.o., za riadne odôvodnené; súd zdôraznil vybrané
pochybnosti vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu, z ktorých vyplynulo, že spoločnosť AAXAM
s.r.o. nemohla dodať služby uvedené na faktúre, a to ani v subdodávke;
· preukázanie správcom dane spochybnených skutočností nie je mimo sféry žalobcu, žalobca musel
disponovať informáciami a dôkazmi o identite dodávateľa;

· žalobca priložil k správnej žalobe ďalšie listinné dôkazy, ktoré podľa neho preukazujú vzťah pána
Z. a pani Štefanecovej; podľa správneho súdu ani tieto nové dôkazy (na ktoré žalovaný ani nemohol
v napadnutom rozhodnutí reagovať) nepreukazujú žalobcom tvrdenú skutočnosť, že mu fakturované
služby dodal dodávateľ AAXAM, s.r.o. a súd ich považuje za nedôveryhodné a účelové - písomným
vyjadrením pani Štefanecová potvrdzuje, že pán Z. zastupoval dodávateľa AAXAM, s.r.o. počas

obchodnej spolupráce so žalobcom a písomným plnomocenstvom ho pani Štefanecová dňa 01.10.2019,
ako vtedajšia konateľka dodávateľa AAXAM, s.r.o., na uvedenú činnosť splnomocnila; uvedené je v
rozpore s jej predošlou výpoveďou, v ktorej tvrdila, že pán Z. bol poverenou osobou žalobcu;
· správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu ohľadom nevypočutia ním navrhnutých svedkov U., M.
a X. - uvedení svedkovia mali vykonávať práce (ktorých existencia nebola spochybnená) podľa spornej

dodávateľskej faktúry, a preto podľa správneho súdu ich výsluch mohol ozrejmiť skutočnosti ohľadom
identity skutočného dodávateľa služieb;
· správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že skutočným dodávateľom mohol byť pán Z. alebo iná
osoba prepojená s pánom Z. (ZT STAV SK s.r.o.) s tým, že podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20
(vo veci Kemwater ProChemie) by bolo v rozpore so zásadou daňovej neutrality odoprieť zdaniteľnej

osobe uplatnenie práva na odpočítanie DPH z dôvodu, že skutočný dodávateľ nebol identifikovaný a
zdaniteľná osoba nepreukázala, že mal postavenie zdaniteľnej osoby, hoci zo skutkových okolností
vyplýva, že toto postavenie nevyhnutne mal;
· podľa správneho súdu nie je možné rozsudok Súdneho dvora EÚ C-154/20 (vo veci Kemwater
ProChemie) aplikovať - v zmysle záverov z neho vyplývajúcich je možné nepriznať zdaniteľnej osobe

právo na odpočítanie DPH bez toho, aby bolo preukázané, že sa dopustila daňového podvodu alebo o
ňom vedela, či mala vedieť, ak skutočný dodávateľ tovaru alebo služieb nebol identifikovaný a zdaniteľná
osoba nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby. Súdny dvor EÚ
však nepožaduje preukázanie postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby subjektom uplatňujúcim siodpočítanie DPH, ak možno zo skutkových okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov
alebo služieb, s istotou vyvodiť, že ročný obrat dodávateľa prekračuje sumu, do ktorej členský štát
v súlade s čl. 287 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej

hodnoty priznal oslobodenie od DPH zdaniteľným osobám - obrat dodávateľa žalobcu (nech by to bol
ktokoľvek) musel dosiahnuť zákonom predpokladanú sumu na to, aby sa stal platcom DPH (podľa § 4
ods. 1 zákona o DPH bola povinne registrovanou osobou pre daň zdaniteľná osoba, ktorá dosiahla za
najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov obrat 49.790 eur - sporná
faktúra znela na sumu 63.402,84 eur); prvá hmotnoprávna podmienka statusu dodávateľa ako platcu

DPH preto musela byť splnená, a preto správca dane a žalovaný vec nesprávne právne posúdili;
· správny súd konštatoval, že došlo k porušeniu daňového poriadku, keď daňová kontrola nebola riadne
ukončená doručením protokolu žalobcovi, resp. jeho zástupcovi, ale inému subjektu; napriek tomu
materiálne nedošlo k negatívnym následkom v podobe pokračovania výkonu daňovej kontroly, teda k
zásahu do práv daňového subjektu v rozsahu zodpovedajúcom právam a povinnostiam počas výkonu
daňovej kontroly - pôvodné rozhodnutie o vyrubení dane zo dňa 27.12.2021 bolo žalovaným zrušené,

a teda žalobca mal následne možnosť reagovať na obsah protokolu;
· správny súd zaviazal žalovaného, že v novom konaní správca dane opätovne posúdi, či sú alebo nie
sú splnené jednotlivé hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH s tým, že v predmetnej veci nie
je možné odoprieť odpočítanie DPH pre nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky; pokiaľ správca
dane dospeje k záveru, že hmotnoprávne podmienky pre odpočítanie DPH sú splnené, môže žalobcovi

odoprieť právo na odpočet DPH len v prípade preukázania daňového podvodu a účasti, resp. vedomosti
žalobcu o tomto podvode alebo ak preverované transakcie predstavovali zneužitie práva; správny súd
poukázal na tzv. Axel Kittel test (rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Axel Kittel a Recolta Recycling
č. C-439/04 a C-440/04).
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

7. Žalovaný (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu,
že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).
Sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
8. Sťažnostné námietky možno v podstatných bodoch zosumarizovať nasledovne:
· v preskúmavanom prípade nebola preukázaná realizácia fakturovaných plnení deklarovaným

dodávateľom, pričom v konaní nebola zistená ani žiadna iná osoba v postavení zdaniteľnej osoby,
ktorá by bola skutočným poskytovateľom služieb, a ani správca dane nedisponoval údajmi potrebnými
na overenie, či skutočný poskytovateľ týchto služieb mal postavenie zdaniteľnej osoby, v dôsledku
čoho je potrebné konštatovať nepreukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky pre odpočítanie dane
žalobcom;

·žalobcasvojedôkaznébremeno,ktorésúviselosjehopriamymdodávateľom,neuniesolataknedošlok
prenosu dôkazného bremena na správcu dane; z uvedeného dôvodu, na základe zisteného skutkového
stavu, nebolo preto dôvodné, aby správca dane preukazoval podvodné konanie a účasť žalobcu na
podvodnom konaní;
· žalovaný poukázal na rozpory vo vyjadreniach žalobcu a svedkov p. Štefanecovej, p. K. a p. Z.;

· žalobca musel disponovať informáciami a dôkazmi o identite dodávateľa, vzhľadom k tomu, že práve
žalobca (okrem neho len pán Z.) prichádzal do styku s pracovníkmi, poskytoval týmto pracovníkom
školenie BOZP a OPP, pracovné oblečenie, zaučenie na rajóne, dokonca viedol týmto pracovníkom
dochádzku, ktorá mala byť podkladom pre vyhotovenie faktúry za dodanie služieb; napriek tomu žalobca
identitu dodávateľa (v postavení zdaniteľnej osoby) v konaní pred správcom dane neozrejmil, čo svedčí

o formálnosti spornej faktúry;
· sťažovateľ sa nesnažil zhojiť nezákonný postup po vydaní napadnutého rozhodnutia, ako to tvrdí
správny súd v napadnutom rozsudku, ale v rámci vyjadrenia sa k správnej žalobe žalovaný/sťažovateľ
reagoval na žalobcom v správnej žalobe tvrdené skutočnosti (ktorý tvrdil, že svedkovia v inom daňovom
konaní potvrdili výkon prác, vysvetlili ich priebeh, odmeňovanie, zadávanie prác atď.), v snahe tieto jeho

tvrdenia vyvrátiť, preto na podporu svojich tvrdení k žalobným námietkam priložil k svojmu vyjadreniu
k žalobe zápisnice z výpovedí žalobcom navrhovaných svedkov, z obsahu ktorých nevyplynula žiadna
nová skutočnosť, ktorá by svedčila v prospech žalobcu;
· žalobca v predmetnom prípade realizoval úhradu faktúry v nie nezanedbateľnej sume 63.402,84 eura
na účet, ktorý nepatril spoločnosti AAXAM, s.r.o., pričom tento účet nebol ani uvedený na spornej faktúre;

vykonaným preverovaním bolo zistené, že predmetný účet patril spoločnosti Bluebarry s.r.o., pričom z
bankových prevodov spojených s úhradou faktúry č. 200025 vyplýva, že časť finančných prostriedkov
bola následne vyberaná v hotovosti buď priamo z tohto účtu alebo boli prostriedky vybraté v hotovosti
cez účty spoločností JalCo Europe SK s.r.o. alebo REAL TRUST s. r. o.9. Žalobca sa stotožnil s právnym posúdením veci správnym súdom, nestotožňuje sa s tvrdeniami
sťažovateľa a navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť. K podstatným častiam jej odôvodnenia uviedol, že:
· v kontexte rozsudku Súdneho dvora EÚ C-154/20 vo veci Kemwater ProChemie je irelevantné, či pán

Z. konal za spoločnosť AAXAM, s.r.o., konal za seba alebo konal za úplne inú spoločnosť. Relevantnými
sú skutkové okolnosti v spojitosti s istotou, že táto osoba mala postavenie zdaniteľnej osoby vzhľadom
na cenu dodania služby;
· sťažovateľ nevyzval žalobcu na preukázanie skutočnej identity dodávateľa, a preto je otázne, či došlo
k prenosu dôkazného bremena na žalobcu;

· sťažovateľ mal vypočuť svedkov U., M. a X. v administratívnom konaní;
· žalobca následne vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stručne zhrnul priebeh dodania sporných
služieb - s dodávateľom AAXAM, s.r.o. uzatvoril zmluvu o dodávke služieb a mal za to, že pán Z.
dodávky zabezpečí, žalobca komunikoval výlučne s pánom Z., žalobca mal za to, že v čase sporného
zdaniteľného plnenia bola pani Štefanecová konateľkou spoločnosti AAXAM, s.r.o., žalobca sa počas
výkonu daňovej kontroly usiloval spojiť s pani Štefanecovou za účelom obstarania a predloženia

dôkazov, čo sa mu napokon nepodarilo.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná
sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je
prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré

predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.
11. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa
vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.
12. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku

správneho súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel
k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych
záverov, ktoré spolu so správnou citáciou relevantných právnych predpisov a judikatórnych záverov
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie
výrokurozsudku.Nadrámecprávnehoposúdeniavykonanéhosprávnymsúdom,kasačnýsúdvrozsahu

sťažnostných námietok uvádza nasledovné.
13. Žalovaný zotrváva sa právnom názore vyslovenom v napadnutom administratívnom rozhodnutí a
spochybňuje tým právny záver správneho súdu o splnení prvej hmotnoprávnej podmienky na priznanie
práva na odpočítanie dane. K argumentácii žalovaného uvedenej v kasačnej sťažnosti možno na prvom
mieste dať do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax Ústavného súdu SR a Najvyššieho správneho

súdu SR v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie.
14. Kasačný súd v minulosti poukazujúc na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
C-610/19, Vikingo z 3. septembra 2020 uviedol, že hmotno-právne podmienky, ktorým podlieha právo
na odpočítanie, sú splnené len vtedy, ak sa reálne uskutočnilo dodanie tovaru alebo poskytnutie
služieb, na ktoré sa vzťahuje faktúra. Z uvedeného rovnako vyplýva, že vznik daňovej povinnosti sa

viaže k dodaniu tovaru alebo služby, ale bez toho, aby dodávateľ bol bližšie konkretizovaný. Podľa
SúdnehodvoraEÚskutočnosť,žedotknutýtovarvovecisamejnedodalaosoba,ktorávyhotovilafaktúru,
ani jej subdodávateľ nepostačuje na vyvodenie záveru, že k predmetnému dodaniu tovaru nedošlo,
ani na to, aby mohlo byť odopreté právo na odpočítanie. Z rozhodnutia teda nevyplýva, že hmotno-
právnou podmienkou na uplatnenie práva na odpočet dane je to, že tovar alebo služby musia byť

dodané dodávateľom uvedeným na faktúrach a uvedenému dodávateľovi vznikla aj daňová povinnosť.
Z rozhodnutia vyplýva, že hmotno-právnou podmienkou pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane je
to, že daňový subjekt disponuje materiálnou existenciou plnenia, na ktoré sa vzťahuje faktúra a predloží
doklady a dôkazy, že v danom prípade službu na základe ktorej vzniklo právo na odpočítanie dane použil
pre potreby svojich vlastných zdaniteľných transakcií. Právo na odpočítanie dane možno zamietnuť len

vtedy, ak by porušenie formálnych požiadaviek viedlo k nemožnosti predložiť jasný dôkaz o tom, že
hmotno-právne podmienky boli splnené alebo sa preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/52/2021
zo dňa 15. novembra 2022).
15. Ústavný súd SR s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2010 z 19. augusta

2010uviedol,ževotázkeobstaraniatovarudodávateľomdaňovéhosubjektu,resp.subdodávateľmijeho
dodávateľaideoskutočnosti,ktorésavzásadetýkajúinéhodaňovéhosubjektuazaktorézodpovedáiný
daňový subjekt. V zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty sledovali a kontrolovali
výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru. Daňovémusubjektu zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov svojich
dodávateľov (pozri nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 259/2022 zo dňa 12. októbra 2022). Kasačný
súd má za to, že vyslovený právny názor je analogicky aplikovateľný i na dodanie služby.

16. Súdny dvor Európskej Únie vo veci C-154/20, Kemwater ProChemie zo dňa 28. januára 2022
konštatoval, že:
37. Hoci v rámci boja proti podvodom v prípade DPH spravidla nemožno vyžadovať od zdaniteľnej
osoby, ktorá si chce uplatniť svoje právo na odpočítanie DPH, aby overila, či má dodávateľ dotknutých
tovarov alebo poskytovateľ dotknutých služieb postavenie zdaniteľnej osoby, neplatí to v prípade, ak

je preukázanie tohto postavenia nevyhnutné na overenie, či je splnená táto hmotnoprávna požiadavka
práva na odpočítanie dane (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod 42).
38. V tomto poslednom uvedenom prípade zdaniteľnej osobe prináleží, aby na základe objektívnych
dôkazov preukázala, že dodávateľ alebo poskytovateľ má postavenie zdaniteľnej osoby, okrem prípadu,
že daňový úrad má k dispozícii údaje potrebné na overenie, či je táto hmotnoprávna požiadavka
práva na odpočítanie DPH splnená. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že zo znenia článku 9 ods. 1

smernice2006/112vyplýva,žepojem„zdaniteľnáosoba“jevymedzenýširokoavychádzazoskutkových
okolností, takže postavenie dodávateľa alebo poskytovateľa ako zdaniteľnej osoby môže vyplývať z
okolností prejednávanej veci (rozsudok z 11. novembra 2021, Ferimet, C-281/20, EU:C:2021:910, bod
43).
39. Platí to najmä vtedy, keď členský štát využil možnosť stanovenú v článku 287 smernice 2006/112

priznať oslobodenie od dane zdaniteľným osobám, ktorých ročný obrat neprekračuje určitú sumu, pokiaľ
možno zo skutkových okolností, akými sú objem a cena nadobudnutých tovarov alebo služieb, s istotou
vyvodiť,žeročnýobratdodávateľaaleboposkytovateľatútosumuprekračuje,takžetomutododávateľovi
alebo poskytovateľovi nemožno priznať právo na oslobodenie od dane stanovené v tomto článku, a že
uvedený dodávateľ alebo poskytovateľ má nevyhnutne postavenie zdaniteľnej osoby.

17. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca obstaral službu prostredníctvom osoby U. Z.,
ktorý deklaroval vzťah k subjektu AAXAM, s.r.o. (oprávnenie konať v mene spoločnosti však nebolo
spoľahlivo preukázané). Podľa vyjadrení pána Z., spoločnosť AAXAM, s.r.o. disponovala pracovníkmi
(legalitaprávnychvzťahovmedzipracovníkmiauvedenouspoločnosťounebolapreukázaná,čovšaknie
je v kontexte splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane podstatné)

a pán Z. sprostredkovane zabezpečil odberateľa služby (žalobcu, s ktorým v minulosti spolupracoval
cez spoločnosť ZT STAV s.r.o.). Žalobca pri obstaraní služby komunikoval výlučne s pánom Z., pričom
faktúry boli vystavené na spoločnosť AAXAM, s.r.o. Pán U. Z. v posudzovanom zdaniteľnom období
komunikoval so Zuzanou Štefanecovou (v tom čase bývalou konateľkou spoločnosti AAXAM, s.r.o. -
právny vzťah bývalej konateľky k uvedenej spoločnosti v relevantnom čase nebol preukázaný), od ktorej

poberalodmenuzasprostredkovanieslužiebvhotovosti.Správnysúdažalovanýspoukazomnazistené
skutočnosti dospeli k správnemu záveru, že spoločnosť AAXAM, s.r.o. nebola priamym dodávateľom
služby, pričom táto spoločnosť nemohla dodať službu ani v subdodávke (z dôvodov uvedených v bode
4. tohto rozsudku). Podľa zistení správcu dane, úhrada spornej faktúry bola vykonaná na bankový účet
spoločnosti Bluebarry, s.r.o., ktorý nebol na faktúre uvedený (majiteľom bankového účtu uvedeného na

spornej faktúre bola tiež spoločnosť Bluebarry, s.r.o.). Z bankových prevodov vecne a časovo súvisiacich
s úhradou spornej faktúry (faktúra uhradená vo výške 63.402,84 eur dňa 19.08.2020) vyplynulo, že
časť peňažných prostriedkov bola prevedená na bankový účet spoločnosti Bluebarry, s.r.o. uvedený
na spornej faktúre (zaslaná suma 18.400 eur dňa 20.08.2020) následne vybratá v hotovosti priamo z
účtu spoločnosti Bluebarry, s.r.o., časť bola vybratá v hotovosti cez účet spoločnosti JalCo Europe SK,

s.r.o. (zaslaná suma 25.000 eur od spoločnosti Bluebarry, s.r.o. dňa 20.08.2020) a časť bola vybratá cez
účet REAL TRUST s. r. o. (zaslaná suma 19.800 eur od spoločnosti Bluebarry, s.r.o. dňa 24.08.2020).
Žalobca sa v správnej žalobe vyjadril, že chybou ľudského faktora uhradil predmetnú faktúru na jeden
z účtov dodávateľa, na ktoré hradil faktúry už v predchádzajúcich mesiacoch (čo preukázal priloženými
faktúrami a výpismi realizovaných transakcií). Žalobca nebol zo strany dodávateľa AAXAM, s.r.o.

upozornený, že suma odmeny z vystavenej faktúry mu bola uhradená na nesprávny účet. Kasačný
súd v tejto súvislosti, s poukazom na zistenia správcu dane, zdôrazňuje, že majiteľom bankového účtu
uvedeného na spornej faktúre od spoločnosti AAXAM, s.r.o. bola tiež spoločnosť Bluebarry, s.r.o.
18. Kasačný súd uvádza, že napriek nepreukázanému vzťahu medzi prijímateľom úhrady faktúry
(spoločnosťou Bluebarry, s.r.o.), deklarovaným dodávateľom (spoločnosťou AAXAM, s.r.o.) a

sprostredkovateľom služby (p. Z.), je zrejmé, že p. Z. musel mať vedomosť o úhrade faktúry.
19. Z pohľadu žalobcu treba uviesť, že obstaral službu prostredníctvom osoby (p. Z.), ktorá zabezpečila
skutočné dodanie služby (reálnosť zdaniteľného plnenia nebola sporná), doložila žalobcovi faktúru za
dodanú službu a potvrdila, že žalobca platil za dodanie služby riadne a včas. Nemožno opomínať aniskutočnosť, že spolupráca medzi žalobcom a spoločnosťou AAXAM, s.r.o. bola dlhodobá a vyplývala z
predtým uzatvorenej rámcovej zmluvy. Rovnako prebiehala i spolupráca medzi p. Z., ktorý v minulosti
konal v mene spoločnosti ZT STAV SK, s.r.o. a žalobcom. Skutočný dodávateľ síce nebol v konaní

spoľahlivo zistený, uvedené nasvedčuje tomu, že mohol mať postavenie zdaniteľnej osoby (platiteľa
DPH), a to vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci.
20. Keďže suma obstaranej služby prevyšovala ročný obrat, pri ktorom podľa v tom čase účinnej
právnej úpravy vznikala povinnosť registrácie pre DPH, dospel správny súd k záveru, že dodávateľ
žalobcu (nech by to bol ktokoľvek) musel byť platcom DPH, teda mal status zdaniteľnej osoby. Správny

súd nepovažoval za relevantnú skutočnosť, že táto úhrada nebola realizovaná na účet spoločnosti
AAXAM, s.r.o. ani jeho možným subdodávateľom. Podľa názoru kasačného súdu, takéto konštatovanie
správneho súdu neobstojí. Medzi dodaním služby a deklarovaným dodávateľom musí existovať aspoň
nepriama súvislosť. V opačnom prípade môže vzniknúť zjavný rozpor medzi deklarovaným a skutočným
stavom a nemusí byť vylúčené, že skutočným dodávateľom je napríklad zoskupenie viacerých fyzických
osôb alebo právnických osôb, ktoré jednotlivo nedosiahli ročný obrat, ktorý by odôvodňoval vznik

povinnosti registrácie pre platbu DPH.
21. Ak žalovaný v súdnom konaní poukázal na výpovede žalobcom navrhovaných svedkov z iných
konaní a uviedol, že by ich výpovede neprispeli k objasneniu veci, takýto prístup žalovaného nie je
správny. Daňové orgány majú dôvody pre nevykonanie navrhovaného dokazovania riadne uviesť už
v rozhodnutí, nie až v priebehu súdneho konania. Ako uviedol správny súd, vypočutie navrhovaných

svedkov mohlo prispieť k riadnemu objasneniu skutkového stavu v kontexte zistenia skutočného
dodávateľa. Kasačný súd k tomu upriamuje pozornosť na vyjadrenie žalovaného k žalobe, kde poukázal
na obsah zápisníc z výsluchu navrhovaných svedkov z iných daňových konaní. Podľa žalovaného, z
výpovedí svedkov z iných daňových konaní vyplýva, že všetci svedkovia zhodne vypovedali, že poznajú
spoločnosť AAXAM, s.r.o., mali pracovať pre túto spoločnosť na dohodu, a to cez pána Z.. Skutočnosť,

že vypočutí svedkovia nepredložili dohodu o vykonaní prác nemôže byť prisúdená na ťarchu žalobcu.
Ani potenciálna ilegalita právneho vzťahu medzi pracovníkmi a deklarovaným dodávateľom nemôže
byť dôvodom na odopretie práva na odpočítanie dane z dodanej služby žalobcovi. Navyše výpovede
svedkov z iných daňových konaní nepreukazujú skutočnosti relevantné v kontexte posudzovaného
zdaniteľného obdobia. Záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane založený na nesplnení prvej

hmotnoprávnej podmienky je na základe uvedeného predčasný z dôvodu nedostatočne zisteného
skutkového stavu.
22. Správny súd vhodne inštruoval žalovaného, aby v ďalšom konaní opätovne posúdil, či sú alebo
nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Kasačný súd však
nesúhlasí so záverom správneho súdu o tom, že v posudzovanej veci nemožno odoprieť právo pre

nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky (status zdaniteľnej osoby dodávateľa). Ak daňové orgány
dospejú na podklade doplneného dokazovania k záveru, že medzi dodanie služby nijakým spôsobom
nebolo spojené s deklarovaným dodávateľom, v takom prípade, v kontexte ďalších skutkových okolností
prípadu, môže byť opodstatnený záver o nepriznaní práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z
dôvodu nesplnenia hmotnoprávnej podmienky - statusu dodávateľa ako zdaniteľnej osoby. Kasačný

súd sa stotožňuje s odkazom správneho súdu na možnosť odopretia práva na odpočítanie dane z
pridanej hodnoty z dôvodu preukázania daňového podvodu a účasti žalobcu na tomto podvode, alebo
ak preverované transakcie predstavovali zneužitie práva.
23. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461

SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.
24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods.
1 SSP. Kasačný súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, pretože bol vo
veci úspešný.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0

(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.