Uznesenie – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 2Svk/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106366
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Juraj Vačok
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0823106366.1

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte, v právnej veci žalobkyne: F.. S. N., adresa trvalého
pobytu: I. XXX/XX, XXX XX J., dátum narodenia: X. O. XXXX, proti žalovanej: Obec Rabčice, so sídlom
Rabčice 650, 029 45 Rabčice, IČO: 00 314 846, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu
Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 17Sa/3/2023-111, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaná začala z vlastného podnetu 1. októbra 2020 konanie o nevyhnutných úpravách podľa §
87 stavebného zákona v účinnom znení (ďalej len „stavebný zákon“) na stavbu „Hospodárska budova“
postavenú na pozemkoch C-KN parc. č. C-KN parc. č. XXXXX/XX XXXXX/X (E-KN parc. č. XXXX/X)

v k. ú. V. (ďalej len „stavba“). Žalobkyňa v predmetnom konaní vystupovala ako účastníčka konania s
vlastníckym právom k pozemku.
2. Následne 8. októbra 2020 žalovaná vydala rozhodnutie o prerušení konania o nevyhnutných úpravách
č. SOCÚ/20/9040/RE (ďalej len „rozhodnutie o prerušení“) a vyzvala vlastníka stavby na doplnenie
podkladov v lehote 30 dní bez toho, aby toto rozhodnutie o prerušení vlastníkovi stavby aj doručila.
3. Okresná prokuratúra Námestovo doručila 14. júna 2022 žalovanej upozornenie prokurátora podľa §

28 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v účinnom znení (ďalej len „zákon o prokuratúre“)
z dôvodu porušenia § 87 ods. 2 stavebného zákona v spojení s § 3 ods. 4 a § 24 ods. 1 správneho
poriadku v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“). Navrhla, okrem iného, aby žalovaná doručila
rozhodnutie o prerušení konania účastníkom konania.
4. Žalobkyňa 4. júla 2022 doručila žalovanej žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní, na čo
žalovaná opätovne 4. júla 2022 vydala rozhodnutie o prerušení konania o nevyhnutných úpravách č.

SOCÚ/20/9040/RE - 1 a vyzvala vlastníka stavby na doplnenie podkladov v lehote 30 dní. Predmetné
rozhodnutie bolo doručené vlastníkovi stavby 8. júla 2022.
5. Vlastník stavby nedatovaným podaním doručeným žalovanej 5. augusta 2022 oznámil, že žalovanou
vyžadované podklady nemôže dodať. Uviedol, že na stavbe nevykonáva žiadne úpravy z dôvodu
zamedzenia prístupu k nej inou osobou.
6. V reakcii na to žalovaná žiadosťou o predĺženie lehoty na rozhodnutie z 30. septembra 2022 požiadala

Okresný úrad Žilina ako nadriadený orgán, aby jej lehota na vydanie rozhodnutia bola predĺžená do
30. novembra 2022. Okresný úrad Žilina odpovedal 24. októbra 2022 tak, že z dôvodu mimoriadnej
situácie, výnimočného stavu alebo núdzového stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
môže žalovaná predĺžiť lehotu na vykonanie úkonu bez jeho súhlasu.
7. Žalovaná vydala 20. októbra 2022 oznámenie o výkone štátneho stavebného dohľadu s termínom
10. novembra 2022 s prizvaním žalobkyne a vlastníka stavby. Štátny stavebný dohľad sa v daný deň

uskutočnil.8. Okresná prokuratúra Námestovo doručila 21. decembra 2022 ďalšie upozornenie prokurátora podľa
§ 28 ods. 1 zákona o prokuratúre pre porušenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 4 a § 49 ods. 2 správneho poriadku.
V upozornení žalovanej navrhla bez zbytočného odkladu konať.

9. Žalovaná následne vydala oznámenie o začatí konania o nevyhnutných úpravách stavby z 18. januára
2023, ktorým nariadila ústne pojednávanie na 10. februára 2023. Ústne pojednávanie sa v daný deň
uskutočnilo.
10. Žalobkyňa podaním z 23. februára 2023 žiadala žalovanú o vydanie záverov štátneho stavebného
dozoru. Žalovaná v nadväznosti na to vydala 16. marca 2023 oznámenie o zistených skutočnostiach z

výkonu štátneho stavebného dohľadu.
11. Okresná prokuratúra Námestovo žiadosťou zo 14. septembra 2023 požiadala žalovanú o poskytnutie
administratívneho spisu z dôvodu, že jej bol žalobkyňou, resp. jej právnym zástupcom doručený
podnet na podanie upozornenia prokurátora na nečinnosť. Žalovaná administratívny spis doručila 28.
septembra2023,čobolalehotaurčenáokresnouprokuratúrou.VnadväznostinatoOkresnáprokuratúra
Námestovo upozornením prokurátora podľa § 28 ods. 1 zákona o prokuratúre zo 6. novembra 2023

opätovne upozornila žalovanú na porušenie § 3 ods. 1, § 3 ods. 4 a § 49 ods. 2 správneho poriadku s
návrhom na konanie vo veci bez zbytočného odkladu.
12. Vlastník stavby doručil žalovanej 1. decembra 2023 podanie, v ktorom uviedol, že podklady pre
rozhodnutie doručí najneskôr do konca mesiaca január 2024. Žalovaná na tomto základe rozhodnutím č.
SOCÚ/20/0940/RE - 4 zo 7. decembra 2023 prerušila konanie do 31. januára 2024; do dňa stanoveného

na predloženie požadovaných podkladov.
II. Konanie pred správnym súdom
13. Žalobkyňa podala 20. novembra 2023 správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa
§ 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Navrhla, aby:
· žalovaná v lehote 30 dní od vydania uznesenia správneho súdu konala a vydala rozhodnutie vo veci

samej,
· správny súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,-
EUR do 3 dní od právoplatnosti uznesenia správneho súdu,
· správny súd zaviazal žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu.
14. Žalovaná na výzvu Správneho súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) na oznámenie

aktuálneho stavu konania zo 16. januára 2025 uviedla, že 22. marca 2024 vydala oznámenie o
začatí konania o nevyhnutných úpravách stavby s nariadením pojednávania na 19. apríla 2024. Toto
pojednávanie sa uskutočnilo. Žalovaná následne 4. júla 2024 vydala rozhodnutie č. SOcÚ/20/0940/RE-6
(ďalej len „rozhodnutie o oprave stavby“), ktorým nariadila vlastníkovi stavby vykonať nevyhnutné opravy
na stavbe. Žalobkyňa 11. júla 2024 podala odvolanie, o čom boli ostatní účastníci konania upovedomení

listom z 18. septembra 2024. Odvolanie žalobkyne žalovaná 3. októbra 2024 predložila na rozhodnutie
odvolaciemu orgánu, ktorému vzápätí na to 4. októbra 2024 zaslala administratívny spis.
15. Správny súd následne uznesením č. k. 17Sa/3/2023-111 z 25. apríla 2025 (ďalej len „uznesenie
správneho súdu“) podľa § 248 SSP konanie zastavil a priznal žalobkyni nárok na primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 500,- EUR spolu s právom na úplnú náhradu trov konania. Svoje uznesenie

založil na dôvodoch, že žalovaná počas súdneho konania vo veci konečným spôsobom rozhodla, avšak
pre do toho času trvania nedôvodnej nečinnosti žalovanej v celkovej dĺžke 1.366 dní; 3 roky, 8 mesiacov
a 26 dní, priznal žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie. Pri výške primeraného finančného
zadosťučinenia správny súd zohľadnil, že:
· žalobkyňa sa dostupnými právnymi prostriedkami opakovane domáhala odstránenia nečinnosti

žalovanej,
· žalobkyňa neprispela svojím správaním k tejto nečinnosti,
· konanie o nevyhnutných úpravách stavby nebolo z povahy veci zložité,
· žalobkyňa bližšie nezdôvodnila, prečo sa domáhala práve sumy 3.000,- EUR,
· žalovaná odstránila svoju nečinnosť vydaním rozhodnutia o oprave stavby,

· správny súd žalobkyni priznal aj právo na náhradu trov konania,
· inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá charakter nároku na náhradu škody, či inej
majetkovej ujmy.
III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, stanovisko účastníkov
16. Žalobkyňa podala voči uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1

písm. g) SSP, že správny súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobkyňa vo svojej kasačnej sťažnosti,
okrem vyjadrení k nečinnosti žalovanej, pomerne obsiahlo poukazovala na nezákonnosť konania a
rozhodnutia o oprave stavby. Jednotlivé argumentačné línie možno zhrnúť nasledovne:· posledný úkon, na ktorom sa žalobkyňa zúčastnila, bolo ústne pojednávanie 19. apríla 2024, kde sa
žalovaná zaviazala vydať rozhodnutie do 30 dní. K dodržaniu uvedenej lehoty však nedošlo,
· 8., resp. 11. júla 2024 žalobkyňa podala odvolanie voči rozhodnutiu o oprave stavby, ktoré žalovaná

predložila odvolaciemu orgánu až 4. októbra 2024, napriek tomu, že § 57 ods. 2 správneho poriadku jej
na tento úkon ukladá lehotu 30 dní, čím opätovne došlo k prieťahom,
· nečinnosť žalovanej nebola odstránená vydaním rozhodnutia o oprave stavby, nebolo preukázané, že
týmto vydaním žalovaná odstránila svoju nečinnosť,
· správny súd je povinný skúmať nielen zákonnosť postupu žalovanej, ale aj samotného rozhodnutia o

oprave stavby, ktoré nemá oporu v zákone,
· žalovaná je nečinná, pretože nezačala konanie vo veci odstránenia stavby, ktoré žalobkyňa požadovala
28. septembra 2020. Konanie o opravu stavby je zbytočné zaťažovanie štátnej a verejnej správy. Nie
je možné, aby osoba bez právneho titulu dostala povolenie na opravu stavby na pozemku žalobkyne.
Konanie o oprave stavby je nezákonné a žalovaná je v konaní o odstránenie stavby naďalej nečinná,
· primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000,- EUR žalobkyňa žiada za vyhotovenie znaleckého

posudku ohľadom životnosti stavby, za ktorý zaplatila zálohu 2.500,- EUR a celkom sumu 3.887,- EUR,
· správny súd sa nevysporiadal s nečinnosťou od podania odvolania do jeho predloženia odvolaciemu
orgánu,
· konanie o nevyhnutných úpravách bolo predmetom kontroly zo strany Úradu pre územné plánovanie
a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý konštatoval viacnásobné pochybenie,

· žalovaná si mala vyžiadať doklady preukazujúce vlastníctvo k stavbe, čo neurobila,
· žalovaná je nečinná tiež preto, lebo nezačala konanie o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a
stavebného zákona,
· k odstráneniu nečinnosti vydaním rozhodnutia o oprave, ktoré trpí vadou nezákonnosti, nedošlo. Na
to, aby mohla byť odstránená nečinnosť, musí rozhodnutie spĺňať zákonné atribúty.

17. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila tak, že v plnej miere súhlasí so závermi správneho súdu.
Trvala na tom, že vydaním rozhodnutia o oprave stavby svoju nečinnosť odstránila, pričom pripustením
iného výkladu by sa petit správnej žaloby stal nevykonateľným. Akcentovala, že ani doloženie faktúry
za znalecký posudok nezdôvodňuje výšku primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto nemá
charakter náhrady škody. Kasačnú sťažnosť žalobkyne navrhla podľa § 461 SSP zamietnuť ako

nedôvodnú a nárok na náhradu trov konania navrhla priznať žalovanej.
18. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti zopakovala argumentáciu podanú
v kasačnej sťažnosti. Následne do konania predložila vyjadrenie z 25. augusta 2025, ktorým poukázala
nato,žeÚradpreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskejrepublikylistomz26.júna2025konštatoval
nečinnosť žalovanej aj počas súdneho konania. Žalobkyňa opätovne zdôraznila, že nemožno odstrániť

nečinnosť vydaním nezákonného rozhodnutia. Zároveň upozornila, že pripustením opačného názoru v
budúcnosti dôjde k založeniu dôvodu pre vedenie ďalšieho súdneho konania.
19. Podaním z 24. decembra 2025 žalobkyňa doplnila do konania rozhodnutie Regionálneho úradu
pre územné plánovanie a výstavbu Žilina č. 4644/82728/2025/18.1.2./PAV z 19. decembra 2025 (ďalej
len „rozhodnutie Úradu o odvolaní“), ktorý rozhodnutie o oprave stavby podľa § 59 ods. 3 správneho

poriadku zrušil a vec vrátil žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie. Spolu s týmto žalobkyňa
doložilaajlistz25.novembra2025,ktorýmÚradpreúzemnéplánovanieavýstavbuSlovenskejrepubliky
oznámil výsledok prešetrenia sťažnosti vo veci nečinnosti Regionálneho úradu pre územné plánovanie a
výstavbu Žilina v konaní o odvolaní žalobkyne tak, že sťažnosť žalobkyne vyhodnotil ako opodstatnenú.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“)
preskúmal uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto
konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
21. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a
rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia.

22. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná
kasačnásťažnosťsmerujeprotirozhodnutiu,vočiktorémujeprípustná,bolapodanáoprávnenouosobou
a včas. Súdne konanie, vrátane konania o opravnom prostriedku, vo veci nečinnosti orgánu verejnej
správy je podľa § 4 ods. 1 písm. i) v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov od súdneho poplatku oslobodené.

23. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého uznesenia správneho súdu, ako i ostatného
podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
24. Kasačný súd úvodom zdôrazňuje, že predmetom kasačného prieskumu je rozhodnutie správneho
súdu v konaní o nečinnosti orgánu verejnej správy. Podľa § 242 ods. 1 SSP sa možno domáhaťodstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Pre správne
porozumenie pojmu „nečinnosť“ zákonodarca zaviedol jeho legálnu definíciu v § 3 ods. 1 písm. d) SSP
tak,žejetostav,keďorgánverejnejsprávyprotiprávnenepokračujevzačatomadministratívnomkonaní,

alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie
(...). V predmetnej veci bola namietaná nečinnosť čo do nepokračovania v začatom konaní o nariadení
nevyhnutných úprav k stavbe podľa § 87 stavebného zákona. Takúto nečinnosť aj v zmysle právnej
literatúry treba vnímať ako stav úplnej pasivity alebo stav, kedy správny orgán síce koná, ale medzi
jednotlivými procesnými úkonmi sú dlhé časové odstupy, prípadne tiež stav, kedy orgán verejnej správy

vykonáva nezmyselné a neúčelné úkony, čím predlžuje správne konanie (porovnaj Baricová, a kol.
Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1195 - 1201).
25. Vzhľadom na zistenia ustálené správnym súdom možno prijať záver, že k nečinnosti zo strany
žalovanej do dňa vydania rozhodnutia o oprave stavby došlo, čo je záver, ktorý žalobkyňa ani
nerozporuje. Žalobkyňa však rozporuje správnosť zastavenia konania z dôvodu, že správny súd
neskúmal, či nedošlo k nečinnosti aj po vydaní rozhodnutia o oprave stavby. Podľa § 248 SSP ak

žalovaný po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví. Ak
sa žalobca domáha primeraného finančného zadosťučinenia, správny súd konanie zastaví v prípade
odstránenia nečinnosti žalovaného len v časti o žalobnom návrhu podľa § 242 ods. 1 prvá veta. Sporným
sa tak v danej veci stáva interpretácia pojmu „odstránenie nečinnosti“.
26. Požiadavky na naplnenie posudzovaného pojmu sa samozrejme rôznia od povahy žalovaného

nároku, resp. od toho, či je nevyhnutné vo veci vykonať „len“ určitý procesný úkon alebo vydať konečné
rozhodnutie / opatrenie, či začať správne konanie z úradnej povinnosti. Možno tiež konštatovať, že toto
bude determinované žalobným návrhom. V zásade však bude platiť, že ak len vykonanie procesného
úkonu na odstránenie nečinnosti postačovať nebude, požiadavku odstránenia nečinnosti bude spĺňať
vydanie rozhodnutia, resp. opatrenia orgánu verejnej správy vo veci samej.

27. Zohľadniac okolnosti prejednávanej veci, žalobkyňa sa správnou žalobou výslovne domáhala
vydania rozhodnutia v konaní o nariadení nevyhnutných úprav k stavbe. O tomto počas súdneho
konania žalovaná rozhodla tak, že nariadila vlastníkovi stavby vykonať potrebné úpravy na stavbe.
Týmto rozhodnutím tak odstránila svoju nečinnosť, a to aj v intenciách žalobného návrhu „konať a
vydať rozhodnutie vo veci samej“. Skutočnosť, že konanie nebolo ukončené podľa predstáv žalobkyne

neznamená, že k jeho ukončeniu nedošlo, resp. že môže pokračovať spôsobom, ktorého sa žalobkyňa
domáha (porovnaj uznesenie kasačného súdu sp. zn. 4Svk/3/2024 z 24. apríla 2025).
28. Kasačný súd nepopiera, že správny súd by mal posudzovať odstránenie nečinnosti v kontexte
všetkých okolností prejednávanej veci a zvlášť citlivo, v danom prípade aj vzhľadom na opakovanú
nečinnosť žalovanej. Poukazuje však na § 135 ods. 2 písm. a) SSP, podľa ktorého je pre správny súd

rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2
písm. d) až f) a i) až l), pričom písm. e) odkazovaného ustanovenia vymedzuje žaloby proti nečinnosti
orgánu verejnej správy. Bolo preto prvoradé vyhodnotiť, či správny súd vôbec mohol vziať do úvahy
skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia o oprave stavby.
29. Zo súdneho spisu vyplýva, ako kasačný súd uviedol už v bode 14. tohto rozsudku, že správny súd

ešte pred vydaním napadnutého uznesenia disponoval informáciou o podaní odvolania ako aj o tom,
kedy bolo toto odvolanie predložené odvolaciemu orgánu. Posúdenie (ne)činnosti po vydaní rozhodnutia
o oprave stavby tak, hypoteticky, prichádzalo v úvahu.
30. Napriek tomu, k posúdeniu aktivity žalovanej, v čase od podania odvolania žalobkyňou do jeho
predloženia odvolaciemu orgánu, správny súd pristúpiť nemusel. Žalovaná svoju nečinnosť odstránila

práve vydaním rozhodnutia o oprave stavby. Predloženie odvolania odvolaciemu orgánu je skutočnosť,
ktorá nastala až po odstránení nečinnosti žalovanej, preto nemá vplyv na závery správneho súdu. Pokiaľ
sa žalobkyňa domnievala, že žalovaná aj po vydaní rozhodnutia o oprave stavby zostala opakovane
nečinná, mala možnosť domáhať sa nápravy zákonnými prostriedkami, obdobne ako v prejednávanej
veci. Dôvodom je, že odvolacie konanie je novým konaním spôsobilým, pokiaľ ide o nečinnosť orgánu

verejnej správy, samostatného súdneho prieskumu.
31. Osobitne dôležitou pre takéto právne posúdenie je tiež skutočnosť, že v čase vydania uznesenia
správneho súdu bolo už konanie vo veci prenesené zo žalovanej na odvolací orgán. Správny súd preto
nemohol viac korigovať aktivitu žalovanej. Kasačný súd na tomto mieste, vzhľadom na žalobkyňou
dodatočne doložené podklady (viď bod 19. tohto uznesenia), pre úplnosť dopĺňa, že nečinnosť

odvolacieho orgánu nebola v rámci tohto prieskumu relevantná. Takúto nečinnosť totiž nemožno pripísať
na vrub zodpovednosti žalovanej, ktorá po predložení odvolania prestáva byť nositeľkou povinnosti
konať a rozhodnúť.32. V kontexte nedodržania lehoty na predloženie odvolania odvolaciemu orgánu je vhodné poukázať
na § 57 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého: Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým

materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí
o tom účastníka konania. V citovanom ustanovení určená lehota je procesnoprávna, poriadková. Jej
nedodržanie preto samé osebe nemá vplyv na ďalší priebeh a výsledok konania. Po jej uplynutí
orgánu verejnej správy nezaniká povinnosť konať, ale vzniká mu povinnosť konať v čo najkratšej lehote
(porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/14/2014 z 24. septembra

2014).
33. Odvolanie žalobkyne bolo podané 11. júla 2024, účastníci konania o podanom odvolaní boli
upovedomení 18. septembra 2024 s lehotou na vyjadrenie sa k podanému odvolaniu 7 pracovných
dní. Po uplynutí predmetnej lehoty žalovaná listom z 3. októbra 2024 predložila odvolanie odvolaciemu
orgánu. V prípade žalovanej tak nešlo o absolútne nerešpektovanie predmetnej lehoty; v zmysle §
57 ods. 2 správneho poriadku postupovala s oneskorením, v hrubých rysoch, dvoch mesiacov, medzi

ktorýmičakalanaprípadnévyjadreniaostatnýchúčastníkovkonania.Inýmislovamitedanebolanečinná.
34. Za daných okolností zmeškanie 30-dňovej lehoty nezískalo na takej intenzite, aby bolo v tejto
časti dôvodné konštatovať nečinnosť. Presnejšie vzaté, správnym súdom priznané primerané finančné
zadosťučinenie sanovalo aj toto obdobie prieťahov. Bez ohľadu na to je namieste vyzdvihnúť, že
žalobkyni v konečnom dôsledku bolo vyhovené a vec bola rozhodnutím Úradu o odvolaní vrátená

žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie. Už len z tohto dôvodu by nemohla byť splnená jedna zo
základných podmienok pre prípadný procesný úspech žalobkyne, ktorým je vzhľadom na § 242 ods. 1
SSP prebiehajúce, resp. neskončené správne konanie.
35. K výške primeraného finančného zadosťučinenia kasačný súd poukazuje na § 441 SSP, podľa
ktorého v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a

dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Žalobkyňa odôvodnenie
výšky primeraného finančného zadosťučinenia prináša až do diskurzu pred kasačným súdom, hoci
doložené vyúčtovanie znalečného z 19. apríla a 27. júna 2022 mohla predložiť už pred správnym súdom.
Predmetný sťažnostný bod tak predstavuje novú okolnosť, na ktorú kasačný súd neprihliada.
36. Nad rámec uvedeného kasačný súd považoval za účelné vyjadriť sa k otázke primeraného

finančného zadosťučinenia. Podľa § 250 ods. 3 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť
žaloby, môže priznať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, ak sa ho žalobca domáha. Podľa
ods. 4 rovnakého ustanovenia správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia
prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie
žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie

prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu.
37. Na podklade citovaných právnych noriem možno ustáliť, že ide o sudcovskú úvahu. Ak žalobca
má záujem na jej ovplyvnení, je právne na ňom, aby dostatočne ozrejmil dôvody, ktoré ho viedli k
požadovanej výške primeraného finančného zadosťučinenia. Tomuto prístupu napokon svedčí aj §
246 ods. 4 SSP, v zmysle ktorého mala žalobkyňa uviesť nielen rozsah požadovaného primeraného

finančného zadosťučinenia, ale aj to, z akých dôvodov sa ho domáhala. Neodôvodnenému návrhu na
priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nemožno vyhovieť. Správny súd preto dospel k výške
primeranej okolnostiam, ktorých zohľadnenie dôsledne špecifikoval.
38. Kasačný súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že podľa dôvodovej správy k zákonu č. 293/2023 Z.
z., ktorým sa SSP doplnil o inštitút primeraného finančného zadosťučinenia, tento inštitút treba vnímať

ako významovo totožný s právnym inštitútom primeraného finančného zadosťučinenia priznávaného
Ústavným súdom Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v
účinnom znení o ústavnej sťažnosti za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. To znamená, ako konštatoval aj správny súd, že nejde o inštitút náhrady

skutočnej škody a ušlého zisku, čo sa práve, z dikcie slov žalobkyne, javí byť jej motiváciou (viď bod
16. tohto uznesenia). Nad rámec uvedeného kasačný súd dopĺňa, že priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia nekonzumuje možnosť žalobkyne domáhať sa prípadnej náhrady škody v intenciách
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v účinnom znení, z titulu nesprávneho úradného postupu.

39. Vo vzťahu k ostatným sťažnostným bodom nesmerujúcim proti nečinnosti, ale proti zákonnosti
rozhodnutia o oprave stavby kasačný súd konštatuje, že prostredníctvom žaloby proti nečinnosti orgánu
verejnej správy sa nemožno domáhať ochrany hmotnoprávnych subjektívnych práv. Konanie o žalobe
proti nečinnosti slúži na odstránenie procesnej nečinnosti orgánu verejnej správy, aby ten následnerozhodol o konkrétnych právach a povinnostiach účastníka konania (pozri uznesenie kasačného súdu
sp.zn.8Sžk/25/2021z18.novembra2021),čovdanomprípadebolonaplnené.Vtomtoohľadepotomje
potrebné vyvrátiť presvedčenie žalobkyne, že správny súd je povinný skúmať aj zákonnosť rozhodnutia

o oprave stavby, pretože na jeho prieskum slúži iný typ správnej žaloby. Kasačný súd dôvodnosť týchto
sťažnostných bodov, pretože smerovali ku skutočnostiam nesúvisiacim s predmetom preskúmavanej
veci, neposudzoval.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov
40. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie

je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body ako nedôvodné, rozhodol podľa
predmetného ustanovenia.
41. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku podľa
§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP: Správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na
(...) náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci (...) úspech. Podľa § 168 SSP:
Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu

dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať (...).
42. Kasačný súd žalobkyni náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v kasačnom konaní nebola
úspešná. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanej. Tá bola síce v konaní úspešná, no
vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci a povahu účastníkov konania nie je možné spravodlivo
požadovať náhradu trov konania zo strany žalobkyne.

43. Toto uznesenie prijal kasačný súd jednomyseľne.
I. Orgán verejnej správy svoju nečinnosť odstráni vydaním rozhodnutia vo veci samej. Zohľadňovanie
skutočností, ku ktorým dôjde následne, preto stráca svoje opodstatnenie. Odstránenia novej prípadnej
nečinnosti orgánu verejnej správy sa žalobca môže domáhať využitím na to slúžiacich prostriedkov
nápravy, v ďalšom, samostatnom konaní.

II. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je vecou sudcovskej úvahy. Ak žalobca má záujem
na jej ovplyvnení, je právne na ňom, aby dostatočne ozrejmil dôvody, ktoré ho viedli k požadovanej výške
primeraného finančného zadosťučinenia. Tomuto prístupu svedčí aj § 246 ods. 4 SSP, v zmysle ktorého
je potrebné uviesť nielen rozsah požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ale aj to, z
akých dôvodov sa ho žalobca domáha. Neodôvodnenému návrhu na priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia nemožno vyhovieť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.