Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/41/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125201174
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Šefčíková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125201174.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Šefčíkovej a sudcov
JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A.
B. C., narodený XX.X.XXXX a D. C., narodený XX.X.XXXX, obe deti trvale bytom: E. XX, F., obe v
konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracovisko Hlohovec,
Jarmočná 3, Hlohovec; deti matky: B. C., narodená X.X.XXXX, trvale bytom E. XX, F., zastúpená

splnomocnencom: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, a otca: E. G.,
narodený XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX, F., zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária
Horanský & Partners s.r.o., Staničná 2308/1, Piešťany; o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností,
o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava, č. k. 33P/16/2025-81 zo dňa 15.12.2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým maloleté deti
zveril do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov tak, že rodičia sú povinní odovzdávať si
obe maloleté deti naraz riadne pripravené v školskom zariadení, resp. v mieste bydliska aktuálne sa
starajúceho rodiča (mimo školských dní) s tým, že otec bude zabezpečovať osobnú starostlivosť o deti v

rozsahu 40%, teda každý párny kalendárny týždeň od pondelka od 13.30 hod. do utorka do 13.30 hod. a
od piatka od 13.30 hod. do najbližšieho nepárneho pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny kalendárny
týždeň od stredy od 13.30 hod. do piatka do 8.00 hod. a matka bude zabezpečovať osobnú starostlivosť
o deti v rozsahu 60%, teda každý párny kalendárny týždeň od utorka od 13.30 hod. do piatka do 13.30
hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od pondelka od 8.00 hod. do stredy do 13.30 hod. a od piatka
od 8.00 hod. do najbližšieho párneho pondelka do 13.30 hod.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1
a 2, § 328 ods. 1 a 2. § 329 ods. 1, § 330 ods. 1 a 2, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 2 ods. 1 a 2, § 40 a 360 zákona č. 161/2015 Z. z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len“ CMP“) a § 34 ods. 3 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“).

Vecne dôvodil, že mal osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Uvádzal, že v prípade, ak
dôjde k rozpadu rodiny a je nevyhnutné rozhodnúť, s ktorým z rodičov bude dieťa naďalej bývať, pričom
sa nezasahuje týmto rozhodnutím do výkonu rodičovských práv a povinností druhého rodiča. Tieto
zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu rodičovských práv a povinností a
na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase vymedzenom mu vo výroku tohto neodkladného
opatrenia. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom otca o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov,

ktorá je v najlepšom záujme maloletých detí A. B. a D., lebo ich rodičia aktuálne nevedia medzi sebou
konštruktívne komunikovať, prevládajú u nich negatívne emócie, hoci absolvovali sedenia i so staršímsynom na referáte poradensko-psychologických služieb ÚPSVaR (poukázal na správu psychológa z
3.9.2025),pričomsúdprvejinštancievtejtofázeprocesu(eštepreduskutočnenímprvéhopojednávania)
v záujme stabilizácie situácie a predvídateľnosti režimu bežného fungovania detí prevzal úpravu z ISR

zo dňa 21.10.2025, na ktorej sa naposledy zhodli obaja rodičia a ktorá zohľadňuje aj prianie maloletého
A. bez toho, aby súd prvej inštancie zverejnil jeho názor. Pokiaľ by ostali pomery v tejto rodine naďalej
bez záväznej úpravy a súd prvej inštancie by dočasne starostlivosť o deti konkrétne neupravil, hrozila
by podľa neho potenciálna možnosť vzniku ďalších rodičovských konfliktov a prehĺbila by sa neistota
v už dosť narušených súčasných vzťahoch. Keďže striedavá osobná starostlivosť môže prebiehať aj

v nepravidelnom modeli, rozsah 40% (133 hodín starostlivosti o deti otcom v rámci 2 týždňov, t. j. 24
hod. x 14 dní je 336 hodín) ku 60% (203 hodín v rámci 2 týždňov matkou) je podľa súdu prvej inštancie
prijateľný a prioritne súladný so zisteným stanoviskom staršieho dieťaťa, pričom deti sa budú striedať
v domácnostiach rodičov spoločne. Ak sa tento dočasný režim úpravy do pojednávania osvedčí, môže
byť podkladom pre uzatvorenie rodičovskej dohody bez nutnosti nariaďovania zdĺhavého znaleckého
dokazovania, resp. presvedčí účastníkov, že bez vykonania tohto dôkazu nedokážu riadne dlhodobo

fungovať. Súd prvej inštancie v tomto štádiu konania nesúhlasil s argumentáciou otca, že pre ich rodinu
je najlepším riešením úprava striedania detí medzi oboma domácnosťami na polovicu po týždni, keďže
tento časový úsek je pre deti bez druhého rodiča príliš dlhý a zaťažujúci; navrhovaná úprava v petite
by vyhovovala otcovi, avšak nie matke a ani A., ktorý s ohľadom na vek 12 rokov odprezentoval svoju
predstavu a súd ju pri neodkladnej úprave pomerov nemal dôvod nezohľadniť.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Dôvodil, že
napadnuté uznesenie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia
veci, keď súd nezohľadnil psychologické riziká spojené s častým striedaním prostredí a keď bez opory
v odborných poznatkoch alebo vo vykonanom dokazovaní uzavrel, že týždňový interval striedavej
osobnej starostlivosti bude pre maloleté deti príliš dlhý. Zdôraznil, že otázka dĺžky intervalu striedania

detí nie je otázkou jeho neschopnosti prispôsobiť sa, ale výlučne otázkou toho, aký režim je z hľadiska
psychického, emocionálneho a vývinového najlepší pre deti a vychádza z dlhodobého striedania detí
a pozorovania napätia, ktoré podľa neho časté striedanie domácností u detí spôsobuje. Poukázal
na závery psychologickej správy z poradenského procesu vypracovanej psychologičkou H. I. dňa
03.09.2025, z ktorej podľa neho jasne vyplýva, že stabilnejší interval striedania by maloletým poskytol

viac pokoja, bezpečia, a priestoru na zdravý emocionálny vývin. Poukazoval na to, že maloletí majú
pozitívnu skúsenosť s týždňovým striedaním, hoci zatiaľ len počas prázdnin. Stabilný týždňový režim by
podľa neho poskytol deťom predvídateľnosť, jasnú štruktúru a dostatočný čas na adaptáciu a neprinášal
by ani týždňovú neprítomnosť rodiča v živote dieťaťa, nakoľko aj v súčasnosti kontakt rodičov s deťmi
prebieha prirodzene, napr. na tréningoch, resp. zápasoch. Vo vzťahu k obsahu vyjadrenia maloletého

A. B. upozornil na možnosť existencie konfliktu lojality. Upozornil tiež na skutočnosť, že podnet na
prešetrenie pomerov v rodiny podala aj nevlastná sestra maloletých, E. C. G., ktorá sama na možnosť
konfliktu lojality poukázala, pričom skutočnosť, že je v príbuzenskom kontakte s maloletými deťmi,
kvalifikovanosť jej podnetu neznižuje. Poukázal na to, že dohoda na informatívnom stretnutí rodičov
zo dňa 21.10.2025, na ktorej sa naposledy rodičia zhodli, a ktorú súd prvej inštancie prevzal do

svojho rozhodnutia nebola výsledkom rovnocenného a slobodného konsenzu oboch rodičov, ale bola
výsledkom opakovaných ústupkov zo strany otca a jeho snahy predchádzať konfliktom. Preto záver
súdu prvej inštancie o tom, že súčasný režim stretávania sa výsledkom funkčnej dohody rodičov alebo
autentického priania dieťaťa nie je záverom správnym, nakoľko v skutočnosti sa jedná o kompromis
dosiahnutý za cenu otcových opakových ústupkov s cieľom chrániť deti pred ďalším psychickým

tlakom. Navrhol preto, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, že maloletých zverí
neodkladným opatrením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, so
striedaním vždy v nedeľu o 18:00 hod.

4. Matka vo svojom vyjadrení uvádzala, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie považuje za

vecne správne a navrhovala ho odvolacím súdom potvrdiť. Mala za to, že súčasný režim starostlivosti
o deti, ktorý sa realizuje v intenciách dohody rodičov z 21.10.2025, ktorej závery prevzal súd prvej
inštancie do svojho rozhodnutia, rešpektuje aktuálne potreby maloletých detí. Poukázala na to, že
model v súčasnosti funguje a osvedčil sa. Otcova argumentácia je podľa nej rozporná, keď na jednej
strane argumentuje potrebou stabilizácie detí a na druhej strane navrhuje režim starostlivosti odlišný od

aktuálne zastabilizovaného, ku ktorému dospeli po dohode, pričom otcom navrhovaný režim striedania
po týždňoch odmieta tak matka, ako aj starší syn. Maloleté deti považujú podľa matky režim za stabilný
a je pre nich dostatočne predvídateľný. Poukázala na to, že naopak by bolo v rozpore s čl. 12 a článkom
3 Dohovoru o právach dieťaťa, ak by súd vyhovel návrhu otca na režim starostlivosti o deti (a to dokoncaneodkladným opatrením), hoci je zrejmé, že by to bolo vyslovene v rozpore minimálne s predstavou
staršieho syna.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení uviedol, že úprava odvolaním otca napadnutého neodkladného
opatrenia kopíruje realizáciu starostlivosti rodičov o deti, tak, ako si to dohodli dňa 17.09.2025 následne
modifikovali dňa 21.10.2025, kedy rodičia prevzali zodpovednosť za maloleté deti a dobrovoľne
navrhli úpravu, ktorá sa odvtedy aj realizuje. Faktický stav podľa šetrenia pomerov zodpovedá úprave
neodkladnéhoopatrenia,jezobochstrándodržiavanýazodpovedánajlepšiemuzáujmumaloletýchdetí.

6. Otec vo svojom vyjadrení k vyjadreniu matku opakovane zdôraznil, že jeho návrh týždenného
striedania vychádza z reálnej životnej situácie, snahy o stabilizáciu vzťahov, minimalizáciu konfliktov
a podpory citovej väzby detí k obom rodičom a je motivovaný výlučne záujmom detí a snahou vytvoriť
pre nich stabilné a predvídateľné prostredie. Znovu poukázal na to, že aj dohoda z 21.10.2025, na
základe ktorej sa realizuje aktuálny režim starostlivosti o deti, je výsledkom jeho ústupkov. Bol ochotný

akceptovať aj režim rozdelenia starostlivosti o deti v režime 60 % ku 40 %, ak by sa realizoval
v predvídateľných súvislejších obdobiach. Znovu zdôraznil, že ani pri intervale napríklad 9 dní u matky
a 7 dní u otca by nedochádzalo k pretrhnutiu kontaktu detí s druhým rodičom, nakoľko ten je realizovaný
v rámci športových aktivít detí. Zdôraznil tiež, že rešpektuje názor maloletého dieťaťa, avšak poukázal
na to, že v situáciách vysokého rodičovského konfliktu je nevyhnutné, aby bol názor maloletého dieťaťa

posudzovaný veľmi citlivo a v širšom kontexte. Doložil fotodokumentáciu spoločných aktivít maloletých
detísnímatotakzobdobiapredpodanímnávrhumatkynaúpravuprávapovinnostírodičovkmaloletým
deťom, ako aj z obdobia po jeho podaní, na ilustráciu blízkosti ich vzájomného vzťahu s tým, že jeho
cieľom je zabezpečiť, aby maloleté deti mali prirodzený, bezpečný a nestresujúci vzťah k obom rodičom,
bez pocitu, že svojimi prejavmi náklonnosti ubližujú druhému rodičovi a žiadal, aby odvolací súd zvážil

ním uvádzané skutočnosti, potvrdil relevanciu odborných zistení a zohľadnil realitu každodenného života
detí a prijal dočasnú úpravu, ktorá zohľadňuje ich stabilitu a emocionálnu pohodu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez

potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zmenu
uznesenia súdu prvej inštancie, ktorá spočíva v zamietnutí návrh otca na nariadenie neodkladného
opatrenia, nakoľko tak v čase jeho vydania ako aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu absentuje
potreba bezodkladnej úpravy pomerov (§ 388 CSP).

8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez

výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

12. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.13. V zmysle čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom
pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadnia najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa ako aj bezpečie a

stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových

väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami i využitie možných prostriedkov na
zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. V zmysle čl. 41 ods. 4 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava
SR“), starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a

starostlivosť.

16. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa, táto zásada je vyjadrená aj v § 28 ods. 1 a 2 zákona o rodine.
Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak rodičia

spolu nežijú.

17. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým dočasne upravil neodkladným opatrením režim starostlivosti rodičov o maloleté deti.

18. Vychádzajúc zo skutkových okolností prípadu a vyššie citovaných ustanovení zákona dospel
odvolací súd k záveru, že podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia splnené neboli. Zákonná
úprava konania o neodkladných opatreniach totiž vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia, ako
formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu bezodkladne
upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a

zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keď súd spravidla
rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania. Naliehavý charakter
konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle dokazovanie, tak
ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného
opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených

dôkazovzisťujenajvýznamnejšieskutočnostidôležitéprerozhodnutieonávrhunaneodkladnéopatrenie
(por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012). Spravidla to znamená, že
súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti s dostupnými dôkazmi
z hľadiska ich pravdepodobnosti. Nariadenie neodkladného opatrenia v každom prípade vyžaduje
splnenie podmienky, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery. Pri rozhodovaní o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia je určujúci aktuálny stav, resp. terajšie pomery vo vzájomných
vzťahoch účastníkov.

19. Samotný rozpad rodiny nie je bez ďalšieho dôvodom na zásah súdu neodkladným opatrením
do úpravy pomerov. Obzvlášť to platí, ak rodičia dokážu na starostlivosti o deti dohodnúť, hoci aj

kompromisom, ktorý je pre jedného z nich (alebo prípadne aj pre oboch) výsledkom nielen úplnej
spokojnosti s formátom dohodnutej realizovanej starostlivosti ale aj výsledkom ústupkov. Skutočnosť,
že rodičia nedokážu spolu komunikovať za predpokladu, že sa fakticky realizuje striedavá osobná
starostlivosť o maloleté deti, ktorú v pomere 60 % zabezpečuje matka a v pomere 40 % otec, nie je bez
ďalšieho dôvodom, aby súd pristupoval k nariaďovaniu neodkladného opatrenia. To by prichádzalo do

úvahy, ak by reálne hrozilo, že by jeden z rodičov (v tomto prípade otec ako navrhovateľ) mal zamedzený
priestor na realizáciu kontaktu s maloletými deťmi do takej miery, že by sa bolo možné odôvodnene
obávať, že tým utrpia vzťahy medzi maloletými deťmi a otcom. Nie je však účelom neodkladného
opatrenia prevziať dočasnú dohodu rodičov vo vzťahu k realizácii starostlivosti o deti. Úlohou súduprvej inštancie bolo vysporiadať sa s návrhom otca, ktorý sa v zásade domáhal samotným návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia iného režimu realizácie striedavej osobnej starostlivosti, na ako sa
s matkou dohodol, keď za vhodnejšie považuje realizovať ju v dlhších časových intervaloch striedania

(on sám navrhuje intervaly týždenné, prípadne v pomere 60 % v prospech matky a 40 % v prospech
otca). Ak by súd prvej inštancie považoval režim starostlivosti realizovaný od 21.10.2025 (nikým zo
zúčastnených pritom nie je ani len tvrdené, že by sa nerealizoval) za postačujúci, správnym postupom
bolo návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť. Ak by ho považoval
za dôvodný, potom by bolo namieste buď návrhu otca vyhovieť, prípadne upraviť iný vhodný režim

starostlivosti o maloleté deti, ktorý by zodpovedal osvedčenému skutočnému stavu. Potreba nariadenia
neodkladného opatrenia však nespočíva v prevzatí rodičmi dohodnutej a realizovanej úpravy.

20. Otec síce uvádza, že súd prvej inštancie, tým, že neupravil dlhšie časové úseky stretávania,
nezohľadnil psychologické riziká spojené s častým striedaním prostredí, resp. že bez opory v
odborných poznatkoch alebo vo vykonanom dokazovaní uzavrel, že týždňový interval striedavej osobnej

starostlivosti bude pre maloleté deti príliš dlhý, z ničoho, čo doposiaľ vyšlo najavo, však nevyplýva,
že by aktuálny režim rodičmi realizovanej striedavej osobnej starostlivosti akokoľvek maloleté deti
ohrozoval. Práve naopak, to aký režim je z hľadiska psychického, emocionálneho a vývinového najlepší
pre maloleté deti, bude, v prípade, ak ho nedokážu rodičia v priebehu konania identifikovať, predmetom
riadneho dokazovania v konaní vo veci samej. Rovnako ním bude zodpovedanie otázky, či napätie,

ktoré deti prežívajú je dôsledkom režimu starostlivosti alebo dôsledkom iných faktorov, ako aj otázky,
či sú maloleté deti vystavované konfliktu lojality a aký to má na nich vplyv. V rámci procesu riadneho
dokazovania bude mať súd prvej inštancie v prípade potreby vyhodnotiť aj možnosť existencie konfliktu
lojality aj s ohľadom na podnet nevlastnej sestry maloletých (otcovej dcéry) a v prípade potreby bude
mať aj možnosť túto otázku podrobiť širšiemu objektívnemu dokazovaniu.

21. Pokiaľ ide o stabilitu režimu stretávania, nemožno súhlasiť s interpretáciou otca vo vzťahu k záverom
poradenských procesov, ktorou otec podporuje svoj návrhu na úpravu dlhších časových úsekov
striedania starostlivosti rodičov o maloleté deti. Pre maloleté deti je z pohľadu stability nepochybne
dôležité, aby im rodičia dokázali zrozumiteľne a dostatočne empaticky odkomunikovať dôvody aktuálnej
situácie a vytvoriť im priestor, aby v režime (ktorý si napokon rodičia dohodli a ktorý realizujú),

mohli pokiaľ možno v čo najväčšom komforte benefitovať. Aj režim, ktorý si rodičia dohodli na
informatívnom stretnutí 21.10.2025, resp. modifikovali dovtedajší režim, je režimom, ktorý vie zabezpečiť
deťom dostatok pokoja, bezpečia a priestoru na zdravý emocionálny vývin, je dostatočne stabilný,
predvídateľný, má jasnú štruktúru a umožňuje deťom plynule prechádzať zo starostlivosti jedného rodiča
do starostlivosti druhého rodiča.

22. Dôvodom na zásah súdu neodkladným opatrením nie ani skutočnosť, že dočasnú dohodu, ktorú
rodičia uzavreli na informatívnom stretnutí 21.10.2025, otec nepovažuje za dohodu vyváženú, ani
za výsledok rovnocenného a slobodného konsenzu oboch rodičov, keď tvrdí, že bola výsledkom
opakovaných ústupkov z jeho strany a jeho snahy predchádzať konfliktom. Ak je pravdou, že otec
bol ochotný pristúpiť pri dosiahnutí dočasnej dohody ku kompromisom, odvolací súd túto skutočnosť

hodnotí pozitívne. Jej výsledkom je, že aktuálne majú deti zabezpečený kontakt s oboma rodičmi
v dostatočnej miere na to, aby dokázali budovať a rozvíjať svoj rovnocenný vzťah s oboma rodičmi.
Úlohou oboch rodičov nateraz je vytvárať maloletým deťom také podmienky, aby boli v čo najvyššej
možnej miere uchránené neprimeranému tlaku, ktorý môže pre nich predstavovať už len samotná
existenciarodičovskéhokonfliktu.Prirežime,kedyotecrealizujestarostlivosťomaloletédetikaždýpárny

kalendárny týždeň od pondelka od 13.30 hod. do utorka do 13.30 hod. a od piatka od 13.30 hod. do
najbližšieho nepárneho pondelka do 8.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň od stredy od 13.30
hod. do piatka do 8.00 hod. tak nie je dôvod, aby do úpravy pomerov neodkladným opatrením zasahoval
súd. Súčasná forma realizácie starostlivosti neznamená, že v budúcnosti nemôže dôjsť zmene a to či
už dohodou rodičov sledujúcou záujem maloletých detí, prípadne rozhodnutím súdu opretým o riadne

vykonané dokazovanie a rovnako sledujúcim záujem maloletých detí.
23. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa so všetkými námietkami odvolateľa.
Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá
ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán
(porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III.ÚS 209/2004, II.ÚS 200/2009

a pod.), k čomu odvolací súd pri svojej argumentácii smeroval.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím §
388 CSP zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.25. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania, keďže nejde o konečné rozhodnutie.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).