Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 8, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 26C/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123419303
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Naďa Pethöová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:6123419303.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou v právnej veci žalobcu: J..

M. M., N.. XX.XX.XXXX, A. D. XX, Š., zastúpený: KVAŠŇOVSKÝ & PARTNERS/ADVOKÁTI s.r.o., IČO:
51003848, so sídlom Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4, Bratislava, proti žalovanému: T. M.,
N.. XX.XX.XXXX, A. L.. V.. T.. Š. X, Š., zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná
2264/3, Šaľa, o zaplatenie 2942,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd žalovanému priznáva 100% náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou súdu dňa 27.10.2023 žalobca žiadal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 2942,40 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania 9,50% ročne z dlžnej sumy

od 07.09.2023 do zaplatenia, a to z právneho dôvodu náhrady škody.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie predžalobnou výzvou, doručenkou, oboznámením sa s obsahom
uznesenia OS Galanta č.k. 22C/4/2021-33, upovedomením o začatí exekúcie, faktúrou č. 470/2021,
zápisnicou, kúpnymi zmluvami, montážnymi listami meradla, vyúčtovaním služieb, fotodokumentáciou,

ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami obsiahnutými v spise a dospel k nasledovným zisteniam
skutkového a právneho stavu veci:

4. Zo žaloby a vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu vyplynulo, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti
- bytu č. X nachádzajúceho sa na 1. p. vo vchode č. X bytového domu so súpisným číslom XXX
postaveného na pozemkoch parcely registra „C“ č. XX o výmere 315 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
vrátanespoluvlastníckehopodielupriestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytového

domu, v ktorom sa byt žalobcu nachádza a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, na ktorých sa
nachádza bytový dom, a to o veľkosti tohto spoluvlastníckeho podielu 970/10000-in, zapísaný LV č.
XXXX pre katastrálne územie Šaľa. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č. X nachádzajúceho
sa na prízemí vo vchode č. X bytového domu, vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu, v ktorom sa byt žalovaného nachádza
a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, na ktorých sa nachádza bytový dom, a to o veľkosti tohto
spoluvlastníckeho podielu 1000/10000-in, zapísaný LV č. XXXX pre katastrálne územie Šaľa. Žalovaný

je vlastníkom pivnice, ktorá prislúcha k bytu žalovaného. Žalobca a žalovaný sú bratia. Žalobca v
minulosti umožnil žalovanému užívanie svojho bytu - bytu žalobcu, a to po dobu kým byt žalovaného
prechádzal rekonštrukciou zo strany žalovaného. Po skončení rekonštrukcie bytu žalovaného sa
žalovaný pomerne neochotne a po viacerých urgenciách zo strany žalobcu vysťahoval z bytu žalobcu.Žalovaný počas obdobia kedy užíval byt žalobcu vyvolal protiprávny stav, ktorý dlhodobo udržoval a v
dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda. Protiprávny stav, ktorý žalovaný vyvolal, súvisí so spôsobom
vykurovania bytu žalobcu, resp. s technickým napojením rozvodov vykurovania bytu žalobcu na zdroj

tepla. Spôsob vykurovania jednotlivých bytov v bytovom dome, a teda aj bytu žalobcu a bytu žalovaného,
umožňujú vykurovacie rozvody v rámci bytového domu, ktoré sa od bodu ich napojenia na centrálny
zdroj vykurovania rozvetvujú cez jednotlivé priestory bytového domu až do koncových vykurovacích
telies (radiátorov) v bytoch. V prípade žalobcu vedú vykurovacie rozvody do bytu žalobcu cez pivnicu
žalovaného,odtiaľnáslednecezbytžalovaného,aždobytužalobcu.Bytžalobcujesituovanýpresnenad

bytom žalovaného a byt žalovaného je situovaný prese nad pivnicou žalovaného. Počas užívania bytu
žalobcu zo strany žalovaného vykonal žalovaný (v súčasnosti Okresným súdom Galanta právoplatne
deklarovaný) nezákonný zásah do vykurovacích rozvodov. Tento zásah spočíva v tom, že v pivnici
žalovanéhovykonalžalovanýpotechnickejstránkeodpojenievykurovacíchrozvodovsmerujúcichztejto
pivnice nielen do bytu žalovaného, ale aj odpojenie vykurovacích rozvodov smerujúcich z tejto pivnice,
cez byt žalovaného do bytu žalobcu, pričom byt žalovaného, ale aj byt žalobcu odpojil žalovaný v pivnici

od napojenia na centrálny zdroj vykurovania. Vykurovacie rozvody smerujúce do bytu žalovaného, ale
aj do bytu žalobcu, pripojil žalovaný v tejto pivnici na individuálny zdroj tepla, t.j. na kotol zakúpený
žalovaným, ktorý bol vo vlastníctve žalovaného. Žalobca nenamietal správaniu sa žalovaného vo
vzťahu k vykurovaniu bytu žalovaného individuálnym zdrojom tepla - kotol, hoci aj tento stav a takáto
zmena vykurovania nie sú v súlade so zákonom. Žalobca namietal, že žalovaný bez jeho súhlasu a

bez jeho vedomia vykonal zmenu spôsobu vykurovania bytu žalobcu teplom, kedy žalovaný odpojil
v pivnici žalovaného byt žalobcu od centrálneho zdroja vykurovania a prísun tepla z neho uzavrel,
pričom pripojil z hľadiska vykurovania byt žalobcu na vykurovanie individuálnym zdrojom tepla - kotlom
žalovaného, s čím žalobca nikdy nesúhlasil. Žalobca ako výlučný vlastník svojho bytu - bytu žalobcu
mal záujem na tom, aby bol jeho byt - byt žalobcu vykurovaný rovnako ako ostatné byty v bytom

dome a tak ako je obvyklé v bytových domoch, a to z centrálneho zdroja vykurovania. Navrátenie
do pôvodného stavu, t.j. do stavu pred nezákonným odpojením bytu žalobcu od centrálneho zdroja
vykurovania a jeho protiprávnym pripojením zo strany žalovaného v pivnici žalovaného na individuálny
zdroj vykurovania - kotol vo vlastníctve žalovaného, bolo možné vykonať len v pivnici žalovaného, a to
spätným technickým napojením rozvodov vykurovania k bytu žalobcu vedúcich z pivnice žalovaného na

centrálny zdroj vykurovania bytového domu, ktoré vykurovacie rozvody musel žalovaný v pivnici odpojiť,
resp. uzavrieť. Vykonanie spätného napojenia bytu žalobcu na centrálny zdroj vykurovania bytového
domu bolo však možné len v mieste, kde došlo k jeho odpojeniu, a tým je pivnica žalovaného. Ostatné
priestory bytového domu, sú prístupné aj iným vlastníkom bytov. Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca
svoj byt pravidelne neobýval, tak sa o existencií vyššie uvádzaného protiprávneho stavu dozvedel až od

zástupcu vlastníkov bytov v bytovom dome. V rámci prítomnosti žalobcu v jeho byte - byte žalobcu totiž
žiadna zmena spôsobu vykurovania najprv viditeľná a ani citeľná nebola. Žalobca až následne zistil,
že sa v byte žalobcu už dávnejšie nekúri, čo indikuje, že žalovaný pravdepodobne technicky - ventilom
uzavrel vykurovací rozvod - vetvu smerujúcu z pivnice žalovaného do bytu žalobcu. Žalobca preto vo
vtedajšom čase nemal žiadnu možnosť jednak zabezpečiť prísun vykurovacieho tepla do svojho bytu

a zároveň ani nemal možnosť pripojenia svojho bytu na centrálny zdroj vykurovania bytového domu,
pretože toto spätné napojenie bolo potrebné uskutočniť v mieste, v ktorom došlo k jeho odpojeniu, a
týmto miestom bola pivnica žalovaného, ktorá je vo vlastníctve žalovaného a ktorú žalovaný dlhodobo
odmietal žalobcovi, ale aj zástupcom vlastníkov bytov sprístupniť. V dôsledku vyššie uvedeného sa
jednalo nielen o protiprávny stav a nezákonný postup zo strany žalovaného, ale v dôsledku tohto stavu

začalo dochádzať aj ku vzniku škôd na byte žalobcu, ktorý bol v zimnom období bez vykurovania. Vyššie
uvedený stav bol preukázaný a deklarovaný aj na schôdzi vlastníkov bytov zo dňa 27.10.2020, pričom
účastníci danej schôdze poverili predsedu schôdze, aby písomne vyzval žalovaného na zjednanie
nápravy. Žalovanému bola v tejto súvislosti zasielaná výzva zo strany zástupcu vlastníkov bytov zo
dňa 27.10.2020, avšak bez odozvy žalovaného. Vzhľadom k vyššie uvedenému stavu sa žalobca

opakovane snažil dostať k rozvodu tepla do bytu žalobcu nachádzajúceho sa v pivnici žalovaného, a to
za tým účelom, aby žalobca jednak obnovil prísun vykurovania do svojho bytu a zároveň, aby žalobca
zabezpečil spätné pripojenie svojho bytu na centrálny zdroj vykurovania pre bytový dom. Za účelom
riešenia vyššie uvedeného stavu sa žalobca opakovane snažil kontaktovať žalovaného, a to rôznymi
spôsobmi (telefonicky, SMS správami, listom), avšak bez akejkoľvek odozvy zo strany žalovaného.

Vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam, bol žalobca nútený pristúpiť k zjednaniu nápravy okolností
vyššie uvedených súdnou cestou. Žalobou (s návrhom na vydanie neodkladného opatrenia) doručenou
Okresnému súdu Galanta dňa 01.02.2021, spolu so všetkými doručenými dôkazmi sa žalobca domáhal
nariadenia neodkladného opatrenia, na základe ktorej Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa01.03.2021, sp. zn.: 22/C/4/2021 bolo rozhodnuté o nariadení neodkladného opatrenia, z titulu ktorého
mal žalovaný povinnosť sprístupniť žalobcovi alebo ním poverenej osobe, pivničný priestor prislúchajúci
k nehnuteľnosti - bytu č. X, nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. X bytového domu na Ul. M. R.

Štefánika so súpisným číslom 119, nachádzajúci sa na pozemkoch parcely registra ,,C“ č. XX, o výmere
315 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie Šaľa a strpieť
úkony opätovného pripojenia nehnuteľnosti - bytu č. X, nachádzajúci sa na X. p. vo vchode č. X bytového
domu na L.. V.. T.. Š. so súpisným číslom XXX nachádzajúci sa na pozemkoch parcely registra ,,C“ č. XX
o výmere 315 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísaný na LV č. XXXX pre katastrálne územie Šaľa,

na centrálny zdroj vykurovania bytového domu. Žalovaný prvotne ani po vydaní súdneho rozhodnutia,
odmietal dobrovoľne sprístupniť Pivnicu. Priestory pivnice sprístupnil, až keď bolo voči nemu vedené
exekučné konanie na exekútorskom úrade V.. V. Á., č.k. XXXEX XXX/XX. Až následkom blížiaceho sa
výkonu súdneho rozhodnutia, žalovaný sprístupnil pivnicu žalobcovi a žalobca za asistencie odborných
pracovníkov z plynárenského odvetvia - opätovne pripojil svoj byt na centrálny zdroj vykurovania
bytového domu a to prostredníctvom odborných úkonov pracovníkov spoločnosti D. B..T..Y.., B. B. S. Č..

XX, XXX XX C., J.: XX XXX XXX. Spoločnosť za znovu uvedenie a napojenie plynového kúrenia bytu na
centrálu vykurovaciu sústavu bytového domu vystavila faktúru vo výške 2.942,40 EUR s DPH. Nakoľko
Okresný súd Galanta sa v súdnom rozhodnutí stotožnil s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých žalovaný
neoprávnene odpojil nehnuteľnosť od centrálnej vykurovacej sústavy bytového domu, pričom túto
skutočnosť žalovaný v predchádzajúcom súdnom konaní ani žiadnym spôsobom nenamietal, považuje

za nesporné, že žalovaný neoprávnene odpojil byt žalobcu od centrálnej vykurovacej sústavy bytového
domu čím hrubo a intenzívne jednak vstúpil do vlastníckych práv žalobcu k bytu žalobcu a zároveň
obmedzil možnosť užívania bytu žalobcu, t.j. obmedzil parciálne oprávnenia žalobcu tvoriace penzum
vlastníckeho práva žalobcu ku svojej nehnuteľnosti. Vyššie uvádzané nesporné konanie žalovaného,
ktorým odpojil byt žalobcu od centrálnej vykurovacej sústavy bytového domu považuje v súlade so

súdnym rozhodnutím Okresného súdu Galanta za neoprávnené, následkom čoho vznikla žalobcovi
majetková ujma v rozsahu nákladov, ktoré musel vynaložiť na znovu pripojenie svojej nehnuteľnosti
na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu. Rozsah týchto nákladov zodpovedá sume uvedenej
na faktúre, t. j. vo výške 2.942,40 EUR s DPH. S cieľom predísť opätovným súdnym sporom medzi
žalobcom a žalovaným, žalobca cestou svojho splnomocneného právneho zástupcu zaslal žalovanému

Predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 30.08.2023 a vyzval ho na zaplatenie náhrady
škody žalobcovi, a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy. Zároveň bol žalovaný upozornený, že v
prípade, ak svoju povinnosť v stanovenej lehote nesplní pristúpime k uplatneniu nárokov súdnou cestou.
Žalovaný predmetnú predžalobnú výzvu prevzal dňa 06.09.2023, avšak do dnešného dňa neuhradil
náhradu škody a ani neprejavil záujem o akékoľvek mimosúdne riešenie danej veci. Právne žalobu

odôvodnil ust.. § 3 ods. 1 OZ, § 123 OZ, § 415 a § 420 ods. 1 OZ. Subsumujúc vyššie uvedené
skutočnosti pod príslušnú právnu úpravu, sa žalobca od žalovaného domáha náhrady škody - v podobe
nákladov na znovupripojenie svojej nehnuteľnosti na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu,
nakoľko žalovaný neoprávneným zásahom (ktorý je potvrdený právoplatným súdnym rozhodnutím
Okresného súdu Galanta), odpojil Byt žalobcu od centrálneho vykurovania bytového domu, pričom pre

účely zabezpečenia možnosti vykurovania, bolo opätovne potrebné vykonať technické úkony smerujúce
k znovunapojeniu bytu žalobcu na vykurovaciu sústavu bytového domu. Vzhľadom ku skutočnosti, že
žalovaný včas a riadne nezaplatil žalobcovi náhradu škody, ktorej výška vyplýva z priloženej faktúry,
tak žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa vyššie uvedenej
občianskoprávnej úpravy a to odo dňa nasledujúceho po dni doručenia predžalobnej výzvy.

5. Na obsah odporu proti platobnému rozkazu reagoval vyjadrením, kde uviedol, že v súčasnosti nemôže
zaujať jednoznačné stanovisko k tomu, či jeho nehnuteľnosť bola v čase prevodu zo žalovaného na
žalobcu napojená na samostatný alternatívny (neoprávnený) zdroj vykurovania, pričom však platí, že
žalobca takéto stanovisko nevie zaujať práve z dôvodu, že žalovaný ho v čase prevodu dotknutej

nehnuteľnosti a ani následne, nikdy neinformoval o tom, že dotknutá nehnuteľnosť je pripojená
na samostatný alternatívny zdroj vykurovania, ktorý je odlišný od centrálnej vykurovacej sústavy
pre ostatné byty príslušného bytového domu. Odkaz žalovaného na čl. III ods. 3.4 kúpnej zmluvy
zo dňa 9.4.2008 nie je a ani nemôže byť považovaný za dôkaz toho, že žalovaný informoval
žalobcu o spôsobe vykurovania predmetného bytu č. X, nakoľko znenie čl. III ods. 3.4 Nadobúdacej

zmluvy je formulované vysoko všeobecne bez akejkoľvek špecifikácie, ktorá by smerovala k spôsobu
vykurovania dotknutého bytu č. 5. Pokiaľ má žalovaný v úmysle sa brániť tým, že žalobcu informoval
o špecifickom alternatívnom spôsobe vykurovania dotknutej nehnuteľnosti, tak bolo aj v kontexte
všeobecnej právnej povinnosti podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, nevyhnutné, aby o takejtoskutočnosti informoval špecificky a konkrétne, čo však neurobil -pričom zo všeobecnej formulácie
čl. III ods. 3.4 nadobúdacej zmluvy, žalobca nemohol rozumne a uveriteľne nadobudnúť informáciu
o špecifickom spôsobe vykurovania pre dotknutú nehnuteľnosť. V tejto súvislosti tiež dávame do

pozornosti nespornú informáciu, že alternatívny zdroj vykurovania sa nachádzal v priestoroch pivnice
žalovaného, ktorá je jeho výlučným vlastníctvom, vzhľadom k čomu tam žalobca nikdy nemal prístup,
aby mohol nadobudnúť informáciu o alternatívnom zdroji vykurovania, pričom známa je tiež skutočnosť,
že žalovaný odmietal žalobcovi dlhodobo sprístupniť túto svoju pivnicu(čo vyplýva aj z okolností súdneho
konania o vydanie Uznesenia o neodkladnom opatrení). Keby žalovaný riadne a pravdivo informoval

žalobcu o špecifickom alternatívnom spôsobe vykurovania predmetnej nehnuteľnosti, tak žalobca by
v kontexte právnej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 415 Občianskeho zákonníka, preveril legitímnosť
tohto alternatívneho spôsobu vykurovania u predsedu SVBaNP Šaľa a v prípade vydania negatívneho
stanoviska k tomuto alternatívnemu spôsobu vykurovania vo vtedajšom čase (tak ako tomu bolo v
čase začatia konania o vydanie Uznesenia o neodkladnom opatrení), nikdy by dotknutú nehnuteľnosť
nenadobúdal, resp. nenadobudol by ju bez toho, aby bol spôsob vykurovania zosúladený s bytovou

politikou SVBaNP Šaľa. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného o tom, že sa snažil so žalobcom dohodnúť na
úhrade zálohových platieb za vykurovanie dotknutého bytu č. 5, tak toto tvrdenie žalovaného v celom
rozsahu poprel. Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz, že by žalobcu kontaktoval za účelom uzatvorenia
nejakej dohody o úhrade zálohových platieb. Záverom ohľadne namietaného nepreukázania vzniku
škody, žalobca poukazuje na ním uhradenú faktúru č. XXX/XXXX, ktorú zaplatil za úkony pripojenia

svojho bytu č. X na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu. Žalobca v tomto smere zabezpečil
vykonanie len takých úkonov, ktoré boli nevyhnutné pre to, aby legitímne napojil svoju nehnuteľnosť
na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu. Žalobca musel tieto úkony znovu pripojenia svojej
nehnuteľnosti na centrálnu vykurovaciu sústavu bytového domu, zrealizovať ako nevyhnutný následok
predchádzajúceho protiprávneho konania žalovaného, spočívajúceho v zavedení alternatívneho zdroja

vykurovania - v rozpore s bytovou politikou SVBaNP Šaľa. Tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mal
použiť existujúce rozvody, považujeme za absurdné, nakoľko v tom prípade by ostal žalobca naďalej
napojený na samostatný alternatívny spôsob vykurovania, ktorý je podľa stanoviska SVBaNP Šaľa
neoprávnený, vzhľadom k čomu, žalovaný nemôže rozumne a spravodlivo žiadať od žalobcu, aby
žalobca zachovával žalovaným vyvolaný protiprávny stav vykurovania svojej nehnuteľnosti. Nadväzne

na uvedené dal opätovne do pozornosti stanovisko SVBaNP Šaľa, podľa ktorého je alternatívny spôsob
vykurovania nehnuteľností v dotknutom bytovom, dome neoprávnený.

6. V rámci vyjadrenia k žalobe žalovaný uviedol, že žalovaný popiera pohľadávku žalobcu v celom
rozsahu. Žalovaný vykonal zmeny v spôsobe vykurovania na nehnuteľnostiach, ktoré boli v čase týchto

úprav t.j. v roku 2003 jeho výlučným vlastníctvom a to bytu č. X a a bytu č. X na LV č. XXXX v k.ú. Š..
Žalovaný nadobudol byt č. X v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 6.10.1997 a byt č. X v zmysle kúpnej zmluvy
zo dňa 29.4.2003. V zmysle priloženého predpisu zálohových platieb platného od roku 2004 je zrejmé,
že obe nehnuteľnosti v tom čase vo výlučnom vlastníctve žalovaného mali samostatné vykurovanie
nakoľko ani žalovaný toho času obývajúci byť č. X ani stará matka žalovaného S. Š., rod. Y. toho času

obývajúca byt č. X neplatili žiadne zálohové ani iné platby za vykurovanie predmetných nehnuteľností. V
zmysle priložených montážnych listov SPP je tak isto zrejmý spôsob vykurovania bytov prostredníctvom
vlastnéhokotlasrokomvýroby2003,kčomužalovanýtakistopredložilfotovýrobnéhoštítku.Žalobcaso
svojou manželkou nadobudol byt č. X od žalovaného na základe kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2008, pričom
o druhu vykurovania tohto bytu boli žalovaným riadne informovaní, čo ako kupujúci potvrdili v zmysle čl.

III ods. 3.4 kúpnej zmluvy zo dňa 9.4.2008. Je pravdou, že žalovaný predmetný byt naďalej užíval avšak
od času kedy byt č. X opustil a jeho užívanie sa dostalo do výlučnej dispozície žalobcu a jeho manželky
sa neúspešne pokúšal dohodnúť na spôsobe úhrady nákladov spočívajúcich vo vykurovaní tohto bytu.
Žalobca odmietal za vykurovanie predmetného bytu žalovanému uhrádzať akúkoľvek pomernú časť
nákladov vynakladaných žalovaným následkom čoho bolo žalobcom uvádzané zastavenie prívodu tepla

z vykurovacieho zariadenia žalovaného. Kroky žalobcu a teda prerábka vykurovacieho systému bytu boli
spôsobené jeho ľahostajnosťou v prístupe ku svojim právam a povinnostiam vyplývajúcim z vlastníctva
nehnuteľnosti nakoľko nie je možné spravodlivo žiadať od žalovaného, aby bezodplatne vykuroval
cudziu nehnuteľnosť. Žalovaný nijakým spôsobom nezasiahol do existujúcich rozvodov kúrenia, žiadne
rozvody neodstránil a teda skutočnosť, že žalobca nevyužil existujúce rozvody k pripojeniu na ústredné

kúrenie považuje za špekulatívne konanie s cieľom finančne uškodiť žalovanému. V zmysle uvedeného
má za to, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda za ktorú by zodpovedal žalovaný nakoľko, strany
žalovaného nedošlo k porušeniu právnej povinnosti.7.Žalobcareagovalvyjadrením,ktorýmpoukázalnaznenie1.bodu,písm.b)Domovéhoporiadku,podľa
ktorého tieto pravidlá a zásady v súlade s podmienkami, zámermi a významom Zmluvy o spoločenstve
vlastníkov bytov, ktorej je nepochybne žalovaný zmluvnou stranou. Pravidlá a zásady bývania dopĺňajú

Zmluvu o spoločenstve vlastníkov bytov. Podľa čl. II ods. 5 Domového poriadku, platí: „Vlastník bytu
nemôže vykonávať úpravy bytu, ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných vlastníkov bytov v bytovom
domevneprimeranomrozsahualebobymenilvzhľaddomubežsúhlasuspoločenstva.Obdobnenesmie
zasahovať do spoločných rozvodov tepla, vody, elektriny, plynu telefónu, bleskozvodu STA.“ Žalovaný
svojím konaním, (ktoré je v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP už považované za nespornú skutočnosť v

spore) a ktoré spočívalo: v odpojení bytu č. X nachádzajúceho sa na X. p. vo vchode č. X bytového
domusosúpisnýmčíslomXXXodcentrálnehovykurovaniaBytovéhodomuajehosúčasnénapojeniena
alternatívny zdroj vykurovania a následne aj v odpojení bytu č. X od alternatívneho zdroja vykurovania,
porušil ustanovenie čl. II ods. 5, Domového poriadku, ktoré je pre žalovaného záväzné ako pre jednu zo
zmluvných strán Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov, keďže týmto konaním zasiahol do spoločných
rozvodov tepla bytového domu. Pre posúdenie protiprávnosti konania žalovaného je pritom celkom

irelevantné, či dotknutý byt číslo 5 bol v čase tohto zásahu ešte vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný
teda konal protiprávne už v momente kedy prvýkrát odpojil byt č. X od centrálneho vykurovania bytového
domu a súčasne ho napojil na alternatívny zdroj vykurovania a súčasne žalovaný konal protiprávne aj
keď tento byť č. X odpojil od alternatívneho zdroja vykurovania a následne byt č. X( v čase kedy už patril
žalobcovi), ponechal bez zdroju prísunu tepla, čím neprimerane zasiahol do vlastníckych práv žalobu,

ako vlastníka bytu č. X. Napriek tomu, že z doterajších vyjadrení žalovaného v spojení s ust. § 151
ods. 1 CSP, je možné za nesporné považovať, že žalovaný viackrát zasahoval do spoločných rozvodov
tepla bytového domu, žalobca si dovoľuje z opatrnosti doložiť v prílohe aj fotodokumentáciu spoločných
priestorov bytového domu, cez ktoré prechádzajú rozvody tepla a z ktorej je viditeľné manuálne silové
odstránenie istých časti (potrubí) rozvodov tepla, ktoré žalovaný odstránil za tým účelom, aby znemožnil

prísun vykurovacieho tepla do bytu č. X. V rámci priloženej fotodokumentácie upriamil pozornosť na
fotografiu č. X, fotografiu č. 5 a fotografiu č. 6, z ktorých je zrejmé odstránenie istých časti (potrubí)
rozvodov tepla. Vzhľadom k vyššie uvedenému považuje za preukázané, že žalovaný v dôsledku
zásahov do spoločných rozvodov tepla v bytovom dome, konal (minimálne) v rozpore s Domovým
poriadkom, ktorý je pre neho záväzný ako súčasť Zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov. Okrem vyššie

uvedených skutočností žalobca namieta, že žalovaný konal protiprávne aj v tom smere, že v dôsledku
odpojenia bytu č. X, v čase kedy bol vo vlastníctve žalobcu, neprimerane zasiahol do vlastníckeho práva
žalobcu, tým, že zamedzil prívod vykurovacieho tepla do žalobcovho bytu č. X a tým znemožnil jeho
užívanie. Z procesnej opatrnosti len zdôraznil, že vecný druh tejto argumentácie bol zo skutkového
hľadiska vymedzený už v znení žaloby. Podľa ust. § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVBaNP“): „Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na
riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní,
udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri
inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich

vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv.“ Podľa ust. § 11 ods. ZoVBaNP: „Vlastník bytu
alebo nebytového priestoru v dome nemôže vykonávať úpravy bytu alebo nebytového priestoru v dome,
ktorými by ohrozoval alebo rušil ostatných v neprimeranom rozsahu alebo by menil vzhľad domu bez
súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ustanovenia osobitných predpisov nie sú tým
dotknuté.“ Podľa ust. § 11 ods. 7, druhá veta ZoVBaNP: „Ak vlastníci bytov a nebytových priestorov

v dome neumožnia odstránenie zistených nedostatkov na technických zariadeniach, zodpovedajú za
vzniknuté škody.“ Z ust. § 11 ods. 1 ZoVBaNP nesporne vyplýva, že vlastník bytového alebo nebytového
priestoru, nesmie zasahovať do vlastníckych práv iného. V danom prípade žalovaný využil svoju
vedomosť o tom, že žalobcov byt č. X je napojený na alternatívny zdroj vykurovania a že vykurovacie
rozvody vedú cez spoločné priestory z pivničného priestoru žalovaného, pričom do týchto rozvodov

manuálne silovo zasiahol tým spôsobom, že ich odstránil a zamedzil akémukoľvek ďalšiemu prísunu
tepla do žalobcovho bytu č. X, čím zásadne obmedzil resp. prakticky znemožnil jeho obývateľnosť.
Predmetný stav je z pohľadu žalobcu zrejmým protiprávnym konaním, ktoré spočíva v zásahu do
vlastníckeho práva žalobcu v rozsahu možnosti užívania nevykurovaného bytu. Ďalej z komentovaného
výkladového znenia k ust. § 11 ods. 4 ZoVBaNP, vyplýva, že právo každého vlastníka uskutočňovať

vo svojom byte alebo v nebytovom priestore stavebné úpravy musí byť zákonom obmedzené nielen
s ohľadom na ochranu bezpečnosti a statiky spoločných častí a spoločných spoločných zariadení
domu, ale aj vzhľadom na možný zásah do výkonu vlastníckych práv ostatných vlastníkov v dome.1
Identifikovateľná protiprávnosť konania žalovaného taktiež spočíva aj v ďalších porušeniach ZoVBaNP,konkrétne ide o porušenie ust. 14b ods. 1, písm. m) ZoVBaNP, podľa ktorého platí, že: „Vlastníci
bytov a nebytových priestorov v dome prijímajú rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak hlasujú o súhlase s úpravou bytu alebo nebytového

priestoru, ktorou vlastník bytu a nebytového priestoru v dome mení vzhľad domu a zasahuje do
spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu vrátane odpojenia od spoločných
rozvodovvykurovaniaateplejúžitkovejvodyvdome,príslušenstvaalebopriľahléhopozemku,akzmluva
ospoločenstvealebozmluvaovýkonesprávyneurčujeinak.“Zvyššieuvedenéhoust.§14bods.1písm.
m)ZoVBaNP,pomerneexplicitnevyplýva,ževlastníkbytuanebytovéhopriestoru,potrebujerozhodnutie

nadpolovičnejväčšinyostatnýchvlastníkovvdomeosúhlasesúpravamibytuanebytovéhopriestoru,ak
nimi mení vzhľad domu a zasahuje do spoločných častí domu, zasahuje do spoločných zariadení domu
vrátane odpojenia od spoločných rozvodov vykurovania a teplej úžitkovej vody v dome, príslušenstva
alebo priľahlého pozemku, ak zmluva o spoločenstve alebo zmluva o výkone správy neurčuje inak.
Žalovaný ani v tomto smere nekonal v súlade so ZoVBaNP, pričom v príkrom rozpore s jeho viacerými
vyššie uvádzanými ustanoveniami, žalovaný viackrát zasahoval do spoločných rozvodov vykurovania

v Bytovom dome a to bez toho aby o tom vôbec upovedomil ostatných vlastníkov a tobôž, aby mal
zákonnom predpokladaný súhlas na takúto činnosť. Z vyššie uvedených okolností je z pohľadu žalobcu
zrejmé, že žalovaný konal v rozpore s viacerými ustanoveniami ZoVBaNP, výsledkom čoho bol závadný
stav - spočívajúci v tom, že žalobcov byt č. X, bol niekoľko mesiacov bez vykurovania a to výlučne z
dôvodov na strane žalovaného, kedy žalovaný jednak tento stav sám nesporne založil (odpojil byť č.

X od alternatívneho zdroja vykurovania) a niekoľko mesiacov ho udržiaval, kedy žalobcovi, predsedovi
SVBaNP p. S. aj právnemu zástupcovi žalobcu, odmietal sprístupniť svoj pivničný priestor, za účelom
znovunapojeniažalobcovhobytuč.5nacentrálnuvykurovaciu1Zákonovlastníctvebytovanebytových
priestorov, 1. vydanie, 2012 (VALACHOVIČ, GRAUSOVÁ, sústavu Bytového domu. Týmto konaním
žalovaný neumožnil odstránenie zisteného závadného stavu až do času vykonateľnosti Uznesenie

Okresného súdu Galanta zo dňa 01.03.2021, sp.zn. 2C/4/2021 o nariadení neodkladného opatrenia,
sprístupnil pivničný priestor, vďaka čomu bolo možné po niekoľkých mesiacoch, znovu napojiť žalobcov
byt č. X na centrálny zdroj vykurovania Bytového domu. Žalobca sa teda okrem iného, aj s poukazom
na ust. § 11 ods. 7, druhá veta ZoVBaNP, domáha náhrady škody od žalovaného, za to, že prvotne
vyvolal protiprávny stav a následne tento udržiaval a dlhodobo neumožňoval jeho odstránenie. Náklady

na odstránenie uvádzaného závadového stavu, nesporne vynaložil žalobca, pričom ich refundácie sa
domáha žalobca titulom náhrady škody. Vychádzajúc z vyššie uvádzaných okolností mal za to, že
protiprávnosť konania žalovaného spočívala vo viacerých rovinách jeho konania, pričom na tieto je
možné nahliadať jednotlivo ale aj vo vzájomných súvislostiach. Sumarizujúc skutočnosti relevantné
pre posúdenie protiprávnosti konania žalovaného, označil nasledovné: porušenie zákazu zasahovania

do spoločných rozvodov tepla, vody, elektriny, plynu, telefónu, bleskozvodu, STA (rozpor s čl. II, ods.
5 Domového poriadku); porušenie zákazu zasahovania do vlastníckych práv ostatných vlastníkov
Bytového domu (rozpor s ust. § 11 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v
spojení s ust. § 127 Občianskeho zákonníka); porušenie povinnosti predpokladajúcej súhlas ostatných
vlastníkov v Bytovom dome odpojením bytu od spoločných vykurovacích rozvodov (rozpor s ust. § 14b

ods. 1 písm. m) zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

8.Žalovanýprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcunapojednávaníuviedol,ževkontextevyjadrenia
žalobcu poukazuje na to, že vo vzťahu k prvým dvom porušeniam uvedeným na č.l. 100 spisu ich
považuje za irelevantné z dôvodu, že nedošlo k zásahu do spoločných rozvodov akýchkoľvek. A vo

vzťahu k tvrdenému tretiemu porušeniu, poukazuje na to, že žalobca v tom čase ani nebol vlastníkom,
takže k takémuto porušeniu dôjsť nemohlo. Časť realizácie alternatívneho vykurovania konkretizoval
už v odpore proti PR, čo podporil dokladmi o údajoch o vtedajších platbách za vykurovanie a zároveň
poukázal na to, že realizácia tejto alternatívy vykurovania nepredstavuje zásah do spoločných rozvodov
v bytovom dome a ako taký rozhodne nevyžadoval rekonštrukciu, resp. prerábku rozvodov tak ako ju

realizoval žalobca, nakoľko sa stačilo na existujúce rozvody naspäť pripojiť.

9. Právny zástupca žalobcu reagoval primárne poukázaním na skutočnosť, že tvrdenie žalovaného
o tom, že žalobca dostal do vlastníctva predmetný byt už nevykurovaný, je novým tvrdením. Ďalej
poukázal na to, že žalovaný doposiaľ nepreukázal, že k realizácii alternatívneho vykurovania bytu

malo dôjsť v čase, ktorý žalovaný uvádza, a teda pred uzatvorením zmluvy o prevode vlastníckeho
práva, resp. žalovaný doposiaľ nepreukázal celkovo kedy k tomuto zásahu malo dôjsť. A čo sa týka
existencie zásahu do rozvodov, má za to, že žalobca ju dostatočne preukázal najmä s poukazom
na fotodokumentáciu z ktorej existencia tohto zásahu je zrejmá. V neposlednom rade má za to, žežalovaný presúva jemu patriace dôkazné bremeno na žalobcu. Žalovaný objektívne znemožnil prívod
plynu do predmetného bytu, ďalej čo sa týka zásahu do rozvodov, žalobca jeho existenciu preukázal
s poukazom na fotodokumentáciu a správu vlastníkov bytov a upriamuje pozornosť na už vznesený

návrh na uloženie povinnosti žalovanému poskytnúť súčinnosť subjektu, ktorý bude realizovať odborné
vyjadrenie vo vzťahu k druhu zásahu do rozvodov.

10. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

11. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

12. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

13. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

14. Podľa § 443 OZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

15. Podľa § 5 ods. 1 písm. f) z.č. 182/1993 Z.z. zmluva o prevode vlastníctva bytu a zmluva o
prevode vlastníctva nebytového priestoru v dome musí byť písomná a okrem všeobecných náležitostí

musí obsahovať: f) zistenie technického stavu bytu a nebytového priestoru podľa znaleckého posudku
s uvedením opráv, ktoré treba nevyhnutne vykonať v najbližších dvanástich mesiacoch, ak o to
nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru požiada.

16. Predmetom konania je nárok žalobcu na náhradu škody v podobe nákladov žalobcom vynaložených

na znovupripojenie bytu v jeho vlastníctve na spoločné vykurovacie rozvody v bytovom dome.

17. Z vykonaného dokazovania bol preukázaný skutkový stav, podľa ktorého sú strany sporu blízkymi
osobami prvého stupňa pobočného radu. Žalovaný kúpnou zmluvou z 09.04.2008 previedol vlastnícke
právo k bytu č. X nachádzajúceho sa na X. p. vo vchode č. X bytového domu so súpisným číslom XXX,

postaveného na pozemkoch parcely registra „C“ č. XX o výmere 315 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
vrátanespoluvlastníckehopodielupriestorunaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachbytového
domu, v ktorom sa byt žalobcu nachádza a spoluvlastníckeho podielu k pozemkom, na ktorých sa
nachádza bytový dom, a to o veľkosti tohto spoluvlastníckeho podielu 970/10000-in, zapísaný LV č.
XXXX pre katastrálne územie Šaľa na žalobcu a jeho manželku ako kupujúcich do BSM 1/1. Žalobca

disponuje vlastníckym právom k predmetnému bytu doposiaľ. V rovnakom bytovom dome vlastní byt
aj žalovaný, pričom ide o byt č. X nachádzajúci sa na prízemí vo vchode č. X bytového domu, vrátane
spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,
príslušenstvom bytu je i pivnica.

18. Užívanie bytu žalobcu žalovaným v presne nezistenom čase nasledujúcom po čase prevodu
vlastníckeho práva k bytu na žalobcu žalovaný účinne nepoprel, v dôsledku čoho možno uvedenú
skutočnosť považovať za nespornú.

19. Medzi stranami sporu nebolo sporným, že žalovaný zrealizoval v byte č. alternatívnu formu

vykurovania bytu nezávislú na centrálnom vykurovaní v podobe inštalovania vlastného vykurovacieho
zariadenia (kotla) na účel vykurovania bytu č. X a č. X v rámci bytového domu.

20. Sporným v konaní bol čas realizácie tejto alternatívnej formy vykurovania, nakoľko žalovaný v
rámci odporu proti platobnému rozkazu tvrdil, že alternatívne vykurovanie bytu žalobcu realizoval ešte

v čase, kedy vlastníckym právom k bytu disponoval on, a to v roku 2003, o ktorej skutočnosti žalobca
vedel, a ktorá tvrdenie dôkazne podložil výrobným štítkom alternatívneho vykurovacieho telesa (kotla)
z roku 2003, ako aj predpis zálohových platieb platný od roku 2004, z obsahu ktorého vyplynulo, že
ani žalovaný (v tom čase vlastniaci a obývajúci byt žalobcu), ani stará matka strán sporu v tom čase
obývajúca byt č. X umiestnený v rovnakom bytovom dome, neplatili zálohové ani žiadne iné platby za

vykurovanie predmetných bytov. Nadôvažok, poukázal na obsah doložených montážnych listov SPP,
a.s., z ktorých je zrejmé, že oba byty boli vykurované vlastným vykurovacím telesom. V konečnom
dôsledku o vedomosti alternatívneho spôsobu vykurovania svedčí i čl. III bod 3.4 kúpnej zmluvy z
09.04.2008.21. V písomnej reakcii žalobcu tento na margo času realizácie alternatívneho vykurovania uviedol,
že hoci vyššie uvedenú časť procesnej obrany produkovanej žalovaným považuje za irelevantnú v

snahe vyviniť sa, a to z dôvodu, že skutkový stav veci samej je preukázaný a deklarovaný obsahom
uznesenia OS Galanta sp. zn. 22C/4/2021 z 01.03.2021 o nariadení neodkladného opatrenia, proti
ktorému sa žalovaný ani neodvolal (a teda tam deklarované podstatné skutočnosti nepoprel), ktoré
rozhodnutie podľa žalobcu predstavuje prekážku res iudicata; nemôže zaujať jednoznačné stanovisko
k tomu, či bol alebo nebol byt č. X v čase prevodu vlastníckeho práva na žalobcu už vybavený

alternatívnym vykurovaním, avšak sa domnieval, že skôr nie, nakoľko ak by tomu tak bolo a žalovaný
by ho najmä o tom pred uzatvorením kúpnej zmluvy riadne informoval, s najväčšou pravdepodobnosťou
by od uzatvorenia kúpnej zmluvy ustúpil, a to v kontexte právnej povinnosti determinovanej ust.
§ 415 OZ by minimálne overil legitímnosť takejto formy vykurovania. Následne poprel, že by ho
žalovaný o existencii alternatívneho vykurovania informoval či už v čase predchádzajúcom uzatvoreniu
zmluvy alebo kedykoľvek potom. Na ostatnom pojednávaní žalobca vyjadril presvedčenie, že tvrdenie

žalovaného realizácii alternatívneho vykurovania v čase pred prevodom vlastníctva k bytu na žalobcu
je nepreukázaným.

22. Primárne súd konštatuje, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia OS Galanta č.k.
22C/4/2021- 33 zo dňa 01.03.2021, ktorým súd žalovanému výrokovou časťou rozhodnutia uložil

povinnosť sprístupniť žalobcovi pivničný priestor prislúchajúci k bytu č. X do právoplatného skončenia
konania vo veci samej nevykazuje čo do právnych účinkov atribút záväznosti podľa ust. § 193 CSP (súd
jeho obsahom v tomto konaní viazaný nie je, pričom záväznou časťou sa rozumie právoplatná výroková
časť); rovnako vychádzajúc z označenia predmetu konania vo veci samej tak ako je to uvedené v záhlaví
uznesenia, nemôže ísť vo vzťahu k tomuto konaniu (o splnenie povinnosti v podobe zaplatenia peňažnej

sumy) o prekážku res iudicata podľa ust. § 230 CSP, nakoľko zjavne nejde o rovnakú vec, čím hypotéza
ust.§ 230 CSP naplnená nie je a teda prípadná aplikácia procesnej sankcie ust. § 230 CSP je vylúčená.

23. V danom kontexte súd poznamenáva, že ak by existencia právoplatného uznesenia OS Galanta
č.k. 22C/4/2024-33 skutočne predstavovala vo vzťahu k predmetnému konaniu prekážku právoplatne

rozhodnutej veci, súd by konanie musel zastaviť, t.j. nerozhodoval by v tejto veci v jej merite.

24. Vonkoncom nie nepodstatným je však ten fakt, že záväzná časť rozsudku je časť výroková (nie
odôvodnenie),sčímplnekorešpondujeust.§358CSPexplicitnevylučujúcemožnosťpodaniaodvolania
proti odôvodneniu rozhodnutia.

25. Irelevantnou je i argumentácia žalobcu o tom, že nepodaním opravného prostriedku proti uzneseniu
o nariadení neodkladného opatrenia žalovaným ako tam procesne neúspešnej strane, tento fakticky
potvrdil správnosť obsahu rozhodnutia v dôsledku absencie uvedených právnych účinkov nepodania
odvolania v platnej zákonnej úprave. Možnosť podania odvolania ako riadneho opravného prostriedku

proti rozhodnutiu vydanému súdom v rámci civilného sporu predstavuje procesné právo neúspešnej
strany, nie jej povinnosť, pričom žiadne ustanovenie zákona nepriznáva rezignácii na podanie odvolania
prípadné právne účinky zodpovedajúce záväznosti v danom konaní zistenému (v prípade neodkladného
opatrenia len osvedčenému, na rozdiel od konania vo veci samej, kde pod pojmom zisteného stavu sa
rozumie stav preukázaný) skutkovému stavu vo vzťahu k iným konaniam. Právnym účinkom nepodania

opravného prostriedku je účinok v podobe právoplatnosti odvolaním nenapadnutého rozhodnutia e teda
záväznosť jeho výroku v intenciách ust. § 226 a § 228 CSP.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k realizácii alternatívneho vykurovania
žalovaným na byte č. X došlo ešte v roku 2003 tak ako tvrdil žalovaný. Žalobca totiž predmetné tvrdenie

produkované žalovaným v rámci odporcu a pohľadu ust. § 153 ods. 1 CSP riadne a včas v priebehu
konania účinne nepoprel (nevedel sa kvalifikovane k danej časti procesnej obrany vyjadriť, výslovne
poprel len splnenie informačnej povinnosti žalovaného ako predávajúceho). Žalovaný predložil za
účelom preukázania pravdivosti jeho tvrdenia listinné dôkazné prostriedky, pričom najmä z neexistencie
platieb podľa predpisu platieb na rok 2004 a nasledujúce (v ktorom čase bol byt č. X obývaný) na

účely vykurovania v spojitosti s montážnym listom SPP, a.s. zo dňa 09.07.2003 o zmene zariadenia,
podporne prihliadnuc i na výrobný štítok kotla z roku 2003 (samostatne svedčiaci výlučne o roku
výroby vykurovacieho zariadenia, nie o čase jeho montáže) možno považovať za preukázané, že
k zmene v spôsobe vykurovania bytu č. X došlo v roku 2003, t.j. v čase existencie vlastníckehopráva k bytu žalovaného, pričom ku dňu prevodu vlastníckeho práva k bytu na žalobcu a jeho
manželku už alternatívne vykurovanie predstavovalo súčasť technického vybavenia bytu. Z uvedeného
hľadiska súd nevykonal dokazovanie na ostatnom pojednávaní navrhnuté žalobcom v podobe výsluchu

žalovaného vo vzťahu k času realizácie alternatívneho vykurovania s poukazom na jeho nadbytočnosť
a nehospodárnosť, keďže uvedené tvrdenia žalovaný zrozumiteľne učinil už v rámci odporu proti
platobnému rozkazu ako v poradí prvom procesnom úkone v konaní mu náležiacom, ktoré tvrdenie
protistranou účinne popreté nebolo.

27. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie
škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V danom prípade sa vyžaduje
aj zavinenie, t.j. ide o druh subjektívnej zodpovednosti, aplikácia predpokladu existencie zavinenia
žalovaného je vylúčený. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny
vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo
poškodenéhopožadovaťnáhraduškodyapovinnosťtoho,ktopodľazákonazaškoduzodpovedá,škodu

nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého
záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti
spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym

konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k
vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti
tomupríčinnousúvislosťou(kauzálnynexus)jeurčitýobjektívnyvzťahmedziskutočnosťouzakladajúcou
zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Forma zavinenia má

význam pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri
možnosti použitia práva moderácie podľa § 450.

28. Príčinná súvislosť ako jeden zo základných hmotnoprávnych predpokladov pre úspešné uplatnenie
si nároku zo zodpovednosti za škodu v danom prípade predstavuje priamy objektívny vzťah medzi

porušením právnej povinnosti (žalobcom vymedzené v rozsahu troch rôznych druhov porušení: 1/ zákaz
zasahovania do spoločných rozvodov tepla podľa čl. II ods. 5 Domového poriadku; 2/ zákaz zasahovania
do vlastníckych práv ostatných vlastníkov bytového domu podľa ust. § 11 z.č. 182/1993 Z.z. v spojení s
ust. § 127 OZ; 3/ potreba súhlasu ostatných vlastníkov v bytovom dome s odpojením bytu od spoločných
vykurovacích rozvodov podľa ust. § 14b ods. 1 písm. m) z.č. 182/1993 Z.z.) a tvrdenou škodou v podobe

nákladov vynaložených žalobcom na znovuzapojenie bytu č. 5 na spoločné rozvody vykurovania.
Existencia príčinej súvislosti je daná vtedy, ak porušenie (zavinené, t.j. realizované žalovaným) právnej
povinnosti priamo a bezprostredne viedlo k vzniku škody, pričom žalobca uvedený sled udalostí nemal
objektívne možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, t.j. neželanému následku v podobe vzniku škody
zabrániť.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v čase po realizácii alternatívneho spôsobu
vykurovania majúceho predstavovať porušenie právnej povinnosti do vzniku tvrdenej škody, došlo k
právnej skutočnosti v podobe dvojstranného právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 09.04.2008, predmetom
ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu č. X na žalobcu a jeho manželku v podiele 1/1 BSM, pričom

vychádzajúc z obsahu platnej a účinnej kúpnej zmluvy (platnosť sporná nebola) je v jej čl. III bod 3.4
označený ako „technický stav domu a bytu“ obsiahnuté vyhlásenie kupujúcich, že pred uzatvorením
zmluvy sa oboznámili ako so stavom bytu a jeho vybavením, tak i so stavom spoločných častí a zariadení
domu a pozemku, v ktorom stave ho preberajú a kupujú.

30. Predmetné vyhlásenie svedčí o skutočnosti, že žalobca najneskôr do 09.04.2008 (uzatvorenia
zmluvy) mohol a mal mať vedomosť o existencii alternatívneho spôsobu vykurovania predmetu kúpy,
ktoré vykurovanie nepochybne možno subsumovať pod pojem technický stav bytu, vychádzajúc zo
všeobecne známych skutočností, kedy možno rozumne uzavrieť, že priemerný kupujúci pred realizáciou
kúpy bytu za jeden z podstatných faktorov predstavujúcich predmet jeho záujmu považuje spôsob a v

neposlednom rade i náklady spojené s vykurovaním bytu. Niet dôvodu stotožniť sa s argumentáciou
žalobcu o tom, že výpovedná hodnota bodu 3.4 zmluvy by zodpovedala preukázaniu vedomosti žalobcu
o alternatívnom vykurovaní len v prípade, ak by bolo alternatívne vykurovanie explicitne uvedené v
rámci zmluvy. Súbežne súd konštatuje, že alternatívny spôsob vykurovania nemožno nazvať skrytouvadou vyžadujúcou jej uzatvoreniu zmluvy predchádzajúce výslovné uvedenie predávajúcim, nakoľko
potenciálnu možnosť jej minimálne vizuálnej skrytosti vyvrátil sám žalobca v rámci produkcie dôkazných
prostriedkov, kde okrem iných predložil súdu fotodokumentáciu rozvodov tepla, z ktorej malo byť súdu

zrejmé, že do rozvodov tepla bolo zasiahnuté, t.j. o rovnakej skutočnosti mohol a mal mať vedomosť
žalobca v pozícii kupujúceho po absolvovaní bežnej prehliadky bytu a jeho príslušenstva. Možno len
dedukovať, že obojstranná znalosť zmluvných strán o existencii alternatívnej formy vykurovania bytu ku
dňu zatvorenia kúpnej zmluvy mohla byť dôvodom nerealizovania znaleckého posudku (opak nebol v
konaní tvrdený) ako obligatórnej povinnosti determinovanej ust. § 5 ods. 1 písm. f/ z.č. 182/1993 Z.z.

na základe požiadavky kupujúceho, ktoré ustanovenie reflektuje na oprávnený záujem kupujúceho na
spoľahlivé zistenie technického stavu bytu. V kontexte opísaného preukázaného skutkového stavu tak
možno dospieť k záveru, že v dôsledku vedomosti a akceptácie (i prípadnej rezignácie na povinnosť
a právo dôkladne sa oboznámiť s technickým stavom kupovaného bytu kupujúcimi, ktoré právo je
garantované i s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. f) z.č. 182/1993 Z.z.) existencie alternatívneho
vykurovania žalobcom najneskôr k 09.04.2008 došlo k narušeniu priamosti príčinnej súvislosti medzi

zavineným porušením právnej povinnosti žalovaným v roku 2003 a škodou tvrdenou žalobcom v podobe
nákladov žalobcom v roku 2021 vynaložených na odpojenie bytu od alternatívneho vykurovania a
znovupripojenie na spoločné rozvody vykurovania, v dôsledku ktorej skutočnosti nemožno spravodlivo
priznať nárok zo zodpovednosti za škodu v situácii, kedy žalobca v pozícii nadobúdateľa vlastníckeho
práva k bytu č. X mohol a mal mať vedomosť o porušení právnej povinnosti predávajúcim, ktorú

skutočnosť akceptoval bez výhrad, čo vyústilo do uzatvorenia kúpnej zmluvy, a následne sa domáhať
po uzatvorení zmluvy vynaložených nákladov na zmenu predtým akceptovaného spôsobu vykurovania
bytu voči predávajúcemu. Z pohľadu zavinenia tak uzatvorením kúpnej zmluvy svedčiacej o vedomosti
a akceptovaní alternatívneho vykurovania žalobcom ako kupujúcim, tento prevzal časť zodpovednosti
za porušenie právnej povinnosti na seba v znení ust. § 438 OZ (niet pritom rozdielu medzi tým, účasť

škodcov spočíva v spoločnom zavinení škody alebo v ich objektívnej účasti na spôsobení škody;
rozhodujúca je iba skutočnosť, že viaceré osoby svojou činnosťou, prípadne nečinnosťou spôsobili
spoločne inej osobe škodu).

31. Vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti prezentovanej žalobcom troma rôznymi porušeniami súd

že porušenia vyššie v texte špecifikované v bodoch 2/ a 3/ sú aplikovateľné na základe uplatnenia
aktívne vecne legitimovanými subjektami v pozícii poškodených, ktorým v čase porušenia právnej
povinnosti žalobca zjavne nebol, keďže nedisponoval vlastníckym právom k bytu č. X, pričom nebolo
tvrdené a ani v konaní preukázané, že by bol vlastníkom iného bytu v bytovom dome. Porušenie
právnej povinnosti definovanej v bode 1/ vyššie v texte v konaní bolo protistranou ako tvrdenie účinne

popreté (žalovaný poprel tvrdenie o zásahu do spoločných rozvodov tepla, trval na tom, že realizáciou
alternatívneho spôsobu vykurovania žiadnym spôsobom nezasiahol do spoločných rozvodov), pričom
návrh na doplnenie dokazovania nariadením znaleckého dokazovania produkovaný žalobcom na
ostatnom pojednávaní, ktoré dokazovanie malo byť vykonané za účelom preukázania pravdivosti
tvrdenia žalobcu o existencii zásahu do spoločných rozvodov tepla, súd ako nehospodárny zamietol pre

už preukázanú absenciu priamej príčinnej súvislosti, ako aj participáciu žalobcu na zavinení, nakoľko ani
prípadné preukázanie existencie porušenia právnej povinnosti pod bodom 1/ nemá spôsobilosť zhojiť/
nahradiť preukázanú neexistenciu čo i len jedného z obligatórnych kumulatívnych hmotnoprávnych
predpokladov nároku zo zodpovednosti za škodu. Vzhľadom na uvedené súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. 255 ods. 1 CSP, kde žalovanému ako plne procesne
úspešnej strane sporu náleží plná (100%) náhrada ako trov konania, tak aj trov právneho zastúpenia
voči neúspešnému žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana sporu, v neprospech ktorej bolo vydané, a to do 15
dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.