Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 8, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120206882
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vorčáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5120206882.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Vorčákovou, v právnej veci žalobcu

Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne
zastúpení: JUDr. Ján Mišura, PhD., Záhradnícka 27, Bratislava, IČO: 37 925 458, proti žalovaným v rade
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXXX/XX, E. a v rade 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom G. XX, právne zastúpení: BELLAN & Partners, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, Martin, IČO: 52
934 969, o zaplatenie 4.035,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná v rade 1/ a žalovaná v rade 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
4.035,38 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4035,38 eur od 16.11.2019 do

zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatný uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.06.2020 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 4 035, 36 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 16.11.2019 do zaplatenia a trovy
konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, žalovaná v rade 1/ je fyzická osoba – držiteľ motorového vozidla
TOYOTA Auris, EČV: E. XXX H., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len vozidlo) a
žalovaná v rade 2/ je fyzická osoba – vodič (ďalej len „vodič“) motorového vozidla TOYOTA Auris, EČV:
E., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda (ďalej len „vozidlo“). Dňa 05.06.2019 zavinil vodič -
žalovaný v rade 2/ predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody vznik škody na motorovom
vozidle HYUNDAI i30, EČV: E., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol I. B. (ďalej len
„poškodený“). Škoda bola poškodenému uhradená v rozsahu a výške podľa ustanovenia § 442 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti
zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b)
zákonač.381/2001Z.z.vplatnomznenípovinnosťuhradiťpoškodenémuzpoistnéhogarančnéhofondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 11.10.2019
z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 4.035,38 eur (náklad

na opravu poškodeného vozidla vo výške 3.833,61 eur + spoluúčasť 201,77 eur). Ako vyplýva z účtu
žalobcu, žalobca uhradil 4.438,92 eur, z čoho 403,54 eur predstavuje spracovateľský poplatok pre
poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením (likvidáciou) škody podľa § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001
Z. z. Vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhraduškody voči zodpovedným subjektom (žalovaný v rade 1/ a 2/) na žalobcu. Ide o zákonný prechod práva
(legálnu cesiu podľa § 524 OZ), ktorý má oporu v ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
v platnom znení. Toto právo si žalobca uplatnil mimosúdne listami zo dňa 15.10.2019 voči žalovaným

v rade 1/ a 2/, za ktorých plnila to, čo podľa zákona mali plniť oni poškodenému. Žalovaní v rade 1/ a 2/
pohľadávku žalobcu do dnešného dňa neuhradili. Žalobca požadoval od žalovaných v rade 1/ a 2/ o
zaplatenie poskytnutého poistného plnenia do 15.11.2019.

3. Súd vo veci vydal dňa 29.06.2020 platobný rozkaz sp. zn. 4C/10/2020, proti ktorému podali žalované

v rade 1/ a 2/ včas vecne odôvodnený odpor.

4. Žalované v rade 1/ a 2/ v podanom odpore doručenom súdu dňa 23.07.2020 uviedli, že žalovanú sumu
nerozporujú, i keď majú výhrady k obsahu výkonu prác opráv a zakúpených dielov na faktúre zo dňa
12.07.2019 spoločnosti A.M. PLUS, s.r.o. Majú za to, že v čase dopravnej nehody dňa 05.06.2019 bolo
predmetné motorové vozidlo riadnym spôsobom poistené, nakoľko bola uzatvorená zmluva o povinnom

zmluvnom poistení. Úhrada vo výške 122,50 eur za povinné zmluvné poistenie bola na účet poisťovne
B. v tvare IBAN: J. XXXXXXXX XXXX XXXX XXXX vykonaná resp. uhradená a aj pripísaná v deň
05.06.2019. Žalovaná v rade 2/ má za to, že v zmysle článku 5.1 kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2018,
žalovaná 1/ ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu okamihom
jeho prevzatia od žalovanej v rade 2/, a to podľa článku 3.1 kúpnej zmluvy v deň podpisu uvedenej

kúpnej zmluvy, teda vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalovaná 2/ namieta pasívnu vecnú legitimáciu
v uvedenej veci.

5. K podanému odporu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 12.10.2020 doručeným súdu toho istého
dňa, v ktorom uviedol, že vykonáva vždy pred úhradou plnenia z poistného garančného fondu

poškodeným dopyt na všetky poisťovne, ktoré sú oprávnené uzavrieť zmluvu na povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel. Z mailovej komunikácie,
vyplýva, že vozidlo žalovanej rade 1/ nebolo v čase dopravnej nehody riadne poistené na povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škody. Žalovaní pripojili ako dôkaz k podanému odporu iba doklad
o úhrade sumy 122,50 eur dňa 05.06.2016 tvrdiac, že na účet poisťovne. Žalobca nie je nadriadený

orgán nad poisťovňami, preto nerozhoduje o uzatváraných poistných zmluvách, a ani ich nemá k
dispozícii, a takisto žalobca nie je účastníkom poistno-právneho vzťahu medzi poisťovňami a ich
poistníkmi, aby posudzoval alebo analyzoval poistné zmluvy uzatvárané medzi tou ktorou poisťovňou
a jej klientom (poistníkom), pretože poistnými zmluvami nedisponuje. Doklad o úhrade nejakej sumy
ešte nepreukazuje bez ďalšieho tú skutočnosť, že sa jedná o poistné na povinné zmluvné poistenie,

pretože žalobca nedisponuje ani účtom poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance
Group, ale najmä ak sa aj jedná o sumu na poistné, tak to bez ďalšieho neznamená, že dopravná nehoda
bola krytá poistením zodpovednosti, pretože úhrada sumy na poistné ešte neznamená tú skutočnosť,
že poistné bolo uhradené riadne a včas. Žalovaní vôbec nepredložili ako dôkaz k podanému odporu
samotnú poistnú zmluvu, z ktorej je zrejmá výška poistného, splatnosť poistného, poistné obdobie a pod.

Žalobca v zmysle § 86 CSP oznámil poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
že sa vedie spor, na výsledku ktorého má právny záujem a vyzval ju písomným podaním (s pripojením
žaloby, dokladu o úhrade sumy 122,50 eur predloženého žalovanými spolu s podaným odporom),
aby ako intervenient vstúpila do konania popri žalobcovi za účelom objasnenia existencie/neexistencie
povinného zmluvného poistenia na motorové vozidlo TOYOTA Auris, EČV: E. v čase dopravnej nehody

(05.06.2019). Poisťovňa KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group žalobcovi oznámila,
že nevstúpi do konania ako intervenient popri žalobcovi, nemá na výsledku právny záujem, pretože
žalovaná v rade 1/ nemala k vozidlu v čase nehody už platne a účinne uzatvorenú poistnú zmluvu na
povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko k jej zániku
došlo s účinnosťou ku dňu 27.05.2019. Žalovaná v rade 1/ uzatvorila dňa 26.04.2018 s poisťovňou

KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo vzťahu k vozidlu TOYOTA
Auris, EČV: E. na neurčito, s ročným poistným obdobím so začiatkom poistenia dňa 27.04.2018, s
dohodnutou výškou poistného 113,90 eur, s periodicitou úhrady poistného 1 x ročne. Žalovaná v rade
1/ zaplatila poistné za obdobie od 27.04.2018 do 26.04.2019 vo výške 113,90 eur dňa 26.04.2018.

Poistné za ďalšie obdobie od 27.04.2019 do 26.04.2020 vo výške 122,50 eur bolo splatné k 27.04.2019,
pričom k uvedenému dátumu poistné plnenie zo strany žalovanej v rade 1/ uhradené nebolo. V zmysle
§ 9 ods. 4 zákona 381/2001 Z. z. v platnom znení dôjde k zániku poistnej zmluvy pre nezaplatenie
do jedného mesiaca po lehote splatnosti poistného, čiže v tomto prípade 27.05.2019, nakoľko medzižalovanou v rade 1/ a poisťovňou nebola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia. O zániku poistnej
zmluvy bola žalovaná v rade 1/ dokonca poisťovňou informovaná, hoci poisťovňa ani nemá takúto
povinnosť, a to oznamovať zánik poistnej zmluvy. Na trvanie poistného vzťahu medzi žalovanou v rade

1/ a poisťovňou nemá ani vplyv dodatočná úhrada poistného zo strany žalovanej v rade 1/ (v tomto
prípade až dňa 05.06.2019 a to v deň nehody), nakoľko k úhrade došlo dávno po zániku poistnej zmluvy.
Žalobca poukázal v tejto súvislosti aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 09.07.2014, sp. zn.
7Mcdo/8/2013.Jetakzrejmé,žetým,žežalovanávrade1/nezaplatilapoistnézaobdobieod27.04.2019
do 26.04.2020 najneskôr do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti (27.05.2019), poistenie zaniklo

uplynutím lehoty 27.05.2019, čiže pred dopravnou nehodou (05.06.2019). Žalovaná v rade 1/ v podanom
odpore ďalej uvádza, že má za to, že v zmysle čl. 5.1 kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2018, žalovaná v rade
2/ ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k vozidlu okamihom jeho prevzatia od žalovanej v rade 1/, a
to podľa článku 3.1 kúpnej zmluvy v deň podpisu uvedenej kúpnej zmluvy, a teda vzhľadom na uvedenú
skutočnosť žalovaná v rade 1/ namieta pasívnu vecnú legitimáciu v uvedenej veci. Tieto skutočnosti, by
podľa žalovanej v rade 1/ mala preukázať kúpna zmluva zo dňa 14.05.2018, ktorú ako dôkaz pripojila

k podanému odporu. Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že kúpna zmluva zo dňa 14.05.2018 vôbec
nepreukazuje skutočnosti uvádzané žalovanou v rade 1/, a to, že žalovaná v rade 2/ ako kupujúca
nadobudla vlastnícke právo k vozidlu prevzatím od žalovanej v rade 1/. Práve naopak, predložená kúpna
zmluva zo dňa 14.05.2018 preukazuje tú skutočnosť, že práve žalovaná v rade 1/ (Natália Koppalová)
ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k vozidlu TOYOTA Auris, EČV: E. od žalovanej v rade 2/ (E.

F.) ako predávajúcej. Predložená kúpna zmluva tak preukazuje tú skutočnosť, že žalovaná v rade 1/
bola vlastníkom vozidla TOYOTA Auris, EČV: E., teda jeho prevádzkovateľom v čase dopravnej nehody
(05.06.2019), a nie žalovaná v rade 2/, a preto je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v rade 1/ ako
prevádzkovateľavozidla(ažalovanéhovrade2/akovodičavozidlavčasedopravnejnehody).Žalobcak
podanej žalobe pripojil okrem iného ako dôkaz Výpis z registra vozidiel, z ktorého je zrejmé, že žalovaná

v rade 1/ bola v čase dopravnej nehody vlastníkom a zároveň držiteľom vozidla TOYOTA Auris, EČV:
E. s platnosťou od 04.06.2018 do neurčito. Nie je tak pravdivé tvrdenie žalovanej v rade 1/ v podanom
odpore, že v čase dopravnej nehody bola vlastníkom vozidla, a teda jeho prevádzkovateľom žalovaná
v rade 2/. Žalobca si dovoľuje tvrdiť, že žalovaná v rade 1/ v podanom odpore zrejme zavádza, pretože v
rámci mimosúdneho riešenia veci, žalovaná v rade 1/ doručila žalobcovi list, v ktorom sama uviedla, že v

čase dopravnej nehody bola držiteľom vozidla a žalovaná v rade 2/ bola vodičom vozidla s predložením
technického preukazu. Takisto pasívna vecná legitimácia žalovanej v rade 1/ vyplýva aj z ostatných
dôkazov predložených žalobcom, pretože napokon práve žalovaná v rade 1/ oznámila škodovú udalosť
poisťovni ešte v domnienke, že vozidlo bolo v čase nehody riadne poistené, čiže by bolo aj v rozpore s
logikou, ak by už v čase nehody nemala byť vlastníkom vozidla a s vozidlom by už „nemala nič spoločné“,

aby ohlasovala vznik škody na vozidle. Žalobca popiera tvrdenia žalovanej v rade 1/, že v čase dopravnej
nehody nebola vlastníkom, resp. prevádzkovateľom vozidla TOYOTA Auris, EČV: E., žalobca popiera
tvrdenia, že nie je v spore pasívne vecne legitimovaná. Žalované v podanom odpore uvádzajú, že vo
svojej podstate regresného nároku žalobcu žalovanú sumu nerozporujú, i keď majú výhrady k obsahu
výkonu prác opráv a zakúpených dielov na faktúre zo dňa 12.07.2019 spoločnosti A. M. PLUS, s.r.o.

Žalobca v tejto súvislosti uvádza, že žalované nepredložili s podaným odporom žiaden relevantný dôkaz,
resp. ani nenavrhli vykonať dôkaz, ktorý by preukázal, že výška nároku žalobcu uplatnená žalobou je
v rozpore s § 442 a nasl. OZ. Žalované neuviedli čo konkrétne k obsahu výkonu prác namietajú, a
takisto ani neuviedli, ktoré konkrétne zakúpené diely uvedené na faktúre zo dňa 12.07.2019 namietajú.
Žalobca zastáva názor, že takéto tvrdenia žalovaných nie sú účinným popretím nároku žalobcu čo

do výšky žalobcom uplatneného nároku žalobou, jedná sa tak iba o subjektívne tvrdenia žalovaných.
Poistné plnenie vyplatené žalobcom z garančného fondu vo výške 4.035,38 eur pre poškodeného,
predstavujeskutočnúškodu,ktorávzniklanapoškodenomvozidlepoškodenéhovsúvislostisdopravnou
nehodou, ktorú spôsobila a zavinila žalovaná v rade 2/. Žalobca si voči žalovaným uplatňuje skutočnú
škodu, ktorá vznikla na poškodenom vozidle nepoisteným vozidlom vo vlastníctve žalovanej v rade

1/, ktorú musel žalobca preplatiť pre poškodeného z garančného fondu. Poškodený po vzniku škody
žalovanou v rade 2/, absolvoval obhliadku poškodeného vozidla, pri ktorej došlo k vyhotoveniu zápisu
o poškodení vozidla, v zmysle ktorej vykonal opravu na vozidle autorizovaný servis (A. M. PLUS,
s.r.o.). Likvidáciu škodovej udalosti vykonáva poverený likvidátor v súlade s Vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. v platnom znení o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, ktorou

sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Žalobca ďalej uvádza, že poverený likvidátor pri určení výšky škody vychádzal
zo Zápisov o poškodení vozidla k škodovej udalosti, z ktorých vyplýva rozsah poškodenia, vrátane
faktúry za opravu poškodeného vozidla. Na základe toho sa vykonala likvidácia poistnej udalostihavarijným poisťovateľom poškodeného (GENERALI Poisťovňa, a.s.) s úhradou sumy faktúry za opravu
poškodeného vozidla. Avšak, nakoľko vozidlo žalovanej v rade 1/ nebolo riadne poistené na povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla, tak havarijný

poisťovateľ poškodeného si uplatnil nárok proti žalobcovi. Žalobca poveril vybavením (likvidáciou)
škody podľa § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovňu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group s havarijným poisťovateľom poškodeného, ktorému poverená poisťovňa uhradila na
účet sumu 3.833,61 eur a priamo poškodenému spoluúčasť vo výške 201,77 eur. A ako vyplýva z účtu
žalobcu pripojeného ako dôkaz k žalobe, žalobca uhradil 4.438,92eur, z čoho 403,54 eur predstavuje

spracovateľský poplatok pre poisťovňu, ktorú žalobca poveril vybavením (likvidáciou) škody podľa §
24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z. z. (spracovateľský poplatok si žalobca proti žalovaným neuplatňuje).
Žalobca zastáva názor, že na základe ním predložených dôkazných prostriedkov má čo do dôvodu a
výšky právny nárok ako voči žalovanej v rade 2/, tak aj proti žalovanej v rade 1/, nakoľko k vozidlu
TOYOTA Auris, EČV: E. nebolo k dátumu nehody (05.06.2019) uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3

ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím vznikla žalobcovi v
zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 - vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca takisto
poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom

poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten,
kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch
vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba previedla, v ostatných prípadoch kto je vlastníkom
motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. v platnom

znení sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalovaná v rade 1/ nepoprela v podanom odpore skutočnosť, že bola v čase
dopravnej nehody ako držiteľ predmetného vozidla vedená v dokladoch vozidla (táto skutočnosť vyplýva
aj z Výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel – pripojený ako dôkaz k žalobe), a naviac uvedená
skutočnosť vyplýva aj z kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2018, ktorú žalovaná v rade 1/ sama predložila s

podaným odporom. Povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla mala k predmetnému motorovému vozidlu v čase dopravnej nehody
žalovaná v rade 1/. Tým, že žalobca splnil svoju povinnosť, vznikol mu voči žalovanej v rade 1/, ale
aj voči žalovanej v rade 2/ oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001
Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 odseku 2 uvedeného zákona, na

náhradu toho, čo za neho plnil. Žalovaná v rade 1/ ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ vozidla bola tou
osobou, ktorá mala v čase dopravnej nehody faktickú alebo právnu moc nad vozidlom. S poukazom
na § 2 písm. j) zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení (uvedený zákon predstavuje lex specialis
k Občianskemu zákonníku): „prevádzkovateľom motorového vozidla je fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom“. Žalovaná v rade

1/ ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ vozidla zodpovedá za škodu v súlade s § 427 OZ – objektívna
zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie. V prípade, ak poistná zmluva uzavretá nebola alebo
z určitých dôvodov zanikla (napr. pre nezaplatenie poistného), sa poškodený nemá možnosť obrátiť na
žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby zodpovedné za škodu, t. j. za vodiča či prevádzkovateľa.
Ztohtodôvodubolzákonomvytvorenýtzv.poistnýgarančnýfond,ktoréhosprávabolazverenážalobcovi

a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g)
zákona č. 381/2001 Z. z. proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za rovnakých podmienok, za ktorých
by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni (§ 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z.).
Týmto je zabezpečené, že poškodený dostane plnenie i vtedy, keď vozidlo, ktorým bola spôsobená
škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii poistenia, avšak

poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, je mu poskytnuté plnenie z
poistného garančného fondu žalobcu. Základom postihového práva žalobcu – Slovenskej kancelárie
poisťovateľov podľa citovaných ustanovení je jej právo žiadať refundáciu vyplatených náhrad od toho,
kto za škodu podľa právnych predpisov zodpovedá a za koho vznikla povinnosť vyplatiť náhradu škody
poškodenému s tým, že táto zodpovednosť je daná vo vzťahu k motorovému vozidlu, na ktoré nebolo v

čase vzniku škody uzavreté poistenie (otázka, kto mal povinnosť motorové vozidlo poistiť je vo vzťahu
k zodpovednosti za škodu irelevantná). V tejto súvislosti je treba opäť pripomenúť, že medzi osoby
zodpovedné za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku podľa § 427 OZ zaraďuje zákon i
prevádzateľa (de facto držiteľa) motorového vozidla, a to i v prípade, ak vozidlo vypožičal, resp. zveril inejosobe. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých bolo z garančného fondu plnené,
vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Preto zákon oprávnil žalobcu – Slovenskú
kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného garančného fondu

v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami poskytol jej postihové právo
voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Povinnosť žalobcu nahradiť škodu poškodenému
namiesto zodpovedných subjektov vyplýva z § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, pretože
žalovaná v rade 1/ si nesplnila svoju povinnosť podľa § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. Náhradou
škody poškodeného prešlo na žalobcu právo na náhradu vyplatených súm (tzv. právo postihu) podľa

§ 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. K tomu uznesenie NS SR, sp.
zn. 4Cdo/284/2010: „Právo žalobkyne na tzv. postih (regres), nie je teda nárokom na náhradu škody
ako nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu originárneho nároku.“. Z uvedeného vyplýva, že
právo postihu má Slovenská kancelária poisťovateľov ako žalobca vo vzťahu k žalovanej v rade 1/, ktorý
za škodu zodpovedá podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 427 OZ), a za ktorého
bol žalobca povinný nahradiť škodu poškodenému. K tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa

31.08.2010, sp. zn. 4Cdo 134/2009: „To znamená, že kancelária má v prípade poskytnutia poistného
plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. právo postihu proti tomu, u
koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných
ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu.“. Žalobca má za to, že žalobu nielen voči
žalovanej v rade 1/, ale aj voči žalovanej v rade 1/ podal dôvodne, nakoľko žalovaná v rade 2/ vozidlom

TOYOTA Auris, EČV: E.- XXX H. zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej vznikla škoda poškodenému I.
B.. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Žalovaná v II. rade sa ako vodič v cestnej premávke správala nielen v rozpore s ustanovením § 415 OZ
(generálna prevencia), podľa ktorého každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví,namajetkuaživotnomprostredí,alenajmäzavineneporušilapravidlácestnejpremávkyvzmysle

§ 4 ods. 1 písm. c) zákona o premávke na pozemných komunikáciách č. 8/2009 Z. z. v platnom znení:
„Vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.“ – podľa
ktorého existencia škody bola žalobcom preukázaná na vozidle poškodeného, ako aj výpisom z účtu o
poskytnutom poistnom plnení z garančného fondu pre poškodeného. Príčinná súvislosť medzi konaním
žalovanej v rade 2/ a vznikom škody je nepochybná, pretože, keby sa venovala plne vedeniu vozidla a

sledovala situáciu v cestnej premávke, nedošlo by k škode na vozidle poškodeného. Žalovaná v rade 2/–
vodič je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušila pravidlá cestnej premávky a v príčinnej
súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobila škodu poškodenému. O dôvodnosti podanej
žaloby žalobcu nielen voči žalovanej v rade 1/ ako prevádzkovateľovi vozidla, ale aj voči žalovanej v rade
2/ svedčí judikatúra (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010, sp. zn. 4Cdo 134/2009).

Vodič vozidla, ktorý zavinil dopravnú nehodu celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa § 420 OZ,
pretože škodu zavinil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, a je súčasne osobou bez
poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, a
teda nárok žalobcu je voči takémuto subjektu dôvodný.

6. Súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie 08.08.2025, na ktorom vec prejednal a rozhodol za
účasti právneho zástupcu žalobcu. Žalované sa na uvedom pojednávaní nezúčastnili a svoju neúčasť
ospravedlnili, pričom nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Právny zástupca
žalobcu na konanom pojednávaní uviedol, že žalobca sa pridržiava svojej žaloby 31.05.2020, má za
to, že jeho nárok je dôvodný, čo do dôvodov aj výške. Dňa 05.06.2019 zavinila žalovaná v rade 2/

vozidlom, ktorého prevádzkovateľom v čase dopravnej nehody bola žalovaná v rade 1/, v dôsledku
dopravnej nehody vznik škody na motorovom vozidle Hyundai I 30, E., ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol I. B. ako poškodený. Žalobca predložil všetky relevantné dôkazy, ktoré preukazujú
priebeh dopravnej nehody, čiže doklad preukazujúci právny základ, ako je správa o nehode, tak isto
oznámenie škodovej udalosti, tak isto uplatnenie nároku na náhradu škody. K výške samotného plnenia,

ktoré bol povinný žalobca poskytnúť z garančného fondu, nakoľko k vozidlu žalovanej v prvom rade K.
L. E. nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie uhradil sumu 4.035,38 eur, čo predstavuje náklad
na opravu poškodeného vozidla. K tomuto žalobca predložil relevantné dôkazy, ako faktúra za opravu
poškodeného vozidla, kde je vlastne preukázaný rozsah poškodenia na poškodenom vozidla, žalobca
uhradil z garančného fondu predmetnú sumu, k čomu predložil aj vlastný výpis z účtu. Žalobca zastáva

názor, že má nárok voči obom žalovaným jednak voči žalovanej v rade 1/ ako prevádzkovateľovi vozidla
v zmysle § 427 OZ, ale tak isto aj proti žalovanej v rade 2/ ako vodičovi vozidla, ktorým spôsobila škodu
na vozidle poškodeného k tomu, že žalobca má takýto nárok, nielen voči prevádzkovateľovi, ale aj voči
vodičovi svedčí aj judikatúra. Žalobca sa snažil mimosúdne vyriešiť, alebo resp. urovnať vec s tým, žezaslal žalovaným ešte pred podaním žaloby výzvy na plnenie, avšak žalované do dnešného dňa dlžnú
sumu nezaplatili, preto si žalobca uplatňuje aj príslušný úrok z omeškania, v prípade úspechu aj trovy
konania.Čosatýkatvrdenížalovanýchvpodanomodpore,takkuvedenémužalobcasavyjadrilstým,že

má za to, že vozidlo nebolo poistené v čase dopravnej nehody, vyjadrila sa k tomu aj samotná poisťovňa,
čožalobcadoručilkonajúcemusúdu,resp.samotnápoisťovňadoručovalanavedomiekonajúcemusúdu
vyjadrenie, že vozidlo žalovanej v rade 1/ nebolo poistené.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to: správa o nehode

a hlásenie škodovej udalosti (č.l. 6 – 7), uplatnenie nároku na náhradu škody (č.l. 8), oznámenie
škodovej udalosti poisteným z 05.06.2019 a 16.07.2019 (Č.l. 9-10), výpis z centrálnej evidencie
motorových vozidiel (č.l. 11 – 13), zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 11.06.2019 (č.l 14),
zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 10.07.2019 (č.l. 15), faktúra č. 2019 1020 za opravu
poškodeného vozidla (č.l. 16), oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo XXXX XXXX XX
zo dňa 31.07.2019 (č.l. 17), oznámenie o poistnom plnení (č.l. 18-19), refundácia vyúčtovanie (č.l.

20), dôkaz o poskytnutí platby a výpis z účtu (č.l. 21 – 22), výzva na náhradu poistného plnenia spolu
s doručenkami (č.l. 23 až 25), Kúpna zmluva zo dňa 14.05.2018 (č.l. 62-63), platobný príkaz na úhradu
zo dňa 05.06.2019 (č.l. 66), oznámenie o spore zo dňa 05.10.2022 (č.l. 109), odpoveď na oznámenie
o spore zo dňa 09.10.2022 (č.l. 110 – 112), Poistná zmluva č. XXXX XXX XXX zo dňa 26.04.2018
(č.l 116-118), všeobecné poistné podmienky poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla č. 711/1 (č.l. 119-127), detail inkasného účtu poistnej zmluvy ID č. XXXX XX XXXX,
M. A. N. XXXX XXX XXX (č.l. 128), oznámenie o výške poistného zo dňa 11.02.2019 (č.l. 129-130),
upomienka zo dňa 15.05.2019 (č.l. 131), oznámenie o zániku poistného plnenia zo dňa 03.07.2019
(č.l. 132), hľadanie poisťovateľa podľa EČV (č.l. 133), doklad o škodovom priebehu zo dňa 08.07.2019
(č.l. 134), doklad o škodovom priebehu zo dňa 04.07.2019 (č.l. 135), list žalovanej v rade 1/ zo dňa

04.09.2019 (č.l. 136), technický preukaz k vozidlu TOYOTA MOTOR EUROPE s EČV E. XXX H. (č.l.
137-138) a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

8. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „Zákon

o povinnom zmluvnom poistení“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom
vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla,6a) v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

má nájomca.

Podľa § 2 ods 1 písm. j) Zákona o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení, prevádzkovateľom
motorového vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má právnu alebo faktickú možnosť
disponovať s motorovým vozidlom,

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení, Poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu vrátane inej ujmy spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 8 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení, poistným obdobím je spravidla
jeden kalendárny rok, prípadne kratšie obdobie. Spôsob platenia poistného, dĺžka poistného obdobia a
splatnosť poistného určujú všeobecné poistné podmienky.

Podľa § 9 ods. 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení, poistenie zodpovednosti

zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto
prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, maximálne
však na dobu troch mesiacov. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

Podľa § 24 ods. 2 Zákona o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení, Kancelária poskytuje z

poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu
a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú
zodpovedá nezistená osoba,
b) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti,c) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto
škodu vrátane inej ujmy je poistená u poisťovateľa, ktorý je v konkurznom konaní alebo likvidácii,26aa)
d) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej

zodpovednosť za túto škodu vrátane inej ujmy je poistená podľa§ 16 ods. 1,
e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri
prevádzke tohto motorového vozidla na území Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné
poistenie,
f) vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú prevádzkou

nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne týmto
motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví26a) alebo usmrtenie,
g) spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného
členského štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky:
1.na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti,
2.nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo,6aa) osobitné

evidenčné číslo6ab) alebo zvláštne evidenčné číslo,6ac)
3. ku škodovej udalosti došlo v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim.

Podľa § 24 ods. 7 Zákona o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení, Kancelária má právo proti
tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila,

vrátane nákladov vynaložených na vybavenie škodovej udalosti a nákladov spojených s uplatňovaním
si tohto práva. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa
odseku2písm.c)apodľa§24aods.1písm.a).Kanceláriajepovinnápožadovaťodpríslušnejkancelárie
poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

Podľa § 24 ods. 9 Zákona o povinnom zmluvnom poistení v platnom znení, Kancelária môže na
základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet
kancelárie.

Podľa § 420 zákona č 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), (1) Každý zodpovedá za škodu,

ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 427 OZ, (1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky. (2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,
motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 430 ods. 1 OZ, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez

vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie
dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

Podľa § 438 ods. 1 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 789 ods. 2 OZ, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe, alebo právnickej osobe
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

Podľa§517ods.1ods.2OZ,(1)Dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.Akhonesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak

ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a v konaní nebolo sporné, že žalovaná v rade 2/ ako
vodička motorového vozidla TOYOTA Auris, EČV E. dňa 05.06.2019 zavinila dopravnú nehodu, ktorou
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle HYUNDAI i30, EČV: E. XXX O., ktorého držiteľom bola v

tom čase I. B.. Tieto skutočnosti mal súd preukázané zo správy o nehode a hlásenia škodovej udalosti
(č.l. 6 -7 spisu). Listom zo dňa 7.6.2019 si poškodený uplatnil nárok poškodeného na náhradu vecnej
škody spôsobenej na motorovom vozidle z poistenia zodpovednosti zo škodu.

10. Škodu postupom podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP uhradil žalobca, keďže k predmetnému

vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, ako to vyplýva z § 3 ods. 1 Zákona o povinnom zmluvnom
poistení, a to vo výške 4.438,92 eur dňa 11.10. 2019 (č.l. 22 spisu). Žalované v konaní namietali,
že zmluva o povinnom zmluvnom poistení bola uzatvorená a poistné zaplatené, k čomu predložili aj
potvrdenie o úhrade zo dňa 05.06.2019 (č.l. 74 spisu). Namietali teda aktívnu vecnú legitimáciu v spore,
a teda uhradiť škodu poškodenému nemal žalobca. Súd sa musel vysporiadať s otázkou, či je daná

vecná legitimácia žalobcu v spore.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu
je daná. Z dokladov doložených do spisu žalobcom bolo preukázané, že žalovaná v rade 1/ ako
vlastníčka predmetného vozidla uzatvorila dňa 26.04.2018 s poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa,

a.s. Vienna Insurance Group poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo vzťahu k vozidlu TOYOTA Auris, EČV: E. XXX H.
na neurčito, s ročným poistným obdobím so začiatkom poistenia dňa 27.04.2018, s dohodnutou
výškou poistného 113,90 eur, s periodicitou úhrady poistného 1 x ročne, pričom pri ročnej platbe
poistného je poistné splatné v prvý deň poistného obdobia (č.l. 116-118 spisu). Žalovaná v rade 1/

zaplatila poistné za obdobie od 27.04.2018 do 26.04.2019 vo výške 113,90 eur dňa 26.04.2018 (č.l.128
spisu). Poistné za ďalšie obdobie od 27.04.2019 do 26.04.2020 vo výške 122,50 eur bolo splatné k
27.04.2019,pričomkuvedenémudátumupoistnéplneniezostranyžalovanejvrade1/uhradenénebolo.
Žalovaná bola informovaná zo strany poisťovne o výške poistného na poistné obdobie od 27.04.2019
do 26.04.2020 a jeho splatnosti listom zo dňa 11.02.2019 (č.l. 129-130 spisu) a následne listom zo dňa

15.05.2019 jej bola zasielaná upomienka, nakoľko poistenie na ďalšie poistné obdobie nezaplatila, spolu
supozornením,žeakpoistnéneuhradínajneskôrdo27.05.2019poistnázmluvazanikne (č.l.131spisu).
Nakoľko žalovaná v rade 1/ poistné nezaplatila, poistenie zodpovednosti za škodu zaniklo v zmysle § 9
od. 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení dňa 27.05.2019, o čom bola žalovaná v rade 1/ opätovne
informovaná listom zo dňa 03.07.2025 (č.l. 132). Uskutočnenie plnenia voči poisťovni dňa 05.06.2019,

teda v deň kedy sa stala dopravná nehoda, nemá za následok obnovenie poistenia, ktoré zaniklo. Tieto
skutočnosti napokon žalovaná v rade 1/ ani nepoprela a neprodukovala dôkazy na preukázanie opaku.
Bolo teda preukázané, že v čase vzniku dopravnej nehody t.j. dňa 05.06.2019 nebola k predmetnému
vozidlu uzatvorená zmluva o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a teda povinnosť uhradiť škodu poškodenému prešla na žalobcu.

12. Súdna prax vychádza z dikcie, že osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle § 24 ods. 2 písm. b)
zákona o PZP nie je osoba, ktorá si nesplní povinnosť uzavrieť k prevádzkovému vozidlu poistnú zmluvu,
ale osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou vozidla, ku ktorému takáto poistná zmluva
nebola uzavretá. Pritom zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla za škodu spôsobenú jeho prevádzkou

podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka nevylučuje súbežnú (solidárnu) zodpovednosť vodiča tohto
vozidla podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý spôsobil škodu pri tejto škodovej udalosti
zavineným porušením právnej povinnosti, pokiaľ nejde o prípad uvedený v § 420 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.09.1977 publikovaný pod č. 29/1979 Zbierky súdnych
rozhodnutí a stanovísk), je preto na vôli poškodeného (respektíve osoby, na ktorú právo domáhať

sa plnenia prešlo), voči ktorému zo škodcov alebo či voči obom nárok na náhradu škody (prípadne
právo regresu) uplatní. To znamená, že žalobca má v prípade poskytnutia plnenia za škodu v zmysle
§ 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
o zodpovednosti za škodu ako aj voči osobe, ktorá škodu spôsobila.

13. V danej veci si teda žalobca uplatnil škodu tak voči vlastníkovi vozidla, ktorým bola v čase nehody
žalovaná v rade 1/ ako aj voči žalovanej v rade 2/, ktorá spôsobila dopravnú nehodu, a teda škodu.
Neobstojí ani tvrdenie žalovanej v rade 2/, že v zmysle článku 5.1 kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2018(č.l. 75-76) žalovaná 1/ ako kupujúca nadobudla vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu
okamihom jeho prevzatia od žalovanej v rade 2/, a to podľa článku 3.1 kúpnej zmluvy v deň podpisu
uvedenej kúpnej zmluvy, teda vzhľadom na uvedenú skutočnosť žalovaná 2/ nie je pasívne vecne

legitimovaná v uvedenej veci. Z predmetnej kúpnej zmluvy je zrejmé, že žalovaná v rade 2/ dňa
14.05.2018 predala predmetné vozidlo značky TOYOTA Auris, žalovanej v rade 1/, je teda zrejmé, že
v čase dopravnej nehody už nebola vlastníkom predmetného vozidla, pričom táto skutočnosť vyplýva aj
z výpisu z centrálnej evidencie motorových vozidiel (č.l. 11-13 spisu). Táto skutočnosť však nemá vplyv
na jej zodpovednosť za škodu ako vodičky motorového vozidla, a preto súd mal ustálené, že je daná

jej pasívna vecná legitimácia v spore.

14. Žalobca v žalobe žiadal na zaplatenie vyplatenej náhrady škody v celkovej sume 4.035,38 eura
(3.603,05 eura + 1.204,5 eura) s príslušenstvom zaviazať aj žalovanú v 1/, pričom jej zodpovednosť za
škodu, ktorá vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou odvodzoval z § 427 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka, keďže v čase dopravnej nehody bola žalovaná prevádzkovateľ predmetného

motorového vozidla.

15. Vo všeobecnosti sa za prevádzkovateľa na účely § 427 Občianskeho zákonníka považuje subjekt,
ktorý má právnu a faktickú možnosť disponovať daným dopravným prostriedkom. Pôjde o subjekt, na
ktorého účet, nebezpečenstvo a v záujme, ktorého sa prevádzka dopravného prostriedku vykonáva.

Spravidla je ním predovšetkým vlastník vozidla. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastníkom,
a teda aj prevádzkovateľom motorového vozidla značky TOYOTA Auris, EČV: E. XXX H. bola žalovaná
v rade 1/, ktorá motorové vozidlo na základe písomnej kúpnej zmluvy zo dňa 14.05.2018 uzatvorenej
medzi žalovanou v rade 1/ ako kupujúcim a žalovanou v rade 2/ ako predávajúcim nadobudla do svojho
vlastníctva za kúpnu cenu 1 eur. Žalovaná v rade 1/ predmetnou kúpnou zmluvou, ktorú vlastnoručne

podpísala, prejavila svoju vôľu nadobudnúť do právnej a faktickej moci motorové vozidlo. Z dikcie
tejto kúpnej zmluvy nepochybne vyplýva, že žalovaná v rade 1/ ako kupujúca vyplatila v hotovosti
predávajúcemu pri podpise tejto zmluvy kúpnu cenu 1 euro, pričom prebrala do vlastníctva predmetnú
vec a zároveň zodpovednosť za predmetnú vec vrátane všetkých právnych predpisov týkajúcich sa
prevádzky vozidiel na pozemných komunikáciách. Uzavretie tejto kúpnej zmluvy nespochybňuje ani

samotná žalovaná v rade 1/ ako kupujúca. Občiansky zákonník v tomto smere jednoznačne uvádza,
že zodpovednosť za škodu spôsobenú dopravnou nehodou je objektívna a zodpovedá za ňu ten, kto
je prevádzkovateľom vozidla, teda buď vlastník alebo držiteľ. Z vykonaného dokazovania je tak zrejmé,
že vlastnícke právo k motorovému vozidlo prešlo na kupujúceho dňa 14.05.2018, kedy bola nielen
podpísaná kúpna zmluva, ale aj zaplatená kúpna cena a došlo aj k prevzatiu tohto motorového vozidla

žalovanou v rade 1/ ako kupujúcou.

16. Možno teda uzavrieť, že vzhľadom na to, že motorové vozidlo žalovanej v rade 1/ nebolo v
čase nehody povinne zmluvne poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť v zmysle citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 písm.

b) zákona o PZP nahradiť poškodenému vzniknutú škodu z poistného garančného fondu. Žalobca
preukázateľne uhradil škodu (materiálnu škodu), ktorá vznikla poškodenému vo výške 4.438,92 eur (č.l.
22 spisu), preto je nepochybné, že mu s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 7 zákona o PZP vznikol
nárok na refundáciu vyplatených náhrad voči žalovanej v rade 1/ ako prevádzkovateľovi zodpovednému
za škodu v zmysle § 427 a nasl. OZ a žalovanej v rade 2/ ako osobe, ktorá škodu spôsobila. Žalobca

si pritom uplatnil škodu vo výške 4.035,38 eur čiže v nižšej sume ako uhradil a táto výška nebola
v konaní spochybnená. Žalované síce vo svojom podaní uviedli, že majú výhrady k obsahu výkonu
prác opráv a zakúpených dielov na faktúre zo dňa 12.07.2019, avšak následne neprodukovali žiadne
dôkazy, ktoré by vyvracali opodstatnenosť plnenia, oprav a celkovej škody, ktorá bola spôsobená na
vozidle poškodeného a riadne vyfakturovaná spoločnosťou A.M.PLUS, s.r.o., ktorá realizovala opravu

predmetného vozidla (č.l. 16). Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalované uhradili dlžnú sumu
v plnej výške, súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

17. Výzvou na náhradu poistného plnenia zo dňa 15.10.2019 žalobca vyzval žalované na zaplatenie
žalovanej sumy v súlade s ustanovením § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v lehote do 15.11.2019.

Žalovaná v rade 1/ túto výzvu prevzala dňa 31.10.2019 a žalovaná v rade 2/ zásielku neprevzala
v odbornej lehote, a táto bola vrátená späť 23.10.2019. Žalobca v konaní preukázal, že na zaplatenie
uvedenej sumy vyzval žalované výzvou zo dňa 15.10.2019, v ktorej im poskytol lehotu na plnenie do
15.11.2019. Žalované v stanovenej lehote žalovanú sumu neuhradili. Žalobca má preto právo aj na úrokz omeškania odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na plnenie, t.j. od 16.11.2019. Súd preto zaviazal
žalované spoločne a nerozdielne aj na zaplatenie úroku z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku, a to v súlade s ustanovením § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v konaní
plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v plnom rozsahu. O výške tejto
náhrady súd rozhodne právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.