Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 8, 2025

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 16C/94/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6622203094
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2025:6622203094.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec, sudcom Mgr. Vladimírom Lukáčom, v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného Viktória Hellenbart advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom Ulica C. E. B. XXX/XX, XXX XX F., proti žalovanej C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XX/XX, XXX XX D., právnej zastúpenej JUDr. Erika GOLSKÁ advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
G. H. C. X, XXX XX F., o zaplatenie 3.560,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.882,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 962,10 Eur od 13.04.2022 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo
sumy 920,70 Eur od 15.09.2023 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

II. V prevyšujúcej časti istiny vo výške 1.677,20 Eur a príslušenstva súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny 2.000,- Eur z titulu vylúčenia
z užívania nehnuteľnosti za obdobie od 01.12.2020 do 31.07.2022 a náhrady trov konania. Žalobu
odôvodnil tým, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre okres:
F., obec: D., k.ú. D. ako pozemok parc. reg. CKN č. 103/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere

284 m2, pozemok parc. reg. CKN č. 103/2 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, pozemok
parc. reg. CKN č. 103/3 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 65 m2, pozemok parc. reg. CKN č.
103/4 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 409 m2, pozemok parc. reg. CKN č. 103/5 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 83 m2 , stavba – rodinný dom súp. č XX na parc. č. 103/3, stavba –
rodinný dom súp. č XX na parc. č. 103/2 a parc. č. 721/3, Pod B7 v podiele 1. Žalovaná je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti vedených na LV č. XX, špecifikovaných vyššie pod B5 v podiele 96/192.
Predmetnýspoluvlastníckypodielpatrídovýlučnéhovlastníctvažalovanej.Žalovanásastalavlastníkom

nehnuteľnosti na základe Uznesenia o dedičstve č. 2D 316/2020, Dnot 157/2020 z 01.12.2020, Z-
059/2020 – vz.11/21. Stalo sa tak po niekoľkoročnom súdnom spore, v ktorom sa domáhala určenia,
že 1/2-ica vyššie uvedených nehnuteľnosti patrí do dedičstva po jej právnom predchodcovi. Žalovaná
vyššie uvedené nehnuteľnosti užíva celom rozsahu. Žalobca po tom, čo bol zapísaný na LV ako
podielový spoluvlastník vyššie uvedených nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1-ina, opakovane
vyzýval žalovanú, aby mu bolo umožnené užívať vyššie uvedené nehnuteľnosti v rozsahu, ktorý
vyplýva z jeho spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam. Žalovaná mu však toto

užívanie neumožnila. Žalobca v súvislosti s vylúčením jeho užívania nehnuteľnosti podal opakované
trestné oznámenia. Písomne sa žalobca domáhal užívania predmetných nehnuteľnosti v rozsahu
zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu listom zo dňa 31.03.2022. Žalovaná listom zo dňa
12.4.2022 žalobcovi oznámila, že jeho požiadavku neakceptuje. V snahe o mimosúdne vyriešenie veci,žalobca opakovane žalovanú vyzval na umožnenie užívania nehnuteľností listom zo dňa 10.06.2022.
Na uvedený list žalovaná nereagovala. Vzhľadom na protiprávnosť konania žalovanej žalobca riešil vec
podaním trestného oznámenia, ktoré však bolo uznesením povereného príslušníka PZ ČVS: ORP-373/

LC-LC-2022 zo dňa 08.07.2022 odmietnuté. Žalobca ako podielový spoluvlastník vylúčený z užívania
žalovanou, ktorá užíva nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve v celom rozsahu, má voči žalovanej
nárok na náhradu za toto užívanie, a preto si uplatňuje mesačnú náhradu vo výške 100,-Eur, ktorú sumu
považuje žalobca za primeranú vzhľadom na povahu nehnuteľnosti a lokalitu, kde sa tieto nachádzajú.
V prípade predbežného posúdenia uplatneného nároku žalobcu ako dôvodného čo do základu, navrhol

v prípade pochybnosti súdu o výške uplatneného nároku, v súdnom konaní pribrať znalca, za účelom
vyčíslenia mesačnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti žalovanou. Žalobca nemohol dať vypracovať za
účelom takéhoto vyčíslenia mesačnej náhrady znalecký posudok, nakoľko mu žalovaná bráni vo vstupe
do spoločných nehnuteľnosti, a takýto vstup by neumožnila ani znalcovi, ktorý by mohol vypracovať
znalecký posudok za účelom určenia výšku náhrady za užívanie nehnuteľností. Žalobca nechcel vyvolať
konflikt, ktorý by nepochybne vznikol pri jeho pokuse o vstup do spoločných nehnuteľností.

2.Žalovanávreplikekžalobepotvrdila,žejepodielovouspoluvlastníčkounehnuteľnostívedenýchpodľa
výpisu z KN v k.ú. D., obec D., okres Lučenec zapísaných na LV č. XX ako pozemky parcely registra
„C" evidované na katastrálnej mape ako pare. č. 103/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 284
m2, pare. č. 103/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 34 m2, pare. č. 103/3 - zastavaná plocha a

nádvorie o výmere 65 m2, pare. č. 103/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 409 m2, pare. č. 103/5
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2 a stavby - rodinný dom súp. č. XX stojaci na pozemku
pare. č. 103/3 a stavby - rodinný dom súp. č. XX stojaci na pozemku pare. č. 103/2 a pare. č. 721/3
0 veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu na predmetných nehnuteľnostiach 96/192 - ín, to jest 1/2 - ica.
Žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností o veľkosti jeho spoluvlastníckeho

podielu 1/4 - ina. Rodinný dom súp. č. XX je však postavený aj na pozemku pare. č. 721/3 - zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 38 m2, ktorý pozemok je v jej výlučnom vlastníctve a je zapísaný na LV
č. XXX. Žalobca na uvedenom pozemku nevlastní žiadny spoluvlastnícky podiel. Nie je však pravdou
tvrdenie žalobou, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XX užíva v celom rozsahu. Hoci som ich podielovou
spoluvlastníčkou v podiele XX/XXX - I., predmetné nehnuteľnosti nikdy neužívala. Obývam rodinný dom

súp. č. XX J. C. K. L. M. D., ktorý je zapísaný na LV č XXX a v tomto rodinnom dome má aj trvalé bydlisko.
Predmetná skutočnosť je žalobcovi známa, nakoľko on býva v rodinnom dome súp. č. XX, ktorý susedí s
rodinnými domami súp. č. XX a súp. č. XX a teda žalobca dobre vie, že v daných domoch nikdy nebývala
a ani okolité pozemky nikdy neužívala. Dôkazom toho je aj správne uvedenie jej trvalého bydliska v
žalobe, kde žalobca správne uviedol trvale bytom C. XX/XX, D.. Keďže nikdy neužívala nehnuteľnosti

zapísané na LV č. XX, necíti sa byt' pasívne legitimovaná v konaní v ktorom žalobca odo nej žiada
finančnú náhradu za ich užívanie a preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú
a priznať jej náhradu trov konania. K obsahovému zneniu samotnej žaloby poukázala na skutočnosť,
že táto je svojím obsahom zmätočná, nakoľko žalobca v úvode žaloby uvádza, že sa jedná o žalobu
o zaplatenie sumy 1.600,- € s príslušenstvom a v záverečných ustanoveniach žaloby žalobca žiada

súd, aby žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 2.000,- €. Žalobca v žalobe neuvádza právny titul v
zmysle ktorého si voči nej uplatňuje svoje právo na finančné plnenie, preto sa po právnej stránke k
žalobe vyjadriť nedokáže. K samotnej výške uplatnenej náhrady za užívanie nehnuteľností, hoci túto
považuje s poukazom na nedostatok pasívnej legitimácie za nedôvodnú, uviedla, že suma 100,-
€ mesačne za užívanie spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 - ina na nehnuteľnostiach v obci D.

je výrazne nadhodnotená. Vychádzajúc zo žalobcom požadovanej sumy, celková odplata za užívanie
nehnuteľností by mala predstavovať 400,- € mesačne, čo však v prípade nehnuteľností v obci D. nie je
reálne dosiahnuť. Je toho názoru, že odplata za užívanie predmetných nehnuteľností s poukazom na
danú lokalitu a stav nehnuteľností by bola nepomerne nižšia.

3. Žalobca v duplike k vyjadreniu žalovanej uviedol, že v tomto konaní sa domáha zaplatenia sumy
2.000,-Eur, tak ako je to uvedené v petite žaloby a z jej obsahu je zrejmé, prečo sa domáha
zaplatenia tejto sumy. Ďalej uviedol, že nie je pravdou že žalovaná neužíva nehnuteľnosti, ktoré sú
v podielovom spoluvlastníctve strán sporu. Tieto nehnuteľnosti sú užívané jednak žalovanou a s jej
súhlasom zrejme aj ďalšími jej rodinnými príslušníkmi. Skutočnosť, že žalovaná nemá v spoločných

nehnuteľnostiach trvalý pobyt, nezakladá záver, že tieto nehnuteľnosti neužíva. Je pritom nesporné,
že žalobca sa u žalovanej opakovane, ústne aj písomne domáhal užívania spoločných nehnuteľnosti
v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Písomne stanovisko žalovanej k tejto požiadavke žalobcu
je prílohou podanej žaloby. Rovnako sa žalobca domáhal užívania svojej nehnuteľnosti cez podanietrestného oznámenie. Podľa žalobcu Je nesporné, že žalovaná vylúčila žalobcu z užívania spoločných
nehnuteľnosti, zabraňuje mu fyzicky vo vstupe do uvedených nehnuteľnosti, a to za pomoci svojich
rodinných príslušníkov a napriek skutočnosti, že žalobca sa opakovane domáha vstupu a užívania

spoločných nehnuteľnosti, žalovaná mu v tomto bráni. Má za to, že pri takomto skutkovom stave (keď
jeden zo spoluvlastníkov svojim protiprávnym konaním fakticky vylúčil iného spoluvlastníka z užívania
akejkoľvek časti nehnuteľnosti) má vylúčený spoluvlastník nárok na náhradu za vylúčenie z takéhoto
užívania. V tomto prípade sa nejedná o taký prípad, keď jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú
nehnuteľnosť vo väčšom rozsahu ako iný spoluvlastník, avšak tento iný spoluvlastník má možnosť

užívať spoločnú nehnuteľnosť, a teda nie je protiprávnym konaním druhého spoluvlastníka vylúčený čo
aj z čiastočného užívania nehnuteľnosti. Nie je povinnosťou žalobcu skúmať, či po takomto vylúčení
užíva nehnuteľnosť alebo jej časť výlučne žalovaná, alebo s jej súhlasom odplatne alebo bezodplatne
spolu s ňou členovia jej rodiny. Pokiaľ sa jedná o výšku požadovanej náhrady 100,-Eur mesačne, túto
považuje žalobca za dôvodnú. Žalobca mal v úmysle dať vypracovať znalecký posudok pre objektívne
určenie výšky náhrady za užívanie. Vzhľadom na nemožnosť vstupu do spoločných nehnuteľností v

dôsledku vyššie uvedeného sa správania žalovanej, však toto nebolo možné. Žalobca preto navrhol,
aby znalecký posudok za účelom určenia výšky náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti bol
vypracovaný znalcom pribratým v tomto konaní.

4. V rámci predbežného prejednania sporu dňa 19.10.2022 súd pristúpil k vymedzeniu sporných

a nesporných skutočností, vyjadril svoj predbežný právny názor a uložil sporovým stranám povinnosť
doplniť skutkové tvrdenia a označiť návrhy na vykonanie dokazovania za súčasného poučenia
v intenciách ust. § 153 ods. 3 CSP.

5. Žalobca v rámci doplnenia skutkových tvrdení, zotrval v celom rozsahu na svojich skutkových

tvrdeniach uvedených v podanej žalobe a vo svojom vyjadrení zo dňa 11.10.2022. Ku skutočnostiam,
ktoré sú medzi stranami sporné, tak ako vyplynuli zo stanovísk sporových strán pri predbežnom
prejednaní sporu uviedol, že tvrdenia žalovanej, že žalobca nie je v podiele 1 -ina k celku a A. B.
v podiele 1/8-ina k celku a E. B. v podiele 1/8-ina k celku k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.
XX pre k.ú. D., poukazujúc na aktuálny zápis na LV č. XX pre k.ú. D., ktorý osvedčuje žalobcom

tvrdený právny stav s poukazom na ust. § 70 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Medzi sporovými stranami
je sporná otázka, či žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti a či užíva predmetné nehnuteľnosti v
rozsahu, ktorý nezodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu k daným nehnuteľnostiam. Na druhej
strane žalovaná nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že mu bráni žalobcovi v prístupe k rodinným domom

zapísaným na liste vlastníctva č. XX pre k.ú. D. so súpisným číslom XX a XX, a teda táto skutočnosť nie
je medzi stranami sporná. Rovnako medzi sporovými stranami tiež nie je sporné, že žalobca k uvedeným
rodinným domom nemá k dispozícii kľúče. Z vyššie uvedeného vyplýva nepochybný záver, že žalovaná
svojvoľne vylúčila žalobcu z užívania spoločných nehnuteľnosti, zabraňuje mu fyzicky vo vstupe do
uvedených nehnuteľnosti. Robila tak za pomoci svojich rodinných príslušníkov, a to napriek skutočnosti,

že žalobca sa opakovane domáhal vstupu do nehnuteľnosti a užívania spoločných nehnuteľnosti. Medzi
sporovými stranami je sporné, že žalovaná bráni žalobcovi v užívaní pozemkov nachádzajúcich sa v
k.ú. D. zapísaných na č.l. XX s parc. číslami 103/1, 103/2, 103/3, 103/4, 103/5. Žalovaná žalobcovi
dlhodobo bránila v užívaní uvedených parciel. Žalobca následne mesiaci august 2022 odstránil plot,
ktorý mu bránil v tomto užívaní. Napriek tejto skutočnosti nemôže predmetné parcely užívať. Náhradu

za vylúčenie z užívania všetkých spoločných nehnuteľnosti si uplatňuje žalobca do konca mesiaca júl
2022, za mesiac august, v ktorom bol plot odstránený, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Pokiaľ sa
jedná o výšku požadovanej náhrady 100,- Eur mesačne, na preukázanie dôvodnosti tejto výšky predložil
žalobca vyjadrenie realitnej kancelárie z ktorého vyplýva že cena nájmu podobných nehnuteľnosti ako
sú nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve sporových strán sa pohybuje v celkovej sume 400,-Eur

mesačne (rodinný dom súp. č. XX v sume 200,-Eur mesačne a rodinný dom súp. č. XX v sume 200,-Eur
mesačne). Pomerná časť obvyklého nájomného za spoluvlastnícke podiely žalobcu potom predstavuje
sumu 100,-Eur mesačne (za rodinný dom súp. č. XX suma 50,-Eur mesačne a za rodinný dom súp. č.
XX suma 50,-Eur mesačne). Takáto suma za jeden mesiac bola uplatnená aj v podanej žalobe.

6. Žalovaná v rámci doplnenia skutkových tvrdení k sporným a nesporným skutočnostiam uviedla, že
pokiaľ ide o spornú skutočnosť, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom o veľkosti spoluvlastníckeho
podielu 1/4 - ina nehnuteľností vedených na LV č. XX pre k.ú. D., poukázala na skutočnosť, že
žalobca svoje spoluvlastnícke právo nadobudol a základe Uznesenia o dedičstve sp. zn. 2D 316/2020,Dnot 157/2020 po svojej matke C. B.. Uvedenému dedičskému konaniu predchádzalo rozsiahle súdne
konanie vedené v rokoch 2009 – 2021, predmetom ktorého bolo určenie, či spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 1/2 - ica na predmetných nehnuteľnostiach patrí do dedičstva po matke žalobcu – poručiteľke

C. B.. Uvedené konanie bolo Okresným súdom Lučenec vedené pod sp. zn. 5C/117/2009 a žalovaná
v ňom vystupovala v procesnom postavení žalovanej 2/ spolu s jej už zomrelým manželom N. E., ktorý
vystupoval v procesnom postavení žalovaného 1/. Od počiatku uvedeného súdneho konania žalovaná
zastávala názor, že pozemok parc. č. 103/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 284 m2 môže
patriť v podiele 1/2 - ica do dedičstva po poručiteľke C. B., nakoľko sa v minulosti jednalo o spoločný

dvor medzi jej rodinným domom súp. č. XX a rodinnými domami rodičov jej manžela N. E. súp. č. XX
a súp. č. XX, avšak na dané rodinné domy Mária ČOMÁNOVÁ žiadny právny nárok nemala, vystavali
ich rodičia jej manžela vlastnou činnosťou a s vynaložením vlastných finančných prostriedkov. Súdne
konanie sa vyvíjalo najskôr v ich prospech, avšak žaloba bola zamietnutá rozhodnutím prvostupňového
súdu, následne toto bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho súdu, dovolanie žalobcov bolo odmietnuté
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, avšak následne nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS

477/2015-57 zo dňa 07.04.2016 došlo k zrušeniu rozhodnutia odvolacieho súdu, v dôsledku čoho bolo
odvolacím súdom zrušené aj rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu bola vrátená na nové konanie
a rozhodnutie. Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 5C/117/2009-446 zo dňa 11.02.2019 žalobe
vyhovel, následne predmetné rozhodnutie potvrdil aj odvolací súd. Rozhodnutie súdu však rešpektuje,
avšak považuje ho za nespravodlivé. Od vydania predmetného rozhodnutia žalovaná za pomoci celej

rodiny zhromažďovala doklady, ktorými by bolo možné preukázať, že rodinné domy súp. č. XX a
súp. č. XX nepatria do dedičstva po Márii ČOMÁNOVEJ. Kým v minulosti sa pracovníci Okresného
úradu Lučenec, katastrálneho odboru k mojim požiadavkám na zisťovanie listinných dôkazov stavali
odmietavo, po predložení rozsudku súdu, ktorým bola poškodená na svojich vlastníckych právach sa
ich postoj zmenil a podarilo sa im zhromaždiť listinné dôkazy preukazujúce skutočnosť, že v súčasnosti

vedené rodinné domy súp. č. XX a súp. č. XX na LV č. XX pre k.ú. D. nie sú totožné s rodinnými domami
zapísanými v minulosti v pozemnoknižných vložkách, od ktorých žalobca odvodzuje spoluvlastnícke
právo svojej matky Márie ČOMÁNOVEJ. Všetky zhromaždené listinné dôkazy predložila súdu ako
prílohy návrhu na obnovu konania, ktoré konanie je vedené Okresným súdom Lučenec pod sp. zn.
13C/53/2022. Zastáva názor, že rozhodnutie vo veci obnovy konania, ktorým bude riešená otázka

vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XX je určujúcim pre právne posúdenie
dôvodnosti práva žalobcu uplatneného v tomto súdnom konaní a navrhla predmetné konanie vedené
pod sp. zn. 16C/94/2022 prerušiť do právoplatného skončenia konania vo veci obnovy konania sp. zn.
5C/11/2009, pretože rozhodnutie súdu v konaní sp. zn. 16C/94/2022 závisí od otázky, ktorú nie je v
tomto konaní oprávnený riešiť / vychádzajúc z predbežného právneho názoru súdu prezentovaného v

rámci predbežného prejednania sporu dňa 19.10.2022 /. K spornej skutočnosti ohľadom jej užívania
nehnuteľností vedených na LV č. XX zotrvala na svojom tvrdení, že predmetné nehnuteľnosti neužíva,
ktoré tvrdenie preukázala potvrdením starostu obce Kalonda zo dňa 26.09.2022, ktoré tvorilo prílohu
písomného vyjadrenia zaslaného súdu dňa 26.09.2022. S poukazom na tento skutkový stav považuje
za nespornú skutočnosť to, že neužíva dané nehnuteľnosti nad rámec môjho spoluvlastníckeho podielu

vedeného na LV č. XX pod B.5 o veľkosti 96/192 – ín, to jest 1/2 - ica k celku. Teda neužíva
spoluvlastnícky podiel žalobcu o veľkosti 1/4 - ina a neužíva ani spoluvlastnícke podiely ostatných
podielových spoluvlastníkov vedených na LV č. XX. Je pravdou, že žalobcovi bráni v užívaní rodinných
domov súp. č. XX a súp. č. XX, avšak je to z dôvodu, že sa jedná o rodičovské domy jej zomrelého
manžela, v ktorých časti sú uložené hnuteľné veci patriace ešte jeho rodičom a preto sa snaží tieto

hnuteľné veci chrániť pred odcudzením zo strany žalobcu. Poukázala tiež na skutočnosť, že žalobca sa
v mesiaci august 2022 pokúsil do predmetných rodinných domov vlámať, v čom mu bolo ale zabránené
za pomoci jej rodinných príslušníkov privolaním polície. Nedokázali však zabrániť tomu, aby žalobca
svojvoľne odstránil oplotenie po dĺžke cca 30 metrov, ktoré robil ešte jej nebohý manžel, pričom toto
oplotenie si žalobca neoprávnene privlastnil, hoci mu nepatrilo. Celá vec bola riešená na polícii a ku

dnešnému dňu nie je právoplatne ukončená. Preto má dôvodnú obavu, že žalobca násilne vnikne do
rodinných domov súp. č. XX a súp. č. XX a odcudzí z nich hnuteľné veci, ktoré mu nepatria. Preto z
dôvodu, aby žalobcovi v tomto konaní zabránili, strážia s pomocou rodinných príslušníkov dané rodinné
domy, avšak neužíva ich a ani moji rodinní príslušníci. Nie je však pravdou, že by žalobcovi bránila
v užívaní pozemkov vedených na LV č. XX pre k. ú. D.. Uvedené pozemky neužíva ani z časti a

žalobca má k uvedeným pozemkom voľný prístup, nakoľko bránička vedúca k daným pozemkom nikdy
nebola uzamknutá a žalobca sa takýmto spôsobom mohol dostať k pozemkom a užívať ich. Nespornou
skutočnosťou v tomto konaní je, že medzi mnou a žalobcom nebola uzatvorená dohoda o spôsobe
užívania nehnuteľností, avšak podotkla, že žalobca sa nikdy o takúto dohodu nesnažil, jeho správanievoči nej a tiež voči členom jej rodiny bolo vždy arogantné až agresívne, sama sa bojím ísť do rodinných
domov súp. č. XX a súp. č. XX čo i len vyvetrať, aby ju žalobca nenapadol, pretože v minulosti sa stalo,
že na ňu kričal a vulgárne jej nadával a z obavy o svoj život musela privolať políciu. Žalobcovi ide výlučne

o finančný prospech, čo dokazuje aj skutočnosť, že bez toho, aby sa s ňou snažil dohodnúť o spôsobe
užívanianehnuteľnostíjuhneďpožiadalofinančnéplnenieakonáhraduzavylúčeniezužívania.Žalobca
užívanie rodinných domov súp. č. XX a súp. č. XX a tiež pozemkov vedených na LV č. XX nepotrebuje,
nakoľko sám užíva rodinný dom súp. č. 29 a okolité pozemky, pričom nikto nemôže bývať súčasne vo
dvoch ani viacerých rodinných domoch. Ohľadom otázky neužívania rodinných domov súp. č. XX a

súp. č. XX žalovanou a tiež k otázke nebránenia užívania pozemkov žalobcom navrhla v konaní ako
svedkov vypočuť svoju dcéru Zitu BELATAR a jej vnuka N. O.. Ďalej žalovaná rozporovala žalobcom
uplatnenú výšku požadovanej náhrady za neužívanie nehnuteľností, ktorú odvodzuje od sumy nájmu
podobných nehnuteľností v zmysle vyjadrenia realitnej kancelárie Exkluzív, s.r.o. zo dňa 21.10.2022.
Namieta, že dotknutá realitná kancelária nevykonala obhliadku daných nehnuteľností a preto stanovenie
ceny nájmu sa nemôže týkať rodinných domov súp. č. XX a súp. č. XX a okolitých pozemkov. Zdôraznila,

že nebráni žalobcovi v užívaní pozemkov vedených na LV č. XX pre k.ú. D., ktoré sú taktiež zahrnuté
do ceny prenájmu podľa vyjadrenia realitnej kancelárie Exkluzív, s.r.o. Za účelom zistenia sumy nájmu
konkrétnych nehnuteľností – rodinných domov súp. č. XX a súp. č. XX požiadala realitnú kancelária DR
MM, spol. s r.o. z Lučenca o vykonanie obhliadky daných nehnuteľností, pričom po oboznámení sa s
technickým stavom rodinných domov bola určená odplata za ich užívanie ako celku v sume 100,00 €

mesačne. Z uvedenej sumy by odplata za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu o veľkosti 1/4 -
ina predstavovala 25,00 € mesačne, avšak ani táto suma nie je konečná a mala by byť znížená, nakoľko
treba zohľadniť skutočnosť, že rodinný dom súp. č. XX je z časti postavený aj na pozemku parc. č. 721/3
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 38 m2, ktorý pozemok patrí do jej výlučného vlastníctva a
je vedený na LV č. XXX pre k.ú. D.. Záverom uviedla, že vzhľadom na novoobjavené listinné dôkazy

preukazujúce nedôvodnosť rozhodnutia súdu v tom, že nehnuteľnosti vedené na LV č. XX pre k.ú. D.
patria do dedičstva po poručiteľke C. B., od ktorého žalobca odvodzuje svoje spoluvlastnícke právo k
daným nehnuteľnostiam, považuje žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 1.600,00 € s príslušenstvom za
nedôvodnú a opätovne navrhla, aby súd toto konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vo
veci obnovy konania sp. zn. 5C/117/2009.

7. Súd na pojednávaní dňa 23.11.2022 zistil, že žalovaná konaní na Okresnom súde Lučenec sp. zn.
13C/53/2022 podala v postavení žalobcu dňa 04.11.2022 proti žalovaným A. B., A. B., A. B. a E. B.
žalobu na obnovu konania, a to obnovu konania proti rozsudku Okresného súdu Lučenec pod sp. zn.
5C/117/2009-446 zo dňa 11.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.08.2020,

ktorým súd určil, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. D. zapísané na liste vlastníctva č. XX a
to parc. č. 103/1, 103/2, 103/3, 103/4 a 103/5 spolu s rodinným domom so súpisným číslom XX a
súpisnýmčíslomXX,všetkyvspoluvlastníckompodiele1patriadodedičstvaponebohejC.B.,zomr.dňa
XX.XX.XXXX.Súdpoposúdenínávrhunaprerušeniekonaniadospelkzáveru,ževkonanínaOkresnom
súde Lučenec sp. zn. 13C/53/2022 sa rieši otázka, ktorá má význam pre rozhodnutie v tomto konaní.

V konaní pod sp. zn. 13C/53/2022 žalovaná napáda a spochybňuje (spolu)vlastnícke právo žalobcu k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX pre k. ú. D., od ktorého žalobca odvodzuje svoj peňažný nárok v
tomto konaní. Vlastnícke právo žalobcu k spoločným nehnuteľnostiam je pritom podmienkou dôvodnosti
podanej žaloby. Z toho dôvodu je pre rozhodnutie vo veci významné rozhodnutie súdu o žalobe na
obnovu konania, nakoľko z rozsudku sp. zn. 5C/117/2009-446 zo dňa 11.02.2019 žalobca má na základe

následného konania o dedičstve odvodené svoje vlastnícke právo k spoločným nehnuteľnostiam. Súd
preto uznesením č. k. 16C/94/2022-74 zo dňa 23.11.2022 konanie prerušil do právoplatného skončenia
veci vedenej pod sp. zn. 13C/53/2022.

8. Podaním doručeným súdu dňa 30.08.2023 žalobca navrhol aby súd pripustil rozšírenie žalobného

návrhu o príslušenstvo uplatneného nároku, ktorým je zákonný 8 % ročný úrok z omeškania, ktorý
žalobca uplatňuje zo sumy 100,- € ako náhrady za vydanie bezdôvodného obohatenia mesačne
nasledovne: 8 % ročne zo sumy 900,- € počnúc 01.9. 2021 do zaplatenia (v sume 900,- € sú zahrnuté
mesačné splátky od 1.12.2020 do 31.8.2021, dva roky pred podaním návrhu na rozšírenie žaloby, 8 %
ročne zo sumy 100,- € počnúc 1.10.2021 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 100,- € počnúc 1.11.2021

do zaplatenia 8 % ročne zo sumy 100,- € počnúc 1.12.2021 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 100,- €
počnúc 1.1.2022 do zaplatenia, 8% ročne zo sumy 100,- € počnúc 1.2.2022 do zaplatenia, 8 % ročne zo
sumy 100,- € počnúc 1.3.2022 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 100,- € počnúc 1.4.2022 do zaplatenia,
8 % ročne zo sumy 100,- € počnúc 1.5.2022 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 100,- € počnúc 1.6.2022do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 100,- € počnúc 1.7.2022 do zaplatenia, 8 % ročne zo sumy 100,- €
počnúc 1.8.2022 do zaplatenia.

9. Okresný súd uznesením zo dňa 09.11.2023 spojil konania vedené na Okresnom súde Lučenec pod
sp. zn. 16C/94/2022 a 10C/80/2023 na spoločné konanie s tým, že konania budú ďalej vedené pod sp.
zn. 16C/94/2022. Spojenie uvedených vecí súd odôvodnil tým, že dňa 24.10.2023 Okresný súd Banská
Bystrica postúpil Okresnému súdu Lučenec ako súdu príslušnému na prejednanie žalobu o zaplatenie
1.560,- Eur s príslušenstvom, ktorou sa žalobca ako podielový spoluvlastník nehnuteľností zapísaných

na LV č. XX, okres: F., obec: D., k. ú. D. domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od
01.08.2022 do 31.08.2023, teda za 13 mesiacov užívania celej nehnuteľnosti zo strany žalovanej, ktorá
je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, teda za iné obdobie ako v konaní
16C/94/2022.

10. V prerušenom konaní súd pokračoval na pojednávaní vo veci samej dňa 14.10.2024 z dôvodu,

že odpadla prekážka prerušenia konania. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec pod sp. zn.
13C/53/2022-171 zo dňa 20.03.2023 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
14Co/81/2023 zo dňa 27.06.2024, bola žaloba na obnovu konania podaná žalovanou zamietnutá.
Súd zároveň prepustil zmenu pôvodnej žaloby doručenej súdu dňa 04.08.2022 na znenie: „Žalovaná
je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2 000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo

sumy 900,- Eur od 01.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od 01.10.2021 do zaplatenia, zo sumy
100,- Eur od 01.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od 01.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 100,-
Eur od 01.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od 01.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur
od 01.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od 01.04.2022 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od
01.05.2022 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od 01.06.2022 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od

01.07.2022 do zaplatenia, zo sumy 100,- Eur od 01.08.2022 do zaplatenia.“ Žalobný návrh žalobcu
pôvodne vedený pod sp. zn. 10C/80/2023 zostal nedotknutý.
Právna zástupkyňa žalobcu v rámci žalobného prednesu na pojednávaní uviedla, že predmetom
tohto sporu je uplatnenie náhrady za užívanie spoločnej nehnuteľnosti zo strany žalovanej formou
bezdôvodného obohatenia. Pôvodne si uplatnil žalobca nárok za obdobie od 01.12.2020 do 31.07.2022.

Nakoľko došlo zo strany žalovanej k podaniu žaloby na obnovu konania, následne žalobca rozšíril
predmetný nárok aj o príslušenstvo pohľadávky, a to za omeškané mesačné splátky za nadužívanie veci
zo strany žalovanej. Následne si žalobca podal na upomínacom konaní nárok na zaplatenie náhrady
za vylúčenie z užívania veci za obdobie od augusta 2022 do 31.08.2023 spolu s príslušenstvom.
Podľa žalobkyne je nesporné, že na základe rozhodnutia súdu o žalobe na obnovu konania, že

žalobca je podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a stav sa teda nezmenil. Pokiaľ
žalovaná namietala, že nebola zo strany žalobcu vyzvaná na zaplatenie za ďalšie obdobie, je potrebné
si uvedomiť, že v pôvodnom konaní predkladal žalobca výzvy na zaplatenie náhrady za vylúčenie
z užívania a bolo tam rovnako podané aj trestné oznámenie. Krátkou cestou predložila rozhodnutie
Obce Kalonda v stavebnom konaní, ktoré nariadilo vlastníkom odstránenie nepovolenej zmeny stavby

s tým, že toto rozhodnutie preukazuje, že žalobca je vylúčený z užívania, žaloba je teda dôvodná.
Žalobca si uvedomuje, že žalovaná pokiaľ chcela užívať celú vec, vyplýva to teda aj z hmotného práva,
mala uzavrieť dohodu s ostatnými spoluvlastníkmi, avšak poukazuje na to, že v prípade, ak aj bola
uzavretádohodamedzispoluvlastníkmi,neznamenáto,žežalobcanemánároknanáhraduzavylúčenie
z užívania spoločnej nehnuteľnosti. Čo sa týka výšky náhrady, tá je sporná vzhľadom na stanoviská

sporových strán, nakoľko žalobca si uplatnil náhradu mesačne v sume 100,- Eur a v novej žalobe za
obdobie od augusta 2022 sumu 120,- Eur, čo zohľadňuje infláciu. Žalovaná strana výšku rozporovala,
pričom každá zo sporových strán predložila ohodnotenie prostredníctvom realitných kancelárií s tým,
že tieto sú rozdielne a subjektívne. Žalobca predložil v konaní dôkazný návrh na znalecké dokazovanie
a poukázal na judikatúru, ktorá hovorí, že pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, sa

vychádza z ceny hodnoty spoločnej nehnuteľnosti, ktorá bola aj zhodnotená čo i len zo strany jedného
podielového spoluvlastníka, na čo by mal súd prihliadať aj v danej veci. Tiež poukázal na to, že žalovaná
vedela, že žalobca je vylúčený z užívania spoločnej veci a bol proti rekonštrukcii nehnuteľnosti bez jeho
súhlasu.
Právna zástupkyňa žalovanej k vyššie uvedenému uviedla, že predmetom tohto konania je odplata za

neužívanie spoločnej nehnuteľnosti žalobcom. Pôvodne v žalobe absentoval právny dôvod, na základe
ktorého si žalobca uplatnil svoj návrh, boli pochybnosti, či sa predmetná vec má posudzovať v zmysle
§ 137 alebo § 452 OZ novou žalobou, ktorá bola spojená do tohto konania, si žalobca za obdobie od
01.08.2022aždo31.08.2023uplatnilpredmetnýnárokakonároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,pričom namieta, z akého druhu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 OZ si predmetný
nárok žalobca uplatnil, nakoľko predmetné ustanovenie upravuje bezdôvodné obohatenie získané bez
právneho dôvodu, z neplatného právneho úkonu, z právneho úkonu, ktorý odpadol a z nepoctivých

zdrojov túto skutočnosť teda rozporuje. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, v akej sume, teda výške
mala získať žalovaná bezdôvodné obohatenie. V konaní uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť neužíva,
nemá z nej žiadny prospech, čo preukázali aj dôkazom vydaným Obcou Kalonda, ktorý potvrdil, že
žalovaná predmetné nehnuteľnosti neužíva. Ďalej poukázala na to, že je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti
vo výške 1 a žalobca je o výške 1. Pokiaľ sa teda žalobca domáha peňažného plnenia, podľa jej názoru

tento nárok nemá z dôvodu, že ak by žalovaná neumožňovala vec žalobcovi užívať, mal sa domáhať
ochrany svojho vlastníckeho práva prostredníctvom žaloby na odstránenie tohto stavu. Žalobca si však
v spore uplatňuje sekundárne právo, pričom podľa jej názoru nevyplýva povinnosť žalovanej platiť
žalobcovimesačnenáhradu,pritompoukazujemna§563OZ,vzmyslektoréhosplneniedlhunastávapo
prvomdni,potom,akobolveriteľomdlžníkpožiadanýoplnenie,ktomudošlolenjedenkrát,atopodaním
zo dňa 31.03.2022, v ktorom si uplatnil žalobca nárok na zaplatenie náhrady za obdobie od 01.12.2020

do 31.03.2022, následné obdobia, ktoré sú predmetom tohto konania a žalobcu vôbec nežiadal, nežiadal
ani o uzavretie dohody o užívaní spoločnej veci, a to ani po zamietnutí žaloby na obnovu konania.
Žalobca neprejavil záujem vec užívať, podľa nášho názoru nie je v jeho schopnostiach vec užívať,
nakoľko sa nachádza v zahraničí, a teda nie je na to spôsobilý. Preto pre žalobcu je výhodnejšie peňažné
plnenie, avšak žalovaná od augusta 2024 mala záujem uzavrieť dohodu po výsledku konania o žalobu

na obnovu konania. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu za vylúčenie z užívania nehnuteľnosti vo
výške 100,- Eur ako 1, ktorá na neho pripadá, avšak súd by mal zohľadniť skutočnosť, že nehnuteľnosť,
resp. stavba so súpisným číslom XX, je postavená na parcele č. 721/3, nachádzajúcej sa v Obci D.,
zapísanej na liste vlastníctva č. XXX, ktoré je vo vlastníctve žalovanej. Pokiaľ teda 100,- Eur určila
realitná kancelária , ktorú o to požiadali a predložili jej stanovisko ako dôkaz s tým, že 100,- Eur mala byť

odplata za užívanie celku, nemožno vychádzať len z 1 pre žalobcu, pretože je potrebné zohľadniť, že
časť spoločnej nehnuteľnosti sa nachádza na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Čo sa týka
úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v konaní, žalovaná ma za to, že sa nedostala do omeškania,
nakoľko žalobca ju vyzval na zaplatenie dlžnej náhrady len jedenkrát, a to za obdobie od 01.12.2020 do
31.03.2022 s tým, že žalobca si uplatnil nesprávne výšku nároku, nakoľko ten nezodpovedá stanovenej

právnej úprave, a to nariadeniu vlády SR pod č. 87/1995 zbierky zákonov s tým, že konkrétne v § 3
nariadenia sa stanovuje úrok z omeškania o 5 % vyššie, ako je stanovený Európskou centrálnou bankou,
pričom v čase, kedy si uplatnil svoj nárok na úroky z omeškania od 01.09.2021 bola sadzba 0 %, to
znamená, že nemôže si žalobca uplatňovať 8 % s tým, že namieta aj ostatnú výšku uplatneného úroku
z omeškania. Pokiaľ si žalobca uplatnil za obdobie od 01.08.2022 do 31.08.2023 nárok na náhradu

za vylúčenie z užívania spoločnej nehnuteľnosti vo výške 120,- Eur mesačne, túto skutočnosť ničím
nepreukázal, tvrdiac len s poukazom na infláciu spoločnosti, to však nepovažuje za dôvodné. Čo sa týka
listinného dôkazu, ktorý bol predložený na pojednávaní namieta, aby súd aplikoval sudcovskú a zákonnú
koncentráciu konania, nakoľko predmetný listinný dôkaz je z augusta roku 2022 a mohol ho predložiť
do konania už skôr. Žalovaná zároveň netrvala na výsluchu svedkyne P. O. – dcéry žalovanej, avšak

navrhla vypočuť svedka N. O., ktorého výpoveďou chce preukázať, že predmetné nehnuteľnosti nikdy
neužívalaaneužívaichniktozjejrodiny.Právnazástupkyňažalobcarámcidoplneniaskutkovýchtvrdení
uviedla, že žalobcovi je bránené v užívaní aj predmetných pozemkov, je pravdou, že predmetný plot
bol demontovaný, avšak žalobca na predmetné pozemky nevstupuje, nakoľko tam boli konflikty medzi
sporovými stranami, boli tam viaceré trestné oznámenia, bola tam streľba z jednej strany na druhú,

pričommázato,žepredmetnánehnuteľnosťmalapôvodnedvasamostatnévstupy,dvebytovéjednotky,
z čoho sa však urobila iba jedna bytová jednotka, nakoľko došlo k prerábke predmetných nehnuteľností,
a teda zmarila sa možnosť deľby. Zotrvala na tom, že žalobca nevstupuje, neužíva predmetné pozemky,
aby sa vyhol konfliktom. Žalovaná žalobcovi fyzicky zamedzuje vstup na predmetné pozemky, absencia
dohody s druhou sporovou stranou, nakoľko, keby tam vstupoval, dochádzalo by tam ku konfliktom.

Žalobca plot demontoval, nakoľko sa domnieval, že ako spoluvlastník spoločnej nehnuteľnosti má právo
to užívať, avšak dochádzalo ku eskalácii s protistranou, boli tam konflikty, avšak žalobca nemal ako
menšinový spoluvlastník uzavretú so žalovanou dohodu o spôsobe užívania, pričom žalovaná dala
predmetnú nehnuteľnosť do užívania svojmu vnukovi, ktorý tam býval, prerobil a mohlo dochádzať zo
strany žalobcu k porušovaniu domovej slobody, preto od predmetného užívania upustil spôsobom, že

nechce sa dostávať do konfliktov s protistranou.
Právna zástupkyňa žalovanej v rámci doplnenia skutkových tvrdení poprela skutočnosť, že predmetnú
nehnuteľnosť niekto užíval. V súčasnosti sú predmetné nehnuteľnosti prázdne, žalovaná tam nebýva,
nikdy tam nikto nebýval, v minulosti dochádzalo ku kolíziám medzi sporovými stranami, žalovaná savšak v súčasnosti zmierila s tým, že žalobca je vlastníkom vo veľkosti 1 v pomere k celku spoločnej
nehnuteľnosti a je ochotná v tomto rozsahu mu umožniť užívanie. Svedok – vnuk žalovanej, predmetné
nehnuteľnosti neužíval. Prerábka, ktorá mala byť na predmetných nehnuteľnostiach bola v roku 2006,

ešte predtým, než sa začalo toto súdne konanie. Z uvedenou prerábkou nehnuteľnosti svedok - vnuk
žalovanej, prestal, ako sa začalo súdne konanie, ešte pôvodné o určenie, že predmetné nehnuteľnosti
patria do dedičstva. Vtedy boli všetky stavebné práce zastavené, uvedená skutočnosť vyplýva aj
z listinného dôkazu, ktorý bol predložený na dnešnom pojednávaní zo strany žalobcu. Čo sa týka
odstránenia plota, právna zástupkyňa uviedla, že odstránením plota došlo k tomu, že žalobca má voľný

prístup k nehnuteľnostiam so súpisným číslom XX, XX, nakoľko on býva v dome so súpisným číslom 29,
pričom majú teda spoločný dvor. Žalovaná sa tiež dozvedela, že žalobca sa na predmetnom pozemku
nachádzal aj s geodetom, pričom malo dôjsť k meraniam bez vedomosti žalovanej. Dodatočne ešte
poznamenala, že pozemky, ktoré sú spoločné, aj nehnuteľnosti, sú pozemky, kde sa nachádzajú na
nich stavby, dvor a pozemok pod maštaľou, pričom tá maštaľ je v stave zrútenia, nejde o pozemky typu
záhrady, ku ktorým by mal mať žalobcu právo na prístup, keďže ide o pozemky vo vlastníctve žalovanej.

Právna zástupkyňa žalobcu následne uviedla, že svedok Q. O., ktorý uvádzal, že malo dôjsť k prerábke
v roku 2006, ide o jeho tvrdenie, s ktorým sa žalobca nestotožňuje, považuje ho za účelové, ak by takéto
tvrdenie bolo správne, nebol by daný dôvod na vydanie rozhodnutia o odstránení nepovolených stavieb.
Za tým účelom tiež navrhol, aby si súd pripojil spis Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/117/2009,
z ktorého vyplýva a preukazuje to, že žalobca bol už v tom čase vylúčený z užívania spoločnej

nehnuteľnosti a dokonca na základe nepodložených skutočností si žalovaná strana dala osvedčiť
spoluvlastnícky podiel 1 aj k rodinnému domu aj k pozemkom. Žalobca je dlhodobo vylúčený z užívania
spoločnej nehnuteľnosti, nakoľko sa vždy dostal do konfliktu s protistranou, podľa rozhodnutia zo
stavebného konania bolo namietané, že predmetnému prerábaniu nehnuteľnosti došlo bez jeho súhlasu.
Súd následne doplnil svoj predbežný právny názor, žalobca zotrval na návrhu na vykonaní dokazovania

znaleckým posudkom, preto súd okrem iného uložil povinnosť sporovým stranám uviesť otázky, ktoré
má súd položiť znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku a opätovne ich poučil v zmysle
§ 153 ods. 2 CSP.

11. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 31.10.2024 predložila súdu ako listinný dôkaz aktuálne

nájomné zmluvy uzatvorené s Obcou Kalonda ako prenajímateľom a nájomníkmi obecných bytov.
Dôkazom preukazuje výšku nájomného dojednaného v obci Kalonda za obecný byt. Pri podlahovej
ploche bytu 82,7 m2 je výška nájmu 277,23 €, v prepočte na 1 m2 sa jedná o mesačné nájomné vo
výške 3,35 Eur/m2. Vzhľadom na to, že žalobca je ideálnym podielovým spoluvlastníkom s podielom 1
k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva číslo XX pre katastrálne územie D., ktorých celková

výmera je 875 m2, na podiel žalobcu pripadá výmera 218,75 m2, preto ak by požadoval za užívanie
svojho ideálneho podielu nájomné vo výške, akej obec prenajíma byty (3,35 €/m2 mesačne) jednalo
by sa o čiastku 732,81 € mesačne len za jeho podiel. Pokiaľ si žalobca uplatnil žalobou vydanie
bezdôvodného obohatenia za užívanie jeho podielu sumou 100,- € mesačne a neskôr 120,- € mesačne,
považuje svoj nárok za opodstatnený a jeho požiadavka na vydanie bezdôvodného obohatenia je

nepomerne nižšia, než je obvyklé nájomné v obci D., požadované napríklad obcou za prenájom
obecných bytov. Žalobca zotrval na svojom návrhu na vykonanie dokazovania na zistenie obvyklej
výšky nájomného za prenájom nehnuteľností znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností a navrhol, aby znalec v znaleckom posudku stanovil všeobecnú hodnotu nájomného za
nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva číslo XX katastrálne územie D..

12. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 31.10.2024 zotrvala na to, že dostatočným spôsobom
preukázala výšku odplaty za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnostiach vedených
na LV č. XX pre k. ú. D. a preto nenavrhla vykonanie znaleckého dokazovania za týmto účelom ani
nepoložila žiadne otázky, na ktoré by mal pribratý znalec zodpovedať.

13. Uznesením zo dňa 14.11.2024 č. k. 16C/94/2022-156 súd nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil
znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností I. N. R., ktorej úlohou bolo
zodpovedať na otázky:
1/ Aká je všeobecná hodnota nájomného za nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva číslo XX

katastrálne územie D. za obdobie od 01.12.2020 do 31.07.2022?
2/ Aká je všeobecná hodnota nájomného za nehnuteľnosti uvedené na liste vlastníctva číslo XX
katastrálne územie D. za obdobie od 01.08.2022 do 31.08.2023?14. Pribratá znalkyňa v znaleckom posudku č. 58/2025 zo dňa 24.06.2025 na položené otázky
zodpovedala nasledovne. Všeobecná hodnota nájomného stavieb a pozemkov zapísaných na LV č.
XX k. ú. D. za obdobie od 01.12.2020 do 31.07.2022 predstavuje sumu 3.848,38 Eur, z ktorej na

spoluvlastnícky podiel žalobcu 1 k celku pripadá suma 962,095 Eur. Všeobecná hodnota nájomného
stavieb a pozemkov zapísaných na LV č. XX k. ú. D. za obdobie od 01.08.2022 do 31.08.2023
predstavujesumu3.682,80Eur,zktorejnaspoluvlastníckypodielžalobcu1kcelkupripadásuma920,70
Eur.

15. Právna zástupkyňa žalovanej podaním doručeným súdu dňa 18.07.2025 navrhla vypočuť pribratú
znalkyňu za účelom objasnenia záverom podaného znaleckého posudku.

16. Na pojednávaní dňa 06.08.2025 bola vypočutá pribratá znalkyňa I. N. R., ktorá na otázku právnej
zástupkyne žalovanej, aký vplyv má skutočnosť, že 38 m2 je vo výlučnom vlastníctve žalovanej
na určenie všeobecnej hodnoty nájomného, uviedla, že nájom sa hodnotí samostatne pre stavby

a samostatne pre pozemky. Súčet týchto nájmov na túto celkovú hodnotu, má to vplyv, tento pozemok je
cudzí. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, či to bolo zohľadnené v podanom znaleckom posudku,
znalkyňa uviedla, že hodnota nájomného na pozemku pod spornými stavbami nebola v znaleckom
posudku hodnotená. Spornú parcelu som nehodnotila, iba stavbu. Na otázku právnej zástupkyne
žalovanej, akým spôsobom by sa premietlo to, že žalovaná vlastní väčšiu výmeru pozemku pod

rodinným domom súp. č. XX do všeobecnej hodnoty nájmu, znalkyňa uviedla, že pozemok by ohodnotila
samostatne s tým, že patrí žalovanej. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, k možnosti doplnenia
znaleckého posudku, znalkyňa uviedla, že to závisí od toho, aká by bola otázka, či by bolo nanovo
treba všetko prepočítavať. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, aký vplyv by malo väčšie vlastníctvo
pozemkov domu súp. č. XX žalovanej na výšku nájmu, čo má platiť žalobcovi, keďže on je v menšom

podiele vlastníkom pozemkov, znalkyňa uviedla, že v prípadnom doplnení znaleckého posudku by mohlo
dôjsť k odpočítaniu nájmu za sporný pozemok pod stavbou súp. č. XX od všeobecnej hodnoty nájmu
v podanom znaleckom posudku. Právna zástupkyňa žalovanej ďalej konštatovala, že v znaleckom
posudkupriurčenívšeobecnejhodnotynájmunehnuteľnostíbolizohľadnenéjednakšpecificképodklady
k stanoveniu nájmu nehnuteľností, to je na strane 56 znaleckého posudku, kde znalkyňa zahrnula

daň z nehnuteľností, daňové zaťaženie, úrokové sadzby centrálnej banky a potom ostatné náklady
súvisiace s existenciou nájmu nehnuteľnosti, ktoré sú uvedené na strane 57 znaleckého posudku, a to
poistenie nehnuteľnosti, vecné poistenie, poistenie zákonnej zodpovednosti, správne náklady a náklady
na údržbu. Poukázala ďalej, že všetky tieto platby vykonáva výlučne žalovaná, a teda by nemali do
tejto výšky nájmu byť zahrnuté. Na otázku právnej zástupkyne žalovanej, aká by bola výška všeobecnej

hodnoty nájmu nehnuteľnosti, pokiaľ by tento nájom nezohľadňoval tieto špecifické podklady a ostatné
náklady súvisiace s existenciou nájmu nehnuteľností, znalkyňa uviedla, že hodnotí to, čo vidí, tú stavbu,
nezohľadňuje, že kto robil rekonštrukciu alebo modernizáciu toho domu, čiže nájom sa počíta z celkovej
hodnoty, tam je to započítané a otázky boli smerované na ten nájom.
V priebehu výsluchu právna zástupkyňa žalovanej predložila súdu potvrdenie – inkaso vystavené

Obcou Kolonda za zdaňovacie obdobie 2020 – 2024 preukazujúce úhradu dane z stavieb a pozemkov,
poplatkov za komunálny odpad hradené žalovanou, resp. jej rodinný príslušníci.
Právna zástupkyňa žalovanej ďalej doplnila, že úhrady priamo súvisia s výškou odplaty, ktorú by
žalovaná mala poskytnúť žalobcovi, pretože pokiaľ žalovaná platila správcovi dane daň z nehnuteľností
za určitú nehnuteľnosť, tak suma tejto dane by nemala byť premietnutá do výšky odplaty, ktorú by

žalovaná mala platiť žalobcovi, pretože žalobca sa na tejto úhrade nepodieľal. Takisto pokiaľ vo výške
nájmu je zohľadnená položka napríklad správa nehnuteľnosti, kosenie, všetky platby, elektrina, voda,
všetky položky uhrádzala žalovaná, prečo by žalovaná mala platiť žalobcovi pomernú časť týchto
výdavkov za správu, keď správu vykonávala ona a žalobca sa na výkone správy ani na úhrade platieb
nepodieľal.Akýmspôsobombysastanovilavýškasumynájmupokiaľbytietopoložky,ktorésúnesporné

medzi stranami sporu neboli zohľadnené, podľa žalovanej vie posúdiť len pribratá znalkyňa. Zo strany
žalobcu neboli tieto skutočnosti podľa žalovanej doposiaľ v priebehu konania rozporované. Položky
zahrnuté do sumy nájomného právna zástupkyňa žalovanej zistila až po oboznámení sa s obsahom
znaleckého posudku a preto navrhla doplniť znalecké dokazovanie v tomto smere. Súčasne navrhla
vypočuť svedka N. O..

Právna zástupkyňa žalobcu naopak k vyššie uvedeným skutkovým tvrdenia žalovanej namietala ich
spornosť, pretože v prebiehajúcom konania doposiaľ neodzneli, teda má za to, že sú sporné. Spornou
podľa právnej zástupkyne žalovanej zostala stále otázka užívania pozemkov, ktoré žalobca mal možnosť
užívať, nakoľko nehnuteľnosti do augusta 2022 boli síce oplotené, avšak brána bola otvorená, nebolazamykaná. Žalobca mal kedykoľvek prístup k týmto pozemkom, mohol ich využívať. V auguste 2022
žalobca svojvoľne odstránil oplotenie týchto pozemkov, ktoré vybudovala žalovaná ešte so svojím
manželom, to znamená, ani mu nepatrilo, ale svojvoľne ho odstránil. Táto skutočnosť bola predmetom

trestného konania a od augusta 2022 sú tieto pozemky ako-keby jednoliaty celok s pozemkami vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, pretože žalobca býva v susedstve týchto pozemkov. Z toho vyplýva, že
tie pozemky, ktoré vlastní nie sú ničím oddelené od týchto pozemkov, ktorých je spoluvlastníkom.
Sporové strany sa v rámci prednesenia záverečných návrhov pridržiavali svojich doterajších vyjadrení
a prednesov.

17. Právna zástupkyňa žalobcu podaním doručeným súdu dňa 14.08.2025 zhrnula doterajší priebeh
konania a poopravila výšku uplatneného príslušenstva z odôvodnení, že sa jednalo o pisársku chybu.
Poukázal na to, že žalobca a jeho právni predchodcovia boli vylúčení z užívania od roku 2007. Pripojené
rozhodnutia súdov potvrdili, že žalovaná konala protiprávne a zabrala spoluvlastnícky podiel. Ďalej
uviedol viacero incidentov (2008–2025), ktoré dokazujú obmedzovanie, vyhrážky, škody a zásahy

do vlastníckych práv, žalovaná teda neumožnila spoločné užívanie ani po právoplatnom priznaní
spoluvlastníckeho podielu. K predloženým dokladom o platení daní a spotrebe energií uviedol, že
žalovaná vedome zavádzala súd, pretože žalobca hneď po právoplatností rozsudku súdu, ktorý určil
vlastnícke právo v prospech jeho matky C. B., podal daňové priznanie a dane platí Obci D.. Do dnešného
však Obec D. neodpovedala na jeho žiadosť o poskytnutie súčinnosti. Vo vzťahu k spotrebovaným

energiám uviedol, že tieto nie je možné odpočítavať od jeho nárokov, keďže nehnuteľnosti neužíval.
Ďalšie položky (náklady na údržbu, poistenie a pod.) neboli predmetom jeho nároku – ak ich chcela
žalovaná uplatniť, mala tak urobiť formou vzájomného návrhu. K otázke parcely č. 721/3 uviedol, že
žalovaná nepreukázala, že celý pozemok je zastavaný domom, pričom žalobca tvrdí, že časť tvorí
predzáhradku a časť voľný priestor, čo preukazuje plánom a fotografiou.

18. Právna zástupkyňa žalovanej v podaní doručenom súdu dňa 25.08.2025 v reakcii na vyjadrenie
žalobcu poukázala na nejasnosť žalobného nároku, keďže žalobca mení svoje tvrdenia, raz uplatňuje
zameškané nájomné, inokedy náhradu za vylúčenie z užívania; požadované obdobia a sumy sa líšia.
Vo vzťahu k úrokom z omeškania uviedla,, že tieto nemožno priznať, pretože žalobca vyzval na plnenie

len za časť období, nikdy nie za celé, preto jej povinnosť platiť nevznikla. K otázke obvyklej výšky
nájomného poukázala na skutočnosť, že žalobca do výpočtu zahŕňa položky, ktoré buď nevznikli, alebo
ich v plnej výške hradila žalovaná (daň z nehnuteľností, komunálne poplatky, údržba, poistenie), čo
mal byť zohľadnené v podanom znaleckom posudku. Súčasne poukázala aj nedostatok znaleckého
dokazovania, keď znalkyňa nezohľadnila skutočnosť, že parc. č. 721/3 je vo výlučnom vlastníctve

žalovanej ako aj na rozpor týkajúci sa zastavania pozemku, ktorý je podľa žalovanej zastavaný domom
č. XX, čo podľa nej vyplýva aj z predloženej fotokópie katastrálnej mapy

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadreniami a prednesmi sporových strán, resp. ich právnych
zástupcov, oboznámením sa s rozsudkom tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 13C/53/2022 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/81/2023, so znaleckým posudkom č.
58/2025 I. N. R. ako aj oboznámením sa s obsahom jednotlivých listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu a zistil nasledovný stav.

20. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom

k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. D. v rozsahu 1 jeho
spoluvlastníckeho podielu v pomere k celku. Medzi sporovými stranami je naopak sporná otázka,
či žalovaná užíva predmetné nehnuteľnosti. Zároveň bolo medzi stranami sporné, či žalovaná užíva
predmetné nehnuteľnosti v rozsahu, ktorý nepripadá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu k daným
nehnuteľnostiam. Na základe vyhlásenia žalovanej nebolo sporené, že žalovaná bráni žalobcovi

v prístupe k rodinným domom zapísaným na liste vlastníctva č. XX pre k. ú. D. so súpisným číslom XX
a XX, v ktorých má veci po svojom nebohom manželovi, a preto odmieta dať prístup žalobcovi alebo
hocikomu k týmto veciam, aby nedošlo k ich odcudzeniu. Medzi sporovými stranami tiež nebolo sporné,
že žalobca k uvedeným rodinným domom nemá k dispozícii kľúče. Medzi sporovými stranami je sporné,
že žalovaná bráni žalobcovi v užívaní pozemkov nachádzajúcich sa v k. ú. D. zapísaných na LV č. XX

s parc. číslami 103/1, 103/2, 103/3, 103/4, 103/5. Za sporné súd nepovažoval, že vo vzťahu k spoločným
nehnuteľnostiam a ich užívaniu nebola uzavretá dohoda spoluvlastníkom o spôsobe užívania spoločnej
veci, nebolo rozhodované súdom o spôsobe spoločného užívania veci a nebolo ani prijaté rozhodnutie
väčšinového spoluvlastníka o spôsobe užívania spoločnej veci. Spornou z pohľadu súdu bola aj výškauplatňovaného nároku, a preto súd vyhovel návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania znaleckým
posudkom, v ktorom bolo potrebné vyriešiť otázku obvyklej výšky nájomného za prenájom sporných
nehnuteľností.

21. V rámci právneho posúdenia súd poukazuje na ust. § 137 OZ v spojení s § 139 ods. 2 OZ ako
aj na § 451 OZ a zároveň dáva do pozornosti dostupnú judikatúru, ktorá konštatuje, že v prípade,
ak jeden zo spoluvlastníkov si spôsobom, že nedá možnosť prístupu do rodinných domov iným
spoluvlastníkom tým, že im napríklad neposkytne kľúče alebo na požiadanie im ich nedá, stáva sa

výlučným užívateľom predmetných nehnuteľností a na základe toho patrí ostatným spoluvlastníkom
nárok na náhradu za vylúčenie z užívania nehnuteľností. Súd poukazuje na judikatúrnu líniu, ktorá hovorí
o tom, že nárok spoluvlastníka vylúčeného z užívania spoločnej veci, resp. nárok spoluvlastníka na
náhradu ak iný spoluvlastník užíva spoločnú nehnuteľnosť nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu,
sa má považovať za tzv. priamy nárok založený § 137 OZ. Na druhej strane druhá línia hovorí o tom, že
takýto nárok je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ, ktorý znamená, že je

povinná osoba, ktorá užíva nad rámec spoločnú vec ako vyplýva z jej spoluvlastníckeho podielu, vydať
obohatenie spoluvlastníkovi, ktorý je vylúčený z užívania. V tomto smere súd poukazuje na rozhodnutia
súdov, ktoré hovoria o obidvoch smeroch posudzovania a to na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
dňa 27.10.2010 pod sp. zn. 6Cdo/184/2010, rovnako tak na rozhodnutie – uznesenie Krajského súdu
v Prešove pod sp. zn. 7Co/93/2017 zo dňa 12.12.2017, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

pod sp. zn. 16Co/4/2017 zo dňa 30.11.2017, ktoré sú toho názoru, že ide o nárok v zmysle § 137 OZ, nie
o bezdôvodného obohatenie. Vo vzťahu k tomu, že ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/252/2007 zo dňa 30.07.2008 ako aj
mutatis mutandis sp. zn. Najvyššieho súdu 3Cdo/94/2011.

22. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

23. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka , ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

24. Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

25. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

26. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

27. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

28. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech

získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

30. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

31. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.32.Podľa§458ods.2Občianskehozákonníka,spredmetombezdôvodnéhoobohateniasamusiavydať
aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

33. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

34. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie

veriteľ požiadal.

35. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu proti žalovanej je dôvodná. Súd má za preukázané a medzi stranami, po právoplatnom
skončení konania Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13C/53/2022, pre ktoré súd konanie prerušil, ani
nebolosporné,žestranysporusúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľnostízapísanýchnaLVč.XXpre

okresLučenec,obecD.,k.ú.D.,žalobcavrozsahu1ažalovanávpodiele96/192,tedav1/2–ci.Spornou
však bola skutočnosť, či žalovaná bránila žalobcovi v užívaní predmetných nehnuteľností žalobcovi
nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu. Túto skutočnosť však jednoznačne vyvrátila žalovaná vo
vyjadrení zo dňa 14.11.2022 (č. l. 63 spisu), kde uviedla, že žalobcovi bráni v užívaní rodinných domov
súp. č. XX a súp. č. XX. Uvedené zdôvodňovala tým, že sa jedná o rodičovské domy jej zomrelého

manžela, v ktorých časti sú uložené hnuteľné veci patriace ešte jeho rodičom, ktoré sa snaží chrániť
pred odcudzením zo strany žalobcu, ktorý sa v mesiaci augusta 2022 pokúsil do predmetných rodinných
domov vlámať, v čom mu bolo ale zabránené za pomoci jej rodinných príslušníkov privolaním polície.
Súd má teda za to, že žalobca nemá prístup k predmetným rodinným domom pod súp. č. XX a XX,
nakoľko žalovaná mu nedala kľúče a vstup do predmetných nehnuteľnosti mu neumožnila. Uvedené

vyplýva aj z uznesenia OR PZ v Lučenci ČVS: ORP-373/LC-LC-2022 zo dňa 08.07.2022 (č. l. 6 spisu),
v ktorom žalovaná uviedla, že sporné nehnuteľnosti žalobcovi sprístupní až potom, čo súd určí, ktorá
presná parcela a nehnuteľnosť má patriť p. B. (žalobcovi). V tomto smere preto súd ani nepotreboval
doplniť dokazovanie výsluchom svedka N. O., ktorého žalovaná v priebehu konania opakovane navrhla
vypočuť, pretože túto skutočnosť považoval súd za nesporú. Súd v tomto smere konštatuje, že v

prípade, ak jeden zo spoluvlastníkov si spôsobom, že nedá možnosť prístupu do rodinných domov iným
spoluvlastníkom tým, že im napríklad neposkytne kľúče, stáva sa výlučným užívateľom predmetných
nehnuteľností. Dôvody, ktoré žalovaná uviedla, považuje súd v zásade za irelevantné, pretože ak sa
podielový spoluvlastník domáha užívania svojho spoluvlastníckeho podielu, bez ohľadu či reálne chce
a môže predmetné nehnuteľnosti užívať, musí mu to byť v každom prípade umožnené, pričom dôvod,

pre ktorý spoluvlastník nehnuteľnosti neužíva, nie je právne významný. Žalobca, ktorý podal predmetnú
žalobu bol povinný v rámci dôkaznej ťiahy právne relevantným a presvedčivým spôsobom dokázať to,
že žalovaná mu znemožňovala výkon jeho spoluvlastníckeho práva a užívala dotknuté nehnuteľnosti,
nad rámec jej spoluvlastníckeho. Vykonaným dokazovaním má súd za to, že žalobca v tomto smere
uniesol dôkazné bremeno, keďže jeho vylúčenie z užívania spoločnej veci stále trvá, a preto považuje

uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie finančnej náhrady za užívanie jeho spoluvlastníckeho podielu
čo do základu za dôvodný a nárok na náhradu za vylúčenie z užívania nehnuteľností za dostatočným
spôsobom za preukázaný.

36. Z ustanovenia § 139 ods. 1, 2 a 3 OZ vyplýva, že primárnym spôsobom rozhodovania o hospodárení

so spoločnou vecou je rozhodovanie na základe dohody. Pre prijímanie rozhodnutia spoluvlastníkov
o hospodárení so spoločnou vecou Občiansky zákonník nepredpisuje žiadny osobitný postup, ani
uskutočnenie formálneho hlasovacieho aktu a pre rozhodnutie samotné nie je predpísaná obligatórna
napr. písomná forma, ani výslovne zákon nedefinuje náležitosti dohody o hospodárení so spoločnou
vecou. Dohoda o hospodárení so spoločnou vecou môže byť uzavretá i konkludentne, pokiaľ je prejav

vôle spoluvlastníkov nesporným a dostatočne určitým. V posudzovanom spore rozhodne nedošlo k
takejto dohode o hospodárení so spoločnými nehnuteľnosťami. Túto skutočnosť súd považoval za
nespornú. Rovnako mal súd za nesporné, že neexistuje doposiaľ rozhodnutie súdu o spôsobe užívania
spoločnej nehnuteľnosti, resp. ani rozhodnutie väčšinového spoluvlastníka. Na základe uvedeného
preto súd konštatuje, že v predmetnom konaní sa nejedná o nárok vyplývajúci v ust. § 137 OZ, teda

nejde o obmedzenie užívania spoluvlastníckeho podielu dovolené zákonom, ale je potrebné nárok
posúdiť podľa § 451 OZ ako bezdôvodné obohatenie, pretože žalobca ako spoluvlastník je vylúčený
z užívania spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu v dôsledku
absencie riadneho právneho dôvodu a žalovaná ako spoluvlastník, ktorý užíva spoločnú vec nadrámec svojho spoluvlastníckeho podielu je povinná vydať to, o čo sa takýmto užívaním obohatila. V
tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/5386/2016 zo dňa
18.05.2017.

37. Ohľadom nárokov za užívanie spoločnej veci spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho
podielu je veľmi inštruktívnym rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 4018/2017 zo dňa 05.06.2018 ako aj
tam uvedená judikatúra vzťahujúca sa k prakticky rovnakému právnemu predpisu, ako je aplikovaný v
tomto konaní a citovaný vyššie. Pre toto konanie považuje súd za najvýznamnejšie závery, že z hľadiska

povinnosti nadužívajúceho spoluvlastníka vydať to, o čo sa nadužívaním obohatil, nie je bez ďalšieho
rozhodujúce, či druhý spoluvlastník neužíval spoločnú vec dobrovoľne alebo mu v tom bolo v nejakej
miere bránené (uzn. NS ČR zo dňa 20. 1. 2010, sp. zn. 28 Cdo 1596/2009, zo dňa 8. 8. 2016, sp. zn.
28 Cdo 1950/2016, prípadne NS ČR zo dňa 8. 9. 2009, sp. zn. 28 Cdo 821/2009, zo dňa 14. 10. 2009,
sp. zn. 28 Cdo 338/2009, zo dňa 1. 8. 2017, sp. zn. 28 Cdo 4287/2016, a zo dňa 13. 9. 2017, sp. zn.
28 Cdo 4445/2016). Vzhľadom na uvedené je pre posúdenie nároku žalobcu bez významu dôvod, pre

ktorý spoločnú vec žalobca neužíva ako aj jeho vôľa vec užívať, či nie.

38. Súd opakovane zdôrazňuje, že pri nároku na náhradu uplatnenú podielovým spoluvlastníkom za
to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, zásadne nie sú rozhodujúce
dôvody, pre ktoré je spoluvlastník vylúčený z užívania spoločnej veci ale to, že spoluvlastník vec užíva

nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu a za toto užívanie náhradu vo forme peňažného plnenia
z užívania vylúčeného spoluvlastníka neposkytuje - čo by neplatilo len vtedy, ak by sa spoluvlastníci
dohodli, že náhrada sa neposkytuje.

39. Pokiaľ podielový spoluvlastník nehnuteľností užíva spoločnú vec nad rámec svojho

spoluvlastníckeho podielu (tzv. nadužívanie) bez toho, aby s ostatnými spoluvlastníkmi uzavrel nájomnú
zmluvu alebo sa dohodol o užívaní spoločnej veci nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu,
získa bezdôvodné obohatenie. I keď sa v prejednávanej veci žalovanej uvedeným užívaním nezvýšili
aktíva, nemožno prehliadnuť, že prijímaním plnenia (užívaním spoluvlastníckych podielov žalobcu bez
právneho dôvodu – dohody s ním) sa ani nezvýšili jej pasíva.

40. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah
medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko,
čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie
spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). I keď k bezdôvodnému
obohateniu v zmysle § 451 ods. 1 OZ dochádza predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného

rozmnoží o nové majetkové hodnoty; môže k nemu dôjsť aj tak, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil,
hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porovnaj R 25/1986).

41. Z ustanovenia § 458 ods. 1 OZ vyplýva, že sa musí vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada. Povinnosťou žalovanej je teda poskytnúť žalobcovi peňažnú náhradu za
užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu o veľkosti 1/4-ina v pomere k celku v období od 01.12.2020
do 31.08.2023, teda za žalované obdobie. Keďže bolo preukázané, že žalovaná užívala nehnuteľnosti
nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu (96/192-in) a za toto užívanie náhradu vo forme peňažného
plnenia z užívania žalobcovi ako vylúčenému spoluvlastníkovi (v podiele 1/4 ) neposkytla, spornou tak

z pohľadu súdu zostala len výška finančnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti.

42. Strany sporu predložili v konaní stanoviská realitných kancelárií ohľadom ceny prenájmu podobných
nehnuteľností, ktorých závery sa však do značnej miery odlišujú. Žalobcom predložené vyjadrenie
realitnej kancelárie RealityEXKLUZÍV, s. r. o. stanovilo výšku prenájmu podobných nehnuteľností na

sumu 400,- Eur mesačne bez energií a žalovanou predložené vyjadrenie realitnej kancelárie Directreal
MM spol, s.r.o. na sumu 100,- Eur plus energie. Žalobca zároveň predložil súdu aj nájomné zmluvy
uzatvorené s Obcou Kalonda ako prenajímateľom a nájomníkmi obecných bytov, kde výška nájmu za 1m2podlahovejplochybytupredstavujepribližnesumu3,35Eur/m2.Zotrvalvšaknanávrhunavykonanie
znaleckého dokazovania za účelom vyčíslenia mesačnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti.

43. Vzhľadom na to, že otázka výšky bezdôvodného obohatenia bola medzi stranami sporná, súd
nariadil vypracovanie znaleckého posudku, pretože považoval za obsahovo a odborne najkomplexnejšie
riešenienastanovenievýškynáhradyzaužívanienehnuteľností,keďznalecpodrobnerozpíšejednotlivé
položky konkrétnymi výpočtami, indexáciou a finálnymi sumami. Súd ešte pred samotným nariadením
znaleckého dokazovania uložil sporovým stranám okrem iného povinnosť predložiť otázky, na ktoré

má znalec zodpovedať a poučil sporové strany v zmysle § 153 ods. 2 CSP, že na neskôr uplatnené
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nebude prihliadať.

44. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 31.10.2024 zotrvala na to, že dostatočným spôsobom
preukázala výšku odplaty za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu na nehnuteľnostiach vedených
na LV č. XX pre k. ú. D. a preto nenavrhla vykonanie znaleckého dokazovania za týmto účelom ani

nepoložila žiadne otázky, na ktoré by mal pribratý znalec zodpovedať.

45. Znalkyňa následne v znaleckom posudku č. 58/2025 metódou výpočtu stanovila všeobecná hodnotu
nájmu za stavby a pozemky v rozhodnom období od 01.12.2020 do 31.07.2022 sumou 2.597,96 Eur
za stavby a sumou 1.250,42 Eur za pozemky, teda spolu 3.848,38 Eur. Po prepočte na spoluvlastnícky

podiel žalobcu 1/4-ina všeobecná hodnota nájmu nehnuteľností za uvedené obdobie predstavuje sumu
962,095 Eur. Všeobecnú hodnotu nájmu za stavby a pozemky v rozhodnom období od 01.07.2022 do
31.08.2023 stanovila znalkyňa sumou 2.756,16 Eur za stavby a sumou 926,64 Eur za pozemky, teda
spolu 3862,80 Eur. Po prepočte na spoluvlastnícky podiel žalobcu 1-ina všeobecná hodnota nájmu
nehnuteľností činí 920,70 Eur. Žalobca nemal námietky voči záverom znaleckého posudku, žalovaná

navrhla doplniť dokazovanie výsluchom znalkyne.

46. V rámci výsluchu znalkyne na pojednávaní dňa 06.08.2025 sa žalovaná formou ďalších otázok
a predložením ďalších listinných dôkazov spochybňovala závery znaleckého posudku a v podstate
sa snažila doplniť dokazovanie nad rámec už položených otázok. V tejto súvislosti súd uvádza, že

žalovaná mala možnosť položiť znalkyni otázky, avšak v rámci svojho podania zo dňa 31.10.2024 (č. l.
150 spisu) možnosť nevyužila a zotrvala na svojich tvrdeniach, že dostatočným spôsobom preukázala
výšku odplaty za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobcu, preto súd odkazom ustanovenia §
153 CSP o sudcovskej koncentrácii, na tieto prostriedky procesnej obrany neprihliadol a doplnenie
znaleckého posudku nepripustil. Obiter dictum súd dodáva, že žalovaná pokiaľ žiadala zohľadniť pre

účely stanovenia všeobecnej hodnoty nájmu, dane a poplatky a iné položky, ktoré uhrádzala ona, resp.
jej rodinní príslušníci, mala ich uplatniť ako osobitný nárok vo forme vzájomnej žaloby.

47. Náhrada za užívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podiel žalobcu 1/4-ina, po
zaokruhlení činí 1.882,80 Eur, ktorú súd žalobcovi priznal, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku (od 01.12.2020 do 31.07.2022 = 962,095 Eur; od 01.08.2022 do 31.08.2023 = 920,70 Eur) a
v prevyšujúcej časti istiny žalobu zamietol ako nedôvodnú.

48. Pokiaľ sa týka požadovaného úroku z omeškania súd uvádza, že splatnosť bezdôvodného
obohatenia nebola medzi stranami sporu dohodnutá, ustanovená právnym predpisom alebo určená v

rozhodnutí súdu, a preto súd dospel k záveru, že žalovaná je v zmysle § 563 OZ povinná plniť prvého
dňa po tom, čo ju o plnenie žalobca požiadal. Zo spisu je zrejmé, že žalobca vyzval žalovanú na
vydanie bezdôvodného obohatenia listom zo dňa 31.03.2022 (č. l. 10 spisu). Súd nemá preukázané
kedy bola táto výzva doručená žalovanej. Listom zo dňa 12.04.2022 (č. l. 9 spisu) však žalovaná
odpovedala žalobcovi na výzvu, preto najneskôr v tento deň (12.04.2022) musela byť výzva na vydanie

bezdôvodného obohatenia žalovanej doručená. Keďže vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenie
nebola určená žiadna dodatočná lehota na vyplatenie bezdôvodného obohatenia, žalovaná sa dostala
do omeškania s vyplatením bezdôvodného obohatenia dňa 13.04.2022. Pokiaľ ide o peňažné plnenie
po rozšírení žaloby a spojení veci (s vecou sp. zn. 10C/80/2023), tak žalovaná sa dostala do omeškania
nasledujúci deň po doručení žaloby t. j. 15.09.2023. Výška úrokov z omeškania v zmysle § 3 nariadenia

vlády SR č. 87/1995 Z.z. je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvého dňu omeškania s plnením dlhu, ktorá dňa 13.04.2022 bola 0,00 % a dňa
15.09.2023 bola 4,25 %. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00% od 13.04.2022 do zaplatenia, resp. vo výške 9,25 % od 15.09.2023 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

49. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 3.560,- Eur a súd žalobe vyhovel v časti o
zaplatenie 1.882,80 Eur. Teda žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie 1.882,80 Eur (t. j. 52,89
% zo sumy 3.560,- Eur) a žalovaná v časti 1677,20 Eur (t. j. 47,11 %). Žalobca bol teda v konaní úspešný
len čiastočne, pretože rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovanej činí 5,78 % (52,89 % -
47,11 %) a porovnaním výšky uplatneného a priznaného nároku súd dospel k záveru, že úspech oboch

strán sporu bol približne rovnaký. Preto súd v zmysle § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo strán nepriznal nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo vyhotovení
trojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
– odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),
odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 CSP). Odvolanie treba predložiť v troch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel – Exekučný poriadok.