Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 27, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/31/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123357648
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6123357648.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a členiek
senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko,
a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C., o zaplatenie 12.536,06 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava zo dňa 07. júna 2024 č. k. 1Csp/16/2024-142

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch II. a III. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj súd prvej inštancie alebo aj súd) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 11.894,53 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 11.894,53 EUR od 2.6.2023 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku (I.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 67,18 % (III.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 12.536,06
EUR s príslušenstvom titulom dlhu na zosplatnenom spotrebiteľskom úvere zo zmluvy č.
XXXXXXXXXXXXXXXX.

3. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 26.04.2022 žalobca ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ na základe žiadosti uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou žalobca poskytol
žalovanému úver vo výške 14.400,00 EUR, účelom ktorého bolo splatenie predchádzajúcich úverov
žalovaného. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 565 OZ platnom v čase uzavretia
zmluvy, § 1 ods.2, § 7 ods.1, 7, 17 a 19, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoSÚ) a konštatoval, že poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov z dôvodu, že žalobca hrubo porušil svoju povinnosť pred poskytnutím
úveru skúmať schopnosť spotrebiteľa predmetný úver splatiť. Dôvodom bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru ako sankcie v zmysle § 11 ods.2 ZoSÚ bolo poskytnutie úveru bez akéhokoľvek zistenia príjmu
žalovaného, nezohľadnenie iných výdavkov než existujúcich úverov a zároveň opomenutie splnenia si
povinnostívzmysle§7ods.19ZoSÚ.Vzhľadomnauvedenéježalobcaoprávnenýodžalovanéhožiadať

len nesplatenú istinu úveru. Žalovaný v spore nijako nespochybnil, že mu bola poskytnutá sumy 14.400
EUR a na úver zaplatil sumu 2.505,47 EUR, preto žalobcovi priznal rozdiel medzi týmito sumami vo
výške 11.894,53 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP konštatujúc pomerný úspech žalobcu.

4. Proti rozsudku v rozsahu zamietavého výroku II. a závislého výroku III. o trovách konania podal včas

odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, ktorým navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu. Žalobca v prvomrade namietal záver súdu o hrubom porušení svojich povinností skúmať schopnosti žalovaného splácať
poskytnutý úver. Zdôrazniac účel poskytovaného úveru – refinancovanie starých úverov, celkovú sumu
splácaných úverov (13.800 EUR) a výšku poskytnutého úveru (14.400 EUR) uviedol, že spotrebiteľský

úver je úverom bez výrazného navýšenia. Uvedené vyplýva z Opatrenia Národnej banky Slovenska č.
10/2017 vydaného v zmysle § 7 ods. 41 písm. a) ZoSÚ. Zároveň vzhľadom na tento typ úveru v zmysle
§ 7 ods. 24 písm. a) ZoSÚ sa ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 ZoSÚ nepoužijú a rovnako tak v zmysle § 7
ods. 31 písm. a) ZoSÚ sa ustanovenia § 7 ods. 29 a 30 nepoužijú. Poukázal na to, že žalobca preveroval
bonitu žalovaného a to jednak na základe údajov poskytnutých žalovaným v žiadosti o poskytnutie úveru

(žalovanýžiadalosplatenieúverovvHomecreditaD.E.,žalovanýbolslobodný,početvyživovanýchdetí
bol 0, žalovaný poberal príjem od 02.02.2019, podnikal ako SZČO). Žalobca si skutočnosť o podnikaní
žalovaného overil lustráciou v Živnostenskom registri SR, o čom v odvolaní doložil informatívny výpis.
V podanom odvolaní doložil aj Potvrdenie o splácaných úveroch, v ktorej žalovaný osobitne potvrdil
správnosť údajov o splácaných úveroch v spoločnosti Homecredit a VÚB banke. Zároveň žalobca
pred poskytnutím úveru vykonal dopyt v úverových registroch (SRBI/NRKI). Zdôraznil, že žalovaný

si predmetným úverom znížil celkové mesačné splátky. Uviedol, že vzhľadom na charakter úveru
(refinančný), zákon nevyžadoval skúmanie výšky príjmu žalovaného, čo je v súlade s § 7 ods. 24 písm. a)
ZoSÚ. Akcentoval tiež, že jednak postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade so zákonom a navyše
určite sa nemôže jednať o hrubé porušenie povinností, ako tvrdí súd. Citujúc predpoklady hrubého
porušenia povinností podľa § 7 ods.1 ZoSÚ zdôraznil, že už len samotná skutočnosť, že riadne vykonal

dopyt v úverovom registri a živnostenskom registri, vylučuje hrubé porušenie svojich povinností. Okrem
toho vytkol súdu nevyužitie postupu podľa § 129 ods.1 resp. § 151 ods.2 CSP, v čom vzhliadol vadu
podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP. Zdôraznil, že žalovaný bol v konaní úplne nečinný. Súd porušil ust. §
150 a § 151 CSP, ak spochybňoval výslovne nepopreté tvrdenia.

5. Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

6.RozsudokvovýrokuI.nebolodvolanímnapadnutý,nadobudolprávoplatnosť,pretonebolvuvedenom
rozsahu v odvolacom konaní preskúmavaný. Predmetom odvolacieho prieskumu tak bol výlučne výrok
II. ako zamietavý výrok a výrok III. o trovách konania ako závislý výrok.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
podľa § 385 ods.1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

8. Predmetom konania je zaplatenie peňažnej pohľadávky titulom nesplateného úveru, ktorý bol
žalovanému poskytnutý žalobcom na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.4.2022,
v ktorom konaní súd zamietavý výrok založil na závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
v dôsledku hrubého porušenia povinnosti žalobcu ako veriteľa skúmať schopnosť žalovaného ako

spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver.

9. Odvolateľ podstatu odvolania založil na tom, že sa nestotožnil so záverom súdu o tom, že ako veriteľ
hrubo porušil povinnosť posúdiť schopnosť žalovaného splácať poskytnutý úver.
10. Odvolací súd predmetnú odvolaciu námietku považuje za dôvodnú.

11. Povinnosť vnútroštátneho súdu ex offo preskúmavať v prípade spotrebiteľských zmlúv porušenie
povinnostiveriteľaskúmaťúverovúbonituspotrebiteľavyplývazrozhodovacejpraxeSúdnehodvoraEÚ,
keď z jeho rozhodnutia C-679/18 vyplýva tento záver cez výklad Článkov 8 a 23 Smernice Európskeho
parlamentu a Rady č. 2008/48/ES (ďalej aj smernice).

12. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere
posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií. Tie môže získať od spotrebiteľa
a taktiež na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Je dôležité, aby veritelia neposkytovali
úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity a aby členské štáty

vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a aby stanovili potrebné opatrenia
na sankcionovanie veriteľov v týchto prípadoch.13. Vzhľadom na nároky, ktoré na dodávateľa kladie Unijné právo, ako aj s poukazom na citovanú
vnútroštátnu právnu úpravu, je plne opodstatnené vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania
bonity klienta žalobcom, ktorého v tomto smere ťaží dôkazné bremeno.

14. Pokiaľ ide o povinnosť veriteľa poskytnúť úver s odbornou starostlivosťou (ďalej aj skúmanie bonity),
tátopovinnosťjeupravenávzákoneč.129/2010Z.z.ajejsplneniebolsúdpovinnýskúmaťpodľaprávnej
úpravy účinnej v čase, kedy bola úverová zmluva uzatvorená, teda ku dňu 26.4.2022.

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 26.4.2022
ako dátumu uzavretia zmluvy (ďalej aj ZoSÚ, ktoré súčasne predstavuje teraz platné znenie), ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,

výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
16. Ako vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, zákonodarca rozlišuje medzi nekonaním
s odbornou starostlivosťou v intenzite nedosahujúcej hrubé porušenie a nekonaním s odbornou

starostlivosťou, ktorá dosahuje intenzitu hrubého porušenia povinnosti. V závislosti od stupňa intenzity
porušenia tejto povinnosti následne zákonodarca spája odlišné právne následky. Zatiaľ čo pri
porušení tejto povinnosti nedosahujúcej intenzitu hrubého porušenia nastupuje nemožnosť zosplatniť
spotrebiteľský úver, pri intenzite hrubého porušenia tejto povinnosti, ide o následok bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

17. V prejednávanom prípade súd dospel k záveru o hrubom porušení povinnosti veriteľa.
18. Čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, vysvetľuje citovaný § 11
ods. 2 tohto zákona tak, že ide o posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej

databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
Okrem toho podľa poslednej vety sa za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 považuje aj
porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
19. Z uvedeného vyplýva (vynímajúc teraz definíciu hrubého porušenia povinnosti podľa poslednej vety
§ 11 ods. 2 tohto zákona), že pokiaľ veriteľ v súvislosti so skúmaním tzv. bonity klienta nemá k dispozícii

žiadne údaje, či už o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo neprihliada na údaje
z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania tejto bonity, ide o prípad hrubého porušenia
povinnosti konať pri poskytnutí spotrebiteľského úveru s odbornou starostlivosťou.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu, predmetná zákonná konštrukcia vychádza z alternatívnej situácie

posudzovania bonity spotrebiteľa, a to, buď ide o prípad, kedy veriteľ nedisponuje žiadnymi údajmi
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo ide o prípad, kedy veriteľ neprihliada na
údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania tejto bonity. Z uvedeného a contrario
vyplýva, že za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa nepovažuje, ak veriteľ disponuje údajmi
o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, ako jedna možná situácia, alternatívne, ak veriteľ

prihliadol pri skúmaní bonity na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania tejto
bonity ako druhá možná situácia.

21. Ako vyplýva z bodu 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie v otázke odbornej
starostlivosti ustálil, že žalobca v spore síce preukázal, že zisťoval výšku záväzkov žalovaného, pokiaľ

ide o jeho záväzky voči bankám, prípadne nebankovým inštitúciám a takisto si zabezpečil niektoré
údaje o žalovanom uvedené v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, ale ani z jedného žalobcom
predloženého dôkazu nevyplýva, že by žalobca zisťoval skutočnú výšku príjmu žalovaného a jeho iné
výdavky (okrem záväzkov voči bankám, či nebankovým inštitúciám). Po podaní bližšej argumentácie
nedostatku skúmania skutočného príjmu žalovaného preto dospel k záveru, že v danom prípade sa

jedná o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko bez zistenia a
overenia si príjmu žiadateľa nie je možné získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii, ktoré
má za následok podľa § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z.z., že žalobca je oprávnený od
žalovaného žiadať len nesplatenú istinu úveru (bod 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku).22. Pokiaľ potom platí, čo uviedol odvolací súd v bodoch 19. a 20. tohto uznesenia, samotný záver súdu
prvej inštancie, podľa ktorého žalobca v spore preukázal, že zisťoval výšku záväzkov žalovaného, pokiaľ

ide o jeho záväzky voči bankám, prípadne nebankovým inštitúciám a takisto si zabezpečil niektoré údaje
o žalovanom uvedené v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, znamená bez ďalšieho posudzovanie
bonity spotrebiteľa, ktoré podľa zákona nedosahuje intenzitu hrubého porušenia povinnosti.

23. Ďalej, pokiaľ ide o definíciu hrubého porušenia povinnosti podľa poslednej vety § 11 ods. 2 tohto

zákona, zákonodarca v tejto časti odkazuje na porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
24. Ako vyplýva v bodu 29. odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie hrubé porušenie
tejto povinnosti založil (aj) na zhodnotení, že zo žiadnych dokumentov doručených súdu nevyplýva,
že by si žalobca splnil povinnosti, ktoré mu vyplývali z § 7 ods. 19 a nasl. tohto zákona za súčasnej
argumentácie, že v ich zmysle bol žalobca totiž povinný vypočítať ukazovateľ schopnosti žalovaného
ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver postupom, ktorý je upravený predovšetkým v § 7 ods. 20

zákona č. 129/2010 Z.z. a žalobca mal mať tiež určený limit pre ukazovateľ tejto schopnosti ako to
vyplýva z § 7 ods. 19 citovaného zákona, ktorý súčasne aj odcitoval.
25. Odvolaciemu súdu sa žiada konštatovať, že súd prvej inštancie na strane jednej síce vzhliadol
porušenie povinností s odkazom na povinnosti konkrétne uložené zákonom v § 7 ods. 19 a 20, na strane
druhej ale opomenul vysporiadať sa s okolnosťou vyplývajúcou zo znenia samotnej úverovej zmluvy,

podľa ktorej účelom úveru je refinancovanie iných úverov.
26. Ako totiž vyplýva z § 7 ods. 24, ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na a) spotrebiteľský
úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len
"refinancovaný úver") alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie
výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len "navýšený úver"), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru

výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov, b)
spotrebiteľský úver zabezpečený podľa osobitného predpisu,17tb) ktorého hodnota zabezpečenia je
počas celej lehoty splatnosti úveru minimálne 100% zo zostatkovej hodnoty tohto spotrebiteľského
úveru.

27. Ako súčasne vyplýva aj z podaného odvolania, odvolateľ poukázal na charakter úveru, ktorý bol
refinančným úverom a v tej súvislosti argumentoval tým, že suma zostatkov refinancovaných úverov
bola 13.880 EUR a žalovaný dostal nový úver vo výške 14.400 EUR, čo predstavuje navýšenie vo 4,16
% , teda ide o navýšenie, ktoré neprekročilo 5% súčtu zostávajúcich výšok existujúcich úverov, z čoho
podľa neho vyplýva, že postupoval v súlade s Opatrením Národnej banky Slovenska č. 10/2017.

28. V kontexte doteraz uvedeného potom právny záver súdu o tom, že v danom prípade sa jedná o
hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorého následkom je bezúročnosť
a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, čo bolo dôvodom, pre ktorý súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol, je predčasný a súčasne z toho dôvodu zatiaľ nesprávny.

29. Tým bol naplnený v odvolaní uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, na základe
čoho odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zamietavom výroku a závislom výroku o trovách konania
a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
30. Po vrátení veci bude úlohou súdu opätovne rozhodnúť o zostávajúcom predmete konania, ktorý

bol premietnutý do zamietavého výroku II. napadnutého rozsudku. Súd sa opätovne bude zaoberať
otázkou, či veriteľ pri poskytnutí predmetného spotrebiteľského úveru konal s odbornou starostlivosťou,
keď v tejto otázke bude viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu o tom, že skutočnosť,
že súd prvej inštancie mal preukázané, že žalobca zisťoval výšku záväzkov žalovaného, pokiaľ ide o
jeho záväzky voči bankám, prípadne nebankovým inštitúciám a takisto si zabezpečil niektoré údaje o

žalovanom uvedené v žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru, znamená bez ďalšieho posudzovanie
bonity spotrebiteľa, ktoré podľa zákona nedosahuje intenzitu hrubého porušenia povinnosti. Pokiaľ ide
o posúdenie prípadu hrubého porušenia povinnosti podľa poslednej vety § 11 ods. 2 ZoSÚ, ohľadne
ktorého zákonodarca odkazuje na porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42, súd zistené porušenie
podľa § 7 ods. 19 a 20 bude povinný vyhodnotiť najmä s poukazom na znenie § 7 ods. 24, ktoré

zákonné ustanovenie v tam predpokladaných prípadoch vylučuje aplikáciu ustanovenia odsekov 19 až
23, a to v kontexte najmä bodov 25. až 27. odôvodnenia tohto zrušujúceho uznesenia. V prípade, že
súd prvej inštancie dospeje k záveru o tom, že žalobca ako veriteľ porušil svoju povinnosť posudzovať
schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať poskytnutý úver v intenzite, ktorá nedosahuje hrubéporušenie povinnosti, bude mať za následok nemožnosť vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru (nemožnosť poskytnutý úver zosplatniť). Pre takýto prípad bude úlohou
súdu (za aktívnej súčinnosti žalobcu) posúdiť, v akom rozsahu sa tento právny následok týka zamietavej

časti rozsudku, t.j. uvedené si bude vyžadovať najmä podrobnú špecifikáciu tejto časti nároku (ktorý
pozostáva napríklad aj zo sumy spolu 30 EUR titulom zmluvnej pokuty za omeškané splátky, na ktorý
nárok zrejme samotný následok nemožnosti predčasného zosplatnenia úveru nebude mať vplyv).
31.Zdôvoduhospodárnostikonaniaodvolacísúdvyslovujestanoviskokargumentáciiodvolateľavčasti,
v ktorej žalobca okolnosť, že úver bol poskytnutý na účely refinancovania, spojil s tvrdením, že mu ako

veriteľovi nevznikla povinnosť opätovne skúmať výšku príjmu žalovaného a to s poukazom na § 7 ods.
24 ZoSÚ.
32. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením odvolateľa, že by v prípade spotrebiteľských úverov
slúžiacich na refinancovanie skorších úverov bol veriteľ absolútne zbavený povinnosti skúmať príjmy
a výdavky dlžníka. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnym predpokladom na zistenie, či je spotrebiteľ
schopný splácať požadovaný úver, je jeho príjem. Táto povinnosť veriteľovi vyplýva už zo samotného

ust. § 7 ods.1 ZoSÚ, a to bez ohľadu na výnimku formulovanú v § 7 ods. 24 zákona. Naviac
tvrdenie žalobcu, že bonita spotrebiteľa bola skúmaná pri poskytovaní úverov, ktoré sú predmetom
refinancovania neobstojí, nakoľko je úplne prirodzené, že v priebehu času dochádza k zmenám vo
finančnej a materiálnej situácii spotrebiteľov, či už k jej zlepšeniu alebo zhoršeniu. Odvolací súd teda
vyslovuje záver, že ak by sa aj na prejdnávaný prípad vzťahovala výnimka podľa § 7 ods. 24 ZoSÚ,

povinnosť skúmať príjem spotrebiteľa vyplýva z § 7 ods. 1 tohto zákona.

33. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).