Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 9, 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 52C/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725204144
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vincent Szabó
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1725204144.1

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C. D. E.,
právne zastúpená: F. & F. G. F. H., so sídlom I. XX, E., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: J. I., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, C. D. E., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Súd nepriznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Pezinok dňa 19.12.2025 sa žalobkyňa domáhala, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uloží zákaz vstupovať do rodinného domu so
súpisným číslom XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“, na parcele číslo XXXX/XXX,
evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie C. D. E., obec C. D. E., okres H.

(vrátane parcely, na ktorej je rodinný dom postavený), zákaz priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť
menšiu ako 10 metrov s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom
konaní a v priestupkovom konaní, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu
účasť žalovaného na týchto úkonoch a zákaz kontaktovať žalobkyňu osobne, písomne, telefonicky,
elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, sa žalobkyňa sa so žalovaným
spoznala v roku 2020. Žalovaný sa tom čase rozvádzal a z predchádzajúceho manželstva mal už dve,
ktoré sú momentálne v striedavej osobnej starostlivosti a z ďalšieho partnerského vzťahu má žalovaný
jedno dieťa. Z ich partnerského spolužitia pochádzajú dvaja C. H. C. a K.. Od roku 2021 žije žalobkyňa
so žalobcom a maloletými deťmi v dome na adrese C. XXXX/XX, C. D. E.. Nehnuteľnosť vlastní
žalobkyňa spolu so žalovaným v podielovom spoluvlastníctvo v každý v podiele 1. Do nehnuteľnosti

žalovaný vložil sumu vo výške 20.000 EUR a žalobkyňa sumu vo výške 25.000 EUR. Žalobkyňa
si vzala hypotekárny úver vo výške 241.000 EUR výlučne sama, nakoľko žalovaný mal záväzky
a spoločný uver by im nebol poskytnutý v dostatočnej výške. V čase kúpy nehnuteľnosti žalovaný
predával svoj byt, kde sa ústne so žalobkyňou dohodli, že sa po predaji bytu vyplatí časť hypotekárneho
úveru, aby mal spravodlivo žalovaný nadobudnú 1 nehnuteľnosti. To sa však neudialo. Žalobkyňa
na základe toho, že žalovaný nesplácal hypotekárny úver na spoločnú nehnuteľnosť a predal byt,

žiadalaodžalovanéhoabysplácalaspoňčasťmesačnejsplátkyhypotekárnehoúveru.Žalobkyňachcela
žalovaného vyplatiť z jeho časti podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Žalovaný
nesúhlasil s vyporiadaním formou predaja nehnuteľnosti tretej osobe. V súčasnosti žalovaný žije
v spoločnej nehnuteľnosti spolu so žalovaného deťmi, ktoré má v striedavej starostlivosti z predošlých
partnerských vzťahov. Žalobkyňa bola nútená si pre seba a pre maloleté deti, ktoré má so žalovaným
nájsť dočasné bývanie. Žalobkyni tak rapídne narástli výdavky na nájom čo predstavuje sumu mesačne

1.080 EUR a žalovaný od nej žiadal, aby sa podieľala aj na splátke hypotekárneho úveru, napriek tomu,
že jej žalovaný neumožňuje v spoločnej nehnuteľnosti ďalej žiť. Žalobkyňa zo spoločnej nehnuteľnostimusela odísť spolu s dvoma maloletými deťmi len so základnými vecami, nakoľko bol zo strany
žalovaného v domácnosti neznesiteľný psychický nátlak. Po pôrode prvého dieťaťa žalobkyňa v krátkom
časovom období opätovne otehotnela. Do nemocnice z dôvodu bolesti po termíne pôrodu ju odviezol

žalovaný. Počas čakania žalobkyňa dostala pôrodné bolesti a prehýbala sa v dôsledku bolesti a v tom
momente ju žalovaný chytil za ruku a prudko strčil smerom k dverám, aby pokračovala ďalej. Dňa
XX.XX.XXXX žalobkyňa porodila druhého syna K.. Po pôrode sa pokúšala kontaktovať žalovaného,
za účelom oznámenia narodenia ich syna, avšak žalovaný hovor neprijal s odôvodnením, že spal.
Žalobkyňa bola z nemocnice prepustená o deň skôr, nakoľko žalovaný nezvládal starostlivosť o ich

staršie dieťa. Počas hospitalizácie žalobkyne boli v nehnuteľnosti aj prítomné deti žalovaného, čo
zhoršilo situáciu v domácnosti. Po návrate žalobkyne z nemocnice v domácnosti panoval neporiadok
a zanedbanie. Starostlivosť o deti boli výhradne na žalobkyni. Žalovaný bol extrémne žiarlivý, vykazoval
paranoidné správanie a opakovane žalobkyňu bezdôvodne obviňoval z podvádzania a ohovárania,
kontroval žalobkyňu v oblastiach jej intímneho života, sledoval ju, kedy sa sprchuje. Žalovaný žalobkyňu
v období, keď boli deti malé, izoloval od okolia. Žalovaný nútil žalobkyňu k nedobrovoľnému pohlavnému

styku. V priebehu jedného roka žalobkyňa otehotnela trikrát a musela podstúpiť tri potraty, nakoľko
žalovaný mal vedomosť, že žalobkyňa neužíva antikoncepciu. Žalobkyňa trikrát od žalovaného odišla
ku svojím rodičom, avšak zakaždým sa vrátila naspäť k žalovanému, nakoľko ju vydieral cez deti a
vyjadroval nesúhlas s tým, aby s deťmi odišla ďalej ako 75 km od spoločného bydliska. Žalovaný
po narodení druhého syna K. nadmerne užíval alkohol a bol voči žalobkyni agresívny a opakovane

na ňu kričal. Žalovaný mal v minulosti niekoľko rokov užívať heroín a mal absolvovať aj liečenie, čo
žalovaný popiera. Dňa 21.11.2025 žalobkyňa privolala hliadku polície z dôvodu verbálnej agresie zo
strany žalovaného. Následne dňa 25.11.2025 žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti do prenajatého
bytu v D.. Dňa 26.11.2025 odišla žalobkyňa spolu s deťmi k jej rodičom do L. a následne podala
trestné oznámenie v L., ktoré bolo postúpené na kriminálnu políciu v H.. Žalovaný mal dňa 29.12.2025

stanovený výsluch. Aktuálne žalobkyňa žije v prenajatom byte v D. spolu s maloletými deťmi,
v dôsledku neprimeraného správanie otca. Žalobkyňa odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú
úpravu z existencie nebezpečenstva bezprostrednej jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa
psychického a fyzického násilia žalovaného voči jej osobe a nepriamo aj voči maloletým synom
poukazujúc na dlhotrvajúci stav. K zákazu priblíženia žalovaného dodala, že predloženými dôkazmi

dostatočne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá je nevyhnutná
vzhľadom na predpokladané opakujúce sa neoprávnené konanie žalovaného. Zakázaným správaním
žalovaného bola telesná a duševná integrita žalobkyne ohrozená a v budúcnosti existuje predpoklad, že
k jej ohrozeniu môže prísť znovu zo strany žalovaného. Predloženými listinnými dôkazmi je podľa názoru
žalobkyne osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy žalobkyne ako aj naliehavosť

potreby dočasnej úpravy. Stanovená vzdialenosť 10 metrov zákazu priblíženia je dostačujúca na
prevenciu ďalších prípadných útokov žalovaného a zároveň neprimerane neobmedzuje slobodu jeho
pohybu.

3. K návrhu priložila žalobkyňa čestné vyhlásenie M. F. E. zo dňa 15.12.2025, čestné vyhlásenie matky

a otca žalobkyne zo dňa 15.12.2025, čestné vyhlásenie M. C. C. zo dňa 12.12.2025, čestné vyhlásenie
C. F. C. zo dňa 12.12.2025, výpis z listu vlastníctva č. XXXX, potvrdenie o podaní oznámenia N. D.
B. L. zo dňa 26.11.2025, lekársku správu z ambulancie klinickej psychológie a psychoterapie pre deti
dospelých zo dňa 18.12.2025, rodný list maloletého K. I., rodný list maloletého C. I., lekársku správu
maloletého C. I. zo dňa 26.04.2024, sms správy od žalovaného, zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa

26.11.2025 v L..

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.8.Podľa§325ods.2písm.f/CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynevstupovala
alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,
zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu

svojím konaním ohrozuje.

9. Podľa § 325 ods. 2 písm. g/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

16. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých
situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu a rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom
nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej
nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné

opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď
o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia
je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán
sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy

dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre
možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia,
a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

17. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v tomto konaní domáhala toho, aby
súd uložil žalovanému zákaz vstupovať do rodinného domu v C. D. E. vrátene parcely, na ktorej je
rodinný dom postavený, zákaz približovať sa k žalobkyni na 10 metrov a zákaz kontaktovať žalobkyňu
osobne, písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami.

18. Súd sa oboznámil s priloženými listinnými dokladmi a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na
nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

19. Predovšetkým súd poukazuje na to, že neodkladné opatrenie sa vydáva len na základe
osvedčených skutočností a bez vyjadrenia protistrany. Hoci právna úprava v Civilnom sporovom

poriadku upúšťa od doterajšej koncepcie nutnej predbežnosti poskytovanej ochrany (t.j. po nariadení
neodkladného opatrenia nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej), nie je možné ju
aplikovať bezvýhradne, ale je potrebné ju aplikovať vtedy, keď si to vyžaduje naliehavosť situácie.20. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia skúmal naliehavosť a
nevyhnutnosť zásahu do vzťahov sporových strán prostredníctvom neodkladného opatrenia súdu.
Neodkladné opatrenie má mimoriadny charakter, čo znamená, že jeho nariadenie prichádza do úvahy

v prípade splnenia formálnych zákonných predpokladov, keďže pri rozhodovaní o ňom sa dokazovanie
nevykonáva. Nie je však možné nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia potreby bezodkladne
upraviť pomery strán (§ 325 ods. 1 CSP).

21. Kritériom pre posúdenie toho, či je možný pri návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia postup

podľa § 330 ods. 2 CSP je nielen povaha veci, ale aj potreba bezodkladného upravenia pomerov (§ 325
ods. 1 CSP), účinky ktorého budú smerovať do budúcna. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí
opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme
dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí
navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa
aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je

otázkou voľnej úvahy súdu. (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10Co/122/2022
zo dňa 19.10.2022)

22. V prejednávanej veci dospel súd k záveru, že zo skutočností uvedených v podanom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, ako ani z ostatného obsahu spisu, nevyplývajú žiadne okolnosti

osvedčujúce naliehavosť a nutnosť potreby úpravy pomerov strán sporu navrhovaným spôsobom.
Žalobkyňa v dostatočnej miere neosvedčila, že je v súčasnej dobe bezodkladne potrebné, aby bolo
nariadené práve neodkladné opatrenie v rozsahu a spôsobom, akým sa ho dožaduje.

23. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na uloženie zákazu vstupu žalovaného do obydlia v tomto smere

žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom nezdôvodnila potrebu takéhoto zásahu súdu, nakoľko mal
súd za preukázané, že sa žalobkyňa v danej nehnuteľnosti v súčasnosti nenachádza, vzhľadom na
skutočnosť, že žalobkyňa v návrhu uviedla, že si zabezpečila dočasné bývanie a to nájom v E.
D., kde momentálne žije aj spolu s maloletými deťmi. A taktiež neosvedčila, že by sa žalovaný
nevhodným alebo násilným spôsobom domáhal vstupu do obydlia, v ktorom aktuálne žije spolu

s jeho deťmi z predchádzajúcich vzťahov, ktoré má v striedavej osobnej starostlivosti. Z podaného
návrhu je zjavné, že strany sporu majú medzi sebou vážny konflikt, ktorý súvisí s ich vzájomným
majetkovým vyporiadavaním. Avšak žalobkyňa netvrdila ani neosvedčila naplnenie dispozície právnej
normy stanovenej v § 325 ods. 2 písm. f/ CSP, totiž potrebu zakázať žalovanému nevstupovať do
domu, kde býva, zdržiava sa žalobkyňa. Žalobkyňa sa snaží dosiahnuť zákaz vstupu žalovaného do

domu, v ktorom aktuálne žije žalovaný. Len na doplnenie súd uvádza, že z predloženej zápisnice
o trestnom oznámení zo dňa 26.11.2025 navyše vyplýva, že žalobkyňa (ako oznamovateľka) počas
výsluchu poprela, že by ju žalovaný niekedy fyzicky napadol alebo že by sa jej niekedy vyhrážal fyzickým
ublížením.

24. Rovnaké závery súd konštatuje aj vo vzťahu k návrhu uloženie zákazu žalovaného kontaktovať
žalobkyňu akoukoľvek formou (osobne, telefonicky, elektronicky, písomne) a zákaz priblížiť sa k
žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, nakoľko z návrhu nemal súd za preukázané, že
by žalovaný kontaktoval v súčasnosti žalobkyňu alebo že by sa k žalobkyni snažil nevhodným či
násilným spôsobom priblížiť. Žalobkyňa síce súdu predložila správy od žalovaného, ale tie boli zaslané

žalobkyni v období, keď sa žalobkyňa nachádzala s maloletými deťmi v L. u jej rodičov. Vo vzťahu k
požadovaným zákazom žalobkyňa nijakým relevantným spôsobom neosvedčila, že by ju žalovaný v
súčasnosti nevhodným spôsobom kontaktoval alebo sa nevhodne správal v jej prítomnosti, či voči nej
bol verbálne alebo brachiálne agresívny, resp. že by iným vážnym spôsobom žalovaný ohrozil telesnú
alebo duševnú integritu žalobkyne.

25. Je totiž na žalobkyni ako navrhovateľovi neodkladného opatrenia, aby v procesnom návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia označila také skutočnosti a okolnosti, ktoré sú spôsobilé
aspoň osvedčiť tvrdenú naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán, aby opísala rozhodujúce
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, skutočnosti hodnoverne osvedčujúce

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež uviesť, akého neodkladného
opatrenia sa domáha, prečo práve proti označenému žalovanému jej právo je dané a aby k návrhu
pripojila listiny osvedčujúce ňou tvrdené skutočnosti.26. Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného
opatreniavpredmetnejvecisplnenéneboli.Žalobkyňaneosvedčilapotrebubezodkladneupraviťpomery
strán sporu, a preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

27. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. K rozhodnutiu o náhrade trov konania o neodkladnom opatrení súd uvádza, že Civilný sporový
poriadok neobsahuje samostatné ustanovenie, ktoré by upravovalo náhradu trov konania v súvislosti s

neodkladnými opatreniami. Súd preto analogicky (čl. 4 ods. 1 CSP) použil ustanovenie § 255 ods. 1 CSP,
ktoré je v spojení s § 262 ods. 1 CSP potrebné vykladať tak, že takýmto rozhodnutím nemusí byť iba
rozhodnutie vo veci samej. Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teoreticky môže byť
tiež konečným v konaní, ak by nebola vo veci podaná žaloba, prípadne by žaloba podaná vo veci samej
bola vzatá späť. Ďalej súd poukazuje na to, že výsledok konania o nariadení neodkladného opatrenia

nezávisí od výsledku konania vo veci samej. Keďže konanie o nariadenie neodkladného opatrenia môže
byť samostatným konaním, so samostatným návrhom, a toto konanie samostatne končí nariadením
neodkladného opatrenia, súd mal za to, že s poukazom na § 262 ods. 1 CSP je povinnosťou súdu
rozhodnúť o náhrade trov tohto konania v tomto uznesení (porovnaj napr. rozhodnutia Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 17Co/52/2017 zo dňa 02.05.2017, sp. zn. 19Co/27/2017 zo dňa 13.04.2017).

31. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodol súd potom podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP, a žalovanému ako procesne úspešnej strane sporu
nepriznal náhradu trov konania, pretože hoci miera jeho úspechu v predmetnom konaní je v rozsahu
100 %, v danej fáze konania mu preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Pezinok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len
proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.