Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 29, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 35Csp/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125204836
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Bowker

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7125204836.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v spore žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice,

akciová spoločnosť, so sídlom A. B. X, XXX XX C., IČO: 31 701 914, zast. D. E. F., advokát, s.r.o., so
sídlom Garbiarska č. 5, 040 01 Košice, IČO: 47 240 369, proti žalovanému: G. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom I. XX, XXX XX C., o zaplatenie 61 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 61 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,5 % ročne zo sumy 61 Eur od 13.4.2024 do zaplatenia, poštovné vo výške 3,30 Eur, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.3.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 61
Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej istiny od 13.4.2024 do zaplatenia, poštovného
vo výške 3,30 Eur a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že žalovaný sa pri cestovaní
dopravným prostriedkom (autobusom) žalobcu dňa 12.4.2024 nepreukázal platným cestovným lístkom
a túto sumu neuhradil napriek písomnej upomienke.

2. Podľa § 297 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), súd

na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci
rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.
3. Keďže hodnota tohto sporu neprevyšuje sumu 1 000,- eur, ide iba o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné súd v súlade s § 297 CSP vec prejednal a
rozhodol bez nariadenia pojednávania.

4. V súlade s § 297 CSP, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.

5. Žalovaný sa k žalobe a prílohám, ktoré mu boli doručené v zmysle § 116 ods. 2 Civilného sporového
poriadku nevyjadril a nepoužil žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav
veci:

7. Z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 253042 VS:3067 zo dňa 12.4.2024
vyhotoveného prepravným kontrolórom žalobcu bolo zistené, že žalovaný toho dňa na trase linky č. 34
cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez platného cestovného lístka. Výzvou zo dňa 19.4.2024vyzval žalobca žalovaného k úhrade cestovného 1 Euro, úhrade pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom 60,- Eur a ostatných nákladov 3,30 Eur.

8. Súd mal za preukázané, že žalobca poskytuje prepravné služby za určené cestovné v zmysle
ustanovení § 760 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom podrobnosti o preprave osôb upravujú
prepravné poriadky.

9. Podľa§ 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave v znení účinnom v čase vykonania

kontroly, cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo
revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

10. Podľa § 14 ods. 2 citovaného zákona, ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo
bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky
autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť

cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie
cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu,
číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné
údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

11. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, cestujúci je povinný
a) mať platný cestovný lístok pri nastupovaní do autobusu, ak ho vydala výdajňa cestovných lístkov
mimo autobusu alebo ak ide o cestovný lístok vo forme aktivovaného elektronického média,
b) kúpiť si cestovný lístok bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak cestovný lístok vydáva vodič
alebo iný člen osádky autobusu,

c) označiť si cestovný lístok v označovacom zariadení autobusu bezprostredne po nastúpení do
autobusu, ak ide o cestovný lístok, ktorého platnosť sa začína až jeho označením.

12. Podľa § 16 ods. 5 citovaného zákona, cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas
prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu,

revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

13. Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným
lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

14. Podľa čl. 12 ods. 1 a 4 Prepravného poriadku Dopravného podniku mesta Košice, a.s. platného
v čase vykonania kontroly, Cestujúci je povinný na vyzvanie vodiča alebo iného člena osádky,
alebo oprávneného zamestnanca, kedykoľvek počas prepravy alebo v okamihu vystúpenia z vozidla
predložiť na nahliadnutie cestovný lístok, prípadne preukážku na zľavu cestovného. Táto povinnosť
sa vzťahuje aj na priestor mimo vozidla, pokiaľ sa vystupuje na konečnej zastávke, resp. uzavretý

priestor. Pri kontrole SMS alebo virtuálneho cestovného lístka je cestujúci povinný predložiť cestovný
lístok a umožniť jeho overenie tým, že predloží k nahliadnutiu mobil prostredníctvom ktorého bol
cestovný lístok preukázateľne zakúpený, a to nielen samotného textu prijatého cestovného lístka, ale
aj ostatných detailov o zakúpení cestovného lístka. Ak cestujúci nesplní tieto podmienky alebo časť
z nich, je považovaný za cestujúceho bez platného cestovného lístka a dopravca je oprávnený od

tohto cestujúceho ďalej vyžadovať zaplatenie úhrady vo výške 100 násobku stanoveného základného
cestovného. Dodatočné preukazovanie sa SMS alebo virtuálnym cestovným lístkom sa neumožňuje.

15. V zmysle čl. F bod 1 veta prvá Tarify mestskej hromadnej dopravy v Košiciach platnej v čase
vykonaniakontroly,cestujúci,ktorýcestujebezplatnéhocestovnéholístka,zaplatípodľazákonovNRSR

č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach stanovené základné cestovné
plus sankčnú úhradu vo výške 60,00 €.

16. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvá veta, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

19. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

20. Žalovaný ako cestujúci bol povinný pri nástupe do dopravného prostriedku žalobcu si riadne označiť
cestovný lístok a týmto sa preukázať pri vykonanej kontrole prepravným kontrolórom žalobcu. Základný
cestovný lístok mal v tom čase hodnotu 1 Euro.

21. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd má za preukázané, že nárok žalobcu v časti
zaplatenia istiny vo výške 61 Eur je dôvodný a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny
pozostávajúcej zo sumy 1 Euro titulom cestovného a zo sumy 60,- Eur titulom sankčnej úhrady pri
nepreukázaní sa platným cestovným lístkom s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 13.4.2024

do zaplatenia z istiny 61 Eur. Výšku úroku z omeškania súd priznal na základe citovaného ustanovenia
§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z účinného od 1.2.2013. Žalovanému v súlade s § 14 ods. 2 zákona
č. 56/2012 Z. z. vznikla povinnosť plniť žalobcovi dňa 12.4.2024 a teda dňom 13.4.2024 sa dostal
do omeškania s plnením peňažného dlhu žalobcovi, preto súd žalobcovi priznal ním žiadané úroky z
omeškania.

22. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 3,30 Eur
titulom poštovného, resp. ostatných nákladov (náklady na tlač upomienky, papier, obálku a pod.), ktoré
mu súd v súlade s § 121 ods. 3 OZ v uplatnenom rozsahu priznal.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri §
150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a

náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu
splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového
poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu
§ 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému

z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo
potrebné použiť § 257 Civilného sporového poriadku. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže
dôjsť s prihliadnutím najmä na rôzne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde
k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z rozmanitých dôvodov, ktoré
sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

27. Je nutné poznamenať, že žalovaný po celú dobu konania zostal nečinný aj napriek doručovaniu
písomností súdom zákonom stanoveným postupom. Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa na neho mala
vzťahovať aplikácia ustanovenia § 257 CSP a jej prípadné nepriaznivé osobné, majetkové a sociálne
pomery nevyplývali ani z obsahu spisu. Zároveň súd dodáva, že iba samotné postavenie žalovaného

v spore, kde vystupoval ako spotrebiteľ, taktiež nemá za následok automatické nepriznanie náhrady
trov konania druhej úspešnej strane sporu. V tomto sa plne prejavuje preventívna a sankčná funkcia
náhrady trov konania. Súd preto nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a pri rozhodovaní o náhrade
trov konania nepristúpil k aplikácii ustanovenia § 257 CSP.28. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 61 Eur a táto suma mu bola súdom priznaná.
Žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, percentuálne vyjadrenej na 100 %. Z uvedeného

dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

29. Podľa § 262 ods.1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§
127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon
rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).