Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, February 10, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoCsp/8/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123420191
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123420191.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Greguša a členiek senátu
JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu R Collectors s.r.o., IČO:
50 094 297, so sídlom v Bratislave na Dvořákovom nábreží č. 8A, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
RELEVANS s.r.o., IČO: 47 232 471 so sídlom v Bratislave na Dvořákovom nábreží č. 8A proti žalovaným
1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúci v C. C. XXX, 2/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúca v C. C. XXX,

zastúpenými JUDr. Andrejom Cifrom, IČO: 37 756 508, advokátom so sídlom v Lučenci na ulici J. Kráľa
č. 5/A o zaplatenie 18.340,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rožňava č. k. 9Csp/70/2023 - 206 zo dňa 23.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch III. a IV. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom č.k. 9Csp/70/2023 – 206
zo dňa 23.10.2024 uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne na účet
žalobcu istinu 2.470,75 Eura, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 4.030,75 Eura od 11.10.2023 do
09.11.2023, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.900,75 Eura od 10.11.2023 do 11.12.2023, 5 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 3.770,75 Eura od 12.12.2023 do 09.01.2024, 5 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 3.640,75 Eura od 10.01.2024 do 09.02.2024, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy

3.510,75 Eura od 10.02.2024 do 11.03.2024, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.380,75 Eura od
12.03.2024 do 09.04.2024, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.250,75 Eura od 10.04.2024 do
09.05.2024, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 3.120,75 Eura od 10.05.2024 do 10.06.2024, 5 %
úrok z omeškania ročne zo sumy 2.990,75 Eura od 11.06.2024 do 09.07.2024, 5 % úrok z omeškania
ročne zo sumy 2.860,75 Eura od 10.07.2024 do 09.08.2024, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy
2.730,75 Eura od 10.08.2024 do 09.09.2024, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.600,75 Eura

od 10.09.2024 do 09.10.2024, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 2.470,75 Eura od 10.10.2024
do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 196,28 Eura s tým, že povolil žalovaným 1/
a 2/ splácať dlh v splátkach po 130,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho - ktorého mesiaca, počnúc
nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku do úplného splatenia dlhu, pod následkom straty
výhody splátok v prípade neuhradenia ktorejkoľvek splátky (výrok I.), konanie o zaplatenie 1.560,- Eur
zastavil (výrok II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok III.) a priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu

trov konania v rozsahu 62 % zo strany žalobcu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia v istiny 18.340,50 Eur, zmluvného úroku
1.022,92 Eur, úroku z omeškania od poskytnutia úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti 32,97 Eur,

úrok z omeškania od zosplatnenia do poslednej úhrady žalovaného 2.433,41 Eur, úrok z omeškania 5 %ročne zo sumy 18.331,50 Eur od 11.10.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky
439,27 Eur a náhrady trov konania.

3. Vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (OZ), § 7 ods. 1, 2, 15,
16, 17, § 9 ods. 1a , § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len ZoSÚ). Rozhodnutie
odôvodnil tým, že mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená dňa 28.09.2016 zmluva o
spotrebiteľskom úvere lepšia splátka, ktorej predmetom bolo poskytnutie účelového úveru určeného na

refinancovanie so schválenou výškou úveru 30.000,- Eur, počet mesačných splátok 96, termín konečnej
splatnosti úveru 20.09.2024, výška mesačnej splátky 457,72 Eur (splátka istiny a úrokov 421,86 Eur
+ mesačné náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 36,- Eur), výška poslednej mesačnej
splátky 457,72 Eur, fixná úroková sadzba 7,90 % p.a., RPMN banky 10,80 % p.a., priemerná RPMN
na trhu 10,10 % p.a., odplata za poskytnutie úveru 9,34 % p.a., najvyššia prípustná hodnota odplaty
20,20 % p.a., celkovou čiastkou, ktorú má klient zaplatiť 43.954,42 Eur, splatnosť prvej mesačnej splátky

20.10.2016 a splatnosť mesačnej splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Z výpisu úveru predloženého
žalobcom mal preukázané, že žalovaní sa dostali do omeškania so splácaním mesačných splátok, úver
riadne a včas nesplácali. Z uvedeného dôvodu žalobca výzvou zo dňa 01.05.2021 vyzval žalovaných 1/
a 2/ na úhradu omeškaných splátok úveru v sume 5.728,48 Eur a upozornil ich na možnosť vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, pričom zo sledovania zásielok č. E. a E. –

výpisu z elektronického portálu Slovenskej pošty mal preukázané ich doručenie žalovaným 1/ a 2/
dňa 05.05.2021. Z dôvodu neuhradenia dlžnej sumy žalovanými žalobca výzvou zo dňa 28.05.2021
oznámil žalovaným 1/ a 2/, že k 28.05.2021 sa stal ich úverový záväzok voči banke predčasne
splatný v celom rozsahu a vyzval ich na úhradu dlžnej sumy 23.321,64 Eur do 10 kalendárnych
dní od doručenia výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému 1/ doručená dňa 02.06.2021 a žalovanej

2/ dňa 04.06.2021. Konštatoval, že zosplatnenie bolo vyvolané splátkou splatnou dňa 20.03.2021,
ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti a bola uhradená len čiastočne v sume 92.73
Eur. Mal za to, že zo strany žalobcu boli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti
úveru a preto žalovanými vznesenú námietku premlčania jednotlivých splátok úveru splatných 3 roky
pred podaním žaloby považoval za nedôvodnú. Následne sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou,

či veriteľ pri poskytnutí úveru postupoval s odbornou starostlivosťou, či riadne zisťoval a preveroval
bonitu, resp. schopnosť žalovaných 1/ a 2/ splácať úver. Na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní bonity žalovaných 1/
a 2/ pred poskytnutím úveru zo dňa 28.09.2016. Žalobca akceptoval mesačný príjem žalovaných 1/
a 2/ v celkovej výške 1.300,- Eur, avšak neuviedol ani nepreukázal, ako sa vysporiadal s mesačnými

nákladmi spotrebiteľov predstavujúcich ich náklady na bývanie, energie, telekomunikačné služby a
výdavky osobnej spotreby, ani s celkovým úverovým zaťažením žalovaných 1/ a 2/ vyplývajúcim z
existujúcich záväzkov žalovaných z titulu čerpania úverov od banky a od iných nebankových subjektov,
nakoľko okrem dvoch existujúcich bankových úverov mali v čase uzatvárania úverovej zmluvy dňa
28.09.2016 úver čerpaný od Cetelem Slovensko, a.s., od Finančnej služby Tesco, aj od spoločnosti

Zinc Euro, a.s., čo preukázali predložením listinných dôkazov. Taktiež mali vyživovaciu povinnosť k
jednému maloletému dieťaťu. Zo žiadosti žalovaných o poskytnutie úveru zo dňa 28.09.2016 vyplynulo,
že žiadali o úver vo výške 500,- Eur, pričom tento údaj súd prvej inštancie vyhodnotil za chybne uvedený
v žiadosti, pretože žalovaní vo svojom vyjadrení uvádzali, že žiadali o úver vo výške 5.000,- Eur, pričom
v ten istý deň, dňa 28.09.2016, im bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 30.000,- Eur, ktorým bol

splatený predchádzajúci úver čerpaný dňa 18.02.2016, ktorého zostatok predstavoval 28.714,17 Eur
vedený na úverovom účte č. XXXXXXXXXXXXXXXX/XXXX a spotrebný úver od nebankovej spoločnosti
v sume 20,- Eur. Konštatoval, že žalobca si síce vyžiadal výpis o výške vymeriavacieho základu
zo mzdy žalovaných 1/ a 2/ od sociálnej poisťovne a výpis z úverového registra, avšak na základe
údajov vyplývajúcich z týchto listín si nevytvoril reálny obraz o majetkovej situácii žalovaných 1/ a 2/

potrebný pre posúdenie schopnosti žalovaných splácať dlh zo zmluvy, čo sa v konečnom dôsledku aj
v plnej miere naplnilo a žalovaní 1/ a 2/ neboli schopní úver splácať. Súd prvej inštancie tak dospel
k záveru, že žalobca nedostatočne skúmal schopnosť žalovaných 1/ a 2/ splácať spotrebiteľský úver,
nakoľko nepreveroval v danom čase existujúce životné náklady žalovaných, žalobca nepredložil žiaden
listinný dôkaz, ktorý by preukazoval, že skúmal životné náklady žalovaných 1/ a 2/ ako aj to, ako

predmetné náklady vyhodnotil. Z uvedeného vyvodil, že nebola splnená podmienka vyžadovaná podľa
§ 11 ods. 2 druhá veta ZoSÚ, a teda pre hrubé porušenie povinnosti veriteľa skúmať s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať úver, vyhodnotil predmetnú zmluvu ako bezúročnú a
bez poplatkov. Keďže žalovaným 1/ a 2/ bol poskytnutý úver 30.000,- Eur, žalovaní uhradili na úverdo vyhlásenia predčasnej splatnosti 21.092,52 Eur a po vyhlásení predčasnej splatnosti 4.876,73 Eur
(celkom 25.969,25 Eur) neuhradená istina úveru predstavovala 4.030,75 Eur. Z dôvodu späťvzatia
žaloby v časti o zaplatenie 1.560,- Eur súd prvej inštancie konanie v tejto časti zastavil. Priznal žalobcovi

rozdiel medzi týmito sumami vo výške 2.470,75 Eur (30.000 - 25.969,25 - 1.560) a v prevyšujúcej časti
pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol. Čo sa týka výšky úroku z
omeškania, súd prihliadal na ustanovenia § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a
priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania 5 % ročne z jednotlivých súm od 11.10.2023, t.j. od kedy sa
žalovaní dostali do omeškania. Zohľadniac osobné, zárobkové a majetkové pomery povolil žalovaným

1/ a 2/ splácať dlžnú sumu v splátkach po 130,- Eur mesačne, nakoľko ju v tejto výške preukázateľne
platili aj v ostatnom období počas tohto konania. Súd prvej inštancie považoval za dôvodný i nároku
žalobcu na zaplatenie sumy 196,28 Eur (odmena za úkon 151,05 Eur + režijný paušál 12,52 Eur + 32,71
Eur DPH) titulom nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle § 121 ods. 3 OZ v spojení s §
13a ods. 1 písm. d), § 15 písm. a), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 v spojení § 256 CSP tak, že
po zohľadnení úspechu žalobcu (19 %) a úspechu žalovaných (81 %), priznal žalovaným 1/ a 2/ podľa
pomeru ich úspechu náhradu trov konania v rozsahu 62 % zo strany žalobcu.

5. Proti výrokom III. a IV. rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť rozsudok v napadnutej časti
tak, že žalobe vyhovie v plnom rozsahu a prizná mu náhradu trov odvolacieho konania. Nestotožnil
sa s názorom súdu prvej inštancie o nedostatočnom skúmaní bonity žalovaných v kontexte spôsobu

overovania ich výšky príjmu a výdavkov v rodinnom rozpočte. S poukazom na znenie § 7 ods. 16 písm.
a), b) ZoSÚ uviedol, že žalovaných informoval o náležitostiach a základných atribútoch poskytovaného
úveru vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Mal za to, že pred poskytnutím
úveru skúmal platobnú schopnosť žalovaných najmä s prihliadnutím na účel úveru, dobu trvania
úveru, pričom overoval existujúce záväzky a výšku príjmu žiadateľov. V konaní predložená Žiadosť

o úver a reporty zo Sociálnej poisťovne a SRBI preukázali deklarovaný pracovný pomer a príjem
žalovaných a kompletné informácie o úverových záväzkoch žalovaných zo spoločného úverového
registra informácií. Ďalej žalobca pri skúmaní bonity žalovaných pracoval s informáciami nimi uvedenými
v žiadosti o spotrebiteľský úver, t.j. 1 vyživované dieťa, rodinný stav – vydatá/ženatý, bývanie - vlastné.
Uvedené skutočnosti nie je možné vyhodnotiť tak, že žalobca žiadnym spôsobom neskúmal výdavky

žalovaných tak, aby nenaplnil § 7 ods. 16 ZoSÚ. Zdôraznil, že v žiadosti o úver sú uvedené informácie
týkajúce sa mesačných splátok iných úverov a výdavkov dlžníka. Mal za to, že vzhľadom na účel
poskytnutého úveru – refinancovanie predchádzajúcich záväzkov, ktorým došlo k zlepšeniu finančnej
situácie žalovaných nemožno považovať skúmanie platobnej schopnosti za nedostatočné. Záväzky
žalovaných skúmal z dostupných registrov, pričom ďalšie výdavky žalovaných v čase posúdenie bonity

fakticky nebolo možné relevantne posúdiť, nakoľko tieto výdavky mohli deklarovať len žalovaní 1/ a 2/,
ktorí však žiadne iné ďalšie výdavky neoznámili a neuviedli záväzky voči nebankovým spoločnostiam.
Poukázal na závery rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 22CoCsp/13/2023 zo dňa 27.03.2024
a sp. zn. 8CoCsp/7/2023 zo dňa 24.07.2024. Právnu úpravu týkajúcu sa metodiky vyhodnotenia bonity
účinnú v čase uzatvorenia zmluvy v porovnaní s aktuálnou úpravou s prihliadnutím na opatrenie č.

10/2017 NBS považoval za vágnu, keďže jedinou zákonnou požiadavkou pre poskytnutie úveru bol §
7 ods. 17 ZoSÚ. Uvedené preukazuje aj stanovisko NBS zo dňa 13.09.2021, v ktorom je uvedené,
že do účinnosti opatrenia NBS č. 10/2017, t.j. do dňa 01.01.2018 neboli špecifikované štandardy
obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov iným opatrením NBS. Až následne zákonodarca
upravil požiadavku na prihliadanie maximálnej výšky splátky nepresahujúcej rozdiel medzi čistým

príjmom a výškou životného minima. Vzhľadom na ním uvedené skutočnosti mal za to, že dostatočne
preukázal splnenie si povinnosti v zmysle § 7 ods. ZoSÚ. Mal za to, že rozhodnutím o čiastočnom
zamietnutí žaloby bol flagrantným spôsobom ukrátený na svojich právach a právom chránených
záujmoch. Listinné dôkazné prostriedky, ktoré predložil, sú plne spôsobilé privodiť žalobcovi procesný
úspech,pretojeabsurdné,žebytakétokonaniezostranydlžníkabolovprávnomštátechránenésúdnou

mocou. Zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze. Právne závery súdu prvej inštancie
považoval za zjavne arbitrárne, v dôsledku čoho neudržateľne zasahujú do jeho základného práva na
súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces a práva vlastniť majetok.6. Pôvodný žalobca 365.bank, a.s. spoločne s podaným odvolaním doručil súdu i návrh na zmenu strany
sporu na strane žalobcu, a to na základe toho, že medzi ním a spoločnosťou R Collectors s.r.o. došlo k
uzatvoreniuZmluvyopostúpenípohľadávokč.II/2024,predmetomktorejbolaajpredmetnápohľadávka.

Spoločnosť R Collectors s.r.o. súhlasila so vstupom do konania na miesto žalobcu. Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 10.12.2024 rozhodol tak, že pripustil, aby do konania na strane pôvodného žalobcu
XXX.F., G. vstúpil žalobca R Collectors s.r.o..

7. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považujú za

správne po stránke právnej i skutkovej. V nadväznosti na postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa
– banky na žalobcu – nebankovú spoločnosť navrhli skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. V tejto
súvislosti opätovne poukázali na nesprávne vyriešenú otázku (ne)platnosti úkonu predčasnej splatnosti
úveru z dôvodu jeho neurčitosti a poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/15/2023
zo dňa 25.09.2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 a sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024.
Taktiež poukázali na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, podľa ktorého banka môže postúpiť

inému subjektu iba tú časť pohľadávky, ktorá zodpovedá nesplácanému zročnému dlhu. Mali za to, že
z dôvodu neurčitosti právneho úkonu predčasnej splatnosti nemohlo zo strany právneho predchodcu
žalobcu dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky a z tohto dôvodu (neexistencia splatnej pohľadávky)
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Stotožnili sa s konštatovaním súdu prvej inštancie o hrubom
porušení povinnosti žalobcu skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. V záujme

odbornej starostlivosti mal podľa ich názoru veriteľ povinnosť vytvoriť a udržiavať systém posúdenia
schopnosti splácať úver, ktorý by zahŕňal aj zohľadnenie výdavkov žalovaných, resp. zohľadnenie ich
úverového zaťaženia.

8. Ďalšie vyjadrenia v konaní neboli do spisu doručené.

9. Rozsudok vo výrokoch I. a II. nebol odvolaním napadnutý; v týchto častiach nadobudol právoplatnosť
(§ 367 ods. 3 CSP), a preto v nich nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

10. Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

11. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP a § 380 CSP

a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP) a dospel k záveru, že
rozsudok v jeho napadnutej časti je potrebné zrušiť postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP.

13. Odvolateľ podaným odvolaním napadol rozsudok vo výroku III., ktorým súd prvej inštancie žalobu
v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiaci výrok IV. o náhrade trov konania. Odvolacia argumentácia

žalobcu smerovala voči nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky súdom, či veriteľ pri poskytnutí úveru
žalovanému konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z..

14. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z
účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 205/2009 zo dňa
29.06.2010).15. Podľa § 98 ods. 2 prvej vety zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase postúpenia (ďalej aj len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so

splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky,
ktorá je veriteľom, v súvislosti s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o

úvere podľa osobitného predpisu, pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu

16. V prípadoch, akou je aj prejednávaná vec, kedy v spotrebiteľských sporoch žalobcom je subjekt,
ktorý odvodzuje svoju vecnú legitimáciu zo zmluvy o postúpení pohľadávok, rozhodovacia prax súdov

je ustálená na požiadavke skúmania vecnej aktívnej legitimácie najmä vo vzťahu k dodržaniu postupu
podľa § 92 ods. 8 zákona ZoB, ktorý stanovuje podmienky pre platné postúpenie bankovej pohľadávky
inému (hoci aj nebankovému) subjektu.

17. K skúmaniu aktívnej vecnej legitimácie v sporoch s ochranou slabšej strany odvolací súd poukazuje

aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/162/2020 zo dňa 27.10.2021 (uverejnený v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R6/2022), v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „V sporoch
s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti. Dôkazné bremeno
preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej Zákona o bankách pred postúpením
pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia

veriteľa.“

18. V posudzovanej veci po vyhlásení rozsudku vo veci samej bolo uznesením súdu prvej inštancie
č. k. 9Csp/70/2023-254 zo dňa 10.12.2024, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2024, vyhovené
návrhu na zmenu strán sporu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu 365.bank, a.s. do

sporu na danej procesnej strane vstúpila spoločnosť R Collectors s.r.o.. V dôsledku uvedeného v konaní
logicky nebolo vykonané dokazovanie potrebné za účelom posúdenia aktívnej vecnej legitimácie nového
žalobcu v postavení nebankového subjektu v spore na uplatnenie žalovanej pohľadávky, ktorá tomuto
bola postúpená bankou, t.j. neboli vôbec zisťované okolnosti rozhodné pre správne posúdenie veci pre
takéto prípady postúpenia bankovej pohľadávky na žalobcu ako nebankový subjekt bez súhlasu klienta

banky ustanovené v § 92 ods. 8 ZoB v nadväznosti na § 525 ods. 2 OZ, ktoré majú byť zisťované ako
skutkový podklad pre posúdenie rozhodných skutočností pre správne a zákonné rozhodnutie vo veci.

19. Skutkové a právne závery prijaté súdom prvej inštancie vo vzťahu k novému žalobcovi preto
neobstoja, keďže všetky rozhodujúce skutočnosti boli zisťované a vzťahovali sa výlučne na žalujúcu

banku, ktorá počnúc dňom 28.12.2024 viac už nie je procesnou stranou v tomto spore. Vzhľadom
na právnu úpravu (§ 92 ods. 8 ZoB) minimálne v dôsledku tejto zmeny na strane žalobcu je preto
potrebné vo veci vykonať ďalšie dokazovanie za účelom posúdenia aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
ako nebankového subjektu z hľadiska dodržania ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB pri postupovaní žalovanej
pôvodne bankovej pohľadávky.

20. V zmysle § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom. Pre klientov banky v § 92 ods. 8 ZoB sú ustanovené ďalšie špeciálne podmienky,
ktoré musia byť splnené pre platné postúpenie čo i len časti pohľadávky banky na tretiu (nebankovú)
osobu, nakoľko zákon o bankách je špeciálnym predpisom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Týmito

špeciálnymi zákonnými podmienkami sú: 1. preukázateľné zaslanie písomnej výzvy banky dlžníkovi (v
omeškaní) a 2. dlžníkovo následné nepretržité omeškanie dlhšie ako 90 dní, pričom je na žalobcovi
preukázať tieto skutočnosti vrátane dôkazu preukazujúceho zaslanie alebo doručenie takejto výzvy
žalovaným 1/ a 2/ bankou. V prípade, že neboli splnené podmienky podľa § 92 ods. 8 vety prvej ZoB,
pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, ide o postúpenie v rozpore so zákonom o

bankách, kedy postúpenie pohľadávky v zmysle § 525 ods. 2 OZ je zakázané a preto by takýto právny
úkon bol podľa § 39 OZ neplatný.21. V neposlednom rade v súvislosti so skúmaním platnosti postúpenia pohľadávky banky na
nebankový subjekt odvolací súd považuje za potrebné poukázať na závery rozhodnutia veľkého senátu
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR vyjadrené v rozsudku sp. zn. 1VCdo/4/2025 zo dňa

30.07.2025, ktorý rozhodol, že: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách predpokladá pre platné
postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt osobitnú výzvu banky klientovi, že je v omeškaní so
splatením čo i len časti svojho peňažného záväzku, pričom touto výzvou nie je (nemôže byť) výzva banky
podľa ustanovenia § 53 ods. 9 OZ ani oznámenie o vyhlásení úveru za predčasne splatný.“ Najvyšší
súd v ďalšom poukázal na cieľ a účel § 92 ods. 8 ZoB, ktorým je umožniť klientovi, aby po upozornení

na právo veriteľa postúpiť pohľadávku na iný, hoci aj nebankový subjekt (nepodliehajúci dozoru NBS,
čo nemusí byť v záujme spotrebiteľa), mal možnosť tomuto postupu účinne zabrániť tým, že vo výzve
vyčíslenú výšku pohľadávky dodatočne uhradí.

22. Zhrnúc vyššie uvedené, úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude dôsledne skúmať
všetky vyššie uvedené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky banky voči žalovaným 1/ a 2/ na

žalobcu, t.j. na nebankový subjekt a v závislosti od výsledkov vykonaného dokazovania posúdiť aktívnu
legitimáciu žalobcu a vo veci opätovne rozhodnúť. Súd bude vychádzať z toho, že pre platné postúpenie
pohľadávky banky na nebankový subjekt sa vyžaduje výzva banky pre žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov
na plnenie pohľadávky spolu s upozornením na možnosť postúpenia pohľadávky na iný subjekt pred
postúpením v zmysle § 92 ods. 8 ZoB a jej doručenie do dispozičnej sféry žalovaných 1/ a 2/. Zároveň

prihliadne aj na argumentáciu strán sporu v odvolacom konaní.

23. Odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP rozsudok v odvolaním napadnutom
rozsahu vo výrokoch III. a IV. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

24. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvej inštancie tiež o všetkých trovách konania, vrátane
trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta

druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutývýrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosťpodľaodseku1neplatí,akjea)dovolateľomfyzickáosoba,ktorámávysokoškolsképrávnické
vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu
koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej

strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na
ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý
za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).