Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 16, 2026

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Ek/141/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6126210631
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Maroš Penťa
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6126210631.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 00603481, proti
povinného: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX D., korešpondenčná adresa: B.
XXX, XXX XX B., o vymoženie 78,00 EUR, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stano, so sídlom
exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, IČO: 37844512, pod sp. zn. 262EX 40/26, o návrhu

povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 29.01.2026 v spojení s jeho doplnením zo dňa 30.01.2026,
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 22.01.2026, domáhal od
povinného vymoženia 78,00 EUR, na základe exekučného titulu – rozkazu Hlavného mesta Slovenskej

republiky Bratislava o uložení pokuty za správny delikt č. 0/23/123674-36/98/257790 zo dňa 09.11.2023,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2023, vykonateľnosť dňa 13.01.2024 (ďalej ako „exekučný
titul“).

2. Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a príloh k nemu vydal
dňa 23.01.2026 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi: JUDr. Peter Stano, so sídlom

exekútorského úradu Michalská 7, 917 01 Trnava, IČO: 37844512 (ďalej len ako „súdny exekútor“), ktorý
vedie exekúciu pod sp. zn. 262EX 40/26. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 23.01.2026. Doručením poverenia sa začala exekúcia.

3. Súdny exekútor na základe podania zo dňa 09.02.2026 predložil súdu (email) návrh na zastavenie
exekúcie zo dňa 29.01.2026, spolu s jeho listinným doplnením zo dňa 30.01.2026 a ich prílohami: detail

platby zo dňa 08.11.2023 (v 5 vyhotoveniach), poštovú podaciu obálku, ďalej aj vyjadrenie oprávneného
zo dňa 06.02.2026 spolu s jeho prílohami a to: výzvu na úhradu dlžnej pohľadávky v náhradnej
lehote č. 0/23/176551-23/98/257790 zo dňa 28.03.2024, spolu s potvrdením o doručení povinnému,
potvrdenie o doručení exekučného titulu povinnému. Súd v exekučnom konaní pri rozhodovaní o návrhu
na zastavenie exekúcie vychádzal z dovtedajšieho spisového materiálu ako aj z uvedených príloh
predložených súdu v elektronickej podobe.

4. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 23.01.2026 ku dňu predloženia návrhu na zastavenie
exekúcie nebolo doručené povinnému do vlastných rúk. Emailový návrh na zastavenie exekúcie zo dňa
29.01.2026 bol podaný a doručený súdnemu exekútorovi dňa elektronicky 29.01.2026. Listinný návrh na
zastavenie exekúcie (doplnenie) zo dňa 30.01.2026 bolo podané na poštovú prepravu dňa 30.01.2026
a doručené súdnemu exekútorovi dňa 03.02.2026. Súd v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie

exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný
poriadok“).

5. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu zániku vymáhaného nároku jeho splnením pred začatím
exekúcie, keďže poplatok za parkovné bol riadne uhradený na mieste dňa 08.11.2023, a preto nevznikol
žiaden nárok na vymáhanie pokuty oprávneného a ani následnej exekúcie. Na základe uvedeného
povinný navrhol súdu, aby preskúmal zákonnosť exekúcie a exekučné konanie zastavil.

6. Oprávnený vo svojom vyjadrení vyslovil nesúhlas so zastavením exekúcie s poukazom na nasledovné
dôvody. Rozkaz o uložení pokuty za správny delikt číslo konania 0/23/123674-36/98/257790, ktorý je
predmetom exekúcie bol povinnému vydaný v súlade so zákonom NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákonom SNR
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a doručený zákonným spôsobom
prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. s výsledkom „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ v zmysle

§ 24 ods. 2 zákona o správnom konaní, podľa ktorého, ak si adresát nevyzdvihne písomnosť
počas uloženia na pošte, písomnosť sa považuje za doručenú dňom vrátenia nedoručenej zásielky
správnemu orgánu, aj keď sa adresát o tom nedozvedel. Zásielka bola doručovaná pod podacím číslom
OA439063206SK. Z dôvodu, že nebol voči exekučnému titulu podaný odpor v zákonnej lehote podľa §
139d ods. 2 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, stal sa

právoplatným podľa § 138 ods. 7 zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého rozkaz, proti ktorému nebol držiteľom vozidla včas podaný odpor, má účinky
právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty. Z dôvodu právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu
bol účastník konania povinný pokutu uhradiť. Z dôvodu neuhradenia pokuty bola povinnému doručená
výzvanaúhradudlžnejpohľadávkyvnáhradnejlehotečíslo0/23/176551-23/98/257790prostredníctvom

Slovenskej pošty a.s. s výsledkom „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“ v zmysle § 24 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Nakoľko nedošlo k dobrovoľnému plneniu výkonu právoplatného
rozhodnutia zaplatiť pokutu, oprávnený bol oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Povinný v
návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol skutočnosti, ktoré by oprávňovali oprávneného podať návrh na
zastavenie exekúcie, a preto oprávnený zotrval na vymožení pohľadávky, ktorá vyplýva z exekučného

titulu.

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku,
b) exekučný titul bol zrušený,

c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu
neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť,
d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu,
e) jepredpoklad,žeinápovinnosťuloženáexekučnýmtitulom,najmäpovinnosťniečohosazdržaťalebo
niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj

bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak
od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie

exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd
exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak

súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod
na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči
oprávnenému.

10. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je

aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste.11. Účelom exekučného konania (v širšom ponímaní) je uspokojenie vymáhanej pohľadávky za
súčasného zachovania nevyhnutnej ochrany práv povinného a tretích osôb. Formulačné poradie
vyjadrenia cieľa exekučného konania nie je pritom náhodné. Pokiaľ by hlavným účelom a cieľom právnej

úpravy núteného výkonu exekučného titulu nebolo uspokojenie vykonateľného a nerešpektovaného
práva oprávneného, existencia vykonávacieho konania by nemala opodstatnenie a nebolo by
zabezpečené reálne naplnenie práva na súdnu a inú právnu ochranu. Ochrana práv povinného a
tretích osôb pri nútenom výkone exekučných titulov je prejavom právneho štátu a legitímnym produktom
toho, že proces exekúcie je predmetom štátnej regulácie. Preto pri výklade procesných (ale aj

hmotnoprávnych) inštitútov týkajúcich sa vykonávacieho konania je v prvom rade potrebné posudzovať,
či tento výklad umožňuje naplnenie účelu konania. (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.
ÚS 394/2020 z 23. marca 2021)

12. Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej
exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne

legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o
návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno
ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh
na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na
zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže

ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom
proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných
náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia
zastavená. Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na
preukázanietvrdenýchskutočností.Súdvexekučnomkonaníjeviazanýexekučnýmtitulom,napodklade

ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca.

13. Súd po zistení, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v lehote podľa § 61k ods. 2 Exekučného
poriadku, v čoho dôsledku mal odkladný účinok, bol podaný oprávnenou osobou - účastníkom konania
na strane povinného, preskúmal predmetné podanie a dospel k právnemu záveru, že v celom rozsahu

nie je dôvodné.

14. Povinný navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu jej vedenia na podklade nespôsobilého exekučného
titulu, ktorý nespĺňa náležitosti formálneho a vykonateľného exekučného titulu, keďže v čase pred jeho
vydaním došlo k úhrade poplatku za parkovné, ktoré bolo zaplatené na mieste dňa 08.11.2023, a táto

skutočnosť predstavovala prekážku pre vydanie samotného exekučného titulu, a to v znení námietok,
ktoré sú uvedené v bode 5. odôvodnenia tohto uznesenia. Povinný spolu s návrhom na zastavenie
exekúcie predložil súdu aj potvrdenie o bezhotovostnej úhrade sumy vo výške 3 EUR zo dňa 08.11.2023,
zaúčtovanej dňa 10.11.2023. Exekučný titul bol vydaný dňa 09.11.2023. Bolo možné konštatovať, že
táto námietka sa týka okolnosti, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu.

15. Exekučný súd v konaní o zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie.
Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd
exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Podľa § 61k ods. 1 písm.
a) Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré

spôsobili zánik vymáhaného nároku. V zásade platí, že dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle tohto
ustanovenia z dôvodu splnenia exekučným titulom deklarovanej pohľadávky je daný vtedy, ak k splneniu
došlo v čase od vzniku exekučného titulu do začatia exekúcie. K uvedenému je potrebné dodať, že
predmetom návrhu povinného na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného
práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred

vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia
sa skončila vydaním exekučného titulu, ktoré po nadobudnutí atribútu právoplatnosti a vykonateľnosti
sa stalo podkladom pre výkon exekúcie. Z toho je zrejmé, že návrh na zastavenie exekúcie nie je a
ani nemôže byť opravným prostriedkom, ktorým by sa napadol právoplatný a vykonateľný exekučný
titul, ktorý slúži ako podklad na vykonanie exekúcie. Teda povinný vo svojom návrhu na zastavenie

exekúcie namietal skutkový stav, ktorý súd v exekučnom konaní neskúma. Skutkový stav na základe
ktorého bol vydaný exekučný titul je predmetom konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, teda
počas ktorého povinný mal možnosť predložiť svoj nesúhlas s nárokom oprávneného, ktorý je uvedený v
exekučnom titule prostredníctvom na to určených procesnoprávnych prostriedkov. V exekučnom konaní,ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení
s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti,
ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda

či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie
exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

16. Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.
ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri

prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na
jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-
právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami,
ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by
jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred
vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním

vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo
k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

17. Predmetný exekučný titul bol povinnému preukázateľne doručovaný na adresu jeho trvalého pobytu
evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky, pričom poštová zásielka bola podaná na poštovú

prepravu dňa 15.11.2023, prvý pokus o doručenie tejto poštovej zásielky s výzvou na opakované
doručenie sa realizoval dňa 20.11.2023, opakovaný pokus dňa 21.11.2023, dňa 21.11.2023 bola
zásielka uložená v príslušnom poštovom podniku, a dňa 13.12.2023 bola predmetná zásielka vrátená
oprávnenému s poznámkou: „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Súd v exekučnom konaní mal za
preukázané,žeoprávnenývykonalvzmyslepríslušnýchprávnychpredpisovspravujúcisprávnekonanie

riadne a zákonné doručovanie písomnosti exekučného titulu povinnému, a predmetná písomnosť bola
povinnému doručená podľa § 24 ods. 2 posledná veta Správneho poriadku (fikciou doručenia). A preto
po vykázanom zákonnom doručení predmetného rozkazu o uložení pokuty v medziach osobitného
predpisu existoval aj týmto osobitným predpisom vytvorený časový priestor pre povinného, aby proti
vydanému rozkazu, ktorým mu bola uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu, podal riadny

opravný prostriedok (odpor), ktorým by namietol prípadnú neoprávnenosť, resp. nedôvodnosť nároku,
jeho výšku, zánik nároku, prípadne aj ďalšie okolnosti, ku ktorým malo dôjsť v čase pred vydaním
tohto rozkazu. Z vyjadrenia oprávneného vyplýva, že povinný nevyužil túto zákonnú možnosť a nepodal
odpor proti predmetnému rozkazu, a preto právna relevancia týchto námietok skončila nadobudnutím
právoplatnosti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt, ktorý sa stal podkladom pre výkon exekúcie

v tomto exekučnom konaní.

18. Povinný preukázal súdu, že dňa 08.11.2023 realizoval úhradu vo výške 3 EUR, a podľa tvrdenia
povinného mala predstavovať úhradu parkovného v čase pred vznikom exekučného titulu. Predmetnú
námietku o zaplatení parkovného povinný mohol uplatniť len v rámci základného konania pred

oprávnenýmakopríslušnýmorgánomverejnejmoci.Súdvšakvexekučnomkonanínemožnopovažovať
zapríslušnývšeobecnýsúd,ktorýjeoprávnenýskúmaťvecnúsprávnosťskutkovýchaprávnychzáverov
orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý exekučný titul vydal, a zároveň exekučný súd nemôže
v exekučnom konaní nahrádzať rozhodovaciu právomoc orgánu oprávneného rozhodovať o riadnych
zákonných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci v základnom konaní, ktorý

exekučný titul vydal. A preto súd v exekučnom konaní aj s poukazom na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019 nedisponuje oprávnením posudzovať
povinným namietnutú okolnosť týkajúcej sa vecnej správnosti exekučného titulu (posúdenie otázky
zaplatenia parkovného pred vydaním rozkazu o uložení pokuty). Exekučný titul sa nadobudnutím jeho
právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Rozsah

prieskumnej činnosti exekučného súdu spočíva najmä v zisťovaní, či exekučný titul spĺňa formálne a
materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu a či po vzniku exekučného titulu došlo k zániku
judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu. Exekučný súd totiž nemožno za
žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd alebo iný príslušný orgán
verejnej moci, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom

(základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je
zabezpečiť vymožiteľnosť práva z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba
sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti
rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. V exekučnom konaní súd nie je príslušnýskúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia
(vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto
rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak

by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky
v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).

19. Po vykonanom opätovnom prieskume na základe uvedených skutočností súd mohol konštatovať,
že exekučný titul spĺňa náležitosť formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, a podľa § 45

ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku je spôsobilým exekučným titulom, aby na jeho podklade sa mohla
viesť exekúcia v tomto exekučnom konaní. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený
požadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulupreto,žepovinnýdobrovoľnenesplnilto,čomuexekučný
titul ukladá, teda vykonanie exekúcie prichádza do úvahy len proti tomu, kto je označený ako povinný
v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), a iba v prospech toho, kto má podľa exekučného
titulu právo na plnenie (aktívna vecná legitimácia). V tomto exekučnom konaní je daná aktívna vecná

legitimácia oprávneného, ako aj pasívna vecná legitimácia povinného, je zrejmý a určitý aj rozsah
vymáhaného nároku. Povinný spolu s návrhom na zastavenie exekúcie netvrdil a ani nepredložil súdu
akékoľveklistinnédokumenty,ktorébyodôvodňovalizastavenieexekúciesúdom,napodkladeokolnosti,
ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu. Súd pri opätovnom preskúmaní spisového materiálu mal
nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného

titulu nesplnil, a nie je prítomná prekážka pre vymáhateľnosť tohto nároku v rámci výkonu exekúcie. Z
uvedeného vyplýva, že exekúcia v tomto exekučnom konaní sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom
návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku
vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti
exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto

súd považoval predmetné námietky povinného za nedôvodné a nezakladajúce zastavenie exekúcie.

20. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo
argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto

nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinného v návrhu na zastavenie exekúcie,
ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.

21. Súd vychádzal z listinných dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto uznesení, a dospel k právnemu
záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal dôvod

na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, a v spojení so skutočnosťou,
že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku,
v dôsledku čoho súd v celom rozsahu návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3
Exekučného poriadku zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

22. Zo strany oprávneného a zo strany povinného nebol uplatnený nárok na náhradu trov (právneho
zastúpenia) exekučného konania v súvislosti s podaním vyjadrenia k návrhu na zastavenie exekúcie
alebo návrhu na zastavenie exekúcie, a preto súd v exekučnom konaní nebol povinný rozhodovať
o týchto nárokoch účastníkov exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.