Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5CoCsp/10/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7624204626
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7624204626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek

senátu JUDr. Zuzany Stolárovej a JUDr. Alžbety Beňákovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Bratislava,Prievozská2,IČO:35724803,zast.RemediumLegal,s.r.o,Bratislava,Prievozská2,IČO:53
255739,protižalovanémuA.B.,nar.XX.XX.XXXX,C.,D.XXX/XX,zast.,Šoltýs&Šoltýsová,advokátska
kancelária, E. F. G., F. H. I., IČO: 00 007 984, o zaplatenie 877,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku č. k. 1Csp/183/2024-57 z 29.01.2025 Okresného súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom I/ žalobu zamietol a II/ stranám náhradu
trov konania nepriznal.

2.1.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia dlžnej sumy 877,00 eur
s príslušenstvom.
2.2.Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu (ďalej aj
postupca) a žalovaným bola XX.XX.XXXX uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere – revolvingový

úver č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému bezúčelový
revolvingový spotrebiteľský úver do výšky úverového rámca 2 000,00 eur. Žalovanému bolo reálne
poskytnutých 2 000,00 eur a v priebehu zmluvného vzťahu žalovaný uhradil 823,00 eur a následne ešte
300 eur. Postupca listom z 29.10.2020 oznámil žalovanému, že úver sa stal splatným v celom rozsahu
a požadoval od neho zaplatenie sumy vo výške 2 360,00 eur. Skonštatoval, že žalobca preukázal iba
odoslanie tejto výzvy formou podacieho hárku (02.11.2020) a to na nekompletnú adresu (bez uvedenia
súpisného a popisného čísla).

2.3.Súd citoval znenie § 369 ods.1 a 3, § 497, § 502 ods.1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka, § 52 ods.1,2,4, § 53 ods.1,2,3,5,9, § 54 ods.1,2, § 879y ods.1 a 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 1 ods.1, § 2 písm. a), b), d), § 7 ods.1, § 17 ods.1
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ZoSÚ) a konštatoval, že žalobca v konaní
nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou, ktorú je povinný súd skúmať z úradnej povinnosti a bez toho,
aby ju strana namietala.
2.4.K takému záveru dospel na základe toho, že k postúpeniu pohľadávky na žalobcu ako postupníka

malo dôjsť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 14.07.2021, avšak uvedené postúpenie súd
vyhodnotil ako neplatné, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady.
2.5.Poukázal na to, že (ne)možnosť postúpenia pohľadávky pri spotrebiteľskom úvere je osobitne
upravená v § 17 ZoSÚ, z ktorého vyplýva, že veriteľ môže postúpiť pohľadávku zo zmluvy ospotrebiteľskom úvere po konečnom termíne splatnosti úveru a pohľadávky, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti úveru. Na to nadväzuje úprava § 53 ods.9 OZ, ktorá vyžaduje, aby
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru aby veriteľ toto právo uplatnil najskôr

po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a iba v prípade, keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca však súdu žiadne takéto
upozornenie nepredložil a nepreukázal jeho odoslanie, či doručenie žalovanému.
2.6.O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.1, § 262 ods.1 CSP tak, že žiadnej
zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, keď v spore plne úspešný žalovaný si právo na ich

náhradu neuplatnil.

3.1.Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f), g) a h) CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel, alebo aby
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3.2.Žalobca vyjadril nesúhlas so záverom súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie dôvodeným

neplatnosťou vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru ako podmienkou pre postúpenie pohľadávky (§
17 ZoSÚ).
3.3.Poukázal na to, že žalovaný v priebehu konania žiadnym spôsobom nerozporoval tvrdenia žalobcu
ohľadne platnosti zoplatnenia. Na pojednávaní sa žalobca nezúčastnil majúc za to, že žalovaným
nepopreté skutkové tvrdenia sú nespornými. Súd sa na pojednávaní zameral na skúmanie platnosti

zosplatnenia pohľadávky, pričom žiadnym spôsobom nevyzýval žalobcu na predloženie akýchkoľvek
dôkazov, navyše v otázke platnosti zosplatnenia pohľadávky – nesporného skutkového tvrdenia. Urobiť
tak mohol a mal, ak považoval žalobu za nedôvodnú podľa § 138 CSP.
3.4.Zosplatnenie pohľadávky, vrátane doručovania písomností (výzvy podľa § 53 ods.9 OZ a vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti) žalovaným nebolo popreté a teda išlo o nesporné skutkové tvrdenie v zmysle §

151 ods.1 CSP. Zdôraznil, že súd je povinný osvojiť si skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení
procesných strán, nemusí vykonávať dokazovanie ohľadom tých skutočností, ktoré medzi stranami
sporu nie sú sporné a môže ich tak bez dokazovania zobrať za základ svojho rozhodnutia, čo podporuje
i vydanie platobného rozkazu v predmetnej veci. Žalobcovi tak nie je zrejmé, z akého dôvodu súd
nesporné skutkové tvrdenia žalobcu de facto poprel, ak právne uzavrel, že pohľadávka žalobcu nebola

riadne zosplatnená.
3.5.Nakoľko žalobcovi nebol vytvorený procesný priestor vo vzťahu k preukázaniu platného zosplatnenia
úveru, doručil listiny preukazujúce splnenie podmienok pre zosplatnenie v podanom odvolaní –
konkrétne Výzvu z 21.04.2020 (upozornenie v zmysle § 53 ods.9) spolu s podacím hárkom
a printscreenom zo systému Slovenskej pošty a printscreen zo systému Slovenskej pošty k oznámeniu

o zosplatnení z 04.11.2020).
3.6.Poukázal tiež na to, že už k podanej žalobe pripojil podací hárok preukazujúci odoslanie Oznámenia
o zosplatnení, pričom v zmysle rozhodovacej praxe (NS SR sp. zn. 4Cdo/90/2023 z 29.11.2023, NS
ČR sp. zn. 28Cdo/1334/2006 z 26.04.2007, NS SR sp. zn. 2Sžff/8/2009 z 06.07.2010, NS SR sp. zn.
5Obdo/2/2017 z 30.01.2018, ÚS SR sp. zn. I. ÚS174/09 z 24.06.2009) podací hárok je dostatočným

preukázaním doručovania písomností do dispozičnej sféry adresáta.

4.1.Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdiť.
4.2.Nesúhlasí s tvrdeným pochybením súdu spočívajúcemu v opomenutí výzvy súdu adresovanej

žalobcovi na predloženie dôkazov ohľadom zosplatenia úveru podľa § 138 CSP, nakoľko v danom
prípade nebol dôvod na postup podľa tohto ustanovenia.
4.3.Uviedol, že je možné uplatniť postup podľa § 150 ods.2 CSP. Žalobca však bol v konaní pasívny,
nezúčastnilsapojednávaniaapretonepreukázalpodstatnéskutočnosti.Akbysažalobcanespoliehalna
úplnosť svojich skutkových tvrdení a zúčastnil sa pojednávania, mohol by byť aplikovaný postup podľa

§ 181 ods.2 CSP a žalobca by tak mal možnosť reagovať na názor súdu skôr, než sa vo veci rozhodne.
Svojou pasivitou sa však žalobca dobrovoľne tejto možnosti vzdať a preto jeho tvrdenia o porušení práva
na spravodlivý proces je nutné považovať za neopodstatnené a účelové.
4.4.K preukazovanému doručeniu písomností poukázal na to, že písomnosť, ktorou malo dôjsť
k zosplatneniu úveru nebola doručovaná na správnu adresu (bola doručovaná na neúplnú adresu). V D.

C. nie je priezvisko žalovaného výnimočné a žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal reálne doručenie
akejkoľvek písomnosti žalovanému do jeho dispozičnej sféry tak, aby bola vytvorená objektívna
príležitosť oboznámiť sa s jej obsahom.4.5.Akcentoval, že žalobca, nielen že nepreukázal doručenie výzvy (zosplatnenia), ale že z podacieho
hárku nie je možné verifikovať ani obsah zásielky. Nie je totiž vylúčené, že medzi poskytovateľom úveru
a žalovaným mohli byť uzavreté viaceré zmluvy.

5.Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní.

6.Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa §
385ods.1CSP,vrozsahudanom§379,§380ods.1,2CSPzhľadískuplatnenýchžalobcomuplatnených
odvolacích dôvodov, vrátane ich obsahového vymedzenia, a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je
nedôvodné.

8.Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. b), f), g) a h) CSP, t.j. že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného

útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

9.Odvolateľ vzhliada porušenie práva na spravodlivý proces jednak v skutočnosti, že za sporné
považoval žalovaným nepopreté skutkové tvrdenie o zosplatnení úveru, zároveň tiež v tom, že

nevytvoril dostatočný procesný priestor žalobcovi na jej preukázanie – v dôsledku čoho žalobca
predložil do konania nové tvrdenia a dôkazy, ktoré nepovažuje za neprípustné novoty podľa §
366 CSP. Na to nadväzujúcou odvolacou námietkou je nesprávny skutkový záver o neplatnom
zosplatnenípohľadávkyanesprávneprávneposúdeniedoručovaniapísomnostísnásledkomposúdenia
(ne)platnosti zosplatnenia pohľadávky a na to nadväzujúcej platnosti postúpenia pohľadávky zakladajúc

aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.

10.V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi
zásadou formálnej pravdy a posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej
povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu

je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore.
Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho
povinnosti. Povinnosť strany sporu má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu (čl. 8 Základných princípov CSP). Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu,
čo strany zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2 CSP) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu

netvrdila. Súd má však možnosť v materiálnom zmysle určitej korekcie, môže strany vyzvať na doplnenie
skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto
zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3 CSP), prípadne sa môže výnimočne
odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP). Účelom tohto korektívu je v rozumnej miere
zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť (Števček, M, Ficová, S.,Baricová, J.,

Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M.,a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.
Beck, 2016, 569 s.).

11.1.V danom prípade súd prvej inštancie správne postupoval, ak skúmal aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník civilného

súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide (je aktívne
vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). V sporoch s ochranou slabšej strany, akým je bezpochyby
i posudzovaný prípad, súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti, čo je v zhode aj ustálenou
rozhodovacou praxou.

11.2.Z uvedeného je zrejmé, že v prípade nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, o aký ide aj v prejednávanej
veci, súd je povinný ex offo skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 17 ods.1
ZoSÚačiježalobcaaktívnelegitimovanýnapodaniežaloby.Správnybolpretopostupsúdu,akexofficio
na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore skúmal splnenie zákonných podmienokpre postúpenie pohľadávky. Adekvátne pritom vychádzal z názoru, že dôkazné bremeno preukázania
splnenia týchto podmienok pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že
spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky z 27. októbra 2021, sp. zn. 4Cdo/162/2020, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 2/2022 ako R 6/2022).

12.V preskúmavanom prípade žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu od zmluvy o postúpení
pohľadávkyuzatvorenejsprávnympredchodcomžalobcu.Súdprvejinštanciežalobuzamietolzdôvodu,

že žalobca nedisponuje v spore s aktívnou vecnou legitimáciou v dôsledku neplatného postúpenia
uplatnenej peňažnej pohľadávky zo strany pôvodného veriteľa na žalobcu.

13.Vkonanínebolaspornouskutočnosť,ževzmysle§17ods.1ZoSÚjemožnépostúpiťlenpohľadávku,
ktorájepokonečnejsplatnostiúveru,resp.ktorábolapredčasnezosplatnená.Rovnakotiež,ževprípade
nesplnenia zákonných predpokladov pre postúpenie pohľadávky je takéto postúpenie pohľadávky

absolútne neplatným právnym úkonom. Rovnako nenamietaným je proces zosplatňovania pohľadávky
zo spotrebiteľského úveru vymedzený v § 53 ods.9 v spojení s § 565 OZ. Sporným bolo, akým spôsobom
má žalobca dostatočne preukázať, že došlo k účinnému doručeniu písomností.

14.Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil (okrem iného) na tom, že žalobca nepreukázal, že by

vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru – vykonané Výzvou k splateniu celého úveru z 29.10.2020
bolo žalovanému doručované na správnu (úplnú) adresu. Režim doručovania hmotnoprávnych úkonov
vyplýva z § 45 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého zákonného ustanovenia prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe od okamihu, keď k nej dôjde. V danom prípade sa jedná o tzv. teóriu dôjdenia.

15.Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka
(do ktorého spadá tiež posudzované zosplatnenie úveru) predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp.
je doručený adresátovi, t.j., že sa dostane do sféry jeho dispozície - už týmto okamihom začína
právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Slovné spojenie „dostane do jeho dispozičnej sféry“
nemožnovykladaťvzmysleprocesnoprávnychpredpisov.Jenímpotrebnérozumieťobjektívnumožnosť

neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória i súdna prax takou
možnosťou chápe nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale i také
prípady, kedy doručením listu či telegramu, obsahujúceho prejav vôle, do bydliska alebo sídla adresáta,
či do jeho poštovej schránky, poprípade i hodením oznámenia do poštovej schránky o uložení takejto
zásielky, nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom

zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho
úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Teória dôjdenia vychádza z toho, že
z hľadiska pôsobenia (perfektnosti) prejavu vôle nie je dôležitá skutočná vedomosť adresáta právneho
úkonu, pretože inak by adresát mohol účinkom prejavu vôle druhého účastníka zabrániť nepreberaním
písomností. Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa rozumie napr. vhodenie listu do schránky príjemcu

alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal zmluve najavo, že písomnosti možno
posielať aj elektronicky. Rozhodujúce je objektívne hľadisko, t.j. ak sa preukáže, že adresát mal reálnu
možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, nastávajú právne účinky jednostranného právneho úkonu
obsahujúceho takýto prejav bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. Dôjdením prejavu
vôle do dispozičnej sféry adresáta sa završuje proces účinného doručenia právneho úkonu a od tohto

momentu je právny úkon pre konajúci subjekt záväzný a nemožno ho jednostranne odvolať (pozri
uznesenie NS SR sp.zn. 5Cdo/129/2010, tiež uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/43/2019).

16.Ak má výzva veriteľa ako jednostranný právny úkon vyvolať vo vzťahu k dlžníkovi očakávané právne
následky v podobe následného zosplatnenia, musí byť dlžníkovi doručená rešpektujúc § 45 ods.1 OZ,

čo v danom prípade splnené nebolo, nakoľko žalobca nepreukázal, že výzva sa dostala do dispozičnej
sféry žalovaného spotrebiteľa.

17.Skutočnosť, že listina, ktorou malo dôjsť k zosplatneniu úveru – Výzva z 29.10.2020, bola
zasielaná na adresu: Osloboditeľov, 05301 Harichovce (bez súpisného a popisného čísla) nebola

odvolateľom spochybnená ani v odvolacom konaní. Žalobca teda nijakým relevantným spôsobom
nespochybnil správnosť záveru súdu o nesprávnom (neúčinnom) doručovaní písomností žalovanému,
keďže nepreukázal, prečo namiesto adresy trvalého pobytu (uvedenej aj v zmluve) doručoval predmetnú
písomnosť na neúplnú adresu. Takémuto doručovaniu nie je možné prisúdiť účinky riadneho doručenia,nakoľko je v priamom rozpore s požiadavkou na právnu istotu adresáta ohľadom možnosti oboznámiť
sa s prejavom vôle, ktorý mu je adresovaný. Predmetná písomnosť, bez ohľadu na to, či na odoslanú
adresu dorazila alebo nie, nebola spôsobilá vyvolať zamýšľané hmotnoprávne účinky, nakoľko nebola

adresovaná do dispozičnej sféry žalovaného. Inak povedané, písomnosť nemohla k žalovanému dôjsť,
nakoľko mu nebola odoslaná.

18.Odvolací súd poznamenáva, že z obsahu spisu vyplýva, že všetky ostatné veriteľom aj žalobcom
odosielané písomnosti boli zasielané na adresu úplnú, pričom správna a úplná adresa je uvedená aj

v Zmluve, Zmluve o postúpení pohľadávok aj v záhlaví jednotlivých písomností. Ak mal žalobca (právny
predchodca) záujem na doručení uvedených písomností z dôvodu uspokojenia pohľadávky, nič mu
nebránilo doručovať predmetnú písomnosť opakovane a na správnu (úplnú) adresu.

19.Z uvedených dôvodov je záver súdu o neplatnom zosplatnení úveru správny. Keďže v zmysle §
17 ods.1 ZoSÚ mohol postupca postúpiť na žalobcu len pohľadávku predčasne zosplatnenú (resp. po

termíne konečnej splatnosti), postúpenie pohľadávky je neplatným právnym úkonom v dôsledku čoho
žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia v spore.

20.Vzhľadom na uvedené odvolací súd uzatvára, že ostatné žalobcom predostreté argumenty vrátane
nových skutkových tvrdení a dôkazov sú pre rozhodnutie vo veci bezpredmetné, nespôsobilé spochybniť

vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto rozsudok podľa § 387 ods.1 CSP ako
vecne správny potvrdil vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

21.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s § 396 ods.1 CSP
v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému odvolací

súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.