Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 28CoP/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124204100
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Biščáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:7124204100.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Biščákovej a členiek

senátu JUDr. Ingrid Radomskej a JUDr. Márie Benkovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených v konaní kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pochádzajúcich z matky D. C. B., nar.
X.X.XXXX, bytom E. X, F., právne zastúpenej JUDr. Máriou Kozákovou so sídlom Odborárska 7,
Košice a otca D. G. B., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXXX/XXX, I., právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou JUDr. Eva Hencovská so sídlom Bajzova 2, Košice v konaní o zmenu úpravy styku na návrh
otca a o zvýšenie výživného na návrh matky, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Košice

č. k. 85P/29/2024-964 zo dňa 30.9.2025 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Košice č.
k. 85P/29/2024-979 zo dňa 5.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výrokoch I., II., III., IV., VIII.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi a návrh matky na zvýšenie

výživného na maloleté deti.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice, ako súd prvej inštancie ( ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom
rozhodol tak, že:

I. Zvyšuje vyživovaciu povinnosť zo strany otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 200€
mesačne na sumu 250€ mesačne od 18.4.2024 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zo strany otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od
18.4.2024 do 30.9.2025 vo výške 871,71€ je otec povinný zaplatiť do 30. od právoplatnosti rozsudku
k rukám matky.

III. Zvyšuje výživné zo strany otca na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 250€ mesačne na
sumu 280€ mesačne od 18.4.2024 do 31.8.2024 a na sumu 330€ mesačne od 1.9.2024 do budúcna,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.Dlžné výživné, ktorí vzniklo zo strany otca na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od
18.4.2024do30.9.2025vsume1173€jeotecpovinnýzaplatiťdo3.dníodprávoplatnostitohtorozsudku

k rukám matky.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX počas bežného kalendárneho
roka nasledovne:

- každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci v čase od štvrtka od 17:00 hod., kedy otec dieťa prevezme
v bydlisku matky do pondelka do 8:00 hod., kedy maloletú odovzdá v školskom zariadení, resp. pokiaľ
maloletá nebude v školskom zariadení matke v mieste bydliska matky.

Počas prázdnin a sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletou A. nasledovne:

- každý rok počas letných prázdnin od 1.7. od 8:00 hod. do 16.7. do 17:00 hod. a od 10.8. od 8:00 hod.
do 21.8. do 17:00 hod.
- každý párny rok počas jesenných prázdnin od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho začiatku
jesenných prázdnin od 17:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 14:00 hod.
- každý nepárny rok počas zimných prázdnin od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho začiatku

zimných prázdnin od 17:00 hod. do 29.12. do 14:00 hod., počnúc rokom 2027
- každý párny rok počas zimných prázdnin od 29.12. od 14:00 hod. do predposledného dňa kedy sa
zimné prázdniny končia do 17:00 hod.
- každý nepárny rok počas jarných prázdnin od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho začiatku
jarných prázdnin od 17:00 hod, do nedele kedy sa jarné prázdniny končia do 14:00 hod.

- každý párny rok počas veľkonočných prázdnin od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho
začiatku veľkonočných prázdnin od 17:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 14:00 hod.

Otec prevezme maloletú v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde ju po skončení styku matke
odovzdá. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, dieťa otcovi odovzdať a po skončení

styku ju od otca prevziať.

Otec je ďalej oprávnený stretávať sa s maloletou A. aj prostredníctvom videohovorov cez aplikáciu J.,
a to každú stredu a nedeľu v čase od 18:00 hod. do 18:30 hod. okrem prípadov, že v daný deň bude
prebiehať osobný styk otca s maloletou, tak v tom prípade sa videohovor neuskutoční.

V. Styk otca s maloletým C. B., nar. XX.XX.XXXX sa neupravuje.
VI. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 43P/26/2019 zo dňa 30.7.2020 v časti
úpravy styku a vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom.

VII. Zrušuje sa uznesenie Mestského súdu Košice sp. zn. 41P/18/2024 zo dňa 7.3.2024 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoP/35/2024 zo dňa 7.5.2024.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3. Mestský súd Košice opravným uznesením rozhodol tak, že:

Opravuje:
1. výrok II. rozsudku Mestského súdu Košice, spisová značka 85P/29/2024 zo dňa
30.09.2025 tak, že tento správne znie:

„II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zo strany otca na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od
18.04.2024 do 30.09.2025 vo výške 871,71 € je otec povinný zaplatiť do 3. dní od právoplatnosti
rozsudku k rukám matky.“

2. výrok IV. citovaného rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX počas
letných prázdnin tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. nasledovne:
„ – každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 08:00 hod. do 16.07. do 17:00 hod. a od 10.08. od
08:00 hod. do 25.08. do 17:00 hod..“s tým, že v ostatnom ostáva výrok o úprave styku otca s maloletou nezmenený

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrh otca na zmenu úpravy

styku s maloletými deťmi, ako aj návrh matky na zvýšenie výživného sú dôvodné. Vo vzťahu k zvýšeniu
výživného súd prvej inštancie uviedol, že došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ako na
strane otca, ako povinného rodiča z vyživovacej povinnosti. U maloletých detí konštatoval zvýšenie
ich odôvodnených potrieb, u otca zvýšenie počtu vyživovacích povinností k aktuálne štyrom maloletým
deťom. Súd prvej inštancie ustálil príjem otca vo výške 1800 eur plus výnos z prenájmu nehnuteľností

vo výške 680 eur mesačne, z čoho vychádzal pri zvýšení vyživovacej povinnosti.

5. Pri úprave styku otca s maloletými deťmi vychádzal súd z veku detí, ako ich vzájomných vzťahov. Styk
otca a s maloletým synom neupravil. Styk otca s maloletou dcérou upravil na jeden víkend v mesiaci od
štvrtka do pondelka rána, aby mal otec možnosť sa dcére venovať nielen pri voľnočasových aktivitách,
ale skutočne sa podieľať aj na jej výchove. Styk otca s maloletou dcérou počas prázdnin a sviatkov

vrovnomernomrozsahuuobidvochrodičov.Zároveňrozhodolajotom,žeotecjeoprávnenýsasdcérou
stretávať formou videohovorov.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 24 ods. 3, ods. 4, ods. 5
zákona č. 36/2005 o rodine („ďalej len zákon o rodine“), § 36 ods. 1 zákona o rodine, § 25 zákona

o rodine, § 62 zákona o rodine, § 63 zákona o rodine, § 75 ods. 1 zákona o rodine, § 78 zákona o rodine,
§ 76 ods. 1 zákona o rodine, § 121 zákona č. 161/20105 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len
„CMP“).

7. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 CMP.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

8. Proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov

uvedenýchv§365ods.1písm.e),písm.f),Civilnéhosporovéhoporiadku.Odvolaniepodalaprotivýroku
I., II., III. a výroku IV. napadnutého rozsudku. K zvýšeniu výživného uviedla, že na základe vykonaných
dôkazov sú majetkové pomery otca jednoznačne preukázané a umožňujú určiť výživné výrazne nad
rámec metodického usmernenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a to aj za situácie,
keď nemožno vychádzať z jeho daňového priznania. Daňové priznanie otca neodráža jeho skutočné

ekonomické možnosti, čo vyplýva z jeho nesúladu medzi deklarovanými nízkym daňovým základom a
jehoschopnosťoučerpaťúverypresahujúce1,1miliónaeur,mesačnesplácaťviacako7100eur,vlastniť
a prenajímať viaceré nehnuteľnosti a realizovať investície, ktoré vyžadujú vysokú bonitu a stabilný
príjem. Výživné má podľa zákona prednosť pred akýmkoľvek dobrovoľne prijatým úverom či investičným
rozhodnutím rodiča. Argument súdu, že investície otca budú v budúcnosti na prospech detí je nesprávny

a odporuje zásade najlepšieho záujmu dieťaťa - deti potrebujú primerané zabezpečenie teraz, nie o
niekoľko desaťročí.. Poukázala na to, že podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine sa pri určení výživného
prihliadne nielen na deklarovaný príjem, ale aj na celkovú životnú úroveň, majetkové pomery, schopnosti
a možnosti otca ako rodiča. V konaní bolo preukázané, že otec uzatvára opakovane úvery v extrémne
vysokých sumách, čo by nebolo možné bez preukázania veľmi vysokej bonity, jeho mesačné splátky

predstavujú viac násobok sumy, ktorú uvádza ako svoj príjem, disponuje rozsiahlym nehnuteľným
majetkom a investuje do projektorov, ktoré nie sú nevyhnutné na jeho základné životné potreby. Na
základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd stanovil výživné v takej výške, ktorá reflektuje skutočnú
životnú úroveň otca, zodpovedá potrebám maloletých detí a rešpektuje prednosť výživného pred inými
záväzkami.Matkaďalejnamietala,žesúdsícevbode52rozsudkupripustil,žemaloletédetisúprevažne

v osobnej starostlivosti matky, ale nijako nedefinoval - nekvantifikoval akú záťaž finančnú, majetkovú, ale
aj psychickú predstavuje pojem prevažne v starostlivosti matky. Pritom objektívna kvantifikácia finančnej
zaťaženosti matky tvorí základ pre reálne stanovenie potrieb detí. Základný fakt je, že v čase stanovenia
prvého výživného bola maloletá A. vo veku štyroch rokov a navštevovala predškolské zariadenie. V
súčasnosti má 11 rokov a je v štvrtom ročníku základnej školy. Súd nezadefinoval, aký je inflačný nárast

nákladov a aký je skutočný nárast potrieb detí. Vďaka tvrdohlavosti otca, aby stretávanie s maloletou
dcérou prebiehalo od štvrtka, to zanechalo na maloletej na konci tretieho ročníka stopy na duševnom
zdraví, keď otec pritvrdil na uplatňovanie svojich rodičovských práv a ktorých odstraňovanie v centre
poradenstva a prevencie je spoplatnené. Súd rovnako nevyhodnotil v prospech matky, že celá finančnázáťaž na vybavenie prváčky bola na matke, ktorá mala vtedy príjem cca 1000 eur. Maloletý C. v čase
prvého určenia výživného bol v deviatom ročníku. Súd dospel k záveru, že mu stačí zvýšenie o 30
eur, pričom nebol ochotný pripustiť zvýšenie výživného na 330 eur od podania návrhu. Súd vôbec

nezohľadnil infláciu a ani nezdôvodnil prečo ju neberie do úvahy. Matka uviedla, že koeficient inflácie je
1,433. U maloletého C. pri prepočte koeficientom inflácie by malo byť výživné zvýšené na 358,25 eur
a u maloletej A. na sumu 286,60 eur. Takáto úprava by na rozdiel od tvrdenia súdu zabezpečila deťom
v roku 2025 len reálnu hodnotu výživného, rovnako ako zamýšľal v roku 2020. Matka ďalej uviedla,
že súd ustálil základ pre výpočet výživného na 2500 eur mesačne, ale nie z daňového priznania. V

rozsudku je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné, že ak má otec ustálený príjem 2500 eur a mesačne
spláca úver celkovo vo výške 7111,53 eur, nie je zrejmé z čoho. Otec si dňa 17.04.2024 vybral pôžičku
vo výške 59 691 eur splátkami 365,62 eur, pričom protinávrh na úpravu práv a povinností podal dňa
19.02.2024 bez snahy dobrovoľne zlepšiť majetkové pomery deti z prvého manželstva. V bode 28
rozsudku sa súd stotožnil s cenou predávanej nehnuteľnosti v F. K. za 36 211,16 eur aj keď poukazovala
na skutočnú trhovú hodnotu v realitných kanceláriách. Súdu sa nezdalo podozrivé, že vytvoril daňový

základ z predaja len 4039,90 eur a nikde v rozsudku nezistila aký bol vlastne zisk otca z predaja
nehnuteľností, keďže súd to považuje za dobrú investíciu. S prihliadnutím na reálne možnosti otca,
zdravotný stav A., matka zotrvala na zvýšenie výživného na sumu 350 eur a u maloletého C. na sumu
400 eur mesačne. Matka v závere uviedla, že na základe uzatvorených hypotekárnych zmlúv na strane
otca jednoznačne vyplýva, že v súčasnosti je zaťažený hypotekárnymi záväzkami vo výške 1 109 591

eur. Vzhľadom na túto skutočnosť je potrebné poukázať na zrejmý rozpor medzi tvrdeniami nízkymi
príjmami otca jeho schopnosťou opakovane uzatvárať zmluvy s bankovými inštitúciami na takto vysoké
sumy. Táto skutočnosť vzbudzuje pochybnosť o pravdivosti a úplnosti údajov, ktoré otec poskytol súdu
o svojich príjmoch a majetkových pomeroch. Matka ďalej namietala aj úpravu styku otca s maloletou
A. najmä čo sa týka bežného styku. Súd podľa nej nesprávne vyhodnotil tvrdenia matky a malej A., že

sa s otcom nechce učiť, lebo na ňu kričí, respektíve sa jej lepšie učí s babkou. Trval na tom, že otec je
dostatočne vzdelaný, kompetentný, ktorý má skončenú vysokú školu a nie je tu žiaden predpoklad, že
by nebol schopný ... tento záver nemá oporu v praxi, lebo je aj veľa učiteľov, ktorí majú vzdelanie, ale
naučiť nevedia. Matka mala taktiež výhradu voči práci kolízneho opatrovníka, ktorý nedostatočne hájil
záujem maloletej a spoliehal sa na závery súdu a Centra pre deti a rodinu. Taktiež namietala oprávnenie

otca a povinnosť maloletej A. každú stredu a nedeľu rozprávať striktne pol hodinu od 18.00 hod. do 18
30 hod s otcom, čo je ťažko vykonateľné. Ani dospelý nemá vždy práve v stanovený deň a hodinu chuť
sa s kýmkoľvek rozprávať a tobôž otcom, ktorého vidí raz do mesiaca, aj to polovicu času sa musí deliť
s B., keď je v F. K. či I.. Matka poukázala na správu z psychologického centra zo dňa 11.08.2025 kde
bolo uvedené, že možno konštatovať, že A. vo vzťahu k otcovi pravdepodobne prežíva zvýšené napätie,

anticipáciou úzkosť a neistotu. Pri projektívnej technike sa objavili obavy z negatívnych následkov
pri chybe, ktoré sú sprevádzané očakávaním negatívnej alebo trestajúce reakcie otca. Tento vzorec
naznačuje vnútorné Hankine nastavenie, ktoré môže byť výsledkom predchádzajúcich skúseností alebo
vnímaných očakávaní vo vzťahu k otcovi. Vzťah je Hankou pravdepodobne prežívaný ako ambivalentný,
sprevádzaný úzkosťou a vnútorným napätím. Matka taktiež namietala konštatovanie súdu, že samotnou

A. nebolo nikdy vyslovené, že by nechcela stráviť Štedrý večer so svojím otcom, išlo iba o želanie matky,
ktoré súdu prezentovala. Uvedené nezodpovedá skutočnému priebehu zisťovania názoru maloletého
dieťaťa. Počas všetkých rozhovorov, či už kolíznom opatrovníčkou alebo pani psychologičkou v Centre
pre deti a rodinu Košice, téma Vianoc a trávenia Štedrého večera u otca nikdy nebola A. otvorená.
Neboli jej kladené žiadne otázky, ktoré by sa týkali tejto konkrétnej záležitosti. Zároveň súdu kategoricky

uviedla, že po tom ako sa A. dozvedela o možnosti tráviť Vianoce v domácnosti otca, kategoricky to
odmietla a reagovala silne emotívne - plačom a nepochopením dôvodu takejto zmeny. Pre dieťa, ktoré
nikdy nezažilo Štedrý deň mimo svojho doterajšieho rodinného prostredia je takáto náhla zmena veľmi
stresujúce a môže mať negatívny vplyv na jej emocionálnu pohodu. Z uvedených dôvodov žiada, aby
súd zvážil odloženie realizácie styku otca s A. počas vianočných sviatkov do obdobia, keď bude dieťa

staršie, približne vo veku 14 rokov, keď bude schopná si uvedomelejšie a zrelšie vnímať význam Vianoc
a sama sa rozhodne o forme ich prežívania. Na základe vykonaného dokazovania matka žiadala, aby
súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca na maloletú A. zo sumy 200 eur mesačne na sumu
400 eur mesačne počnúc dňom 18.04.2024 do budúcna, ktoré bude otec povinný platiť vždy do 15.
15. dňa vopred k rukám matky. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zo strany otca vo výške 200 eur mesačne

na maloletú A. za obdobie od 18.04.2024 do zaplatenia. Zároveň, aby zvýšil výživné zo strany otca
na maloletého C. zo sumy 250 eur mesačne na sumu 450 eur mesačne od 18.04.2024 do budúcna,
ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa vopred k rukám matky. Dlžné výživné 200 eur mesačne,
ktoré vzniklo zo strany otca na maloletého C. za obdobie od 18.04.2024 do zaplatenia. Čo sa týkaúpravy styku otca s maloletou A. matka žiadala, aby súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať
sa s maloletou A. počas bežného kalendárneho roka nasledovne: - každý tretí týždeň v kalendárnom
mesiaci v čase od piatku 17.00 hodine, kedy otec dieťa prevezme pred bydliskom matky do nedele 17.00

hodine, kedy maloletú odovzdá pred bydliskom matky. Počas prázdnin a sviatkov je otec oprávnený
stretávať sa s maloletou A. nasledovne: - každý rok počas letných prázdnin od 01.07. od 8.00 hod
do 16.07. do 17.00 hod a od 1.8. od 8.00 do 21.8. do 17.00 hod. Každý párny rok počas jesenných
prázdnin od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho začiatku jesenných prázdnin od 17.00 hod.
do posledného dňa prázdnin do 14.00 hod. Každý nepárny rok počas zimných prázdnin od posledného

dňa vyučovania predchádzajúceho začiatku zimných prázdnin od 17.00 hodiny do 29.12. do 14.00
hodiny počnúc rokom 2029. Každý párny rok počas zimných prázdnin od 29.12. od 14.00 hodiny do
predposledného dňa kedy sa zimné prázdniny končia do 17.00 hodiny. Každý nepárny rok počas jarných
prázdnin od posledného dňa vyučovania predchádzajúceho začiatku jarných prázdnin od 17.00 hodiny
do nedele, keď jarné prázdniny končia do 14.00 hodiny. Každý párny rok počas veľkonočných prázdnin
od posledného dňa vyučovania predkladajúceho začiatku prázdnin od 17.00 hodiny do posledného dňa

prázdnin do 14.00 hodiny. Otec prevezme maloletú v stanovenom čase v mieste bydliska matky, kde ju
po skončení styku matke odovzdá. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, dieťa otcovi
odovzdať a po skončení styku ju od otca prevziať. Otec je ďalej oprávnený stretávať sa s maloletou A.
aj prostredníctvom videohovorov aplikácie Viber a to každú stredu v čase od 18. hodiny podľa potreby
dieťa dieťaťa. Ostávajúca časť rozsudku bez zmeny.

9. Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na svojich písomných
podaniach doručených Mestskému súdu Košice, ako aj na ústnych vyjadreniach na pojednávaniach
konajúcich sa predmetnej veci. Konajúci súd vo svojom rozhodnutí prihliadol na všetky okolnosti, ktoré
vyplynuli z vykonaného dokazovania pokiaľ sa určitým spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov

konania a mal na zreteli predovšetkým najlepší záujem maloletej A.. Maloleté dieťa má právo na
obidvoch rodičov, na pravidelný kontakt s nimi a na priaznivé výchovné prostredie vytvorené rodičmi.
Kolíznyopatrovníkvodvolacomkonanínavrholrozhodnúťnazákladedostupnýchdôkaznýchmateriálov
s poukazom na najlepší záujem maloletých detí. Výživné úrad odporúča určiť primerane veku,
odôvodneným potrebám maloletých detí s ohľadom na možnosti, schopnosti a majetkové pomery na

strane povinného rodiča.

10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka vo svojom odvolaní namieta nesprávne
posúdenie jeho majetkových pomerov, v dôsledku čoho podľa nej došlo k nesprávnemu určeniu výšky
výživného na maloleté deti. K uvedenému udáva, že v konaní predložil všetky doklady preukazujúce

jeho príjmy, daňové priznanie fyzickej a právnickej osoby, účtovnú závierku a súvahu spoločnosti,
takisto aj úverové a nájomné zmluvy. Napriek tomu súd vyhodnotil jeho príjem ako neprimeraný a preto
vychádzal z potencionality príjmu, ktorú určil ako sumu 1800 eur mesačne v čistom. Nie je teda pravdivé
tvrdenie matky, ktorá uvádza, že súd dospel k nepreskúmateľnému a nezrozumiteľnému záveru pri
určení základu pre výpočet výživného. Postup súdu je v súlade so zákonom o rodine a metodikou

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa matky je vlastníctvo predmetných nehnuteľností
dôkazom jeho nadštandardného príjmu. K tomu uvádza, že súd bod 52 odôvodnenia napadnutého
rozhodnutie riadne odôvodnil, prečo nie je účelné, aby nehnuteľnosti namiesto prenajímania predal. Súd
hodnotil jeho investície do nehnuteľnosti ako správny krok vzhľadom k tomu, že už v súčasnosti mu
z prenájmu plynie príjem navyše, pričom po splatení všetkých hypotekárnych úverov bude ešte väčší.

Tieto investície so snahou o zväčšenie jeho majetku, čo je vždy v záujme maloletých detí. Vyjadrenia
matky, že maloleté deti potrebujú zabezpečenie teraz a nie až v budúcnosti považuje za nesprávny.
Prenájom nehnuteľností mu totiž poskytuje stabilný, opakovaný príjem, ktorý bude postupne rásť, na
rozdiel od ich predaja, ktorý by znamenal len jednorazový vyšší obnos peňazí, ktorý by sa v istom bode
minul a deti by neboli zabezpečené vôbec. Rozumné investovanie je pritom dôležitou súčasťou výchovy

dieťaťa, mu pomôcť zabezpečiť stabilitu a naučí ho rozumnému finančnému správaniu v budúcnosti. V
odôvodnením rozhodnutia vo vzťahu k úprave styku s maloletou A. sa súd riadne vysporiadal v bode
55 napadnutého rozsudku. Šetrenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok zo dňa 26.08.2024
potvrdilo, že maloletá pôsobí v jeho domácnosti spokojne, je bez viditeľných psychických ťažkostí a v
interakcii s ostatnými členmi rodiny. Neboli zaznamenané žiadne problémy či diskomfort. Pozitívne

domáce prostredie, ktoré má Hanka u neho vytvorené potvrdila aj kolízna opatrovníčka na pojednávaní
dňa 30.09.2025. Súd bral do úvahy aj správu z psychosociálneho centra zo dňa 11.08.2025, ktorú
matka vo svojom odvolaní označuje ako závažnú, pretože podľa nej obsahuje závery o zhoršenom
psychickom stave maloletej. V predmetnej správe je pritom výslovne uvedené, že vzhľadom na absenciupriamej interakcie medzi otcom a dieťaťom počas psychologického vyšetrenia nie je možné objektívne
posúdiť kvalitu vzťahov ani aktuálnu dynamiku kontaktu. Uvedená správa je relevantná len vo vzťahu k
posúdeniu psychického stavu maloletej a nemôže teda vypovedať o jeho vzťahu s maloletou A.. Vzťah

maloletejA.snevlastnýmisúrodencamiB.aD.súdsprávnevyhodnotilakobežný,súrodeneckývzťahčo
potvrdzuje aj správa z psychosociálneho centra zo dňa 11.08.2025. Dôvodom pre zúženie styku takisto
nie je ani skutočnosť, že maloletá minulosti povedala, že sa s ním nechce učiť. Ako uviedla aj kolízna
opatrovníčka na pojednávaní 30.09.2025, maloletá sa tak vyjadrila dávnejšie, v súčasnosti je staršia
a prebehol u nej istý vývojový progres. Je preto vhodné, aby si prípravu na vyučovanie s ním najprv

vyskúšala, až potom vyjadrila svoj názor na aktuálny stav. Zároveň poukázal na opakované vyjadrenia
matky, že všetka záťaž spojenú s výchovou a prípravou do školy je na nej. Pritom však odmieta, aby bol
styk realizovaný aj vo štvrtok a v nedeľu večer, čo by mu umožnilo oveľa viac sa podieľať na Hankinej
príprave do školy a tiež by to odbremenilo matku. Matka vo svojom odvolaní zároveň navrhuje upraviť
pravidelné stretávanie s maloletou A. prostredníctvom videohovorov na každú stredu v čase od 18.00
hod. vzhľadom na potreby dieťaťa. Namieta, že rozsah od 18.00 do 18.30 predstavuje príliš striktné

vymedzenie času, ktoré nemôže byť vykonateľné. Súd pritom toto bral do úvahy, pretože v bode 55
rozsudku uviedol, že je zrejmé, že tieto videohovory neprebiehajú skutočne až v pol hodinovom rozsahu.
Má však za to, že nastavenie polhodinového rozpätia prispeje k tomu, aby s A. ostali v kontakte počas
týždňa a zdieľali spolu zážitky z každodenného života. Podľa jeho názoru nejde zo strany súdu o násilné
vnucovaniestyku,aleosnahuozabezpečenie,abysavzťahmedzimaloletouanímvyvíjalanapredoval.

Matka napadla rozhodnutie súdu aj vo vzťahu k jeho stretávaniu sa s A. počas zimných prázdnin. Podľa
jeho názoru súd k tomuto pristupoval veľmi citlivo, keď realizáciu tohto styku odložil až na rok 2027
a tento krok odôvodnil tým, že maloletá A. bude v tom čase staršia, vyspelejšia, čo sa prejaví na jej
chápaní situácie. Zároveň považuje za nevyhnutné, aby maloletá A. strávila vianočné sviatky aj v jeho
domácnosti a vytvárala si spolu so súrodencami príjemné spomienky na toto obdobie. Vzhľadom na

uvedenéskutočnostimázato,žesúdzistilskutkovýstavúplne,dostatočneodôvodnilasjehozávermisa
stotožňuje. Má za to, že matka vo svojom odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali
pochybenie súdu v dôsledku, ktorého by došlo k naplneniu matkou uvádzaných odvolacích dôvodov a
preto považuje odvolanie matky za nedôvodné. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol
a potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie.

11. Matka vo svojom vyjadrení k vyjadreniu otca uviedla, že nerozumie vyjadreniu otca k jeho
majetkovým pomerom, kde uviedol, že rozumné investovanie je dôležitou súčasťou výchovy dieťaťa,
má mu pomôcť zabezpečiť stabilitu a naučiť ho rozumnému finančnému správaniu. Nerozumie, či
predmetomkonaniajeotázkagramotnostivtomtoprípade10ročnejA.,aleboto,abybolipokrytépotreby

detí v reálnom čase teraz a dnes. Otec doposiaľ neriešil dobrovoľne zvýšenie výživného, napríklad
náklady spojené s nástupom A. do prvej triedy, či náklady maloletého C. spojenými s voľbou povolania,
či nákladmi na strednej škole. Práve toto chovanie sa otca a to otázka majetkových pomerov v obidvoch
rodinách znevýhodňuje A.. A. má u svojej matky samostatnú izbu, u otca prespáva v jeho pracovni, kde
ju vekovo a záujmovo omnoho mladšie deti vyrušujú a otec je nespravodlivý v jeho domácom prostredí

a napriek jeho tzv. výchove gramotnosti detí, tieto cítia a porovnávajú domáce pohodlie, prostredie a
prostredie u otca. A. má u otca stále pocit, že je na návšteve a hlavne, kde sa musí o svoj priestor čase
sviatkov deliť so starou z F. K., s ktorou nemá až taký vrelý vzťah ako to otec prezentuje. Skutočne otcom
odprezentované hospodárenie zabezpečuje len jeho luxus, ako aj luxus deti z druhého manželstva. Kým
otec stíha ísť za polrok dva krát k moru, maloletú A. aj keď jej zdravotný stav to vyžaduje, berie len na

stanovačku aj to s množstvom svojich kamarátov, namiesto toho, aby bol sám s deťmi a zjednocoval
rodinu tak, ako podľa jeho vyjadrení naoko túži. Matka ďalej namietala aj vyjadrenie súdu a kolíznej
opatrovníčky, aby sa maloletá A. na povel učila vo štvrtok hneď po príchode zo školy, aj keď má
predchádzajúce štvrtky zabehanú prípravu na piatok, čo nemá oporu v psychike dieťaťa. Ako matka trvá
na dodržiavaní návykov maloletej t.j. od piatku do nedele, nie maloletá A. sa má prispôsobovať, ale otec

sa má prispôsobiť potrebám maloletej, o ktorej rozhodol, že stačí, aby ju videl jeden víkend v mesiaci a
zvyšok je práca a kamarát. Bagatelizovanie konfliktu maloletej a maloletého B. nie je namieste. Maloletá
A. sústavne tvrdí, že jej maloletý brat robí zle. Súd sa ani raz nevenoval vekovému rozdielu a tomu
primeraným záujmom maloletého B., maloletej Idy a ich veľkej sestre, ktorú vidia len občas a to asi raz
za štvrťrok, keď ich otec vezme na východ k babke. Nerozumie tomu, prečo by sa mala maloletá A.

zvykať pri takom vekovom rozdiele deti, keď otec namiesto toho, aby sa venoval A., teda jej potrebám,
ju degraduje na babysiter s povinnosťou starať sa a zabávať mladšieho brata a v prípade zlyhania trest
za nezvládnutie povinnosti. Podľa názoru matky nie dieťa sa má prispôsobovať potrebám rodičom, ale
práve rodičia sú povinní vytvárať bezkonfliktné prostredie. Nenútiť dieťa v školskom roku proti svojej vôlimeniť svoje chovanie a zvyky a opúšťať zaužívané prostredie. Taktiež nezdieľa názor otca ani súdu o
citlivosti pri realizácii vianočného stretnutia. Tvrdenie, že v roku 2027 bude Hanka staršia, vyspelejšia a
že sa to prejaví na jej chápaní situácie nemá oporu v terajšom psychickom stave a vzťahov maloletej.

Súd nezisťoval a otec sa ani nepokúsil preukázať, že aké Vianoce a koľko ráz od rozvodu ich pripravil
svojim deťom z prvého manželstva. Bol príliš zaujatý zakladaním novej rodiny - zrkadlovej s dvomi deťmi
- chlapec a dievča. Matka žiadala, aby odvolací súd zvážil všetky jej tvrdenia, pretože je to ona, ktorá
sa 24 hodín denne naplno stará o výchovu, materiálne a psychické potreby detí, ktoré najlepšie pozná
či v chorobe, či radosti a úspechu.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné
odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi
odvolania(§66CMP),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§329ods.1CSP),keďdeňvyhlásenia

rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na
webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre potvrdenie rozsudku vo výrokoch I., II., III., IV. a VIII. podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom

sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality

a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozhodnutia vychádzal zo skutočne zisteného stavu súdom

prvej inštancie. V rámci odvolacieho konania rozhodoval o podanom odvolaní matky proti rozsudku,
ktorým súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. zo sumy 200 eur na sumu
250 eur mesačne, dlžnom výživnom (výroky I., II.), ďalej proti výroku, ktorým súd prvej inštancie zvýšil
výživné na maloletého C. zo sumy 250 na sumu 280 eur a rozhodol o dlžnom výživnom (výrok III.), ako
aj o odvolaní matky proti výroku IV., ktorým súd upravil styk otca s maloletou dcérou.

17. Matka vo svojom odvolaní k napadnutým výrokom o zvýšení vyživovacej povinnosti namietala, že
súd pri zvýšení vyživovacej povinnosti zo strany otca nevychádzal z jeho celkovej životnej úrovne, ale
z jeho potencionálneho príjmu, pričom rozsudok považovala v tejto časti za nepreskúmateľný. Uviedla,
že už len samotný fakt, že otec má viacero hypotekárnych úverov znamená jeho vysokú bonitu. Taktiež

absolvovanie viacerých dovoleniek počas roka svedčia o jeho vysokej životnej úrovni. Namietala to, že
súd prvej inštancie pri zvýšení vyživovacej povinnosti vôbec nezohľadnil to, že ona zabezpečuje osobnú
starostlivosť o maloleté deti, otec sa na tejto starostlivosti podieľa len minimálne, pričom na výživu detí
ničím okrem platenia výživného neprispieva.18. Výživné na maloleté deti bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II, spisová
značka 43P/26/2019 zo dňa 30.07.2020, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené.

Zároveň bola schválená dohoda rodičov v tom znení, že maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do
osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich
majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého C. mesačne sumou 250 € a na výživu maloletej
A. sumou mesačne 200 €, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o výroku o rozvode manželstva do
budúcna vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V čase poslednej úpravy navštevovala

maloletá A. predškolské zariadenie, maloletý C. bol žiakom prvého stupňa základnej školy. Otec bol
majiteľom a konateľom firmy G. K. L.. Otec mal v tom čase dva hypotekárne úvery a to vo VÚB so
splátkou vo výške 970 €, ktorý použil na kúpu domu v I. a vyplatenie iných úverov. Ďalej hradil splátku
hypotekárneho úveru vo VÚB vo výške 280 € na kúpu bytu v I., ktorý predal v máji 2019, a taktiež mal
výdavky spojené s vlastníctvom a užívaním chaty v F., ktorá bola vo vlastníctve manželov, vo výške 50
€ mesačne. Matke s deťmi hradil nájomné trojizbového bytu vo výške 270 € mesačne. Ostatné výdavky

otca boli bežného charakteru vo výške do 300 € mesačne. Matka maloletých detí bola zamestnaná ako
učiteľka druhého stupňa na Základnej škole F. X J. F. s priemerným čistým mesačným príjmom okolo
800 € s tým, že poberala aj rodinné prídavky a daňový bonus.

19. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že na strane maloletých detí, ako aj oboch rodičov došlo

k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného zo strany otca na maloleté deti. Matka spolu
s maloletými deťmi býva vo vlastnom trojizbovom byte v F., jej príjem bol v roku 2024 a v roku 2025 vo
výške 1603 eur. V konaní boli súdom prvej inštancie podrobne zistené výdavky na maloleté deti (bod
38,39,40 odôvodnenia rozsudku), s ktorými sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje. Je možné ustáliť,
že oproti poslednému rozhodnutiu vo veci určenia výživného k maloletým deťom, vyššie uvedeným

rozvodovým rozsudkom, bolo skutočne preukázané zvýšenie výdavkov na maloleté deti spojených s ich
vekom, stupňom školskej dochádzky, voľnočasovými aktivitami, zdravotným stavom.

20. Zmena pomerov bola zistená aj na starne otca maloletých detí. Otec býva v spoločnej domácnosti so
súčasnoumanželkouaichdvomamaloletýmideťmi,tedadošlokzvýšeniupočtuvyživovacíchpovinností

zo strany otca vo vzťahu k dvom maloletým deťom pochádzajúcim z jeho súčasného manželstva. Súdom
prvej inštancie boli podrobne zistené majetkové a príjmové pomery otca (bod 10 – 29 odôvodnenia
rozsudku). Súd prvej inštancie vzhľadom na tvrdený nízky príjem otca z jeho podnikateľskej činnosti,
vychádzal pri zvýšení jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom z jeho potenciálneho príjmu, ktorý
vzhľadom na svoje schopnosti, predmet podnikania, ako aj predchádzajúcu pracovnú históriu je schopný

dosahovať. K tomuto príjmu pripočítal výnos z prenájmu nehnuteľností, ktorá bola v konaní konkrétne
preukázaná. Takýto postup je v súlade so základnými ustanoveniami zákona o rodine, pričom odvolací
súd sa sním v plnom rozsahu stotožňuje.

21. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti

v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom
na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v
porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o

podanom návrhu na zvýšenie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne
zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom
pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

22. Odvolací súd pri preskúmaní rozsudku v časti napadnutej odvolaním zistil, že sud prvej inštancie

správne zistil skutočný stav veci pre určenie výšky vyživovacej povinnosti. Je potrebné konštatovať,
že na strane maloletých detí došlo k výraznej zmene pomerov, ktoré sa odrážajú v zvýšení ich
odôvodnených potrieb. Maloleté deti bývajú naďalej s matkou v spoločnej domácnosti, príjem matky
sa oproti pôvodnému rozsudku, ktorým bolo upravené výživné výrazne zmenil, keď v čase poslednej
úpravy bol jej príjem vo výške 900 eur mesačne, v súčasnosti vo výške cca 1603 eur mesačne. K zmene

pomerov došlo aj na strane otca a to výške jeho príjmov, ktoré boli súdom prvej inštancie ustálené vo
výške 2 480 eur, pričom dôležitým faktom je skutočnosť, že otcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti.23. V súvislosti s určením výšky výživného zo strany povinného rodiča je potrebné uviesť, že neexistujú
záväzné kritériá pre jeho určenie a vždy sa vychádza z individuálneho posúdenia oprávnených potrieb
každého dieťaťa. Napriek tomu, judikatúra súdov v súčasnosti zastáva názor, že výška výživného by sa

mala pohybovať v rozsahu 20 -30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča.

24. Súd prvej inštancie pri výpočte výšky vyživovacej povinnosti správne na poukázal aj na materiál
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z roku 2024. Tzv. tabuľkové výživné, ktoré možno
považovať za prostriedok štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím

charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných
skutkových okolnostiach, zároveň nahrádza aktivitu, ktorý by inak musel vykonať odvolací súd, aby
nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných
veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné
z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a
majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa

aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Zohľadňuje počet vyživovacích povinností rodiča
azohľadňujemieru starostlivostiodieťaastyksdieťaťom.Materiáljedoporučenýnaprípadymaximálne
4 vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Aplikácia tabuľkového
výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v
rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa

veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločenský vývin dieťaťa,
tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.

25. Odvolací súd sa plne stotožňuje so výškou zvýšeného výživného určeného súdom prvej inštancie
na maloleté deti. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá zásadám o presvedčivosti, logickej nadväznosti

a zrozumiteľnosti rozsudku. Súd prvej inštancie jasne vysvetlil v akej výške sú odôvodnené výdavky
na maloleté deti, príjmové a majetkové pomery matky, ktorá sa o deti osobne stará a majetkové
a príjmové pomery otca. Posúdil, či zmena pomerov na strane maloletých detí a rodičov je dôvodom na
zmenu, zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Súd prvej inštancie správne posúdil aj potrebu zvýšenia
vyživovacej povinnosti u každého z maloletých detí.

26. Odvolací súd tu ďalej poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 62 ods. 4 zákona o rodine, súd pri
určení vyživovacej povinnosti je povinný prihliadať aj na rozsah osobnej starostlivosti zo strany oboch
rodičov. V konaní bolo zistené, že otec sa stretáva len s maloletou A. a celú starostlivosť o maloleté
deti zabezpečuje matka. Ide aj o odvolaciu námietku matky, aby súd na túto skutočnosť prihliadal a určil

vyššie výživné zo strany otca na maloleté deti v rozsahu jej návrhu. V konaní bolo skutočne zistené, že
matka žiadnym spôsobom nepodporuje, ani nemotivuje deti k stretávaniu sa s otcom. Naopak aj počas
konania opakovane uvádzala, že žiada, aby stretávanie otca s maloletou A. bolo upravené v užšom
rozsahu z dôvodu, že maloletá sa nechce spolu s otcom pripravovať na vyučovanie. U maloletej A. bola
zistená prítomnosť fixácie na matku, separačnú úzkosť neprimeranú veku, avšak odkloniteľnú. Maloletý

C. sa opakovane vyjadril, že nerozumie tomu, prečo sa ich rodinné vzťahy riešia na súde a rôznych
inštitúciách a neriešia to spolu ako rodina. Pripustil možnosť obnovenia kontaktu s otcom. Za takejto
situácie nemožno, podľa názoru odvolacieho súdu pri určení resp. zvýšení vyživovacej povinnosti zo
strany otca prihliadať k tomu, že otec sa na osobnej starostlivosti o deti nepodieľa, pretože by to bolo
v rozpore so spravodlivosťou a predovšetkým najlepším záujmom maloletých detí, ktorý musí byť pre

súd zásadný vodítkom pri akýchkoľvek rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých detí.

27. Zvýšenie výživného napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie plne zodpovedá kritériám v zmysle
zákona o rodine o určení výživného na maloleté dieťa, zohľadňuje zmenu pomerov na strane maloletého
dieťa ako aj na strane oboch rodičov a vývoj životných nákladov, ako aj mieru osobnej starostlivosti

o maloleté deti zo strany oboch rodičov.

28. Vo vzťahu k odvolacím námietka matky vo vzťahu k výroku IV. napadnutého rozsudku, ktorým
súd prvej inštancie upravil stretávanie sa otca s maloletou dcérou, tieto odvolací súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Matka vo vzťahu k bežnej úprave styku argumentovala predovšetkým tým, že maloletá stále

prežíva stres, ak sa má stretnúť s otcom resp. pred stykom s otcom v jeho domácnosti a zároveň v tom
smere, že maloletej boli diagnostikované problémy s učením, je preto potrebné, aby sa učila doma, tak
ako je zvyknutá, keďže otec nemá dostatočnú trpezlivosť pri učení sa s dcérou, na dcéru kričí, preto sa
s ním dcéra nechce učiť. Zároveň otcovi vyčítala to, že uprednostňuje svoje deti z druhého manželstvapred maloletou A. a ju využíva ako babysiter pre jeho mladšie deti. Zároveň namietala aj to, že dcéra
má byť počas Vianoc, konkrétne na Štedrý deň každý nepárny rok u otca, počnúc rokom 2027.

29. Zo skutočne zisteného stavu súdom prvej inštancie možno konštatovať, že maloletá A.
pravdepodobne prežíva vo vzťahu k otcovi zvýšené napätie, anticipačnú úzkosť a neistotu. Na druhej
strane sa maloletá sama pred kolíznym opatrovníkom vyjadrila, že stretávanie sa s otcom je v poriadku,
len niekedy, keď má zlý deň, tak sa jej k otcovi nechce ísť. Letné prázdniny chce tráviť na polovicu
s oboma rodičmi. Vyjadrila sa aj k učeniu s otcom, a to k jedinej spomienke, že otec sa s ňou raz učil, keď

bola v prvom ročníku, pričom kričal a ona sa zľakla. Zo správy ÚPSVaR Pezinok z vykonaného šetrenia
v domácnosti otca vyplynulo, že maloletá A. pôsobila v domácnosti otca pokojne, s B. sa hrala, s otcom
sa túlila, vyjadrila sa, že u otca sa jej páči, je tam rada. Z uvedeného možno v súhrnne konštatovať, že
maloletá A. je silne fixovaná na svoju matku, čo je pochopiteľné, vzhľadom k jej veku a celkovej rodinnej
situácii, avšak je potrebné, aby si rozvíjala aj svoj vzťah s otcom, ako aj nevlastnými súrodencami.
K stabilizácii rodinných vzťahov (a to aj vo vzťahu k maloletému C.) dôjde len vtedy, ak si obaja rodičia

uvedomia, že podstatným nie je rozsah kontaktu dieťaťa s rodičom, ale jeho kvalita, pričom do tohto
kontaktu by preferenčný rodič, ktorým je v tomto prípade matka, mala zasahovať len v nevyhnutnej miere
a hlavne v pozitívnym duchu, čo ako je to pre ňu náročné vo vzťahu k vlastným pocitom, že otec je tým,
ktorý rozbil ich rodinu a založil si novú rodinu s novou ženou. Takéto vnímanie situácie matkou je ľudsky
pochopiteľné, je však potrebné, aby rodičia svoje vzájomné konflikty neprenášali do ich vzťahov s deťmi.

Odvolací súd tu upriamuje pozornosť na to, že aj vzhľadom k upravenému rozsahu stretávania sa otca
s maloletou dcérou každý tretí týždeň v kalendárnom mesiaci od štvrtka od 17.00 hod. do pondelka do
8.00 hod., a zistenému ambivalentnému postoju maloletej nemôže to byť pre ňu zaťažujúce natoľko, aby
došlo ešte k výraznejšiemu zúženiu styku otca s dcérou. Tu je zároveň potrebné, aby si aj otec uvedomil
a bol rodičovsky zodpovedný vo vzťahu k príprave dcéry na vyučovanie. Dcére bol diagnostikovaný

problém s učením, čo vyžaduje citlivý a trpezlivý prístup pri učení sa s dcérou, bez potreby zvyšovania
hlasu. Ostatné námietky matky vo vzťahu k uprednostňovaniu maloletých detí zo súčasného manželstva
otcom,nebolivpriebehukonaniapreukázanévtakejmiere,abymohlibyťpovažovanézarelevantnéprte
zmenuúpravystyku.Kúpravestykuotcasmaloletoudcérou prostredníctvomaplikácieViber včasovom
rozpätí pol hodiny dva krát do týždňa taktiež nemožno uviesť, aby išlo o úpravu styku, ktorá by bola

v rozpore so najlepším záujmom maloletej. Maloletá dcéra je zatiaľ vo veku, kedy nemá vlastný mobilný
telefón, teda bolo potrebné, aby takáto forma úpravy styku bola upravená súdnym rozhodnutím z dôvodu
konfliktného vzťahu rodičov a potreby zabezpečenia častejšieho kontaktu otca s maloletou dcérou.

30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch I., II., II:, IV.

a súvisiaceho výroku VIII. ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.

31. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade
s ustanovením § 52 CMP.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitnéhopredpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu
rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).