Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121241184
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:6121241184.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. E. F., zastúpený advokátom JUDr. Ondrej
Szilágyi, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, proti žalovanému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpený Advokátska kancelária M & P Dzuroška, s.r.o., so sídlom
Hviezdoslavova 468/31, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 254 513, o zaplatenie 6 160,64 €, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5C/16/2021-243 z 25. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4 255,91 €

spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 09.02.2021 do zaplatenia v lehote
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 38,16 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel v celom rozsahu žalobe o zaplatenie 6 160,64
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 09.02.2021 do zaplatenia. Podľa
dôvodovrozhodnutiauplatnenápohľadávkapredstavujenáhraduzastratunazárobkuvovýške4870,93

€ vypočítanú za mesiace január 2020, máj 2020, jún 2020, júl 2020, august 2020, september 2020
a trovy trestného konania 1 289,71 €, ktoré vynaložil žalobca ako poškodený na právne zastúpenie svojej
osoby vo veci vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 22T/94/2020. O povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi náhradu za stratu na zárobku vo výške 4 870,93 € rozhodol podľa § 446 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) v znení: „Náhrada za stratu na
zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako
ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.“. Výšku náhrady za stratu

na zárobku odvodil od potvrdenia zamestnávateľa žalobcu ako poškodeného, kde sa strata na zárobku
vykazovala v každom mesiaci ako rozdiel medzi mzdou, ktorá by žalobcovi v tom ktorom mesiaci
prináležala (1 355,- €) a vyplatenými nemocenskými dávkami (súd prvej inštancie nesprávne v dôvodoch
rozhodnutia uvádza, že žalobcovi bola v tom ktorom mesiaci vyplatená mzda – poznámka odvolacieho
súdu). Priznanie nároku na náhradu za stratu na zárobku odôvodnil súd prvej inštancie stroho, že
„tento nárok považoval za dôvodný v zmysle § 446 Občianskeho zákonníka“. Vo vzťahu k príslušenstvu
pohľadávky, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 160,64 € od 09.02.2021 súd prvej

inštancie uviedol len to, že „priznal žalobcovi... aj úroky z omeškania vo výške 5 % od 09.02.2021 do
zaplatenia, t. j. 5 dní odo dňa prevzatia zásielky žalovaným“.
1.1 Prvoinštančný súd konštatoval, že žalovaný bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 22T/94/2020 zo 06.08.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.4To/72/2020z15.10.2020uznanývinnýmzospáchaniazločinuublíženianazdravíaprečinuvýtržníctva,
ktoré spáchal vo vzťahu k žalobcovi. Žalovanému bolo v trestnom konaní uložené nahradiť žalobcovi
škodu vo výške 9 869,05 €, z titulu bolestného 6 078,- €, nákladov na lieky a pohonné hmoty v sume

1 508,34 € a ušlej mzdy za mesiace február 2020 až apríl 2020 v sume 2 282,71 €, so zvyškom nároku
bol žalobca odkázaný na civilný proces, vrátane trov trestného konania vo výške 1 289,71 €. Na základe
akého zákonného ustanovenia vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov trestného konania vo výške
1 289,71 € súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia neuviedol. Posúdil len výšku uplatneného nároku
na náhradu trov trestného konania podľa ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) Vyhovenie žalobe v tejto časti
odôvodnil v bode 25 tak, že „vyčíslené trovy právneho zastúpenia sú uplatnené dôvodne a v správnej
výške, súd ich taktiež z tohto dôvodu priznal“.
1.2 K pochybnostiam žalovaného o dĺžke trvania pracovnej neschopnosti žalobcu až do 30.09.2020
vzhľadom na obsah lekárskych správ z 29.01.2020, 02.06.2020, 26.06.2020, 28.07.2020 a 25.09.2020
súd prvej inštancie uviedol, že pre spochybnenie dĺžky pracovnej neschopnosti a spôsobu liečby

a nariadenie znaleckého dokazovania za účelom zistenia, či dĺžka pracovnej neschopnosti žalobcu bola
v príčinnej súvislosti s poškodením zdravia žalobcu dňa 01.01.2020 „nie je dostatočná len jednoduchá
pochybnosť, ale je nutná pochybnosť, ktorá je založená na relevantných dôvodoch, čo podľa názoru
súdu v tomto prípade absentuje“.
1.3 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s prihliadnutím na úspech strán

v spore podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj „C. s. p.“).

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie za použitia odvolacích dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. e), f) a h) Civilného sporového poriadku (súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý

dôkaz – znalecké dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ktoré potom mali za následok nesprávne právne
posúdenie veci).
2.1 Žalovaný nesúhlasil s tvrdením súdu prvej inštancie, že svoje pochybnosti o potrebnej
dĺžke pracovnej neschopnosti na doliečenie žalobcu (či nešlo o účelové predlžovanie liečenia

apráceneschopnosti,prípadneojejpredĺženienesprávnymliečebnýmpostupom)nepodložildostatočne
relevantnými dôvodmi. Už vo svojom vyjadrení z 25.05.2021 v súvislosti so žalobcom predloženými
neurologickými lekárskymi správami poukázal žalovaný na to, že správy nedávajú odpoveď na
žalovaným položené otázky, žalovaný oznámil, že tieto správy považuje za neobjektívne. V správe
o neurologickom vyšetrení z 02.06.2020 bolo uvedené, že kontrolné CT vyšetrenie mozgu z 29.01.2020,

t. j. 29 dní po zranení žalobcu je bez patomorfologických zmien, konštatoval sa zlepšený stav; dňa
26.06.2020 mala byť žalobcovi podaná infúzia, ale nie je v správe uvedené, v súvislosti s akými
zdravotnými problémami; od 26.06.2020 boli zrealizované už len dve vyšetrenia neurológom v dňoch
28.07.2020 a 25.09.2020 so záverom „schopný pokračovať v doterajšej práci hasiča“. K zlepšeniu
zdravotného stavu žalobcu údajne došlo po úprave liečby. Táto správa evokuje ďalšiu otázku, či

kpredĺženiuliečeniaapráceneschopnostižalobcunedošloajvdôsledkunesprávnejliečby.Vznaleckom
posudku vypracovanom pre účely trestného konania vedeného na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.
22T/94/2020 je uvedené, že zranenie žalobcu si vyžiadalo hospitalizáciu 6 dní vrátane operácie, prvé
dva týždne boli sprevádzané bolesťami hlavy a celej tváre, opuchy a podliatiny sa vstrebali po zhruba
štyroch týždňoch, funkcia žuvania normálnej pevnej stravy sa obnovila najskôr o dva mesiace od úrazu

a športovú či fyzickú aktivitu neodporúčal znalec žalobcovi najmenej po dobu troch mesiacov od úrazu.
Podľa rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/94/2020 zo 06.08.2020 zranenie, ktoré žalovaný
spôsobil žalobcovi 01.01.2020, si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 12 týždňov.
2.2 Žalobcom uplatňovanú náhradu straty na zárobku za obdobie máj 2020 až september 2020 považuje
žalovaný za nepodloženú, neakceptovateľnú a vyvolávajúcu pochybnosti, či odráža skutočný stav

a súvisí so zranením, ktoré žalobcovi spôsobil žalovaný 01.01.2020. V rámci adhézneho konania si
uplatnil žalobca ušlú mzdu za mesiace február až apríl 2020, t. j. za 16 týždňov od úrazu, ako aj bolestné
a tieto pohľadávky mu boli v trestnom konaní aj priznané. Predlžovanie pracovnej neschopnosti žalobcu
aždo30.09.2020nepreukazuje,žetátopráceneschopnosťskutočnesúviselasozranenímz01.01.2020.
Z tohto dôvodu bolo nevyhnutné vypracovať vo veci ďalšie znalecké dokazovanie a objektivizovať

následky zranenia žalobcu, vrátane správnosti liečebných postupov a s tým súvisiacej dĺžky pracovnej
neschopnosti.2.3 Napriek žiadosti žalovaného súd prvej inštancie neposúdil prípadnú spoluzodpovednosť žalobcu na
vzniknutej škode v zmysle § 441 Občianskeho zákonníka. Žalobca bol dňa 01.01.2020 pod vplyvom
alkoholu a mal slovné narážky na tam prítomné dievčatá.

2.4 Rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný v časti priznanej sumy 1 289,71 € ako trov trestného
konania. Žalobca si mal túto pohľadávku uplatniť v trestnom konaní podľa § 557 ods. 1 Trestného zákona
(správne Trestného poriadku – poznámka odvolacieho súdu).
2.5 Žalovaný nesúhlasí s uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Žalovaný sa dopustil skutku ako mladistvý študent bez finančného príjmu. Nedisponuje žiadnym

majetkom, preto bol nútený požiadať v tejto veci Centrum právnej pomoci o bezplatnú právnu pomoc
a žiadosti bolo vyhovené. Vzhľadom na sociálnu odkázanosť žalobcu mal súd prvej inštancie aplikovať
na rozhodnutie o trovách konania ustanovenie § 257 C. s. p.
2.6 Žalovaný navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) Civilného sporového poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a náhradu trov odvolacieho konania priznal žalovanému.

3. Žalobca odvolanie k vyjadreniu žalovaného nepodal.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 ods. 1 Civilného
sporového poriadku prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu nesplnenia

zákonných podmienok pre jeho nariadenie v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. Žalovaný napadol rozsudok
súduprvejinštancievovšetkýchjehovýrokoch,vtomtorozsahubolvsúlades§379C.s.p.uskutočnený
prieskum správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie na základe odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom (§ 380 ods. 1 C. s. p.) a ex offo podľa § 380 ods. 2 C. s. p. Odvolací súd vady procesných
podmienok nezistil a odvolanie žalovaného vyhodnotil ako čiastočne dôvodné, čo sa prejavilo vo

výroku rozhodnutia odvolacieho súdu (čiastočným potvrdením rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne
správneho vo výroku podľa § 387 ods. 1 C. s. p. a čiastočnou zmenou rozsudku podľa § 388 C. s. p. po
obsahovej stránke, avšak pre lepšiu zrozumiteľnosť výroku) formálne meniacim výrokom rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa § 388 C. s. p.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie z 25.10.2024 je druhý v poradí vydaný po zrušení jeho skoršieho
rozhodnutia uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/93/2022 zo 16.08.2023,
v ktorom odvolací súd podrobne rozobral, aké nároky si uplatnil žalobca v adhéznom konaní v trestnej
veci Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/94/2020, v ktorej časti bolo jeho návrhu na náhradu
škody vyhovené a v čom sa odlišujú nároky žalobcu uplatnené v tomto konaní. Po vrátení veci na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie uskutočnil súd prvej inštancie jedno pojednávanie dňa 25.10.2024,
na ktorom žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu predniesol návrh na nariadenie
znaleckého dokazovania znalcom z odboru súdneho lekárstva, ktorý by mal zodpovedať otázku, či
zranenia spôsobené žalobcovi 01.01.2020 si skutočne vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosť
až do 30.09.2020. Na námietku žalobcu, že súkromno-znalecký posudok si mohol dať žalovaný

vypracovať v priebehu konania na súde prvej inštancie právny zástupca žalovaného uviedol, že
žalovanýnemáfinančnéprostriedkynaúhradutohtoznaleckéhodokazovania,pretožiada,abyznalecké
dokazovanie vykonal súd (na koho trovy, neuviedol). Súd prvej inštancie už na tomto pojednávaní
odôvodnil nevykonanie znaleckého dokazovania tak, že ak žalovaný nespochybňuje lekárske správy
ani liečenie u žalobcu, znalecké dokazovanie nenariadi. Sudkyňa požiadala dňa 18.11.2024 predsedu

súdu o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia vo veci s odôvodnením, že ide o rozhodnutie
zložitejšie z právnej a aj skutkovej stránky. Písomné vyhotovenie rozsudku vyhláseného 25.10.2024
nezodpovedá takémuto hodnoteniu sudkyne, keď „skutkovo a právne zložitú vec“ odôvodnila strohými
nič nehovoriacimi vetami (kurzívou vyznačené v bode 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia). Napriek tomu
strany sporu aj odvolací súd porozumeli rozhodnutiu súdu prvej inštancie vzhľadom na informácie

strán sporu a ich zástupcov vzťahujúcich sa k prejednávanému sporu a predchádzajúce inštruktážne
rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalovaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku (porušenie práva na spravodlivý proces pre nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia) neuplatňuje. Návrhu žalovaného na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie
veci tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie nebolo možné vyhovieť pre príkaz zakotvený v § 390

Civilného sporového poriadku, podľa ktorého musí odvolací súd sám rozhodnúť vo veci, ak rozhodnutie
súdu prvej inštancie bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.6. Odvolací súd je podľa § 383 C. s. p. viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

7. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie, ktorý vzal za základ pre svoje rozhodnutie aj odvolací
súd je nasledovný:
Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, odbor kriminálnej polície ČVS:
ORP-1/1-VYS-LC-2020 z 3. januára 2020 bolo vznesené obvinenie ml. G. H. za zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a za prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods.

2 písm. c) Trestného zákona za to, že dňa 01.01.2020 v čase okolo 2.10 hod. v obci Kokava nad
Rimavicounapadolžalobcuaspôsobilmuzraneniaspredpokladanoudobouliečbyapráceneschopnosti
nad 42 dní. Žalobca vypovedal ako poškodený pred OR PZ Lučenec dňa 5. februára 2020. Uplatnil
si nárok na náhradu škody, ktorú pri výsluchu vyčísliť nevedel. Zranenia žalobcu pri útoku žalovaného
dňa 01.01.2020 sú popísané v znaleckom posudku č. 19/2020 J. K. H. L., so sídlom M. XXX, J.
vyhotoveného pre zadávateľa OR PZ v Lučenci, v ktorom sa znalci vyjadrovali aj k dĺžke pracovnej

neschopnosti žalobcu; v odpovedi na druhú otázku (určiť dobu liečby a PN u poškodeného, vzhľadom
k zraneniam zisteným znalcami, či tieto u menovaného zanechajú trvalé následky) znalci uviedli, že
liečbaajpráceneschopnosťpoškodenéhovčasevypracovaniaposudkupokračujeprinekomplikovanom
priebehu, predpokladajú jej trvanie na 10 až 12 týždňov od úrazu. Vzhľadom na typ zamestnania je
priznaná doba práceneschopnosti 3 mesiace od úrazu. Zranenie zanechalo trvalý následok v podobe

praktickej straty troch zubov, vzhľadom na trieštivú zlomeninu nosa s výrazným posunom a zlomeninu
čeľusti nemožno vylúčiť aj následok v podobe deformácie nosa a chybného zhryzu, ktorá spôsobuje
kozmetický defekt pre deformitu nosa a aj funkčný deficit pri žuvaní. Ich eventuálnu prítomnosť je
potrebné posúdiť o jeden rok. Znalecký posudok bol vypracovaný 31.01.2020. Obžaloba vo veci
bola podaná na Okresný súd Lučenec dňa 08.07.2020, pojednávanie v trestnej veci na Okresnom

súde Lučenec sa uskutočnilo 06.08.2020 aj za účasti poškodeného, ktorý oznámil súdu, že jeho
práceneschopnosť stále trvá. Na pojednávaní v trestnej veci nevzniesol žalovaný námietky proti dĺžke
pracovnej neschopnosti žalobcu. Obžalovaný sa ku skutku priznal. Netvrdil v trestnom konaní, že
žalobca vyprovokoval útok a z tohto dôvodu by mal znášať časť škody, ktorá mu vznikla. Naopak,
obžalovaný (žalovaný) vyhlásil, že sa chce verejne ospravedlniť poškodenému B. a vyslovil ľútosť nad

svojím činom. Rozsudkom zo dňa 06.08.2020 č. k. 22T/94/2020-407 bol obžalovaný mladistvý G. H.
uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví a prečinu výtržníctva, za čo bol odsúdený na úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, ktorý sa podmienečne odložil s určením skúšobnej doby
a uložením probačného dohľadu nad správaním obžalovaného v trvaní dvoch rokov. Podľa § 287 ods.
1 Trestného poriadku bola obžalovanému uložená povinnosť v zastúpení zákonným zástupcom G. H.

nahradiť poškodenému A. B. škodu vo výške 9 869,05 €. So zvyškom nároku na náhradu škody vrátane
trov právneho zastupovania vzniknutých poškodenému v trestnom konaní bol žalobca podľa § 288 ods.
2 Trestného poriadku odkázaný na civilný proces. Okresný súd Lučenec v rozsudku sp. zn. 22T/94/2020
odkazoval na ustanovenie § 557 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého, ak bol poškodenému
aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody

uložená, povinný nahradiť poškodenému trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v trestnom
konaní, vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca, ale s odkazom na komentár k Trestnému
poriadku sudkyňa rozhodujúca trestnú vec uviedla, že trovy poškodeného uvedené v § 557 ods.
1 Tr. poriadku nemožno považovať za „škodu spôsobenú trestným činom“, a preto o ich náhrade
nemožno rozhodnúť podľa § 287 ods. 1 Tr. por., z uvádzaného dôvodu bol poškodený so zvyškom

svojho nároku odkázaný na civilný proces podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku. V odvolaní proti časti
rozsudku odsudzujúceho žalovaného k povinnosti nahradiť škodu žalobcovi obžalovaný proti uloženej
povinnosti nahradiť škodu vzniesol námietky s tým, že poškodený je úrazovo poistený, škoda by mu
mala byť nahradená z úrazového poistenia a nemala byť uložená povinnosť nahradiť poškodenému
škodu v zastúpení mladistvého otcom ako zákonným zástupcom, ktorý nebol účastníkom trestného

konania a nemôže byť zaviazaný na náhradu škody. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn.
4To/72/2020 z 15.10.2020 zrušil rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/94/2020 vo výroku
o povinnosti nahradiť spôsobenú škodu a sám podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku rozhodol, že
obžalovaný ml. G. H. je povinný podľa § 287 ods. 1 Tr. por. nahradiť poškodenému A. B. škodu vo výške
9 869,05 €. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného A. B. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal

na civilný proces. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd odkaz poškodeného so zvyškom nároku (trov
právneho zastúpenia v adhéznom konaní) na civilný proces neodôvodnil.
V trestnom konaní si žalobca uplatňoval náhradu za stratu na zárobku za mesiace február, marec, apríl
2020. Tento nárok aj v adhéznom konaní označil za ušlú mzdu, tvrdil, že za mesiace 02/2020 bolavyplatená žalobcovi ako poškodenému čistá mzda 574,29 €, ale bez pracovnej neschopnosti by mu
bola vyplatená čistá mzda vo výške 1 355,- €. Rovnakým spôsobom vyčísloval ušlú mzdu za mesiac
03/2020, kde tvrdil vyplatenie čistej mzdy 613,90 € oproti štandardnej 1 355,- €. V mesiaci 04/2020

tvrdil žalobca výplatu čistej mzdy sumou 594,10 € oproti sume 1 355,- €. Z potvrdenia zamestnávateľa
žalobcuMinisterstvovnútraSRvšakvyplýva,žesumyuvádzanéžalobcomakovyplatenáčistámzdaboli
nemocenské dávky, nie čistá mzda; mzdu žalobca nepoberal z dôvodu trvajúcej pracovnej neschopnosti.
V žalobe o náhradu škody v tejto veci sp. zn. 5C/16/2021 žalobca znovu uvádza, že v dôsledku trvajúcej
pracovnej neschopnosti stratil v mesiacoch január 2020, máj až september 2020 na mzde vo výške

rozdielu medzi priemerným zárobkom 1 355,- € a vyplatenou čistou mzdou. Žalobca nesprávne uvádza,
že v rozhodnom období 01/2020, 05/2020 až 09/2020 mu bola vyplácaná čistá mzda (okrem mesiaca
09/2020). Podľa potvrdenia o plate doloženého do súdneho spisu boli žalobcovi vyplácané nemocenské
dávky. V mesiaci 01/2020 namiesto čistej mzdy 1 355,- € obdržal nemocenské dávky vo výške 565,81 €.
Aj mesiacoch 05/2020 až 09/2020, keby pracoval, by mu zamestnávateľ vyplatil mzdu vo výške 1 355,-
€, avšak pre trvajúcu práceneschopnosť boli žalobcovi v 5/2020 poukázané nemocenské dávky vo výške

613,90 €, v 06/2020 nemocenské dávky 594,10 €, v 07/2020 nemocenské dávky 613,91 €, v 08/2020
nemocenské dávky 613,90 € a v 09/2020 nemocenské dávky 257,45 € a okrem toho za odpracovaný
čas v mesiaci 09/2020 aj čistá mzda v sume 615,02 €.
O žalobe rozhodol prvýkrát Okresný súd Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom
konaní platobným rozkazom sp. zn. 9Up/153/2021 zo 16.02.2021. Už v odpore proti platobnému rozkazu

žalovaný vzniesol námietky proti výške škody s odôvodnením, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť
uplatneného nároku so zranením, ktoré mu spôsobil žalovaný 01.01.2020. Súd prvej inštancie si od
žalobcu vyžiadal lekárske správy z odboru neurológia z obdobia od 18.02.2020 do 25.09.2020, avšak
tieto listinné dôkazy jednotlivo ani vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi v dôvodoch rozhodnutia
v zmysle § 191 ods. 1 C. s. p. nevyhodnotil, na 5. strane odôvodnenia napísal len jednu všeobecnú

nič nehovoriacu vetu, že nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti bol
dôvodný. Prvé vyšetrenie žalobcu v neurologickej ambulancii N. N. N., so sídlom O. sa uskutočnilo
18.02.2020, kedy lekárka doporučila pokračovať v liečbe, naordinovala lieky, objednala žalobcu na
kontrolu pri stabilizovanom stave o tri mesiace, pri zhoršení skôr. Druhá správa o neurologickom
vyšetrení v ambulancii N. N. N. je zo dňa 02.06.2020, kedy žalobca uvádzal zvýraznené bolesti pod

okom, aj pri zmene počasia a tvrdil bolesti hlavy. Neurologička skrátila interval kontroly na jeden
mesiac a pre neuralgie predpísala ďalší liek. Znovu doporučila pokračovať v liečbe. Na ďalšiu kontrolu
prišiel do neurologickej ambulancie žalobca už 26.06.2020, kde udával tri dni pretrvávajúcu bolesť
„cefalou“ („Cefalea“ je podľa Wikipedie označenie pre pocity bolesti v oblasti hlavy – poznámka
odvolacieho súdu) a práve z tohto dôvodu bola žalobcovi podaná infúzia, predpísaná séria injekcií

a znovu sa zvýšila dávka jedného lieku. Aj na tejto správe je záznam N. N. N., že práceneschopnosť
má pokračovať. Štvrté neurologické vyšetrenie sa uskutočnilo 28.07.2020, v tento deň žalobca stále
udával bolesti hlavy s tým, že po infúzii a injekčnej liečbe sa cíti lepšie, bolesti tváre sú kolísavého
charakteru. Žalobca bol objednaný na neurologickú kontrolu o ďalšie dva mesiace s doporučením
dovtedy pokračovať v pracovnej neschopnosti. Posledná správa N. N. N. je z 25.09.2020, v ktorej

neurologička uznala žalobcu za stabilného, schopného pokračovať v práci hasiča. Práceneschopnosť
žalobcu teda nekončila posledným dňom mesiaca september 2020, ale dňom 25.09.2020, o čom svedčí
aj potvrdenie o vyplatenej mzde na č. l. 10 spisu, v ktorom sa vykazuje žalobcovi odpracovanie časti
fondu pracovného času.
Vzhľadom na cudzie medicínske výrazy uvádzané v správach N. N. N. odvolací súd urobil dopyt na N. N.

N., ktorú žiadal o oznámenie, či doporučenie pokračovať v pracovnej neschopnosti žalobcu malo súvis
s úrazom utrpeným 01.01.2020. N. N. N. v správe, ktorej kópia bola stranám sporu doručená, oznámila,
že vzhľadom na rozsah poranení s nutnosťou operačného riešenia tvárových kostí s poškodením
hlavových nervov s prolongovanou neuropatickou bolesťou doporučila trvanie pracovnej neschopnosti
žalobcu až do 25.09.2020. Liečebný režim žalobca dodržiaval, spolupracoval, avšak klinické prejavy

postihnutia nervov mali kolísavý priebeh s nutnosťou opakovanej úpravy liečby.

8. Posudzovanie dočasnej pracovnej neschopnosti je súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti
podľa zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Lekár podľa § 12a zákona č.

576/2004 Z. z. rozhoduje o tom, kedy sa ukončí dočasná pracovná neschopnosť (§ 12a ods. 5 písm.
b/ zákona č. 576/2004 Z. z.) na základe vyšetrení pacienta s prihliadnutím aj na charakter práce,
ktorú pacient vykonáva. Priebežné správy o liečení žalobcu v neurologickej ambulancii N. N. N. spolu
so správou podanou odvolaciemu súdu aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukazujú,že práceneschopnosť žalobcu aj v mesiacoch máj až september 2020 bola v príčinnej súvislosti
s úrazom utrpeným žalobcom dňa 01.01.2020. Zdravotný stav žalobcu je v lekárskej dokumentácii
dostatočne popísaný a potreba predĺženia dočasnej pracovnej neschopnosti odborne zdôvodnená.

Tvrdenia žalovaného o účelovom predlžovaní liečenia a práceneschopnosti, či nesprávneho liečebného
postupu z dôkazov predložených stranami sporu a správy dožiadanej odvolacím súdom preukázané
neboli. Z textu správy vyhotovenej N. N. N. dňa 28.07.2020 jednoznačne vyplýva, že infúzna a injekčná
liečba súvisela s poškodením zdravia žalobcu 01.01.2020. Lekárka konštatovala, že sa pacient po
infúznej a injekčnej liečbe cíti lepšie. N. N. N. sa v správe doručenej odvolaciemu súdu vyjadrila

aj k úprave liečby pacienta tak, že táto bola potrebná pre kolísavý priebeh klinických prejavov
postihnutia nervov. Lekárske správy z vyšetrení žalobcu v neurologickej ambulancii spolu s vyjadrením
N. N. z 20.01.2026 dostatočným spôsobom preukazujú príčinnú súvislosť medzi dĺžkou pracovnej
neschopnosti žalobcu a z tohto titulu vzniknutej straty na zárobku so zranením, ktoré spôsobil žalobcovi
žalovaný 01.01.2020. Nebolo ani podľa názoru odvolacieho súdu za tým účelom potrebné nariadiť vo
veci znalecké dokazovanie v zmysle návrhu žalovaného a súd prvej inštancie nepochybil, keď podľa

§ 185 ods. 1 C. s. p. zamietol návrh na vykonanie takéhoto dôkazu ako nadbytočného. Znalecké
dokazovanie na dôvod dĺžky trvania pracovnej neschopnosti žalobcu pre správne zistenie skutkového
stavu nebolo potrebné. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku
neobstojí. Bezdôvodne vytýka žalobca súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne príčinnej súvislosti medzi dĺžkou pracovnej neschopnosti

žalobcu a zranením spôsobeným 01.01.2020.

9. Dôvodom čiastočnej zmeny rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom bolo nesprávne právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie v časti nároku na náhradu za stratu na zárobku, aj v ďalšej
majetkovej škode vo výške 1 289,71 €, ktorá žalobcovi vznikla zvolením si splnomocneného právneho

zástupcu na zastupovanie v trestnom konaní pri uplatnení nárokov na náhradu škody.

10. Súd prvej inštancie v bode 3 odôvodnenia rozsudku citoval ustanovenie § 446 Občianskeho
zákonníka v znení: „Náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa
posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov

o sociálnom poistení.“.

11. K zraneniu žalobcu došlo 01.01.2020. V dôsledku úrazu spôsobeného žalovaným vznikla žalobcovi
škoda strata na zárobku v mesiacoch január až september 2020. Ku dňu 01.01.2020 sa náhrada za
stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného podľa § 446 Občianskeho zákonníka

uhrádzala peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý
dosahoval pred vznikom škody a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby
alebo úrazu podľa osobitných predpisov. Ustanovenie § 446 aplikované súdom prvej inštancie ku dňu
vzniku škody žalobcovi účinné nebolo. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS
10/2016-53 z 10.10.2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 446 zákona č. 40/1964 Zb.

Občiansky zákonník v znení akom ho aplikoval súd prvej inštancie, nie je v súlade s článkom 12 ods.
1 a článkom 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Vyhlásením nálezu v Zbierke zákonov pod č.
25/2019 Z. z. stratilo ustanovenie § 446 Občianskeho zákonníka v znení aplikovanom súdom prvej
inštancie účinnosť. Novelou Občianskeho zákonníka uskutočnenou zákonom č. 394/2019 Z. z. došlo
k opätovnej úprave náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného v § 446

tak, že náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným
dôchodkomvovýškerozdielumedzipriemernýmzárobkompoškodeného,ktorýdosahovalpredvznikom
škody,anáhradou,ktorábolapoškodenémuvyplatenávdôsledkuchorobyaleboúrazupodľaosobitných
predpisov.

12. Žalobca si teda správne vyčíslil stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti ako rozdiel medzi
priemerným zárobkom, ktorý dosahoval pred vznikom škody a vyplatenými nemocenskými dávkami.
K omylu z jeho strany aj zo strany súdu prvej inštancie o výške tohto nároku došlo pri mesiaci 09/2020,
kde tak žalobca ako aj súd prvej inštancie nezohľadnili, že oproti priemernému zárobku 1 355,- € nečiní
strata na zárobku až 1 097,55 €, pretože v tomto mesiaci okrem vyplatených nemocenských dávok

257,45 € bola žalobcovi vyplatená aj čistá mzda vo výške 615,02 €. Strata na zárobku vznikla žalobcovi
v dôsledku pracovnej neschopnosti spôsobenej úrazom len vo výške rozdielu medzi sumou 1 355,00 €
- vyplatená mzda 615,02 € - 257,45 € = 482,53 €.13. Právne posúdenie veci je činnosť súdu alebo orgánu, pri ktorej sa zistený skutkový stav podraďuje
pod príslušné právne normy (aplikácia práva). Súd prvej inštancie nepoužil na právne posúdenie
nároku žalobcu na náhradu za stratu na zárobku správnu právnu normu (použil neúčinný § 446 OZ),

z tohto dôvodu je právne posúdenie veci súdom prvej inštancie nesprávne. Nič to však nemení na
dôvodnosti nároku žalobcu, ktorý podľa § 446 Občianskeho zákonníka obstojí vo výške priznanej
súdom prvej inštancie za mesiace 01/2020, 05/2020 až 08/2020 a čiastočne v sume 482,53 € aj
v mesiaci 09/2020, keď sumy priznané súdom prvej inštancie predstavujú v zmysle § 446 OZ v znení
účinnom v roku 2020 rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného žalobcu, ktorý dosahoval pred

vznikom škody a nemocenskými dávkami vyplatenými v dôsledku úrazu podľa osobitných predpisov.
Žalovaný svoju zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi nepopieral (§ 420 ods. 1 OZ). K spáchaniu
skutku sa v trestnom konaní sp. zn. 22T/94/2020 priznal. V trestnom konaní nespochybňoval ani výšku
nárokov žalobcu, až v tomto civilnom procese žiadal posúdiť spoluzodpovednosť žalobcu na vzniknutej
škode. Žalobcovu spoluzodpovednosť vyvodzuje žalovaný len z tej skutočnosti, že aj žalobca bol
dňa 01.01.2020 pod vplyvom alkoholu a prihovoril sa dievčatám v spoločnosti žalovaného spôsobom,

ktorý sa žalovanému nezdal vhodný. Žiadne verbálne útoky zo strany žalobcu na žalovaného či jeho
spoločnosť dievčat v trestnom konaní ani v tomto konaní o náhradu škody preukázané neboli. Pre záver
o zavinení poškodeného musia byť splnené rovnaké podmienky ako pre zodpovednosť škodcu a to
porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Žalovaný nekonkretizoval,
akú povinnosť mal porušiť žalobca tým, že sa žalovanému a ním sprevádzaným osobám prihovoril. Ak

je aj pravdivé tvrdenie o verbálnom útoku žalobcu na žalovaného a jeho spoločnosť, toto správanie
žalobcu nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody na strane žalobcu. Škoda vznikla výlučne
protiprávnymkonanímžalovaného,ktorýfyzickyzaútočilnažalobcunaspôsobilmuzraneniavyžadujúce
práceneschopnosť.

14. Odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C. s. p. obsahovo potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti
priznanej náhrady za stratu na zárobku vo výške 4 255,91 € ako vo výroku vecne správne a podľa § 388
C. s. p. čiastočne zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu o náhradu straty na zárobku vo výške
615,02 € ako nedôvodnú zamietol. Suma 4 255,91 € predstavuje rozdiel medzi uplatneným nárokom
náhrady za stratu na zárobku 4 870,93 € a čistou mzdou vyplatenou žalobcovi v mesiaci 09/2020.

15. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil aj druhý uplatnený nárok na náhradu trov právneho
zastúpenia žalobcu v rámci trestného konania vo výške 1 289,71 €. Z rozsudku súdu prvej inštancie
nie je zistiteľné, od ktorého ustanovenia akého právneho predpisu odvodil možnosť priznať tento nárok
žalobcovi v osobitnom civilnom sporovom konaní. Zaoberal sa len výškou trov právneho zastúpenia, či

boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. Žalovaný už v odpore proti platobnému rozkazu
vzniesol námietku, že žalobca touto žalobou o zaplatenie trov právneho zastúpenia v trestnom konaní
ako škody v zmysle občianskeho práva obchádza ustanovenie § 557 ods. 1 Trestného zákona (správne
Trestného poriadku - poznámka odvolacieho súdu) a túto pohľadávku si mal uplatniť v trestnej veci
vedenej na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 22T/94/2020. Táto argumentácia proti dôvodnosti

uplatneného nároku bola prednesená aj na pojednávaní dňa 25.10.2024 pred súdom prvej inštancie
a v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie, z tohto dôvodu odvolací súd v uznesení sp. zn.
17Co/12/2025 zo dňa 26. januára 2026 nevyzýval strany sporu na vyjadrenie k možnému použitiu
ustanovenia § 557 ods. 1 Trestného poriadku (ani na vyjadrenie k § 441 OZ). Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/80/2019 z 25. februára 2021 „Pokiaľ v civilnom

sporovom konaní strana sporu sama vo svojom vyjadrení adresovanom súdu navrhne aplikáciu
niektorého ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu kľúčového pre rozhodnutie veci a toto
jej vyjadrenie je zaslané na vyjadrenie druhej strane sporu, odvolací súd nemá povinnosť postupovať
podľa § 382 Civilného sporového poriadku a vyzývať strany sporu na vyjadrenie sa k prípadnej aplikácii
daného ustanovenia. Ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom

rozhodovaní nebolo použité, je v zmysle § 382 Civilného sporového poriadku ustanovenie, o ktorého
výklad a použitie nežiadala v priebehu konania žiadna zo sporových strán.“

16. Podľa § 557 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení účinnom do 31.12.2020, ak
bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť

na náhradu škody uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie jeho nároku v
trestnom konaní vrátane trov vzniknutých pribraním splnomocnenca.17. Žalobcovi vznikli v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn. 22T/94/2020
trovy v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu škody v podobe trov právneho zastúpenia za
právne služby poskytnuté žalobcovi advokátom JUDr. Ondrejom Szilágyim. Rozsudkom Okresného

súdu Lučenec sp. zn. 22T/94/2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.
zn. 4To/72/2020 z 15.10.2020 bol poškodenému žalobcovi priznaný nárok na náhradu škody. Podľa
§ 557 ods. 1 Trestného poriadku v znení účinnom do 31.12.2020 (dátumy rozhodnutia Okresného
súdu Lučenec a Krajského súdu v Banskej Bystrici v trestnej veci) mala byť povinnosť na náhradu
trov poškodeného uložená odsúdenému v rámci trestného konania. Trestný poriadok upravuje postup

súdu pri rozhodovaní o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške v § 558 ods. 1
tak, že o povinnosti na náhradu trov poškodeného a ich sume... rozhodne po právoplatnosti rozsudku
predseda senátu súdu prvého stupňa alebo ním poverený súdny úradník. Ustanovenia § 557 a § 558
zostali nedotknuté ďalšími novelami Trestného poriadku a sú totožného znenia aj ku dňu rozhodnutia
odvolaciehosúduvtejtoveci.Trestnýporiadokv§558ods.1upravujelenzačiatoklehotynarozhodnutie
opovinnostinanáhradutrovtrestnéhokonania(poprávoplatnostirozsudku),rozhodnutieopovinnostina

náhradutrovtrestnéhokonanianiejeobmedzenéžiadnoulehotou.Povinnosťsúdukonajúcehovtrestnej
veci rozhodnúť o trovách konania poškodeného vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 394/2021-37 z 12.01.2022, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 176/2019 zo dňa 17.12.2019, či rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
5To/97/2024 zo 06.11.2024, z ktorého vyplýva, že trovy poškodeného spojené s uplatnením nároku na

náhradu škody v trestnom konaní nie je možné považovať za „škodu spôsobenú trestným činom“ a preto
na ich náhradu nemožno odsúdeného zaväzovať v odsudzujúcom rozsudku podľa § 287 Trestného
poriadku a potom ani odkázať s nárokom na náhradu škody podľa § 288 Trestného poriadku na civilný
proces.

18. Viazanosť civilného súdu s rozhodnutím príslušných orgánov v trestnom konaní v zmysle § 193 C.
s. p. sa vzťahuje len k rozhodnutiu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny
delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal. Trestným rozhodnutím o škode
a jeho výške civilný súd nie je viazaný (podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 389/2024-18 z 27.08.2024).

19. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému v sume 1 289,71 € nie je škodou vzniknutou žalobcovi
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, v tejto časti nebola žaloba dôvodná, preto odvolací súd
podľa § 388 C. s. p. zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. Žalobca listom z 1. februára 2021 vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody uplatňovanej
v tomto konaní (náhrady za stratu na zárobku aj trov trestného konania) v lehote 5 dní od doručenia
výzvy.Nazákladetejtovýzvysiuplatňovalvžalobezceléhouplatnenéhonárokuajúrokyzomeškaniavo
výške 5 % ročne od 09.02.2021 do zaplatenia. Žalovaný v priebehu konania na súde prvej inštancie ani
v odvolacom konaní nepoprel doručenie výzvy na úhradu dlhu ani omeškanie so splnením peňažného

záväzku. Úroky z omeškania vo výške 5 % ročne podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka prináležia žalobcovi len z priznanej istiny 4 255,91 € od 09.02.2021 do
zaplatenia. Vo zvyšku bola žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodná zamietnutá.

21. Žalobca si v konaní uplatňoval nárok na náhradu škody vo výške 6 160,64 € spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 09.02.2021. Úroky z omeškania z uplatneného nároku
istiny za obdobie od 09.02.2021 do rozhodnutia odvolacieho súdu 31.03.2026 by činili 1 584,04 €. Pre
účely ustálenia pomeru úspechu strán v spore je potrebné za uplatnený nárok považovať sumu 6 160,64
€ + úroky z omeškania 1 584,04 €. Rozhodnutím odvolacieho súdu bola žalobcovi priznaná náhrada
škody vo výške 4 255,91 € a úroky z omeškania z tejto sumy od 09.02.2021 do zaplatenia. Úroky

z omeškania z priznanej istiny 4 255,91 € sadzbou 5 % ročne ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu do
31.03.2026 sa rovnajú sume 1 094,29 €. Z uplatneného nároku 7 744,68 € (6 160,64 + 1 584,04 = 100 %)
uspel žalobca so svojím nárokom vo výške 5 350,20 € (4 255,91 + 1 094,29 = 5 350,20 €), čo predstavuje
69,08 % uplatneného nároku. Žaloba o istinu a úroky z omeškania bola zamietnutá v rozsahu 2 394,48
€ (30,92 % uplatneného nároku). Pomer úspechu a neúspechu strán v spore pre účely rozhodnutia

o trovách konania podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku je 38,16 % v prospech žalobcu.
V takejto výške podľa výsledku konania a zásady úspechu v spore vznikol žalobcovi nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému ako neúspešnej strane v spore.22. Žalovaný žiadal v odvolaní na rozhodnutie o trovách konania aplikovať ustanovenie § 257 Civilného
sporového poriadku a náhradu trov konania nepriznať žalobcovi z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
za ktoré v odvolaní z 18.12.2024 žalovaný označil, že sa skutku dopustil ako mladistvý, študent bez

finančnéhopríjmu,nedisponuježiadnymmajetkom,pretobolnútenýpožiadaťobezplatnúprávnupomoc
Centrum právnej pomoci a jeho žiadosti bolo aj vyhovené. Lustráciou príjmov žalovaného v Sociálnej
poisťovni za obdobie od 01.07.2024 do 18.03.2026 odvolací súd zistil, že za žalovaného v právnom
vzťahu označenom Sociálnou poisťovňou ako ZECD2PR odvádzal odvody zamestnávateľ P. L. L. so
sídlom v Hnúšti, kód ZECD2PR poistného vzťahu používaného Sociálnou poisťovňou znamená dohodár

– dohoda o pracovnej činnosti s pravidelným príjmom. V období od 16.09.2024 do 30.09.2024 dosiahol
žalovaný u P. L. L.. Hnúšťa príjem len 47,41 € brutto. Ďalší poistný vzťah vykazovaný Sociálnou
poisťovňou od 16.09.2025 u zamestnávateľa A. – G. Q. B., L. „F. L. O.“, L. L. R. F. je definovaný
kódom ZEC – zamestnanec. Žalovaný je teda od septembra 2025 až do februára 2026 zamestnancom
zamestnávateľa A. – G. Q. B., L. „F. L. O.“ s príjmom v rozmedzí od 457,82 € za 09/2025 po vyše 1 000,- €
brutto v období od 10/2025 do 02/2026. Ku dňu rozhodnutia odvolacieho súdu nie je žalovaný študentom

bez príjmu, ale zamestnancom s pravidelným príjmom, preto nebol dôvod na aplikáciu § 257 Civilného
sporového poriadku z hľadiska sociálnych pomerov žalovaného.

23. O výške trov, ktoré žalobcovi vznikli a majú byť uhradené žalovaným, bude rozhodovať podľa § 262
ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej, z toho dôvodu je povinnosť

náhrady trov konania zo strany žalovaného viazaná na právoplatnosť uznesenia súdu prvej inštancie
o výške trov žalobcu.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výškyminimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis
(§ 127 ods. 1 C. s. p.).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou
o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C. s. p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Ak neboli splnené podmienky podľa § 429 C. s. p., resp. dovolanie má vady podľa § 429 C. s. p. napriek
riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa § 429 C. s. p. v odvolacom konaní, resp. napriekvýzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch
neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne (§ 447 písm. e) C. s. p. v spojení s §
436 ods. 1 C. s. p.).