Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 9, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7To/25/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325011204
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2325011204.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov

JUDr. Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaných A. B. a spol., pre zločin
lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaných A. B., nar. XX.XX.XXXX v B. a C. D., nar.
XX.XX.XXXX v B., obaja t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra, proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo 16.01.2026, č. k. 31T/46/2025-653, na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.04.2026 v Trnave takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok vo výroku o
treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovanému C. D. zrušuje.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný C. D., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom D. XXXX/X, B., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS
Nitra,

o d s u d z u j e

podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. l), § 38 ods. 2 a § 39 ods. 5 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného A. B. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 16.01.2026, č. k. 31T/46/2025-653 (ďalej aj
napadnutý rozsudok) okrem iného uznal obžalovaných A. B. a C. D. (ďalej len obžalovaní) za vinných
zo zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

D. B. s vopred uváženým úmyslom, spočívajúcom v použití fyzického násilia za účelom zmocnenia
sa bližšie nezisteného množstva finančných prostriedkov, prípadne iných cenností, po predchádzajúcej

vzájomnej dohode s A. B. a C. D., na základe predchádzajúcej telefonickej komunikácie cez aplikáciu
Messenger vylákala poškodeného E. F. dňa 22.06.2025 v čase o 20.30 hod. na stretnutie do mesta
Galanta, na parkovisko k Nemocnici s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta, odkiaľ ho pod zámienkou
vyzdvihnutia mikiny a pozretia mačky vylákala do bytu č. XX, nachádzajúcom sa na 1. poschodí vbytovom dome na adrese G. XX, H., ktorý mal C. D. v podnájme a v ktorom D. B. prechodne bývala aj s
C. D. a A. B., pričom v čase o 20.44 hod. podľa dohody napísala cez aplikáciu Messenger A. B., aby prišli
do bytu, načo okolo 21.00 hod. do bytu vošiel A. B., ktorý sa poškodenému E. F. predstavil ako manžel D.

B. a začal sa poškodenému E. F. verbálne vyhrážať, že ho to bude veľa stáť, že ako to chce riešiť a žiadal
od neho peniaze, pričom držal v ruke plynovú krátku strelnú zbraň, čiernej farby, o ktorej si poškodený
E. F. myslel, že je pravá a ktorú si vzal, aby poškodený E. F. nadobudol obavu a vážnosť zo situácie,
načo po chvíli vošiel do bytu C. D., ktorý ihneď fyzicky napadol poškodeného E. F. tým spôsobom, že ho
opakovane asi desaťkrát udrel päsťami a kopal nohami do oblasti hlavy a hrudníka, načo si C. D. takisto

vzal z izby plynovú krátku strelnú zbraň, čiernej farby, z ktorej dvakrát vystrelil smerom na poškodeného
E. F., z čoho jedna strela ho zasiahla do oblasti pravého kolena, pričom A. B. a C. D. sa neustále pýtali
poškodeného E. F., ako to chce riešiť, či má auto a koľko peňazí má na účte a chceli vidieť stav účtu
cez internetbanking v jeho mobilnom telefóne, načo poškodený E. F. uviedol, že nemá peniaze, lebo
vyplácal úver a nenápadne vypol mobilný telefón, následne ho C. D. opätovne fyzicky napadol tak, že
ho asi desaťkrát udrel päsťami a kopal nohami do oblasti hlavy a hrudníka, v dôsledku čoho poškodený

E. F. spadol na zem a roztrhli sa mu dve zlaté retiazky, z toho jedna retiazka o hrúbke asi 0,5 cm,
tvorená okami s príveskom v znamení škorpióna o veľkosti približne 2 x 1,5 cm, na zadnej strane s
gravírovaním textu: „I. A. J. XX-XX" a jedna retiazka o hrúbke asi 0,5 cm, plochejšieho vyhotovenia s
hustejšími okami s príveskom v tvare pergamenu - zošúľaného papiera o veľkosti približne 1 x 1 cm,
kde bolo vygravírované veľké tlačené písmeno „E.“, ktoré mal na krku, po čom mu A. B. povedal: „Daj

sem retiazky a pál do piče“, následne poškodený E. F. položil retiazky na stôl a z bytu odišiel, pričom
C. D., A. B. a D. B. spoločne odcudzené retiazky odovzdali dňa 23.06.2025 v čase po 10.12 hod. za
finančnú odplatu vo výške 1010,90 € v záložní Breva na ulici Páričková 5 v Bratislave, z ktorej sumy časť
spoločne minuli na stravu a dopravu a zostávajúcu časť vo výške 900 € si rovným dielom rozdelili po 300
€, čím uvedeným konaním poškodenému E. F. spôsobili drobné zranenia: odreniny kolena, hrudníka

a hlavy, ktoré si vyžiadali jednorazové lekárske ošetrenie v Nemocnici s poliklinikou Svätého Lukáša
Galanta a odcudzením dvoch kusov zlatých retiazok mu spôsobili majetkovú škodu v sume 1 115 €
podľa odborného vyjadrenia.

Okresný súd za to obžalovanému B. uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm.

l) a § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 roky a 8 mesiacov, na výkon ktorého
ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia. Okresný súd zároveň rozhodol podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a obžalovanému
uložil trest prepadnutia vecí: - airsoftová krátka strelná zbraň UX TDP45, kaliber 4,5 mm, výr. číslo:
D22J077651, so zásobníkom, plynovou bombičkou CO2 Umarex a puzdrom s náhradnými guličkami, 6

ks bombičiek CO2 Umarex a plastová fľaška s obsahom kovových guličiek Umarex.

Okresný súd za to obžalovanému D. uložil podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 36 písm.
l), § 37 písm. m) a § 39 ods. 5 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, na výkon
ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia. Okresný súd zároveň podľa § 73 ods. 2 písm. c) a § 74 ods. 1 Trestného zákona
uložil obžalovanému ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody tak okresný súd postupom podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku
zaviazal obžalovaných (vrátane obžalovanej D. B.) spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému K. L.

- L., M.: XX XXX XXX, N. O. J. P. X, D., škodu vo výške 580,90 €, pričom podľa § 288 ods. 2 Trestného
poriadku poškodeného odkázal so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. A podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku poškodeného E. F., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Q. P. G. XXX, odkázal s
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor vzdal
práva na podanie odvolania, obžalovaný B. sa nevyjadril k opravnému prostriedku a obžalovaný D.
podal odvolanie čo do výroku o treste.

V zákonnej lehote podal aj obžalovaný B. odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu a to do výroku

o treste a uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane prísny a to vzhľadom na jeho postoj
k trestnej činnosti, spoluprácu počas vyšetrovania ako aj na vyhlásenie o vine, keď sú dané dôvody na
mimoriadnezníženietrestu.Kuskutkusapriznalasvojekonanieoľutoval.Mázato,ževzhľadomnajeho
pomery ako aj okolnosti prípadu, spoluprácu počas vyšetrovania ako aj na vyhlásenie o vine, použitietrestnej sadzby ustanovenej zákonom za uvedený trestný čin je neprimerane prísne a na zabezpečenie
ochrany spoločnosti stačí aj trest kratšieho trvania. Navrhol, aby odvolací súd jeho odvolaniu v celom
rozsahu vyhovel.

Obžalovaný D. odvolanie odôvodnil (aj) sám a uviedol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil pomer
poľahčujúcich okolností, keď aktívne spolupracoval a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní.
Okrem toho v rámci svojich možností nahradil zatiaľ škodu vo výške 130 eur a má v pláne v čo najkratšej
dobe škodu úplne uhradiť. Má preto za to, že mu mali byť priznané poľahčujúce okolnosti podľa § 36

písm. l), písm. n) a písm. k) Trestného zákona. Zároveň vyslovil názor, že nepodmienečný trest odňatia
slobody by mal byť tou poslednou možnosťou riešenia boja s kriminalitou, pričom trestné konanie má
sledovať preventívny resocializačný cieľ a má prispieť k polepšeniu a náprave páchateľa. On zaujal
sebakritický postoj k trestnej činnosti od prvého momentu jeho zadržania a považuje za spravodlivé, aby
bol odmenený miernejším trestom. Navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1
písm. e) Trestného poriadku vo výroku o treste zrušil a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci

sám rozhodol.

Obžalovaný D. prostredníctvom obhajcu v písomne odôvodnenom odvolaní uviedol, že okresný súd
nesprávne vyhodnotil neexistenciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, ako aj
podľa § 36 písm. k) Trestného zákona a naopak aplikoval § 37 písm. m) Trestného zákona. Obžalovaný

sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil (aj keď zatiaľ neprávoplatne) a okresný súd
tedanemalaplikovaťpriťažujúcuokolnosťpodľa§37písm.m)Trestnéhozákona.ObžalovanýD.navyše
napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, keď sa dobrovoľne dostavil na policajnú stanicu, poskytol
údaje na zvyšných spolupáchateľov, a taktiež nahradil podstatnú časť vzniknutej škody, čo vyplýva zo
samotného spisu. Poukázal na bežnú rozhodovaciu prax súdov v Trnavskom kraji, kde pri zločinoch s

dolnou hranicou trestnej sadzby 7 rokov aj pri závažných drogových trestných činoch v prípade dohody
o vine a treste, alebo „vyhlásenia“, súdy pravidelne ukladajú minimálny stupeň stráženia, (a to často aj
u osôb, ktoré už boli vo výkone trestu.) a taktiež sa štandardne ukladajú tresty vo výške 4 rokov a 8
mesiacov, niekedy aj nižšie, a to aj u páchateľov závažnejšej drogovej trestnej činnosti. V jeho prípade sa
nejedná o tak vážne trestnoprávne narušenú osobu, aby účel trestu nemohol byť dosiahnutý trestom v

trvaní 4 roky a 8 mesiacov rovnako ako u obžalovaného B.. Namietal, že prvostupňový súd tento výrazný
rozdiel v rozsahu 1 roka a 4 mesiacov odôvodnil údajným väčším podielom na skutku z jeho strany,
avšak skutok zosnovali B. so B., on sa v podstate len pripojil, keďže B. v tom čase konala v jeho byte.
Nepovažuje potom vôbec za spravodlivé, keď D. B. vyviazla s podmienečným trestom, A. B. s trestom
odňatia slobody na maximálne zníženej hranici a on s trestom vo výške 6 rokov. Navrhol, aby odvolací

súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste v časti uloženej dĺžky trestu zo 6 rokov na
4 roky a 8 mesiacov, a aby nariadil jeho výkon v ústave s minimálnym stupňom stráženia, alternatívne,
aby odvolací súd zrušil výrok o treste a vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Svoje odvolanie obžalovaný doplnil podaním prostredníctvom obhajcu, ktoré bolo krajskému súdu

doručené dňa 02.04.2026, keď k nemu pripojil uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.02.2026,
č. k. 3Tos/246/2025-213.

Za účelom prejednania odvolania obžalovaných nariadil Krajský súd v Trnave termín verejného
zasadnutia na 09.04.2026, ktorého sa zúčastnili prokurátor krajskej prokuratúry, obhajcovia

obžalovaných a obžalovaní.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, keď výsluch obžalovaných realizoval prostredníctvom
videokonferenčného zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, pričom strany proti takémuto postupu
námietky nemali.

Pokiaľ ide o priebeh verejného zasadnutia, predsedníčka senátu podala správu o stave veci so
zameraním na otázky, ktoré treba riešiť. Zároveň krajský súd postupom podľa § 326 ods. 5 Trestného
poriadkudoplnildokazovanieatooboznámenímuzneseniaKrajskéhosúduvTrnavezodňa10.02.2026,
č. k. 3Tos/246/2025-213 a odpisu registra trestov obžalovaného D.. Z doplneného dokazovania mal

krajský súd za preukázané, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého
mu trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo dňa 187.12.2023, sp. zn. 14T/91/2023, osvedčil
a hľadí sa na neho akoby nebol odsúdený. Následne sa pristúpilo ku konečným návrhom, v rámci ktorých
prokurátor navrhol odvolanie obžalovaných ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.Obhajca obžalovaného B. žiadal odvolaniu vyhovieť a obžalovanému uložiť v zmysle § 39 ods. 1, ods. 5
Trestného zákona uložiť trest kratšieho trvania. Obhajca obžalovaného D. s poukazom na zmenu, keď
sa na obžalovaného hľadí akoby nebol odsúdený, navrhol, aby odvolací súd obžalovanému uložil trest

vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov. Obžalovaní sa pripojili k návrhu svojich obhajcov, pričom obaja žiadali
o uloženie nižšieho trestu.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné

podmienky.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

KrajskýsúdvTrnave akosúdodvolací,nazákladeriadneavčaspodanéhoodvolania natooprávnenou
osobou - obžalovanými, postupom podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a

odôvodnenosť napadnutých výrokov, proti ktorým obžalovaní podali odvolanie. Na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1
Trestného poriadku.Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného D. je
dôvodné, avšak odvolanie obžalovaného B. vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.

Pokiaľ ide o primeranosť a zákonnosť výroku o treste, je potrebné pripomenúť, že pri úvahách o druhu a
výmeretrestupostupujekaždýsúdvzmyslezásadakritériírozhodnýchpreukladanietrestovuvedených
v ust. § 33a, § 34 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň

vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe

hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť
vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.

Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa
a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom

treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti.Spravodlivéavčasnéuloženietrestudáva ostatnýmčlenomspoločnostinajavo,žekonanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a
posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie,
negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v
každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom, či ohroziť jej dôveru v
spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane prísne
tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom spáchal, a

preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy
páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom
v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže
dôjsť.Spravodlivosťtrestujetakmožnépovažovaťajzapredpokladprerastaniarepresívnehopôsobenia

trestu do pôsobenia výchovného.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovanýcha ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu, avšak od jeho rozhodnutia došlo
k zmene v tom, že na osobu obžalovaného D. treba nahliadať ako na osobu, ktorá nebola odsúdená.

Okresný súd správne postupoval, keď obom obžalovaným priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. l) Trestného zákona. Pokiaľ ide o nepriznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. n), písm.
k) Trestného zákona, krajský súd uvádza, že okresný súd postupoval správne. Krajský súd žiadnu
aktívnu významnú spoluprácu obžalovaných nevzhliadol, pričom priznanie obžalovaných k spáchaniu
trestného činu a jeho úprimné oľutovanie už majú obžalovaní zohľadnené aplikáciou poľahčujúcej

okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm.
n) Trestného zákona si vyžaduje aktívnu účasť páchateľa pri vyšetrovaní trestnej činnosti, a to
najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného
činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje
na objasnení trestného činu. Pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti spočívajúcej v napomáhaní
príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti sa vyžaduje určitá aktivita obvineného vo vzťahu

k orgánom prípravného konania, ktorého účelom je objasňovanie trestnej činnosti, spočívajúca v
poskytnutí takej súčinnosti, bez ktorej by k objasneniu určitých podstatných skutkových okolností došlo
len s vynaložením nezanedbateľného úsilia orgánov činných v trestnom konaní. Poľahčujúcu okolnosť
podľa§36písm.n)Trestnéhozákonaniejemožnépriznaťautomatickyspoluspoľahčujúcouokolnosťou
podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda len na základe samotného priznania sa obžalovaných.

Navyšeneuniklopozornostikrajskéhosúdu,žeobžalovanýB.podalsťažnosťprotiuzneseniuovznesení
obvinenia a namietal dôveryhodnosť poškodeného, pričom obžalovaný D. vo svojej sťažnosti rovnako
popieral spáchanie trestného činu lúpeže pre absenciu úmyslu prisvojiť si cudziu vec násilím alebo
hrozbou bezprostredného násilia. Navyše obaja obžalovaní v procesnom postavení obvinených dňa
24.06.2025 odmietli vypovedať. Na jednej strane samozrejme obžalovaní sú oprávnení podať opravný

prostriedok a odmietnuť vypovedať v procesnom postavení obvinených, ale na strane druhej, treba ich
konanie vyhodnotiť aj v súvislosti s ich tvrdením, že od začiatku s orgánmi činnými v trestnom konaní
spolupracovali, čo sa nezakladá na pravde.

K poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Trestného zákona treba uviesť, že obžalovaný D.

(ako sám prezentoval) uhradil škodu len čiastočne, a keďže nedošlo k úhrade celej škody, nemožno
konštatovať priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti. Pre použitie tejto poľahčujúcej okolnosti je základným
predpokladom náhrada škody alebo odstránenie škodlivých následkov trestného činu. Pri odstránení
škodlivých následkov trestného činu zákon nevyžaduje, aby páchateľ tieto následky úplne odstránil a
aby to urobil osobne, ale stačí, ak k tomu svojim aktívnym zásahom prispel. Pri nahradení spôsobenej

škody musí však ísť o úplnú náhradu škody.

Pokiaľ ide o priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona okresným súdom,
treba uviesť, že doplnením dokazovania na krajskom súde vyplynulo, že táto priťažujúca okolnosť
obžalovanému D. nepatrí, nakoľko sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Odvolací súd ďalej vyhodnotil (ako okresný súd), že v predmetnej trestnej veci je možné postupovať
podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona. Najnižší možný trest odňatia slobody tak prichádzal do úvahy vo
výmere 4 roky a 8 mesiacov. Pokiaľ by chcel súd u obžalovaného B. uložiť trest kratšieho trvania, musel
by zistiť zákonné podmienky na postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd nezistil žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu podľa odseku 1
§ 39 Trestného zákona, keď okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie
povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej
podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú

z obvyklých prípadov takýchto trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní
trestu. Okolnosťami prípadu však môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou
príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Pomery
páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu
páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne

citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam
okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru,
z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ
pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery,ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný stav
a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.). Za pomery
páchateľa odôvodňujúce postup podľa tohto ustanovenia možno považovať vážnu chorobu páchateľa,

závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku, stav zníženej príčetnosti páchateľa, ak
nie je možný iný zákonný postup, starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných a
pod. Žiadne takéto skutočnosti odvolací súd nezistil a obžalovaný na takéto skutočnosti v podstate ani
nepoukázal, preto jeho odvolanie nebolo možné vyhodnotiť inak ako odvolanie nedôvodné.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného D. treba vždy pri postupe podľa § 39 ods. 5 Trestného zákona
zvažovať, či práve trest kratšieho trvania, teda trest uložený obžalovanému pod dolnú hranicu trestnej
sadzbyustanovenejtrestnýmzákonombudezákonný,dôvodný,primeraný,spravodlivýazodpovedajúci
tak požiadavke individuálnej a generálnej prevencie.

Krajský súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne,

keď na rozdiel od okresného súdu nepriznal obžalovanému žiadnu priťažujúcu okolnosť. Zároveň však
prihliadol na mieru jeho konania, ktoré prispelo k spáchaniu trestného činu, keď obžalovaný ako vošiel
do bytu ihneď fyzicky napadol poškodeného, dokonca dvakrát vystrelil z plynovej krátkej strelnej zbrane,
pričom jedna strela zasiahla poškodeného do oblasti pravého kolena, následne ho opätovne fyzicky
napadol, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem a roztrhli sa mu dve zlaté retiazky. Zároveň nie je

pravdou tvrdenie obžalovaného, že skutok zosnovali obžalovaný B. a obžalovaná B., keď zo skutkovej
vety vyplýva, že išlo o spoločnú dohodu obžalovaných.

Takto uložený trest podľa názoru krajského súdu zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej
prevencie a bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu sledovaného Trestným

zákonom a súčasne aj morálne odsúdi konanie obžalovaného spoločnosťou. Krajský súd obžalovaného
na výkon trestu v súlade s § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol pred spáchaním skutku v
posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Z vyššie uvedených dôvodov potom bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku
krajského súdu.

Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.