Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 3, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/34/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1125010894
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1125010894.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Gašparovou, vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpená kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: E. Y.Á., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. N. X, J., t.č. bytom X. XX, L., zastúpená: JUDr. Martin Gavuliak, advokát
so sídlom Klincová 37, Bratislava a otca: E. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.. P. XX, L., zastúpený:
JUDr. Margaréta Chlebová, advokátka so sídlom Pod Vtáčnikom 3, Bratislava, o návrhu otca na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá Y. Y., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti otca.

II. Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
III. Matka je povinná prispievať na výživu maloletej Y. Y., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 200 €
mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám otca od 03.03.2025.
IV. Zročné výživné za obdobie od 03.03.2025 do 31.01.2026 vo výške 1.528 € súd povoľuje matke
splácať v mesačných splátkach vo výške 70 € spolu s bežným výživným počnúc mesiacom marec 2026,
pod následkom straty výhody splátok.
V.Matkajeoprávnenástretávaťsasmaloletoukaždýpárnytýždeňvnedeľuod10.00hod.do14.00hod.,

pričom si maloletú vyzdvihne a odovzdá v mieste bydliska otca. Otec je povinný maloletú na stretnutie
s matkou riadne pripraviť.

VI. Vo zvyšku súd návrh otca na určenie výživného zamieta.

VII. Vo zvyšku súd návrh matky na úpravu styku zamieta.

VIII. Súd zamieta návrh otca na určenie priezviska maloletej.

IX. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným Mestskému súdu Bratislava I dňa 03.03.2025 a z dôvodu vecnej nepríslušnosti
odstúpeným Mestskému súdu Bratislava II dňa 07.03.2025, sa otec domáhal úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletej. Maloletú dcéru navrhoval zveriť do svojej osobnej
starostlivosti s tým, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej sumou 500 € mesačne, počnúc
01.01.2025,atovždydo20.dňavmesiacivopreddorúkotca.Nedoplatoknavýživnomjematkapovinná

zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozsudku. Matka je oprávnená stýkať sa s maloletou
každý párny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod., výlučne v prítomnosti otca.2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že matka maloletej odišla zo spoločnej domácnosti 22.10.2024 a
od tohto dátumu sa nepodieľa na spoločnej výchove maloletej. Od začiatku kalendárneho roka 2025
prestala maloletú podporovať aj finančne. Odmieta sa taktiež dohodnúť na výchove a výške výživného.

Matka nejaví o maloletú náležitý záujem, odmieta akýkoľvek kontakt aj s otcom. Vzhľadom k tomu, že
rodičia spolu nežijú a o výkone rodičovských práv a povinností sa nedohodli, pretože matka odmieta
komunikovať, treba aby vo veci rozhodol súd.

3.Vpriebehusúdnehokonaniaotecupravilpetitsvojhonávrhuanavrhoval,abybolamaloletáY.zverená

do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať
jej majetok, styk matky s maloletou sa neupravuje a matka je povinná prispievať na výživu maloletej
sumou vo výške 500,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca a to od podania
návrhu. Zároveň žiadal, aby súd určil, že priezvisko maloletej je Z..

4. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že v období jej pracovného pomeru u

spoločnosti R. okrem oficiálne priznaného a doloženému príjmu dostávala aj časť výplaty v hotovosti,
podľa požiadavky zamestnávateľa. Celkový čistý mesačný príjem bol cca 1200 EUR. Dôvodom jej
odchodu z pracovného pomeru bolo vážne psychické vyhorenie, ktoré sa zhoršovalo a spôsobovalo
vážne problémy pri plnení pracovných povinností. Počas 6-ročného vzťahu s bývalým partnerom -
otcom maloletej bola opakovane psychicky a fyzicky týraná, čo vyústilo do dlhodobého terapeutického

a psychologického liečenia a v konečnom dôsledku aj do závažného psychického vyhorenia. Jej
životná situácia sa stala natoľko kritickou, že sa v júni 2025 pokúsila o samovraždu, čo považuje za
dôkaz vážnosti jej obáv o vlastnú bezpečnosť. Z tohto dôvodu je pre ňu kľúčové, aby jej údaje neboli
sprístupnené druhej strane a aby sa s nimi nakladalo ako s dôvernými informáciami. V súčasnosti je bez
trvalého zamestnania a pracuje iba na príležitostných brigádach. Jej príjmy sa pohybujú medzi 100 - 300

EUR mesačne (príležitostne aj viac), v závislosti od dostupnej práce. Výplaty sú prevažne v hotovosti.
Aktuálne býva u známeho, kde mesačne prispieva na spolunájom symbolickou sumou 80 EUR. Nie
sú v partnerskom ani inom blízkom vzťahu a daná osoba si neželá byť v súdnom spise uvedená ani
s matkou akokoľvek spojovaná, vrátane zverejnenia adresy. Ďalej matka platí základné náklady ako:
dobíjanie kreditu na telefón podľa finančných možností v danom mesiaci; strava a doprava, keďže sa

pohybuje mimo Bratislavy a často dochádza kvôli brigádam a pohovorom (70-100 Eur); hygienické
potrebyzabezpečujevnevyhnutnejmiere(do20Eur).Oblečeniesinekupuje,máeštezásobyzminulosti
a snaží sa žiť veľmi šetrne. Za obdobie, ktoré pokrýva tento prípad, predstavujú jej výdavky v prospech
maloletého dieťaťa a bývalého partnera celkovú sumu 4319 EUR. Tieto výdavky zahŕňajú nasledujúce
položky: platby priamo na účet bývalého partnera - pravidelné príspevky podľa dohody; platby za škôlku

a stravu v škôlke; úhrady za tanečný krúžok; platby za nájomné bytu na Jasovskej ul. (od októbra 2024
do januára 2025), ktoré celkovo predstavujú 820 EUR; balíčky s oblečením a potrebami pre dieťa, ktoré
dostávala od svojej známej; drobné výdavky na darčeky k narodeninám a Vianociam a nákupy, ktoré boli
doručované domov, ako aj ďalšie bežné životné náklady. Tieto platby sú nutné pre zabezpečenie potrieb
maloletého dieťaťa, ako aj na pokrytie základných životných výdavkov pre domácnosť. Od januára 2025

výdavky na maloleté dieťa a bývalého partnera neustále rastú, preto sú uvedené sumy ešte vyššie, než
v súčasnosti.

5. Vo svojich neskorších písomných vyjadreniach matka uviedla, že od polovice mája do októbra 2025
bola pracovne neaktívna, teda bez akéhokoľvek pracovného pomeru, dohody alebo inej zárobkovej

činnosti. V uvedenom období bola v zdravotnej poisťovni samoplatcom, pričom finančné prostriedky
potrebné na zabezpečenie základných životných potrieb si požičala. Tieto prostriedky jej boli vyplatené
až koncom roka, v čase, keď sa postupne začala stabilizovať a pracovať na zlepšení svojej situácie. V
súčasnosti pracuje na dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu 10 hodín týždenne za 6,- eur na hodinu
v hrubom. Ide o nízkopríjmový a časovo obmedzený pracovný úväzok. Na základe svojich reálnych

možností, aktuálneho príjmu a výdavkov navrhuje určenie výživného v maximálnej výške 170,- eur
mesačne, ktorú je schopná dlhodobo a zodpovedne plniť bez ďalšieho zadlžovania. Hypotetické výživné
nie je možné počítať z príjmu z minulosti vo výške 1200,- eur, nakoľko toto bolo platené v rámci „sivej
ekonomiky“ v hotovosti, bez výplatnej pásky a bez zrážania odvodov a dane a to za pracovnú dobu
prekračujúcu zákonom povolený pracovný čas. Matka vtedy pracovala často aj 16 hodín denne, zatiaľ

čo otec bol v danom čase doma bez práce dobrovoľne nezamestnaný. Matka je vyučená v obore D..
Priemerná mesačná mzda v tomto odbore v X. kraji podľa údajov Štatistického úradu je 950,- eur
mesačne. Podľa metodiky MS SR by výživné malo dosahovať pri dieťati v predškolskom veku 18 %
čistého príjmu, čo by z uvedenej priemernej mzdy potom predstavovalo 171,- eur mesačne. Otec brániakémukoľvek stretávaniu matky s maloletou bez racionálneho a preukázaného, resp. čo i len tvrdeného
dôvodu. Matka preto navrhuje upraviť styk s maloletou každú párnu nedeľu od 10.00 hod do 14.00 hod,
počas letných prázdnin od 13.07. od 10.00 hod do 19.07. do 17.00 hod.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s rodným listom
maloletej, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov, Dohodou o skončení dohody o pracovnej činnosti zo
dňa 21.05.2025, potvrdeniami o bankových prevodoch z účtu matky, detailmi bankových platieb otca,
výpismi z bankových účtov oboch rodičov, výdavkovými dokladmi, potvrdením o návšteve materskej

školy, Zmluvou o poskytnutí úveru na bývanie otca zo dňa 20.07.2020, lekárskou správou maloletej
z pedopsychiatrického vyšetrenia zo dňa 11.06.2025, správou z Centra poradenstva a prevencie
Bratislava zo dňa 28.10.2025, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil
nasledovný stav veci.

7. Maloletá Y. sa narodila z mimomanželského vzťahu svojich rodičov. Navštevuje materskú školu. Má

ADHD, pravidelne navštevuje štátneho psychológa, s čím zatiaľ nie sú spojené výdavky. Náklady na
maloleté dieťa otec vyčíslil na sumu 600,- eur mesačne a zahrnul medzi ne: bývanie nájom 110,- eur,
strava 120,- eur, školské poplatky a stravné v škôlke 155,- eur, oblečenie a obuv 50,- eur, lieky a vitamíny
15,- eur, zdravotná starostlivosť (očný lekár, zubný lekár, psychológ) 30,- eur, hygiena a kozmetika 25,-
eur, cestovné 30,- eur, voľnočasové aktivity (bicykel, knihy, hračky) 15,- eur, výlety, kino, dovolenka 40,-

eur, výdavky na oslavy narodenín a menín 10,- eur. V októbri 2025 otec hradil poplatok za gymnastiku
vo výške 110,- eur, vstupné vyšetrenie u zubára predstavovalo sumu 48,- eur.

8. Matka maloletej pracuje prevažne na dohody o pracovnej činnosti. V období od 01.09.2024 do
22.05.2025 pracovala pre spoločnosť R. J. R..K..S.., kde jej oficiálny príjem v zmysle predložených

výplatných pások nepresahoval výšku 50,- eur mesačne netto. Podľa vlastného vyjadrenia však matka
dostávala časť výplaty aj v hotovosti, podľa požiadavky zamestnávateľa. Celkový čistý mesačný príjem
matky tak bol vo výške cca 1200,- Eur. V súčasnosti je bez trvalého zamestnania a pracuje iba na
príležitostných brigádach. Podľa vyjadrenia matky sa jej aktuálne príjmy pohybujú v sume 100 - 300,-
eur mesačne, niekedy aj viac, v závislosti od dostupnej práce. Výplaty dostáva prevažne v hotovosti.

Aktuálne býva u známeho, kde prispieva na spolunájom sumou 80,- eur mesačne. Inú vyživovaciu
povinnosť nemá.

9.Otecmaloletejjezamestnaný,podľavlastnéhovyjadreniajehoaktuálnypríjemdosahujevýšku1.100,-
eur mesačne netto. Svoje mesačné výdavky otec vyčíslil celkovo na sumu 1017,87 eur a zahrnul sem:

bývanie vrátane energií 440,46 eur, TV a internet 28,50 eur, strava 200,- eur, oblečenie a obuv 31,67
eur, lieky a vitamíny 25,- eur, zdravotná starostlivosť (zubár, očný lekár) 100,- eur, kozmetika a holič
31,50 eur, mobil 23,- eur, doprava 110,- eur, poistenie 27,74 eur. Na maloletú dcéru aktuálne dostáva
prídavok na dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá.

10. Právna zástupkyňa otca pred súdom uviedla, že trvajú na písomne podanom návrhu, ako aj
na doplnení návrhu. Matka sa už vyše roka s maloletou nestretáva, vychádzajú z toho, že nemá o
stretávaniezáujem,pretonavrhovalizmenuúpravystyku,atotak,abynebolupravený.Čosatýkazmeny
priezviska, otec vybavuje všetky administratívne záležitosti týkajúce sa maloletej, preto si myslí, že by to
bolo jednoduchšie, keby dieťa malo jeho priezvisko. Čo sa týka výdavkov maloletej, tie zodpovedajú jej

reálnym výdavkom. Maloletej platí za stravu v škôlke 69,50 €, poplatok škôlke je vo výške 75 €, náklad na
ZRPŠ je 180 € ročne. Maloletá má zdravotné problémy, musí navštevovať psychológa. Maloletá cestuje
do škôlky v rámci J.. Uvedomujú si, že požadované výživné je v takej výške, ktorá dosahuje takmer
výšku výdavkov na maloleté dieťa, ale matka sa o maloletú nezaujíma, nič na ňu neprispieva. Trvajú
na úprave styku za prítomnosti otca. Čo sa týka výdavkov, na zubára treba náklad, ktorý preukázali,

počítať 2 krát ročne. Predložili doklad na gymnastiku, ktorý je vo výške 37 € mesačne. Výdavky za
zdravotnú starostlivosť budú určite v tej sume, keďže sa predpokladá, že dcéra bude navštevovať
psychológa. Bolo jej to odporučené. Žiadajú, aby matka predložila výpisy z účtu za obdobie od podania
návrhu do konca 11/2025. Boli pripravení uzavrieť rodičovskú dohodu. Vychádzali z príjmov matky
zaznamenaných na jej účte, tie dosahovali priemernú mesačnú výšku 1.350 €, z čoho vychádza výživné

vo výške 240 € mesačne. Žiadajú o prešetrenie pomerov v bydlisku matky, a to s ohľadom na styk. So
stykom nesúhlasia. Navrhovali by vypočuť starú matku maloletej - matku otca, ktorá by mala objasniť,
v akom stave sa nachádzala maloletá v čase, keď matka odchádzala od dcéry. Stará matka chráninajlepší záujem svojej vnučky, bola pri tom, v akom amoku ostala maloletá, keď matka odišla. Matka
neprejavovala žiadny záujem o dcéru, keď mala byť s ňou, bola na mobile.

11. Otec maloletej pred súdom vypovedal, že matka odišla zo spoločnej domácnosti 22.10.2024, došla
v takom stave, že bol nútený privolať políciu, kým polícia došla, tak matka sa z bytu vzdialila. Nie je
si vedomý toho, že by matku týral. Matka mala dlhodobo psychické problémy. Dozvedel sa, že bola
umiestnená aj v reedukačnom ústave. Dcéra navštevovala jasle od 1,5 roka. V mesiaci 9/2024 nastúpila
do štátnej materskej školy, tam ju po 3 mesiacoch vylúčili, keďže napádala iné deti a konštatovali, že

má nevyhovujúce správanie. On bol s ňou doma 3 mesiace, teraz už chodí do škôlky, do tej istej, stále
navštevuje psychologičku. Správanie sa zlepšuje, je tam podozrenie na ADHD. Dcéru vodievala do
škôlky matka, otec nemal žiadne informácie o tom, čo sa v škôlke deje, údajne boli problémy od samého
začiatku. Predtým chodila dcéra do súkromnej škôlky, pokiaľ aj boli problémy, mali motiváciu, aby to
vyriešili. Otcovi prichádzali po odchode matky sms správy, ale to bolo v takom stave, že tá komunikácia
nemala zmysel. Nesúhlasí so stykom bez jeho prítomnosti. Predtým než matka odišla, bola málo s

maloletoubezprítomnostiotca.Keďoniprišlizoškôlky,otecužboldoma.Domarca2025matkaešteako
takprispievalanavýživumaloletejaodfebruára-marcaužneprispela.Zaškôlku astravuvškôlkeplatila
tak do apríla - mája 2025. Matka sa počas tehotenstva správala nezodpovedne, pila, fajčila. To dieťa
neplánovali, matka si ho chcela nechať zobrať. On sa ale k tomu postavil tak, že chcú to dieťa. Poberá
prídavky na dieťa vo výške 60 €, daňový bonus si neuplatňuje, keďže je momentálne nezamestnaný.

Finančne mu pomáhajú rodičia. Zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Prácu
si hľadá, má mať pohovor. Dôvodom, pre ktorý odmieta styk matky s maloletou v jeho neprítomnosti,
je morálny profil matky, jej antispoločenské správanie. Neustále klame, klamala mu, že má ukončené
stredoškolské vzdelanie, dokonca mu poslala odfotené maturitné vysvedčenie. Nevie, či by teraz dcéra
odišla s matkou, on sa s ňou o matke vôbec nebaví. Je zamestnaný od 03.11.2025 ako R., jeho mzda

dosahuje výšku 932 € brutto. Verí tomu, že v januári, vo februári sa zamestná za vyššiu mzdu a na 8
hodinový pracovný čas. Teraz pracuje 14 hodín a potom má 2 dni voľno. Otec nepopiera, že v októbri
2025 dostal oblečenie, popiera však výšku, keďže predtým to boli sumy 37 € a 30 €. Jeho aktuálny príjem
dosahuje mesačne výšku 1.100 € netto. Čo sa týka príjmov matky od fyzických osôb, o pánovi K. sa
matka ešte v čase spolužitia vyjadrovala tak, že len od neho vyťahuje peniaze a pánovi Ď. nahovorila, že

pánK.jeotcomdcéry.Nemôžusidovoliťsúkromnéhopsychológa,dcérachodíkštátnemupsychológovi,
toho navštevujú raz za 3 týždne, za čo nie sú žiadne poplatky.

12. Právny zástupca matky pred súdom uviedol, že matka bola nútená od otca odísť, pretože ju týral,
doslova ju vyhodil z bytu. Súhlasí s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca.

Požadujú úpravu styku s maloletou každú párnu nedeľu od 10.00 hod. do 14.00 hod, počas letných
prázdnin od 13.07. od 10.00 hod. do 19.07. do 17.00 hod s tým, že počas leta má matka záujem zobrať
dcéru niekde na dovolenku, počas bežného roka by styk prebiehal v L.. Čo sa týka výživného, navrhujú
minimálne výživné. Matka prišla o prácu v máji 2025 z dôvodu vyhorenia a neschopnosti dosahovať
požadovaný výkon následkom týrania zo strany otca. Matka si aktívne hľadá prácu, môžu doložiť

doklady. Matka mala predtým príjem 1.200 €, ani z tohto príjmu by podľa Metodiky MS nevychádzalo
výživné, ktoré požaduje otec. So zmenou priezviska matka nesúhlasí, nie sú na to dané dôvody.
Rozdielnosť priezvisk ešte neznamená, že rodič nemôže zastupovať dieťa. Nesúhlasia s prítomnosťou
otca počas styku. Trvajú na úprave styku tak, ako to bolo prednesené na poslednom pojednávaní.
Maloletá má právo na obidvoch rodičov. Navrhujú výživné vo výške 150 € mesačne. Spochybňujú

výdavoknabývanievovýške110€,pripúšťajúvýdavokvovýške85€.Výdavoknaoblečenienepovažujú
za primeraný, primeraný by bol v polovici. Spochybňujú výdavok na zdravotnú starostlivosť vo výške 30
€ je neprimeraný. Rovnako cestovné náklady vo výške 30 € sa zdajú neprimerané. Trvajú na tom, aby
sa oboznámili s výpismi z účtu otca, ktoré boli zaheslované a čo sa týka príjmov matky od fyzických
osôb, išlo o pôžičky a z výpisov z účtu vyplýva, že boli aj vracané. Pokiaľ by súd uvažoval o výživnom v

rozpätí 170 - 180 € mesačne, tak netrvajú na doložení výpisov. Čo sa týka stretávania, dieťa by nebolo
v domácnosti matky každú druhú nedeľu, stretávali by sa na pár hodín, takže by išli na ihrisko, do
detského kútika, týždeň navrhovaný počas letných prázdnin, tak by sa jednalo o dovolenku. Nesúhlasia
s výsluchom starej matky zo strany otca, stará matka je predpojatá voči matke. Otec maloletej je výrazne
nesamostatný, všade ho sprevádza stará matka, on preberá jej názory, stará matka vykrikovala na

chodbe, že nesúhlasí so žiadnym stretávaním a nie je zrejmé, aké sporné otázky by mala preukázať.
Navrhovaná svedkyňa sa vie vyjadriť k veciam, ktoré sa udiali pred rokom, nie k aktuálnej situácii.13. Matka maloletej pred súdom vypovedala, že mnohé veci čo zazneli na pojednávaní boli zahmlené
a otec pracoval len prvý rok ich vzťahu, potom ho živila ona. Denno-denne ju šikanoval, fyzicky na ňu
útočil, neoznámila to, keďže mu nechcela ublížiť. Matka sa kontaktovala s triednou učiteľkou dcéry a tá

jej popisovala správanie otca, ktorý má nepríjemné a pohŕdavé správanie voči personálu. Otca nechcela
provokovať, preto nešla do škôlky za účelom návštevy maloletej. Matka spočiatku navrhovala 100 €
mesačne. Keďbolotecsdcéroudoma,takonapočastohoobdobiaplatilanájom,odoktóbradofebruára
jej nezostalo nič na seba, všetko dávala. Pokiaľ by mal byť styk za prítomnosti otca, tak to sa potom
radšej vzdáva stretnutia s dcérou. Čo sa týka uhradených súm, v októbri 2025 zaplatila pani Z. 50 € za

oblečenie. Od 02.11.2025 sa zamestnala, zatiaľ len na čiastočný úväzok. Má tam dohodnutú odmenu 8
€ na hodinu brutto. Má zdravotné problémy, nemôže dlho stáť, nemôže sa zamestnať v reťazci.

14. Kolízny opatrovník maloletej navrhoval zveriť maloletú do osobnej starostlivosti otca, styk navrhuje
neupraviť, pokiaľ by sa mali rodičia problém dohodnúť, tak potom styk striktne stanoviť. Výživné
vzhľadom k veku maloletej navrhujú maximálne 200,- eur. Na výške výživného trvajú, je primerané veku

maloletej. Čo sa týka úpravy styku, tak nevidia problém v tom, že by sa matka s dcérou stretla každú
druhú nedeľu tak, ako navrhuje. Čo sa týka šetrenia, vedeli by ho vyriešiť cez dožiadanie.

15. Právna zástupkyňa otca vo svojej záverečnej reči uviedla, že trvajú na podanom návrhu tak, ako
ho upravili svojím podaním zo dňa 17.10.2025. Majú za to, že z prehľadov finančných prostriedkov

prijatých na účet matky je jednoznačne preukázané, že jej príjem predstavuje sumu minimálne vo výške
1350,- eur. Okrem toho matka má možnosť sa zamestnať aj v iných zamestnaniach s vyšším príjmom
vzhľadom k tomu, že jej zamestnanie je v odbore D.. Aktuálne minimálne mzda v Lidli predstavuje
sumu vo výške 1900,- eur. Matka neprejavuje žiaden záujem o maloletú, považujú to len za obštrukciu
v danom konaní s cieľom znížiť výšku vyživovacej povinnosti. Matka sa ani medzi pojednávaniami s

maloletou dcérou nestretla, nekontaktovala otca za účelom stretnutia, nenavštívila maloletú dcéru v
škôlke, nekontaktovala sa s lekárkou ani učiteľkou maloletej a neinformovala sa ohľadne dcéry, rovnako
tak nerieši jej psychické problémy ani aktuálne náročnejší zdravotný stav, ktorý dcéra aktuálne prežíva.
Čo sa týka úpravy styku s maloletou, nesúhlasia s ňou a žiadajú, aby styk bol neupravený vzhľadom
k tomu, že matka neprejavila žiaden nejaký systém, ktorý by dcére vyhovoval, upravuje si to len podľa

svojich návrhov bez zohľadnenia najlepšieho záujmu maloletej dcéry. Zároveň žiadajú, aby súd určil, že
priezvisko maloletej je Z.. Súd by mal návrhu vyhovieť, matka nepredložila žiadne relevantné dôkazy
o tom, že by nebola schopná nejakého príjmu, súd by to mal zohľadniť. Posledného pojednávania sa
nezúčastnila, takže o to ani nemá záujem.

16. Právny zástupca matky vo svojej záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú
svojich písomných a ústnych vyjadrení. Príjem matky nepredstavuje sumu 1350,- eur, ako to nesprávne
tvrdí právny zástupca otca. Príjmy, ktoré boli na bankových výpisoch uvedené od fyzických osôb, sú
pôžičkami. Z bankových výpisov vyplýva, že boli častokrát aj splácané naspäť, takže nie je možné z nich
počítať výživné. Výživné je možné počítať z potencionálneho príjmu matky, matka je vyučená v odbore

D., žije v X. kraji, podľa Štatistického úradu SR je priemerný plat v danom kraji v odbore D. 950,- eur v
čistom, z čoho navrhujú vypočítavať výživné v zmysle Metodiky MS SR vo výške 18 % z čistého príjmu,
čo predstavuje 171,- eur mesačne. Styku navrhujú vyhovieť tak, že bude upravený každú druhú nedeľu
v počte hodín uvedenom v poslednom písomnom podaní a jeden týždeň počas letných prázdnin. Jedná
sa o minimálny styk na zachovanie vzťahu medzi dcérou a matkou. Maloletá má právo na obidvoch

rodičov a otec sa snaží toto právo matke obmedziť. Nesúhlasia so zmenou priezviska, nakoľko bola aj
nesprávne formulovaná a navyše je bežné, že po rozpade vzťahu má dieťa iné priezvisko ako jeden z
rodičov. Právo matky zúčastniť sa súdneho pojednávania nie je povinnosť a keďže je právne zastúpená,
nemusí byť prítomná.

17. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to

vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.18. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

19. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s
maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

20. Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a)
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)
zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti zohľadňuje
množstvo faktorov jednak na strane dieťaťa a jednak na strane rodičov. Vo veciach starostlivosti o

maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami,
ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť
rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu
dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia. V časti
zverenia maloletej súd rozhodol tak, že zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca, nakoľko

otec sa dlhodobo o maloletú stará. Zverenie maloletej do osobnej starostlivosti navrhovala aj matka a
súhlasil s ním aj kolízny opatrovník.

25. Zároveň súd určil, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obidvaja rodičia.
Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv

a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča
rodičovských práv a povinností, súd priznal oprávnenie zastupovať maloletú a spravovať jej majetok
obom rodičom.

26. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia

povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb
spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie,
resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa.Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky,
ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri
rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery

rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov
a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým
dieťa nie je schopné samé sa živiť. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je upravený na
základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito
všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby

oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť
rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch
svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou
na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti
každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia.
Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne

dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie,
zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča
ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.

27. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej ako aj z možnosti

rodičov. Odôvodnenými potrebami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie, výživné slúži aj na
uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Niektoré výdavky
maloletej súd nezohľadnil a to výdavok na cestovné vo výške 30,- eur mesačne , výdavky na výlety
kino dovolenku vo výške 40,- eur mesačne a výdavky na oslavy narodením a menín vo výške 10.- eur
mesačne,zdôvodu,žetietovýdavkynebolipreukázané.Výdavoknabývanieuznalsúdvovýške85,-eur

mesačne, vzhľadom na celkový výdavok na bývanie. Odôvodnené výdavky na maloletú tak predstavujú
450-500,- eur mesačne. Pri posudzovaní výšky výdavkov maloletej súd zohľadňoval prídavok na dieťa
vo výške 60,- eur mesačne a daňový bonus, ktorý si uplatňuje otec. Výšku výživného určenú v tomto
rozhodnutí považuje súd za primeranú možnostiam matky berúc do úvahy jej predchádzajúce príjmy
ako aj jej možnosti. I keby sa matka zamestnala v odbore D., v ktorom sú relatívne nízke mzdy, v

X. kraji, v ktorom matke žije, dosahujú výšku 964 eur mesačne. Súd sa inšpiroval aj Metodikou pre
výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „Metodika“), súd však zdôrazňuje, že táto má nezáväzný,
odporúčací charakter. V zmysle tejto Metodiky predstavuje výška vyživovacej povinnosti u dieťaťa v
predškolskom veku 18 % z príjmu povinného rodiča, ktorý má 1 vyživovaciu povinnosť. Suma výživného
určenávtomtorozhodnutít.j.200,-eursa výrazneneodchyľujeodtejtometodiky,pričomsúdzohľadnilaj

miery starostlivosti obidvoch rodičov. Vo zvyšku súd návrh otca zamietol, keďže výška výživného, ktorú
otec požadoval nezodpovedala ani reálnym výdavkom maloletej ani možnostiam matky. Je potrebné
zohľadniť aj útly vek maloletej a z toho vyplývajúce potreby. Aktuálne maloletá navštevuje materskú
školu, je predpoklad, ba skôr istota, že v budúcnosti dôjde k zvýšeniu výdavkov maloletej a tým aj k
možnosti zvýšenia výživného.

28. Právo rodiča, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, stretávať sa s týmto dieťaťom, je jedným z
jeho základných práv. Na rozdiel od iných rodičovských práv a povinností môže súd upraviť styk rodiča
s dieťaťom len vtedy, ak sa rodičia v tejto otázke nedohodli. Vzťah dieťaťa a rodiča je prirodzeným
biologickým vzťahom a každé dieťa potrebuje pre zdravý vývoj pocit spolupatričnosti nielen s jedným

rodičom, v tomto prípade s otcom ale aj s matkou. Len ich vzájomné pozitívne pôsobenie v rámci
výchovného procesu dáva záruku riadneho vývoja dieťaťa. Rodič, ktorému maloletého dieťa nebolo
zverené do osobnej starostlivosti, uplatňuje pri styku s ním svoju úlohu pri výchove dieťaťa danú mu v
ust. § 26 Zákona o rodine. Úlohou druhého rodiča, ktorý maloleté dieťa vychováva, je okrem iného, aby
so zreteľom na záujem dieťaťa, ktorý je prioritný, vytváral priaznivé podmienky na styk druhého rodiča

s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo
na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a
s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Rodičovské práva
a povinnosti majú obidvaja rodičia, matka týchto práv pozbavená nebola a ich súčasťou je podieľať
sa na výchove maloletej, aj keď len v obmedzenom rozsahu v porovnaní s otcom, ktorému bola

maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Stretávanie maloletej s matkou je hlavne v jej záujme,
nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre jej ďalší citový vývoj. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že rodičia nie sú schopní sa dohodnúť, nedokážu spolu komunikovať, bez toho, aby spomínali
na minulé krivdy, osočovali a kritizovali jeden druhého. Pokiaľ by rozhodnutie o styku bolo ponechanéna dohode rodičov, len by to zvyšovalo už existujúce napätie, samozrejme s negatívnym dôsledkom
na maloletú, resp. styk matky s maloletou by sa s najväčšou pravdepodobnosťou neuskutočňoval. Súd
upravil styk matky s maloletou v minimálnom rozsahu, ktorý je ovplyvnený aktuálnym vzťahom medzi

matkou a dcérou, teda tou skutočnosťou, že sa dlhší čas nestretávali. Vo zvyšku súd návrh matky
na úpravy styku zamietol, nakoľko rozsah, ktorý navrhovala nezodpovedal záujmom maloletej. Matka
má teraz možnosť obnoviť vzťah s maloletou, čo by ale bolo nemožné za prítomnosti otca, nakoľko je
medzi rodičmi hlboký rodičovský konflikt, ktorý zatiaľ nezvládajú. Z tohto dôvodu súd upravil styk matky
s maloletou bez prítomnosti otca.

29. Zročné výživné k maloletému tvorí súčin plnení za obdobie od 3.3.2025 do 31.1.2026 ( 10 mesiacov
+ alikvótna časť za mesiac január ) a dosahuje výšku 1.600,- eur (10 mesiacov x 200,- eur = 2.000,- eur,
alikvótna časť za január 2026 187,- eur, spolu 2187,- eur). Po započítaní plnenia matky v rozhodujúcom
období vo výške 659,- eur , dosahuje zročné výživné výšku 1.528,- eur.

30. O povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku. O
povinnosti uhradiť zročné výživné súd rozhodol podľa § 232 Civilného sporového poriadku. Čo sa týka
zročného výživného, plnenie zročného výživného v splátkach by nemal súd uplatňovať automaticky.
Ide o výhodu povinného proti oprávnenému, ktorá musí byť odôvodnená, napr. postojom povinného k
plneniu vyživovacej povinnosti, výškou priznaného nedoplatku, platobnou schopnosťou povinného, ale

tiež pomermi oprávneného. Vzhľadom na možnosti matky súd povolil matke úhradu zročného výživného
v splátkach.

31. Súd dospel k záveru, že návrh otca na nahradenie súhlasu matky so zmenou priezviska nie je
dôvodný a preto návrh zamietol. Otec nepreukázal, že sa s matkou snažil dohodnúť na zmene priezviska

maloletej. Pri absencii súhlasu alebo nezhode rodičov o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa je rozhodujúce posúdiť záujem maloletého dieťaťa na zmene doterajšieho priezviska. Aktuálne
sa matka s dcérou nestretáva, ide však o relatívne krátku dobu a každý z rodičov uvedenú situáciu
interpretuje rozdielne. Otec ju vysvetľuje nezáujmom, matka tým, že ju otec zo spoločnej domácnosti
vyhodil. Rodičovský konflikt, ktorý medzi rodičmi existuje nemôže byť dôvodom na zmenu priezviska

maloletej.Rozdielnosťpriezviskotcaamaloletej akodôvodzmenypriezviskaneobstoja.Tentoargument
nie je presvedčivý, nakoľko v súčasnej dobe nie je neobvyklé, že rodičia majú rozdielne priezviská,
či už z dôvodu, že nie sú zosobášení alebo si manželka ponechala svoje priezvisko. Súd v žiadnom
prípade neschvaľuje konanie matky, a to nepravidelné platenie výživného, takéto správanie matky je
nezodpovedné a neospravedlniteľné, matka by si mala byť vedomá, že svojim konaním ubližuje hlavne

maloletému dieťaťu. Je nevyhnutné si uvedomiť, že matka má nielen rodičovské povinnosti ale aj svoje
práva a jedným z nich je rozhodovať o priezvisku svojho dieťaťa, na ktorom sa rodičia v minulosti pri
narodení maloletej slobodne a bez nátlaku dohodli.

32. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa

ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len účastník, ktorý sa nevzdal práva na odvolanie, a to
do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

Kolízny opatrovník maloletej, ktorý sa vzdal práva na odvolanie v celom rozsahu po vyhlásení rozsudku
písomne do zápisnice o pojednávaní, sa voči tomuto rozsudku nemôže odvolať.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.