Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 11, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 76Pc/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125213564
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3125213564.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou o návrhu navrhovateľa A. B., nar. dňa

XX.XX.XXXX, bytom C. D. C. E., F. G. XXX/XX, zastúpeného v konaní JUDr. Priskou Štěrbovou,
advokátkou v Novom Meste nad Váhom, Robotnícka 5, IČO: 36131563, proti odporcovi F. H., nar. dňa
XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, zastúpenému v konaní Advokátska kancelária JUDr. Katarína Filová, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Konventná 7, IČO: 47256460, o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Odporcovi sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného na jeho syna na sumu 150,-

EUR mesačne s účinnosťou od 01.12.2025. Uviedol, že je zamestnaný s príjmom cca 700,-EUR
mesačne. Pokles reálneho príjmu navrhovateľa je spôsobený zvýšením cien všetkých tovarov a služieb,
v dôsledku čoho mu vznikajú vyššie náklady na bývanie, stravu, lieky, oblečenie, osobnú hygienu
a na všetky poplatky súvisiace s jeho zdravotnými problémami, pretože trpí vysokým krvným tlakom,
srdcovou tachykardiou, trpí aj na pooperačné stavy transplantovanej očnej rohovky a psoriázou. Celkové
mesačné poplatky za dom, v ktorom má trvalé bydlisko sú 282,-EUR, z čoho platí navrhovateľ polovicu.
Nepravidelné poplatky za dom sú: domová daň, poistenie domu a domácnosti, smeti, doplatok za plyn

za rok 2024, úprava záhrady, teda spolu 883,-EUR, čo mesačne predstavuje na neho výdavok 37,-EUR.
Stravastojínavrhovateľa200,-EURmesačne,jehovýdavkynaoblečenieahygienusú40,-EUR,náklady
na poškodené zdravie a lieky 50,-EUR. Jeho mesačný celkový výdavok je tak vo výške 468,-EUR. Po
zaplatení výživného sa dostávame k sume 718,-EUR. Navrhovateľ tak nie je schopný platiť doterajšiu
výšku výživného bez ohrozenia vlastnej výživy.

2. Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľovi bola Rozsudkom Okresného

súdu Trenčín zo dňa 05.09.2025 spis. zn. 76Pc/17/2025 zvýšená vyživovacia povinnosť voči plnoletému
synovi zo sumy 150,- EUR na sumu 250,- EUR. Uvedeným rozhodnutím súd reagoval na podstatnú
zmenu pomerov na strane syna navrhovateľa, keďže od predchádzajúcej úpravy výživného dovŕšil 18
rokov, ukončil stredoškolské štúdium a bol prijatý na štúdium na H. G. J. K. v H., fakulta L. E.. Súd v
súdnom konaní zisťoval a skúmal aj pomery navrhovateľa ako osoby povinnej platiť výživné, pričom
zistil, že navrhovateľ je vyučený, bez maturity, pracuje, jeho čistý mesačný príjem za obdobie od
01/2025 do 07/2025 bol vo výške 804,22 EUR, žil v spoločnej domácnosti so svojou mamou, ktorej

prispieval na bývanie a lieky sumou 200,- EUR, za lieky platil 20,- EUR na tri mesiace, okrem toho
mal výdavky na stravu. Nemal žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Navrhovateľ výslovne uviedol, že by
nešiel robiť na tri zmeny, na nočné alebo 12-hodinové pracovné zmeny, hoci nemá žiadne zdravotné
obmedzeniepotvrdenélekárom.Navrhovateľsynoviničímnadrámecvýživnéhoneprispieva,niejesnímvkontakte,navrhovateľuviedol,žepravidelnecezvíkendpožívaalkoholickénápoje(2-3pivá).Nastrane
navrhovateľa nedošlo za obdobie necelých troch mesiacov (odo dňa 05.09.2025, kedy bol vyhlásený
rozsudok, do podania návrhu na zníženie výživného dňa 25.11.2025) k takej zmene pomerov, ktorá by

odôvodňovala zmenu rozsudku súdu o výživnom. Zmena pomerov na strane navrhovateľa spočívajúca
v „poklese reálneho príjmu navrhovateľa spôsobeného zvýšením cien všetkých tovarov a služieb“
korešponduje s rovnakou zmenou pomerov na strane syna navrhovateľa, ktorý je na navrhovateľa
odkázaný výživou, keďže aj jemu sa v rovnakom rozsahu zvýšili životné náklady. Odporca poukázal na
verejne dostupné informácie o vývoji cien tovarov a služieb za rok 2025 – podľa indexu spotrebiteľských

cien zverejnených Štatistickým úradom SR - za rok 2025 došlo od septembra 2025 k zníženiu indexu
spotrebiteľských cien z 104,3 na 103,7 v novembri 2025 a na 103,8 v decembri 2025. Tvrdenie
navrhovateľa o zmene pomerov v dôsledku zvýšenia cien tovarov a služieb sa nezakladá na pravde
a navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Navrhovateľ umelo nadhodnocuje svoje
výdavky, keď vo svojom návrhu na zníženie výživného uvádza náklady na úpravu záhrady v sume 313,-
EUR ročne – ide o výdavok, ktorý nie je nevyhnutné vynaložiť a navyše výživné má v zmysle ustanovenia

§ 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov. Podobne náklady na lieky v sume
50,- EUR mesačne považuje odporca za nehodnoverné, keďže v rámci súdneho konania vedeného
pod spis. zn. 76Pc/17/2025 uviedol navrhovateľ len výdavky na lieky v sume 20,- EUR na tri mesiace,
tzn. 6,67 EUR mesačne, a tiež uviedol, že nemá obmedzenia zo strany lekára po zdravotnej stránke.
Navrhovateľvnávrhunazníženievýživnéhotvrdil,žejehomesačnýpríjemjepribližne700,-EUR,pričom

jeho výdavky predstavujú sumu 718,- EUR mesačne. V predchádzajúcom súdnom konaní vedenom
bolo súdu doručené potvrdenie od zamestnávateľa navrhovateľa, ktorý potvrdil čistý mesačný príjem
navrhovateľa za obdobie od 1/2025 do 7/2025 v sume 804,22 EUR. Pri výživnom vo výške 250,- EUR tak
ostáva navrhovateľovi suma 554,22 EUR, čo v celom rozsahu pokrýva jeho mesačné výdavky vo výške
468,- EUR, deklarované v návrhu na zníženie výživného. V prípade, ak by navrhovateľ platil výživné vo

výške 150,- EUR, ostalo by mu 654,22 EUR, avšak syn by na zabezpečenie svojich životných nákladov
mal k dispozícii len sumu 300,-EUR, keďže matka mu zo svojho príjmu nedokáže prispievať viac. Syn
navrhovateľa minie na stravu cca 200 - 250,-EUR mesačne, na oblečenie, obuv, hygienické potreby
a školské potreby potrebuje cca 100,-EUR mesačne, na dopravu do školy a zo školy cca 50 - 100,-
EUR, keďže časť cesty musí absolvovať kvôli nevyhovujúcim spojom osobným motorovým vozidlom. Na

domácnosťneprispieva,nákladyhradiajehostarírodičiaamatka.Jenepochybné,ženavrhovateľbysiaj
pri minimálnej snahe mohol nájsť lepšie platené zamestnanie, avšak ako deklaroval v predchádzajúcom
súdnom konaní, o lepšie platenú prácu nemá záujem napriek tomu, že má syna vysokoškoláka, ktorého
by mal maximálne podporovať. Odporca žiadal priznať trovy konania, a to z dôvodu, že si navrhovateľ
musel byť vedomý zjavnej bezúspešnosti jeho žalobného návrhu a odporca je zaťažovaný súdnym

konaním po ekonomickej aj emocionálnej stránke v čase, kedy prežíva prvé skúškové obdobie na
vysokej škole.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením návrhu, správami o príjmoch a výdavkoch navrhovateľa
a matky odporcu, správami katastra, správami dopravného inšpektorátu, správami Úradu práce,

sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, správami Sociálnej poisťovne, písomným vyjadrením
odporcu, potvrdením o štúdiu, indexom spotrebiteľských cien, lustráciami v bankách, v Sociálnej
poisťovni, výpismi z účtu matky navrhovateľa, lekárskou správou. Súd vec prejednal v neprítomnosti
účastníkov konania, za nich sa vyjadrili ich právni zástupcovia.

4. Vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi bola naposledy určená Rozsudkom Okresného súdu
Trenčín zo dňa 05.09.2025 č.k. 76Pc/17/2025-77. Navrhovateľ má podľa tohto rozhodnutia platiť výživné
vo výške 250,-EUR mesačne od 01.09.2025. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.09.2025.

5. Podľa § 62 ods. 1 až 7 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorýzrodičovavakejmieresaodieťaosobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloletédieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku
striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Ak je maloleté dieťa zverené do spoločnej

osobnejstarostlivostiobidvochrodičov,súdmôžeschváliťdohodurodičovovýškevýživnéhoalebomôže
rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje.

6. Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

7. Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

8. Navrhovateľ dosahoval v čase určenia výživného vo výške 250,-EUR mesačne príjem v období

od januára 2025 do júla 2025 vo výške 826,95 EUR mesačne (mzda a nemocenské dávky).
V predchádzajúcom období od mája do decembra 2024 dosiahol priemerný zárobok vrátane
nemocenských dávok vo výške 722,30 EUR. Súd pri určení výživného zohľadnil možný potenciálny
príjem navrhovateľa, ktorý sa podľa predložených ponúk pracovných miest pohyboval od 831,-EUR
do 1.122,-EUR v čistom. Išlo pritom o práce, ktoré bolo možné vzhľadom na vzdelanie a možnosti

navrhovateľa z jeho strany vykonávať. Navrhovateľ nemá špeciálne vzdelanie, je vyučený bez maturity
v odbore strojný mechanik, v tomto odbore pracoval asi rok. V čase posledného určenia výživného
pracoval na zbernom dvore ako triedič odpadu. Počas konania uvádzal, že po zdravotnej stránke nie je
obmedzený vo výkone práce, avšak nešiel by pracovať na 3 zmeny, v noci (je to podľa neho zabijak,
pretože treba spať). V uvedenom období žil spolu s matkou v dome, ktorý nie je jeho vlastníctvom,

prispieval mame sumou 200,-EUR mesačne (elektrika, lieky). Za lieky platil asi 20,-EUR raz za tri
mesiace. Všetky náklady na bývanie platil spolu s mamou spoločne. Nemal inú vyživovaciu povinnosť.
V súčasnosti je navrhovateľ stále zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa v zásade s obdobným
príjmom. Za obdobie celého roka 2025 dosiahol priemerný zárobok vrátane nemocenských dávok
vo výške 800,10 EUR. K základným výdavkom navrhovateľa patria výdavky na stravu, ktoré sú

minimálne vo výške 200,-EUR mesačne ako i u odporcu. Ide o výdavok vo výške 6,60 EUR denne,
čo v súčasnosti zodpovedá nákladom na stravovanie dospelej osoby. Tieto výdavky neboli zo strany
odporcu rozporované. Súd vychádzal v zásade zo zhodných vyjadrení účastníkov, kedy obaja tieto
náklady ustálili na sumu 200,-EUR. Ďalšími výdavkami sú náklady na oblečenie a obuv. Suma 40,-EUR
na oblečenie pre navrhovateľa je podľa názoru súdu primeraná pri zohľadnení všetkého nevyhnutného

šatstva(spodnéprádlo,letné,zimnéoblečenie,letnéazimnétopánkyapodobne).Zaprimeranénáklady
na hygienu možno považovať výdavok vo výške cca 30,-EUR (ide o náklady na bežnú hygienu, ale
inákladynastrihanievlasov,holenie,toaletuapodobne).Ďalšímivýdavkaminavrhovateľasúnákladyna
bývanie.Navrhovateľuviedol,žežijevspoločnejdomácnostisosvojou matkouvdomebrata.Preukázal,
že výdavky na bývanie sú vo výške 148,15 EUR (na navrhovateľa pripadá podľa predložených dokladov:

cca 26,-EUR voda podľa jeho vyjadrenia– bola predložená faktúra na vyššiu sumu 38,-EUR, avšak treba
uviesť, že u spotreby vody nepreukázal navrhovateľ úplný rozsah jeho vlastnej spotreby, keďže žije
v nehnuteľnosti, v ktorej žije jeho mama, starobná dôchodkyňa, ktorá je doma celodenne, 101,-EUR
plyn, elektrina 14,-EUR, TV 7,15 EUR – i keď výdavky na TV nepovažuje súd za nevyhnutné). Výdavky
na telefón súd nepovažoval za nevyhnutné výdavky rovnako ako u odporcu, ktorý si tieto náklady

ani neuvádzal, hoci ich nepochybne má. Náklady na smeti sú vo výške 52 EUR ročne, t.j. 4,33 EUR
mesačne. Pokiaľ ide o výdavok na poistenie, nebolo zo strany navrhovateľa preukázané, že ide o jeho
výdavok a na čo slúži, keďže poistenie platí jeho matka a sám navrhovateľ vlastníkom nehnuteľnosti nie
je.Jehopovinnosťoupretoniejeaniplateniedaneznehnuteľností.Súdrovnakonebraldoúvahynáklady
na úpravu záhrady uvádzané navrhovateľom vo výške 313,-EUR ročne, nakoľko tieto neboli zo strany

navrhovateľa preukázané. Nebolo preukázané ani to, že ide o výdavky, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť.
V tejto súvislosti treba poukázať aj na vyjadrenie právnej zástupkyne navrhovateľa, podľa ktorého bola
nehnuteľnosť,vktorejnavrhovateľžijeprevedenánabratanavrhovateľazdôvodu,žesamuúdajnemala
matka odporcu vyhrážať, že rodinu navrhovateľa z domu vyženie. Celkovo tak nevyhnutné mesačnévýdavky navrhovateľa predstavujú sumu 388,15 EUR. Navrhovateľ ďalej poukazoval na výdavky na
zdravotný stav, tieto však neboli z jeho strany napriek odročeniu pojednávania aj za týmto účelom
preukázané. Súd nespochybňuje, že navrhovateľ môže užívať lieky, avšak bolo jeho povinnosťou

preukázať, v akej výške má s tým spojené výdavky. Pokiaľ navrhovateľ cestou právnej zástupkyne
poukazoval na jeho zlý zdravotný stav, tento ani predloženou lekárskou správou nebol preukázaný.
Nebolo zistené, že by mu práve zdravotný stav neumožňoval pracovať. Pokiaľ sa v prehľade výdavkov
navrhovateľa uvádzal poplatok za vedenie účtu jeho mamy, tieto náklady nie sú nákladmi navrhovateľa.

9. Odporca v čase poslednej úpravy výživného bol študentom vysokej školy, túto však v uvedenom
období ešte reálne nenavštevoval, keďže štúdium začalo od septembra, nevedel teda, aké sú priame
náklady súvisiace so školou. Uviedol však, že potrebuje počítač na štúdium. Býval u starých rodičov v I.,
odkiaľ mal do školy dochádzať denne. Starým rodičom na bývanie neprispieval, tieto náklady však boli
vo výške 120,-EUR na plyn, 16,80 Eur za skylink (v zásade však nejde o nevyhnutný výdavok), 39,-
EUR za elektrinu, 25,-EUR za vodu, k čomu predložil doklady. Drevo predstavovalo na kúrenie výdavok

250 až 300,-EUR ročne. Výdavky na stravu uvádzal vo výške 200,-EUR mesačne. Doprava do školy je
50 až 100,-EUR mesačne (ide o cestu z I. K. C. D. C. E. autobusom a následne vlakom). Kupoval si
ISIC kartu, čo bol výdavok 20,-EUR. Výdavky na hygienu uvádzal vo výške 50,-Eur, na obuv a oblečenie
cca 50,-EUR. Bol zdravý. V domácnosti spolu s odporcom a jeho starými rodičmi žila aj matka odporcu,
ktorá zabezpečovala nákupy do domácnosti, prispievala synovi vreckovým. Na odporcu sú poberané

rodinné prídavky vo výške 60,-EUR mesačne. V súčasnosti odporca stále študuje na M. L. E. H. G.
J. K. v H.. Podľa jeho vyjadrenia nedošlo u neho k zmene výdavkov oproti septembru 2025, kedy sa
naposledy rozhodovalo o výške výživného. Pomery na jeho strane sa nezmenili ani pokiaľ ide o výdavky
a ani pokiaľ ide o príjmy. Odporca študuje dennou formou, do školy dochádza denne z I., čo je stále
výdavok vo výške minimálne 36,-EUR (cestovný jednosmerný lístok na autobus je 0,90 EUR, t.j. 1,80

EUR denne za cestu I. - C. D. C. E., vlak je pre študenta v zásade bezplatný). Odporca však uviedol,
že jeho výdavky na cestovanie sú vo výške 50 až 100,-EUR mesačne, nakoľko čiastočne využíva na
cestovanie do školy aj osobné motorové vozidlo v prípade horšieho spojenia a navyše vzhľadom na
bydlisko odporca možno predpokladať aj cestovanie nielen do školy. Súd preto tieto výdavky považuje
za plne opodstatnené. Ďalšími výdavkami sú náklady na stravu, ktoré sú minimálne vo výške 200,-

EUR mesačne ako i u odporcu. Ide o výdavok vo výške 6,60 EUR denne, čo v súčasnosti zodpovedá
nákladom na stravovanie dospelej osoby. Je možné, že náklady na stravu môžu byť i vyššie v prípade,
že je potrebné sa stravovať v reštaurácii, kde len obedné menu predstavuje vyšší výdavok. Súd však
vychádzal v zásade zo zhodných vyjadrení účastníkov, ktorí tieto náklady ustálili na sumu 200,-EUR.
Ďalšími výdavkami sú náklady na oblečenie a obuv. Tieto uvádzal v pôvodnom konaní odporca vo

výške cca 50,-EUR, navrhovateľ považuje za primeraný výdavok sumu 40,-EUR, t.j. 480,-EUR ročne.
Táto suma je rovnako podľa názoru súdu primeraná pri zohľadnení všetkého nevyhnutného šatstva
(spodné prádlo, letné, zimné oblečenie, letné a zimné topánky a podobne). Za primerané náklady na
hygienu možno považovať výdavok vo výške cca 30,-EUR (ide o náklady na bežnú hygienu, ale i náklady
na strihanie vlasov, holenie, toaletu a podobne). Ďalšími výdavkami odporcu sú náklady na bývanie,

ktoré však aktuálne za odporcu znášajú jeho starí rodičia, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Tieto
náklady sú vo výške 225,80 EUR deleno 4 osoby žijúce v domácnosti, t.j 56,45 EUR (120,-EUR plyn,
16,80 EUR skylink, 39,-EUR elektrina, 25,-EUR voda a 25,-EUR drevo). Tieto výdavky boli objektívne
preukázané v pôvodnom konaní a odporca uviedol, že k ich zmene nedošlo. Zo strany navrhovateľa
neboli rozporované. Nevyhnutné výdavky odporcu sú tak vo výške 376,45 EUR (50+200+40+30+56,45).

Treba však uviesť, že ide iba o výdavky, ktoré možno objektívne v súčasnosti vyčísliť. Odporca však
má nepochybne ďalšie výdavky spojené so štúdiom (literatúra, pomôcky), náklady spojené s liečením
v prípade bežných ochorení, návštevy zubárov, náklady na aspoň základný spoločenský život, náklady
na smeti a podobne. Tieto sú minimálne vo výške ďalších cca 100,-EUR.

10. Matka odporcu dosiahla v čase zvýšenia výživného príjem vo výške 222,08 EUR. V súčasnosti
je zamestnaná, dosahuje príjem vrátane všetkých dávok vo výške 534,92 EUR. Na výžive odporca sa
podieľa tým, že mu prispieva vreckovým a stravou. Žije spolu s odporcom v jednej domácnosti, i keď
sa čiastočne zdržiava aj mimo bydliska.

11. V danom prípade súd konštatuje, že dôvod na zníženie výživného nie je daný. Od právoplatnosti
rozsudku o zvýšení výživného na sumu 250,-EUR mesačne do podania návrhu na jeho zníženie
uplynuli cca 2 mesiace. Na strane navrhovateľa a ani na strane odporcu nedošlo k takej zmene
pomerov, ktorá by odvodňovala po tak krátkom období pristúpiť k zníženiu výživného. Výdavky nastrane oboch účastníkov zostali prakticky nezmenené, rovnako to platí aj o príjmoch. Ak tieto, tak ako
sú vyššie uvedené, porovnávame, je zrejmé, že k žiadnej výraznejšej zmene nedošlo. Predpokladom
pre zmenu rozhodnutia o výživnom je pritom podľa § 78 Zákona o rodine práve zmena pomerov.

Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že k tejto došlo. Navrhovateľ má jedinú vyživovaciu
povinnosť, a to k odporcovi. Ten študuje na vysokej škole, s čím sú spojené nepochybne vysoké
výdavky. Nemá možnosť získavať príjem z trvalého pracovného pomeru. I keď si, rovnako ako v čase
zvýšenia výživného, odporca privyrába brigádnickou činnosťou, dosahuje z nej iba minimálny príjem,
ktorý predstavuje skôr prilepšenie k tomu, čo dostáva od svojich rodičov (jeho príjmy sú za obdobie

od 01.01.2025 do 30.11.2025 v priemernej výške 87,36 EUR v hrubom). Odporca je teda v zásade
odkázaný výživou vzhľadom na svoje štúdium predovšetkým na rodičov a sčasti môže svoje výdavky
hradiť z rodinných prídavkov. Pokiaľ vychádzame z príjmu navrhovateľa a jeho výdavkov, navrhovateľ
je schopný určené výživné riadne platiť. Ak zohľadníme, že by sa obaja rodičia podieľali na výdavkoch
svojho syna rovnakým spôsobom (vzhľadom na ich potenciálne príjmy je to možné) a prihliadneme
aj na rodinné prídavky vo výške 60,-EUR mesačne, mal by odporca k dispozícii sumu cca 560,-

EUR, z ktorej by musel uspokojovať všetky svoje potreby spojené s bývaním, stravovaním, ošatením,
hygienou, štúdiom, cestovaním. Navrhovateľovi po zaplatení výživného zostáva k dispozícii stále
približne rovnaká suma na uspokojovanie obdobných výdavkov. Navyše u navrhovateľa stále existuje
potenciálna možnosť pracovať s väčším príjmom. Navrhovateľ totiž poukazoval už v pôvodnom konaní
na to, že nie je ochotný pracovať na zmeny, prípadne v noci, hoci mu v tom nič nebráni, teda jeho príjem

byobjektívnemoholbyťvyšší.Ztohovychádzalsúdajpriurčenívýživnéhovovýške250,-EURmesačne,
keďoboznámilmožnostizamestnaniaprenavrhovateľasvyššímpríjmom.Toistéplatíiomatkeodporcu,
ktorá by zjavne tiež mohla dosahovať vyšší príjem oproti tomu, aký aktuálne má. Obaja rodičia sú teda
schopní podieľať sa na nákladoch odporcu sumou 250,-EUR mesačne. Súd podotýka, že v čase, keď
došlo k zvýšeniu výživného na sumu 250,-EUR sa otec napriek rovnakým výdavkom a príjmom vzdal

práva podať voči rozsudku odvolanie, teda zrejme usúdil, že tieto výdavky syn má. Keďže nedošlo
k zmene pomerov na strane účastníkov od poslednej úpravy výživného, bol návrh zamietnutý.

12. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku. V
mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil. Každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy.
Trovy konania by bolo možné priznať s poukazom na § 54 tohto zákona v prípade, že by to bolo
s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Takéto okolnosti súd v danom prípade nezistil. Je síce
pravdou, že navrhovateľ podal návrh krátko potom, ako bolo vo veci rozhodnuté, pričom jeho návrh bol
zamietnutý, treba však uviesť, že v nesporových konaniach nie je rozhodujúcim princípom úspešnosť

alebo neúspešnosť podaného návrhu. Cieľom týchto konaní je okrem iného viesť aj účastníkov k dohode
(napríklad o výške výživného), cieľom teda nie je viesť klasické sporové konanie. Posudzovanie výšky
výživného môže byť z pohľadu rôznych osôb rôzne, teda navrhovateľ môže mať subjektívne dojem, že
by nemal platiť výživné v určenej výške, preto je jeho zaručeným právom podať návrh, v rámci ktorého sa
všetky okolnosti preskúmajú. V danom prípade nebolo zistené, že by navrhovateľ už v predchádzajúcom

období viedol viacero zjavne bezdôvodných konaní, preto súd jeho podaný návrh vyhodnotil ako
realizáciu jeho práva. V prípade, že by sa však takéto návrhy opakovali, mohlo by to viesť následne
k priznaniu trov konania, ak by bolo zjavné, že navrhovateľ si musí byť vedomý toho, že jeho návrh
bude zamietnutý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Žiliny, dvojmo. V odvolaní sa má uviesť, kto ho podáva,
ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, odvolanie musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak odvolateľ

nepredloží odvolanie v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Je potrebné najmä uviesť, proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje (dátum vydania rozhodnutia
a spisová značka), v čom sa vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ
domáha. Ak sa účastníci konania práva podať odvolanie výslovne vzdali, toto právo im už nepatrí.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať v
exekúcii.