Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by Mgr. Zuzana Keresztényi

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 24Csp/96/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125320290
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Keresztényi

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:6125320290.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou Mgr. Zuzanou Keresztényi vo veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Prievozská 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom v C.,
A. XXX/XX, o zaplatenie sumy 20.000 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 20.000 EUR, úroky z úveru vo výške 17.504,29 EUR,
kapitalizované úroky z omeškania vo výške 207,27 EUR a úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 20.000 EUR od 11.6.2024 až do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 23.5.2025 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie peňažného
plnenia, špecifikovaného vo výroku tohto rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy zo dňa 22.3.2023 jeho právny predchodca
– Slovenská sporiteľňa a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 35.000 EUR, ktorý sa žalovaná zaviazala
vrátiť spolu s dojednaným úrokom v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaná platobnú disciplínu

porušila, preto právny predchodca žalobcu ku dňu 10.6.2024 vyhlásil okamžitú splatnosť celého úveru.
Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
6.12.2024.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, predložených žalobcom.

5. Z písomnej zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej dňa 22.3.2023 medzi Slovenskou sporiteľňou,
a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653 ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom
súd zistil, že veriteľ sa zaviazal poskytnúť žalovanej na jej účet v banke peňažné prostriedky vo výške
35.000 EUR (spotrebný úver) a žalovaná sa zaviazala splácať úver spolu s úrokom, príslušenstvom
a ďalšími poplatkami v zmysle zmluvy v pravidelných 96 mesačných splátkach vo výške 585,59 EUR
mesačne, splatných vždy k 15.dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.5.2023 a splatnosťou

poslednej splátky (konečná splatnosť úveru) dňa 15.4.2031. Úroková sadzba bola dojednaná ako fixná
vo výške 11,49 % ročne a po zohľadnení zľavy v deň uzatvorenia zmluvy vo výške 10,49 % ročne.
Ročnápercentuálnamieranákladovbolauvedenávovýške14,01%.Celkováčiastka,ktorúsazaviazalažalovaná vrátiť, bola dojednaná vo výške 56.214,82 EUR. Súčasťou zmluvy je prehľadný splátkový
kalendár.

6. Z prehľadu splátok a úhrad (platobná história resp. výpis z úverového účtu), ako aj z prílohy k zmluve
o postúpení pohľadávok súd zistil, že žalovaná čerpala poskytnutý úver naraz vo výške 35.000 EUR dňa
22.3.2023. Žalovaná okrem sumy 3,01 EUR, zaplatenej dňa 15.5.2023, neuhradila žiadnu čiastku.

7. Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 9.5.2024 súd zistil, že právny predchodca žalobcu (veriteľ)

vyzval žalovanú na úhradu dlhu na splátkach vo výške 6.830,86 EUR v lehote 15 dní od doručenia
výzvy a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v prípade, ak k úhrade
nedôjde. Z podacieho hárku súd zistil, že uvedený list bol žalovanej doručovaný na adresu uvedenú v
zmluve doporučenou zásielkou podanou dňa 13.5.2024.

8. Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 11.6.2024 súd zistil, že právny predchodca žalobcu (veriteľ)

oznámil žalovanej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru k 10.6.2024, vyzval ju na zaplatenie celého
zosplatneného dlhu vo výške 40.147,69 EUR v lehote 15 dní. Z doručenky súd zistil, že uvedený list bol
žalovanej doručovaný na adresu uvedenú v zmluve doporučenou zásielkou podanou dňa 13.6.2024.
Zásielka bola uložená na pošte dňa 17.6.2024 a žalovaná si ju neprevzala v odbernej lehote.

9. Z listu Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 27.8.2024 súd zistil, že právny predchodca žalobcu (veriteľ)
oznámil žalovanej, že výška jeho pohľadávky predstavuje 41.101,62 EUR a zároveň ju upozornil, že
ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Z podacieho hárku súd
zistil, že uvedený list bol žalovanej doručovaný na adresu uvedenú v zmluve doporučenou zásielkou
podanou dňa 5.9.2024.

10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok súd zistil, že Slovenská sporiteľňa a.s. a žalobca dňa 6.12.2024
uzavreli zmluvu, predmetom ktorej bolo aj postúpenie pohľadávky Slovenskej sporiteľne a.s. voči
žalovanej z predmetnej úverovej zmluvy na žalobcu. Z prílohy č.1 k zmluve súd zistil, že pohľadávka
bola okrem iného špecifikovaná dátumom uzavretia zmluvy o úvere, jej číslom, výškou poskytnutej

sumy,dátumomsplatnostiúveru,výškouzostatkupohľadávky,výškouistinyposplatnosti,výškouúrokov
a úrokov z omeškania do postúpenia pohľadávky, počtom dní omeškania, dátumom poslednej úhrady
a dátumom zosplatnenia úveru.

11. Podľa ustanovenia § 1 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných

úveroch a pôžičkách, v znení účinnom v čase vzniku právneho vzťahu, tento zákon upravuje práva a
povinnostisúvisiacesposkytovanímspotrebiteľskéhoúverunazákladezmluvyospotrebiteľskomúvere,
podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob
výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie
opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

12. Podľa ustanovenia § 1 ods.2 citovaného zákona, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. § 9 ods.1 citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

14. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o

zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.16. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny preedchodca žalobcu
a žalovaná uzavreli zmluvu, ktorá je svojim charakterom spotrebiteľským úverom. Po právnej stránke
súd predmetný záväzkovo-právny vzťah posúdil podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, v znení účinnom v čase vzniku daného právneho vzťahu. Predmetný vzťah totiž spĺňa definíciu
spotrebiteľského úveru a zároveň súd nemal pochybnosti o tom, že veriteľom v danom vzťahu je
právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

17. Súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by bolo možné zmluvu o splátkovom úvere vyhodnotiť ako
neplatnú. Zároveň súd zmluvu podrobil prieskumu aj z hľadiska princípov pre ochranu spotrebiteľov
a to najmä z hľadiska predpísanej písomnej formy zmluvy a obsahových náležitostí zmluvy
vyžadovaných vyššie citovaným zákonom, ktorých absenciu tento zákon sankcionuje tzv.bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou úveru (§ 11 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z.).

18. Súd konštatuje, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným obsahuje
všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) zákona č.129/2010 Z.z., ďalej, že v zmluve
je správne uvedená ročná percentuálna miera nákladov, ktorá neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov a napokon, v zmluve sú uvedené všetky plnenia, ktoré

pre žalovanú ako spotrebiteľa vyplývali z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súviseli.

19. Vo všeobecnosti platí, že zmluva o úvere, vrátane úveru spotrebiteľského, zakladá medzi zmluvnými
stranami záväzkový vzťah, ktorého podstatnými náležitosťami sú záväzok veriteľa poskytnúť na
požiadanie dlžníka v jeho prospech peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky a zaplatiť úroky.

20. Žalovaná nespochybnila, že zmluvu s právnym predchodcom žalobcu uzatvorila, ďalej, že jej veriteľ
poskytol úver vo výške 35.000 EUR a nespochybnila ani výšku dlhu.

21. V konaní teda nebolo sporné, že žalovaná nesplnila svoj základný záväzok zo zmluvy o úvere a teda,
splácať dojednané splátky riadne, t.j. v dohodnutej výške a včas, t.j. v dohodnutých lehotách splatnosti.

22. Súd ďalej konštatoval, že právny predchodca žalobcu dôvodne využil svoje právo zosplatniť celý
úver, zakotvené v ust. § 53 ods. 9 v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých

veriteľ môže vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí
troch mesiacov od splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh, samozrejme za
splnenia ďalšej podmienky, ktorou je upozornenie dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní
pred uplatnením tohto práva.

23. V konaní nebolo sporné a výpisom z úverového účtu žalovanej mal súd za preukázané, že
žalovaná sa oneskorila s platením viac ako len jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Veriteľ
zosplatnil úver k 10.6.2024, pričom súd mal za preukázané, že veriteľ splnil aj podmienku podľa ust. §
53 ods.9 Občianskeho zákonníka, keď listom zo dňa 9.5.2024, t.j. v lehote nie kratšej ako 15 dní pred
zosplatnením úveru upozornil žalovanú na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti celého úveru.

24. Čo sa týka rozsahu a špecifikácie výšky dlhu, z výpisu z úverového účtu žalovanej v spojení
s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávky je zrejmé, že ku dňu postúpenia pohľadávky (6.12.2024) dlh
žalovanej predstavoval spolu sumu 42.921 EUR, pozostávajúcu zo sumy 35.000 EUR titulom zostatku
na úverovej istine, zo sumy 6.704,67 EUR titulom kapitalizovaných zmluvných úrokov, zo sumy 207,27

EUR titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania za obdobie do zosplatnenia, zo sumy 830,58 EUR
titulom kapitalizovaných úrokov z omeškania za obdobie po zosplatnení a zo sumy 178,48 EUR titulom
poplatkov.

25. Žalobca si titulom úverovej istiny uplatnil nárok len na zaplatenie sumy 20.000 EUR. Žalovaná

nespochybnila nárok žalobcu ani čo do dôvodu a ani čo do výšky, preto súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie uvedenej sumy.26. Žalobca si okrem úverovej istiny uplatnil aj nárok na úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo
sumy 20.000 EUR od 11.6.2024 až do zaplatenia.

27. Podľa ust. § 517 ods.1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

28. Podľa ust. § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona

povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

29. Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Z vyššie uvedených záverov súdu je zrejmé, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver
riadne a včas, preto sa dostala do omeškania a žalobcovi v zmysle ustanovenia § 517 Občianskeho
zákonníka vzniklo právo požadovať úroky z omeškania. Začiatok omeškania sa odvíja od dátumu

splatnosti dlhu. Žalovaná sa dostala do omeškania už pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru.
Za uvedené obdobie, t.j. do 10.6.2024 preto súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie kapitalizovanej
výšky úrokov z omeškania vo výške 207,27 EUR. Zároveň je nesporné, že dlh na úverovej istine sa
stal splatným dňa 10.6.2024, teda ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Žalobca si úroky
z omeškania zo zosplatnenej úverovej istiny 20.000 EUR správne uplatnil za obdobie od zosplatnenia

až do zaplatenia, preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo
sumy20.000EURod11.6.2024aždozaplatenia.Výškuúrokovzomeškaniasúdurčilvychádzajúczust.
§ 3 ods.1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania bola vo výške 4,5 %; po zvýšení o 5 perc.bodov bola vo výške 9,5 % ročne.

31. Čo sa týka nároku žalobcu na úroky z úveru, súd uvádza:

32. Z ustálenej súdnej judikatúry najvyššej súdnej inštancie vyplýva, že po vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník

zaplatil ako odplatu za poskytnutie úveru.

33. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo
k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo
by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa

s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje,
zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže.

34. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia
zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok

dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola
zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky
z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania,
t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka

s platením úveru došlo alebo nedošlo.

35. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž
spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel

v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia
istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí.
Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jejvýška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie, koľko je povinný
za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.

36. V danom prípade si žalobca správne, v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom vyjadreným
v súdnej judikatúre najvyššej súdnej inštancie, uplatnil úroky z úverovej istiny s relevantným
časovým ohraničením, t.j. vo výške, ktorá zodpovedá dojednanému obdobiu konečnej splatnosti úveru
(15.4.2031). Žalobca teda presne kvantifikoval výšku úrokov tak, ako by mu prináležali za predpokladu,
že by si žalovaná riadne plnila svoje povinnosti.

37. Ako to vyplýva zo splátkového kalendára (amortizačná tabuľka), tento obsahuje presný rozpis
jednotlivých dojednaných mesačných splátok s tým, koľko z každej mesačnej splátky sa započítava na
úverovú istinu, koľko na úroky z úveru a koľko na poplatky. Z kumulovaného prehľadu v závere kalendára
následne vyplýva, že celkovej sumy 96 splátok, ktoré mala žalovaná uhradiť za celé obdobie trvania
úverového vzťahu spolu vo výške 56.214,82 EUR, suma 35.000 EUR predstavuje úverovú istinu, suma

17.507,30 EUR predstavuje úroky a suma 3.707,52 EUR predstavuje poplatky.

38. S poukazom na vyššie uvedené súd uzavrel, že nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z úveru vo
výške 17.504,29 EUR je dôvodný ( 17.507,30 EUR mínus úhrada zo strany žalovanej vo výške 3,01
EUR). Súd preto zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov vo výške 17.504,29 EUR).

39. Súd sa zaoberal aj aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu v spore. Žalobca v tomto smere tvrdil, že
uplatnenú pohľadávku nadobudol od pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávky.

40. Podľa ust. § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu

dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

41. Podľa ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Pokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi

alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

42. Podľa ust. § 92 ods.8 zákona č.483/2001 Z.z. o bankách, v znení účinnom v čase postúpenia

pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky je klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a
to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka

alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho
príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

43. Postúpenie pohľadávky je všeobecný inštitút záväzkového práva, týkajúci sa zmeny v osobe
účastníka záväzkovoprávneho vzťahu na strane veriteľa a je upravený v Občianskom zákonníku v ust.
§ 524 a nasl. Pohľadávku možno postúpiť písomnou zmluvou, na základe ktorej namiesto doterajšieho
veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku nový veriteľ (postupník). Na platnosť zmluvy o
postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho

oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.

44. Ako podmienky pre postúpenie pohľadávky banky na nebankový subjekt zákon o bankách
ustanovuje: 1/. omeškanie dlžníka so zaplatením hoci len časti svojho peňažného záväzku po dobu
dlhšiu ako 90 dní a 2/.predchádzajúcu písomnú výzvu dlžníkovi.

45. Súd konštatuje, že v danom prípade boli obe tieto podmienky splnené. Z vykonaného dokazovania
nesporne vyplynulo, že v čase postúpenia pohľadávky (6.12.2024) bola žalovaná v omeškaní 567
dní a teda, po dobu dlhšiu ako 90 dní. Slovenská sporiteľňa a.s. (veriteľ) po tom, čo bola vyhlásenáokamžitá predčasná splatnosť úveru a ešte pred tým, ako postúpila pohľadávkou na žalobcu, listom zo
dňa 27.8.2024 oznámila žalovanej, že výška jej zosplatnenej pohľadávky predstavuje 41.101,62 EUR
a zároveň ju upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej

osobe. Z podacieho hárku súd zistil, že uvedený list bol žalovanej doručovaný na adresu uvedenú v
zmluve doporučenou zásielkou podanou dňa 5.9.2024.

46. Žalobca teda preukázal, že došlo k účinnému postúpeniu pohľadávky voči žalovanej a teda, že je
aktívne vecne legitimovaný na uplatňovanie a vymáhanie pohľadávky voči nej.

47. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č.160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

48. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

49. O nároku na náhradu trov súd rozhodol podľa zásady úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods.1
CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalovanej v rozsahu 100 %.

50. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá
Exekučného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.