Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 37Pc/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225204082
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lohnertová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2026:1225204082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Lohnertovou, v konaní vo veci navrhovateľa/

povinného z výživného: B. t.č. O. št. obč. SR, proti odporkyni/oprávnenej z výživného: G. o návrhu na
zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa/povinného z výživného/otca: B. voči odporkyni/
oprávnenej z výživného/plnoletej dcéry: G. ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV pod č. k. 13P/110/2019 - 137 zo dňa 20.5.2021, ku dňu 27.11.2025.

II. Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV pod č. k. 13P/110/2019 -

137 zo dňa 20.5.2021, ku dňu 27.11.2025, v časti o výživnom na plnoletú odporkyňu.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.12.2025 žiadal navrhovateľ/povinný z výživného o zrušenie
vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola určená voči odporcovi - plnoletej dcére rozsudkom Okresného
súduBratislavaIVpodč.k.13P/110/2019-137zodňa20.05.2021,právoplatnýmdňa16.06.2021.Zrušiť
vyživovaciu povinnosť žiadal s účinnosťou odo dňa podania návrhu na súd. Svoj návrh odôvodnil tým,
že odporkyňa dosiahla vek 20 rokov a je schopná zabezpečovať svoje potreby. Navrhovateľ ako ďalšiu

skutočnosť uviedol, že odporkyňa v roku 2025 úspešne ukončila stredoškolské vzdelanie maturitnou
skúškou v odbore hotelový manažment na T.., pričom odporkyňa následne pokračovala toho istého roku
v štúdiu na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave (ďalej len „UCM TT“), na Inštitúte manažmentu, avšak
ktorú zanechala na vlastnú žiadosť dňa 26.11.2025.

2. Dňa 20.1.2026 odporkyňa zaslala do spisu písomné vyjadrenie k návrhu navrhovateľa. Odporkyňa/
oprávnenázvýživnéhouviedla,ženesúhlasísnávrhomnavrhovateľa,nakoľkopodľajejnázorudoposiaľ

pretrváva stav, keď nie je schopná samostatne sa postarať o svoje základné životné potreby, z dôvodu
zložitej životnej situácie. Odporkyňa zároveň rozporuje tvrdenie navrhovateľa, že od začiatku štúdia
manažmentu v turizme a hotelierstve na Z. v F.túdium bezdôvodne zanechala, pričom uviedla, že
štúdium zanechala v súlade so študijným poriadkom ku dňu 26.11.2025. Odporkyňa ďalej uviedla, že
navrhovateľ naposledy uhradil súdom určené výživné v kalendárnom mesiaci december 2025, pričom v
januári už výživné neuhradil, s vysokou pravdepodobnosťou, že ho už ďalej uhrádzať nemieni. Zároveň
uviedla, že v štúdiu chce pokračovať na inej vysokej škole, avšak doposiaľ si nepodala prihlášku. Ako

ťažkú životnú situáciu odporkyňa uviedla skutočnosť, že sa nachádza v období prípravy na prijímacie
pohovory.Niejeevidovanánaúradepráce,keďževykonávazamestnanienazákladedohodyovykonaní
práce u zamestnávateľa Y. s dohodnutou hodinovou mzdou vo výške 7 € v hrubom, a to na dobu
určitú od 15.12.2025 do 30.11.2026. Odporkyňa uviedla, že u uvedeného zamestnávateľa vykonávalauž predtým závislú pracovnú činnosť formou brigády, pričom dosahovala priemerný príjem približne
175,72 € mesačne v závislosti od počtu odpracovaných hodín podľa potrieb zamestnávateľa. Odporkyňa
zároveňuviedla,ženapriekuvedenýmskutočnostiamsajejdoposiaľnepodarilozískaťstabilnúpracovnú

pozíciu na neurčitý čas. Taktiež uviedla, že inými príjmami nedisponuje a že žije v spoločnej domácnosti
s matkou a starším bratom, pričom náklady domácnosti znáša matka. Odporkyňa ďalej uviedla, že
z dôvodu súdneho konania vedeného s matkou existuje vysoká pravdepodobnosť, že budú musieť
zmeniť svoje ubytovacie pomery. Odporkyňa poukázala aj na skutočnosť, že navrhovateľ uhrádzal len
súdom určené výživné vo výške 380 € a inou sumou ani formou jej nepomáhal. Na záver uviedla, že

trpí histamínovou intoleranciou, ktorá si vyžaduje zvýšené náklady na špeciálnu stravu. Vzhľadom na
uvedenézvýšenévýdavkysapodľajejnázorunebudeschopnásamauživiť,apretonesúhlasísnávrhom
povinného z výživného a má za to, že vyživovacia povinnosť by mala naďalej trvať.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchu účastníkov, oboznámil sa listinnými dôkazmi založenými do spisu
a zistil nasledovný skutočný stav vo veci: Naposledy boli upravované práva a povinnosti navrhovateľa/

povinného z výživného ako otca voči odporkyni/oprávnenej z výživného - plnoletej dcére rozsudkom
Okresného súdu Bratislava IV pod č. k. 13P/110/2019 - 137 zo dňa 20.05.2021, právoplatným dňa
16.06.2021. Týmto rozsudkom bola určená vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni na sumu
380,- Eur mesačne /č.l. 137/. V tom čase mala odporkyňa 16 rokov, navštevovala 9. ročník E. a
pripravovala sa na prijímacie pohovory na strednú školu so zameraním na hotelierstvo alebo ekonómiu.

4. Odporkyňa má v súčasnosti 20 rokov a dňa 30.06.2005 vykonala štátnu skúšku - maturitnú skúšku /
č.l. 3/. Je zdravotne spôsobilá a v období od 18. 08. 2025 do 26. 11. 2025 vykonávala brigádnickú prácu
študenta na základe dohody, ktorú ukončila výpoveďou, z dôvodu ukončenia štúdia /č.l. 24/, Následne
pokračovala u toho istého zamestnávateľa v pracovnej činnosti na základe dohody o vykonaní práce na

dobu určitú od 15.12.2025 do 30.11.2026 /č.l. 13 - 25/.

5. Z pracovnej zmluvy založenej do spisu vyplýva, že odporkyňa uzatvorila pracovnú zmluvu so
zamestnávateľom Y. spoločnosť s ručením obmedzením, D. B., s dohodnutým dňom nástupu do práce
dňa 15.12.2025 na dobu určitú do 30. 11. 2026, s dojednanou odmenou za prácu vo výške 7 € v hrubom

na hodinu, pričom odmena je splatná v mesačných intervaloch /č.l. 25/.

6. Z doloženého potvrdenia o výške príjmu zamestnanca vyplýva, že odporkyňa dosiahla za obdobie
1/2025 - 12/2025 príjem v čistom v sume 2.108,67 €. Z priložených potvrdení o príjme zamestnanca
a lustráciou registra Sociálnej poisťovne má súd za preukázane, že priemerný vymeriavací základ

odporkyne za rozhodné obdobie predstavoval sume 205,37 €.

7. Odporkyňa dosiahla najvyššie dosiahnuté stredoškolské vzdelanie na základe vysvedčenia o
maturitnej skúške z T., odbornou praxou v hotelierstve a spoločnom stravovaní /č.l. 3/.

8. Odporkyňa k 26. 11. 2025 zanechala štúdium v akademickom roku 2025/2026 na Z. na základe
vlastnej žiadosti študentky, a to rozhodnutím č. IM/2025/6329 zo dňa 27.11.2025 /č.l. 2/.

9. Na pojednávaní dňa 25.2.2026 navrhovateľa uviedol, že je rozvedený a jeho najvyššie dosiahnuté
vzdelanie je základné. Navrhovateľ uviedol, že si riadne a včas plnil súdom nariadenú vyživovaciu

povinnosť v sume 380 € mesačne, pričom poslednú splátku uhradil v kalendárnom mesiaci december
v roku 2025. Zastával názor, že svoju povinnosť si splnil tým, že vznikli okolnosti zakladajúce zánik
vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne. Navrhovateľ uviedol, že nie je v žiadnom kontakte s
odporkyňou, nemá o nej vedomosť. Je mu známa iba skutočnosť, že odporkyňa má ukončené
stredoškolské vzdelanie hotelového manažmentu a neukončené začaté štúdium na vysokej škole.

10. Odporkyňa na pojednávaní dňa 25.2.2026 uviedla, že je slobodná, má stredoškolské vzdelanie a
je zamestnaná v hoteli Y. na základe dohody o vykonaní práce. Odporkyňa opakovane nesúhlasí s
návrhom otca na zrušenie vyživovacej povinnosti, a zdôraznila, že aj keď ukončila strednú školu v júni
2025 na hotelovej akadémii, ako manažérka chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Odporkyňa

uviedla, že aj napriek snahe získať trvalý pracovný pomer jej takýto pracovný pomer nebol ponúknutý,
ani sa jej nepodarilo získať iný obdobný pracovný pomer, pričom sa stále snaží nájsť vhodné pracovné
miesto. Zároveň potvrdila, že sa uchádza o zamestnanie len formou trvalého pracovného pomeru.
Taktiež potvrdila, že nedisponuje žiadnym iným príjmom. Štúdium na Z. v F. začala v septembri2025, pričom študovala hotelový manažment. Štúdium však podľa jej vyjadrenia neprebiehalo podľa
jej predstáv, a preto na vlastnú žiadosť zanechala štúdium k 26.11.2025. Odporkyňa uviedla, že
by chcela začať študovať iný študijný odbor, napríklad právo alebo ekonómiu, v blízkosti Bratislavy,

preferenčne v dennej forme, avšak doposiaľ si nepodala prihlášku na štúdium. Odporkyňa zároveň
potvrdila, že od 27.11.2025 nebola zaevidovaná na úrade práce v registri uchádzačov o zamestnanie
z vlastného rozhodnutia, keďže podľa jej vyjadrenia už mala dohodnutú prácu od 15.12.2025. U
uvedeného zamestnávateľa pracuje na základe dohody o vykonaní práce v rozsahu 20 hodín týždenne
s priemerným mesačným zárobkom približne 250 €, pričom nevylúčila možnosť, že niekedy zarobí viac a

niekedy menej. Odporkyňa potvrdila, že žije v spoločnej domácnosti s matkou. Na chod domácnosti však
neprispieva, keďže si hradí preddavok na zdravotné poistenie. Odporkyňa uviedla, že trpí histamínovou
intoleranciou, inak je po zdravotnej stránke spôsobilá.

11. V rámci záverečnej reči navrhovateľ uviedol, že ho takéto správanie odporkyne veľmi mrzí.

12. Odporkyňa právo na záverečnú reč nevyužila.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť.
Medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť sa
zamestnať, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy a potreby, atď. Vyživovacia povinnosť /

z uhla pohľadu prípravy dieťaťa na povolanie/ končí dosiahnutím prvého najvyššieho stupňa vzdelania
v bežnom vzdelávacom procese, /prvá ukončená vysoká škola alebo univerzita - magister/. Súhrnne
možno konštatovať, že dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať
svoje potreby. Rozhodne však povinnosť rodičov živiť svoje dieťa netrvá, ak dieťa už skončilo prípravu
na povolanie, má primeraný zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá

záujem a z vlastnej vôle nepracuje.

14. Zmena výšky výživného alebo jeho úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene
pomerov. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Zrušuje sa
povinnosť platiť výživné dňom zmeny rozhodujúcich skutočností. Pri plnoletých oprávnených s ohľadom

na ustanovenie § 77 ods. 1 ZoR, možno rozhodnúť o zrušení, zvýšení, znížení vyživovacej povinnosti
najskôr ku dňu začatia konania.

15. Schopnosť dieťaťa samé sa živiť nezávisí od určitej vekovej hranice /R 100/1967/ alebo stupňa
telesnej a duševnej vyspelosti /R 74/1969/, a vo všeobecnosti možno prijať taký výklad pojmu daného

kritéria, že dieťa je schopné samostatne sa živiť, ak je spôsobilé samostatne, z vlastných zdrojov
uspokojovať všetky relevantné životné náklady.

16. Pre stanovenie momentu, kedy vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy
dieťa nadobudlo všetky schopnosti samé sa živiť, za ktoré sa tradične akceptuje ukončenie štúdia,

keďže dieťa získalo všetky predpoklady na uplatnenie sa na trhu práce. Nie je podstatné, či dieťa
aj skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi. V takomto prípade je potrebné vyhodnotiť jednotlivé
dôvody, pre ktoré dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých schopností samé sa živiť, že žiaden príjem
nedosahuje. Pre dosiahnutie schopnosti sa samostatne živiť sa vyžaduje ukončenie stredoškolského,
alebo aj vysokoškolského štúdia (I. a II. stupeň) a získaním kvalifikačných predpokladov pre výkon

povolania, čo predpokladá riadne ukončenie štúdia predpísanou záverečnou skúškou /4Cdo/188/2021/.

17. Ukončením štúdia záverečnou maturitnou skúškou oprávnená zavŕšila prípravu na budúce povolanie
a nič jej objektívne nebránilo nasledujúcim dňom zamestnať sa, resp. zaevidovať sa na úrade práce ako
uchádzač o zamestnanie /9CoP/58/2020/.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoR“),
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť .

19. Podľa § 78 ods. 1 ZoR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomer.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.20. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný, a
preto mu vyhovel v celom rozsahu. Súd porovnal pomery v čase posledného súdneho rozhodovania
o výživnom s aktuálnymi pomermi a zistil podstatnú zmenu pomerov na strane oprávnenej osoby

na výživné, t. j. odporkyne, ktorá odôvodňuje zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ si vyživovaciu povinnosť voči
odporkyni počas jej prípravy na budúce povolanie riadne plnil a výživné uhrádzal pravidelne a včas.
Odporkyňa však svoje vysokoškolské štúdium neukončila úspešne, a to z dôvodu vlastnej žiadosti o
zanechanie štúdia v tom istom roku, a po jeho zanechaní nepokračovala v ďalšej sústavnej príprave

na povolanie. Hoci v konaní deklarovala zámer pokračovať v štúdiu v budúcnosti, tento zámer zostal
len v rovine všeobecného tvrdenia, keďže odporkyňa nepreukázala, že by si podala prihlášky na
štúdium alebo podnikla iné konkrétne kroky smerujúce k jeho realizácii. Súd zároveň zistil, že odporkyňa
vykonáva zárobkovú činnosť na pracovnej pozícii čašníčky na základe dohody o vykonaní práce.
Samotná skutočnosť, že ide o pracovný vzťah založený dohodou a nie pracovnou zmluvou na dobu
neurčitú, nie je právne významná z hľadiska posudzovania schopnosti odporkyne/plnoletej dcéry

zabezpečovať si vlastné životné potreby. Odporkyňa v konaní uvádzala, že sa približne jeden rok snažila
nájsť stabilné zamestnanie, avšak bez úspechu. Súd taktiež prihliadol na skutočnosť, že odporkyňa
nepreukázala systematickú a aktívnu snahu smerujúcu k získaniu pracovného pomeru, a to tak v
trvalom pracovnom pomere, ako aj v platovo vhodnejšom zamestnaní na dobu určitú. Zároveň nebola
evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, hoci takáto evidencia predstavuje základný

nástroj sprostredkovania zamestnania a umožňuje uchádzačovi využívať viaceré mechanizmy podpory
pri hľadaní práce. Argument odporkyne, že na úrade práce sa nezaevidovala z dôvodu existencie práce
na dohodu, súd nepovažuje za relevantný. Naopak, uvedená skutočnosť potvrdzuje, že oprávnená je
schopná vykonávať zárobkovú činnosť a získavať príjem vlastnou prácou a činnosťou. Vyživovacia
povinnosť rodiča má zabezpečiť výživu dieťaťa v období jeho objektívnej závislosti, najmä počas štúdia,

avšak nemôže byť prostriedkom na zabezpečenie životnej úrovne plnoletého dieťaťa v situácii, keď toto
dieťa je schopné vlastnou aktivitou zabezpečiť si príjem. Pokračovanie vyživovacej povinnosti rodiča
by za týchto okolností odporovalo jej účelu a znamenalo by neprípustné prenášanie zodpovednosti
za zabezpečenie životných potrieb plnoletej osoby na rodiča. Súd preto dospel k záveru, že v danom
prípade odporkyňa nepokračuje v sústavnej príprave na budúce povolanie, je schopná vykonávať

zárobkovú činnosť a túto činnosť aj vykonáva, hoci len na základe dohody, pričom nie je vystavená
ohrozeniu krajnej životnej núdze, keďže žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, na ktorej chode
savšaknepodieľa.Zatýchtookolnostísúdpovažujezapreukázané,žeodporkyňajeobjektívneschopná
samostatne sa živiť a nepreukázala žiadne relevantné aktívne kroky k nadobudnutiu zamestnania na
plný úväzok na neurčitý čas, ani využitie dostupných možností získavať podporu pri hľadaní takého

zamestnania, ako ani pokračovanie v štúdiu. Odporkyňa preukázala len všeobecný záujem o štúdium
bezkonkrétnejpredstavyojehorealizáciiaosvojombudúcomprofesijnomsmerovaní.Zároveňdoposiaľ
neprejavila záujem ani o štúdium v externej forme, ktoré by mohlo predstavovať kompromis medzi
štúdiom a pracovným uplatnením pri zabezpečovaní základných životných potrieb. Odporkyňa dosiahla
stredoškolské vzdelanie, v ktorom sa aj pracovne realizuje, avšak naplno nevyužíva svoj potenciál

smerujúci k získaniu stabilného zamestnania, pričom jej v tom nebráni žiadny zdravotný stav ani
objektívne okolnosti. Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné
ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

Odvolanie je možné podať cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho

písomného doručenia, písomne, trojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.