Rozsudok – Ostatné ,
Zrušené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky

Judgement was issued by Mgr. Marián Hatala

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419204092
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4419204092.32

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom A. XX, C., právne zastúpená: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s.r.o.,
Tatranská 49, Bratislava, IČO: 47 245 042 proti žalovanému: Novogal a.s., Hlboká cesta 1421, Dvory
nad Žitavou, IČO: 00 199 567, právne zastúpený: JUDr. Gergely Pšenák, advokát, AK Nové Zámky,
M.R. Štefánika 30 o zaplatenie 14 666,33 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 14 666,33 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy:
- 100,- eur od 12.08.2019 do 26.01.2021,

- 6 075,13 eur od 12.08.2019 do zaplatenia,
- 4 521,- eur od 10.02.2021 do zaplatenia,
- 4 070,20 eur od 09.06.2022 do zaplatenia,
všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Pôvodná žalobkyňa D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, F. H. sa žalobou zo

dňa 12.08.2019 domáhala voči žalovanému zaplatenia istiny 6 175,13 eur s príslušenstvom titulom
náhrady za neužívanie spoločnej veci za obdobie od 12.08.2017 do 12.08.2019 v rozsahu svojho
spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku k nehnuteľnostiam podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka
(ďalej aj OZ). Jednalo sa o nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území a obci Dvory
nad Žitavou, vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, parcely registra „C“, evidované na katastrálnej
mape, parcelné číslo 2785/21 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 321 m2, parcelné číslo
2785/22 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 180 m2, parcelné číslo 2794/2 Zastavaná plocha

a nádvorie o výmere 126 m2, parcelné číslo 2795 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 958 m2,
parcelné číslo 2796/2 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2, parcelné číslo 2799 Zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 949 m2, parcelné číslo 2806 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 999
m2 a parcelné číslo 2809 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2 (ďalej aj nehnuteľnosti,
označené nehnuteľnosti, citované nehnuteľnosti, alebo sporné nehnuteľnosti), ktoré majú byť zároveň
aj v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v podiele 2/3 k celku, pričom žalovaný má užívať
nehnuteľnosti v celosti pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Na viacerých pozemkoch sporných

nehnuteľností sa majú nachádzať stavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo jej malo úplne
vylučovať možnosť akéhokoľvek užívania citovaných nehnuteľností. Konkrétne sa malo jednať o halu
č. 13 so súpisným číslom 2150, znáškovú halu č. 5 so súpisným číslom 2142, znáškovú halu č. 7 so
súpisným číslom 2143, sklad so súpisným číslom XXXX, sklad so súpisným číslom XXXX, znáškovúhalu č. 8 so súpisným číslom 2146 a znáškovú halu č. 12 so súpisným číslom 2151, ktoré stavby
majú byť vedené na LV č. XXXX, katastrálne územie a obec Dvory nad Žitavou. Výšku primeranej
náhrady si pôvodná žalobkyňa odvodila z odborného ohodnotenia Stavebnej a znaleckej organizácie

s.r.o. z 10.04.2019, a to pri hodnote nájmu nehnuteľností 0,615 eur/m2/rok (rok 2017), 0,633eur/m2/rok
(rok 2018) a 0,628 eur/m2/rok (rok 2019). Snaha pôvodnej žalobkyne o zmierlivé doriešenie veci mala
zostať bezvýsledná.

1.2 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/51/2019-261 zo dňa 25.02.2021 bolo

takto rozhodnuté:
I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne
zo sumy 100,- eur od 12.08.2019 do 26.01.2021 z a s t a v u j e.
II. Súdp r i p ú šť a zmenu žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha, aby žalovanému bola uložená povinnosť
zaplatiť žalobkyni 10 596,13 eur s úrokmi z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy:
- 100,- eur od 12.08.2019 do 26.01.2021,

- 6 075,13 eur od 12.08.2019 do zaplatenia,
- 4 521,- eur od 10.02.2021 do zaplatenia,
a náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Tomuto rozhodnutiu súdu predchádzalo čiastočné späťvzatie žaloby pôvodnou žalobkyňou D. E.,
ktoré bolo vykonané podaním jej právneho zástupcu zo dňa 16.02.2021 v časti istiny 100,- eur

s príslušenstvom, pretože dňa 27.01.2021 jej bola od žalovaného poštovým poukazom doručená suma
100,- eur s označením platby „nájomné za rok 2019“. Zároveň pôvodná žalobkyňa požiadala aj o zmenu
žaloby, pretože odplaty od žalovaného sa domáhala aj za ďalšie obdobie od 13.08.2019 do 10.02.2021,
teda celkovo sa domáhala zaplatenia istiny 10 596,13 eur s príslušenstvom za obdobie od 12.08.2017
do 10.02.2021.

1.3 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/51/2019-317 zo dňa 11.10.2021 bolo
vyhovené návrhu, aby do konania na miesto doterajšej žalobkyne vstúpila E. E., nar 04.03.1955, trvale
bytom F. H., D. A. XXXX/XX. Tomuto rozhodnutiu predchádzala zmluva o postúpení pohľadávky zo
dňa 07.09.2021, uzatvorená medzi pôvodnou žalobkyňu ako postupcom a E. E., nar 04.03.1955, trvale

bytom F. H., D. A. XXXX/XX ako postupníkom.

1.4 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/51/2019-387 zo dňa
13.06.2022 bolo takto rozhodnuté:
Súd p r i p ú š ť a zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobkyni 14 666,33 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy:
- 100,- eur od 12.08.2019 do 26.01.2021,
- 6 075,13 eur od 12.08.2019 do zaplatenia,
- 4 521,- eur od 10.02.2021 do zaplatenia,
- 4 070,20 eur od 09.06.2022 do zaplatenia,

a to do troch dní po právoplatnosti rozsudku a podľa ktorej sa žalobkyňa domáha, aby žalovanému bola
uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vtedajšia žalobkyňa E. E. požiadala o zmenu žaloby podaním zo dňa 08.06.2022, pretože sa odplaty
domáhala od žalovaného aj za ďalšie obdobie od 11.02.2021 do 07.06.2022, teda celkovo sa domáhala
zaplatenia istiny 14 666,33 s príslušenstvom eur za obdobie od 11.02.2021 do 07.06.2022.

1.5 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 10C/51/2019-476 zo dňa 06.12.2022bolo
vyhovené návrhu, aby na miesto doterajšej žalobkyne vstúpila A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým
pobytom A. XX, XXX XX C..
Tomuto rozhodnutiu mala predchádzať zmluva o postúpení pohľadávok, uzatvorená medzi žalobkyňu E.

E.,akopostupcomaA.B.akopostupníkom,ktoráskutočnosťmalabyťnásledneoznámenážalovanému
postupcom, teda doterajšou žalobkyňou.

1.6 Na pojednávaní konanom dňa 17.04.2023 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu
požiadala o zmenu žaloby tak, že sa voči žalovanému domáhala zaplatenia tej istej istiny

s príslušenstvom, avšak aj za ďalšie časové obdobie od 12.08.2017 do 13.10.2022, keď už od
14.10.2022 mali byť sporné nehnuteľnosti žalobkyne v jej spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku
prevedené na základe kúpnej zmluvy kupujúcemu, ktorým mal byť JUDr. Peter Kubík, advokát
s.r.o., Bratislava. O navrhnutej zmene žaloby bolo rozhodnuté uznesením súdu na pojednávaní dňa17.04.2023 tak, že súd pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej sa žalobkyňa domáha, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni za obdobie od 12.08.2017 do 13.10.2022 sumu 14 666,33 eur
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy:

- 100,- eur od 12.08.2019 do 26.01.2021,
- 6 075,13 eur od 12.08.2019 do zaplatenia,
- 4 521,- eur od 10.02.2021 do zaplatenia,
- 4 070,20 eur od 09.06.2022 do zaplatenia,
a to do troch dní po právoplatnosti rozsudku a podľa ktorej sa žalobkyňa domáha, aby žalovanému bola

uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Nespochybňoval vlastnícke pomery strán k sporným
nehnuteľnostiam, avšak uplatnenú výšku náhrady zo strany žalobkyne považoval za neprimerane
vysokú. Mal za to, že pri stanovení výšky odplaty je potrebné vychádzať z obvyklej výšky nájmu, ktoré sa
určuje za predchádzajúci rok k 30. júnu daného roka Okresným úradom Nové Zámky, ďalej zo zákona

č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných
pozemkov. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na obvyklú cenu nájomného uvedenú Ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na svojej webovej stránke. Napokon upriamil pozornosť aj
na osvedčenie o dedičstve 16D/1397/2015, Dnot. 64/2014 notárky JUDr. Marty Botkovej ako súdnej
komisárky, kde v rámci dedičského konania mala byť uvedená hodnota sporných nehnuteľností

pôvodnou žalobkyňou vo výške, ktorá je nižšia ako požadované ročné nájomné.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne I. J. K., oboznámením pripojených správ a dokladov,
výpisu listu vlastníctva ( ďalej aj LV ) číslo XXXX, katastrálne územie ( ďalej aj k.ú. ) L. F. M., výzvy na
sprístupnenie pozemkov, odpovede, výpisu LV číslo XXXX k.ú L. F. M., výpisu žalovaného z obchodného

registra, odborného ohodnotenia, výzvy, žiadosti o peňažnú náhradu, odpovede, obvyklej výška
nájomného za rok 2018, ústrižku poštovej poukážky, znaleckého posudku Ing. Zuzany Vadkertiovej č.
154/2018, objednávky, odpovede obce Dvory nad Žitavou, znaleckého posudku č. 61/2022 znalkyne I.
J. K. zo dňa 14.10.2022, inzerátov, znaleckého posudku č. 6/2023 I. L. E. zo dňa 30.01.2023 s prílohami,
znaleckého posudku č. 18/2011 I. N. zo dňa 09.09.2011, znaleckého posudku č. 20/2011 I. O. N. zo

dňa 12.09.2011, zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 16.10.2007, dodatku č. 1
zo dňa 27.11.2007, dodatku k zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 16.01.2015,
zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 16.01.2015, zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
28.09.2011, zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 06.05.2016, znaleckého posudku č. 28/2011 I. P.
N. zo dňa 12.09.2011, pripojených spisov Okresného súdu Nové Zámky 16D/1397/2015, 8D/304/2004

a 18C/108/2022, spisov Okresného úradu NZ katastrálny odbor V 7143/2022 a V 6533/17 a ďalších
a zistil tento skutkový a právny stav:

4.1 Žalovaný je od 01.10.1992 zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra s aktuálnym
obchodným menom Novogal a.s., so sídlom E. G. XXXX, L. F. M. a s prideleným IČOm: 00 199 567. Do

predmetu jeho činnosti patrí, okrem iného, aj výroba, spracovanie hydiny, výroba hydinových výrobkov,
nešpecializovaná mraziarenská výroba – hydina, sprostredkovanie poľnohospodárskych základných
surovín, veľkoobchod s vajcami, maloobchod s potravinárskych tovarov, vrátane vajec a predaj na trhoch
(výpis žalovaného z obchodného registra).

4.2.1 Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie a obec Dvory nad Žitavou zo dňa 26.07.2022
sú vedené parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 2785/21 Zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 10 321 m2, parcelné číslo 2785/22 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere
1 180 m2, parcelné číslo 2794/2 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2, parcelné číslo 2795
Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 958 m2, parcelné číslo 2796/2 Zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 6 m2, parcelné číslo 2799 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 949 m2, parcelné číslo
2806 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 999 m2 a parcelné číslo 2809 Zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 191 m2, pričom za podielových spoluvlastníkov boli zapísaní pôvodná žalobkyňa D. E.
v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 2/3 k celku. Pri pôvodnej
žalobkynijezatitulnadobudnutiauvedenýrozsudokOkresnéhosúduNovéZámky13C/422/1999zodňa

05.06.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre 25Co/255/2013 zo dňa 17.09.2015 (citovaný
list vlastníctva).4.2.2 Na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie a obec Dvory nad Žitavou zo dňa 17.04.2023 sú
vedené parcely registra „C“, evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 2785/21 Zastavaná plocha
anádvorieovýmere10321m2,parcelnéčíslo2785/22Zastavanáplochaanádvorieovýmere1180m2,

parcelné číslo 2794/2 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 126 m2, parcelné číslo 2795 Zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 958 m2, parcelné číslo 2796/2 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6
m2, parcelné číslo 2799 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 949 m2, parcelné číslo 2806 Zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 999 m2 a parcelné číslo 2809 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere
191 m2, pričom za podielových spoluvlastníkov boli zapísaní JUDr. Peter Kubík, advokát s.r.o., Staré

Grunty 162, Bratislava, IČO: 47 233 931 (na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14.10.2022- V7143/2022)
v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku a žalovaný v spoluvlastníckom podiele 2/3 k celku (citovaný list
vlastníctva).

4.2.3 Na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie a obec Dvory nad Žitavou sú zapísané jednak parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape, jednak parcely registra „E“ evidované na mape určeného

operátu a napokon aj stavby, ktoré všetky sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného v spoluvlastníckom
podiele 1/1 k celku. Medzi stavbami sa nachádzajú aj stavby, ktoré sú postavené na pozemkoch
vedených na LV č. XXXX, kat. územie a obec Dvory nad Žitavou, teda na sporných nehnuteľnostiach
vedených v podielovom spoluvlastníctve JUDr. Petra Kubíka, advokáta s.r.o., Staré Grunty 162,
Bratislava, IČO: 47 233 931 v podiele 1/3 k celku a žalovaného v spoluvlastníckom podiele 2/3 k celku.

Konkrétne sa jedná o tieto stavby:
- Znášková hala č. 5 so súpisným číslom 2142 na parcele č. 2794/2 (LV č. XXXX),
- Znášková hala č. 7 so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2795 (LV č. XXXX),
- Znášková hala č. 9 so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2797 (LV č. XXXX),
- Znášková hala č. 10 so súpisným číslom 2145 na parcele č. 2798 (LV č. XXXX),

- Znášková hala č. 8 so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2799 (LV č. XXXX),
- Znášková hala č. 6 so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2800 (LV č. XXXX),
- Znášková hala č. 4 so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2801 (LV č. XXXX),
- Hala č. 13 so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2785/22 (LV č. XXXX),
- Znášková hala č. 12 so súpisným číslom 2151 na parcele č. 2806 (LV č. XXXX),

- Sklad so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2790 (LV č. XXXX),
- Sklad so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2796/1 (LV č. XXXX),
- Sklad so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2796/2 (LV č. XXXX),
- Sklad so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2808 (LV č. XXXX),
- Sklad so súpisným číslom XXXX na parcele č. 2809 (LV č. XXXX).

4.3.1 Pred začatím sporu vtedajší právny zástupca pôvodnej žalobkyne D. E. Q. JUDr. PETER TIMKO
spol. s r.o. adresoval žalovanému výzvu zo dňa 20.09.2017 na sprístupnenie pozemkov a na majetko
- právne usporiadanie pozemkov a v tejto súvislosti žiadal o bezodkladné sprístupnenie dotknutých
pozemkov na vykonanie znaleckej ohliadky za účelom zistenia hodnoty dotknutých pozemkov a trhovej

hodnoty odplaty za užívanie dotknutých pozemkov.
Žalovaný reagoval listom zo dňa 10.12.2018 cestou svojho právneho zástupcu JUDr. Gergelya Pšenáka
tak, že sprístupnenie areálu nie je možné zo zoo veterinárnych dôvodov. Zároveň navrhol uzatvorenie
nájomnej zmluvy od 29. júna 2018 pri dohodnutom nájomnom vo výške dvojnásobného nájomného
stanoveného Okresným úradom Nové Zámky. V prípade záujmu bola navrhnutá aj možnosť vymerania

časti 1/3 pozemku na pôvodnom mieste v zadnej časti areálu, prípadne vymeranie náhradného pozemku
v dvojnásobnej výmere podielu pôvodnej žalobkyne na stredisku v časti katastra, ktorý si vyberie.

4.3.2 Ten istý právny zástupca pôvodnej žalobkyne listom zo dňa 22.11.2018 požiadal
žalovaného o zaplatenie náhrady v sume 3500eur/rok za užívanie spoluvlastníckeho podielu 1/3

k celku, prislúchajúceho pôvodnej žalobkyni, ktorá deklarovala spoluvlastnícke právo k označeným
nehnuteľnostiam osvedčením o dedičstve 16D/1397/15 Dnot. 64/2016 a rozsudkom Okresného súdu
Nové Zámky 13C/422/1999-715 zo dňa 07.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
28Co/255/2013-874 zo dňa 22.04.2015. Žalovaný bol upozornený, aby sa jasne vyjadril, či je ochotný
vec urovnať, pretože v opačnom prípade sa bude vec riešiť súdnou cestou.

4.4 Listom zo dňa 15.05.2019 pôvodná žalobkyňa D. E., prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho
zástupcu JUDr. Radoslava Procházku oznámila v tej dobe platné spoluvlastnícke pomery k pozemkom
nachádzajúcim sa v katastrálnom území a obci Dvory nad Žitavou a vedených na LV č. XXXX, vrátanepozemkov s parcelnými číslami 2785/21, 2785/22, 2794/2, 2795, 2796/2, 2799, 2806 a 2809, všetko
parcely registra „C“ ako Zastavaná plocha a nádvorie, ďalej užívanie týchto nehnuteľností výlučne
žalovaným, hoci bol podielovým spoluvlastníkom 2/3 k celku a pôvodná žalobkyňa mala byť podielovou

spoluvlastníčkou 1/3 k celku. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu za neužívanie nehnuteľností
v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu podľa odborného posudku, a to za rok 2016 sumu 3 068,74
eur, za rok 2017 sumu 3 019,64 eur, za rok 2018 sumu 3 008,02 eur a za každý mesiac v roku 2019 sumu
256,96 eur. Žalovaný bol napokon vyzvaný, aby pôvodnej žalobkyni za roky 2016 až 2018 a za mesiace
januáražaprílroku2019zaplatilnáhraduzaužívanienehnuteľnostívrozsahuspoluvlastníckehopodielu

pôvodnej žalobkyne sumu 10 224,24 eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy.
Na túto výzvu odpovedal žalovaný podaním svojho právneho zástupcu označeným ako peňažnú
náhradu/odpoveď zo dňa 28.05.2019, ktorým výšku uplatneného nároku pôvodnej žalobkyne odmietol
pre absenciu dohode alebo platnej a účinnej nájomnej zmluvy. Zopakoval ponuku, ktorú už uviedol v liste
zo dňa 10.12.2018, a ktorého obsah je uvedený vyššie.

4.5 Podľa ústrižkov poštových poukážok predloženej počas sporu pôvodnou žalobkyňou D. E. jej
žalovaný poukázal dňa 27.01.2021 sumu 100,- eur pod číslom 5052 so správou pre adresáta „Nájomné
2020“ a toho istého dňa 27.01.2021 sumu ďalších 100,- eur pod číslom 5053 so správou pre adresáta
„Nájomné 2019“.

4.6 Žalovaný založil do spisového materiálu údaj dostupný na internetovej stránke Ministerstva
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR o obvyklej výške nájomného za rok 2018 v katastrálnom území
L. F. M. s tým, že výška predstavovala 100,77 eur/ha.

4.7.1 Listom zo dňa 18.07.2018 si žalovaný objednal u I. H. R., S. X, F. H., znalkyne v odbore

stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností I. H. R. vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie
všeobecnej hodnoty pozemkov č. 2785/21, č. 2785/22, č. 2794/2, č. 2795, 2796/2, č. 2799, 2806, č.
22809 v katastrálnom území L. F. M., vedených na LV č. XXXX, teda sporných nehnuteľností. Znaleckým
posudkom č. 154/2018 zo dňa 13.08.2018 bola uvedenou znalkyňou stanovená všeobecná hodnota
nehnuteľností sumou 39 900,- eur.

4.7.2 Znaleckým posudkom č. 6/2023 I. L. E. znalca z odboru stavebníctvo – odhad hodnoty
nehnuteľnosti, D. X, K. zo dňa 30.01.2023 bola stanovená na základe zadávateľa znaleckého
posudku JUDr. Peter Kubík, advokát s.r.o., Staré Grunty 62, Bratislava, všeobecná hodnota citovaných
nehnuteľností sumu 342 000,- eur.

4.7.3 Znaleckým posudkom č. 18/2011 Ing. Ondreja Gumana, S. E. R. XX/X, F. H., znalca v odbore
strojárstvo, odhad hodnoty strojových zariadení zo dňa 07.09.2011 bola určená obstarávacia cena
ohodnocovaného stroja technologické zariadenie na klietkový chov sliepok všeobecnou hodnotou
839 806 eur bez DPH a 1 007 767 eur s DPH.

Znaleckým posudkom č. 19/2011 Ing. Ondreja Gumana, S. E. R. XX/X, F. H., znalca v odbore strojárstvo,
odhad hodnoty strojových zariadení zo dňa 09.09.2011 bola určená obstarávacia cena ohodnocovaného
stroja technologické zariadenie na klietkový chov sliepok všeobecnou hodnotou 87 447 eur bez DPH
a 104 938 eur s DPH.
Znaleckým posudkom č. 20/2011 Ing. Ondreja Gumana, S. E. R. XX/X, F. H., znalca v odbore

strojárstvo, odhad hodnoty strojových zariadení zo dňa 12.09.2011 bola určená obstarávacia cena
modernizovaného technologického zariadenia na triedenie vajec všeobecnou hodnotou 302 719 eur bez
DPH a 363 262 eur s DPH.

4.7.4 Znaleckým posudkom I. P. N., Komárno, Práce 57, znalca v odbore stavebníctvo – odhad hodnoty

nehnuteľností č. 28/2011 zo dňa 12.09.2011 bola stanovená všeobecná hodnota stavieb so súpisným
číslom 1421, 1982, 2137, 2139 až 2149, 2151, 2152, 2468, 2469, 2642 s pozemkami parcelné čísla
2785/1, 3, 7, 10, 11, 12, 13, 16, 2786-2801, 2803, 2805-2811, 2815 v katastrálnom území obce Dvory
nad Žitavou, LV č. XXXX vo výške 3 550 000,- eur, keď pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku bola
uvedená suma 6,41 eur/m2. Znalecký posudok bol vypracovaný na základe objednávky žalovaného.

4.7.5 Pôvodná žalobkyňa D. E. pripojila k žalobe odborné ohodnotenie Stavebnej a znaleckej
organizácie s.r.o., Bartókova 2, Bratislava, IČO: 46 134 103 v odbore ekonomika a riadenie podnikov,
oceňovanie a hodnotenie podnikov, stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, pozemné stavby zodňa 10.04.2019, ktoré bolo vypracované na základe jej objednávky, a ktorým bola stanovená všeobecná
hodnota spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku citovaných nehnuteľností sumou 45 319,31 eur, teda bola
stanovená všeobecná hodnota sporných nehnuteľností v celosti vo výške 135 957,93 eur (45 319,31

eur x 3), čo zároveň znamená 9,23 eur/m2 (135 957,93 eur / 14 730 m2 ). Súčasne bola stanovená aj
všeobecná hodnota nájmu označených nehnuteľností nasledovne:
- za rok 2016 čiastka 0,625 eur/m2,
- za rok 2017 čiastka 0,615 eur/m2,
- za rok 2018 čiastka 0,633 eur/m2,

- za rok 2019 čiastka 0,628 eur/m2.

4.7.6 Na základe uznesenia Okresného súdu Nové Zámky 10C/51/2019-402 zo dňa 27.07.2022 bola
vo veci ustanovená I. J. K., A. X, F. H., znalkyňa v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác, ktorej úlohou bolo vypracovať písomný
znalecký posudok, ktorý bude obsahovať odpoveď na otázku: Aká je všeobecná cena nehnuteľnosti

a všeobecná hodnota nájmu nehnuteľnosti za obdobie od 12.08.2017 do 07.06.2022, keď v oboch
prípadoch sa jedná o tú istú nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v katastrálnom území a obci Dvory nad
Žitavou, vedenej na liste vlastníctva číslo XXXX, Parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape,
parcelné číslo 2785/21 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 10 321 m2, parcelné číslo 2785/22
Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 180 m2, parcelné číslo 2794/2 Zastavaná plocha a nádvorie

o výmere 126 m2, parcelné číslo 2795 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 958 m2, parcelné číslo
2796/2 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 6 m2, parcelné číslo 2799 Zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 949 m2, parcelné číslo 2806 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 999 m2 a parcelné číslo
2809 Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 191 m2 ?
Znaleckým posudkom tejto znalkyne č. 61/2022 zo dňa 14.10.2022 bola stanovená všeobecná hodnota

celej nehnuteľnosti vo výške 53 300,- eur, čo zároveň znamená 3,62 eur/m2 (53 300,- eur / 14 730
m2 ) a všeobecná hodnota nájmu celej nehnuteľnosti za obdobie od 12.08.2017 do 07.06.2022 vo výške
16 400,- eur.
Znalkyňa I. J. K. bola vo veci vypočutá na pojednávaní dňa 29.05.2023, na ktorom zotrvala na svojom
znaleckom posudku, vrátane jeho záveru, keď vysvetľovala, že pri jeho vypracovaní postupovala

podľa metódy polohovej diferenciácie, pretože porovnávaciu metódu nemohla použiť pre nedostatok
porovnávacieho materiálu. Nesúhlasila so závermi znaleckého posudku Ing. Holíka pre rozdielne názory
na pripojiteľnosť sporných nehnuteľností na verejnú sieť a stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v extraviláne a intraviláne, čo malo za následok, že I. J. K. použila nižší koeficient
pri výpočte, ako I. E.. Všeobecnú výšku nájomného by bola schopná určiť porovnávacou metódou, ak

by mala k dispozícii aspoň tri porovnateľné nájmy. Na druhej strane potvrdila, že čím má nehnuteľnosť
vyššiu cenu, tým je vyššie aj nájomné, hoci to neplatí plne priamo úmerne.

4.8.1Súčasťouspisovéhomateriálujeajzmluvaozriadenízáložnéhoprávaknehnuteľnostič.000055A/
CORP/07/031 zo dňa 16.10.2007, jej dodatok č. 1 zo dňa 27.11.2007, uzatvorený medzi záložným

veriteľom UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava a záložcom – žalovaným, kde predmetom záložného
práva sú určené nehnuteľnosti v katastrálnom území L. F. M., vedené na LV č. XXXX – pozemky a stavby.
Záloh bol popísaný v znaleckom posudku č. 22/2005 zo dňa 17.08.2005 I. T. C. B., znalca z odboru
stavebníctvo sumou 16 000 000,- Sk.

4.8.2 V ďalšej zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000055H/CORP/07/031 zo dňa
16.01.2015, uzatvorenej medzi záložným veriteľom UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava a záložcom
– žalovaným, kde predmetom záložného práva sú určené nehnuteľnosti v katastrálnom území L. F. M.,
vedené na LV č. XXXX – pozemky a stavby. Hodnota zálohu sa neurčila.

4.8.3 Súčasťou spisu je aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000055F/CORP/07/031
zo dňa 28.09.2011, uzatvorená medzi záložným veriteľom UniCredit Bank Slovakia a.s. Bratislava
a záložcom – žalovaným, kde predmetom záložného práva sú určené nehnuteľnosti v katastrálnom
územíL.F.M.,vedenénaLVč.XXXXaLVč.XXXX–pozemkyastavby.Zálohbolpopísanývznaleckom
posudku č. 28/2011 zo dňa 12.09.2011 I. P. N. znalca z odboru stavebníctvo sumou 2 130 000,- eur.

4.8.4 Súčasťou spisu je aj ďalšia zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000230B/
CORP/2016 zo dňa 06.05.2016, uzatvorená medzi záložným veriteľom UniCredit Bank Slovakia
a.s. Bratislava a záložcom – žalovaným, kde predmetom záložného práva sú určené nehnuteľnostiv katastrálnom území L. F. M., vedené na LV č. XXXX a LV č. XXXX – pozemky a stavby. Hodnota zálohu
sa určila sumou 2 600 000,- eur.

4.8.5 Súd si zabezpečil spis Okresného súdu Nové Zámky 18C/108/2022 a zistil z neho nasledovné.
Žalobou zo dňa 01.09.2022 sa žalobca Novogal a.s. domáhal voči žalovanej D. E. zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, a to prikázaním do výlučného
vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu žalovanej, ktorá bola v žalobe stanovená na 13 300,- eur.
Žalobcavtejtosúvislostipoukázalnaznaleckýposudokč.154/2018zodňa13.08.2018,ktorýnazáklade

jeho objednávky vypracovala znalkyňa I. H. R., S. X, F. H., znalkyňa v odbore stavebníctvo, a ktorým
bola stanovená všeobecná hodnota celých označených nehnuteľností vo výške 39 900,- eur.
Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 18C/108/2022-66 zo dňa 25.01.2023 bola pripustená zmena
účastníka konania na strane žalovanej tak, že do konania na miesto doterajšej žalovanej vstupuje JUDr.
Peter Kubík, advokát, s.r.o., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 162, IČO: 47233931.
Uznesením Okresného súdu Nové Zámky 18C/108/2022-260 zo dňa 22. augusta 2023 súd pribral do

konania na strane žalobcu ako intervenienta: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., so
sídlomPraha4-Michle,Želetavská1525/1,IČO:64948242,Českárepublikakonajúcaprostredníctvom
organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky, so
sídlom Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336.
Zo zápisnice o pojednávaní 18C/108/2022 zo dňa 26.02.2024 bolo zistené, že pred otvorením

pojednávania vo veci samej žalobca Novogal a.s. prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol
zrušenieavyporiadaniapodielovéhospoluvlastníctvakspornýmnehnuteľnostiamtak,žeichsúdprikáže
do výlučného vlastníctva žalobcu a žalobca vyplatí titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva
(žalovanému) sumu 50 000,- eur do 15 dní od právoplatnosti zmieru. Právoplatným uznesením
Okresného súdu Nové Zámky 18C/108/2022-429 zo dňa 26. februára 2024 bolo takto rozhodnuté:

I. Súd s c h v a ľ u j e súdny zmier v nasledovnom znení:
II. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie L. F. M., obec L. F. M., okres Nové Zámky vedené
katastrálnym odborom Okresného úradu Nové Zámky a to pozemkov parcely registra „C" číslo 2785/21 o
výmere 10321 m2, číslo 2785/22 o výmere 1180 m2, číslo 2794/2 o výmere 126 m2, číslo 2795 o výmere

958 m2, číslo 2796/2 o výmere 6 m2, číslo 2799 o výmere 949 m2, číslo 2806 o výmere 999 m2 a číslo
2809 o výmere 191 m2, druh pozemkov: zastavaná plocha a nádvorie tak, že uvedené nehnuteľnosti
súd p r i k a z u j edo výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 50 000 eur titulom vyporiadania podielového
spoluvlastníctva do 15 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia.

IV. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
V. Súd u p r a v u j e Slovenská pošta, a.s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Banská Bystrica,
Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124, aby žalobcovi Novogal a.s., so sídlom Dvory nad Žitavou, Hlboká
cesta 1421, IČO: 00 199 567, vrátil súdny poplatok v sume 665 eur do tridsať dní po právoplatnosti
uznesenia.

4.9 Právoplatným uznesením Okresného súdu Nové Zámky 8D/304/2004-17 Dnot. 242/2004 zo dňa
11.05.2005 bolo zastavené dodatočné dedičské konanie po poručiteľovi U. E., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelý 06.08.1989, naposledy bytom F. H., F. XX (pripojený spis tun. súdu 8D/304/2004).
V osvedčení o dedičstve JUDr. Marty Botkovej notárky, ako súdnej komisárky so sídlom Nové Zámky,

Björnsonova 2 zo dňa 16.01.2017 v dedičskej veci po poručiteľovi U. E., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý
06.08.1989, naposledy bytom F. H., F. XX je obsiahnutá dohoda dedičov, podľa ktorej celé dedičstvo
(určené právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 13C/422/1999 zo dňa 05.06.2013
v spojení s právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Nitre 25Co/255/2013 zo dňa 17.09.2015) bez
povinnosti vyplatiť odstupujúcich spoludedičov, ktoré jej prenechali svoje podiely bez úhrady nadobudla

dedička D. E., nar. XX.XX.XXXX, v tom čase s trvalým pobytom F. G. XXXX/XX, F. H.. Dedičstvo
pozostávalo z nehnuteľnosti v katastrálnom území L. F. M. a vedených na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV
č. XXXX a LV č. XXXX, kde bola stanovená všeobecná cena podľa § 175o O.s.p. sumou 11 200,- eur ,
teda podľa zhodných tvrdení účastníkov (pripojený spis tun. súdu 16D/1397/2015).

4.10 Zo spisu Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V 7143/2022 bolo zistené, že jeho
obsahomjenávrhnavkladvlastníckehoprávanazákladekúpnejzmluvyzodňa14.10.2022,uzatvorenej
medzi predávajúcou D. E., nar. XX.XX.XXXX s trvalým pobytom F. G. XXXX/XX, F. H. a kupujúcim
JUDr. Peter Kubík, advokát s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 47 233 931. Predmetom kúpnejzmluvy bol spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku označených nehnuteľností (body 2.1 a 3.1 kúpnej zmluvy),
kúpna cena bola dohodnutá za prevádzaný spoluvlastnícky podiel vo výške 44 500,- eur. Rozhodnutím
Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V -7143/2022 zo dňa 15.11.2022 bol povolený vklad

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v prospech JUDr. Peter Kubík advokát
s.r.o., Staré Grunty 162, Bratislava, IČO: 47 233 931 v podiele 1/3 s tým, že vklad bol povolený dňa
15.11.2022 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť.

4.11 Nahliadnutím do spisu Okresného úradu Nové Zámky, katastrálny odbor V 6533/17 má

súd preukázané, že jeho súčasťou je návrh na vklad záložného práva, na základe zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti č. 00230C/CORP/2016 uzatvorenej medzi UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia a.s., Praha 4 ako záložným veriteľom a žalovaným ako záložcom. Predmetom
záložného práva boli pozemky a stavby v kat. území L. F. M. evidované na LV č. XXXX. Hodnota zálohu
na zabezpečenie ku dňu podpisu zmluvy sa určila sumou 2 960 000,- eur.

5. Podľa § 137 ods. 1 OZ podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 1 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci
spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.

Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou
podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne
na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
Podľa § 139 ods. 3 OZ ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať,
aby o zmene rozhodol súd.

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 1 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie

pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov ( ďalej aj citovaného zákona ) v znení od 01.01.2015 do 31.08.2017
pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou2) alebo časť tohto
pozemku,pozemokzastavanýstavbounapoľnohospodárskeúčelydo24.júna1991,akoajinýpozemok
prenechanýnapoľnohospodárskeúčelyalebočasťtohtopozemku;ustanoveniaosobitnéhopredpisu2a)

tým nie sú dotknuté.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona v znení od 01.01.2015 do 31.08.2017 na vznik zmluvy o
nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výškenájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z hodnoty
poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona v znení od 01.07.2019 pozemok na poľnohospodárske účely podľa
tohto zákona je taký pozemok alebo jeho časť, ktorý je
a) poľnohospodárskou pôdou,
b) evidovaný v katastri nehnuteľností v registri „C“ ako zastavaná plocha a nádvorie, slúžiaci na
poľnohospodárske účely alebo pozemok zastavaný stavbou slúžiacou na poľnohospodárske účely,

alebo
c) iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú
dotknuté.

Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov v znení od 01.05.2018 obvyklou výškou nájomného za užívanie

poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku (ďalej len „obvyklá výška nájomného“) sa na účely
tohto zákona rozumie údaj o výške nájomného za 1 ha poľnohospodárskej pôdy, ktorý každoročne k 30.
júnu za predchádzajúci rok zverejňuje príslušný okresný úrad pre každé katastrálne územie z údajov,
ktoré zistí z evidencie dohodnutého a zaplateného nájomného podľa § 14 ods. 3 ako priemernú výšku
nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku.

Podľa § 10 ods. 1 citovaného zákona v znení od 01.05.2018 na vznik zmluvy o nájme pozemku podľa
§ 1 ods. 2 písm. a) alebo písm. c) na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje
dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1 % z
hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu (§ 43 ods.2 zákona č. 330/1991

Zb. v znení zákona č. 549/2004 Z.z.).

6. Nová právna úprava postupu súdu v procese dokazovania sa výrazne odlišuje od právnej úpravy v
Občianskom súdnom poriadku. Podľa novej právnej úpravy súd môže zásadne vykonať iba tie dôkazy,
ktoré navrhli strany sporu a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Proces dokazovania

je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti
konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej
úprave presúva na procesné strany. Výnimočne môže súd vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany nenavrhli,
ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých to umožňuje
explicitne zákon. Ide o nasledujúce konania:

- spotrebiteľské spory,
- konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach
- antidiskriminačné spory,
- individuálne pracovnoprávne spory.

7.1Vecnoulegitimácioujestavvyplývajúcizhmotnéhopráva,kedyjedenúčastníkobčianskehosúdneho
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti
(je pasívne vecne legitimovaný) (porovnaj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11.
2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9).

7.2 Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť stranou, resp. účastníkom určitého hmotnoprávneho
vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je, alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je

nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo/192/2004).

7.3 Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťoukaždého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo
205/2009).

8.1 V prvom rade je vecou spoluvlastníkov, aby sa o tom, ako budú spoločnú vec užívať, sami
dohodli. Predpokladá to aj ustanovenie § 139 OZ, ktoré umožňuje, aby sa spoluvlastníci v prípade
nezhody o svojich právach a povinnostiach obrátili na súd. Ak si teda spoluvlastníci nebudú vedieť
sami upraviť užívanie spoločnej veci, rozhodne o spôsobe spoločného užívania súd na základe

citovaného ustanovenia. Pri úprave spoločného užívania prichádzajú do úvahy tieto základné možnosti:
a/ rozdelenie užívania veci tak, že jednotliví spoluvlastníci budú užívať určité im vydelené časti spoločnej
veci; b/ jeden zo spoluvlastníkov bude užívať celú vec a ostatní dostanú náhradu (spravidla peňažnú;
c/ všetci spoluvlastníci budú vec užívať v určitých časových obdobiach. V konkrétnom prípade bude
možné tieto jednotlivé spôsoby užívania rozlične kombinovať. Záleží jednak na povahe veci a jednak
na osobitných pomeroch účastníkov, aký spôsob spoločného užívania im bude najviac vyhovovať.

Zvolený spôsob užívania niekedy predpokladá aj určité predbežné úpravy veci, na ktorých a na
ich podmienkach sa potom spoluvlastníci tiež musia dohodnúť (R 54/1973, Cpj 8/72, z rozboru a
zhodnotenia rozhodovacej činnosti súdov na Slovensku vo veciach podielového spoluvlastníctva a
stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky z 8.3.1973).
8.2 Ak okolnosti konkrétneho prípadu neumožňujú niektorému z podielových spoluvlastníkov užívať

spoločnúvecvrozsahu,ktorýzodpovedáveľkostijehospoluvlastníckehopodielu,mátentospoluvlastník
nárok na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady. Analogicky, podielovému spoluvlastníkovi, ktorý
užíva spoločnú vec nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu bez poskytnutia náhrady za takéto
„nadužívanie“, vzniká povinnosť poskytnúť peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo
nemôže byť vrátené. V právnej doktríne prevláda pritom názor, že ide o prípad bezdôvodného

obohatenia, no je možné sa stretnúť aj s názormi odlišnými, podľa ktorých ide o samostatný nárok,
vyplývajúci z § 137 ods. 1 OZ. Výška náhrady sa odvodzuje od prospechu, ktorý v konkrétnom prípade
získal podielový spoluvlastník. V prípade užívania nehnuteľnosti sa výška prospechu spravidla určí na
základe obvyklej výšky nájomného v danom mieste a čase. Uvedené závery platia, samozrejme, len
za predpokladu, že z dohody spoluvlastníkov nevyplýva niečo iné, napríklad, že za užívanie nad rámec

zodpovedajúci spoluvlastníckemu podielu nebudú nič platiť ( Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol., Občiansky zákonník, Komentár. 2. vydanie, Praha: C.
H. Beck, 2019, strana 979 ).
8.3 Spoluvlastnícky podiel nie je len mierou účasti na vlastníckom vzťahu k spoločnej veci, ale tiež
určuje rozsah práv a povinností jednotlivých spoluvlastníkov počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu

i pri jeho zániku. Spoluvlastnícky podiel je mierou účasti na vzťahu k spoločnej veci i pokiaľ ide
o užívanie veci. Preto tam, kde spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie veci v spoluvlastníctve
vôbec alebo aspoň v rozsahu určenom jeho podielom na spoločnej veci, vzniká mu nárok na poskytnutie
tomu zodpovedajúcej náhrady. Pre posúdenie povahy tohto nároku sú v doktríne a v súdnej praxi dva
názory. Podľa prvého názoru má právo podielového spoluvlastníka vylúčeného z užívania spoločnej veci

povahu nároku majúceho základ v bezdôvodnom obohatení. Vychádza sa tu z toho, že neposkytnutie
peňažného vyrovnania vylúčenému spoluvlastníkovi môže predstavovať majetkový prospech získaný
bez právneho dôvodu, a teda môže byť bezdôvodným obohatením v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2
OZ; obohatenému podielovému spoluvlastníkovi môže vzniknúť povinnosť na vydanie bezdôvodného
obohatenia podľa ustanovenia § 451 OZ ( viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.8.2007, sp. zn.

22Cdo 1499/2006). Podľa druhého názoru nárok spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú
vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, je daný priamo zákonom – vyplýva z
§ 137 ods. 1 OZ a z ustanovenia § 123 OZ, t.j. z práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej
veci podľa miery zodpovedajúcej jeho podielu ( JUDr. Imrich Fekete, CSc., Občiansky zákonník – - Veľký
komentár , Bratislava: Eurokódex 2011, strana 783 ).

8.4 Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej
užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade
sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si
úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento

stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní
celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav.
Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za
jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastníkužíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič
nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho
podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec

neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou
osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť
užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota
užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci,
rozdielna (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.10.2010, sp. zn. 6Cdo/184/2010).

8.5 Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 184/2010 uviedol, že „ak spoluvlastník neužíva
(nemôže užívať) spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, obohatenie
druhého spoluvlastníka (ostatných spoluvlastníkov) spočíva v užívaní väčšieho rozsahu predmetu
spoluvlastníctva, než ktorý zodpovedá jeho (ich) spoluvlastníckemu podielu“. Zdôraznil, že „nárok
spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu
vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom

je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v
takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa
na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom

rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o
bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či
ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok
na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade,
ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože

v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom
oprávnení v rozsahu svojho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý tento
spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný a rovnako tak nie je významné
ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania spoločnej veci však
nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže

byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne
okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna“ ( uznesenie Najvyššieho súdu SR 3Cdo/218/2017 zo dňa
25.04.2018 ).
8.6 Obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva, je okrem iného, aj oprávnenie vlastníka vec
v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky

podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje aj
mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods.
1 OZ oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade,
že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho
podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto

právu potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi
vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými
spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú,
nie je možné dospieť k záveru, že vec je užívaná bez právneho dôvodu (o to viac, takýto záver
neprichádzadoúvahy,aksaspoluvlastnícinaspôsobeužívaniadohodli).Právnymdôvodomnaužívanie

veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti
spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený
tak,akotosprávneuviedolajodvolacísúd,alejelenpodielomideálnym.Vrámcinehoniejemožnépreto
oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého spoluvlastníka, resp.
podiely ostatných spoluvlastníkov. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník

domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú
vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva
osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania
spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods.
1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej povahy, ktoré sa premlčuje

v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať
ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú
povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné
ustanovenia. Napokon, v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužívaspoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckeho podielu, nie je splnená ani jedna
zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž a to ani vtedy, ak spoluvlastník
vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez právneho dôvodu

a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný plnením
z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, prípadne získaný
z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2000 sp. zn. 2 Cdo 141/99).
Žalobca sa bezpochyby domáhal peňažného plnenia voči žalovaným za to, že neužíva spoločnú
vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. Uplatnil teda právo, ktoré vyplýva z podielového

spoluvlastníctva, a ktoré sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1 OZ ( uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky 4Cdo/277/2009 zo dňa 24. 11. 2009 ).

8.7 Právo spoluvlastníka na náhradu za to, že neužívá společnou věc v rozsahu odpovídajícím jeho
spoluvlastnickému podílu, je dáno zákonem a vyplývá z práva spoluvlastníka podílet se na užívání
společné věci v míře odpovídající jeho podílu. Rozsah tohoto užívacího práva ke společné věci (stejně

jako výše spoluvlastnického podílu) nemůže být proti vůli spoluvlastníka rozhodnutím spoluvlastníků
modifikován. Neumožňují-li existující poměry nebo rozhodnutí, popřípadě dohoda spoluvlastníků
některému spoluvlastníku plnou realizaci tohoto práva, náleží mu za to (jestliže se ovšem strany
nedohodly jinak) odpovídající náhrada (srov. R 19/2001). Jde o náhradu za omezení spoluvlastnického
práva ( rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 31 Cdo 503/2011 ).

8.8 Bezdôvodné obohatenie je v § 451 ods. 1 OZ konštruované ako záväzkový vzťah medzi tým, kto sa
na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho sa niekto obohatil. Zákon uvádza štyri formy bezdôvodného
obohatenia, a to:
a) Majetkový prospech bol získaný plnením bez právneho dôvodu. Ide o také plnenie, kde od začiatku

nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä
zmluva, na základe ktorej sa spravidla plní.
b). Majetkový prospech bol získaný plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla z neplatnej zmluvy.
Kedy je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách (§ 43 a
nasl. OZ ), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V prípade

atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51 OZ. Právny úkon, resp. zmluva môže
byť neplatná z dôvodov obsahových (§ 39 OZ) alebo z dôvodov formálnych (§ 40 OZ), ale aj z iných
dôvodov (napr. podľa §§ 37 a 38 OZ).
c). Majetkový prospech bol získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval, ale
potomdodatočneodpadol.Takýtoprípadmôženastaťnapríkladsplnenímrozväzovacejpodmienky(§36

ods. 2 OZ), odstúpením od zmluvy (§ 48 OZ) alebo zrušením zmluvy (napr. podľa § 740 OZ).
d). Majetkový prospech bol získaný z nestatočných zdrojov. Sem treba zahrnúť prípady, keď bol
majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový prospech získaný v rozpore s dobrými
mravmi.
Bezdôvodné obohatenie sa chápe aj ako predmet záväzkovo právneho vzťahu. Tento predmet má na

mysli § 456 OZ, pokiaľ ustanovuje, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať. Z neplatnej
alebo zrušenej zmluvy je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo na základe nej dostal.
Táto povinnosť je vzájomná, pričom účastníci majú možnosť dohodnúť sa o čase a spôsobe vrátenia
toho, čo navzájom dostali. Ak k takejto dohode nedôjde, účastník zmluvy je povinný vrátiť to, čo dostal,
v prvý deň po tom, čo ho druhý účastník o vrátenie požiadal. Podľa § 457 OZ je každý z účastníkov

povinný vrátiť druhému všetko, čo dostal.

9. V danom prípade súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne voči žalovanému vo výške istiny 14 666,33
eur s príslušenstvom uplatnený dôvodne.

10.1 V prvom rade sa súd zaoberal vecnou legitimáciou strán.

10.2.1 Pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne súd vychádzal z vlastníckych pomerov
označených nehnuteľností, teda z LV č. XXXX katastrálne územie a Obec Dvory nad Žitavou aktuálneho
ku dňu začatia a tohto sporu, teda ku dňu 13.08.2019 a zo zmlúv o postúpení pohľadávok uvedených

vyššie. V čase začatia tohto konania sporné nehnuteľnosti sa nachádzali v podielovom spoluvlastníctve
pôvodnej žalobkyne a žalovaného. Následne bola uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
07.09.2021 medzi postupcom – pôvodnou žalobkyňou D. E. a postupníkom E. E. nar. XX.XX.XXXX
s trvalým pobytom Nové Zámky, Nitrianska cesta 3284/32. Jej predmetom bolo bezodplatné postúpenípohľadávky postupcu v prospech postupníka voči spoločnosti Novogal a.s. E. G. XXXX L. F. M., IČO:
00199567 v celkovej výške 12 361,73 eur s príslušenstvom za užívanie spoluvlastníckeho podielu
postupcu, a to za obdobie od 12.08.2017 do 07.09.2021. Postúpenie pohľadávky bolo vykonané

zákonným spôsobom podľa § 524 a nasl. OZ, a preto právoplatným uznesením Okresného súdu Nové
Zámky 10C/51/2019-317 zo dňa 11.10.2021 bolo vyhovené návrhu, aby do konania na miesto doterajšej
(pôvodnej) žalobkyne vstúpila E. E., nar 04.03.1955, trvale bytom F. H., D. A. XXXX/XX. V ďalšom
priebehu konania žalobkyňa E. E. listom zo dňa 19.10.2022 a odoslanom žalovanému poštovou
prepravou (podací lístok zo dňa 20.10.2022) a doručená žalovanému dňa 24.10.2022 (potvrdenie

Slovenskej pošty a.s. o sledovanej zásielke) oznámila žalovanému, že celú svoju pohľadávku vo
výške 14 666,33 eur s príslušenstvom z dôvodu užívania citovaných nehnuteľností aj v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku patriaceho jej právnemu predchodcovi, postúpila na základe
zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkovi, ktorým je A. B. nar. XX.X.XXXX s trvalým pobytom
Kráľovianky 83 Šamorín. Napriek tomu, že súdu nebola predložená označená zmluva o postúpení
pohľadávky, súd má zato, že aj v tomto prípade došlo k postúpeniu pohľadávky zákonným spôsobom.

Z ustanovenia § 526 ods. 2 OZ vyplýva, že ak pôvodný veriteľ oznámi svojmu dlžníkovi, že
pohľadávku, ktorú voči nemu má, postúpil tretej osobe, právnou skutočnosťou, na základe ktorej má
dlžník plniť novému veriteľovi s dôsledkom, že sa zbaví svojho záväzku, je oznámenie jeho pôvodného
veriteľa, samozrejme za predpokladu, že oznámenie spĺňa náležitosti právneho úkonu, teda je určité a
zrozumiteľné a bolo urobené vážne a slobodne. Platí to bez ohľadu na skutočnosť, či zmluva o postúpení

pohľadávky je platná, resp. či vôbec vznikla. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolávať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie
pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu
relevantným oznámením postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi je bez ďalšieho založená aj aktívna
legitimácia postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd ju akceptuje bez toho, aby skúmal

ako prejudiciálnu otázku existenciu, resp. platnosť zmluvy o postúpení (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp.zn. 4 Obo 210/01). Konanie bolo začaté dňa 13.08.2019, návrh na zmenu žalobkyne bol
doručený tunajšiemu súdu dňa 08.11.2022. Podkladom pre vyhovenie uvedenému návrhu je zmluva o
postúpení pohľadávky, uzatvorená medzi žalobkyňou E. E. ako postupcom a A. B., nar. XX.XX.XXXX
s trvalým pobytom A. XX, C. ako postupníkom, a ktorej predmetom je pohľadávka uplatnená v tomto

súdnom spore. Podaním zo dňa 07.11.2022 postupník A. B. vyjadrila súhlas so vstupom do tohto
konania na miesto doterajšej žalobkyne a zároveň listom zo dňa 19.10.2022, ktorý bol odoslaný
žalovanému dňa 20.10.2022 a doručený dňa 24.10.2022 (podací lístok a potvrdenka Slovenskej pošty
a.s.) postupca, teda E. E. účinne oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na postupníka. Z týchto
dôvodov a označeného ustanovenia má súd preukázané, že v konaní je daná aktívna vecná legitimácia

žalobkyne, čo napokon ani žalovaný nespochybňoval. Pre úplnosť sa ešte záverom tejto časti dodáva,
že na základe kúpnej zmluvy bližšie konkretizovanej v bode 4.10 odôvodnenia tohto rozsudku, teda zo
dňa 14.10.2022 a uzatvorenej medzi predávajúcou D. E. a kupujúcim JUDr. Peter Kubík, advokát s.r.o.,
Staré Grunty 162 Bratislava, IČO: 47233931, kde predmetom bol odplatný prevod spoluvlastníckeho
podielu1/3kcelkuknehnuteľnostiamzakúpnucenu44500,-eur.Vkladvlastníckehoprávabolpovolený

dňa 15.11.2022 Okresným úradom Nové Zámky, Podzámska 25, katastrálny odbor. Žalobkyňa si v tomto
konaní uplatňuje náhradu za obdobie od 12.08.2017 do 13.10.2022, teda do dňa, ktorý predchádza dňu
uzatvorenia kúpnej zmluvy uvedenej vyššie.

10.2.2 V konaní je daná aj pasívna vecná legitimácia žalovaného, ktorý bol počas celého žalovaného

obdobia od 12.08.2017 do 13.10.2022 podielovým spoluvlastníkom citovaných nehnuteľností
v spoluvlastníckom podiele 2/3 k celku a zároveň aj ich užívateľom v celosti bez tohto, aby žalobkyni
poukázal odplatu (s výnimkou dvoch platieb po 100,- eur vykonaných dňa 27.01.2021) po začatí sporu
pôvodnej žalobkyni D. E..

10.3 Čo sa týka základu nároku žalobkyne, tak bližší výklad je vymedzený v bodoch 8.3 až 8.8
odôvodnenia tohto rozsudku. Súd len v stručnosti opakuje, že pri užívaní nehnuteľnosti podielovým
spoluvlastníkom nad rámec jeho spoluvlastníckeho podielu a na úkor iného podielového spoluvlastníka
sa dotknutý podielový spoluvlastník môže domáhať primeranej odplaty, ktorá podľa právnej doktríny
môže mať charakter bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ alebo charakter osobitného

nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu zodpovedajúcom jeho
spoluvlastníckemu podielu podľa § 137 ods. 1 OZ a § 123 OZ. Súd sa prikláňa k právnemu posúdeniu
nároku žalobkyne ako nároku podľa § 137 ods. 1 OZ k § 123 OZ a v tejto súvislosti poukazuje
na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR 4Cdo 277/2009 zo dňa 24.11.2009a rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 31Cdo 503/2011, s ktorým sa súd stotožňuje a poukazuje naň ako
na svoj vlastný. Vychádzajúc z toho, základ nároku žalobkyne v konaní daný je. V končenom dôsledku
žalovaným spochybnený ani nebol. Medzi stranami počas celého sporu boli diametrálne odlišné postoje

k výške tohto nároku, teda k výške odplaty za neužívanie svojho spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku
v rozhodnom období a zároveň za stavu, keď v rozhodnom období bol uvedený spoluvlastnícky podiel
užívaný žalovaným. Pre stanovenie výšky je potrebné prihliadnuť na kritériá, ktoré sú uvedené aj
v uznesení Najvyššieho súdu SR 6Cdo/164/2010 zo dňa 27.10.2010, 3Cdo/218/2017 zo dňa 25.04.2018
a 4Cdo/277/2009 zo dňa 24.11.2009. Pre súdne rozhodnutie to znamená, že podstatná je úžitková

(hospodárska) hodnota užívanej veci, ďalej že uplatnenému právu musí korešpondovať povinnosť
spoluvlastníka, ktorý vec užíva a takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci
poskytnúť. Ide o náhradu za obmedzenie spoluvlastníckeho práva. V zmysle týchto kritérií sa súd
zaoberal stanovením všeobecnej hodnoty vecí, teda nehnuteľností. Súdu bolo predložených viacero
znaleckých posudkov a odborný posudok, ktoré sú uvedené v bode 4.7.1 až 4.7.6 odôvodnenia tohto
rozsudku. Znalecké posudky č. 18/2011 zo dňa 07.09.2011, č.19/2011 zo dňa 09.09.2011 a č.20/2011

zo dňa 12.09.2011 I. O. N. určovali obstarávacie ceny technologických zariadení, čo je pre súdenú
vec bez právneho významu. Znaleckým posudkom I. H. R., č. 154/2018 zo dňa 13.08.2018 bola
stanovená všeobecná hodnota nehnuteľnosti 39 900,- eur a ďalším znaleckým posudkom č. 6/2023 I.
L. E. zo dňa 30.01.2023 bola stanovená všeobecná hodnota citovaných nehnuteľností sumu 342 000,-
eur. V prípade týchto dvoch znaleckých posudkov ide o diametrálne odlišné závery, o správnosti

ktorých má súd vážne pochybnosti. Jednak preto, že znalecký posudok Ing. Zuzany Vadkertiovej bol
vypracovaný na základe objednávky žalovaného a znalecký posudok I. L. E. bol vypracovaný na základe
objednávky menšinového podielového spoluvlastníka 1/3 k celku nehnuteľností, teda JUDr. Peter Kubík
advokát s.r.o., a jednak preto, že obidva označené znalecké posudky nekorešpondujú s ďalšími listinami
uvedenými nižšie. V prípade znaleckého posudku I. H. R. je výnimkou znalecký posudok I. J. K., ktorá

bola vo veci ustanovená súdom za účelom vypracovania znaleckého posudku. Jej znaleckým posudkom
č. 61/2022 zo dňa 14.10.2022 bola stanovená všeobecná hodnota celej nehnuteľnosti vo výške 53 300,-
eur, čo znamená 3,62 eur/m2 (53 300 eur : 14 730 m2), k čomu mala žalobkyňa výhrady, žalovaný sa
so závermi znaleckého posudku stotožnil. Znalkyňa I. J. K. bola vo veci vypočutá na pojednávaní dňa
29.05.2023 tak, ako je uvedené v bode 4.7.6 odôvodnenia tohto rozsudku. Súd k stanovenej všeobecnej

hodnoty nehnuteľností má výhrady, pretože bola stanovená výlučne metódou polohovej diferenciácie,
vôbec nebola použitá porovnávacia metóda, čo súdom ustanovená znalkyňa odôvodnila nedostatkom
porovnávacích materiálov, no na postoji súdu sa tým nič nezmenilo. Na druhej strane znalkyňa potvrdila,
že výška odplaty za nemožnosť užívania svojho spoluvlastníckeho podielu je závislá aj na všeobecnej
hodnote celej veci, hoci to neplatí celkom priamo úmerne. Súdu tak zostali ešte dva listinné dôkazy

vo vzťahu k stanoveniu všeobecnej hodnoty citovaných nehnuteľností. Prvým je znalecký posudok I. P.
N. zo dňa 12.09.2011, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota stavieb a pozemkov v katastrálnom
území L. F. M., LV č. XXXX, čo znamená porovnateľných pozemkov ako sú citované nehnuteľnosti vo
výške 6,41 eur/m2 a ktorý bol vypracovaný na objednávku žalovaného. Druhým je odborné ohodnotenie
Stavebnej a znaleckej organizácie s.r.o. Bratislava zo dňa 10.04.2019 a vyhotoveného na objednanie

pôvodnej žalobkyne D. E.. Ním bola určená všeobecná hodnota spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku
nehnuteľností na 45 319,31 eur, a teda 9,23 eur/m2 (45 319,31 eur/4 910 m2). Ak znalecký posudok
Ing. Ľudovíta Göbölösa v roku 2011 stanovil všeobecnú hodnotu porovnateľného pozemku na 6,41 eur/
m2, tak podľa názoru súdu sa možno prikloniť k záveru odborného ohodnotenia Stavebnej a znaleckej
organizácie s.r.o. o všeobecnej hodnote sporných nehnuteľností vo výške 9,23 eur/m2. Znalecký

posudok č. 61/2022 zo dňa 14.10.2022 I. J. K. okrem stanovenia všeobecnej hodnoty veci obsahoval
aj stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu celej nehnuteľnosti za obdobie od 12.08.2017 do 07.06.2022
vo výške 16 400,- eur, čo v prípade podielu 1/3 k celku znamená 5 466,67 eur. Žalovaný s týmto
záverom súhlasil, no napriek tomu pre súd z neznámych dôvodov poukázal ešte pôvodnej žalobkyni dve
plnenia po 100,- eur, teda celkovo len 200,- eur a ďalšie plnenie už nerealizoval vôbec. Pri rešpektovaní

názoru, že výška odplaty závisí aj od všeobecnej hodnoty veci, sa súd nestotožňuje s výškou stanovenia
všeobecnej hodnoty nájmu znalkyňou I. J. K. na hodnotu 16 400,- eur za celé žalované obdobie. Naopak,
súd sa priklonil k záveru odborného ohodnotenia Stavebnej a znaleckej organizácie s.r.o, ktorý stanovil
všeobecnú hodnotu nájmu označených nehnuteľností nasledovne:
- za rok 2016 čiastka 0,625 eur/m2,

- za rok 2017 čiastka 0,615 eur/m2,
- za rok 2018 čiastka 0,633 eur/m2,
- za rok 2019 čiastka 0,628 eur/m2.Súd neakceptoval výhrady žalovaného v tom, že v dedičskom konaní Okresného súdu Nové Zámky
16D/1397/2015 bola stanovená všeobecná cena dedičstva pozostávajúca zo sporných nehnuteľností
sumou 11 200,- eur. S takto vyčíslenou hodnotou súd nesúhlasí, pretože k nej došlo len na základe

zhodného tvrdenia účastníkov a zjavne v snahe predísť plateniu vyšších súdnych a notárskych
poplatkov. Naopak súd poukazuje na iné listinné dôkazy, ktoré svedčia o tom, že hodnota nehnuteľností
je porovnateľná s výškou stanovenou znalcom Ing. Ľudovítom Göbölösom v roku 2011. V kúpnej zmluve
zo dňa 14.10.2022, na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu 1/3
k celku označených nehnuteľností JUDr. Peter Kubík advokát s.r.o. od pôvodnej žalobkyne D. E., bola

stanovená kúpna cena za tretinový podiel nehnuteľností vo výške 44 500,- eur, čo znamená pri celku
133 500,- eur a zároveň 9,063 eur/m2 (133 500 eur/14 730m2). V neposlednom rade bolo prihliadnuté
aj na konanie tunajšieho súdu 18C/108/2022, kde na pojednávaní dňa 26.02.2024 došlo k uzatvoreniu
zmieru o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam medzi
podielovými spoluvlastníkmi spoločnosťou Novogal a.s. a JUDr. Peter Kubík, advokát s.r.o. potom, čo na
uvedenom pojednávaní spoločnosť Novogal a.s., teda žalovaný v konaní tunajšieho súdu 10C/51/2019

uznal všeobecnú hodnotu spoluvlastníckeho podielu 1/3 k celku k označeným nehnuteľnostiam vo
výške 50 000,- eur, teda 10,18 eur/m2 (50 000,-eur /4 910m2). Záverom súd dodáva, že neakceptoval
ani výhrady žalovaného v tom, že pri stanovení výšky odplaty mal súd vychádzať podľa § 1 ods.
3 resp. podľa § 10 ods. 1 Zákona číslo 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov,
poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, pretože uvedené ustanovenia majú len pre súdenú

vec podporný, informatívny a nie rozhodujúci význam. Jedná sa totiž o obvyklú výšku nájomného
za užívanie poľnohospodárskej pôdy pri prevádzkovaní podniku, resp. o minimálnu výšku nájomného
a nezohľadňujúceho, že na pozemkoch sa nachádzajú stavby, v súdenej veci vo vlastníctve žalovaného.
Ďalšie listinné dôkazy, vrátane zmlúv o zriadení záložného práva v znení dodatkov a bližšie označených
bodoch 4.8.1 až 4.8.4 odôvodnenia tohto rozsudku sú bez právneho významu pre tento spor.

11. Z vyššie uvedených dôvodov súd určil výšku náhrady za nadužívanie spoluvlastníckeho podielu
žalovaným označených nehnuteľností za obdobie od 12.08.2017 do 13.10.2022 tak, že vychádzal
z všeobecnej hodnoty nájmu stanovenej v odbornom ohodnotení Stavebnej a znaleckej organizácie
s.r.o. zo dňa 10.04.2019 nasledovne:

Časové obdobie od 12.08.2017 do 31.12.2017 tvorí 142 dní. Výška náhrady za celý rok 2017 je 0,615
eur/m2 x 4910 m2 = 3 019,65 eur a následne výška náhrady za uvádzaných 142 dní tvorí suma 1 174,77
eur (3 019,65 eur/365 dní x 142 dní).
Časové obdobie od 01.01.2018 do 31.12.2018 tvorí 365 dní. Výška náhrady za celý rok 2018 je 0,633
eur/m2 x 4910 m2 = 3108,03 eur.

Časové obdobie od 01.01.2019 do 31.12.2021 tvoria 3 roky. Výška náhrady za jeden celý rok v rámci
tohto časového obdobia je 0,628 eur/m2 x 4910 m2 = 3 083,48 eur a následne výška náhrady za
uvádzané tri roky tvorí suma 9 250,44 eur (3 083,48 eur/rok x 3 roky).
Časové obdobie od 01.01.2022 do 13.10.2022 tvorí 286 dní. Výška náhrady za celý rok 2022 je 0,628
eur/m2 x 4910 m2 = 3 083,48 eur a následne výška náhrady za uvádzaných 286 dní tvorí suma 2 416,10

eur (3 083,48 eur/365 dní x 286 dní).
Súčet náhrady za jednotlivé časové obdobia, ktoré v súčte predstavujú časové obdobie od 12.08.2017
do 13.10.2022 tak bol vyčíslený na 15 949,34 eur (1 174,77 eur + 3 108,03 eur + 9 250,44 eur + 2 416,10
eur). V tomto spore je súd viazaný žalobným návrhom, pričom podľa poslednej zmeny žaloby, ktorá bola
pripustená uznesením súdu na pojednávaní dňa 17.04.2023 sa žalobkyňa domáha voči žalovanému

zaplatenia istiny v menšom rozsahu, a to vo výške 14 666,33 eur, a preto súdu nezostávalo nič iné,
než žalobe vyhovieť v časti istiny v navrhovanom rozsahu. Pritom súd bral do úvahy aj skutočnosť, že
počas sporu žalovaný realizoval v prospech žalobkyne dve čiastkové platby po 100,- eur, teda v celkovej
výške 200,- eur. Rozdiel medzi súdom vypočítanou výškou náhrady za žalované obdobie, teda sumou
15 949,34 eur a sumou istiny, ktorú si žalobkyňa uplatňuje v tomto spore 14 666,33 eur je 1 283,01 eur,

čo znamená, že aj po zarátaní čiastočného plnenia žalovaného vo výške 200,- eur je žaloba žalobkyne
v časti celej uplatnenej istiny 14 666,33 eur plne dôvodná.

12. Podľa § 517 ods. 2 OZ k § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení od 01.01.2015 bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania, pretože sa dostal do omeškania

s plnením peňažného dlhu. Žalobkyňa si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne, ktorá
výška je prípustná a preto boli priznané v požadovanej sadzbe. Rovnako súd nemá výhrady ani voči
časovým obdobiam, v rámci ktorých sa uplatňuje úrok z omeškania z jednotlivých čiastkových súm istiny,
pretože to zodpovedá postupnej zmene výšky žalovanej istiny za jednotlivé časové obdobia, čo bolozohľadnené v jednotlivých uzneseniach uvedených vyššie po pripustení zmeny žaloby, a to aj vzhľadom
na čiastočné plnenie žalovaného po začatí sporu.

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 C.s.p. k § 255 ods. 1 C.s.p.
a žalobkyni úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.