Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2024

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30Csp/95/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324202071
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Ľachová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2024:2324202071.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudkyňou JUDr. Martinou Ľachovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO 35 724 803, zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská
2, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 2.108,22 eur s prísl.,
takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa na základe skutočností uvedených v žalobe zo dňa 29.5.2024 domáhal vydania
rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.108,22 eur s prísl.

a náhradu trov konania.

2. V žalobe tvrdil, že na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020
a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 4.10.2023 postúpil postupca (VÚB, A.) na žalobcu pohľadávku
voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 13.8.2014 Zmluvu č. 008425011130814,
ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe
Zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov,

splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti
sú upravené v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti
zmluvy o úvere podľa ust. § 497 až 507 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka a z. č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ho postupca
v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na
možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnil v stanovených termínoch

splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal
do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bol súčasne upozornený
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru, postupca k 20.1.2022 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy. Mimoriadna splatnosť úveru bola vyhlásená pre neuhradenie splátky, ktorá bola splatná
3 mesiace pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu
postúpenia predmetnej pohľadávky sumu 2.108,22 eur, ktorá pozostávala z istiny 1.493,02 eur, z

riadneho úroku 464,13 eur, z úroku z omeškania 128,22 eur a z poplatkov 22,85 eur, v súlade s
prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu
ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadne úhrady. Žalovanásuma predstavuje sumu 2.108,22 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru 1.493,02 eur,
z neuhradeného riadneho úroku 3.642,48 eur, z neuhradeného úroku z omeškania 464,13 eur a z
neuhradených poplatkov 22,85 eur. Zároveň si uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 5.10.2023, t. j.

dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru„Flexipôžička“zodňa13.8.2014,žiadosťoflexipôžičkuzodňa5.11.2019,VOP,cenník,upomienku
zo dňa 7.12.2021, výzvu na predčasné splatenie úveru zo dňa 20.1.2022, platobnú históriu, špecifikáciu

postúpenej pohľadávky, Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 13.11.2020 vrátane príloh,
Žiadosť o postúpenie a prevod zo dňa 4.10.2023 a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
16.10.2023.

4. Žalobca na výzvu súdu v podaní zo dňa 8.10.2024 doplnil, že postupca si možnosť vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným v čl. I ods. 5 písm. b) zmluvy, výzvou zo dňa 7.12.2021

vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 173,63 eur a upozornil ho na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Nakoľko zo strany žalovaného nedošlo k úhrade omeškanej
sumy, podaním zo dňa 20.1.2022 vyhlásil postupca mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaný čerpal dňa
13.8.2014 peňažné prostriedky v celkovej výške 3.300,- eur a z poskytnutého úveru uhradil sumu
4.666,62 eur. Postúpená istina predstavuje poskytnutý úver mínus úhrady žalovaného započítané na

istinu, teda 1.493,02 eur (3.300 – 1.806,98). Žalovanému boli vyúčtované poplatky v celkovej výške
327,63 eur, za 1. upomienku (6 * 1 €, 48 * 1,50 €) 78,- eur, za každú ďalšiu upomienku (3 * 4 €) 12,- eur, za
poistenie úveru (89 * 2,67 €) 237,63 eur. Z úhrad žalovaného bola na poplatky započítaná suma 304,78
eur a neuhradené poplatky predstavujú sumu 22,85 eur, za I. upomienku (1 * 1,50 €) 1,50 eur, za každú
ďalšiu upomienku (2 * 4 €) 8,- eur, za poistenie úveru (5 * 2,67 €) 13,35 eur. Zmluvný úrok bol vyúčtovaný

v celkovej výške 3.016,75 eur a vyčíslený za príslušné obdobie podľa nasledovného vzorca: dlžná istina
* úroková sadzba / 360 (bankový rok) * 30 (bankový mesiac). Z úhrad žalovaného bola na zmluvný úrok
započítaná suma 2.552,62 eur a neuhradený zmluvný úrok predstavuje sumu 464,13 eur. Žalovanému
bol vyúčtovaný úrok z omeškania vo výške 128,22 eur, vyčíslený za obdobie od 20.1.2022 do 2.10.2023
z dlžnej istiny vo výške 5%. Pokiaľ ide o skúmanie bonity uviedol, že spotrebiteľ bol zamestnaný na

trvalý pracovný pomer u zamestnávateľa IČO: 36 753 696, jeho príjem bol 363,- eur. V rámci nákladov
na zabezpečenie základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné minimum spotrebiteľa v
sume 198,09 eur, nakoľko spotrebiteľ deklaroval rodinný stav slobodný a žiadne vyživované osoby.
Výška splátky poskytnutého úveru bola vo výške 54,11 eur. Existujúce záväzky veriteľ overil dopytom
do úverového registra, pričom zistil, že spotrebiteľ nemal v čase poskytnutia úveru žiadne existujúce

úvery. Výdavky žiadateľa boli teda v sume 252,20 eur a príjmy vo výške 363,- eur. Na preukázanie týchto
tvrdení predložil listinu Osvedčenie skúmania bonity (ako výstup z interných systémov postupcu).

5. Žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie sa k nej, bola postupom podľa ustanovení Civilného sporového
poriadku doručená žalovanému, ktorý sa k nej, ani k predloženým dôkazom žiadnym spôsobom

nevyjadril.

6. Podľa ust. § 290 C.s.p. spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

7. Podľa ust. § 295 C.s.p. súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

8. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu žalobcu
a žalovaného. Pojednávania sa nezúčastnila žiadna sporová strana, pričom právny zástupca žalobcu

svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli
a zistil tento skutkový stav: právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s.) ako veriteľ
ažalovanýakodlžníkuzavrelidňa13.8.2014Zmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru„Flexipôžička“,

na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.300,-
eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 119 mesačných splátkach po 54,57 eur (vrátane poistného).
Dátum prvej anuitnej splátky bol 13.8.2014, termín konečnej splatnosti bol 26.7.2024, výška RPMN
15,20%, a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť predstavovala sumu 6.175,47 eur. Listom zodňa 7.12.2021 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 173,63 eur s
upozornením na zosplatnenie úveru v prípade nezaplatenia, čo preukazoval podacím hárkom. Listom zo
dňa 20.1.2022 právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil predčasné zosplatnenie úveru a vyzval

ho na zaplatenie v lehote 7 dní od doručenia výzvy. Listom zo dňa 16.10.2023 právny predchodca
žalobcu žalovanému oznámil, že pohľadávka zo zmluvy č. 008425011130814 zo dňa 13.8.2014 bola
postúpená na žalobcu. Zo Žiadosti o flexipôžičku zo dňa 13.8.2014, a to na formulárovom tlačive banky,
ku ktorej boli predložené a skontrolované doklady, a to doklad totožnosti a druhý doklad totožnosti, súd
zistil, že žalovaný požiadal o úver 3.300,- eur, a deklaroval, že je slobodný s počtom členov rodiny 1,

vyživovanýchdetí0,bývajúciorodičov/vlastníctvotretejstrany,zamestnanýod7/2013ajehočistýpríjem
za posledný mesiac predstavuje 363,- eur, za predchádzajúci mesiac 364,- eur a ďalší predchádzajúci
mesiac 363,- eur. Zároveň deklaroval výšku mesačnej splátky 100,- eur titulom spotrebného úveru, iné
výdavky neuviedol.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

11. Podľa ust. § 1 ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ) spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

12. Podľa ust. § 2 písm. a), b), d), g), h), i) ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

13. Podľa ust. § 7 ods. 1 a 2 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,
na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne

aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

14. Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. b) a d) ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do

príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

17. Podľa ust. § 17 ods. 1 ZoSÚ (účinného ku dňu žiadosti o postúpenie a prevod) práva vyplývajúce zo
zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí,
ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto

zákona alebo osobitného predpisu18b) na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a
b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

18. Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

19. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15

dní na uplatnenie tohto práva.

20. Podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

21. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa ust. § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

23.Podľaust.§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

24. Podľa ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách (účinného v čase postúpenia pohľadávky)
ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právobanka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.

25. V prejednávanej veci nebolo sporné, že právny vzťah medzi žalobcom (právnym predchodcom)
ažalovanýmjeodsvojhovznikuzmluvnýmvzťahommedzispotrebiteľomadodávateľomazmluva,ktorá
bola medzi stranami uzatvorená, je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, nakoľko žalovaný ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného

návrhu na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a zároveň zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, keďže jej predmetom je poskytnutie úveru, ktorý sa žalovaný zaviazal právnemu predchodcovi
žalobcu ako veriteľovi v dohodnutých splátkach vrátiť, teda ide o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 ZoSÚ). Právny
predchodca žalobcu bol v čase uzavretia zmluvy v postavení veriteľa a zároveň dodávateľa (§ 2 písm.

b) ZoSÚ v spoj. s § 52 ods. 3 OZ) s poukazom na predmet podnikania a žalovaný bol v postavení
spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní úverovej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Tento právny vzťah sa preto spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (z. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, príp. zákon o ochrane spotrebiteľa).

26. Predmetom konania je nárok žalobcu o zaplatenie sumy 2.108,22 eur s príslušenstvom. Žalobca
odvodzuje svoje právo od zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril s VÚB, a.s., Bratislava, teda bankou
poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie. Túto pohľadávku voči žalovanému mal získať na
základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa 4.10.2023.

27. Predovšetkým sa súd zaoberal tým, či žalobca je aktívne vecne legitimovaný domáhať sa zaplatenia
peňažnej pohľadávky od žalovaného.

28. Aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi

ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.
Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej existencie tvrdeného práva na strane žalobcu alebo
pasívnej existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného je imanentnou súčasťou súdneho konania
(por. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009).

29. Keďže žalobca nebol pôvodným veriteľom pohľadávky, ale veriteľom sa stal až na základe zmluvy
o postúpení pohľadávky, súd prednostne skúmal, či došlo k predčasnému zosplatneniu úveru a či bola
riadne zisťovaná bonita žalovaného pred uzavretím zmluvy.

30. Na základe Rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok a Žiadosti o postúpenie a prevod zo dňa

4.10.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy z VÚB, a.s. ako postupcu na spoločnosť
žalobcu ako postupníka.

31. V súvislosti s otázkou platného postúpenia pohľadávky súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní
nebolo preukázané, že by pohľadávka pôvodného veriteľa voči žalovanému bola v čase postúpenia

splatnou, či už z dôvodu konečnej splatnosti úveru alebo z dôvodu jeho predčasného zosplatnenia.

32. Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z predmetnej zmluvy v zmysle § 17
ZoSÚ je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti alebo pohľadávka, ktorá sa
stala splatnou pred týmto termínom. Na druhej strane, postúpenie pohľadávky v rozpore s citovaným

ustanovením má za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy, z ktorého
dôvodu nemôže byť žalobca v spore aktívne vecne legitimovaný.33. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, z uzavretia zmluvy dňa 13.8.2014 a zo splatnosti
úveru po 120 mesiacoch je zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávky dňa 4.10.2023 termín konečnej
splatnosti úveru (26.7.2024) ešte nenastal.

34. Zároveň súd dodáva, že nemohlo platne dôjsť ani k predčasnému zosplatneniu úveru, a to
z nasledovných dôvodov:

35. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka podmienkou pre platné zosplatnenie spotrebiteľského

úveru je nielen uplynutie troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, ale aj predchádzajúce
upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní.

36. Ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka o. i. sleduje, aby dodávateľ pri neplnení povinností
spotrebiteľom dosiahol splatnosť celej pohľadávky a súčasne i zamedziť tejto možnosti v prípade, ak
neplnenie povinností zo strany spotrebiteľa bude iba krátkodobé, nepresahujúce dobu troch mesiacov

odo dňa omeškania so zaplatením splátky. Podmienkou účinnosti výzvy na zaplatenie celej pohľadávky
je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa
na uplatnenie tohto práva. Právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky môže uplatniť až po uplynutí
troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky. Rozhodujúce je, či v čase uplatnenia
práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením splátky tri mesiace a uplynula lehota 15 dní na uplatnenie

tohto práva. Ak však spotrebiteľ zaplatí zmeškané splátky pohľadávky skôr ako si veriteľ uplatnil právo,
uplatnenie po takomto zaplatení zmeškanej pohľadávky je neúčinné. Účelom je dať spotrebiteľovi ešte
možnosť k splateniu dlhu pred tým ako dodávateľ využije svoje právo na zosplatnenie dlhu. Z uvedeného
jezrejmé,ževýzvapodľaust.§53ods.9Občianskehozákonníkamusíbyťjasnáaurčitá,abyspotrebiteľ
nadobudolvedomosť,sktoroukonkrétnousplátkoujevomeškaníviacakotrimesiace,abysaprípadným

zaplatenímomeškanejsplátkymoholúčinnevyhnúťzosplatneniucelejpohľadávky.Vneposlednomrade
je označenie rozhodujúcej splátky nevyhnutné aj pre aplikáciu ust. § 54a Občianskeho zákonníka.

37. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu výzvou
označenou ako tretia upomienka zo dňa 7.12.2021 oznámil žalovanému, že doteraz neuhradil záväzky

plynúce zo zmluvy o úvere bez dátumu, že eviduje pohľadávku po lehote splatnosti vo výške 173,63 eur
a zároveň ho vyzval na okamžité zaplatenie dlžnej sumy s tým, že v opačnom prípade bude požadovať,
aby vrátil celú poskytnutú sumu úveru s prísl. pred dátumom splatnosti dohodnutým v zmluve. Súd
konštatuje,žetaktokoncipovanávýzvanespĺňazákonnépožiadavkypodľaust.§53ods.9Občianskeho
zákonníka. Takáto výzva je neurčitá a nezrozumiteľná, pretože z nej nie je a ani nebolo dodatočne

ozrejmené, z čoho konkrétne pozostáva táto suma. Žalobca dostatočným spôsobom nepreukázal
využitie práva svojho právneho predchodcu na predčasné zosplatnenie zvyšku úveru. Nemohlo tak dôjsť
ani k predčasnej splatnosti peňažného záväzku. Z výzvy nevyplýva, s ktorou splátkou sa žalovaný dostal
do omeškania so splácaním úveru dlhšie ako tri mesiace. Keďže ide o právo veriteľa vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru (toto môže využiť podľa vlastného uváženia k hociktorej omeškanej splátke za splnenia

podmienok ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa ako dlžníka
bolo konkretizované, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru
(por. napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7CoCsp/1/2022 zo dňa 23.3.2022). Ak zákonodarca
ustanovil povinnosť upozorniť spotrebiteľa, je dôležité, aby túto povinnosť dodávateľ splnil vzhľadom
na zákonnú lehotu jednak uplynutia troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a jednak na

zákonnú lehotu 15 dní pred vykonaním svojho práva. Notifikačná povinnosť banky teda nebola splnená
platným právnym úkonom, nemohlo dôjsť k právnym účinkom vyhlásenia o mimoriadnej splatnosti pre
rozpor s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda k predčasnému zosplatneniu úveru, ktorého
splatnosť v čase postúpenia pohľadávky z banky na žalobcu teda nenastala.

38. S danou otázkou sa vysporiadal Najvyšší súd SR napr. v uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa
25.1.2024:
„Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej

ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok
zákonodarca v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení
dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postaveníspotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného

upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že
veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti
najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa
dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods.

9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne
špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ (podobne aj sp.
zn. 5Cdo/188/2023, sp. zn. 5Cdo/197/2022).

39. V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.6.2024 sa uvádza:
„Identifikácia splátky je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i

pre potrebu vedomosti dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj
rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách,
pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie,
pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba
dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a

v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený. Tieto skutočnosti neboli rozhodnutiami súdov
nižších inštancií vzaté do úvahy.“

40. Vo vzťahu k preukázaniu doručovania podania prostredníctvom obyčajnej listovej zásielky súd
poukazuje na to, že len samotné preukázanie podania listiny na poštovú prepravu ešte neznamená,

že žalovaný mal možnosť sa s jej obsahom oboznámiť. Pre preukázanie uvedeného je potrebné, aby
žalobca preukázal to, že listina vôbec došla do dispozičnej sféry žalovaného (najčastejšie je uvedené
preukázané buď doručenkou alebo kópiou vrátenej listovej zásielky neprevzatej spotrebiteľom ani v
odbernej lehote). Z uvedeného teda vyplýva, že nositeľnom dôkazného bremena o možnosti žalovaného
oboznámiť sa s obsahom podania je žalobca.

41. V tej súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.12.2020, sp. zn.
5Cdo/36/2020 (uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021), ktorý sa vo vzťahu
k doručovaniu právnych úkonov vyjadril nasledovne: „Z povahy ustanovenia § 45 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vyplýva, že ide o kogentné ustanovenie, ktoré nepripúšťa odchylnú dohodu zmluvných

strán v podobe fikcie doručenia. Právna konštrukcia doručovania upravená týmto ustanovením totiž
zabezpečuje spravodlivé vyvažovanie záujmov zmluvných strán. Adresátovi právneho úkonu poskytuje
možnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu a taktiež istotu, aby účinky daného právneho úkonu
nenastali bez toho, že mu to nebolo umožnené. Subjekt realizujúci právny úkon má na druhej strane
istotu, že doručovaný právny úkon sa stane právne perfektným a vyvolá zamýšľané právne následky

aj v prípade, že sa adresát vyhýba prevzatiu zásielky, príp. zmarí jej doručenie hoci i z nedbanlivosti
(napr. zmenou doručovacej adresy bez oznámenia tejto skutočnosti druhej zmluvnej strane). Tu je
potrebné poukázať práve na požiadavku právnej istoty na strane adresáta, aby sa mohol s prejavom
vôle oboznámiť, ale zároveň sa chráni aj právna istota odosielateľa v tom zmysle, že ak sa adresát
mal možnosť (príležitosť) oboznámiť s prejavom vôle, ale sa tak nestalo, prejav vôle sa považuje za

účinný. Pritom nie je podstatné, či sa adresát s obsahom zásielky aj skutočne oboznámil. Je potrebné si
však uvedomiť, že v prípade sporu o doručení písomnosti bude dôkazné bremeno o doručení zaťažovať
odosielateľa. Je preto vhodné, aby odosielateľ vhodným spôsobom doručenie zásielky adresátovi
zdokumentoval, resp. ju vedel relevantne preukázať.“

42. V kontexte vyššie uvedeného potom existencia výzvy samotná a ani samotné jej podanie ako
zásielky na poštovú prepravu nie je dôkazom o tom, že zásielka reálne sa aj dostala do sféry dispozície
žalovaného, že mu bola skutočne doručená, a teda že jej adresát sa s prejavom vôle odosielateľa
obsiahnutým v tejto zásielke reálne mal možnosť aj oboznámiť. Za pomoci poštového podacieho hárka
žalobca je spôsobilý preukázať len to, že jeho právny predchodca na pošte zásielku adresovanú

žalovanému podal, ale tento hárok nemôže slúžiť ako dôkaz o doručení zásielky žalovanému. Súd preto
uzatvára, že v danom prípade nebol dodržaný zákonom ustanovený postup (§ 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka), aby dodávateľ platne mohol uplatniť právo podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka voči
spotrebiteľovi, t. j. dlh spotrebiteľa tzv. zosplatniť.43.Podľanázorusúdukpredčasnémuzosplatneniuúverunemohloplatnedôjsťanizdôvodu,žežalobca
v konaní nepreukázal, že veriteľ pri poskytnutí úveru konal s odbornou starostlivosťou (§ 7 ods. 1 ZoSÚ).

43.1. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných
údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou
starostlivosťou a obozretne, a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný
hodnovernepreukázať.Zadostatočnésapovažujúibatakéinformácieopríjmochavýdavkoch,zktorých

je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľa síce zaťažuje
povinnosť poskytnúť veriteľovi (avšak len na jeho žiadosť), presné a pravdivé údaje, čo však nezbavuje
veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie,
aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto
získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver je tak stav
(zistenie veriteľa), keď tomuto v závislosti na frekvencii splácania zostane v jeho osobnom a domácom

rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať
splátku v predpokladanej výške, čo vyžaduje zo strany dodávateľa zanalyzovanie tak príjmov, ako aj
výdavkov u konkrétneho žiadateľa o úver. Samostatné analyzovanie príjmov bez analýzy výdavkov,
či naopak, nie je logicky spôsobilé k reálnemu posúdeniu úverovej schopnosti (bonity) spotrebiteľa
ako žiadateľa o úver. Dôsledkom podcenenia skúmania bonity veriteľom nie je neplatnosť zmluvy, ale

neposkytnutie mu ochrany pre prípad zistenia, že tento porušil svoju zákonnú povinnosť s odbornou
starostlivosťou posúdiť bonitu spotrebiteľa, a to prostredníctvom uplatnenia sankcií voči veriteľovi
uvedenýchvust.§11ods.2ZoSÚ,o.i.ajvpodobenemožnostivyžadovaťpospotrebiteľovijednorazové
splatenie poskytnutého úveru, inak povedané nemožnosti voči nemu úver zosplatniť.

44. Pokiaľ žalobca tvrdil, že konal s odbornou starostlivosťou, lebo zobral do úvahy, že žalovaný
bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer, mal príjem 363,- eur, počítal s úverovým zaťažením vo
výške 54,11 eur v prípade tejto splátky, ako aj bral do úvahy životné minimum 198,09 eur, nakoľko
spotrebiteľdeklarovalrodinnýstavslobodnýažiadnevyživovanéosoby,aspočítaltietosumy,ktorésumy
predstavovali spolu 252,20 eur, čo je menej ako čistý príjem žalovaného, súd takýto prístup nepovažuje

za splnenie odbornej starostlivosti, ani nepovažuje za zodpovedné skúmanie možnosti žalovaného
splácať dlhodobo počas celej doby trvania povinnosti splácať dlh.

45.Hocižalobcapredložilinternúlistinu(nedatovanú)označenúakoOsvedčenieskúmaniabonity,vtejto
salenuvádza(bezdoloženiapotrebnýchdôkazov),žemalakceptovaťpríjem363,-eur,získaťinformácie

o existujúcich záväzkoch (mesačné splátky existujúcich úverov dlžníci spolu, nie je však zrejmé
odkiaľ mali byť získané) 0,- eur, výške splátky schváleného úveru 54,11 eur, rodinný stav, absentuje
analýza výdavkov, a tiež absentujú výstupy z potrebných registrov. Predovšetkým žalobca nepredložil
objektívny dôkaz o výške príjmu žalovaného. Ani zo žiadosti o flexipôžičku (i keď sa v nej uvádza
údaj o príjme žalovaného) žalobca nepreukázal, že by si pôvodný veriteľ za účelom posudzovania

bonity vyžiadal od žalovaného doklady preukazujúce jeho príjmy a zároveň, že veriteľ zisťoval výdavky
žalovaného bežného charakteru. Žalobca sa uspokojil len so sumou životného minima, ktorá suma
je iba ukazovateľom a kritériom pre posúdenie sociálnych nárokov hmotnej núdze a nezohľadňuje
reálne výdavky hoci aj jednej dospelej osoby bez vyživovacích povinností. Okrem toho žalobca tvrdil,
že existujúce záväzky veriteľ overil dopytom do úverového registra, pričom zistil, že spotrebiteľ nemal

v čase poskytnutia úveru žiadne existujúce úvery, avšak o uvedenom nepredložil žiaden dôkaz, pričom
žalovaný v žiadosti o úver uviedol výšku mesačnej splátky 100,- eur titulom spotrebného úveru.

46. Podľa názoru súdu dôkazy žalobcu nenasvedčujú v prospech toho, že veriteľ disponoval potrebnými
informáciami v rozhodnom období, tzn. v čase pred uzavretím zmluvy. Z dostupných skutočností sa

naozaj javí (opak žalobca nepreukázal), že veriteľ nezisťoval prehľad výdavkov žalovaného na jeho
základné životné potreby (ich zisťovanie, bez výsledkov analýzy konkrétnych výdavkov na bývanie,
stravu,dopravu,energie,domácnosť,čiďalšie,žalobcavkonanínepreukázal),tiežomožnomúverovom
zaťažení (dôkaz o nahliadnutí do príslušného registra nepredložil) s ich následným vyhodnotením za
účelom zistenia, aké náklady sumárne musí vynakladať v priemere za mesiac, čím sa diskvalifikoval

reálne z možnosti seriózne bonitu žalovaného analyzovať a následne vyhodnotiť s cieľom získať
objektívny obraz o finančnej situácii žalovaného potrebnej pre posúdenie schopnosti žalovaného splácať
dlh zo zmluvy. Takýto postup veriteľa nemožno považovať za skutočné (seriózne) overovanie bonity
žalovaného, teda také, ktoré by sa vyznačovalo odbornou starostlivosťou. Zákon o spotrebiteľskýchúveroch vyžaduje, vychádzajúc z jeho znenia, skúmanie bonity s odbornou starostlivosťou, teda
vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti dodávateľa, pri ktorom sa nemožno uspokojiť s formalistickým
prístupom spočívajúcim v dopyte na spotrebiteľa o výške jeho príjmu (dokonca bez vyžiadania si od

neho túto skutočnosť preukazujúcej listiny - potvrdenia o príjme), bez preukázania získavania informácií
o relevantných skutočnostiach z dostupných zdrojov a bez následného aktívneho získavania potrebných
informácií zo strany dodávateľa a ich následnej analýzy a vyhodnotenia, ktorú reálnu činnosť žalobca
nepreukázal, a ktoré z hľadiska svojho zmyslu a účelu predpokladá splnenie si povinnosti danej mu ust.
§ 7 ods. 1 ZoSÚ (takéto doklady nie sú súčasťou spisového materiálu).

47. Na vyriešenie otázky aktívnej legitimácie vzhľadom na skúmanie platnosti postúpenia pohľadávky
je nutné potom vyvodiť právny následok nesplnenia si povinnosti veriteľa vyplývajúcej z ust. § 7 ods.
1 ZoSÚ a v zmysle ust. § 11 ods. 2 ZoSÚ, v podobe toho, že veriteľ nebol oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

48. Aj v súlade s ust. § 92 ods. 8 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách na inú osobu je možné postúpiť
iba pohľadávku, ktorá je splatná, resp. časť pohľadávky, ktorá je splatná. Možno konštatovať, že táto
podmienka v danom prípade nebola splnená.

49. S poukazom na vyššie uvedené, pohľadávka z predmetnej zmluvy bola postúpená na žalobcu bez

toho, aby sa stala splatnou pred termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná výnimka zo zákazu
prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy na tretiu osobu v zmysle ust. § 17 ZoSÚ. Z uvedeného dôvodu
postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto je tento právny
úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný.

50. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní pre neplatnosť postúpenia
pohľadávky, súd žalobu zamietol.

51. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveďnavšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku, ktorú strany sporu nastolili. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán sporu. Preto súd postupujúc podľa tejto zásady,
v odôvodnení hodnotil to, čo malo pre rozhodnutie veci podstatný význam.

52. Zo záverov uznesenia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 246/2019 vyplýva, že pasivita žalovaného v konaní
nemôže mať za následok (aplikáciou ust. § 151 ods. 1 a 2 C.s.p.) povinnosť všeobecného súdu priznať
akýkoľvekuplatnenýnárok.Všeobecnýsúdnemôževyvodzovaťprávneúčinkyzozanedbaniaprocesnej
povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia.

Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov
civilného procesu (čl. 8 C.s.p. - procesné povinnosti a procesné bremená).

53. Bez potreby uvádzania ďalších dôvodov pre zamietnutie žaloby, súd poukazuje, že žalobe by i tak
nebolo možné vyhovieť.

54. Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru „Flexipôžička“ zo dňa 13.8.2014, v rozpore s ust. §
9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, neobsahuje riadne uvedenú ročnú percentuálnu mieru nákladov, keď tento
údaj je uvedený vo výške 15,20%, avšak táto hodnota nebola určená správne. Súd pre výpočet použil
vzorec podľa prílohy č. 2 ZoSÚ, pričom správny údaj o výške RPMN je podľa tohto výpočtu 16,54%.

Súd dodáva, že pri výpočte bolo potrebné vychádzať z výšky splátky vrátane poplatku za poistenie (por.
§ 2 ods. 1 písm. i) a g) ZoSÚ), pretože poistenie nebolo individuálne dojednané, pričom do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získalspotrebiteľskýúveraleboabyhozískalzaponúkanýchpodmienok.Súdpretodospelkzáveru,žev

zmluveospotrebiteľskomúverejenesprávneuvedenáročnápercentuálnamieranákladovvneprospech
spotrebiteľa (správny údaj je vyšší). V zmluve je nesprávne uvedený i údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj je uvedený vo výške 6.175,47 eur. Tento údaj však nezodpovedá
násobku výšky splátky a počtu splátok (54,57 eur x 119, t. j. 6.493,83 eur), keď bolo potrebné vychádzaťzo splátky vrátane poplatku za poistenie, a preto mali byť poplatky za poistenie zahrnuté do celkovej
čiastky, z ktorých dôvodov nie je možné považovať údaj o celkovej čiastke za v zmluve správne uvedený.
Zákon absenciu niektorých náležitostí vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája

s následkom neplatnosti právneho úkonu (úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu
v podobe, že úver je potrebné posudzovať ako bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z nepopretého
skutkového tvrdenia žalobcu, že žalovanému boli na základe zmluvy poskytnuté prostriedky vo výške
3.300,- eur a žalovaný v prospech veriteľa uhradil celkom sumu 3.672,35 eur (č. l. 16), resp. sumu
4.666,62 eur (č. l. 94), teda viac než sumu, ktorá predstavuje istinu poskytnutého úveru, žalobe by i tak

nebolo možné vyhovieť.

55. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, a preto súd rozhodol postupom podľa ust. § 262 ods. 1
C.s.p. aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaný má voči žalobcovi podľa ust. § 255 ods. 1
nárok na náhradu trov konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky), keďže bol v
spore v celom rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by

odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať, ani ich strany netvrdili (§ 257 C.s.p.).
Nakoľko žalovanému preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, súd rozhodol o tom, že mu nárok
na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.