Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 38Cb/162/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124207611
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:6124207611.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v spore žalobcu:

VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava – mestská
časť Nové Mesto, IČO: 31 341 438, zastúpený: JUDr. Elena Štefančíková, advokátka, so sídlom
Veternicová 1, 841 05 Bratislava – mestská časť Dúbravka, IČO: 42 360 340, proti žalovaným: v rade 1/
TOMJUR s. r. o., so sídlom Budatínska Lehota 10, 023 36 Kysucké Nové Mesto, IČO: 52 795 675, v rade
2/ A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX D., zastúpený: Advokátska kancelária
M2 Legal s. r. o., so sídlom Zvolenská 4014/31, 036 01 Martin, IČO: 53 057 368, o zaplatenie 15.403,68
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v rade 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 14.754,06 eur s úrokom z omeškania 9%
ročne z tejto sumy od 2.7.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením žalovaného
v rade 2/ alebo žalovaného v rade 1/ na základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. značka 8Up/42/2024 zo dňa 2.4.2024 zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť druhého
žalovaného.

II. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému v rade 2/ zamieta.

III. Žalovaný v rade 2/ je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 92% s tým,
že náhradu trov konania žalobcu do vydania platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica
sp. značka 8Up/42/2024 zo dňa 2.4.2024 je žalovaný v rade 2/ povinný zaplatiť žalobcovi spoločne
a nerozdielne so žalovaným v rade 1/.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným Okresnému súdu Banská
Bystrica dňa 05.01.2024 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť

mu istinu 15.403,68 eur s úrokom z omeškania 9% ročne z tejto sumy od 02.07.2002 do zaplatenia
a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných
zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť ostatných. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že
žalobcaažalovanývrade1/dňa08.04.2021uzavreliZmluvuoAutoKrediteč.XXXXXXX,neoddeliteľnou
súčasťou ktorej sú Všeobecné zmluvné podmienky a splátkový kalendár /ďalej aj len „Zmluva“/. Na
základe uzatvorenej Zmluvy žalobca poskytol žalovanému v rade 1/ finančný úver 28.200,- eur s dobou
splatnosti 60 mesiacov pri fixnej úrokovej sadzbe 8,089% ročne a žalovaný v rade 1/ sa zaviazal vrátiť

žalobcovi úver s dohodnutým úrokom riadne a včas podľa splátkového kalendára. Úver bol žalovanému
v rade 1/ poskytnutý na zabezpečenie financovania kúpy osobného motorového vozidla, ktoré žalovaný
v rade 1/ v zmysle Protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla prevzal dňa 08.04.2021. Žalobca a žalovaný
v rade 1/ zároveň uzavreli Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva z 08.04.2021.Žalovaný v rade 2/ dňa 08.04.2021 písomne prevzal ručiteľský záväzok za záväzky žalovaného v rade 1/
zo Zmluvy. Žalovaný v rade 1/ neuhradil ani jednu splátku, čím sa podľa Článku VII. bod 2 Všeobecných
zmluvných podmienok dostal do omeškania s úhradou splátok. Žalobca listom z 10.06.2021 oznámil

žalovanému v rade 1/ podľa Článku VII. bod 3 Všeobecných zmluvných podmienok, že sa týmto dňom
stal splatný celý úver a vyzval žalovaného v rade 1/ na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný v rade 1/ dlh
neuhradil. Žalobca v nadväznosti na to pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva k predmetu
financovania. V súlade s Článkom VII. bod 5 Všeobecných zmluvných podmienok vznikla žalovanému
v rade 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške 15.403,68 eur vyčíslenú v listine Finančné

vyrovnanie predčasne ukončenej Zmluvy o AutoKredite č. XXXXXXX, ktorú žalobca vystavil 17.06.2022
a zaslal žalovanému v rade 1/ doporučenou zásielkou na adresu podľa obchodného registra. Dňa
08.12.2023 žalobca cestou právneho zástupcu zaslal žalovanému v rade 1/ predžalobnú výzvu, ktorá
nebola prevzatá v odbernej lehote. Zároveň zaslal výzvu na úhradu pohľadávky žalovanému v rade
2/, ktorý ju taktiež neprevzal v odbernej lehote. Po márnom uplynutí lehoty na plnenie uvedenej vo
finančnom vyrovnaní si žalobca uplatňuje nárok na zákonný úrok z omeškania od 02.07.2022 do

zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

2. V prílohe žaloby žalobca predložil Zmluvu o AutoKredite č. XXXXXXX z 08.04.2021 – č.l. 5 spisu,
Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy o AutoKredite k Zmluve o AutoKredite č. XXXXXXX – č.l. 6
spisu, Splátkový kalendár k Zmluve o AutoKredite č. XXXXXXX – č.l. 12 spisu, Ručiteľské vyhlásenie

z 08.04.2021 – č.l. 16 spisu, Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla – č.l. 17 spisu, Oznámenie
o predčasnej splatnosti úveru z 10.06.2021 – č.l. 18 spisu, Oznámenie o uplatnení a začatí výkonu
zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva č. XXXXXXX – č.l. 19 spisu, Finančné vyrovnanie
predčasneukončenejZmluvyoAutoKredite–č.l.20spisu,Výzvunauhradeniepohľadávkyz08.12.2023
adresovanú žalovanému v rade 1/ spolu s dokladom o doručení – č.l. 21 a 22 spisu, Výzvu na uhradenie

pohľadávky z 08.12.2023 adresovanú žalovanému v rade 2/ spolu s dokladom o doručení – č.l. 23 a 24
spisu.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 02. apríla 2024 platobný rozkaz sp.zn. 8Up/42/2024.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému v rade 1/ dňa 07.05.2024 /doložka
právoplatnosti a vykonateľnosti – č.l. 43 spisu/.

4. Žalovaný v rade 2/ podal proti platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote odpor s vecným
odôvodnením, v ktorom návrh označil v celom rozsahu za nedôvodný. Potvrdil uzavretie Zmluvy
medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ s predmetom financovania kúpy označeného motorového
vozidla, odovzdanie vozidla žalovanému v rade 1/, poskytnutie úveru vo výške 28.000,- eur, ako aj

prevzatie ručiteľského záväzku za záväzky žalovaného v rade 1/ zo Zmluvy dňa 08.04.2021. Zároveň
uviedol, že rozporuje z finančného vyrovnania položku náklady veriteľa spojené so zaistením vozidla,
realizáciou predaja a prehlásením vo výške 649,62 eur, položku iné náklady /oprava, servis vozidla
na objednávku prenajímateľa bez DPH/, nakoľko žalobca nepredložil žiaden dôkaz o ich oprávnenosti
a vzniku a zároveň rozporuje výnos z predaja predmetu financovania vo výške 14.814,17 eur, nakoľko

má za to, že žalobca pri predaji vozidla nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle § 553c ods.
4 Občianskeho zákonníka.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného zotrval na podanej žalobe. K namietaným
položkám finančného vyúčtovania odkázal na Článok VI. bod 11 veta štvrtá Všeobecných zmluvných

podmienok. Uviedol, že tieto riadne vyúčtoval žalovanému v rade 1/ faktúrou č. XXXXXXXX
a XXXXXXXX, voči ktorým žalovaný v rade 1/ nenamietal. Zároveň uviedol, že predložil aj faktúry
dodávateľských subjektov spolu s dokladmi o ich úhrade. Vo vzťahu k namietanému postupu pri predaji
predmetu financovania odkázal na Expertízny posudok č. XXX/XXXX/XX, ktorý stanovil všeobecnú
hodnotu predmetu financovania k 21.03.2022 na sumu 14.934,16 eur bez DPH. Vozidlo žalobca predal

za 14.814,17 eur bez DPH. Expertízny posudok konštatoval nevyhovujúci technický stav vozidla.

6. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXX – č.l. 49 spisu a faktúru č.
XXXXXXXX – č.l. 50 spisu.

7. Žalovaný v rade 2/ v druhom písomnom vyjadrení vo veci zo 06.10.2024 uviedol, že z faktúr
predložených žalobcom nemá možnosť zistiť, z čoho fakturované sumy pozostávajú. Žalobca zároveň
nepreukázal, že mu tieto náklady skutočne vznikli a boli účelne vynaložené. Expertízny posudok žalobca
nepredložil. Suma výnosu z predaja predmetu financovania je neúmerne nižšia oproti nadobúdacej cenepo dvoch mesiacoch užívania vozidla. Žalobca postupoval pri predaji vozidla v rozpore s ustanovením
§ 567, § 382 a § 384 Obchodného zákonníka.

8. V písomnom vyjadrení z 31.01.2025 žalobca vo vzťahu k faktúre č. XXXXXXXX zo 17.06.2022
vo výške 102,61 eur uviedol, že touto faktúrou boli účtované iné náklady predstavujúce poistné na
povinné zmluvné poistenie financovaného vozidla doúčtované poisťovňou, v ktorej bolo financované
vozidlo poistené za obdobie od septembra 2021 po odpredaj vozidla v máji 2022. Žalobca poukázal
na jednotlivé dodávateľské faktúry poisťovne predložené spoločne s faktúrou č. XXXXXXXX /XX

jednotlivých dodávateľských faktúr/, ktoré zahŕňajú všetky vozidlá žalobcu v danom čase poistené
v danej poisťovni. Ide o tzv. hromadné dodávateľské faktúry, pričom súčet jednotlivých dielčích súm
týkajúcich sa výlučne financovaného vozidla, ktoré je identifikované evidenčným číslom, predstavuje
sumu 102,61 eur a zodpovedá faktúre žalobcu č. XXXXXXXX vystavenej žalovanému v rade 1/. Vo
vzťahu k faktúre č. XXXXXXXX zo 17.06.2022 vo výške 541,35 eur bez DPH, t.j. 649,62 eur vrátane DPH
žalobca uviedol, že ide o inkasné náklady, t.j. náklady spojené s parkovným financovaného vozidla za

obdobie od jeho odobratia od augusta 2021 po odpredaj vozidla v máji 2022 s obhliadkou vozidla pri jeho
prevzatí resp. náklady spojené s vypracovaním expertízneho posudku. Žalobca odkázal na jednotlivé
dodávateľské faktúry, ktoré predložil spoločne s faktúrou č. XXXXXXXX /XX jednotlivých dodávateľských
faktúr/, ktoré v sebe zahŕňajú všetky vozidlá žalobcu, ktoré boli v danom čase v obdobnom režime.
Ide tak o hromadné dodávateľské faktúry, pričom súčet jednotlivých dielčích súm týkajúcich sa výlučne

financovaného vozidla, ktoré je identifikované evidenčným číslom, predstavuje sumu vo výške 649,62
eurvrátaneDPHazodpovedáfaktúrežalobcuč.XXXXXXXXvystavenejžalovanémuvrade1/.Zdôvodu
väčšej zrozumiteľnosti a prehľadnosti žalobca k ním vystaveným faktúram predložil tabuľku označenú
ako Prehľad jednotlivých dodávateľských faktúr vzťahujúcich sa k tej ktorej uplatnenej faktúre žalobcu.
Zároveň žalobca predložil doklady preukazujúce úhradu jednotlivých dodávateľských faktúr, a to výpisy

z bankových účtov žalobcu. Úhradu poistného dokladajú výpisy definované v pripojenom súbore od čísla
12 po číslo 21 a úhradu nákladov spojených so zaistením vozidla, realizáciou jeho predaja a podobne
dokladujú výpisy definované v pripojenom súbore pod číslom 1 až 11. K námietkam žalovaného v rade
2/ ohľadne postupu žalobcu pri predaji vozidla žalobca uviedol, že nevystupoval v postavení mandatára,
ale v postavení vlastníka financovaného motorového vozidla. Za nepravdivé označil tvrdenia žalovaného

v rade 2/, že pri odpredaji vozidla nepostupoval s odbornou starostlivosťou a v záujme žalovaných
v rade 1/ a 2/ a zároveň uviedol, že tieto tvrdenia nemajú význam vo vzťahu k prejednávanej veci.
Na preukázanie skutočnosti, že postupoval s odbornou starostlivosťou, predložil Expertízny posudok
č. XXX/XXXX/XX ku dňu 25.03.2022, ktorý nechal vypracovať spoločnosťou E. F., G. vo veci výpočtu
všeobecnej hodnoty predmetu financovania. Expertízny posudok stanovil všeobecnú hodnotu predmetu

financovania ku dňu 21.03.2022 na sumu 17.921,- eur vrátane DPH t.j. 14.934,16 eur bez DPH. Žalobca
poukázal na dojednanie v Článku V. ods. 2 Zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva
z 08.04.2021, ktoré oprávňuje žalobcu vozidlo odpredať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste
a čase. Expertízny posudok konštatoval nevyhovujúci technický stav vozidla, konkrétne nefunkčný /
zadretý/ motor predmetu financovania, čo v celom rozsahu odôvodňuje cenu pri predaji predmetného

vozidla. Žalobca odpredal financované vozidlo za cenu len o 119,99 eur nižšiu oproti všeobecnej
hodnote vozidla bez DPH určenej expertíznym posudkom. Uvedené preukazuje, že žalobca postupoval
pri odpredaji vozidla s odbornou starostlivosťou a spochybňovanie jeho postupu zo strany žalovaného
v rade 2/ považuje za špekulatívne a ničím nepodložené. Zdôraznil, že prioritou žalobcu pri odpredaji
financovaných motorových vozidiel je vždy v prvom rade zánik pohľadávky, ktorá žalobcovi vznikne

v dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníka resp. jej podstatné zníženie. Žalobca sa tak snažil
vozidlo odpredať za čo najvyššiu cenu a vzhľadom na technický stav vozidla bol v tomto smere úspešný.
S poukazom na uvedené zotrval na podanej žalobe.

9. V prílohe písomného vyjadrenia žalobca predložil faktúru č. XXXXXXXX spolu s dodávateľskými

faktúrami – č.l. 95 a nasledujúce spisu, faktúru č. XXXXXXXX spolu s dodávateľskými faktúrami – č.l.
113 a nasledujúce spisu, výpisy z účtu žalobcu – č.l. 127 a nasledujúce spisu, Expertízny posudok XXX/
XXXX/XX – č.l. 129 a nasledujúce spisu.

10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.02.2025 zotrvala na skutkovej

a právnej argumentácii uvedenej v písomných podaniach žalobcu. Vo väzbe na námietky právnej
zástupkyne žalovaného uviedla, že žalobca nechal vypracovať dva expertízne posudky, jeden pri
odobratí vozidla a druhý po pol roku keď išiel vozidlo odpredať. Nejde teda o duplicitné účtovanie
odplaty za vypracovanie expertízneho posudku, ale o štandardný postup na zistenie, či nenastal rozdielv hodnote vozidla v čase odobratia a v čase jeho odpredaja, pokiaľ je tam rozdiel v niekoľkých
mesiacoch. Pokiaľ ide o predložené nákladové faktúry, každá z nich má svoje opodstatnenie, pričom
v jednotlivých tabuľkách nevyplýva konkrétna suma pre konkrétne vozidlo z toho dôvodu, že žalobca

má s týmito spoločnosťami obchodný vzťah a v jednej faktúre sú zahrnuté služby pre viaceré vozidlá.
To znamená, že ide o hromadné faktúry. Právna zástupkyňa žalobcu nevedela konkrétne uviesť, aká
cena za uskladnenie sa vzťahuje konkrétne k tomuto vozidlu. Objasnila spôsob účtovania nákladov na
uskladnenie motorových vozidiel vo väzbe na faktúru spoločnosti H. I. J. /č.l. 114 spisu/. Na pojednávaní
predložila k nahliadnutiu právnej zástupkyni žalovaného v rade 2/ aj súdu listinu, vo vzťahu ku ktorej

uviedla,žejemožnéznejzistiťjednotlivépoložky,zktorýchpozostávažalobcomuplatnenásuma649,62
eur. Vzhľadom na charakter tejto listiny a množstvo v nej obsiahnutých údajov však toto položkovité
rozčlenenie sumy 649,92 eur nevedela urobiť na pojednávaní. Uviedla, že vo vzťahu k nákladom vo
výške 649,62 eur nebude žalobca ďalšie dôkazy predkladať.

11. Právna zástupkyňa žalovaného v rade 2/ na pojednávaní rovnako zotrvala na písomných

vyjadreniach žalovaného v rade 2/ vo veci. K poslednému vyjadreniu žalobcu z 31.01.2025
a k predloženým dôkazom uviedla, že žalovaný v rade 2/ naďalej zotrváva na tom, že žalobca
nepreukázal, akým spôsobom predal motorové vozidlo a akým spôsobom sa snažil o dosiahnutie čo
najvyššieho výnosu, kde a po akú dobu inzeroval motorové vozidlo a ponúkal vo svojich priestoroch,
oslovil vopred vybraných potenciálnych kupujúcich, ak áno, akým spôsobom boli vybraní a či mal iných

záujemcov a podobne. Poukázala na to, že znalecká organizácia v expertíznom posudku účelovo
znížila všeobecnú hodnotu vozidla rôznymi koeficientmi zo sumy 38.432,- eur na sumu 17.921,- eur.
Žalobca rovnako nezdôvodnil, prečo pokiaľ vozidlo bolo odobraté v auguste v roku 2021, expertízny
posudok bol vypracovaný až v marci 2022. Uvedené znamená, že v medziobdobí sa určite znižovala
jeho hodnota. Žalobca taktiež nepreukázal splnenie povinnosti informovať dlžníka o priebehu výkonu

zabezpečovacieho práva. Poukaz na cenu vozidla bez DPH na rozdiel iba 119,99 eur označil žalovaný
v rade 2/ za nenáležitý. Znalecká organizácia neurčovala cenu bez DPH, rovnako žalovaný nekupoval
vozidlo bez DPH a ani žalobca ho nepredáva tretím osobám bez DPH. Hodnota určená expertíznym
posudkomvovýške17.921,-eurjecenoupredajnoubezohľadunato,čipredávajúcialebokupujúcibudú
alebonebudúplatiteľmidanezpridanejhodnoty.Žalobcatakpredalpredmetzabezpečovaciehoprevodu

práva za cenu o 17% nižšiu ako bola určená všeobecná hodnota vozidla. Z uvedeného dôvodu žalovaný
považuje výnos z predaja motorového vozidla za neprimerane nízky. Zo žalobcom predložených faktúr
taktiež nevyplýva, aká cena sa týkala uskladnenia konkrétneho motorového vozidla a rovnako cena za
expertízny posudok bola účtovaná duplicitne. Taktiež rozporovala povinné zmluvné poistenie, nakoľko
pokiaľ bolo vozidlo odobraté, malo byť odhlásené z poisťovne, nakoľko stálo a nejazdilo. Taktiež uviedla,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na podporu svojich tvrdení ohľadne toho, za koľko motorové
vozidlo predal. Žalobca odkazuje na expertízny posudok, avšak nepredložil žiaden doklad preukazujúci,
aký bol skutočný výťažok z predaja odobratého vozidla. V záverečnom vyjadrení zotrvala na tom, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k oprávnenosti celého uplatneného nároku a žiadala
návrh zamietnuť.

12.Podľaustanovenia§261ods.6písmenod)Obchodnéhozákonníkač.513/1991Zb.vzneníúčinnom
ku dňu uzavretia Zmluvy o autokredite 8.4.2021 /ďalej len Obchodný zákonník/, touto časťou zákona
sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo
jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti ( § 591), zasielateľskej zmluvy

( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o tichom spoločenstve ( § 673),
zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o bankovom uložení veci ( §
700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).

13. Podľa ustanovenia § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy,

ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov v záväzkových vzťahoch, ktoré sa spravujú touto časťou
zákona podľa predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv
spojenýchsdlhopismiazáložnéprávokcennýmpapieromvrozsahuustanovenomosobitnýmzákonom.

14. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na

požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.15. Podľa ustanovenia § 502 Obchodného zákonníka, (1) Od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky

požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške. (2) Pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov
sa týka ročného obdobia.

16. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka,(1) Dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom. (2) Dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak
nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia
plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota
splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa

poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo
do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

17. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením
peňažnéhozáväzkualebojehočasti,vznikáveriteľovi,ktorýsisplnilsvojezákonnéazmluvnépovinnosti,

právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

18. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o
deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania
s plnením peňažného záväzku.

19. Podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi
okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa ustanovenia § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

21. Podľa ustanovenia § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak

dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

22. Podľa ustanovenia § 304 Obchodného zákonníka, (1) Ručením možno zabezpečiť len platný
záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre
nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení

vedel. (2) Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí
od splnenia podmienky.

23. Podľa ustanovenia § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka, veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia
záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na

to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je
nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu.

24. Podľa ustanovenia § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka, ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky
námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči

veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu.
Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.25. Podľa ustanovenia § 151 CSP, (1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujúzanesporné.(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

26. Podľa ustanovenia § 153 CSP, (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania.

(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

27.Vprejednávanejvecinebolosporné,žemedzižalobcomažalovanýmvrade1/došlodňa08.04.2021
k uzavretiu Zmluvy o AutoKredite č. XXXXXXX v písomnej forme, tak ako je táto súčasťou spisového
materiálu na č.l. 5 spisu, neoddeliteľnou súčasťou ktorej sú Všeobecné zmluvné podmienky Zmluvy
o AutoKredite – č.l. 6 a nasledujúce spisu a Splátkový kalendár k Zmluve o AutoKredite č. XXXXXXX
– č.l. 12 spisu. Záväzkovo-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ založený predmetnou

Zmluvou súd posúdil ako vzťah obchodno-právny, konkrétne ako zmluvu o úvere uzatvorenú podľa
§ 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka. V konaní nebolo sporné, že na základe predmetnej
Zmluvy žalobca poskytol žalovanému v rade 1/ dojednaný úver vo výške 28.200,- eur za podmienok
dojednaných v Zmluve o AutoKredite, ktorý sa žalovaný v rade 1/ zaviazal splatiť v splátkach, tak
ako vyplývajú zo Splátkového kalendára k Zmuve o AutoKredite č. XXXXXXX. V konaní taktiež

nebolo sporné, že úver bol poskytnutý žalobcom žalovanému v rade 1/ za účelom financovania kúpy
v Zmluve identifikovaného osobného motorového vozidla, ktoré bolo odovzdané žalovanému v rade
1/ dňa 08.04.2021. Taktiež nebolo sporné, že v súvislosti s uzatvorenou Zmluvou o AutoKredite č.
XXXXXXX žalobca a žalovaný v rade 1/ uzatvorili Zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho
práva z 08.04.2021. Rovnako neboli namietané skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe týkajúce sa

platobnej disciplíny žalovaného v rade 1/, ktorý podľa žalobcu neuhradil ani jednu splátku, v nadväznosti
na čo žalobca využil svoje oprávnenie podľa Článku 7 bod 2 a 3 Všeobecných zmluvných podmienok
a listom z 10.06.2021 oznámil žalovanému v rade 1/ splatnosť nesplatnej časti istiny na základe Zmluvy
o AutoKredite k 10.06.2021, pričom v konaní taktiež nebolo sporné, že žalovaný v rade 1/ žalobcom
vyčíslený dlh neuhradil, v nadväznosti na čo žalobca pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu

práva k predmetu financovania. Po jeho realizácii v súlade s Článkom 7 ods. 5 Všeobecných zmluvných
podmienokžalobcavyčíslildlhžalovanéhovrade1/vovýške15.403,68eurpodľapoložiekvyplývajúcich
z Finančného vyrovnania predčasne ukončenej Zmluvy o AutoKredite /č.l. 20 spisu /. Samotný žalovaný
v rade 1/ ako dlžník voči žalobcom uplatnenému nároku nenamietal a platobný rozkaz vydaný na návrh
žalobcu v upomínacom konaní voči žalovanému v rade 1/ nadobudol právoplatnosť.

28. Pokiaľ ide o žalovaného v rade 2/, vykonaným dokazovaním bolo preukázané a uvedené rovnako
nebolo v konaní sporné, že dňa 08.04.2021 žalovaný v rade 2/ platne prevzal ručiteľský záväzok
za záväzky žalovaného v rade 1/ zo Zmluvy o AutoKredite č. XXXXXXX uzavretej dňa 08.04.2021.
Ručiteľský záväzok žalovaného v rade 2/ sa vo väzbe na ustanovenie § 261 ods. 7 Obchodného

zákonníka spravuje ustanovením § 303 a nasledujúce Obchodného zákonníka. Pre úplnosť súd
poukazuje na to, že žalovaný v rade 2/ v čase uzatvorenia Zmluvy o AutoKredite, konkrétne od
02.10.2020 do 24.02.2022, bol konateľom žalovaného v rade 1/, ktorý za žalovaného v rade 1/ Zmluvu
o AutoKredite uzavrel. Samotné predpoklady uplatnenia nároku žalobcu voči žalovanému v rade 2/ ako
ručiteľovi za záväzky žalovaného v rade 1/ zo Zmluvy žalovaný v rade 2/ nerozporoval.

29. Vo väzbe na obsah procesnej obrany žalovaného v rade 2/ súd konštatuje, že v konaní boli sporné
dve položky z finančného vyrovnania predčasne ukončenej Zmluvy o AutoKredite označené ako náklady
veriteľa spojené so zaistením vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a iné vo výške 649,62 eur a iné
náklady v sume 102,61 eur, vo vzťahu ku ktorým žalovaný v rade 2/ namietal, že žalobca nepredložil

žiaden dôkaz o ich oprávnenosti a vzniku.

30. Vo väzbe na uvedené námietky žalovaného v rade 2/ žalobca v písomnom vyjadrení z 31.01.2025
uviedol, že iné náklady vo výške 102,61 eur vyúčtované žalovanému v rade 1/ faktúrou č. XXXXXXXXpredstavujúpoistnénapovinnézmluvnépoisteniefinancovanéhovozidlazaobdobieodseptembra2021
po odpredaj vozidla v máji 2022 s tým, že žalobca zároveň predložil jednotlivé dodávateľské faktúry
poisťovne a objasnil, že tieto v sebe zahŕňajú všetky vozidlá žalobcu, ktoré boli v danom čase poistené

v danej poisťovni, pričom súčet jednotlivých dielčích súm týkajúcich sa výlučne financovaného vozidla
identifikovaného evidenčným číslom predstavuje sumu 102,61 eur a zodpovedá faktúre žalobcu č.
XXXXXXXX vystavenej žalovanému v rade 1/. Uvedené skutkové tvrdenia žalobcu objasňujúce položku
iné náklady vo výške 102,61 eur v spojení s predloženými listinnými dôkaznými prostriedkami boli
spochybnenéprávnouzástupkyňoužalovanéhovrade2/napojednávanídňa25.02.2025lenvtejrovine,

že pokiaľ vozidlo bolo odobraté a stálo resp. nepoužívalo sa na premávku na komunikácii, tak malo byť
z poisťovne odhlásené. Uvedené námietky žalovaného v rade 2/ voči tejto časti žalobcom uplatneného
nároku súd nepovažoval za dôvodné, nakoľko uvedená skutočnosť nespôsobuje v zmysle § 9 Zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v znení neskorších predpisov bez ďalšieho zánik poistenia zodpovednosti.

31. Pokiaľ ide o žalovaným v rade 2/ rozporovanú položku označenú ako náklady veriteľa spojené so
zistením vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a iné v sume 649,62 eur, v tejto časti súd konštatuje,
že žalobca nepreukázal vynaloženie iných nákladov v tejto konkrétnej výške vo vzťahu k odobratému
motorovému vozidlu financovanému na základe Zmluvy o AutoKredite uzavretej so žalovaným v rade 1/.
Súd sa stotožňuje s vyjadrením právnej zástupkyne žalovaného v rade 2/, ktorá uviedla, že z dokladov

predložených žalobcom nie je možné overiť si jednotlivé žalobcom uplatnené položky tvoriace jeho
nárok v súhrnnej výške 649,62 eur. Vo väzbe na uvedené síce právna zástupkyňa žalobcu predložila na
pojednávaní k nahliadnutiu listinu, vo vzťahu ku ktorej uviedla, že je možné z nej zistiť jednotlivé položky,
z ktorých pozostáva žalobcom uplatnená suma 649,62 eur, avšak vzhľadom na charakter tejto listiny
a množstvo v nej obsiahnutých údajov, toto položkovité rozčlenenie sumy 649,62 eur na pojednávaní

nevedela urobiť a zároveň výslovne uviedla, že vo vzťahu k tejto spornej časti žalobcom uplatnenému
nároku nebude žalobca predkladať ďalšie dôkazy. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že žalobca
nepreukázal dôvodnosť a opodstatnenosť uplatneného nároku vyplývajúceho z finančného vyrovnania
predčasne ukončenej Zmluvy o AutoKredite označeného ako „náklady veriteľa spojené so zaistením
vozidla a realizáciou predaja, prehlásením a i.“ celkom v sume 649,62 eur. Vzhľadom na uvedené súd

v tejto časti považoval procesnú obranu žalovaného v rade 2/ za opodstatnenú a žalobu žalobcu v časti
o zaplatenie istiny 649,62 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietol.

32. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovaného v rade 2/ ďalej v nadväznosti na vyjadrenie žalobcu
z31.01.2025askutočnostivňomuvedenénamietla,žezostranyžalobcudošlokduplicitnémuúčtovaniu

odplaty za vypracovanie expertízneho posudku vo výške 75,72 eur. Právna zástupkyňa žalobcu
objasnila, že nejde o duplicitné uplatnenie nároku na zaplatenie odplaty za vypracovanie expertízneho
posudku, ale o náklady na vypracovanie dvoch expertíznych posudkov, kedy štandardný postup je taký,
že jeden expertízny posudok dáva žalobca vypracovať pri odobratí vozidla a následne pokiaľ je časový
rozdiel medzi odobratím vozidla a jeho predajom, ďalší dáva vypracovať pri predaji vozidla, ako tomu

bolo aj v prejednávanej veci. Voči uvedenému objasneniu tejto položky právna zástupkyňa žalovaného
v rade 2/ v skutkovej rovine neuviedla žiadne ďalšie námietky, preto súd považoval žalobcom uplatnený
nárok v tejto časti za dôvodný.

33. Žalovaný ďalej v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že pokiaľ ide o výnos z predaja

predmetu financovania vo výške 14.814,17 eur, tak má za to, že žalobca pri predaji vozidla nepostupoval
s odbornou starostlivosťou. Obsah uvedenej námietky súd vníma tak, že podľa žalovaného v rade
2/ žalobca zjavne mohol dosiahnuť väčší výnos z predaja predmetu financovania. Žalobca v tejto
súvislosti poukazoval na to, že predmet financovania odpredal za cenu takmer totožnú s cenou určenou
predloženým expertíznym posudkom. Námietky žalovaného obsiahnuté v odpore proti platobnému

rozkazu resp. v druhom písomnom vyjadrení vo veci nesmerovali k tvrdeniu, že by žalobca predal
predmet financovania za sumu vyššiu než odpočítal z nárokov voči žalovanému v rade 1/ v rámci
finančného vysporiadania Zmluvy o AutoKredite. Námietky žalovaného v rade 2/ smerovali k tomu, že
výnos z predaja tohto vozidla mohol žalobca dosiahnuť vyšší. Na preukázanie tohto tvrdenia žalovaný
v rade 2/ neoznačil, ani nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. Žalobca pritom predložil Expertízny posudok

č. XXX/XXXX/XX – č.l. 129 a nasledujúce spisu, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota predmetu
financovania ku dňu 21.03.2022 sumou 17.921,- eur vrátane DPH. Pokiaľ by však aj bolo pravdivé
tvrdenie žalovaného, že žalobca pri odpredaji motorového vozidla nekonal s odbornou starostlivosťouresp. porušil nejaké povinnosti, dôsledkom uvedeného by mohol byť len prípadný vznik škody na strane
žalovaného v rade 1/, nie však nedôvodnosť žalobcom uplatneného nároku.

34. Nad rámec uvedených námietok voči výške výnosu z predaja predmetu financovania právna
zástupkyňa žalovaného v rade 2/ na pojednávaní uviedla, že žalobca nepreukázal, že výťažok z predaja
bol skutočne taký, ako žalobca tvrdil. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že v odpore proti platobnému
rozkazu a nadväzujúcom písomnom vyjadrení žalovaný v rade 2/ spochybňoval výťažok z predaja
predmetu financovania len v tom smere, že pokiaľ by žalobca konal s odbornou starostlivosťou, tento

mal byť vyšší. Netvrdil, že žalobca predal, len že žalobca mohol predať vozidlo za vyššiu cenu.
Ide tak o novo namietanú skutočnosť, ktorú ako prostriedok procesnej obrany nepochybne mohol
žalovaný v rade 2/ uplatniť už skôr než na pojednávaní konanom dňa 25.02.2025. Nakoľko skutočná
výška výťažku z predaja predmetu financovania nebola do dňa konania pojednávania sporná, nebol
ani dôvod, aby do dňa konania pojednávania žalobca na preukázanie skutočného výťažku z predaja
predmetu financovania navrhol vykonávať dokazovanie. Hoci právna zástupkyňa žalobcu v nadväznosti

na uvedenú procesnú obranu žalovaného v rade 2/ vznesenú na pojednávaní uviedla, že predloží
faktúru, na základe ktorej došlo k odpredaju predmetného motorového vozidla, tak nakoľko uvedené
by vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania, súd na prostriedok procesnej obrany žalovaného
uplatnený na pojednávaní dňa 25.02.2025 týkajúci sa skutočného výťažku z predaja predmetu
financovania s odkazom na ustanovenie § 153 ods. 2 CSP neprihliadol, nakoľko išlo prostriedok

procesnej obrany, ktorý nebol uplatnený včas.

35. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovaného v rade 2/ taktiež namietala, že rozdiel medzi cenou predmetu
financovania určenou expertíznym posudkom a výťažkom z jeho predaja nie je len 119,99 eur, nakoľko
znalecká organizácia neurčovala cenu bez DPH, rovnako ani žalovaný nekupoval vozidlo bez DPH a ani

žalobca ho tretím osobám nepredával bez DPH, tak uvedenú námietku súd považoval za nedôvodnú,
nakoľko z predloženého expertízneho posudku výslovne vyplýva, že ním stanovená všeobecná hodnota
vozidla 17.921,- eur zahŕňa DPH. Vo vzťahu k uplatňovaniu DPH resp. preneseniu daňovej povinnosti
sa nadväzne vyjadrila aj právna zástupkyňa žalobcu v prednese na pojednávaní.

36. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok vo
zvyšnej časti /nad rámec sumy 649,62 eur s príslušenstvom/ za skutkovo a právne dôvodný a jeho
žalobe voči žalovanému v rade 2/ v časti o zaplatenie sumy 14.754,06 eur s úrokom z omeškania 9%
ročne z tejto sumy od 02.07.2022 do zaplatenia a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur vyhovel. Vo výroku rozsudku súd zároveň vyjadril vzájomný vzťah medzi

žalovaným v rade 1/ ako dlžníkom, ktorý bol zaviazaný na plnenie platobným rozkazom Okresného súdu
Banská Bystrica sp.zn. 8Up/42/2024 z 02.04.2024, a žalovaným v rade 2/ ako ručiteľom.

37. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP,
podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa voči žalovanému
v rade 2/ domáhal zaplatenia sumy 15.403,68 eur, bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 14.754,06
eur, jeho žaloba bola zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 649,62 eur. Čistý úspech na strane žalobcu
tak predstavuje 14.104,44 eur, ktorý vo vzťahu k predmetu konania v zmysle žaloby predstavuje 92%.
V uvedenom rozsahu súd priznal žalobcovi voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania

s tým, že náhradu trov konania žalobcu do vydania platobného rozkazu Okresného súdu Banská
Bystricasp.zn.8Up/42/2024zodňa02.04.2024ježalovanývrade2/povinnýzaplatiťžalobcovispoločne
a nerozdielne so žalovaným v rade 1/.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručeniepodania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).