Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 8, 2026

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 19T/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6925010240
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2026:6925010240.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní

dňa 8. januára 2026 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvale bytom D. XXXX/X, B. –
E. A., F. B. C., adresa na doručovanie písomností: osada
A. G. H. C. I. J. XX, XXX XX B., nezamestnaný,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
v období od 08.03.2024 do 19.11.2024 v K., v okrese L., keďže bol nezamestnaný a vôbec si nehľadal
zamestnanie, či inú zárobkovú činnosť, hoci mu v tom nebránila žiadna okolnosť, čím sa z vlastnej vôle

nesnažil mať žiadny príjem, z ktorého by si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi
G. A., nar. XX. XX. XXXX, vtedy umiestnenému v Reedukačnom centre, so sídlom na ulici A. J. XXX
M. K., a ktorú si v tomto období vôbec neplnil, a to aj napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplývala priamo
zo Zákona o rodine a bola mu určená aj rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/37/2010
z 10. 05. 2011, právoplatným dňa 08. 06. 2011 v spojení s rozsudkom Mestského súdu Košice, sp.
zn. 79P/8/2023 zo dňa 16.01.2024, právoplatným dňa 08. 03. 2024, na základe ktorých bol povinný
prispievať na jeho výživu sumou tzv. minimálneho výživného (v období od 08. 03. 2024 do 30. 06. 2024
vo výške 36,83 eur mesačne a od 01. 06. 2024 do 19. 11. 2024 vo výške 37,53 eur mesačne), a to vždy

do 20. dňa toho-ktorého mesiaca vopred na účet Reedukačného centra v Tornali, Mierová 137, pričom
dňa 31. 10. 2025 uhradil sumu 50,- €, čím spôsobil dlh na výživnom vo výške 262,89 eur,

t e d a

z nedbanlivosti najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil zákonnú povinnosť vyživovať
iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d ápodľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 54 Trestného zákona, trest povinnej práce vo výmere 150

(stopäťdesiat) hodín, ktorý je povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu
tohto trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na obvineného A. A. obžalobu pre skutok, ktorým mal
naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Trestného zákona.

Po splnení zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 252 Trestného poriadku súd rozhodol
o vykonaní hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného A. A., ktorému bola obžaloba riadne
doručená a obžalovaný bol na hlavné pojednávanie riadne a včas súdom predvolaný. Obžalovaný
mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom

konaní,zároveňbolidodržanéustanoveniaovyšetrovanívrátaneupozorneniaamožnostiobžalovaného
preštudovať vyšetrovací spis, ako aj robiť návrhy na doplnenie vyšetrovania. Súdom bol výslovne
upozornený na možnosť vykonania hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, nakoľko je stíhaný
na slobode za trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
neprevyšuje desať rokov.

Obžalovaný A. A. v prípravnom konaní uviedol, že je mu to ľúto. Vedel, že syn je v ústave, ale nevedel, že
jepotrebnédoústavuniečoplatiť.Prejavilochotudlžnúsumuuhradiťvsplátkachpo15,-eur,nakoľkožije
len zo zbierania plechoviek a medených káblov, ktoré následne dáva do výkupu. Mesačne si takto zarobí
50,- eur, družka dostáva od sociálky 150,- eur na stravu a z toho žijú. Nikde nepracuje ani nepracoval,

rovnako tak aj jeho družka H. N.. Je nemajetný, chatka, v ktorej býva na osade A. M. B. je postavená
zo starých dverí.

Svedkyňa A. B. N., poverená pracovníčka Reedukačného centra Tornaľa, ktorej výpoveď na hlavnom
pojednávaní bola pre jej neprítomnosť so súhlasom prokurátorky a obhajkyne obžalovaného prečítaná,

v prípravnom konaní vypovedala, že G. A., nar. XX.XX.XXXX bol v ich zariadení umiestnený na základe
neodkladného opatrenia. Následne rozsudkom Mestského súdu v Košiciach, sp. zn. 79P/8/2023 zo dňa
16.01.2024, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/37/2010 zo dňa 10.05.2011
tak, že maloletému G. bola nariadená ústavná starostlivosť v ich reedukačnom centre v Tornali. Okrem
tejto zmeny boli rodičia zaviazaný platením výživného v centre, kde je Peter umiestnený. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 08.03.2024, preto centrum žiada výživné od toho dátumu, a to vo výške,
aká bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/37/2010, ktorým bol obžalovaný A.
A. zaviazaný prispievať na výživu svojho syna výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima.
Za obdobie od 08.03.2024 do 19.11.2024 mal uhradiť na výživnom 311,50 eur. Obžalovaný neuhradil
žiadnu sumu, o syna sa nezaujímal a centrum nekontaktoval.

Rodným listom G. A., anr. 19.11.2006 mal sú preukázaný jeho vek a príbuzenský vzťah s obžalovaným
A. A..

Rozsudkom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/37/2010 zo dňa 10.05.2011, právoplatným dňa

08.06.2011, bola okrem iných detí obžalovaného nariadená ústavná starostlivosť nad maloletým G. A.,
nar. XX.XX.XXXX v Detskom domove v Košiciach, na O. P. J. XX. Obidvaja rodičia, matka aj otec A.
A. boli zaviazaní povinnosťou prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou 30 % z výšky
životného minima na jedno nezaopatrené dieťa, vždy do 20. dňa v mesiaci na účet Detského domova
Hurbanova 42, Košice. Žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania.

Rozsudkom Mestského súdu Košice, sp. zn. 79P/8/2023 zo dňa 16.01.2024, právoplatným dňa
08.03.2024, bol zmenený rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn. 25P/37/2010 zo dňa 10.05.2011
tak,žemaloletémuG.A.,nar.XX.XX.XXXX,bolanariadenáústavnástarostlivosťvReedukačnomcentre
v Tornali s tým, že obidvom rodičom bola uložená povinnosť poukazovať výživné na účet zariadenia,

v ktorom je maloletý umiestnený.Potvrdením Reedukačného centra Tornaľa bolo ďalej preukázané, že G. A., nar. XX.XX.XXXX bol
v dobe od 13.07.2023 do 19.11.2024 žiakom dennej formy štúdia SOŠ pri RC Tornaľa. V školskom roku

2023/2024navštevovalprvýročníkdvojročnéhoučebnéhoodboruTechnickéslužbyvautoservise2498F
a v školskom roku 2024/2025 navštevoval druhý ročník dvojročného učebného odboru Technické služby
v autoservise 2498F, štúdium neukončil, prepustený bol v dôsledku ukončenia ústavnej starostlivosti
dovŕšením plnoletosti.

Z karty úhrad výživného v roku 2024 na maloletého G. A. vyplýva, že obžalovaný od 08.03.2024 do
19.11.2024 neuhradil Reedukačnému centru Tornaľa žiadnu sumu výživného s tým, že dlh na výžinom
za uvedené obdobie predstavuje sumu 311,50 eur. Zo správy Reedukačného centra Tornaľa zo dňa
08.01.2026 ďalej vyplýva, že odsúdený dňa 31.10.2025 uhradil z dlžného výživného sumu 50,- eur.

Správou Sociálnej poisťovne Košice mal súd preukázané, že obžalovaný v dobe od 08.03.2024

do dňa podania správy dňa 29.01.2025 nebol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne u žiadneho
zamestnávateľa. Obžalovaný nebol poberateľom nemocenských dávok, dávok v nezamestnanosti
a nebol evidovaný ani ako poberateľ dôchodku.

Správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice mal súd ďalej preukázané, že obžalovaný A. A.

v období od 08.03.2024 do dňa podania správy dňa 27.01.2025 nebol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. V dobe od 01.11.2023 do 30.04.2024 a opätovne od 01.07.2024 do doby trvania
podmienok poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 85,- eur mesačne, od januára 2025 v sume 87,- eur.
Aktivačný príspevok nepoberal.

Na základe vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu v rozsahu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného
poriadku, súd dospel k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku sa stal, je

trestným činom a spáchal ho obžalovaný.

Existencia vyživovacej povinnosti obžalovaného ako otca voči jeho synovi G. A., nar. XX.XX.XXXX
je daná zákonom, ktorá trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona
o rodine). Príbuzenský vzťah medzi obžalovaným a G. A. mal súd preukázaný jeho rodným listom.

Výška výživného bola určená rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Košice, sp. zn. 25P/37/2010
zo dňa 10.05.2011, právoplatným dňa 08.06.2011 v spojení s rozsudkom Mestského súdu Košice, sp.
zn. 79P/8/2023 zo dňa 16.01.2024, právoplatným dňa 08.03.2024 sumou minimálneho výživného, t.j.
vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktorú sumu bol obžalovaný
povinný počnúc právoplatnosťou rozsudku o zmene zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti, t.j. od

08.03.2024 až do jeho plnoletosti, t.j. do 19.11.2024, poukazovať na účet Reedukačného centra Tornaľa,
kedy bol zo zariadenia, kde sa zároveň pripravoval na výkon povolania, prepustený. Bolo zároveň
preukázané, že G. A. štúdium neukončil a na výkon budúceho povolania sa ďalej nepripravoval.

Trestný súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola určená

vyživovacia povinnosť v civilnom konaní, vrátane rozsahu výživného (R 11/1984). Súd v trestnom konaní
posudzuje rozsah vyživovacej povinnosti samostatne, a preto môže vychádzať aj z iného rozsahu
vyživovacej povinnosti ako civilný súd.

V nadväznosti na civilným súdom určenú vyživovaciu povinnosť obžalovaného, súd s ohľadom na

zistené majetkové a osobné pomery obžalovaného a existenciu ďalších vyživovacích povinností k
maloletýmdeťomdospelkzáveru,žeajnapriekznačnémučasuodrozhodovaniacivilnéhosúdunedošlo
na strane obžalovaného k takej zmene rozhodujúcich okolností, ktoré by viedli tento súd k posúdeniu inej
výšky vyživovacej povinnosti obžalovaného. Z uvedeného dôvodu súd v danom prípade vychádzal
z rozsahu vyživovacej povinnosti určenej civilným súdom, a to zo sumy minimálneho zákonného

výživného rovnajúcej sa sume 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo
na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Suma minimálneho výživného od 08.03.2024 do
30.06.2024 predstavovala čiastku 36,83 eur mesačne (resp. jej pomernú časť za mesiac marec 2024)a od 01.07.2024 do 19.11.2024 čiastku 37,53 eur mesačne (resp. jej pomernú časť za mesiac november
2024).

Neplnením vyživovacej povinnosti je stav, kedy oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom
vyživovacej povinnosti. Obhajobu obžalovaného, že si vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi neplnil
ani len sčasti z dôvodu, že nevedel, že treba do ústavného zariadenia, kde bol jeho syn umiestnený
niečo platiť, ho nijakým spôsobom nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti, a ani ho neospravedlňuje,
s ohľadom na jeho minimálnu výšku, ktoré plnenie je povinný pre svoje dieťa poskytovať každý rodič

bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti, či majetkové pomery. Listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďou
svedkyne A. B. N. bolo tiež preukázané, že obžalovaný sa o svoju vyživovaciu povinnosť žiadnym
spôsobom v zariadení nezaujímal, na strane druhej ako vyplynulo z úradnej činnosti a zistení súdu pri
realizácii príkazu na zatknutie, obžalovaný nevie čítať ani písať a vie sa len podpísať. Zároveň bolo
preukázané, že následne dňa 31.10.2025 obžalovaný dobrovoľne zaplatil na účet reedukačného centra
časťdlžnéhovýživnéhovsume50,-eur.Zvyšokdlžnéhovýživnéhovsume262,89eurkudňuvyhlásenia

rozhodnutia súdu obžalovaný Reedukačnému centru v Tornali už ale neuhradil.

Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, obžalovaný ako všeobecne
trestne zodpovedný subjekt protiprávnym konaním spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušil
záujem chránený týmto zákonom na riadnom, včasnom a úplnom plnení vyživovacej povinnosti zo

strany povinnej osoby a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, lebo najmenej dva mesiace v období dvoch rokov
neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného. So zreteľom na zistenia plynúce z vykonaného dokazovania
súd na rozdiel od obžaloby kvalifikoval konanie obžalovaného ako nedbanlivostný trestný čin, lebo aj
keď obžalovaný nevedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený Trestným zákonom na

riadnej výžive svojho maloletého syna, vzhľadom na okolnosti a svoje osobné pomery, keďže nejedná
sa o jeho jedinú vyživovaciu povinnosť, to vedieť mal a mohol. Obžalovaný priznal, že vedel, že v zmysle
právoplatného rozhodnutia súdu bol jeho syn umiestený do ústavnej starostlivosti, vedel aj to, že jeho
povinnosť ako rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi je daná priamo zákonom, pričom
jej začiatok je daný narodením dieťaťa a jej trvanie je dané časom, kedy dieťa nenadobudne schopnosť

samo sa živiť. Obžalovaný tým, že si svoju zákonnú povinnosť vyživovať svojho syna voči zariadeniu,
v ktorom bol jeho syn do dosiahnutia plnoletosti umiestnený, vôbec neplnil, svoju vyživovaciu povinnosť
z nedbanlivosti zanedbával. Vinu obžalovaného preukazuje rad dôkazov, či už je to výpoveď samotného
obžalovaného, ako aj výpoveď svedkyne poškodenej A. B. N., ktoré vo významnej miere dopĺňajú aj
dôkazy plynúce z iných v kontexte vykonaných dôkazných prostriedkov na hlavnom pojednávaní.

Podľa správy o povesti z miesta trvalého bydliska obžalovaný je slobodný a má 8 detí, bližšie hodnotený
nie je.

V registri trestov má 5 záznamov, pričom prvé štyri odsúdenia má zahladené. Naposledy bol odsúdený

trestným rozkazom Mestského súdu Košice, sp. zn. K2-4T/32/2023 zo dňa 29.06.2023, právoplatným
dňa 03.02.2024, za úmyselný prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b),
ods. 3 písm. a) Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorého
skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov začala plynúť dňa 04.02.2024.

V registri priestupkov má 107 záznamov, prevažne za priestupky na úseku cestnej premávky ako chodec
a proti verejnému poriadku za znečisťovanie verejného priestranstva komunálnym, resp. drobným
odpadom.

Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu vyhodnotil povahu spáchaného trestného činu, jeho

závažnosť a spôsob spáchania vrátane následku, zavinenia, priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti,
ako aj osoby páchateľa a možnosť jeho prevýchovy. Súd u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona, a to že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne
ho oľutoval a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 37 písm. m/ Trestného zákona, a to
že už bol za trestný čin odsúdený. Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov podľa

§ 34 Trestného zákona, zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a individuálnej prevencie trestu, ktorá
má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom trestného činu tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľaspoločnosťou, tiež s prihliadnutím na povahu prejednávaného trestného činu, ako aj význam dotknutého
záujmu chráneného Trestným zákonom, a to nárok osoby oprávnenej na výživu, ktorý nárok vyplýva zo
Zákona o rodine, súd dospel k záveru, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v

danom prípade neprimerane prísne a minulo by sa zákonom sledovanému účelu. Na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného súd s ohľadom na osobu obžalovaného a jeho určitú
snahu uhradiť dlžné výživné, považoval za postačujúce a spravodlivé uložiť mu alternatívny druh trestu,
a to trest povinnej práce, ktorý vymeral v strede trestnej sadzby vo výmere 150 hodín, keďže tento
druh trestu bol už obžalovanému uložený a bol ním aj riadne vykonaný. Podľa názoru súdu osvojenie

si pravidelných pracovných návykov a pracovných zručností môže aj z hľadiska prevencie vytvoriť pre
obžalovaného, ktorý je negramotný a dlhodobo nezamestnaný, väčšiu možnosť pre jeho uplatnenie sa
na trhu práce aspoň pri jednoduchej manuálnej práci. Takto uložený trest povinnej práce je obžalovaný
povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota,

pracovisko Revúca, do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného,
v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti

na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie
v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný
zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,
poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba

oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.