Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21CoCsp/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125289173
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:6125289173.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v spore žalobkyne: Intrum Slovakia s.r.o.,
Mýtna 48, Bratislava – mestská časť staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpenej advokátom: JUDr.
Ján Šoltés, Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvalý pobyt C. XXXX/
X, D., o zaplatenie 4.386,07 eur s príslušenstvom, vedenom Okresným súdom Senica pod sp. zn.

21Csp/78/2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 2. decembra
2025 č. k. 21Csp/78/2025-117 r u š í a konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom zo dňa 2. decembra 2025 č. k. 21Csp/78/2025-117 súd prvej inštancie prvým výrokom (I.)
žalobu zamietol a druhým výrokom (II.) priznal náhradu trov konania žalovanej voči žalobkyni v plnom
rozsahu. Rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 22.12.2025 a žalovanej dňa
23.12.202,5 s poučením o prípustnosti odvolania v lehote 15 dní od jeho doručenia.

2. Žalobkyňa elektronicky doručila súdu prvej inštancie dňa 7. januára 2026 (č.l. 126) späťvzatie žaloby

v celom rozsahu a navrhla, aby odvolací súd rozhodol o pripustení späťvzatia žaloby, rozhodnutie súdu
prvej inštancie zrušil a konanie zastavil. Dôvod späťvzatia neuviedla.

3. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.1.2026 žalovaná vyjadrila nesúhlas so späťvzatím
žaloby. Uviedla, že žalobkyňa prevzala predmetný rozsudok dňa 22.12.2025 a lehota na podanie
odvolania jej uplynula dňa 6.1.2026. Odvolanie proti rozsudku však nepodala, a späťvzatie žaloby

podala na súd až dňa 8.1.2026, teda po právoplatnosti rozsudku. Späťvzatie žaloby je podľa názoru
žalovanej oneskorené a právne neúčinné. Nesúhlasila preto so späťvzatím žaloby, keďže bolo podané
po právoplatnosti rozsudku, a smeruje tak k odňatiu účinkov právoplatného rozhodnutia, zasahujúc do
princípu právnej istoty.

4. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších

predpisov) ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie žaloby
nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

5.Vprejednávanejvecižalobkyňavzalažalobuspäťpodoručenínapadnutéhorozsudku,avšakskôrako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, teda v čase, kedy na to súd prvej inštancie už nemal príležitosťzareagovať. Ide tu o prípad späťvzatia žaloby pred právoplatnosťou rozhodnutia majúceho inak skončiť
konanie. Späťvzatím žaloby žalobkyňa privodila stav potreby zaoberať sa (odvolacím súdom) otázkou
prípustnosti späťvzatia žaloby. Jedinou zákonom ustanovenou prekážkou postupu podľa § 370 ods. 1,

2 CSP bol by nesúhlas žalovanej z vážnych dôvodov.

6. Žalovaná svoj nesúhlas odôvodnila oneskoreným späťvzatím žaloby, po nadobudnutí právoplatnosti
rozsudku. S uvedeným tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, keďže z obsahu spisu vyplýva, že dňa
7. januára 2026 (č.l. 126), žalobkyňa, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, elektronicky doručila

späťvzatie žaloby súdu prvej inštancie, teda v lehote na podanie odvolania proti rozsudku a v čase,
keď ešte rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Právnemu zástupcovi žalobkyne bol rozsudok doručený
dňa 22. decembra 2025, v dôsledku čoho zákonná 15-dňová lehota na podanie odvolania začala plynúť
nasledujúcim dňom 23. decembra 2025 a koniec lehoty pripadol na deň 6. januára 2026 (utorok), ktorý
je však dňom pracovného pokoja, preto posledným dňom lehoty bol najbližší nasledujúci pracovný deň
7. január 2026 (podľa § 121 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak koniec lehoty pripadne na sobotu

alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň).

7. Žiada sa dodať, že potvrdenie o odoslaní podania (späťvzatie žaloby) elektronickými prostriedkami
(č.l. 126, č.l. 128) obsahovalo údaj o dátume a čase prijatia podania 7.1.2026 o 17:24 hod, pričom
podľa § 121 ods. 5 CSP je lehota zachovaná ak sa v posledný deň lehoty podanie odovzdá orgánu,

ktorý má povinnosť ho doručiť, a to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami
doručené súdu mimo pracovného času. Pre zachovanie lehoty na podanie odvolania je rozhodný okamih
odoslania elektronického podania podľa poslednej vety § 25 ods. 1 zákona o e-Govermente bez potreby
ďalšieho preukazovania okamihu skutočného doručenia podania z tohto systému na určený súd (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. júna 2019, sp. zn. 5 Cdo 75/2019).

8. Sumarizujúc vyššie uvedené žalovanou uvádzaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby nebol
opodstatnený, pretože k späťvzatiu žaloby došlo skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu o pripustení
späťvzatia žaloby, zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a zastavení konania. Žalobkyňa, ktorej

prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využila
a privodila rozhodnutie o zastavení konania.

9. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

10. Ak žalobca vezme žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania
a preto je povinný nahradiť protistrane trovy konania. Otázku zavinenia zastavenia konania je potrebné
posudzovať podľa procesného výsledku.

11. Podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP vznikol dôvod na rozhodnutie o trovách konania
v súvislosti so zastavením konania, ktoré zavinila žalobkyňa, späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu
a bez preukázania správania žalovanej, ktoré by ju nútilo k takémuto procesnému úkonu. Bol tak daný
dôvod na aplikáciu ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie
konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalovanej preto vznikol nárok na náhradu trov

konania. Odvolací súd rozhodol tak, že žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 160 ods. 2 CSP strana konania má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.