Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 12, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Cob/35/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1222202417
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1222202417.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek

senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária
Mišík, s. r. o., so sídlom Zelinárska 4, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 862
746, právne zastúpený: OK advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Zelinárska 4, 821 08 Bratislava -
mestská časť Ružinov, IČO: 47 242 884 proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s.,
so sídlom Prešovská 48, 826 46 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 850 370, o zaplatenie
58 111,62 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k.
B2-25Cb/92/2022-103 zo dňa 10.10.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B2-25Cb/92/2022-103 zo dňa
10.10.2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k.
B2-25Cb/92/2022-103 zo dňa 10.10.2023 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol v právnej veci žalobcu: Advokátska kancelária Mišík, s. r. o., so sídlom Zelinárska
4, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 862 746 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj

ako ,,advokát“) proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Prešovská 48,
82646Bratislava-mestskáčasťRužinov,IČO:35850370(ďalejajako,,žalovaný“aleboajako,,klient“),
o zaplatenie 58 111,62 eura s príslušenstvom tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol (výrok I.) a
žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.).

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 1 ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2, § 566 ods. 1, § 571
ods. 1, ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“), § 1 ods. 2, § 2 ods.

1, ods. 2 písm. c/, § 7 ods. 1, § 8 ods. 1 VYHLÁŠKY Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ako
„vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“).

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 29.04.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 58 111,62 eura s príslušenstvom

titulom neuhradenia odmeny za poskytnuté právne služby. Dôvodil, že od roku 2002 prebiehalo
na Krajskom súde v Bratislave súdne konanie pod sp. zn. 29Cb/56/2002 vo veci žalobcu: TULLA
ENTERPRISES LTD. (predtým spoločnosť CROSSING BORDES CONSULTANCY LIMITED), 4th Floor,
Lawford House, Albert Place, London N3 1RL, UNITED KINGDOM proti žalovanému v 1. rade:Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., žalovanému v 2. rade: Trnavská vodárenská spoločnosť,
a. s. a žalovanému v 3. rade: Západoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., o zaplatenie 400 000
000 Sk (13 277 567,55 eura) s príslušenstvom zo zmeniek (ďalej aj ako ,,súdne konanie 1“), v ktorom

zastupoval žalovaného na základe Zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 17.10.2008 (ďalej
aj ako „zmluva o poskytovaní právnych služieb“ alebo aj ako ,,ZoPPS“ alebo aj ako ,,zmluva“). Krajský
súd v Bratislave rozsudkom č.k. 29Cb/56/2002-1052 zo dňa 13.03.2019 zmenkový platobný rozkaz č.k.
50RZm/599/2002-50 zo dňa 18.10.2002 v celom rozsahu zrušil a spoločnosť TULLA ENTERPRISES
LTD. zaviazal na úhradu trov konania. Spoločnosť TULLA ENTERPRISES LTD. podala voči rozsudku

odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Obo/7/2020 zo dňa 25.02.2021
rozhodol tak, že v časti, ktorou bol zrušený zmenkový platobný rozkaz č.k. 50RZm/599/2002-50 zo dňa
18.10.2002 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 29Cb/56/2002-1052 zo dňa 13.03.2019 potvrdil
a v časti výroku o náhrade trov konania zrušil a v tejto časti vrátil na ďalšie konanie. Žalobca dôvodil,
že rozhodnutie tak predstavovalo plný sporový úspech žalovaného. Dňa 14.04.2021 vystavil žalobca
žalovanému faktúru č. 2021018 v sume 152 692 eur + DPH ako 4 % podielovú odmenu za dosiahnutie

plného sporového úspechu v súdnom konaní 1, spolu so špecifikáciou poskytnutých právnych služieb,
a to v súlade so znením ZoPPS. Faktúra bola žalovaným uhradená v celom rozsahu.

Ďalejžalobcavžalobeuviedol,žedňa24.03.2015bolžalovanémudoručenýplatobnýrozkazOkresného
súdu Bratislava V č.k. 1Zm/894/2014-104 zo dňa 13.03.2015, vydaný na základe žaloby žalobcu: BRNO

TRUST, a.s. proti žalovanému v 1. rade: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s., žalovanému v 2.
rade: Trnavská vodárenská spoločnosť, a. s. a žalovanému v 3. rade: Západoslovenská vodárenská
spoločnosť, a. s., pričom voči spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť, a. s. žalobca požadoval
zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 3 817 300,67 eura so 6 % ročným úrokom od 11.02.2001 do
zaplatenia, trovy protestu v sume 239,89 eura a zmenkovú odmenu 12 724,34 eura. Vzhľadom k

tomu, že zastupoval žalovaného v súdnom konaní 1, žalovaný mu následne udelil dňa 24.03.2015 plnú
moc na zastupovanie aj v tomto konaní. Po podaní kvalifikovaných námietok zo strany žalovaných
bolo konanie ďalej vedené Okresným súdom Bratislava V, ktorý rozsudkom č.k. 3CbZm/309/2015-854
zo dňa 14.12.2015 vo veci rozhodol tak, že zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava
V č.k. 1Zm/894/2014-104 zo dňa 13.03.2015 zrušil v celom rozsahu a žalovaným spoločnostiam

priznal náhradu trov konania (ďalej aj ako „súdne konanie 2“). Proti uvedenému rozhodnutiu podala
spoločnosť BRNO TRUST, a. s. odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.
4CoZm/52/2017-1000 zo dňa 10.05.2018, ktorým odmietol odvolanie spoločnosti BRNO TRUST, a. s.
ako oneskorene podané. Rozhodnutie tak predstavovalo plný sporový úspech žalovaného. Z uvedeného
rozsudku ďalej vyplýva, že súd akceptoval 5 úkonov právnej služby pri výške tarifnej odmeny 8 062,35

eura + DPH + režijný paušál, spolu v celkovej výške 40 354,98 eura + DPH. Z uznesenia Krajského súdu
v Bratislave č.k. 4CoZm/52/2017-1000 zo dňa 10.05.2018 vyplýva, že súd akceptoval 1 úkon právnej
služby pri výške tarifnej odmeny 8 062,35 eura + DPH + režijný paušál, spolu v celkovej výške 8 071,37
eura + DPH. Podaním zo dňa 18.01.2022, doručeným žalovanému dňa 19.01.2022 si žalobca uplatnil
voči žalovanému nárok na tarifnú odmenu za zastupovanie v súdnom konaní 2. Žalovaný požadovaný

nárok žalobcu vo výške 48 426,35 eura + DPH neuznal. Žalobca dôvodil, že ak čas splnenia nie je
dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal (§ 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník,
ďalej len ako ,,OZ“). Dôvodil, že deň nasledujúci po doručení výzvy, t.j. deň 20.01.2022 určuje dobu
splatnosti dlhu žalovaného. Na základe uvedených skutočností si žalobca uplatnil v predmetnom konaní

nárok na zaplatenie tarifnej odmeny za zastupovanie žalovaného v súdnom konaní 2 vo výške 48 426,35
eura + DPH, t.j. spolu vo výške 58 111,62 eura s príslušenstvom.

Žalovanývovyjadreníkžalobeuviedol,žežalobcasvojnárokodôvodňujeznenímčl.II.ZoPPS-odmena
za poskytnuté právne služby. Žalobca však uvedený nárok rozširuje aj o trovy súdneho konania 2.

Tento nárok žalobcu považoval za špekulatívny a dodatočne vyprodukovaný. Mal za to, že zo ZoPPS
vznikol žalobcovi nárok na odmenu podľa čl. I. a II., ktorý mu bol uhradený, a to v hodnote 4 %
zo sumy 115 000 000 Sk. Dôvodil, že v čase podpisovania zmluvy bolo stranám známe, že vo veci
vzniknú aj ďalšie súvisiace súdne spory, ktoré budú prepojené s prvotným subjektom CROSSING
BORDERS CONSULTANCY LIMITED (právny nástupca spoločnosť TULLA ENTERPRISES LTD.). Z

uvedených dôvodov bol predmet zmluvy opísaný v čo možno najširšom koncepte obsiahnutia všetkých
potencionálnych možností vzniku súdneho sporu. Tvrdil, že žalobca od začiatku prevzatia zastupovania
a uzatvorenia ZoPPS vedel, že suma 4 % z hodnoty sporu 115 000 000 Sk sa týka celkovej sumy
za všetky zastupované, aj v budúcnosti vzniknuté súdne spory. Žalovaný uviedol, že listom zo dňa12.07.2018 mu žalobca zaslal informáciu o uznesení Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4CoZm/52/2017
zo dňa 10.05.2018 o odmietnutí odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k.
3CbZm/309/2015-854 zo dňa 14.12.2016 (súdne konanie 2), ktorým dosiahol žalovaný sporový úspech

v celom rozsahu a teda si žalobca uplatnil nárok na podielovú odmenu vo výške 4 % z hodnoty
sporu 115 000 000 Sk (3 817 300,67 eura), čo predstavovalo sumu 152 692 eur bez DPH (faktúra
č. 2018092). Na túto požiadavku odpovedal listom zo dňa 15.08.2018, v ktorom žalobcovi oznámil,
že v konaniach, ktoré spolu vecne a právne súvisia, a to konkrétne vo veci vedenej na Krajskom
súde Bratislava pod sp.zn. 29Cb/56/2002 (súdne konanie 1) nebolo dovtedy meritórne rozhodnuté, čo

znamenalo, že nebol toho času úspešný v celom rozsahu a preto žalobca nemal nárok na zaplatenie
dohodnutej podielovej odmeny. Žalobca uvedený argument uznal a vystavenú faktúru č. 2018092 vzal
späť. Žalovaný argumentoval, že uvedeným konaním žalobca uznal, že odmena mu prislúchala až po
celkovom úspechu vo všetkých konaniach a v určenej výške vystavenej faktúry č. 2018092. Taktiež mal
za to, že nemožno opomenúť vnímanie výšky odmeny v čase podpisovania ZoPPS v roku 2008, kedy
suma odmeny 4 % zo 115 000 000 Sk predstavovala sumu 4 600 000 Sk, ktorá bola považovaná za

nadpriemernú odmenu práve z dôvodu možného vzniku potenciálnych novovzniknutých súdnych sporov
a predpokladanej dĺžky súdneho konania.

Ďalej žalovaný vo vyjadrení uviedol, že dňa 14.04.2021 mu žalobca vystavil faktúru č. 2021018 v sume
152 692 eur + DPH, ktorú v plnej výške uhradil a to z dôvodu, že došlo k ukončeniu súdneho konania 1 a

tým sa naplnil predmet zmluvy a došlo k dosiahnutiu plného sporového úspechu, tak ako bolo uvedené
v ZoPPS. Po plnej úhrade podielovej odmeny, ho žalobca upovedomil listom zo dňa 16.01.2022, že mu
vznikol nárok na zaplatenie tarifnej odmeny za zastupovanie v súdnom konaní 2 v celkovej výške 48
426,25 eura. Tento nárok žalobca nikdy predtým nezmienil. V liste zo dňa 16.01.2022 žalobca potvrdil,
že súdne konania 1 a 2 spolu vecne a právne súvisia a teda je možné za ne požadovať odmenu podľa

čl. II. ZoPPS. Ďalej uviedol, že „nárok na podielovú odmenu pri súvisiacich súdnych konaniach vyplýval
len analogicky a teda nárok na podielovú odmenu za vykonané právne služby bol sporný“. Žalovaný mal
za to, že uvedené preukazuje, že žalobca si bol vedomý vecnej aj právnej súvislosti súdnych sporov
a odmena 4 % zo sumy 115 000 000 Sk by sa v prípade neúspechu čo i len jedného zo súdnych
konaní nevyplatila. Dôvodil, že z predmetu zmluvy vyplýva, že má ísť o zastupovanie akýchkoľvek

súvisiacich sporov a ďalej z odmeny za poskytnuté služby vyplýva, že ak bude žalovaný čo i len v
jednom spore neúspešný, odmena v celej výške nebude uhradená (dôkaz princípu ad contrario). Ďalej
žalovaný tvrdil, že po odmietnutí úhrady sporného nároku v celkovej výške 48 426,25 eura, sa žalobca
pokúšal dosiahnuť legitimizovanie jeho nároku zaslaním návrhu Dodatku č. 1 k ZoPPS, kde v čl. II
ods. 2 explicitne uvádza uznanie nároku za zastupovanie v súdnom konaní 2. Argumentoval, že ak

by si bol žalobca úplne istý svojím nárokom v celkovej výške 48 426,25 eura vyplývajúcim zo ZoPPS,
nepotreboval by dodatočne svoj nárok legitimizovať uzatvorením Dodatku č. 1 k zmluve. Na základe
uvedených skutočností žiadal žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že hoci mal so žalovaným uzavretú ZoPPS, ktorej

predmetom bol jeho nárok na úhradu podielovej odmeny v prípade úspechu v súdnom konaní 1 a
súvisiacich súdnych konaniach, súdne konanie 2 pod úpravu ZoPPS nespadá. Dôvodil, že ohľadom
zastupovania žalovaného v rámci súdneho konania 2 nebola medzi stranami dohodnutá odmena za
zastupovanie, a preto je potrebné aplikovať vyhlášku MS SR č. 655/2004 Z.z.. Uviedol, že súdne konanie
1 začalo v roku 2002, ZoPPS bola uzavretá v roku 2008 a súvisiacimi súdnymi konaniami boli najmä:

- trestné konanie vedené voči obžalovanému U.. L. I., vedené na Krajskom súde v Bratislave pod sp.
zn. 1T18/2002;
- umorovacie konanie vedené na Mestskom súde v Brne pod sp. zn. 60U/3/2002;
- zastupovanie v začatom trestnom konaní za trestný čin falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných
papierov na Prezídiu PZ SR, Úrad boja proti korupcii, ČVS: PPZ-127/BPK-B-2004;

- umorovacie konanie vo veci zmeniek na OS BA II pod sp. zn. 21NcC 20/2002, odvolacie konanie na
Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. 13CoD/66/2008, dovolacie konanie na Najvyššom súde SR pod
sp.zn. 1Cdo/64/2010, konanie o sťažnosti BRNO TRUST, a.s. na Ústavnom súde SR sp. zn. IV. ÚS
33/2012;
- konania o sťažnosti podľa čl. 127 Ústavy SR podanej sťažovateľom TULLA ENTERPRISES Ltd.,

konanie na Ústavnom súde SR, sp. zn. Rvp 11256/2012, dovolacie konanie vedené na Najvyššom súde
SR pod sp. zn. 1ObdoV/10/2014 vo veci preddavku na náhradu trov konania.
Ďalej žalobca uviedol, že účelom bolo zabezpečiť zamietnutie žaloby alebo zastavenie súdneho konania
1 tak, aby žalovaný nebol zaviazaný na peňažné plnenie uplatnené v rámci súdneho konania 1. Vprípadesúdnehokonania2nešloosúvisiacesúdnekonanievzmyslečl.I.ods.1.ZoPPS.Argumentoval,
že v čase podpisu ZoPPS nemohli zmluvné strany ani predpokladať, že spoločnosť BRNO TRUST
a.s. si uplatní nároky zo zmeniek, ktoré jej štatutárny zástupca U.. L. I. indosoval na Krajský súd v

Bratislave a uvedené zmenky aj fakticky odovzdal Krajskému súdu v Bratislave. Dôvodil, že ak by
strany predpokladali existenciu alebo možnosť takéhoto súdneho konania, nepochybne by ustanovenie
o odmene v zmysle čl. II ZoPPS formulovali inak. Žalobca tvrdil, že v rámci rokovania o obsahu zmluvy
mu predložil návrh zmluvy žalovaný. Keďže medzi stranami sporu je sporný výklad pojmu „súvisiace
súdne konania“, resp. či pod tento pojem možno zahrnúť aj súdne konanie 2, je v predmetnej veci

potrebné aplikovať výkladové pravidlá v zmysle § 266 ObZ. Tvrdil, že úmyslom strán sporu bolo upraviť
práva a povinnosti zmluvných strán vo vzťahu k zastupovaniu žalovaného ním ako právnym zástupcom
v rámci súdneho konania 1 a ďalších súdnych konaniach priamo súvisiacich so súdnym konaním 1,
ktoré ale nemali majetkovú povahu, ale súviseli s uplatneným nárokom voči žalovanému. Ustanovenie
§ 266 ods. 4 ObZ je aplikovateľné na výklad pojmu „súvisiace súdne konania“, ktorý navrhol použiť v
ZoPPS žalovaný. Ak tento výraz zároveň pripúšťa rôzny výklad, ktorý je medzi stranami sporu sporný,

je potrebné tento výraz vykladať na ťarchu žalovaného. V opačnom prípade, pri znení čl. II. ZoPPS,
pokiaľ by došlo k splneniu podmienky pre vznik nároku na jeho podielovú odmenu, t.j. plný úspech vo
veci súdneho konania 1 a zároveň by došlo k neúspechu v rámci súdneho konania 2, vznikol by mu aj
tak nárok na podielovú odmenu, hoci žalovaný by bol zaviazaný na úhradu zmenkovej sumy uplatnenej
v súdnom konaní 2. Vznik tohto právneho stavu, keď žalovaný by bol zaviazaný na úhradu žalovanej

sumy v súdnom konaní 2 a zároveň by jemu vznikol nárok na podielovú odmenu v súdnom konaní
1, nebol a nemohol byť predmetom obsahu vôle zmluvných strán, pretože by nezodpovedal logike a
odporoval by § 8 ods.1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. Uviedol, že hoci sa súdne konanie 1 a súdne
konanie 2 môžu javiť ako súvisiace súdne konania, išlo o samostatné konania. Napriek tomu, že v
zmysle ZoPPS je podielovou odmenou pokryté aj zastupovanie v iných súvisiacich súdnych konaniach,

nemožno toto rozšíriť na akékoľvek zmenkové konanie voči žalovanému, ktoré vznikne v budúcnosti.
Výška podielu dohodnutej podielovej odmeny bola určená dohodou strán v zmysle platných právnych
predpisov, poskytovanie právnych služieb trvalo 15 rokov a predmetom tohto konania nie je nárok
vo forme podielovej odmeny, ale nárok vo forme tarifnej odmeny určenej v zmysle platných právnych
predpisov a vo výške priznanej žalovanému súdom ako jeho nárok na náhradu trov voči spoločnosti

BRNO TRUST a.s.. Dôvodil, že to, že nepovažoval súdne konanie 2 za „súvisiace súdne konanie“ v
zmysle čl. I. ods. 1. ZoPPS preukazuje aj návrh Dodatku č. 1 k ZoPPS, ktorý zaslal žalovanému a ktorý
mal riešiť práve nárok na odmenu advokáta za poskytnutie právnych služieb v rámci súdneho konania
2, keďže tento nebol medzi stranami sporu zmluvne dohodnutý. Dodal, že v rámci súdneho konania 2
bol nárok uplatnený voči žalovanému z titulu inej sady zmeniek, ako v rámci súdneho konania 1.

Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že už v čase podpisovania ZoPPS strany predpokladali
vznik aj ďalších súvisiacich súdny sporov, ktoré budú prepojené s prvotným subjektom CROSSING
BORDERS CONSULTANCY LIMITED. Všetky žalobcom vymenované konania sú spojené s osobou U..
L. I.. Dôvodil, že žalobca vymenoval súvisiace konania a uviedol, že ide najmä (nie výlučne) o uvedené

spory, z ktorých je obsahovo zrejmé, že ide o súvisiace konania spojené s osobou U.. L. I. ako BRNO
TRUST, a.s. a teda aj súdne konanie 2 má spadať pod ZoPPS. Konanie sa nerozširuje na akékoľvek
zmenkové konanie, ale na konanie súvisiace a prepojené s osobou U.. L. I. a spoločnosťou CROSSING
BORDERS CONSULTANCY LIMITED a jej právnymi nástupcami. Dôvodil, že sám žalobca tvrdil, že
si bol vedomý, že ,,v zmysle zmluvy je podielovou odmenou pokryté zastupovanie v iných súvisiacich

súdnych konaniach“, ktorým je práve súdne konanie 2. Uviedol, že ZoPPS vyhotovila advokátska
kancelária Mišík, a.s., teda žalobca ako prvý použil sporné ustanovenie. Zdôraznil, že práve advokátska
kancelária by mala dbať na prípravu zmluvy o svojej odmene tak, aby bola jasná, zrozumiteľná a
nesporná. Zároveň advokátska kancelária má zisťovať vznik nových konaní, dodržiavať zásadu bdelého
práva a strážiť právo pre svojho klienta. V tejto zásade je aj koncipovaná ZoPPS, v ktorej sa uvádza, že

žalobca zastupuje prípadné súvisiace konania, ktorým je aj súdne konanie 2. Poukázal, že v liste zo dňa
16.01.2022 žalobca uviedol, že súdne konania, tak ako je uvedené v čl. I ZoPPS spolu vecne a právne
súvisia a teda je možné za ne požadovať odmenu podľa čl. II. zmluvy.

Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Právny

predchodca žalobcu ako advokát a žalovaný ako klient uzatvorili dňa 17.10.2008 ZoPPS, v zmysle ktorej
žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2018092 zo dňa 07.08.2018 odmenu vo výške 182 230,40
eura. Žalovaný listom zo dňa 15.08.2018 žalobcovi predmetnú faktúru vrátil z dôvodu jej predčasného
vystavenia. Žalobca si listom zo dňa 16.01.2022, doručeným dňa 19.01.2022 žalovanému uplatnilnárok na odmenu za zastupovanie v súdnom konaní 2 v sume 48 426,35 eura + DPH. Rozsudkom
Okresného súdu Bratislava V č.k. 3CbZm/309/2015-854 zo dňa 14.12.2016 súd žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania v sume 81 425,98 eura (33 000 eur za zaplatený súdny poplatok a 48

425,98 eura tarifná odmena za poskytnuté právne služby). Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.
4CoZm/52/2017-1000zodňa10.05.2018súdžalovanémupriznalnároknanáhradutrovkonaniavsume
9 685,64 eura (tarifná odmena za poskytnuté právne služby).

Podľa čl. I. ods. 1 ZoPPS, na základe tejto zmluvy sa advokát zaväzuje poskytovať právne služby

klientovi týkajúce sa právneho zastupovanie klienta v súdnych sporoch týkajúcich sa zaplatenia zmeniek
v celkovej výške 115 000 000 Sk (slovom stopätnásťmiliónov slovenských korún) vedených voči klientovi
zo strany subjektu CROSSING BORDES CONSULTANCY LIMITED, Athene House, the Brodway
London NW7 3TB, United Kingdom (ďalej aj ako ,,spoločnosť CROSSING BORDES CONSULTANCY
LIMITED“), prípadne súvisiacich súdnych konaní zo strany BRNO TRUST, a.s., Dvořákova ul. č.1, Brno
(ďalej aj ako ,,spoločnosť BRNO TRUST, a.s.“), vrátane jej organizačným zložkám na území Slovenskej

republiky, fyzickej osobe U.. L. I., prípadne iných subjektov alebo právnych nástupcov uvedených
subjektov.

Podľa čl. II ods. 1 ZoPPS, klient je povinný uhradiť advokátovi podielovú odmenu podľa § 7 a nasl.
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., v dohodnutej výške 4 % z hodnoty časti sporu pripadajúcej na klienta

vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 29Cb/56/2002, t.j. zo sumy 115 000 000 Sk, a to v
prípade plného úspechu klienta vo veci špecifikovanej v čl. I. ods. 1 tejto zmluvy. Za plný úspech klienta
vo veci sa považuje právoplatné rozhodnutie súdu, z ktorého bude vyplývať, že klient nie je povinný
uhradiťžalobcoviCROSSINGBORDESCONSULTANCYLIMITED,AtheneHouse,theBrodwayLondon
NW7 3TB, United Kingdom alebo jeho právnemu nástupcovi žiadnu sumu uplatnenú z titulu zmeniek

podľa čl. I. tejto zmluvy, a to najmä právoplatné zastavenie konania alebo zamietnutie návrhu žalobcu
v predmetnej veci.

Podľa čl. VI. ods. 1 ZoPPS, ostatné v tejto zmluve neupravené práva a povinnosti sa spravujú najmä
ustanoveniami zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. a podporne

ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj
citovanými zákonnými a zmluvnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne
neopodstatnený. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy 58 111,62 eura s

príslušenstvom titulom tarifnej odmeny za zastupovanie v súdnom konaní 2. Súd prvej inštancie dôvodil,
že medzi právnym predchodcom žalobcu O.. A. A., ktorý v danom čase vykonával advokáciu samostatne
a žalovaným došlo k platnému uzavretiu ZoPPS, ktorá sa spravuje príslušnými ustanoveniami ObZ
o mandátnej zmluve (§ 566 a nasl.), keďže upravovala poskytovanie právnej pomoci advokátom pre
podnikateľský subjekt a ich záväzkový vzťah v zmluve podriadili ustanoveniam ObZ (čl. VI. ods. 1

ZoPPS). Uvedenú zmluvu súd považoval za platne uzavretú s odôvodnením, že obsahuje všetky
podstatné náležitosti a sporové strany ju v konečnom dôsledku nespochybňovali. V čl. II. zmluvy si
strany upravili jednak druh odmeny, a to ako podielovú odmenu, jej výšku ako aj vznik nároku na túto
odmenu. Odmenu žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou v sume 182 230,40 eura, za plný úspech
v súdnom konaní 1, ktorú žalovaný uhradil, ktoré nebolo medzi stranami sporné a uvedená suma ani

nebola predmetom konania. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie tarifnej
odmeny za zastupovanie žalovaného v súdnom konaní 2, o námietkach žalovaného proti zmenkovému
platobnému rozkazu, kde žalobcom bola spoločnosť BRNO TRUST, a.s.. Žalobca pritom vychádzal z
rozhodnutí súdov, ktorými bola jeho klientovi priznaná náhrada trov konania. Konkrétne za zastupovanie
pred Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 3CbZm/309/2015 bola žalobcovi priznaná náhrada

za poskytovanie právnych služieb v sume 48 425,98 eura a za zastupovanie na odvolacom Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 4CoZm/52/2017 v sume 9 685,64 eura. Žalobca argumentoval tým, že
odmena za zastupovanie v týchto konaniach mu patrí, nakoľko tieto konania nemajú súvis so súdnym
konaním 1, vedeným Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 29Cb/56/2002. S týmto názorom sa
súd prvej inštancie nestotožnil a považoval ho za nesprávny. Súd prvej inštancie zastával názor, že

aj tieto konania sú (čo sa týka nároku na odmenu) vzájomne prepojené a je potrebné ich podriadiť
pod písomne uzavretú zmluvu o poskytovaní právnych služieb zo dňa 17.10.2008. Uviedol, že vznik
nároku a výška tejto odmeny bola upravená v čl. II. ZoPPS, v zmysle ktorého musí byť dosiahnutý
plný úspech klienta vo veci špecifikovanej v čl I. ods. 1 ZoPPS. V zmysle uvedeného ustanovenia boladvokát povinný poskytovať právne služby žalovanému za právne zastupovanie „v súdnych sporoch
týkajúcich sa zaplatenia zmeniek v celkovej výške 115 000000 Sk vedených voči klientovi zo strany
subjektu CROSSING BORDES CONSULTANCY LIMITED, Athene House, the Brodway London NW7

3TB, United Kingdom, prípadne súvisiacich súdnych konaní zo strany BRNO TRUST, a.s., Dvořákova
ul. č.1, Brno, vrátane jej organizačným zložkám na území Slovenskej republiky, fyzickej osobe U.. L.C.
I., prípadne iných subjektov alebo právnych nástupcov uvedených subjektov.“ Dôvodil, že gramatickým
výkladom predmetného ustanovenia, kedy zmluvné strany použili množné číslo (súvisiacich súdnych
konaní), možno dospieť k nepochybnému záveru, že odmena dohodnutá v čl. II. ZoPPS pokrývala

odmenu za zastupovanie aj v iných súdnych sporoch, o ktorých v čase podpisu zmluvy nemohli
mať vedomosť, ale tieto s vysokou mierou pravdepodobnosti predpokladali (použitie slova prípadne).
Dôvodil,ževkonečnomdôsledkuspoločnosťBRNOTRUST,a.s.akožalobcavsúdnomkonaní2bolako
prípadný iniciátor budúceho možného súdneho konania uvedený v čl. I. upravujúcom predmet zmluvy. Z
uvedeného preto možno vyvodiť záver, že odmena, ktorá bola dohodnutá v ZoPPS a ktorá žalobcovi už
bola uhradená za zastupovanie žalovaného v súdnom konaní 1, pokrývala aj odmenu za zastupovanie

v konaniach, ktoré proti žalovanému viedla spoločnosť BRNO TRUST, a.s., aj keď tieto neboli v zmluve
špecifikované konkrétnymi spisovými značkami.

Zároveňsúdprvejinštanciepoukázalajnakonaniesamotnéhožalobcupoprávoplatnomskončenísporu
vedeného na Krajskom súde v Bratislava pod sp. zn. 29Cb/56/2002 (súdne konanie 1), kedy po prvom

vystavení faktúry č. 2018092 a po námietkach žalovaného (list zo dňa 15.08.2018 - Vrátenie faktúry)
zaslal žalovanému list zo dňa 16.01.2022. Hneď v úvode uvedeného listu žalobca konštatoval, že: „Na
základeZmluvyoposkytovaníprávnychslužiebzodňa17.10.2008zastupujemVašuspoločnosťvdvoch
konaniach, ktoré spolu súvisia: 1/ Súdne konanie vedené na Krajskom súde v Bratislave, č.k. 29 Cb
56/02 vo veci navrhovateľa TULLA ENTERPRISES LTD., 2/ Súdne konanie vedené Okresným súdom

Bratislava V, spis. Zn. 3CbZm 309/2015, vo veci zmenkového platobného rozkazu vydaného na návrh
navrhovateľa BRNO TRUST, a.s.“. Aj z uvedeného je zrejmé, že si bol plne vedomý vzájomnej súvislosti
a previazanosti daných konaní.

4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 23.11.2023 v zákonom stanovenej lehote v celom

rozsahu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dôvodil, že v zmysle čl. I. ods.
1 ZoPPS mal zastupovať žalovaného v majetkovom spore týkajúcom sa zmeniek uplatňovaných voči
nemu spoločnosťou CROSSING BORDERS CONSULTANCY LIMITED. Jednalo sa o nosný súdny spor,
ktorý sa týkal zmenkového nároku uplatneného voči žalovanému zo sady 3 zmeniek (súdne konanie 1).

Zároveň mal poskytovať právne služby aj vo vzťahu k ďalším súdnym konaniam, ktoré mali mať súvis
so súdnym konaním 1. Dôvodil, že uvedené je zrejmé z čl. II ods. 1 ZoPPS, v zmysle ktorého mu mal
vzniknúť nárok na podielovú odmenu v prípade plného úspechu vo veci súdneho konania 1 s tým, že
čo strany považujú za plný úspech bolo definované v čl. II ods. 1, t.j. išlo o rozhodnutie, že žalovaný
nie je povinný spoločnosti CROSSING BORDERS CONSULTANCY LIMITED alebo jeho právnemu

nástupcovi uhrádzať žiadnu sumu uplatnenú zo zmeniek. Vznik nároku na odmenu jeho ako advokáta
tak bol naviazaný len na výsledok súdneho konania 1 a aj prípadný neúspech v tzv. súvisiacich súdnych
konaniach nemal vplyv na vznik tohto nároku. Dôvodil, že strany sa dohodli takto, lebo tzv. „súvisiace
súdne konania“, ktoré v čase podpisu zmluvy existovali alebo ktorých vznik strany predpokladali, nemali
majetkovú povahu, t.j. neboli spôsobilé zaviazať žalovaného na plnenie peňažného nároku. Žalobca

uviedol, že tieto konania špecifikoval vo svojich písomných vyjadreniach (pozn. odvolacieho súdu viď
bod3.tohtorozhodnutia).Ďalejžalobcanamietal,žesúdnekonanie2,hociišloonárokzosadyzmeniek,
nemalo súvis so súdnym konaním 1. Išlo o samostatné súdne konanie, pričom nárok zo zmeniek
v rámci súdneho konania 2 bol osobitným nárokom na základe inej sady zmeniek, ako tých, ktoré
boli predmetom súdneho konania 1. Spoločnosť BRNO TRUST, a.s. nebola ani právnym nástupcom

spoločnostiCROSSINGBORDERSCONSULTANCYLIMITED,aninešloonárok,ktorýbybolakokoľvek
prepojený s nárokom tejto spoločnosti. Dôvodil, že sada zmeniek, nárok z ktorých sa uplatňoval v rámci
súdneho konania 2, bola v čase podpisu zmluvy indosovaná v prospech Krajského súdu v Bratislave,
pričom zmenky aj boli reálne uložené v trezore Krajského súdu v Bratislave. Subjektom, ktorý by mohol
v čase podpisu zmluvy uplatňovať nárok zo zmeniek a iniciovať súdne konanie 2, tak bol Krajský súd

v Bratislave a nikto nemohol predpokladať, že by sa táto sada zmeniek mohla dostať mimo dispozíciu
Krajského súdu v Bratislave, a teda, že by mohol vzniknúť súdny spor ohľadom nároku z týchto zmeniek.
Namietal, že strany v čase podpisu zmluvy nepredpokladali vznik súdneho konania 2. Žalobca namietal,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, a tento navyše nijako bližšie vnapadnutom rozsudku nezdôvodnil. Namietal, že to, že nárok v rámci súdneho konania 2 z týchto
zmeniek uplatnila spoločnosť BRNO TRUST, a.s., ktorá bola v ZoPPS spomínaná, neznamená, že aj
toto súdne konanie 2 je potrebné subsumovať pod úpravu ZoPPS. Dôvodil, že v danom prípade nešlo o

súvisiacesúdnekonaniesosúdnymkonaním1,aleosamostatnésúdnekonanie,ktorézhodouokolností
iniciovala spoločnosť BRNO TRUST, a.s., ktorá bola v inej súvislosti a vo vzťahu k iným konaniam
uvedená v ZoPPS. Namietal, že skutkové závery, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, v napadnutom
rozsudku dostatočne nezdôvodnil.

Ďalej žalobca namietal, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Dôvodil, že z textu
čl. I ods. 1 v spojení s čl. II ods. 1 ZoPPS je zrejmé, že predmetom zmluvy nemalo byť zastupovanie
žalovaného v inom zmenkovom konaní ako je súdne konanie 1. Poukázal, že k tomuto záveru je
možné dospieť najmä v súvislosti s dikciou čl. II. ods. 1 ZoPPS, kedy bez ohľadu na sporový úspech
v súvisiacich súdnych konaniach, bola odmena žalobcu ako advokáta vo forme podielovej odmeny
naviazanávýhradnenasporovýúspechžalovanéhovsúdnomkonaní1.Dôvodil,žeakbysúdnekonanie

2 bolo možné považovať za súvisiace súdne konanie v zmysle čl. I. ods. 1 ZoPPS, nemohli by strany
platne dohodnúť vznik nároku na odmenu advokáta tak, ako to vyplýva z čl. II. ods. 1 ZoPPS. Takto
dohodnutá odmena by totiž bola v rozpore s platným právom, a preto neplatná. Poukázal na § 8 ods.
1 vyhlášky MS SR č. 566/2004 Z.z., podľa ktorého má advokát právo na dohodnutú podielovú odmenu
len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal

plný úspech vo veci. Pokiaľ by za tzv. súvisiace súdne konanie mohlo byť považované aj iné konanie,
ktorého predmetom by bol peňažný nárok (napr. súdne konanie 2), bolo by znenie čl. II. ods. 1 ZoPPS,
v zmysle ktorého advokátovi patrí podielová odmena v prípade plného sporového úspechu vo veci
súdneho konania 1, v rozpore s § 8 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., a to z dôvodu, že vznik
nároku na podielovú odmenu advokáta by nemal súvis so sporovým úspechom vo veci v danom konaní,

ale tento by bol naviazaný na inú skutočnosť (výsledok súdneho konania 1), čo § 8 ods. 1 nepripúšťa.
Dohoda o podielovej odmene vo vzťahu k súdnemu konaniu 2 pripúšťajúca vznik nároku na túto odmenu
aj v prípade, ak by žalovaný nemal sporový úspech vo veci, je v rozpore s § 8 ods. 1 vyhlášky MS SR
655/2004 Z.z., a právny úkon, ktorý takúto dohodu obsahuje, je neplatným právnym úkonom v zmysle §
39 OZ. Z uvedeného dôvodu nie je možné dospieť k záveru, že odmena za zastupovanie žalovaného v

rámci súdneho konania 2 bola konzumovaná vyplatením podielovej odmeny za zastupovanie v súdnom
konaní 1, lebo strany nemohli takúto dohodu platne uzavrieť. Nárok na odmenu advokáta v rámci
súdneho konania 2, nemohol byť platne uhradený formou podielovej odmeny za zastupovanie v rámci
súdneho konania 1, a preto je nutné postupovať v zmysle § 1 ods. 2 druhá časť vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. podľa ktorého, ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia

tejto vyhlášky o tarifnej odmene.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
zmenil tak, že žalobe vyhovie alebo alternatívne, aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

5. Odvolanie žalobcu bolo doručené na vyjadrenie žalovanému v súlade s § 373 ods. 3 CSP dňa
15.12.2023. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli.

6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po

oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v
medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 1 ods. 2 ObZ, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak

niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

8. Podľa § 566 ods. 1 ObZ, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet

zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť a uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo
uskutočnením inej činnosti, a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.9. Podľa § 571 ods. 1 ObZ, ak výška odplaty nie je určená v zmluve, je mandant povinný zaplatiť
mandatárovi odplatu, ktorá je obvyklá v čase uzavretia zmluvy za činnosť obdobnú činnosti, ktorú
mandatár uskutočnil pri zariadení záležitosti.

10. Podľa § 571 ods. 2 ObZ, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu,
keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok
alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné
náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

11. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., odmena advokáta sa určuje na základe dohody
medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len ,,zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie
odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene (§ 9 až 14).

12. Podľa § 2 ods. 1 a ods. 2 písm. c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., pri uzatváraní zmluvy o

poskytnutíprávnychslužiebmôžeadvokátdohodnúťsklientomspôsobavýškuzmluvnejodmeny.Výška
zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Zmluvná odmena sa určuje podielom na
hodnote veci (podielová odmena).

13. Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., podielová odmena sa môže dohodnúť vo forme

podielu na hodnote veci, ktorá je predmetom konania pred súdom alebo iným orgánom, ak je výsledok
tohto konania podľa okolností prípadu veľmi neistý a advokát o tom klienta poučil.

14. Podľa § 8 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., advokát má právo na dohodnutú podielovú
odmenu len za predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto

odmenu, mal plný úspech vo veci.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom
prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, s odvolaním žalobcu, odvolací súd konštatuje vecnú
správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový
postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do

výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa zrozumiteľným spôsobom vysporiadal
so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie
bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady
procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia.

17. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú vplyv na rozhodnutie vo
veci.

18. Predmetom konania bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie tarifnej odmeny za právne
zastupovanie žalovaného v súdnom konaní 2. Žalovaný v konaní namietal, že ním uhradená podielová

odmena bola dohodnutá v zmluve o poskytovaní právnych služieb za všetky žalobcom zastupované
súdne spory, a aj prípadné v budúcnosti vzniknuté súvisiace súdne spory. Súd prvej inštancie žalobu
v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

19. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné.

20. K odvolacej námietke žalobcu, že súdne konanie 2, hoci išlo o nárok zo sady zmeniek, nemalo
súvis so súdnym konaním 1, ale jednalo sa o samostatné súdne konanie, že sada zmeniek, z ktorých
sa uplatňoval nárok v rámci súdneho konania 2, bola v čase podpisu zmluvy indosovaná v prospech

Krajského súdu v Bratislave a nikto nemohol predpokladať, že by sa táto sada zmeniek mohla dostať
mimo jeho dispozíciu, a teda, že by mohol vzniknúť súdny spor ohľadom nároku z týchto zmeniek, a že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, a
tento nijako bližšie v napadnutom rozsudku nezdôvodnil, ako aj, že nárok v rámci súdneho konania 2si uplatnila spoločnosť BRNO TRUST, a.s. voči žalovanému, ktorá spoločnosť bola v ZoPPS uvádzaná,
čo však neznamená, že súdne konanie 2 je potrebné subsumovať pod úpravu ZoPPS odvolací súd
uvádza,žesúdprvejinštancievbode20.a21.odôvodnenianapadnutéhorozsudkuprejudiciálneposúdil

platnosť ZoPPS a jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov považuje súdne konanie 1 a súdne
konanie 2 za vzájomne prepojené ako aj súvisiace súdne konania, a prečo je potrebné súdne konanie
2 podriadiť pod písomne uzavretú ZoPPS.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí a

na zdôraznenie jeho vecnej správnosti uvádza, že v zmysle čl. I. bod 1 ZoPPS sa žalobca zaviazal
poskytovať žalovanému právne služby v súdnych sporoch týkajúcich sa zmeniek, t.j. aj v prípade vzniku
iných súdnych sporov vyvolaných spoločnosťou BRNO TRUST, a.s. ako žalobcom, ktorých možnosť
vzniku v čase uzavretia ZoPPS strany predpokladali, resp. pripustili. Odvolací súd dospel k záveru, že
súdne konanie 1 a súdne konanie 2 boli teda súvisiace súdne konania v zmysle čl. I. ods. 1 ZoPPS, a
to s poukazom na skutočnosť, že spoločnosť BRNO TRUST, a.s. bola ako prípadný iniciátor budúceho

možného súvisiaceho súdneho konania priamo uvedená v čl. I. upravujúcom predmet ZoPPS. Na
uvedené nemá žiaden vplyv, či pred podaním žaloby spoločnosťou BRNO TRUST, a.s. voči žalovanému
boli zmenky indosované v určitom čase na iný subjekt. Zároveň spoločnosť BRNO TRUST, a.s. ako
žalobca v súdnom konaní 2 si tiež uplatňovala voči žalovanému nárok zo zmeniek. K námietke žalobcu,
že predmetom ZoPPS nemalo byť zastupovanie žalovaného v inom zmenkovom konaní ako je súdne

konanie 1 odvolací súd poukazuje na čl. I ods. 1 ZoPPS upravujúci predmet zmluvy, v zmysle ktorého
sa žalobca zaviazal poskytovať právne služby klientovi týkajúce sa právneho zastupovania v súdnych
sporoch týkajúcich sa zaplatenia zmeniek.

Vznik nároku a výška odmeny bola upravená v čl. II. ZoPPS, v zmysle ktorého musí byť dosiahnutý

plný úspech klienta vo veci špecifikovanej v čl I. ods. 1 ZoPPS. V zmysle uvedeného ustanovenia bol
advokát povinný poskytovať právne služby žalovanému za právne zastupovanie „v súdnych sporoch
týkajúcich sa zaplatenia zmeniek v celkovej výške 115 000000 Sk vedených voči klientovi zo strany
subjektu CROSSING BORDES CONSULTANCY LIMITED, Athene House, the Brodway London NW7
3TB, United Kingdom, prípadne súvisiacich súdnych konaní zo strany BRNO TRUST, a.s., Dvořákova

ul. č.1, Brno, vrátane jej organizačným zložkám na území Slovenskej republiky, fyzickej osobe U.. L.
I., prípadne iných subjektov alebo právnych nástupcov uvedených subjektov.“ Gramatickým výkladom
čl. I ods. 1 ZoPPS, v ktorom zmluvné strany použili množné číslo (,,v súdnych sporoch týkajúcich sa
zaplatenia zmeniek“ ... ,,súvisiacich súdnych konaní“), možno dospieť k záveru, že stranami dohodnutá
odmena žalobcu v čl. II. ZoPPS pokrývala odmenu za zastupovanie žalovaného aj v iných súdnych

sporoch, ktorých existenciu strany v budúcnosti predpokladali (použitie slova ,,prípadne“). Z uvedeného
preto možno vyvodiť záver, že odmena, ktorá bola dohodnutá v ZoPPS a ktorá žalobcovi už bola
uhradená za zastupovanie žalovaného v súdnom konaní 1, pokrývala aj odmenu za zastupovanie v
konaniach, ktoré proti žalovanému viedla spoločnosť BRNO TRUST, a.s., a preto žalobcom v konaní
uplatnený nárok na zaplatenie tarifnej odmeny za zastupovanie žalovaného v súdnom konaní 2 nie je

dôvodný.

V spojení s vyššie uvedeným odvolací súd poukazuje aj na faktúru č. 2018092 vystavenú žalobcom/
advokátom za poskytovanie právnych služieb žalovanému/klientovi po ukončení súdneho konania 2, v
ktorej sám žalobca uviedol, že fakturuje žalovanému ,,odmenu za poskytovanie právnych služieb na

základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 17.10.2008 na základe čl. I. a II. zmluvy“, teda
žalobcapotvrdil,žeposkytovalžalovanémuprávneslužbyvsúdnomkonaní2nazákladeZoPPSanárok
na odmenu za poskytnuté právne služby v súdnom konaní 2 podriaďoval pod režim tejto zmluvy (viď č.l.
62 s. sp.) Taktiež odvolací súd poukazuje na list žalobcu zo dňa 16.01.2022, doručený žalovanému dňa
19.01.2022, v ktorom žalobca potvrdil, že na základe ZoPPS zastupoval žalovaného v súdnom konaní 1

avsúdnomkonaní2,ktorévecneaprávnesúvisia,ažeprávneslužbyposkytovalžalovanémuvsúdnom
konaní 2 na základe ustanovenia čl. I. ods. 1 ZoPPS ako zastupovanie v súvisiacom konaní vo vzťahu k
súdnemu konaniu 1 (viď č.l. 32, 37 s. sp.). Vzhľadom na uvedené, preto odvolací súd považuje odvolaciu
námietku žalobcu, že súdne konanie 2 nesúvisí so súdnym konaním 1 v zmysle ZoPPS, za účelovú.

Odvolací súd sa tak stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí,
že súdne konanie 2 bolo súvisiace so súdnym konaním 1 v zmysle čl. I. ods. 1 ZoPPS, a ktoré tak bolo
potrebné podriadiť pod režim ZoPPS, a to aj v otázke nároku na odmenu za poskytnuté právne služby.Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

21. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, že ak by
za súvisiace súdne konanie mohlo byť považované aj súdne konanie 2, bolo by znenie čl. II. ods. 1
ZoPPS, v zmysle ktorého advokátovi patrí podielová odmena v prípade plného sporového úspechu vo
veci súdneho konania 1 v rozpore s § 8 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004, že dohoda o podielovej
odmene vo vzťahu k súdnemu konaniu 2 pripúšťajúca vznik nároku na túto odmenu aj v prípade, ak

by žalovaný nemal sporový úspech vo veci, je v rozpore s § 8 ods. 1 vyhlášky MS SR 655/2004 Z.z.,
a preto by bol právny úkon, ktorý takúto dohodu obsahuje, neplatným v zmysle § 39 OZ, a že nárok
na odmenu advokáta v rámci súdneho konania 2, nemohol byť platne uhradený formou podielovej
odmeny za zastupovanie v rámci súdneho konania 1, a preto je nutné postupovať v zmysle § 1 ods. 2
druhá časť vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. podľa ktorého, ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny
advokáta sa použijú ustanovenia tejto vyhlášky o tarifnej odmene odvolací súd uvádza, že v zmysle §

8 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., advokát má právo na dohodnutú podielovú odmenu len za
predpokladu, že klient, s ktorým sa dohodol na poskytnutí právnych služieb za túto odmenu, mal plný
úspech vo veci. V danej veci bola stranami v ZoPPS dohodnutá podielová odmena pre prípad plného
úspechužalovanéhovsúdnomvkonaní1,presnepercentuálnympodielomzhodnotysporupripadajúcej
na žalovaného, teda podielová odmena bola dohodnutá plne v súlade s § 8 ods. 1 vyhlášky MS SR č.

655/2004 Z.z.. Na uvedenom nič nemení, že takto dohodnutá odmena pokrývala celý predmet ZoPPS,
teda bola dohodnutá za zastupovanie žalovaného žalobcom v súdnom konaní 1 ako aj v súvisiacich
súdnych konaniach, ktorým bolo v zmysle vyššie uvedeného aj súdne konanie 2, a preto súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie tarifnej odmeny v
zmysle § 1 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. ako nedôvodný zamietol.

Odvolací súd dodáva, že zmluvné strany si dohodli v čl. I. ods. 1 ZoPPS rozsah poskytovania právnych
služieb žalobcom žalovanému a v čl. II ZoPPS podmienky vzniku nároku na odmenu za toto právne
zastupovanie, a to v rámci princípu zmluvnej voľnosti v obchodnoprávnych vzťahoch. K poukazu žalobcu
v konaní, že návrh zmluvy pripravoval žalovaný a preto by výklad ZoPPS mal ísť na jeho ťarchu,

odvolací súd uvádza, že žalovaný uvedené tvrdenie žalobcu v rámci procesnej obrany účinne poprel
a žalobca svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom podnikateľskej
činnosti žalobcu je poskytovanie právnych služieb, a teda by malo byť práve v záujme advokáta v
rámci kontraktačného procesu s klientom dohodnúť si v zmluve o poskytovaní právnych služieb svoju
odmenu s odbornou starostlivosťou. Pri posudzovaní platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov z

rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky vyplýva zásada priority výkladu
právneho úkonu v prospech zachovania jeho platnosti v záujme zachovania právnej istoty dotknutých
strán právneho vzťahu. Neplatnosť právneho úkonu má byť výnimkou a nie zásadou. Uprednostňovanie
výkladu smerujúceho k neplatnosti zmluvy pred výkladom zakladajúcim jej platnosť nie je ústavne
konformné (viď napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 242/07, sp. zn. I. ÚS 243/07).

V zmysle judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky všeobecný súd môže len obmedzene
zasahovať do zmluvnej slobody fyzických osôb a právnických osôb. V spojitosti s uvedeným odvolací
súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 340/2012-62 zo dňa
22.11.2012, podľa ktorého: ,,Prílišný právny formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy

nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, lebo evidentne zasahujú do zmluvnej slobody
občana vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti (autonómie vôle) podľa čl. 2 ods. 3 ústavy. Ústavný
súd zároveň zdôrazňuje, že jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu,
ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy
prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha

súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy
má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu
uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom nezakladajúcim jej neplatnosť, preto
nie je ústavne konformná a je v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy.“,
ako aj na nález Ústavného súdu Slovanskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015,

v zmysle ktorého: ,,Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu
zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej
veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo ,,vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti
predmetuzmluvy(prípadneinýchdôvodovjehoneplatnosti),alevposkytnutísúdnejochranyúčastníkomobčianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii
všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v
prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“.

Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za nedôvodnú.

22. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré
stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu
je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani

nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku,
odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne
správne. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania odvolací
súd nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si ich neuplatnil.

25. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ

nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/ a e/ CSP).