Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 17, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 28Co/117/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624215420
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Tischlerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2624215420.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu
Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Petra Dumana, v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXXX/
X, C., právne zastúpený: Právne centrum s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 42, IČO: 36 698 873,
proti žalovaným: 1/ D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, C., 2/ G. E., nar. XX.X.XXXX, bytom F.
XXXX/XX, C., o odstránenie stavby zriadenej na cudzom pozemku, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Senica z 3. júna 2025 č. k. 9C/31/2024-79 – proti výroku II. o trovách konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o trovách konania m e n í tak,
že žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ nárok plnú na náhradu trov prvoinštančného konania.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. žalovaným
náhradu trov konania nepriznal.

2.Právnesvojerozhodnutieodôvodnilustanovením§144,§145ods.1,§256ods.1zákonač.160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „CSP“), § 2 ods. 1 písm. a), § 11

ods. 3, 4, 6 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov.

3. Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.5.2024 voči žalovaným domáhal
odstránenia neoprávnených stavieb bližšie špecifikovaných v žalobe z jeho pozemku. Zároveň žiadal
priznať náhradu trov konania. Z vyjadrenia žalovaných k žalobe bolo zrejmé, že v tej istej veci bolo

v čase podania žaloby vedené správne konanie Mestom Holíč ako stavebným úradom, ktoré v
čase podania žaloby nebolo právoplatne ukončené. V priebehu konania dňa 14.8.2024 vydalo Mesto
Holíč rozhodnutie, ktorým bolo žalovaným nariadené odstránenie predmetných stavieb, rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 30.12.2024. Podaním doručeným súdu dňa 6.5.2025 zobral žalobca svoju
žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Uviedol,
že žalovaní sa voči rozhodnutiu Mesta Holíč o odstránení stavieb odvolali. Žaloba bola teda podaná

dôvodne, do právoplatnosti odvolacieho správneho orgánu nebolo možné predpokladať právoplatné
uloženie povinnosti žalovaným. Navyše žalovaní s odstránením stavieb súhlasili.

4. Súd prvej inštancie, vzhľadom k tomu, že žalobca pred prvým pojednávaním zobral svoju žalobu
účinne v celom rozsahu späť, pričom žalovaní nemali proti späťvzatiu žiadne námietky a so zastavením
konania súhlasili, konanie vo veci zastavil. V danom prípade zastavenie konania procesne zavinil

žalobca, ktorý zobral žalobu späť bez toho, že by späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším
správaním sa žalovaných. K späťvzatiu prišlo z dôvodu, že o uložení žalobou požadovaných povinnostíuž právoplatne rozhodol iný subjekt. Žaloba bola podaná v čase, kedy o tej istej veci v správnom konaní
rozhodovalo Mesto Holíč. V priebehu konania bolo v správnom konaní vo veci právoplatne rozhodnuté.
Na základe uvedeného bola žaloba vzatá späť. V takom prípade nesie zodpovednosť za zastavenie

konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie žalobcu, teda jeho prejav vôle
spočívajúci v späťvzatí návrhu (rozhodnutie NS SR p. zn. 7 MCdo 4/2010 zo dňa 14.9.2011). Náhrada
trov konania by teda patrila žalovaným, ktorí túto ale nepožadovali. Preto bolo rozhodnuté tak ako je
uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

5. Proti tomuto rozhodnutiu výlučne v časti trov konania (výrok II.) podal včas odvolanie žalobca s
návrhom na jeho zmenu tak, že odvolací súd prizná žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a súčasne mu prizná aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolanie
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. d/, g/, h/ CSP. Rozhodnutie žalobca považoval za nepreskúmateľné
a zmätočné, pretože súd uviedol, že žalovaní náhradu trov konania nepožadovali. Naopak, žalobca
náhradu trov konania požadoval. Výrokom II. uznesenia teda súd rozhodol o nepriznaní náhrady trov

konania žalovaným, pričom títo náhradu ani nepožadovali a nerozhodol o uplatnenom nároku na
náhradu trov konania zo stranu žalobcu. Javí sa teda, že súd o uplatnenom nároku na náhradu trov
konania zo strany žalobcu vôbec nerozhodol. Ďalej dôvodil, že pri zastavení konania pre späťvzatie
žaloby súd skúma, ktorá strana procesne zavinila, že konanie muselo byť zastavené. V tomto konaní
bolo dostatočne preukázané, že žalovaní užívali časť pozemku žalobcu, čo vo svojich písomných

vyjadreniach potvrdili a sami uviedli, že s odstránením ich nelegálnych stavieb z pozemku žalobcu
súhlasia. Žalobca sa pred podaním žaloby snažil vec riešiť mimosúdne, čo bolo v konaní preukázané
aj predžalobnou výzvou a odpoveďou žalovaných, avšak žalovaní k dobrovoľnému uvoľneniu pozemku
žalobcu nepristúpili a tieto neodstránili ani napriek ústnej dohode so žalobcom, ktorému odstránenie
stavieb viackrát prisľúbili. Žalobca teda podal návrh na odstránenie stavby zriadenej na cudzom

pozemku. V čase podania žaloby neexistovalo žiadne iné rozhodnutie, na základe ktorého by žalovaní
boli povinní stavby odstrániť. Žalovaní sa dokonca voči prvoinštančnému rozhodnutiu Mesta Holíč o
nariadení odstránenia stavby odvolali. Až vydaním právoplatného rozhodnutia v správnom konaní mal
žalobca k dispozícii exekučný titul, na základe ktorého by vedel stavby zo svojho pozemku odstrániť v
prípade, ak by žalovaní tieto neodstránili ani v lehote určenej stavebným úradom na ich odstránenie.

Záležitosť bola pre žalobcu vyriešená až dňom 25.3.2025, kedy žalovaní začali s odstraňovaním ich
nelegálnych stavieb z časti jeho pozemku a postavením plota na hranici ich pozemku a pozemku
žalobcu.Späťvzatiežalobyazastaveniekonaniatedazaviniližalovanísvojimsprávanímaztohodôvodu
má žalobca ako protistrana nárok na náhradu trov konania.

6. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhli uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku II. ako vecne správne potvrdiť. Uviedli, že od začiatku sporu sa snažili so žalobcom dohodnúť a
opakovaneprejavilizáujempozemokodžalobcuodkúpiťalebovymeniťzainýpozemokvichvlastníctve,
čo žalobca odmietol. V minulosti sa snažili pozemok vysporiadať aj s Mestom Holíč, ktoré bolo tiež
spoluvlastníkom pozemku a predalo ho neskôr žalobcovi. Vrátenie pozemku, ako aj odstránenie stavieb

na ňom umiestnených, žalobcovi nenamietali, problém bol len v prácnosti odstránenia stavieb, pretože
sú už starší ľudia a žalovaný 1/ je občan s ťažkým zdravotným postihnutím. Aj napriek tomu ešte pred
skončením sporu a lehoty na odstránenie stanovenou správnym orgánom stavby odstránili. Vzhľadom k
tomu, že žalobca užíva pozemok ako pole - záhradu a žalovaní majú ich pozemok sparkovaný a užívajú
ho na oddych, museli riešiť výstavbu nového betónového oplotenia, čo bolo finančne náročné. Aj keď

sa jedná o spoločný plot, žiadne náklady si od žalobcu nenárokovali. Rovnako si nenárokovali ani
trovy spojené s konaním, ktoré im vznikli v súvislosti s písomnosťami, ktoré si museli dať vypracovať
a s právnym poradenstvom, ktoré museli uhradiť. Mali za to, že žalobca vzal svoju žalobu späť
preto, že splnili všetky jeho požiadavky a nechceli vyvolávať ďalší spor so žalobcom uplatnením si
náhrady trov konania. Podnet na zastavenie konania podal žalobca, a teda podľa § 256 ods. 1 CSP

ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Tiež
nemožno pričítať žalovaným procesné zavinenie, keďže aj samotná žaloba bola podaná predčasne -
pred uplynutím lehoty danej správnym orgánom (t.j. Mestom Holíč) na odstránenie stavby.

7. Žalobca v replike zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Za nepravdivé označil

tvrdenie žalovaných, že sa od začiatku sporu snažili so žalobcom dohodnúť. Bol to žalobca, ktorý
žalovaných vyzýval, aby upustili od protiprávneho konania, odstránili stavby z jeho pozemku a upustili od
jeho protiprávneho užívania. Žalovaní namiesto toho odkazovali na nájomnú zmluvu, ktorú však nikdy
nepredložili a z ich posledného vyjadrenia vyplýva, že táto ani nikdy neexistovala. Nie je pravdou anitvrdenie žalovaných, že odstránenie ich nelegálnych stavieb nachádzajúcich sa na pozemku žalobcu
nikdy nenamietali. Boli to práve žalovaní, ktorí podali proti rozhodnutiu správneho orgánu o odstránení
stavby, ktorým im uložil povinnosť odstrániť nelegálne stavby nachádzajúce sa na pozemku žalobcu,

opravný prostriedok. Nie je teda možné konštatovať, že odstránenie stavieb nenamietali, keď proti
rozhodnutiu o ich odstránení podali odvolanie. Naopak, z uvedeného vyplýva, že žalovaní nemali vôľu
tieto stavby odstrániť, ale mali snahu dosiahnuť stav, kedy by im táto povinnosť uložená nebola. Aj toto
bol dôvod, prečo bol žalobca nútený na tomto súdnom konaní zotrvať až do právoplatnosti rozhodnutia
správneho orgánu a vykonania povinnosti odstrániť stavby zo strany žalovaných. Tvrdenie žalovaných

o dobrovoľnom odstránení stavby ešte pred skončením sporu a lehotou na odstránenie stanovenou
správnym orgánom je účelové a skreslené. Žalovaní začali s odstraňovaním stavby až po tom ako
odvolací správny orgán zamietol ich odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu o odstránení stavby.
Nie je teda možné hovoriť o žiadnom dobrovoľnom odstránení, ale o odstránení v lehote určenej
správnymorgánom.Žalobcanesúhlasilanisvyjadrením,žeprivrátenípozemkuaodstránenístaviebbol
problém v prácnosti ich odstránenia, pretože odstránenie všetkých stavieb a vystavanie plotu vykonali

žalovaní do pár dní od kedy s odstraňovacími prácami začali. Tvrdenia žalovaných, že im vznikli náklady
na právne poradenstvo potrebné na vypracovanie vyjadrení, je účelové a nepodložené. Žalovaní neboli
v konaní zastúpení a z obsahu ich vyjadrení nevyplýva, že by tieto vypracovával advokát. Taktiež nie sú
oprávnené ani ich domnelé nároky na náklady na betónový plot. Zastavenie konania spôsobili žalovaní,
ktorí odstránili stavby z pozemku žalobcu až v priebehu súdneho konania, t. j. až po podaní žaloby

odstránili predmet sporu.

8. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej
časti vydané (§ 360 ods. 1 v spojení s § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použila zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti

v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) bez potreby zopakovať
alebo dokazovanie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v

napadnutej časti trov konania podľa § 388 CSP zmeniť.

10. Vzhľadom na to, že zastavujúci výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie nebol napadnutý odvolaním
žiadnej zo strán, je v tejto časti uznesenie súdu prvej inštancie právoplatné a nebolo predmetom
prieskumu odvolacieho súdu.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, pokiaľ žalovaným náhradu trov nepriznal
z dôvodu, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu späť bez toho, že by
späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním sa žalovaných, ale k späťvzatiu prišlo z

dôvodu, že o uložení žalobou požadovaných povinností už právoplatne rozhodol iný subjekt, pričom
žaloba bola podaná v čase, kedy o tej istej veci v správnom konaní rozhodovalo Mesto Holíč. Náhrada
trov konania by teda patrila žalovaným, ktorí túto ale nepožadovali.

12. Žalobca v podanom odvolaní so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil a namietal inú vadu

konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne zistený skutkový
stav z dôvodu prípustnosti novôt, ktoré neboli uplatnené, ako aj nesprávne právne posúdenie veci
súdomprvejinštancie.Posudzujúcvšakodvolaniepodľajehoobsahu,žalobcapodalodvolaniezdôvodu
nesprávneho procesného postupu, ktorým odňal žalobcom možnosť konať pred súdom, a to zmätočným
odôvodnením rozhodnutia, ako aj z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového stavu a nesprávneho

právneho posúdenia veci. Žalobca teda podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/,
f/, h/ CSP.13. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený
vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú
intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne

pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

14. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku možno
napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať
len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

15. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 21.5.2024
domáhalodžalovaných1/a2/odstráneniastavieb,ktorésúpostavenénajehopozemku.Zpredžalobnej

komunikácie žalobcu so žalovanými vyplynulo, že žalobca vyzýval opakovane žalovaných na ukončenie
užívania jeho pozemku a odstránenie stavieb, ktoré tam žalovaní umiestnili, pričom žalovaní žiadali
o ponechanie existujúceho stavu, odkúpenie časti pozemku žalobcu, či jeho výmenu za náhradný
pozemok a v prípade súdneho konania mienili navrhovať aj preskúmanie okolností súvisiacich
s procesom prevodu vlastníckeho práva na žalobcu. Vo vyjadrení k žalobe z 10.10.2024 (č.l. 42)

žalovaní vlastníckeho právo žalobcu nespochybňovali a s odstránením stavieb na jeho pozemku
súhlasili, pričom poukázali na to, že v súčasnosti príslušný stavebný úrad vedie na podnet žalobcu
v rovnakej veci konanie o odstránenie nepovolenej stavby, resp. o dodatočnom povolení stavby a toto
konanie nie ukončené. Z predloženého rozhodnutia Mesta Holíč o nariadení odstránenia stavby zo
14.8.2024, právoplatného dňa 30.12.2024, vyplýva, že vlastníkom stavieb (žalovaným 1/ a 2/) bolo

nariadené odstránenie stavieb postavených bez stavebného povolenia do 6 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia. Podaním doručeným súdu dňa 6.5.2025 (č.l. 71) zobral žalobca žalobu späť z dôvodu
právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu o odstránení stavby a začatia odstraňovania stavieb zo
strany žalovaných.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

19. Náhrada trov konania je vo všeobecnosti ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je však doplnená
zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie je
upravená v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli.
Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu
nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez

ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s
ustanovením § 256 ods. 1 CSP je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie
muselo zastaviť.

20. V prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia žaloby v celom rozsahu sa pri rozhodovaní

o nároku na náhradu trov konania dôvodnosť žaloby posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký
bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo. Kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z
objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana konaní požadovala, resp. akého
výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby
konaniebolozastavené.Keďženároknanáhradutrovkonaniajenárokomvyplývajúciminiezhmotného,

aleprocesnéhopráva,otázku,čiišloodôvodnepodanúžalobu,jenevyhnutnéposudzovaťzprocesného
hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu. Ide teda o to,
či sa navrhovateľ domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol navrhovateľ v
meritórnom konaní úspešný alebo nie. Použitý termín zavinenie nemožno interpretovať - čo zodpovedáustálenejjudikatúre-vdoslovnomjazykovomzmysle,alevovzťahupríčinnejsúvislosti,vktorompríčinou
je správanie strany sporu, a teda aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (por. nález Ústavného
súdu SR I. ÚS 196/09, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo 4/2010, 7MCdo 1/2014).

21. V danom prípade k zastaveniu konania síce došlo v dôsledku využitia dispozičného oprávnenia
žalobcom – späťvzatím žaloby, avšak toto späťvzatie bolo odôvodnené neskorším správaním
žalovaných1/a2/,ktorísazachovalivzmysležalobnejpožiadavky,atedaodstránilistavbypostavenéna
pozemku žalobcu. Žalobca zobral žalobu späť z dôvodu právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu

o odstránení stavby a začatia odstraňovania stavieb zo strany žalovaných. Aj napriek skutočnosti, že k
späťvzatiu prišlo i z dôvodu, že o uložení žalobou požadovaných povinností právoplatne rozhodol iný
subjekt, je potrebné zdôrazniť, že v správnom konaní vedenom súčasne s týmto súdnym konaním, nešlo
o tú istú vec ako nesprávne konštatoval súdu prvej inštancie. Žaloba bola podaná dňa 21.5.2024,
t.j. v čase, kedy už bolo začaté (9.2.2024) a prebiehalo správne konanie vo veci odstránenia
stavieb na príslušnom stavebnom úrade Mesto Holíč. V prípade správneho konania o odstránenie

nepovolenej stavby a súdneho konania o odstránenie neoprávnenej stavby ide o odlišné konania s
rozdielnym účelom a zákonným základom, a preto je možný súbeh oboch konaní. Správne konanie
(ako konanie verejnoprávne) sleduje postup podľa stavebného práva, kde pri stavbách postavených
bez stavebného povolenia, alebo v rozpore s ním, je stavebný úrad povinný vždy najskôr skúmať,
či takúto stavbu nemožno dodatočne povoliť. Pokiaľ zistí súlad s verejnými záujmami, stavbu môže

dodatočnepovoliť,inaknariadistavbuodstrániť.Občianskoprávnekonanieovyporiadanieneoprávnenej
stavby je konaním, v ktorom súd nie je viazaný návrhmi strán (a teda ani návrhom žalobcu na
odstránenie stavby), pričom neoprávnenou stavbou sa rozumie stavba, ktorá bola zriadená na cudzom
pozemku bez príslušného oprávnenia. Z uvedeného je zrejmé, že v správnom konaní sa posudzuje
otázka, či bola stavba postavená v súlade so stavebnými predpismi (so stavebným povolením),

pričom občianskoprávna ochrana podľa § 126 a § 135c Občianskeho zákonníka funguje nezávisle
od stavebnoprávnej roviny a tu sa posudzuje otázka oprávnenosti stavby, t.j. či bola postavená na
pozemku patriacom vlastníkovi, resp. či stavebníkovi svedčil právny titul na cudzom pozemku stavať.
Každé z týchto konaní teda sleduje vlastný účel (verejnoprávny vs. súkromnoprávny) a môže prebiehať
samostatne; výsledky jedného konania preto samy osebe nebránia uplatneniu druhého prostriedku

ochrany, pokiaľ to nevylučuje konkrétna procesná situácia v danej veci.

22. Na základe vyššie uvedeného možno konštatovať, že v danej veci išlo z procesného hľadiska o
dôvodne podanú žalobu, pretože výsledok správania žalovaných zodpovedal požiadavkám žalobcu,
keď neoprávnené stavby postavené na pozemku žalobcu žalovaní v priebehu tohto súdneho konania

odstránili. Žalobca sa teda domohol uplatneného nároku, a to bez ohľadu na to, že o odstránení stavieb
(z dôvodu, že boli postavené aj bez stavebného povolenia) rozhodol i príslušný stavebný úrad, čím
v podstate odpadol aj predmet sporu v súdenej veci. Zastavenie konania zavinili žalovaní, preto bolo
potrebné rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a žalovaných ako
stranu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, zaviazať nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom

rozsahu.

23. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov
konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobcovi priznal proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

24. Z dôvodu, že žalobca bol plne úspešný v odvolacom konaní, podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP mu vznikol tiež nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalovaným,
preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z výroku II. tohto uznesenia a žalobcovi priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným 1/ a 2/ v plnom rozsahu.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).