Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/145/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122203230
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2026:5122203230.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Zuzany Konárikovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej
veci žalobcu Slovenské elektrárne - energetické služby, s.r.o., so sídlom Pribinova 40, 811 09 Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 44 553 412, zastúpený BDO Legal s. r. o., so sídlom Pribinova 10, 811
09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 803 330, proti žalovanému KINEX BEARINGS, a.s.,
so sídlom 1. mája 71/36, 014 83 Bytča, IČO: 35 962 623, zastúpený Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom
Rázusova 13, 040 01 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 866 563, o zaplatenie 311.888,40 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/39/2022-190 zo

dňa 01. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žilina, č.k. 38Cb/39/2022-190 zo dňa 01. apríla 2025, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokovou vetou žalobu zamietol, II.
výrokovou vetou žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Obchodného zákonníka § 261 ods. 1,

§ 536 ods. 1, 2, 3, § 554 ods. 1, § 345, § 46 ods. 1, 2, § 543 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 a Občianskeho
zákonníka § 120 ods. 1.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáhal
zaplatenia žalovanej sumy s príslušenstvom titulom zaplatenia ceny podľa uzatvorenej zmluvy o dielo.
Strany sporu uzatvorili dňa 19.08.2016 Zmluvu o dielo vo vzťahu k systému chladenia, filtrácie
a zásobovania reznou emulziou v znení Dodatku č. 1 z 21.03.2017. Žalovaný listom z 20.04.2018 od
zmluvy o dielo odstúpil. Ako dôvod odstúpenia žalovaný uviedol omeškanie žalobcu s odovzdaním diela

o viac ako 45 kalendárnych dní, čo zakladalo jeho oprávnenie od zmluvy o dielo odstúpiť podľa článku
VIII. bod 8.2 zmluvy o dielo a v zmysle ustanovenia § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka. V konaní
vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19Cb/80/2019 žalobca uplatnil voči žalovanému nárok
na zaplatenie sumy 426.412,80 Eur titulom zaplatenia ceny diela. Odstúpenie od zmluvy o dielo zo
strany žalovaného považuje žalobca za neplatné a trvá na tom, že mu patrí nárok na zaplatenie ceny
diela podľa zmluvy o dielo. Pre prípad neúspechu žalobcu v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina
pod sp.zn. 19Cb/80/2019, ak súd skonštatuje, že odstúpenie od zmluvy o dielo zo strany žalovaného

je neplatné a žalobcovi nepatrí nárok na zaplatenie ceny diela, uplatnil si žalobca nárok na zaplatenie
sumy 311.888,40 Eur titulom vyporiadania strán zo zmluvy o dielo v dôsledku jej zániku odstúpením.4. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že súvisiace konanie medzi stranami
vedené na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 19Cb/80/2019-381 bolo právoplatne skončené rozsudkom
Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb/80/2019-381 z 22. apríla 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Banskej Bystrici č.k. 42Cob/75/2023-497 zo dňa 14. augusta 2024. Súd prvej inštancie v danom konaní
zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanému zaplatenia ceny diela vo výške 426.412,80
Eeur s príslušenstvom na základe Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi stranami dňa 19.08.2016 v znení
Dodatkuč.1z21.03.2017.Dôvodomprezamietnutiežalobyžalobcuboliskutkovéaprávnezáverysúdu,
ktorý konštatoval, že zo strany žalobcu nedošlo k riadnemu vykonaniu diela v súlade s podmienkami

Zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami dňa 19.08.2016 v znení Dodatku č. 1 z 21.03.2017, v dôsledku
čoho žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie ceny diela, ktorý bol predmetom uplatneného nároku vo
veci vedenej pod sp.zn. 19Cb/80/2019. Skutkové a právne závery v právoplatne skončenom konaní
vedenom pod sp. značkou 19Cb/80/2019 pokiaľ ide o v danom konaní spornú otázku (ne)vykonania
diela žalobcom riadne a včas, vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela a naplnenia dôvodov
pre odstúpenie od Zmluvy o dielo zo strany žalovaného boli základom pre posudzovanie skutkového a

právneho stavu nárokov zhotoviteľa a objednávateľa zo Zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami dňa
19.08.2016 v znení Dodatku č. 1 z 21.03.2017 v prejednávanej veci. V konaní sp.zn. 19Cb/80/2019-381
súd v odseku 49. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie konštatoval, že „...na základe výsledkov
vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že ku dňu odstúpenia žalovaného od Zmluvy o dielo listom
zo 04.10.2018 boli naplnené dôvody na odstúpenie od Zmluvy o dielo v zmysle Článku VIII. bod

8.3 Zmluvy o dielo oprávňujúce objednávateľa od zmluvy odstúpiť, ak je zhotoviteľ bez zavinenia
objednávateľa v omeškaní s vykonaním diela o viac ako 45 kalendárnych dní po dni dohodnutom ako
deň odovzdania v časovom harmonograme. Pri tomto závere súd zohľadnil časové súvislosti tvrdené
žalovaným v odpore proti platobnému rozkazu a ďalších vyjadreniach, ktoré zo strany žalobcu neboli
popreté. Na základe Zmluvy o dielo zo 19.08.2016 v znení Dodatku č. 1 z 21.03.2017 sa žalobca

zaviazal zrealizovať dielo do 25.05.2017. Dňa 20.10.2017, t.j. po termíne realizácie diela v zmysle
Dodatku č. 1 sa uskutočnilo jednanie medzi žalobcom a žalovaným, na ktorom bolo konštatované,
že v aktuálnom stave dielo nespĺňa dohodnuté technické parametre a žalobca sa ponúkol predložiť
aktualizovanú ponuku s úpravou diela. Ponuku č. 1 predložil žalobca žalovanému dňa 24.11.2017,
pričomnavrhovanériešenienezabezpečovalosplneniedohodnutýchparametrovpokiaľideomaximálny

objem nečistôt a dohodnutý prietok a zároveň navyšovalo cenu diela, v dôsledku čoho žalovaný
listom z 03.01.2018 Ponuku č. 1 dôvodne neprijal. Následne na žiadosť žalobcu sa dňa 12.02.2018
uskutočnilo ďalšie stretnutie, v nadväznosti na ktoré žalobca dňa 22.02.2018 predložil žalovanému
Ponukuč.2,vktorejnavrholtechnickédopracovaniedielavyžadujúcenavýšeniecenydielana668.000,-
Eur, resp. 752.208,- Eur pri plnení v splátkach, ktorú žalovaný nebol povinný akceptovať. Následne

nakoľko žalobca nevykonal dielo riadne a včas pri dodržaní dojednanej ceny, listom zo 04.10.2018 od
Zmluvy o dielo odstúpil. Pokiaľ by aj vo vzťahu k odstúpeniu od Zmluvy žalovaný nedodržal postup
vyžadovaný ustanovením § 345 Obchodného zákonníka v prípade, že omeškanie veriteľa znamená
podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, tak súd má za to, že bola naplnená dikcia ustanovenia
§ 346 Obchodného zákonníka upravujúceho právo zmluvnej strany odstúpiť od zmluvy v prípade, že

omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti. Za poskytnutie
dodatočnej primeranej lehoty možno považovať už uzavretie samotného Dodatku č. 1 k Zmluve o dielo
dňa 21.03.2017, t.j. v čase, kedy žalobca už bol v omeškaní s riadnym vykonaním diela v zmysle Zmluvy
o dielo, s novodojednanou lehotou realizácie diela do 25.05.2017. Za ďalšie poskytnutie dodatočnej
primeranej lehoty zo strany žalovaného žalobcovi na riadne vykonanie diela v súlade s podmienkami

Zmluvy o dielo možno považovať aj následné akceptovanie predkladania dvoch ponúk v novembri 2017
a vo februári 2018. Vzhľadom na uvedené časové súvislosti tak súd má za to, že dňa 04.10.2018
žalovaný bol oprávnený od Zmluvy o dielo z dôvodu podľa ustanovenia Čl. VIII. bod 8.3 Zmluvy o dielo
odstúpiť a v procese odstúpenia od Zmluvy dodržal minimálne postup vyplývajúci z ustanovenia § 346
Obchodného zákonníka“.

5. Prijaté skutkové a právne závery súdu prvej inštancie k platnosti odstúpenia od Zmluvy o dielo zo
stranyžalovanéhovkonanísp.zn.19Cb/80/2019nebolispochybnenévžalobcomvyvolanomodvolacom
konaní a ani v prejednávanej veci neboli produkované také skutkové tvrdenia žalobcu ani navrhované
dôkazy, ktoré by spochybňovali záver súdu v konaní sp.zn. 19Cb/80/2019, že k zániku Zmluvy o dielo

uzatvorenej medzi stranami dňa 19.08.2016 došlo v dôsledku platného odstúpenia od Zmluvy o dielo zo
strany žalovaného listom z 20.04.2018 v dôsledku omeškania žalobcu s odovzdaním diela o viac ako 45
dní. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že k zániku Zmluvy o dielo došlo z dôvodov,
za ktoré žalovaný ako objednávateľ nezodpovedá, čo je ďalej relevantné pre posúdenie vzájomnýchnárokov žalobcu ako zhotoviteľa a žalovaného ako objednávateľa v dôsledku zániku záväzku vykonať
dielo.

6. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku tiež uviedol, že v prípade predčasného
ukončenia Zmluvy o dielo resp. zániku záväzku vykonať dielo Obchodný zákonník možné spôsoby
vyporiadania medzi zhotoviteľom a objednávateľom upravuje v ustanoveniach § 543 a 544 Obchodného
zákonníka, pričom relevantnými kritériami sú otázka vlastníckeho práva k zhotovenej veci a
zodpovednosť tej ktorej strany za zánik záväzku. Ustanovenia § 543 aj § 544 Obchodného zákonníka

sú dispozitívnymi ustanoveniami, je tak prípustná odlišná úprava vzájomných nárokov zhotoviteľa a
objednávateľa v samotnej Zmluve o dielo medzi nimi uzatvorenej.

7. Na základe výsledkov dokazovania vykonaného v konaní sp.zn. 19Cb/80/2019 súd vo vzťahu k
dôvodu zániku záväzku vykonať dielo v celom rozsahu poukazuje, tak ako už bolo konštatované aj
vyššie, na závery uvedené v odseku 49. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, z ktorých vychádza

aj v prejednávanej veci. Okresný súd tak konštatoval, že k zániku záväzku vykonať dielo došlo z dôvodu,
za ktorý objednávateľ /žalovaný/ nezodpovedá. Uvedené skutkové a právne závery po právoplatnosti
rozsudku súdu prvej inštancie v konaní sp.zn. 19Cb/80/2019 neboli v konaní o prejednávanej veci zo
strany žalobcu spochybňované.

8. Pokiaľ ide o otázku vlastníckeho práva k dielu, zmluvné strany v Článku 6 Zmluvy o dielo dojednali, že
po celú dobu trvania zmluvy je vlastníkom diela zhotoviteľ /t.j. žalobca/, pričom objednávateľ nadobudne
vlastníckeprávokdieluažmomentomuhradeniaposlednejsplátkycenyvzmyslesplátkovéhokalendára
riadne a včas alebo predčasného uhradenia ceny, ako aj všetkých súm vyplývajúcich z nárokov
zhotoviteľa vzniknutých počas trvania zmluvy, ktorá skutočnosť nenastala. K otázke vlastníckeho práva

k dielu sa vyjadril aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku č.k. 42Cob/75/2023-497 zo 14. augusta
2024 /odsek 126 a 127 odôvodnenia rozsudku/, v ktorom konštatoval, že „...sa nestotožnil s námietkou
žalobcu, že dielo je vo vlastníctve žalovaného. Poukázal na to, že argumentácia žalobcu abstrahuje od
znenia Zmluvy o dielo, v ktorej si strany výslovne dohodli, že vlastníkom diela je zhotoviteľ po celú dobu
trvania zmluvy, pričom až zaplatením všetkých finančných nárokov zhotoviteľa malo prejsť vlastnícke

právo k dielu na objednávateľa /Článok 6/. Uvedeným dojednaním strany modifikovali ustanovenie
§ 542 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého inak platí, že ak zhotoviteľ zhotovuje vec u
objednávateľa, je vlastníkom zhotovovanej veci objednávateľ. Keďže ide o dispozitívne ustanovenie
Obchodného zákonníka /§ 263 Obchodného zákonníka/, žalobcovi a žalovanému nič nebránilo, aby si
vlastnícke právo k dielu dohodli inak. V zmysle dohody zmluvných strán tak na žalovaného vlastnícke

právo k dielu nikdy neprešlo, preto je stále vlastníkom diela žalobca“. V prejednávanej veci žalobca novo
uvádzanou argumentáciou tvrdil, že dielo sa stalo súčasťou hlavnej veci /výrobnej haly vo vlastníctve
žalovaného/, v dôsledku čoho zdieľa jej vlastnícky režim, je teda vo vlastníctve žalovaného, a to bez
ohľadu na dojednanie v Článku 6 Zmluvy o dielo. Pokiaľ by aj bolo možné technické oddelenie diela resp.
jeho častí od výrobnej haly žalovaného, hala by sa tým podstatne znehodnotila, znehodnotila by sa jej

funkčnosť a narušilo by sa jej hospodárske využitie, ktorým je filtrácia resp. chladenie reznej emulzie. Za
účelom preukázania skutočnosti, že dielo sa stalo súčasťou veci, žalobca navrhol vykonanie obhliadky.
Žalovaný tvrdenia žalobcu ohľadne neoddeliteľnosti diela, vlastníckeho režimu diela, ako aj ohľadne
nemožnosti dielo odovzdať žalobcovi poprel, rovnako poprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že by
dielo využíval.

9. Zmluva o dielo uzatvorená medzi stranami v Článku 6 predpokladá v prípade predčasného
skončenia zmluvy odstúpením od zmluvy zhotoviteľom alebo písomnou dohodou zmluvných strán
alebo v prípade, že nedôjde k nadobudnutiu vlastníckeho práva objednávateľa k dielu, povinnosť
objednávateľa akékoľvek zhodnotenie diela odmontovať resp. odstrániť tak, aby nedošlo k poškodeniu

diela /Článok 6.5 Zmluvy o dielo/. Rovnako v Článku 9 ods. 9.1 Zmluvy o dielo zmluvné strany dojednali,
že v prípade ak sa zmluva skončí predčasne v dôsledku odstúpenia objednávateľa od zmluvy, je
objednávateľ povinný odovzdať dielo zhotoviteľovi a potvrdiť odovzdanie diela spísaním protokolu,
ktorého súčasťou bude aj popis technického a vizuálneho stavu diela a to v lehote najneskôr do 30
dní od nastania právnej skutočnosti alebo úkonu, ktorý zakladá právo zhotoviteľa na vrátenie diela.

V nadväznosti na dojednania v samotnej Zmluve o dielo a neskoršiu skutkovú argumentáciu žalobcu
v prejednávanej veci súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca mal postavenie zhotoviteľa vo
vzťahu k dielu, pričom nie je relevantné, či ho vykonával prostredníctvom tretieho subjektu alebo
sám. Sám žalobca preto musel mať najlepšiu vedomosť o charaktere diela, ktoré mal na základeZmluvy o dielo pre žalovaného vykonať a napriek tomu, že v prejednávanej veci tvrdí, že dielo sa jeho
realizáciou stalo súčasťou veci vo vlastníctve žalovaného, tak uzavrel so žalovaným Zmluvu o dielo,
ktorá jednoznačne upravuje vlastnícke právo k zhotovovanej veci na strane zhotoviteľa až do momentu

úplného zaplatenia ceny diela a rovnako predpokladá v prípade predčasného ukončenia Zmluvy o
dielo jeho odovzdanie zhotoviteľovi. Hoci žalobca na jednej strane argumentoval neoddeliteľnosťou
diela od výrobnej haly žalovaného, zároveň listom z 26.02.2025 žiadal žalovaného o sprístupnenie
diela za účelom jeho inventarizácie, prehliadky častí diela a určenia postupu jeho možnej demontáže.
Skutková argumentácia žalobcu ohľadne neoddeliteľnosti diela od hlavnej veci či to už úplnej alebo

čiastočnej, resp. neoddeliteľnosti bez poškodenia veci hlavnej, bola v prejednávanej veci uvádzaná
žalobcom len vo všeobecnej rovine a bez toho, aby v skutkovej rovine ako zhotoviteľ diela podrobne
špecifikoval, z čoho samotné dielo pozostáva, ktoré časti diela sú vbudované alebo pevne spojené
s výrobnou halou žalovaného a nie je možné ich demontovať, resp. ktoré časti diela demontovať
možno, prípadne však len za súčasného znehodnotenia výrobnej haly vo vlastníctve žalovaného.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že demontážou diela dôjde k strate využiteľnosti haly žalovaného

za účelom filtrácie reznej emulzie používanej žalovaným na výrobu kovoobrábaných súčiastok, tak
súd prvej inštancie poukázal na to, že predmetná výrobná hala aj pred realizáciou diela žalobcom
na tento účel slúžila, vykonaním diela malo dôjsť k modernizácii systému filtrácie a chladenia reznej
emulzie vo výrobnom procese žalovaného a nakoľko v konaní vedenom pod sp.zn. 19Cb/80/2019
bolo preukázané, že žalobca nevykonal dielo s parametrami požadovanými žalovaným, je zrejmé, že

vychádzajúc z argumentácie žalobcu predmetná hala musela stratiť svoju využiteľnosť už len v dôsledku
toho, že žalobca nevykonal dielo riadne a včas. Za danej situácie obhliadku navrhovanú žalobcom
nepovažuje okresný súd za efektívny dôkazný prostriedok na preukázanie skutkových tvrdení žalobcu,
ktoré samy o sebe nie sú dostatočne určité, nakoľko hoci na pojednávaní vo veci právny zástupca
žalobcu príkladmo poukázal na nádobu na reznú emulziu, ktorá má byť súčasťou diela, avšak bez

konkrétnych skutkových tvrdení, ktoré by ozrejmovali, prečo by táto nádoba nebola demontovateľná a
hoci si okresný súd vie predstaviť, že rozvody zabudované do stien samy o sebe nie sú jednoduchým
spôsobom demontovateľné a prevzateľné bez realizácie búracích prác, uvedené však bez ďalšieho
neznamená, že žiaden komponent diela realizovaného žalobcom nie je možné aby bol žalobcom
demontovaný a prevzatý. Aj odvolací súd v rozsudku sp.zn. 42Cob/75/2023 poukázal na to, že žalobca

len veľmi všeobecne uviedol, že niektoré časti diela môžu byť zabudované v nehnuteľnosti žalovaného,
pričom nešpecifikoval, v akom rozsahu, ktorá časť diela by takto zabudovaná mohla byť a domáhal
sa za týmto účelom obhliadky vykonanej súdom. Skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne neoddeliteľnosti
diela resp. konkrétnych jeho častí od výrobnej haly žalovaného neboli dostatočne produkované v konaní
vedenom pod sp.zn. 19Cb/80/2019 a k ich konkretizácii zo strany žalobcu nedošlo ani v konaní o

prejednávanej veci. Žalobca v tejto súvislosti nemôže nedostatok skutkových tvrdení odôvodňovať tým,
že žalovaný odmietavo reagoval na jeho žiadosť o sprístupnenie diela z 26.02.2025, nakoľko pokiaľ
žalobca bol zhotoviteľom predmetného diela, na základe konkrétnej technickej dokumentácie aj bez
aktuálnej obhliadky diela musí byť v jeho možnostiach v dostatočnej miere v skutkovej rovine popísať
konkrétne časti alebo komponenty diela, ktoré sú zabudované vo výrobnej hale žalovaného, ktoré sú

neoddeliteľné bez stavebných zásahov do výrobnej haly a ktoré síce technicky oddeliteľné sú, avšak
ich potenciálne technické oddelenie od výrobnej haly by v podstatnej miere znížilo hodnotu alebo
funkčnosť haly tak, ako tvrdí žalobca. Súdu prvej inštancie nebolo zrejmé, ako takýto zásadný vplyv
na hodnotu a funkčnosť haly vo vlastníctve žalovaného by mohlo mať odstránenie diela realizovaného
žalobcom, ktoré nespĺňa charakteristiky požadované Zmluvou o dielo uzavretej medzi stranami a teda

účel, na ktorý malo toto dielo podľa požiadaviek žalovaného slúžiť. Nedostatočné, neúplné resp. neurčité
skutkové tvrdenia žalobcu následne nemožno nahrádzať resp. dopĺňať vykonávaním dôkazov, napríklad
formou obhliadky na mieste samom. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že sám nemá potrebné
odborné vedomosti na posúdenie na základe vizuálnej obhliadky, či to už na mieste samom alebo
vyplývajúcej z fotodokumentácie alebo z videozáznamu, či a ktoré konkrétne časti diela sú alebo nie sú

demontovateľné a aký vplyv by ich oddelenie malo na hodnotu a funkčnosť haly. Žalobca konkrétne
podrobnosti ani v priebehu konania netvrdil a uvedené by okresný súd ani na základe vykonanej
obhliadky na mieste samom nebol schopný ustáliť. Zároveň žalobcovi nič nebránilo, aby za týmto účelom
predložil v prejednávanej veci fotodokumentáciu prípadne videozáznam, ktorý právny zástupca žalobcu
pripúšťal ako možný spôsob faktického oboznámenia sa s dielom a jeho súčasťami. Uvedené bolo

jedným z dôvodov, prečo súd prvej inštancie na návrh žalobcu ohliadku na mieste samom nevykonal.

10.Vodôvodnenírozhodnutiasúdprvejinštancietiežuviedol,žepokiaľbyajbolapravdiváargumentácia
žalobcu, že dielo sa stalo súčasťou veci /výrobnej haly/ vo vlastníctve žalovaného a je tak vlastníctvomžalovaného ako objednávateľa, nebolo by možné dospieť k záveru o dôvodnosti žalobcom uplatneného
nároku. V prípade predčasného zániku záväzku vykonať dielo nároky zhotoviteľa a objednávateľa
upravujú ustanovenia § 543 a § 544 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o ustanovenie § 543 ods. 1

Obchodného zákonníka, ktoré predpokladá vlastnícke právo k zhotovovanej veci na strane zhotoviteľa /
čo žalobca popieral/ a zánik záväzku vykonať dielo z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ /
čo bolo konštatované v konaní sp.zn. 19Cb/80/2019/, tak toto zákonné ustanovenie upravuje následné
nároky objednávateľa a jeho právo požadovať zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom,
ktoré zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Hypotéza tejto právnej normy

tak na žalobcom tvrdený skutkový stav a ním uplatnený nárok nedopadá. Rovnako ustanovenie §
543 ods. 2 Obchodného zákonníka pre prípad zániku záväzku vykonať dielo z dôvodu, za ktorý
zodpovedá objednávateľ /čo však v prejednávanej veci tvrdené ani preukázané nebolo/ upravuje nároky
objednávateľa, nie zhotoviteľa.

11. Žalobca v prejednávanej veci sa domáhal aplikácie ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Obchodného

zákonníka, ktorý predpokladá v prejednávanej veci žalobcom tvrdené vlastnícke právo objednávateľa k
zhotovovanej veci. Pokiaľ by žalovaný ako objednávateľ bol vlastníkom zhotovovanej veci, pri súčasnom
konštatovaní, že záväzok zanikol z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá a pokiaľ by aj bolo
preukázané, že vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, objednávateľ
by bol povinný uhradiť zhotoviteľovi v zmysle ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka to, o čo

sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil. Dispozícii tejto právnej normy však nezodpovedá žalobcom
tvrdený skutkový stav, ktorý vo vzťahu k výške uplatneného nároku výlučne uviedol, že dielo vykonával
prostredníctvom subdodávateľa INTERKONTAKT, spol. s r.o., pričom na základe zmluvy o dielo zavretej
s týmto subdodávateľom bola cena diela dojednaná na 311.888,40 Eur s DPH, na zaplatenie ktorej
má voči žalovanému nárok v súlade s ustanovením § 544 Obchodného zákonníka. Cenu za dielo, ktorú

žalobca zaplatil svojmu subdodávateľovi, však nemožno stotožňovať s výškou obohatenia na strane
objednávateľa v zmysle hypotézy právnej normy § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na
uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ by aj vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
k zhotovovanej veci má vlastnícke právo objednávateľ, nakoľko táto sa stala súčasťou veci hlavnej, a
vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi /vo vzťahu k čomu však neboli

produkované dostatočné skutkové tvrdenia zo strany žalobcu, ani navrhované relevantné dôkazné
prostriedky/, nebolo by možné žalobcovi priznať ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 311.888,40
EurpredstavujúcejcenudieladojednanúmedzižalobcomajehosubdodávateľomINTERKONTAK,spol.
s r.o., nakoľko takto zaplatená cena diela nepredstavuje obohatenie na strane žalovaného v zmysle
ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Cena diela, ktorú zaplatil žalobca za jeho zhotovenie

svojmu subdodávateľovi, nemôže byť stotožňovaná s výškou obohatenia na strane žalovaného, ktorý
by sa podľa tvrdení žalobcu mal stať vlastníkom diela, ktoré nebolo žalobcom realizované v súlade
s dojednaniami v Zmluve o dielo uzavretej medzi stranami a nezodpovedá žalovaným požadovaným
parametrom diela. Zo skutkových tvrdení žalobcu nemožno nijakým spôsobom dovodiť, v akom rozsahu
a v akej výške by malo na strane žalovaného nastať obohatenie, ktoré by bol povinný žalobcovi uhradiť,

pričom vôbec toto obohatenie nemožno stotožňovať s výškou ceny diela, ktorú za jeho realizáciu žalobca
uhradil svojmu subdodávateľovi.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady pomeru úspechu
v konaní tak, že žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100 %.

13. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. V podanom odvolaní
žalobca namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vôbec nebral ohľad na prednosť
zákonnej úpravy, resp. nemožnosť obchádzania zákona, a to konkrétne § 120 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Je irelevantné aká je dohoda účastníkov v otázke vlastníckeho práva k dielu podľa zmluvy,
pokiaľ je vec namontovaná v zmysle zmluvy o dielo stane súčasťou veci hlavnej. Súčasť veci totiž nie
je spôsobilým samostatným predmetom právnych vzťahov, a teda ani vlastníckeho práva. Posúdenie,
či ide o samotnú vec, alebo iba súčasť veci, je posúdením výhradne právnym, t. j. nie sú na ňu
potrebné odborné technické znalosti. Žalobca tvrdí, že celé dielo je neoddeliteľné. Špecifikácia diela je

obsahom zmluvy o dielo. Ak je celé dielo neoddeliteľné, nie je dôvod na individuálne menovanie jeho
častí. Vykonané dielo je súčasťou haly, ktorá je predmetom vlastníckeho práva žalovaného. Súd prvej
inštancie vyžadoval od žalobcu preukázanie negatívnej skutočnosti, t. j., že dielo je nedemontovateľné
a to v rozpore s negatívnou dôkaznou teóriou. Nie je spravodlivé od nikoho požadovať, aby preukazovalreálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie odkazoval na rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. 42Cob/75/2023, je potrebné poukázať na to, že odvolací súd sa
v označenom konaní nezaoberal vysporiadaním strán sporu po odstúpení od zmluvy o dielo. Mnohé

časti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, sp.zn. 42Cob/75/2023 idú nad rámec predmetu sporu,
ako ho oklieštil okresný súd. Žalobca počas konania pred súdom prvej inštancie tvrdil, že dielo sa
stalo súčasťou hlavnej veci a preto nie je možné, aby bol vlastníkom diela. Súd prvej inštancie bez
toho, aby vôbec dielo videl v zmysle navrhovanej obhliadky veci, vyhodnotil, že skutkové tvrdenia
ohľadne neoddeliteľnosti diela, resp. konkrétnych jeho častí od výrobnej haly žalovaného, neboli

dostatočne produkované v konaní sp.zn. 19Cb/80/2019 a rovnako nemali byť konkretizované ani v tomto
súdnom konaní. No jediné skutkové tvrdenie, ktoré je možné v danom prípade uskutočniť je, že
dielo je nedemontovateľné. Toto tvrdenie žalovaný poprel, čím sa stalo skutkové tvrdenie sporným,
na čo žalobca navrhol vykonať obhliadku na mieste samom. Argumentácia žalobcu, že dielo sa stalo
súčasťou hlavnej veci, však súdom prvej inštancie prakticky nebola hodnotená. Rozhodujúcim kritériom
na posúdenie, či v konkrétnom prípade ide o súčasť veci, sú podmienka vzájomnej spolupatričnosti

a podmienka mieri možnej separácie. Prvé kritérium vychádza zo všeobecných zvyklostí z hľadiska
možnosti individuálneho posúdenia. Druhé kritérium je skôr objektívne, keď možnosť reálneho oddelenia
nie je vylúčená, ale má dopad na funkčné, estetické, prípadné iné využitie veci. Oddelenie by malo vplyv
na plnenie účelu, ktorý sa touto vecou sleduje, resp. na prípadný možný vznik vád veci, v dôsledku
čoho nemôže vec slúžiť svojmu účelu vôbec, alebo len s výraznými ťažkosťami. Zákonná podmienka,

že súčasťou veci je to, čo od nej nemôže byť oddelené, neznamená len fyzickú neoddeliteľnosť súčastí,
ale predovšetkým to, že súčasť nemôže byť oddelená bez toho, aby sa tým vec sama neznehodnotila, to
je funkčná neoddeliteľnosť. Znehodnotením veci sa rozumie nielen zničenie či poškodenie hlavnej veci,
ale aj jej funkčné znehodnotenie, t.j. stav, kedy je hlavná vec odňatá svojmu hospodárskemu účelu, na
ktorý je určená, resp. kedy je významne porušené jej funkčné určenie na tento účel. Dôraz je tak kladený

na znehodnotenie veci ako takej, a nie na znehodnotenie jej oddelenej časti. Záver o znehodnotení
závisí od konkrétneho prípadu a povahu hlavnej veci a jej súčastí. Súd prvej inštancie nevykonal
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to, či dielo spĺňa podmienky vzájomnej
spolupatričnosti a podmienku miery možnej separácie za účelom vyhodnotenia, či je dielo súčasťou
inej veci alebo nie, a to obhliadku na mieste samom. Napriek záverom uvádzaným v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp.zn. 19Cb/80/2019, v ktorom súd dospel k záveru, že dielo nebolo vykonané
v dojednaných parametroch, čo žalobca popiera, neznamená, že dielo nie je funkčné. Prebehli funkčné
skúšky diela a dielo bolo v prevádzke, len nedosahovalo parametre dojednané v zmluve a preto ho
odmietol žalovaný prevziať. Je absolútne nesprávny záver okresného súdu, že hala musela stratiť svoju
využiteľnosť už len v dôsledku toho, že žalobca nevykonal dielo riadne a včas. Dielo ako prostriedok

chladenia a filtrácie reznej emulzie je spôsobilé túto činnosť vykonávať, iba nie v parametroch podľa
zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie uviedol, že nemá mať potrebné odborné vedomosti na posúdenie
na základe vizuálnej obhliadky, či to už na mieste samom, alebo z vyplývajúcej fotodokumentácie
alebo z videozáznamu, či a ktoré konkrétne časti diela sú alebo nie sú demontovateľné a aký vplyv
by ich oddelenie malo na hodnotu a funkčnosť haly. Tento záver je však rovnako nesprávny, nakoľko

posúdenie vzájomnej spolupatričnosti je výhradne právne, nie technické. Rovnaké posúdenie vzájomnej
oddeliteľnosti nie je technického charakteru, nakoľko nemá byť rozhodujúce, či vymontovaním časti diela
má dôjsť k stavebným úpravám. Okresný súd sa teda odmietol zaoberať prostriedkom procesného útoku
žalobcu a úplne znemožnil žalobcovi prístup k spravodlivosti. V podanom odvolaní žalobca namieta
nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie pretože na súdenú vec nedopadá ustanovenie

§ 543 Obchodného zákonníka, pretože dielo nie je vo vlastníctva žalobcu – zhotoviteľa. Žalovaný výšku
žalovanej sumy žalobcom žiadnym spôsobom nespochybňoval vo svojich písomných vyjadreniach
v spore. Až na pojednávaní dňa 01.04.2025 v rámci svojho prednesu túto skutočnosť „rozporoval“. Ide
o oneskorené popretie rozhodujúcej skutočnosti. Je potrebné poukázať na fakt, že spravidla sa výška
obohatenia ustanovuje zvýšením hodnoty veci. V danom prípade bolo dodanie materiálov potrebných

na vykonanie diela zabezpečené prostredníctvom spoločnosti INTERKONTAKT, spol. s.r.o. Išlo pritom
ohodnotujednotlivýchvecíurčenýchnavykonaniedielapriamooddodávateľa.Zodôvodneniarozsudku
súdu prvej inštancie nie je zrejmé, prečo by táto suma nemala byť hodnotou obohatenia žalovaného.
Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že vlastnícke právo k dielu má patriť žalobcovi a nie je možné
aplikovať § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca je toho názoru, že vzhľadom predčasnosť

v otázke vlastníckeho práva je záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 31. rozsudku bez náležitého
odôvodnenia. Nie je zrejmé, prečo nemožno výšku obohatenia stotožňovať s cenou za dielo, ktorú
žalobca zaplatil svojmu subdodávateľovi, nakoľko práve hodnota veci hlavnej sa zvýši o hodnotu veci
vmontovanej. Pritom § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka je iba doplnením § 351 ods. 2 Obchodnéhozákonníka podľa ktorého strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto
plnenie vráti, pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanie v zmluve pre tento prípad,
inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške

dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá
odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. V zásade je § 544 ods. 1 a §
351 ods. 2 Obchodného zákonníka iba úpravou bezdôvodného obohatenia objednávateľa zo zmluvy
o dielo, ktorý nespôsobil jej zánik. Žalobca teda vychádzal z hodnoty vecí, ktoré boli zabudované,
pričomtátohodnotavychádzalazcenydiela,ktorúuhradilsvojmusubdodávateľovi,keďžezvykonaného

dokazovania vyplýva, že dielo ako celok dokončené bolo, avšak nebolo prevzaté a celé dielo je súčasťou
hlavnej veci. S poukazom na uvedené preto žalobca odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že žalobca vo viacerých argumentoch uvádza,
že súd prvej inštancie mal vec posúdiť podľa § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka týkajúcej sa právneho

postavenia súčastí vecí, pričom túto normu mal súd prvej inštancie aplikovať. Podľa názoru žalovaného
v danom prípade uvedené neprichádza do úvahy s ohľadom na skutkový stav daného sporu. Uvedená
argumentácia je podporená aj samotnou formuláciou zmluvy o dielo, ktorej navrhovateľom bol práve
žalobca, v zmysle ktorej je vlastníkom diela práve žalobca ako zhotoviteľ. Žalobca ako zhotoviteľ pri
tvorbe zmluvy musel mať potrebné odborné vedomosti, aby vedel v čase tvorenia ustanovení zmluvy

o dielo posúdiť, prečo navrhuje takúto zmluvnú úpravu a musel si byť vedomý možnosti oddelenia
diela od haly žalovaného ako objednávateľa. V opačnom prípade by sa žalobca ako zhotoviteľ sám
a vedome už pri tvorbe zmluvy o dielo vystavoval riziku, že dielo sa stane súčasťou veci, ktorú
v prípade nezaplatenia ceny diela zo strany objednávateľa nebude môcť demontovať a tak uspokojiť
svoj nárok aspoň vlastníckym právom k dielu. Z uvedených dôvodov sa argumentácia žalobcu javí

žalovanému ako účelová a neopodstatnená, v zásade ju žalovaný v celom rozsahu odmieta. Žalobcovi
nič nebránilo, aby sa odklonil od dispozitívnej úpravy § 263 Obchodného zákonníka a v zmluve o dielo
uviedol, že vlastníkom zhotoveného diela je objednávateľ. V danom prípade je pre žalobcu výhodnejšie
pokúsiť sa o aplikáciu § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako preukázať samotný nárok
na zaplatenie ceny diela, pretože žalobca ako zhotoviteľ dielo nezhotovil v súlade s ustanoveniami

zmluvy o dielo a jej prílohami, a teda v súlade so zmluvne dohodnutými parametrami diela. Vzhľadom
na toto porušenie zmluvnej povinnosti sa v aktuálnych priestoroch žalovaného nachádza niekoľko
rokov dielo (strojové zariadenie), ktoré nevie nijakým spôsobom využiť. Žalobca si musel následne
zabezpečiť a zakúpiť iné odlišné filtračné zariadenie na filtráciu reznej emulzie. Žalovaný uviedol, že
oddeliteľnosť diela od haly žalovaného bola preukázaná aj svedeckou výpoveďou A. B. v súvisiacom

konaní vedenom pod sp. zn. 19Cb/80/2019, ktorý sa k možnosti oddelenia od diela vyjadroval. Žalovaný
zároveň nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že posúdenie, či ide o samostatnú vec alebo súčasť
veci je posúdením výhradne právnym. Podľa názoru žalovaného sa právne posúdenie musí odvíjať
od posúdenia faktických a technických možností oddelenia, a na ich základe dospieť k správnemu
právnemu posúdeniu. Žalovaný uviedol, že minimálne dve časti diela skladuje vo svojich externých

priestoroch, a teda argumentácia žalobcu ohľadne neoddeliteľnosti diela nemôže právne, ani fakticky
obstáť. Skutočnosť, že sa súd prvej inštancie nezaoberal aplikáciou ustanovenia § 120 Občianskeho
zákonníka nezakladá vadu konania, ktorá by mala za následok porušenie práva žalobcu na spravodlivý
proces. Neoddeliteľnosť diela ako celku nebola v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom
preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje tú stranu, ktorá predpokladá určité skutkové tvrdenia.

Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že súd prvej inštancie vyžadoval od žalobcu preukázanie
negatívnej skutočnosti, to znamená že dielo je nie demontovateľné, a to v rozpore s negatívnou
dôkaznou teóriou. V danom prípade mohol žalobca ako dôkaz zabezpečiť na základe jemu dostupných
dokumentov nezávislé odborné posúdenie odborníka z daného odboru, resp. znalecký posudok.
Podľa názoru žalovaného vyhodnotil súd prvej inštancie správne neopodstatnenosť navrhovaného

dokazovania obhliadkou na mieste samom. V prípade, ak by žalobca ako zhotoviteľ a vlastník diela
dielo od žalovaného riadne prevzal (vypratal), došlo by k obnoveniu hospodárskeho účelu nehnuteľnosti
žalovaného, ktoré by žalovaný mohol opäť používať na svoje podnikateľské účely, a nie skladovať
nepoužiteľný stroj vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný mal už pred uzatvorením zmluvy o dielo so žalobcom
zabezpečenú filtráciu a chladenie reznej emulzie, nakoľko uvedené bolo jeho súčasťou podnikateľskej

činnosti, avšak jeho vtedajšie technológie neboli postačujúce, a preto sa žalovaný rozhodol investovať
nemaléfinančnéprostriedkydonovšejaefektívnejtechnológie,čovyústilodouzatvoreniazmluvyodielo
so žalobcom. Argumentácia žalobcu, že dielo bolo funkčné, avšak nie podľa parametrov zmluvy o dielo,
je neprípustná, nakoľko pre žalovaného by uvedené znamenalo uhradenie veľkej investície (ceny zadielo), avšak bez akejkoľvek zmeny, prínosu a vylepšenia technológie, to znamená, že jeho stav by
sa nijako nezmenil so situáciou pred uzatvorením zmluvy o dielo. Žalovaný preto zdôraznil, že dielo
nebolo funkčné, nakoľko nebolo funkčné podľa parametrov dojednaných v zmluve o dielo. Žalovaný by

sa v takomto hypotetickom prípade dostal do situácie, kedy by sa stal vlastníkom diela, ktoré pre neho
nemá žiadne využitie ani hodnotu, stratil by nemalé finančné prostriedky za vysporiadanie po odstúpení
odzmluvyodielo,anáslednebynavlastnénákladymuseldielodemontovaťazabezpečiťjeholikvidáciu,
nakoľko pre žalovaného žiaden úžitkový, ani inak využiteľný zmysel nemá, keďže nebolo vyhotovené
v zmysle parametrov zmluvy o dielo. Takéto riešenie by bolo výrazne nespravodlivé. V predmetnom

konaní nebolo preukázané, že dielo je vo vlastníctve žalovaného ako objednávateľa. Práve naopak,
z ustanovení zmluvy o dielo bolo jasne preukázané, že dielo je vo vlastníctve žalobcu ako zhotoviteľa.
Žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou uvádzanou súdom prvej inštancie
v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na článok VI. 6.1. Zmluvy o dielo zo dňa 19.08.2016, podľa ktorého
je vlastníkom diela žalobca ako zhotoviteľ. Po odstúpení od zmluvy o dielo žalovaný ako objednávateľ
riadne vyzval žalobcu ako zhotoviteľa na prebratie zariadenia. Zároveň je žalovaný toho názoru, že

všetky peňažné nároky žalobcu ako zhotoviteľa budú prevzatím diela uspokojené. Nárok na zaplatenie
peňažného plnenia v súvislosti s vyporiadaním po odstúpení od zmluvy o dielo žalobcovi nepatrí.

15. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedol, že primárne obhajuje aplikáciu § 120
ods. 1 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie za situácie, kedy žalobca tvrdil, že dielo sa

stalo súčasťou hlavnej veci a súd prvej inštancie nevykonal k tomu navrhovaný dôkaz obhliadkou
na mieste samom. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vykonať v danej veci dokazovanie a po
vykonanom dokazovaní právne posúdiť aký právny režim je v danom prípade potrebné aplikovať na
dielo. Skutočnosti tvrdené žalovaným, že dielo nemá ako využiť neboli vôbec predmetom dokazovania
a rovnako záver súdu, že hala mala stratiť využiteľnosť nie je správny. Dielo bolo v prevádzke, len

nedosahovalo parametre dojednané v zmluve a preto ho odmietol žalovaný prevziať. Žalobca poukázal
na rozhodnutia súdnej praxe, avšak s týmito argumentami sa súd prvej inštancie nevysporiadal, iba
mechanicky odkázal na zmluvné dojednania. Rovnako žiadnym spôsobom nebolo preukázané ani to,
že by si žalovaný mal zabezpečiť iné filtračné zariadenie na filtráciu emulzie. V danom prípade dielo
zabezpečovalo filtráciu a chladenie reznej emulzie, a teda je také tvrdenie žalovaného pochybné.

Vo vzťahu k povahe vyhodnotenia, či ide o súčasť veci možno odkázať, že v prípade, ak by šlo
o otázku technickú, bolo by to iba vecou dokazovania, avšak už len samotná existencia § 120 ods. 1
Občianskeho zákonníka svedčí o tom, že dané hodnotenie nie je otázkou skutkovou a teda technickou,
ale právnou. Nesprávnym hodnotením tejto právnej otázky zaťažil súd prvej inštancie svoj rozsudok
vadou nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca za účelom preukázania, že dielo sa stalo súčasťou

hlavnej veci a teda je neoddeliteľné od veci hlavnej, navrhol vykonať dôkaz obhliadku na mieste samom.
Je výlučne na žalobcovi, aké dôkazy navrhne vykonať a v prípade, ak by aj disponoval podrobnou
fotodokumentáciou alebo videom, na ktorom by bolo podrobne zobrazené, je plne v dispozícií žalobcu
aký dôkaz navrhne vykonať a v prípade, ak je taký dôkaz spôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, nemá
súd dôvod odmietnuť jeho vykonanie. Nemožno preto prijať záver o neunesení dôkazného bremena,

pretože žalobca navrhol vykonanie dôkazu, ktorý mohol jeho tvrdenie preukázať, avšak zo strany súdu
prvej inštancie bol taký návrh odmietnutý. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, a to, či dielo spĺňa podmienku vzájomnej spolupatričnosti a podmienku miery
možnej separácie za účelom vyhodnotenia, či je dielo súčasťou inej veci alebo nie, čo od začiatku tvrdil
žalobca. Žalobca pritom tvrdil, že celé dielo nie je možné demontovať, pretože je súčasťou hlavnej veci

a nie, že iba jeho časti sú nedemontovateľné, ako uvádzal súd prvej inštancie. Výrobná hala už predtým
plnilafunkciuuloženiatechnológiefiltráciereznejemulzie.Vykonanímdieladošlokpridaniufunkcionality
chladenia reznej emulzie a zlepšenia parametrov filtrácie. Vykonané dielo nespĺňalo technické predstavy
žalovaného, bolo však spojazdnené a funkčné, t. j. nemalo síce dosahovať dojednané parametre, ale
hala stále slúžila na filtráciu a chladenie reznej emulzie. Ak by došlo k odstráneniu diela, žalovaný by

v podstate zostal s prázdnou halou, ktorá určite nebude môcť slúžiť jej pôvodnému hospodárskemu
účelu, a to filtrácii reznej emulzie. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici,
sp.zn. 41Cob/213/2013. Aplikácia § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka by mohla nastúpiť až po
zodpovednom a riadnom vyhodnotení aplikácie § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V otázke ustálenia
výšky nároku žalobca zotrval na svojej argumentácii týkajúcej sa ceny obvyklej a rovnako nepopretia

tejto rozhodnej skutočnosti žalovaným včas a riadne.

16. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že prejav vôle zmluvných strán, obsiahnutý
v zmluve o dielo je spôsobilý determinovať povahu veci, nakoľko zhotoviteľ ako odborne spôsobiláosoba bol schopný posúdiť proces vyhotovenia diela a jeho výsledok, a v dôsledku týchto vedomostí
korigovať obsah zmluvy o dielo, v zmysle ktorej chcel byť a ostať vlastníkom diela až do jeho
úplného zaplatenia. Práve z uvedeného dôvodu je žalovaný názoru, že zmluvná úprava je určujúca

a je potrebné ju pri posudzovaní predmetného sporu zohľadniť. V spore nebolo žiadnym spôsobom
preukázané, že by sa dielo stalo súčasťou hlavnej veci, čo žalovaný zároveň odmieta a popiera toto
tvrdenie žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že sám žalobca vo svojom vyjadrení pripúšťa, že dielo
nedosahovalo parametre dojednané v zmluve. Z pohľadu žalovaného teda dielo nie je možné považovať
za riadne vykonané a teda neexistuje nárok žalobcu na odmenu za vykonanie diela alebo finančný

nárok na vyporiadanie v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Žalovaný je názoru, že nie je možné v danom
prípade požadovať akékoľvek finančné plnenie za dielo, ktoré nebolo vykonané v súlade s parametrami
uvedenými v zmluve o dielo, a ktoré je pre žalovaného ako objednávateľa nevyužiteľné, a zároveň
je demontovateľné a vo vlastníctve žalobcu. Vykonané dielo nebolo funkčné v zmysle parametrov
dojednaných v zmluve o dielo. Žalovaný je názoru, že pokiaľ vykonané dielo nespĺňalo parametre, ktoré
boli dojednané v zmluve o dielo, nie je ho možné považovať za riadne vykonané a funkčné v zmysle

dojednaných parametrov zmluvy o dielo. Žalovaný zásadne odmieta tvrdenia žalobcu o tom, že zaviedol
žalobcu ohľadom vstupných parametrov reznej emulzie. Žalovaný nemal žiaden dôvod zavádzať
žalobcu ohľadom vstupných parametrov reznej emulzie, pretože takéto konanie by bolo v neprospech
žalovaného. Žalovaný poskytol počas celého priebehu tvorby zmluvy a následného vykonávania diela
všetkupotrebnúsúčinnosťanebránilžalobcovivzískavanížiadnychďalšíchpotrebnýchinformácií,ktoré

ako odborník zhotoviteľ prípadne potreboval k vykonaniu diela. Dielo bolo vykonané subdodávateľsky
cez spoločnosti, ktoré si nedostatočne zistili podklady potrebné k vykonaniu diela, pričom následne sa
tento nedostatok snaží žalobca zhodiť na ťarchu žalovaného ako objednávateľa. Žalobca a žalovaný ako
zmluvné strany si jasne dohodli medzi sebou technické parametre, ako aj cenu diela. Táto cena bola vo
finančných možnostiach žalovaného a bola vzájomne odsúhlasená vo forme zmluvy o dielo. Následné

cenové ponuky, ktoré žalobca ako zhotoviteľ predkladal žalovanému ako objednávateľovi, po zistení
nefunkčnosti diela v zmysle dojednaných parametrov diela, boli pre žalovaného cenovo neprijateľné
a zároveň neoprávnené. Zariadenie, ktoré žalobca vyhotovil nezodpovedalo dohode uvedenej v zmluve
o dielo, o čom svedčia aj viaceré funkčné skúšky, ktoré preukázali nefunkčnosť tohto zariadenia. Je
pravdou, že žalobca navrhol žalovanému následne po týchto skúškach iné technologické riešenie resp.

úpravy zariadenia, avšak tieto riešenia navrhol za zvýšenú cenu až v sume 752.208,-Eur, čo oproti
pôvodne dojednanej sume 355.344,-Eur predstavovalo navýšenie o viac než dvojnásobok pôvodnej
sumy. V prípade, ak by žalovaný pri uzatváraní zmluvy o dielo vedel, že dielo by malo stáť vyššiu sumu,
tak by k tejto investícií nepristúpil. Žalovaný vychádzal zo svojich ekonomických možností a plánov,
v rámci ktorých dojednal v zmluve o dielo zhotovenie zariadenia v sume 355.344,-Eur. Predmetný aspekt

preto nie je možné vnímať v jednoduchosti spôsobom, že dielo stačilo upraviť.

17. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP viazaný rozsahom odvolania, odvolacími

dôvodmiazistenýmskutkovýmstavomsúdomprvejinštancie(§379,§380ods.1,§383CSP),prejednal
odvolanie žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie
považuje vo výroku rozhodnutia za vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku potvrdil.

18. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka č. 513/1990 Zb. v znení účinnom ku
dňu uzatvorenia Zmluvy o dielo (ďalej len „Obchodný zákonník“), táto časť zákona upravuje záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti.

19. Podľa ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ
vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Dielom sa rozumie
zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie
dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa
rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Cena musí byť v

zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia
vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.20. Podľa ustanovenia § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať
dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste,
inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v

odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.

21. Podľa ustanovenia § 345 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré
ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

22. Podľa ustanovenia § 346 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa
znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade,
že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej
na to bola poskytnutá. Ak však strana, ktorá je v omeškaní, vyhlási, že svoj záväzok nesplní, môže
druhá strana od zmluvy odstúpiť bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na plnenie alebo pred
jej uplynutím.

23. Podľa ustanovenia § 543 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak má k zhotovenej veci vlastnícke
právo zhotoviteľ a záväzok vykonať dielo zanikne z dôvodu, za ktorý nezodpovedá objednávateľ,
je objednávateľ oprávnený požadovať zaplatenie ceny vecí prevzatých od neho zhotoviteľom, ktoré
zhotoviteľ spracoval pri vykonaní diela alebo ktoré nemožno vrátiť. Nárok objednávateľa na náhradu

škody tým nie je dotknutý.Ak zanikol záväzok vykonať dielo z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ,
je objednávateľ oprávnený požadovať úhradu toho, o čo sa zhotoviteľ obohatil.

24. Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, ak má k zhotovovanej veci vlastnícke
právo objednávateľ a vec nemožno vzhľadom na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, je

objednávateľ povinný uhradiť zhotoviteľovi to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci obohatil, ak
záväzok zanikol, z dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá. Ak záväzok zanikol v prípadoch
uvedených v odseku 1 z dôvodov, za ktoré zodpovedá objednávateľ, môže zhotoviteľ požadovať úhradu
ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci, pokiaľ cena
týchto vecí nie je zahrnutá v nároku zhotoviteľa podľa § 548 ods. 2.

25.Podľaustanovenia§120ods.1Občianskehozákonníkač.40/1964Zb.vzneníneskoršíchpredpisov
(ďalej len „Občiansky zákonník“), súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť
oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.

26. Žalobca v podanom odvolaní namieta, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nedostatočne
a nesprávne zisteného skutkového stavu veci, ktorý procesný postup súdu vychádzal z nesprávnej
interpretácie právnych noriem. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie nezobral do úvahy prednosť
zákonnéhoustanovenia§120ods.1Občianskehozákonníkapredzmluvnýmidojednaniamistránsporu.
Posúdenie, či ide o samotnú vec, alebo iba súčasť veci, je podľa názoru žalobcu posúdením právnym,

t. j. nie sú na ňu potrebné odborné technické znalosti. Žalobca tvrdí, že celé dielo je neoddeliteľné a
je súčasťou haly, ktorá je predmetom vlastníckeho práva žalovaného. Je irelevantné, aká je dohoda
účastníkovvotázkevlastníckehoprávakdielupodľazmluvy,pokiaľjevecnamontovanávzmyslezmluvy
o dielo, tak sa stane súčasťou veci hlavnej. Žalobca tiež namieta postup súdu prvej inštancie, ktorý od
neho požadoval preukázanie negatívnej skutočnosti, t.j., že dielo je nedemontovateľné a to v rozpore

s negatívnou dôkaznou teóriou. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že vlastnícke právo k dielu
má patriť žalobcovi a nie je možné aplikovať § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka, avšak bez toho,
aby vysvetlil, prečo nemožno výšku obohatenia žalovaného stotožňovať s cenou za dielo, ktorú žalobca
zaplatil svojmu subdodávateľovi.

27. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a obsahu predloženého súdneho spisu sa odvolací súd plne
stotožňuje so skutkovým, dôkazným a právnym posúdením veci uvedeným súdom prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia a konštatuje ich správnosť. Okresný súd v odôvodnení rozsudku
jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil

a ako vec právne posúdil.

28. Ťažisko odvolacej argumentácie žalobcu spočíva v tvrdení, že ním dodané dielo je
nedemontovateľné a stalo sa súčasťou haly vo vlastníctve žalovaného. Odvolateľ namieta, žeposúdenie, či ide o samotnú vec, alebo súčasť veci, je posúdením výhradne právnym, t. j. na posúdenie
nie sú potrebné odborné technické znalosti. Odvolateľ tiež namieta postup súdu prvej inštancie, ktorý
nevykonal dokazovanie obhliadkou veci.

29. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu odvolací súd poukazuje na bod 29. napadnutého
rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie uviedol, že skutková argumentácia žalobcu ohľadne
neoddeliteľnosti diela od hlavnej veci, či to už úplnej alebo čiastočnej, resp. neoddeliteľnosti bez
poškodenia veci hlavnej, bola žalobcom uvádzaná len vo všeobecnej rovine a bez toho, aby v skutkovej

rovine ako zhotoviteľ diela podrobne špecifikoval, z čoho samotné dielo pozostáva, ktoré časti diela sú
vbudované alebo pevne spojené s výrobnou halou žalovaného a nie je možné ich demontovať, resp.
ktoré časti diela demontovať možno, prípadne však len za súčasného znehodnotenia výrobnej haly vo
vlastníctve žalovaného.

30. V kontexte odvolacích námietok dáva odvolací súd do pozornosti znenie ustanovenia § 150

CSP, ktoré zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť.
Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v
spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, t.j. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné
a rozhodujúce, má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu
a prejaví sa v meritórnom rozhodnutí veci. V sporovom konaní je totižto súd limitovaný skutkovými

tvrdeniamistránsporu,keďžesporovékonaniesariadizásadouformálnejpravdy.Rozsudokvsporovom
konaní v zásade zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili a v zásade nezohľadňuje to, čo žiadna
zo strán sporu netvrdila. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe
hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Odvolací súd poukazuje aj § 132 ods. 2 CSP,
ktorý vylučuje možnosť nahradiť opísanie rozhodujúcich skutočností odkazom na označené dôkazy.

31. V zhode s názorom uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku odvolací súd
konštatuje, že žalobca mal v zmluvnom vzťahu strán sporu postavenie zhotoviteľa vo väzbe k dielu,
pričom nie je relevantné, či ho vykonával prostredníctvom tretieho subjektu alebo sám, preto objektívne
musí mať dostatočnú vedomosť o charaktere diela, ktoré mal na základe Zmluvy o dielo pre žalovaného

vykonať, a teda aj vedomosť na to, aby uviedol konkrétne prístrojové, technologické a konštrukčné
argumenty,ktorýmibyvkonkrétnostiskutkovozdôvodnilsvojetvrdenieoneoddeliteľnostivykonávaného
diela od haly, ktorej vlastníkom je žalovaný.

32. Bolo na žalobcovi ako zhotoviteľovi diela, aby uviedol konkrétne časti alebo komponenty diela,

ktoré sú zabudované vo výrobnej hale žalovaného, ktoré sú neoddeliteľné bez stavebných zásahov
do výrobnej haly a ktoré síce technicky oddeliteľné sú, avšak ich potenciálne technické oddelenie
od výrobnej haly by v podstatnej miere znížilo hodnotu alebo funkčnosť haly tak, ako žalobca tvrdil.
Napriek uvedenému žalobca aj v odvolacom konaní argumentuje iba všeobecnými tvrdeniami o tom, že
špecifikácia diela je obsahom zmluvy o dielo a ak je celé dielo neoddeliteľné, nie je dôvod na individuálne

menovanie jeho častí.

33. Odvolací súd dáva do pozornosti skutočnosť, že súdu prvej inštancie zo žiadneho zákonného
ustanovenianevyplývalapovinnosť,aleaniprávoskutkovúargumentáciužalobcudotváraťavyvodzovať
si, prečo by tie ktoré všeobecné tvrdenia žalobcu o neoddeliteľnosti diela mali byť správne, ale

zodpovednosť za skutkovú argumentáciu v konkrétnosti a jej obsahové vymedzenie mal v konaní
pred súdom prvej inštancie žalobca. Preto pokiaľ žalobca založil svoj procesný útok na tvrdení
o neoddeliteľnosti vykonávaného diela od výrobnej haly žalovaného, bolo na ňom, aby toto skutkové
tvrdenie podrobne a v konkrétnosti zdôvodnil, a to v rozsahu uvedenia prístrojových, technologických
a konštrukčných argumentov ohľadne neoddeliteľnosti diela od hlavnej veci, resp. neoddeliteľnosti bez

poškodenia hlavnej veci. Tvrdené skutočnosti by boli následne predmetom dokazovania v súdnom
konaní.

34. Podľa názoru odvolacieho súdu je prístrojové, technické a konštrukčné posúdenie spojenia diela
s hlavnou vecou v prejednávanom súdnom spore otázkou odbornou, ktorá presahuje vedomosti a

znalosti právnické alebo všeobecné, už aj s poukazom na predmet vykonávaného diela, ktorým je
modernizácia centrálneho systému zásobovania reznou emulziou technológií brúsenia ložiskových
komponentov v rozsahu špecifikovanom v Zmluve o dielo zo dňa 19.08.2016 v znení Dodatku č. 1 k
zmluve. Ide o skutkové okolnosti, ktoré vyžadujú špecializované poznatky z odboru vedy a technikya na posúdenie ich pravdivosti, existencie a opodstatnenosti (v prípade, ak by skutkové tvrdenia žalobca
v súdnom spore uvádzal, čo sa však nestalo) je nevyhnutné znalecké dokazovanie. Až na základe
zisteného skutkového stavu, v zmysle odborných znaleckých záverov, by súd prvej inštancie mohol

pristúpiť k vyvodeniu právnych záverov a na zistený skutkový stav aplikovať konkrétnu právnu normu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolacej námietky žalobcu, ktorou žalobca
tvrdí, že posúdenie, či ide o samotnú vec, alebo súčasť veci, je v prejednávanom súdnom spore
posúdením výhradne právnym, bez potreby odborných technických znalostí.

35. V prejednávanom súdnom spore neuniesol žalobca bremeno tvrdenia o spojení diela s hlavnou
vecou v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd poukazuje na to, že nedostatočné, neúplné a neurčité
skutkové tvrdenia žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie nie je možné nahrádzať vykonávaním
dokazovania. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že
skutočnosť, ktorú strana sporu v konkrétnosti netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla
nebude ani predmetom dokazovania. Konajúci súd musí mať vždy jasno v tom, čo sa bude dokazovať.

Tiež musí mať jasno v určení toho, na preukázanie akej skutočnosti sa vykonáva ten, ktorý dôkaz. Pokiaľ
strana sporu navrhne súdu dôkaz, je povinná uviesť, ktoré konkrétne skutočnosti sa týmto dôkazom
majú preukázať. Inými slovami povedané, dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo
strany tvrdili, a nie je zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby
prostredníctvom neho zistila, či náhodou existujú skutočnosti v jej prospech.

36. Súd prvej inštancie nepovažoval v prejednávanej veci obhliadku navrhovanú žalobcom za efektívny
dôkazný prostriedok na preukázanie skutkových tvrdení žalobcu, ktoré samy o sebe neboli dostatočne
určité, s ktorým posúdením sa odvolací súd plne stotožňuje a považuje ho za správne. Odvolací súd tiež
súhlasí so záverom súdu prvej inštancie o tom, že súd nemá potrebné odborné vedomosti na posúdenie

na základe vizuálnej obhliadky, či to už na mieste samom alebo vyplývajúcej z fotodokumentácie alebo
z videozáznamu, či a ktoré konkrétne časti diela sú alebo nie sú demontovateľné a aký vplyv by ich
oddelenie malo na hodnotu a funkčnosť haly. Žalobca konkrétne podrobnosti v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie netvrdil a uvedené by okresný súd ani na základe vykonanej obhliadky na mieste
samom nebol schopný ustáliť.

37. Vzhľadom na prijaté skutkové a právne závery dospel súd prvej inštancie k záveru o nedôvodnosti
žaloby. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia správne konštatoval, že žalobca sa v
prejednávanej veci domáhal aplikácie ustanovenia § 544 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ktorý
predpokladá žalobcom tvrdené vlastnícke právo objednávateľa k zhotovovanej veci. Pokiaľ by žalovaný

ako objednávateľ bol vlastníkom zhotovovanej veci, pri súčasnom konštatovaní, že záväzok zanikol z
dôvodu, za ktorý objednávateľ nezodpovedá a pokiaľ by aj bolo preukázané, že vec nemožno vzhľadom
na jej povahu vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi, objednávateľ by bol povinný uhradiť zhotoviteľovi v
zmysle ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka to, o čo sa objednávateľ zhotovovaním veci
obohatil. Dispozícii tejto právnej normy však nezodpovedá žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý vo

vzťahu k výške uplatneného nároku výlučne uviedol, že dielo vykonával prostredníctvom subdodávateľa
INTERKONTAKT, spol. s r.o., pričom na základe zmluvy o dielo uzavretej s týmto subdodávateľom
bola cena diela dojednaná na 311.888,40 Eur s DPH, na zaplatenie ktorej má voči žalovanému
nárok v súlade s ustanovením § 544 Obchodného zákonníka. Cenu za dielo, ktorú žalobca zaplatil
svojmu subdodávateľovi, však nemožno stotožňovať s výškou obohatenia na strane objednávateľa v

zmysle hypotézy právnej normy § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na
to, že bezdôvodné obohatenie podľa § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka bude zodpovedať hodnote
vypočítanej porovnaním hodnoty, ktorú mala vec podľa dohodnutého predmetu plnenia v čase uzavretia
zmluvy a hodnoty, ktorú mala v čase zániku zmluvy. V prípade, ak by išlo o zhotovenie veci, tak sa
bude musieť oceniť hodnota veci v štádiu, v ktorom došlo k zániku zmluvy, vrátane odpočítania hodnoty

úkonov a materiálu potrebných na odstránenie existujúcich vád diela. Vychádza sa pritom len z rozsahu
obohatenia objednávateľa, a nie z ceny obstaraných vecí zhotoviteľom.

38.Vzhľadomnauvedenésúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozsudkusprávnekonštatoval,
že pokiaľ by aj vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k zhotovovanej veci má vlastnícke právo

objednávateľ, nakoľko táto sa stala súčasťou veci hlavnej, a vec nemožno vzhľadom na jej povahu
vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi (čo však nebolo v konaní preukázané), nebolo by možné žalobcovi
priznať ním uplatnený nárok na zaplatenie sumy 311.888,40 Eur predstavujúcej cenu diela dojednanú
medzi žalobcom a jeho subdodávateľom INTERKONTAK, spol. s r.o., nakoľko takto zaplatená cenadiela nepredstavuje obohatenie na strane žalovaného v zmysle ustanovenia § 544 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

39. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu
závislej výrokovej vety o náhrade trov konania, avšak žalobca neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu,
prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalobca osobitne
neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislej II. výrokovej vety.
Podľa § 262 ods. 1 CSP síce platí, že o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez

návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, čo však neznamená, že v prípade odvolania podaného
odvolateľom proti závislému výroku o náhrade trov konania, by odvolací súd mal správnosť rozhodnutia
o trovách konania vyhodnocovať ex offo, resp. bez odvolacej argumentácia odvolateľa, ale aj pri
posudzovaní správnosti závislého výroku je odvolací súd viazaný a limitovaný tvrdeniami a argumentmi
uvedenými odvolateľom.

40. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní,
preto napadnuté rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v rozsahu dôvodov uvedených žalobcom
v podanom odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal. Vady, ktoré sa týkali procesných podmienok, ktoré
preskúmava odvolací súd aj keď neboli v odvolaní uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd v konaní
nezistil.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd o odvolaní žalobcu rozhodol tak, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

42. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a 262

ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému voči žalobcovi, ktorý nebol v odvolacom
konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie.

43. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).