Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14CoPs/6/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3126200066
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:3126200066.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej,členovsenátuJUDr.MiroslavyKorbašovejaJUDr.RóbertaBebčáka,voveciosoby,oktorej
spôsobilosti na právne úkony sa koná: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, v konaní
o návrhu navrhovateľov: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zastúpeného v konaní Mgr.
Petrou Hrubovou, advokátkou so sídlom Mierové námestie 93, Ilava, v konaní o návrhu navrhovateľa na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín
č.k. 32Ps/1/2026-181 zo dňa 28. januára 2026, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. 32Ps/1/2026-181 zo dňa 28. januára 2026 zrušuje a vec
vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým uznesením návrh navrhovateľa na

nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Okresný súd citujúc § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1, 2 CSP,
§ 231 CMP, § 248 CMP, § 10 ods. 1, 2 a § 27 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník zamietol

návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľ neosvedčil potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania neodkladným opatrením, navrhovateľ neosvedčil
nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ani neosvedčil naliehavosť veci. Navrhovateľ vo svojom
návrhu žiadal o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by do právoplatného rozhodnutia v konaní
vo veci samej A. B. bol ustanovený opatrovník F. B., ktorá by bola oprávnená a povinná: disponovať
s finančnými prostriedkami A. B. a spravovať jej majetok a zastupovať ju v konaniach o invalidnom

dôchodku pred sociálnou poisťovňou, ako aj pre prípad nakladania s invalidným dôchodkom a pre prípad
finančných transakcií v bankách a poštových inštitúciách. Nariadenie navrhovaného neodkladného
opatrenia by vzhľadom k situácii, ktorú má súd za osvedčenú, znamenalo neprimeraný zásah do práv
A. B.. Len samotné rizikové nakladanie s majetkom, aj keď v neprospech osoby, nie je dôvodom k
takému výraznému zásahu do vlastníckych práv osoby s plnou spôsobilosťou na právne úkony. Okresný
súd zdôraznil, že v konaní vo veci samej o spôsobilosti na právne úkony bude nevyhnutné vykonané

rozsiahlejšie dokazovanie s cieľom zistiť, či sú tu dôvody na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
u A. B. a v akom rozsahu, pričom takéto rozsiahlejšie dokazovanie presahuje rámec rozhodovania o
neodkladnom opatrení. Okresný súd zároveň poukázal na skutočnosť, že v zmysle § 325 ods. 2 CSP je
možnéuložiťpovinnosťlenstranekonania,pričomnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniasmeruje
k uloženiu práv a povinností tretej osobe, nie A. B..

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávnych skutkových
zistení okresného súdu, nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež z dôvodu vzniku novýchskutočnostívýznamnýchprerozhodnutie.Uviedol,žeakootecosoby,oktorejspôsobilostisakoná,žiada
neodkladnéopatreniezdôvoduopakovanéhoaneúmernéhozadlžovaniadcéry,ktorásinaposledyvzala
úver 27.01.2026 bez schopnosti vysvetliť dôvod. Mal za to, že naliehavosť zásahu preukázal, keďže

dcére hrozí, že príde o prostriedky potrebné na základné životné potreby. Z lekárskych správ psychiatra
a znaleckého posudku B. G. vyplýva, že dcéra trpí viacerými závažnými duševnými poruchami, ktorých
stav je trvalý a bez zlepšenia, pričom sa prejavujú výraznými poruchami správania a zlým hospodárením
s financiami. Prognóza jej psychického vývoja je nepriaznivá. Namietal, že okresný súd nesprávne
konštatoval potrebu nového znaleckého preskúmania duševného stavu dcéry, ktorý je už preukázaný

existujúcim posudkom aj aktuálnymi lekárskymi správami. Podľa neho by ďalšie dokazovanie malo
smerovať len k určeniu rozsahu právnych úkonov, na ktoré bude obmedzená nie k samotnej diagnóze.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za nesprávne. Akcentoval, že neodkladným opatrením sa
nedomáha rozhodnutia vo veci samej, ale žiada len okamžitú, dočasnú a nevyhnutnú úpravu pomerov
pri nakladaní dcéry s invalidným dôchodkom a jej úkonmi voči bankám, poštovým podnikom a sociálnej
poisťovni, keďže tieto inštitúcie sú priamo späté s jej dôchodkom. Uvádzal, že dcéra má voľný prístup

k svojmu dôchodku aj k účtu, na ktorý jej je dôchodok poukazovaný, a aj k potvrdeniam zo sociálnej
poisťovne, čo z nej robí ľahký terč pre úvery ponúkané najmä online. Dňa 27.01.2026 si opäť vzala úver
v 365.bank, pričom následne dostala ďalšiu ponuku na úver vo výške 17 000 eur. K jej výpisom nemá
prístup, okresnému súdu predložil všetko, čo mal k dispozícii, avšak súd si môže vyžiadať kompletné
výpisy a získať tak obraz o jej hospodárení. K námietke okresného súdu, že neodkladné opatrenie sa má

týkaťlenúčastníkovkonaniaanietretíchosôb,poukazujenauznesenieOkresnéhosúduNámestovosp.
zn. 18Ps/1/2023, v ktorom okresný súd upravil práva a povinnosti opatrovníka aj vo vzťahu k Sociálnej
poisťovni. Zdôrazňuje, že každý má právo na rovnaký prístup k právu, a preto považoval svoj návrh v
tomto smere za dôvodný (č.l. 190 spisu). Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že nariadi neodkladné opatrenie v zmysle podaného návrhu, alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Následne navrhovateľ predložil do súdneho spisu aktuálnu lekársku správu dcéry zo dňa 19.02.2026,
v ktorej sa uvádza k schopnosti adekvátne narábať s financiami, že táto schopnosť je významnejšie
narušená, resp. nedostatočne vyvinutá a je rizikom pre ďalšie základné fungovanie a schopnosti sa

o seba adekvátne postarať.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote, osobou
na to oprávnenou, preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania navrhovateľa
podľa § 65 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 384, § 385 CSP) a dospel k záveru,

že uznesenie okresného súdu je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a v zmysle §
391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil návrh
navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia. Po oboznámení sa s obsahom spisového

materiálu, vrátane napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel odvolací súd k záveru, že je
potrebné predmetné rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

7. Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že podľa § 240 ods. 1 CMP je súd povinný ustanoviť
procesného opatrovníka osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná, pokiaľ táto nemá

zákonného zástupcu. Táto zákonná povinnosť predstavuje jeden zo základných procesných prvkov
konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, ktorý garantuje, že osoba vystavená zásahu do
osobnostnej sféry a právnej autonómie bude chránená nezávislým zástupcom už od momentu začatia
konania. Ustanovenie procesného opatrovníka je v tomto type konania obligatórne, pričom jeho účelom
je zabezpečiť dotknutej osobe efektívne procesné postavenie, možnosť uplatňovať svoje práva a právo

na spravodlivé konanie v súlade s princípmi kontradiktórnosti a rovnosti zbraní.

8. Zo spisového materiálu, podľa zistení odvolacieho súdu, je zrejmé, že predmetné konanie je konaním
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Napriek tomu okresný súd pristúpil k rozhodovaniu o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, ustanovil

procesného opatrovníka. Tým okresný súd konal v situácii, v ktorej osoba, ktorej sa malo neodkladné
opatrenie bezprostredne dotýkať a ktorej právna autonómia bola potenciálne ohrozená, nemala
žiadne procesné zastúpenie ani možnosť chrániť svoje záujmy prostredníctvom opatrovníka. Napriek
jednoznačnej dikcii § 240 CMP okresný súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne dôvody, prektoré túto zákonnú povinnosť nesplnil. Odvolací súd zdôrazňuje, že absencia procesného opatrovníka
v konaní o obmedzení spôsobilosti znemožňuje zabezpečiť efektívnu ochranu práv dotknutej osoby
a zároveň oslabuje objektívnosť hodnotenia nevyhnutných podmienok pre nariadenie neodkladného

opatrenia, ktoré predstavuje zásah mimoriadnej intenzity. Takýto postup je v rozpore s požiadavkami
zákona a so základnými princípmi spravodlivého procesu.

9. Odvolací súd na podporu vyššie uvedených záverov poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 522/2020 zo dňa 18.11.2020, v ktorom ústavný súd uviedol: „Konanie

o spôsobilosti na právne úkony je špecifické v tom, že sa predpokladá existencia dôvodu pre zásah do
spôsobilosti na právne úkony fyzickej osoby, ale konanie, ktorého výsledkom bude takéto potenciálne
rozhodnutie,eštelenprebieha.Zatejtosituáciezákonpriznávaosobe,oktorejspôsobilostisakoná,plnú
procesnú spôsobilosť (§ 239 CMP). Aj napriek priznaniu plnej procesnej spôsobilosti je však potrebné
zdôrazniť potrebu ochrany osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná, a tá je zabezpečená prostredníctvom
§ 240 CMP, t. j. prostredníctvom povinnosti okresného súdu ustanoviť danej osobe procesného

opatrovníka. Okresný súd teda nemal na výber a túto zákonom mu uloženú povinnosť si musel
splniť. ...Súčasne ústavný súd dodáva, že ustanovenie procesného opatrovníka v namietanom konaní
neznamená pre sťažovateľa nemožnosť aktívne sa podieľať na priebehu konania, a to či už osobne
alebo prostredníctvom svojho zástupcu, ktorého si sám zvolí. Práve naopak, pokiaľ to jeho zdravotný
stav dovoľuje, je oprávnený vyvíjať procesnú aktivitu, robiť procesné úkony – návrhy, vyjadrenia,

podávať opravné prostriedky či námietky.“ Odvolací súd zdôrazňuje, že povinnosť okresného súdu
ustanoviť procesného opatrovníka osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, je nielen priamym dôsledkom
§ 240 CMP, ale vyplýva aj z princípov civilného procesu zakotvených v čl. 2 ods. 2 CSP, ktoré sa
podľa § 2 CMP subsidiárne uplatnia aj v konaniach podľa tohto zákona. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP
je súd povinný z úradnej povinnosti vykonať všetky úkony potrebné na ochranu práv účastníkov a

na zabezpečenie spravodlivého priebehu konania. Ustanovenie procesného opatrovníka v konaní s
potenciálnym zásahom do osobnej autonómie účastníka tak predstavuje nevyhnutný úradný postup,
ktorý súd nemôže opomenúť. Nesplnením tejto povinnosti okresný súd konal v rozpore s čl. 2 ods. 2
CSP, so zákonnou úpravou § 240 CMP a v konečnom dôsledku aj so záväznými závermi judikatúry
ústavného súdu vyššie citovanými.

10. Nakoľko súd prvej inštancie v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého uznesenia,
podľa zistení odvolacieho súdu, vyššie uvedeným spôsobom nepostupoval, nesprávnym procesným
postupom znemožnil účastníkovi konania – osobe, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

11. Vedený týmito úvahami odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods.
1 písm. b) CSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci tak povinnosťou súdu prvej inštancie
bude v ďalšom konaní postupovať tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. Súd prvej inštancie v

zmysle vyššie uvedeného za dodržania procesných ustanovení, ustanoví osobe, o ktorej spôsobilosti
na právne úkony sa koná, opatrovníka na ochranu jej záujmov a následne vo veci opätovne rozhodne.

12. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. Pokiaľ ide o odvolacie námietky navrhovateľa, tak odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že okresný
súd osobe, o ktorej spôsobilosti sa koná, neustanovil procesného opatrovníka podľa § 240 CMP,
predstavuje takú závažnú procesnú vadu konania, ktorá má za následok nemožnosť meritórneho
preskúmania napadnutého rozhodnutia. V konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony ide

o konanie, v ktorom môže byť priamo dotknutá integrita, autonómia a základné osobnostné práva
fyzickej osoby. Práve preto zákon kogentným spôsobom ukladá súdu povinnosť ustanoviť procesného
opatrovníka, aby bola zabezpečená ochrana účastníka a reálne naplnené jeho procesné práva.
Nesplnením tejto povinnosti okresný súd porušil nielen § 240 CMP, ale aj základné princípy civilného
procesu vyjadrené v čl. 2 ods. 2 CSP, ktoré sa podľa § 2 CMP primerane uplatnia aj v konaniach podľa

CMP. Podľa tohto ustanovenia je súd povinný z úradnej povinnosti vykonať všetky potrebné opatrenia
na zabezpečenie ochrany práv účastníkov a spravodlivého priebehu konania. Ustanovenie procesného
opatrovníka je pritom elementárnym opatrením, bez ktorého nemožno uvažovať o plnohodnotnom
uplatnení procesných práv osoby, o ktorej spôsobilosti sa koná. Absencia procesného opatrovníkaspôsobila, že konanie pred okresným súdom prebehlo bez riadneho procesného zastúpenia osoby,
ktorej sa rozhodnutie bezprostredne dotýkalo. Takto procesne nevybavené konanie neumožňuje overiť,
či boli zistené rozhodujúce skutkové okolnosti, či boli rešpektované princípy rovnosti účastníkov. V

dôsledku tejto procesnej nedostatočnosti nemal odvolací súd možnosť pristúpiť k vecnoprávnemu
posúdeniu odvolacích námietok, keďže meritórny prieskum predpokladá, že konanie pred súdom prvej
inštancie prebehlo zákonným spôsobom a za účasti všetkých procesných subjektov, ktorým zákon
priznáva procesné práva. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že porušenie povinnosti
ustanoviť procesného opatrovníka podľa § 240 CMP predstavuje procesnú vadu majúcu za následok

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktorá odvolaciemu súdu bráni v jeho vecnom preskúmaní. Preto
bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa § 430 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP, dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP, dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred

súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSP,dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP, v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.