Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoEk/2/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816208996
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8816208996.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň
JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s. r. o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803,
zastúpený: Remedium Legal s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - Ružinov, IČO: 53
255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX B. E. F., o vymoženie

443,12 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
13Er/1110/2016 – 42 zo dňa 21.8.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 13Er/1110/2016 – 42 zo dňa 21.8.2019 zrušuje
a exekučné konanie zastavuje.

II. Účastníkom exekučného konania nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznáva.

III. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému, pričom o výške
trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 13Er/1110/2016

– 42 zo dňa 21.8.2019 žiadosť súdneho exekútora G. H. I. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.

2. Zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd prvej
inštancie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na
podkladeexekučnéhotitulu,ktorýmjerozsudokvydanýstálymrozhodcovskýmsúdom,pretoposudzoval

platnosť rozhodcovskej zmluvy. Podľa názoru súdu prvej inštancie je však dojednanie rozhodcovskej
zmluvy k spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred
rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana,
ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka a taktiež Smernice č.
93/13/EHS. Rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého je exekučný titul uplatnený v tomto konaní, sa

uskutočnilo podľa súdu prvej inštancie bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže
rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Preto súd prvej inštancie uzavrel,
že akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy je plnením, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi, a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť spôsobilým
exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

3. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie oprávnený a navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.Oprávnený namietal, že exekučný súd nesprávne právne posúdil vec. V prvom rade poukázal, že v
posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského

konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to nielen implementáciou
Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
ako „Smernica“), ale aj novelou Občianskeho zákonníka účinnou od 01.01.2008, ktorá v § 53 ods. 4
písm. r) explicitne uviedla, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory

s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského
rozhodcovského konania je tiež zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
(ďalej len „ZSRK“), ako samostatný právny predpis, ktorý značne sprísnil úpravu spotrebiteľského
rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách
na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Oprávnený sa všetkým legislatívnym
zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi

predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov.

Oprávnený ďalej uviedol, že napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo
účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo
ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach. Povinný

rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne. Oprávnený tiež predložil súdu dotazník, ktorý vyplnil
povinný, ktorý oprávnený zaviedol do praxe práve z dôvodu, aby preukázal splnenie informačnej a
poučovacej povinnosti, ktorej nepreukázanie exekučné súdy v minulosti vytýkali. Oprávnený splnil
všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup

súdu je pre oprávneného neakceptovateľný a neprípustný. Oprávnený zastáva názor, že rozhodnutie
exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom
prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval
spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK.
Teda predmetnom konaní oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti a napriek tomu exekučný súd

hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Tieto dôvody však nedáva súdu možnosť
nájsťaniSmernicaRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,
po implementácii ktorej právny poriadok reflektoval všetky zmeny, ktoré priniesla predmetná Smernica,
a nie je dôvod sa pri splnení podmienok ustanovených slovenským právnym poriadkom neustále
odvolávať na znenie Smernice, ktorej interpretácia zo strany súdu je navyše nesprávna.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Dňa 19.9.2022 bol súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
priadku /ďalej len ako „CSP“/), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario), sa po predložení veci prioritne zaoberal právne významnou skutočnosťou, a to vyhlásením
konkurzu na majetok dlžníka – povinného a dospel k záveru, že exekučné konanie je potrebné v zmysle

§ 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ako „ZoKR“) v spojení s § 378 ods. 1 CSP zastaviť.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľa§9aods.1Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.03.2017,aktopovahavecinevylučuje,
v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia CSP.

9. Podľa § 167f ods. 2 ZoKR, ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.10. Podľa § 166a ods. 1 ZoKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze
alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred

kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne
pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c)
pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak
ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.

11. Odvolací súd lustráciou v Obchodnom vestníku zistil, že Okresný súd Prešov uznesením sp. zn.
2OdK/199/2022 zo dňa 8.8.2022 vyhlásil konkurz na majetok povinného a zároveň rozhodol o zbavení
povinného všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú
uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uvedené rozhodnutie bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 157/2022 dňa 15.8.2022.

12. Odvolací súd ďalej zistil, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, vydaným pod sp. zn. SRSAspA
01883/15 dňa 21.1.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.9.2016 a vykonateľnosť dňa 5.9.2016.

13. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii, Civilný sporový poriadok ani Exekučný poriadok neriešia pre
tento prípad výslovne, ako je potrebné naložiť s napadnutým vecným uznesením súdu prvej inštancie.
Podľa odvolacieho súdu tu treba vychádzať analogicky zo situácie, kedy počas konania vznikne
neodstrániteľný nedostatok procesných podmienok (napr. zánik procesnej subjektivity). Ustanovenie §
167f ods. 2 ZoKR totiž normuje v podstate negatívnu podmienku konania, kedy nepripúšťa vymáhať

v exekučnom konaní nárok uvedený v § 166a cit. zákona. Ak takáto neprípustnosť nastane počas
odvolacieho konania, vznikne tým neodstrániteľný nedostatok podmienok konania, a to s účinkami pre
celé konanie. Nedostatok podmienok konania vedie vždy k zastaveniu konania a v odvolacom konaní
aj k zrušeniu napadnutého rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.

14. Pohľadávka, ktorá je oprávneným vymáhaná voči povinnému je pohľadávkou, ktorá vznikla pred
kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz a môže byť v zmysle § 166a ods. 1 písm. a)
ZoKR uspokojená len v konkurze. Z citovaných ustanovení ZoKR vyplýva, že zákonným následkom
vyhlásenia konkurzu na majetok povinného je zastavenie exekučného konania. Účinky vyhlásenia
konkurzu nastávajú zverejnením uznesenia súdu v Obchodnom vestníku, pričom za zverejnenie v

právnomzmyslespoukazomna§199ods.9ZoKRsapovažujedeňnasledujúcipofaktickomzverejnení.
Právne účinky vyhlásenia konkurzu tak v danej veci v zmysle uvedeného nastali dňa 16.8.2022. V
dôsledku toho odvolací súd musel podľa cit. § 167f ods. 2 ZoKR exekučné konanie zastaviť. Odvolací
súd neskúmal vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na obsah podaného odvolania
oprávneného, nakoľko v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok povinného chýbajú podmienky na

konanie a rozhodnutie o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie z dôvodu, že odvolaciemu súdu
vznikla povinnosť bez zbytočného odkladu rozhodnúť o zastavení exekučného konania. Opačný postup
by bol podľa názoru odvolacieho súdu neúčelný a nehospodárny.

15. Vzhľadom na to odvolací súd podľa ust. § 167f ods. 2 ZoKR v spojení s § 389 ods. 1 písm. a) a

§ 391 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zrušil a exekučné konanie zastavil.

16. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

17. O nároku na náhradu trov konania účastníkov (oprávneného a povinného) odvolací súd rozhodol
podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017 tak, že
žiadnemu z nich nárok na náhradu trov nepriznal, nakoľko konanie bolo zastavené z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, a preto žiadnemu z účastníkov nemožno pričítať na ťarchu

procesné zavinenie na zastavení konania.

18. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení
exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.19. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení do 31.3.2017, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez

zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

20. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. O nároku na náhradu trov konania súdneho exekútora bolo rozhodnuté podľa § 203 ods. 3
Exekučnéhoporiadku,podľaktoréhovprípade,akjedôvodomzastaveniaexekúcievyhláseniekonkurzu
na majetok povinného, tak v takom prípade trovy súdneho exekútora znáša oprávnený. Výšku týchto
trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).

Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie

sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak jea) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum
právnej pomoci.