Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 56Cb/35/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5826200482
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Brašková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2026:5826200482.1

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: A. B., miesto podnikania XXX XX C. A., D. XXXX/XX, IČO: 51 116
731, zast.: BUKNA, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Janoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín,
IČO: 36 865 044, proti žalovanému: DBK montage s.r.o., so sídlom Oravská Jasenica 273, 029 64, IČO:
51 115 859, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 24.02.2026 doručený súdu

elektronicky dňa 24.02.2026 z a m i e t a .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručeným Okresnému súdu Námestovo
elektronicky dňa 24.02.2026, sa žalobca domáhal, aby súd v prospech žalobcu zriadil záložné právo

na motorové vozidlá:
a) značka: FORD TOURNEO, rok výroby 2019, EČV: E. VIN: F.,
b) značka: DACIA DOKKER, rok výroby 2018, EČV: E., VIN: G.,
c) značka: ASTON MARTIN, rok výroby 2024, C., VIN: H.,
d) značka: BMW, rok výroby 2022, EČV: I., VIN: F.,
e) značka: OPEL VIVARO, rok výroby 2018, EČV: E., VIN: F.,

f) značka: AUDI A6, rok výroby 2015, EČV: E., VIN: F.,
g) značka: MERCEDES-BENZ GLS, rok výroby 2023, EČV: J., VIN: F.,
h) značka: MERCEDES SPRINTER, rok výroby 2023, EČV: E., VIN: F.,
na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému vo výške 20 520 eur s príslušenstvom, ktorá
vznikla titulom splatných faktúr vystavených v zmysle Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným dňa 18.04.2023. Svoj návrh odôvodnil nasledovne. Žalobca so žalovaným

uzavrel dňa 18.04.2023 Zmluvu o obchodnej spolupráci, na základe ktorej žalobca vykonával stavebné
práce na území Európskej únie (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy žalovaný začiatkom roka
2025 obdržal objednávku na vykonanie stavebných prác na území Nemeckej spolkovej republiky, ktoré
žalobca realizoval v mesačných intervaloch, pričom spolu s faktúrou žalobca žalovanému zasielal aj
výkaz vykonaných prác za každý kalendárny mesiac. Za riadne vykonané práce žalobca vystavoval
žalovanému faktúru, vždy na konci príslušného kalendárneho mesiaca. Viaceré faktúry, okrem nich

aj napr. faktúry za prvé tri mesiace (december, január a február) žalovaný uhradil riadne a včas, bez
akýchkoľvek výhrad, o čom žalobca disponuje dôkazom vo forme výpisu z bankového účtu. Uviedol,
že žalobca pokračoval vo výkone stavebných prác aj v mesiacoch marec až august, pričom za každý
z týchto mesiacov vystavil žalovanému riadne a včas faktúru spolu s výkazom vykonaných prác. Ide
o nasledovné faktúry: faktúra č. 20250003, zo dňa 31.03.2025, splatná dňa 30.04.2025, vystavená na
sumuvovýške4272eur,faktúrač.20250004,zodňa17.04.2025,splatnádňa17.05.2025,vystavenána

sumuvovýške2892eur,faktúrač.20250005,zodňa31.05.2025,splatnádňa30.06.2025,vystavenána
sumuvovýške5016eur,faktúrač.20250006,zodňa19.06.2025,splatnádňa19.07.2025,vystavenánasumuvovýške2256eur,faktúrač.20250007,zodňa29.07.2025,splatnádňa28.08.2025,vystavenána
sumuvovýške4404eur,faktúrač.20250008,zodňa09.08.2025,splatnádňa08.09.2025,vystavenána
sumu vo výške 1 680 eur. Keďže sa žalovaný dostal so splatením svojho záväzku do omeškania, žalobca

si uplatnil svoje právo na zaplatenie pohľadávok vyúčtovaných príslušnými faktúrami na Okresnom súde
Banská Bystrica. Konanie je vedené pod sp. zn. 26Up/158/2026. Uviedol, že má za to, že existuje
dôvodná obava, že budúca exekúcia bude ohrozená. Zo žalobcovi dostupných verejne prístupných
údajov, overených prostredníctvom portálu Finstat, vyplýva, že žalovaný dlhodobo nevykazuje žiadny
zisk. Podľa týchto údajov hospodári so stratou, resp. nehospodári. Najaktuálnejšie dostupné dáta sú

za roky 2023. Tieto všetky informácie dávajú o žalovanom obraz veľmi nespoľahlivého subjektu. Zo
zistenýchskutočnostívyplýva,žeDaňovýúradŽilina,právnaforma:rozpočtováorganizácia,IČO:00634
816, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, Slovenská republika, zriadil záložné právo na majetok
žalovaného z dôvodu nesplnenej daňovej povinnosti – dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2022. Uviedol, že predmetné záložné právo je evidované v Notárskom centrálnom registri
záložných práv (NCRzp) pod č. 5868/2025. Uviedol, že uvedená skutočnosť preukazuje, že žalovaný

má voči štátu splatné a neuhradené záväzky, pričom štátny orgán už pristúpil k zabezpečeniu svojej
pohľadávkyformouzriadeniazáložnéhopráva.Tátookolnosťobjektívnenasvedčujezhoršenejfinančnej
situácii žalovaného a zároveň zakladá dôvodnú obavu, že v prípade úspechu žalobcu v konaní bude
uspokojenie jeho pohľadávky ohrozené alebo podstatne sťažené, a to najmä z dôvodu prednostného
uspokojovania zabezpečených veriteľov. Uviedol, že podľa informácií získaných navrhovateľom z

obchodnéhoprostrediaaodosôboboznámenýchsosituáciouodporcusaodporcapripravujenapodanie
návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. zvažuje riešenie svojho úpadku postupom podľa zákona č. 7/2005
Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Hoci navrhovateľ v tomto štádiu konania nedisponuje právoplatným
rozhodnutím vo veci samej, uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že majetková situácia odporcu je
vážne narušená. Zároveň sú zrejmé indície, že odporca uskutočňuje, resp. môže uskutočňovať kroky

smerujúce k znižovaniu hodnoty svojho majetku alebo k jeho presunu na tretie osoby, čo objektívne
vyvoláva obavu, že v čase nadobudnutia vykonateľného rozhodnutia vo veci vymáhania žalobcových
pohľadávok, už nebude disponovať dostatočným majetkom na uspokojenie pohľadávky navrhovateľa.
Vyššie uvedené skutočnosti objektívne zvyšujú riziko, že v prípade úspechu žalobcu vo veci samej
nebude možné uspokojiť jeho pohľadávku riadnym výkonom rozhodnutia. Zároveň má žalobca za

to, že ak žalovaný disponuje majetkom, je nevyhnutné tento majetok zabezpečiť, aby nedošlo k
jeho scudzeniu, zaťaženiu alebo inému zmenšeniu majetkovej podstaty žalovaného na ujmu žalobcu.
Uviedol, že navrhuje, aby súd v zmysle § 343 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva k nižšie špecifikovanému
majetku žalovaného. Uviedol, že na základe informácií poskytnutých klientom žalobcu bolo zistené, že

žalovaný je vlastníkom nasledovných motorových vozidiel: značka: FORD TOURNEO, rok výroby 2019,
EČV: E. VIN: F., značka: DACIA DOKKER, rok výroby 2018, EČV: E., VIN: G., značka: ASTON MARTIN,
rokvýroby2024,C.,VIN:H.,značka:BMW,rokvýroby2022,EČV:I.,VIN:F.,značka:OPELVIVARO,rok
výroby2018,EČV:E.,VIN:F.,značka:AUDIA6,rokvýroby2015,EČV:E.,VIN:F.,značka:MERCEDES-
BENZ GLS, rok výroby 2023, EČV: J., VIN: F. a značka: MERCEDES SPRINTER, rok výroby 2023, EČV:

E., VIN: F.. Uviedol, že vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu
k vyššie špecifikovaným motorovým vozidlám žalovaného ako k veciam spôsobilým byť predmetom
zabezpečenia, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, resp. do uspokojenia
pohľadávky žalobcu. Uviedol, že žiada, aby súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti preveril, či žalovaný
nedisponuje aj ďalším majetkom, najmä nehnuteľným alebo iným hnuteľným majetkom väčšej hodnoty,

prípadne majetkovými právami, keďže žalobcovi sa napriek vykonanému zisťovaniu nepodarilo zistiť
existenciu iného majetku žalovaného. Uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má
žalobcazato,žeexistujereálnaabezprostrednáobavazmareniaalebopodstatnéhosťaženiabudúceho
výkonurozhodnutia,apretonavrhol,abysúdnávrhunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniavplnom
rozsahu vyhovel.

3. Na preukázanie, resp. osvedčenie tvrdených skutočností žalobca ako dôkazy označil Zmluvu o
obchodnej spolupráci (č. l. 16-rub č.l. 18), objednávku (č. l. 15), faktúru č. 20240011 s prílohami (č.l. 28-
rub č.l. 29), faktúru č. 20250001 s prílohami (č.l. 25- 27), faktúru č. 20250002 s prílohami (č. l. 22-24),
potvrdenie o prijatí platieb (č.l. 19-21), faktúru č. 20250003 s prílohami (č.l. 43-45), faktúru č. 20250004

s prílohami (č.l. 41-rub č.l.42), faktúru č. 20250005 s prílohami (č.l. 38- 40), faktúru č. 20250006
s prílohami (č.l. 36- rub č.l.37), faktúru č. 20250007 s prílohami (č.l. 33-35), faktúru č. 20250008 (č.l. 70),
návrh na vydanie platobného rozkazu (č.l.8- rub č.l. 13), platobný rozkaz č.k. 26Up/158/2026 (č.l.60-62).4. Okresný súd Námestovo spor o návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, kde bolo uvedené
konanie vedené pod sp. zn. 16Cn/1/2026 postúpil na Okresný súd Žilina dňa 02.03.2026, kde je vec
vedená pod sp. zn. 56Cb/35/2026.

5. Podľa § 343 ods. 1, 2 a 3 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na
veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká

zápisom do príslušného registra.
Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1, 2 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení
súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

10. Podľa ustanovenia § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné
opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.

11. Súd pred posúdením dôvodnosti návrhu skúmal jeho obligatórne náležitosti pričom zistil, že obsahuje
všetky predpísané náležitosti

12. Ustanovenie § 324 ods. 1 CSP s použitím ustanovenia § 344 CSP upravuje prípady, v ktorých môže

súd nariadiť zabezpečovacie opatrenie. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu
zabezpečovacieho opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené
listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom.

13. Zabezpečovacie opatrenie je jedným z procesných inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom

je zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní
nastať. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo
iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie slúži však len na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť reálnu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia zriadením

záložného práva.

14. Rýchlu a účinnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym vzťahom je však možné poskytnúť
len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom
konaní, ani nebude prihliadať na všetky procesné formality, ako je tomu pri riadnom procesnom

dokazovaní. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd skúma, či je návrh dostatočne
odôvodnený a či sú osvedčené skutočnosti, potrebné pre záver a pravdepodobnosť nároku, ktorému sa
môže poskytnúť predbežná ochrana. Súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a
spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených žalobcom, preto ich podrobujeskúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej
miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť
potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie žalobca s tým, že pre nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom
žalobcovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia tvrdiť a osvedčiť
skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Uvedenú povinnosť musí žalobca splniť aspoň v limitovanom rozsahu
zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš

pravdepodobné. Dokazovanie v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní a v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie.
Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov
zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako

je to pri riadnom procesnom dokazovaní, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné.
Výsledkom takého postupu je, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa
však nemôžu uplatniť v celom rozsahu s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv
prostredníctvom vydaného zabezpečovacieho opatrenia.

15. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutne potrebné, aby boli
osvedčené a hodnoverne opísané základné skutočnosti potrebné pre záver o existencii a dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana. Osvedčenie existencie právneho
(nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť zabezpečovacím opatrením

obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje
ochranu, je nevyhnutným predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie o zabezpečovacom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia. Ďalšou
nevyhnutnou podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená. Opodstatnenosť nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia je daná v prípade existencie reálnej, bezprostredne hroziacej obavy, že výkon súdneho
rozhodnutia v budúcnosti bude ohrozený. Pre osvedčenie tvrdenej obavy ohľadom hroziacej ujmy je
potrebné, aby navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia uviedol také konkrétne správanie a konanie
žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery do takej miery, že
právo, resp. nárok žalobcu môže byť ohrozený. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí tvrdiť

a osvedčiť objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi povinného, v dôsledku
ktorých dochádza k zásadným kvalitatívnym alebo kvantitatívnym zmenám jeho majetkovej podstaty
vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, že prípadný nútený výkon súdneho rozhodnutia bude zmarený,
sťažený alebo úplne znemožnený. Osobitnou podmienkou, ktorú súd preskúmava v prípade
návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je požiadavka, aby obmedzenie subjektu, proti

ktorému zabezpečovacie opatrenie smeruje, zodpovedalo miere porušenia alebo ohrozenia práva
žalobcu. Poskytnutie ochrany zabezpečovacím opatrením nesmie neprimeraným spôsobom zasiahnuť
do právneho postavenia osoby, v neprospech ktorej bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené.
Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je možné návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť len v prípade súčasného naplnenia uvedených podmienok, čo je

odôvodnené osobitou povahou a účelom zabezpečovacieho opatrenia. V prípade nesplnenia čo i len
jednej z nich, nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť.

16.Základomprerozhodnutieonávrhužalobcunanariadeniezabezpečovaciehoopatreniajevyriešenie
otázky či žalovaný je alebo nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný (ako nositeľ hmotnoprávnej

povinnosti). Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v civilnom
súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. V
aktívnejvecnejlegitimáciiideonositeľaoprávnení,vpasívnejvecnejlegitimáciiideonositeľapovinností.
Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo sporových strán
nenamieta.

17. Súd postupne preskúmaval splnenie jednotlivých vyššie uvedených podmienok, a to na základe
predložených listinných dôkazov v nadväznosti na tvrdenia žalobcu obsiahnuté v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, pričom dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je dôvodný.18. Na základe oboznámenia sa s obsahom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a pripojenými listinami súd konštatuje, že má v danej veci osvedčený právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným (obchodno - záväzkový vzťah) a z neho vyplývajúci nárok žalobcu na zaplatenie
sumy 20 520 eur s príslušenstvom, pre vymoženie ktorej žiada žalobca prostredníctvom nariadenia
zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochranu. Predmetná pohľadávka žalobcu bola uplatnená
žalobcom návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným dňa 09.02.2026 v upomínacom konaní
na Okresnom súde Banská Bystrica, kde v rámci predmetného konania bol pod sp. zn. 26Up/158/2026

dňa 25.02.2026 vydaný platobný rozkaz. Súd zdôrazňuje, že toto osvedčenie konštatuje výlučne vo
vzťahu k podmienkam pre rozhodnutie o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
a neprejudikuje tým výsledok konania vo veci samej o nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti je návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia návrhom podaným po začatí
konania vo veci samej.

19. Pokiaľ však ide o ďalšiu podmienku a to o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, súd konštatuje,
že v danom prípade túto nemal osvedčenú, nakoľko nemal osvedčenú skutočnosť, že veci ktoré
žalobca označil v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako veci, na ktoré navrhuje
nariadiť zabezpečovacie opatrenie skutočne ku dňu vydania tohto uznesenia patria žalobcovi (uvedené
nevyplývazožiadnehozožalobcompredloženého,príp.označenéhodôkazu).Zdoslovnejdikciezákona

- §343 Civilného sporového poriadku vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, t.j. žiadnej inej osoby.
Keďže žalobca v danom prípade neosvedčil, že motorové vozidlá, na ktoré navrhuje zriadiť sudcovské
záložné právo skutočne patria žalobcovi, súd jeho návrhu nemohol vyhovieť a návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol ako nedôvodný. Súd v rámci civilného sporového konania nie je

oprávnený preberať iniciatívu za jednotlivé strany sporu. Nositeľom povinnosti tvrdenia a osvedčovania
rozhodujúcichskutočnostíprenariadeniezabezpečovaciehoopatreniajejedineavýlučnežalobca.Preto
súd nemohol v danej veci vyhovieť ani požiadavke žalobcu, aby súd preveril, či žalovaný nedisponuje
aj ďalším majetkom- nehnuteľným, hnuteľným či majetkovými právami.

20. Súčasne súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal hodnotu
motorových vozidiel, ktoré majú byť zaťažené sudcovským záložným právom, a teda samotná
primeranosťpožadovanéhozásahuformouzriadeniazáložnéhoprávarovnakozostranyžalobcunebola
osvedčená.

21. Vzhľadom k tomu, že pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia musia byť všetky podmienky na jeho
nariadeniesplnenékumulatívneakeďžesúdnemalpreukázané,žebyžalobcabolskutočnýmvlastníkom
motorových vozidiel na ktoré navrhuje zriadiť sudcovské záložné právo, pričom podľa § 329 ods. 2
Civilného sporového poriadku, pre neodkladné opatrenie a teda v zmysle § 344 Civilného sporového
poriadku aj pre zabezpečovacie opatrenie, je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie, súd návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacie opatrenia zamietol v celom rozsahu.

22. Súd poznamenáva, že vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil
existenciu vlastníckeho práva žalobcu k motorovým vozidlám ku dňu vydania tohto uznesenia, na
ktoré navrhuje zriadiť sudcovské záložné právo, súd splnenie ďalších podmienok na nariadenie

zabezpečovacieho opatrenia nemusí skúmať.

23. Napriek uvedenému, súd v danej veci poznamenáva, že pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že podľa
informácií získaných navrhovateľom z obchodného prostredia a od osôb oboznámených so situáciou
odporcu sa odporca pripravuje na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, resp. zvažuje riešenie svojho

úpadku postupom podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, súd má za to, že v danej
veci žalobca neuniesol svoju povinnosť osvedčovať ním tvrdené skutočnosti. Keďže žalobca uvedené
tvrdenie nepodložil žiadnym relevantným dôkazom, súd uvedené tvrdenie žalovaného nepovažoval za
osvedčené.

24. Rovnako, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sú zrejmé indície, že odporca uskutočňuje, resp. môže
uskutočňovať kroky smerujúce k znižovaniu hodnoty svojho majetku alebo k jeho presunu na tretie
osoby, čo objektívne vyvoláva obavu, že v čase nadobudnutia vykonateľného rozhodnutia vo veci
vymáhania žalobcových pohľadávok, už nebude disponovať dostatočným majetkom na uspokojeniepohľadávky navrhovateľa, súd v tejto súvislosti uvádza, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne konanie
žalovaného, ktorým by mal znižovať hodnotu svojho majetku, rovnako nekonkretizoval žiaden úkon,
ktorým by mal presunúť, resp. presúvať svoj majetok na tretie osoby. S ohľadom na uvedené, súd jeho

tvrdenie nemal osvedčené. Súd poznamenáva, že o predmetnej skutočnosti, najmä o skutočnosti, žeby
uskutočňoval kroky smerujúce k presunu svojho majetku nepredložil žalobca žiaden dôkaz.

25. Pre osvedčenie skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude ohrozená, je nutné uviesť
a osvedčiť konkrétne konanie žalovaného, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho

majetkovépomerydotakejmiery,žeprávo,resp.nárokžalobcumôžebyťohrozený.Domnienkyaindície
na preukázanie dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú postačujúce.

26. Na záver súd uvádza, že keďže žaloba neosvedčil, že motorové vozidlá, ku ktorým navrhuje
zriadiť sudcovské záložné právo ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia patria práve žalovanému (zo žiadneho zo žalobcom predlžených a označených dôkazov

uvedené nevyplýva), vzhľadom na ktorú skutočnosť súd nemal osvedčené aktuálne vlastnícke právo
žalovaného k motorovým vozidlám, zdôvodnenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
považuje súd za nepostačujúce.

27. Na základe uvedených skutočností súd prijal záver, že žalobca dostatočne nepreukázal dôvodnosť

navrhovaného procesného opatrenia. Súd preto návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia v celom rozsahu zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 1,2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O nároku na náhradu trov konania vzniknutých v súvislosti s návrhom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia rozhodol súd týmto uznesením, nakoľko hoci išlo o návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia po začatí konania, konanie vo veci samej je v tomto čase vedené na
Okresnom súde Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania.

31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný bol v spore síce v plnom rozsahu
úspešný a v rozsahu 100% by mal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, avšak v konaní mu
žiadne trovy v súvislosti s bránením práva nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné doručením (§344 v spojení s § 332 ods. 1 CSP).