Uznesenie – Rodina a mládež ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 5, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 7Tos/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125012749
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2125012749.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z jeho predsedníčky JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.
Ladislava Révesa a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C.,
t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov, o návrhu odsúdeného na podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava z 19.12.2025, č. k. 5PP/63/2025-26, na neverejnom zasadnutí konanom 05.03.2026 v Trnave,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) uznesením z 19.12.2025, č. k. 5PP/63/2025-26, podľa §
66 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného zákona zamietol návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody uloženého trestným rozkazom Okresného

súdu Malacky sp. zn. 1T/2/2020 zo dňa 24.1.2020 v spojení s uznesením Okresného súdu Malacky sp.
zn. 1T/2/2020 zo dňa 8.11.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Tos/18/2022
zo dňa 17.2.2022.

2. Zamietnutie návrhu okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený síce splnil formálnu podmienku, teda
vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu, avšak nesplnil ani jednu z materiálnych podmienok

potrebných na podmienečné prepustenie.

3. Záver o nesplnení prvej materiálnej podmienky okresný súd odôvodnil tým, že odsúdený počas
doterajšieho výkonu trestu nepreukazuje svoje polepšenie. Okresný súd pritom vychádzal z obsahu
hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Leopoldov ktoré konštatovalo, že odsúdený bol do ÚVV a ÚVTOS
Leopoldov premiestnený dňa 11.03.2025 z ÚVV a ÚVTOS Bratislava. Správanie a vystupovanie

odsúdeného počas výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni, ústavný poriadok dodržiaval a časový
rozvrhdňarešpektoval.Disciplinárnychprevinenísanedopúšťal.Správanieavystupovanieodsúdeného
počas výkonu trestu bolo vždy na požadovanej úrovni. Ústavný poriadok dodržiava, príkazy a
pokyny personálu plní bez pripomienok. Disciplinárne odmenený bol jedenkrát a to dňa 03.10.2025
za dlhodobé a vzorné plnenie si pracovných povinností. Disciplinárne potrestaný nebol. V rámci
vnútornej diferenciácie je umiestnený v diferenciačnej skupine „B“. Okresný súd uviedol, že postoj

odsúdeného k vlastnej trestnej činnosti možno hodnotiť ako čiastočne kritický, stanovené ciele programu
zaobchádzania plní, resocializačná prognóza sa u odsúdeného z hľadiska hodnotenia rizika recidívy
trestnej činnosti javí ako menej priaznivá, riziko recidívy trestnej činnosti je stredné. Napriek tomu, že
riaditeľ ústavu odporúčal odsúdeného podmienečne prepustiť s probačným dohľadom, okresný súd
nepovažoval túto podmienku za splnenú. Okresný súd uviedol, že odsúdený sa síce adaptoval na
režim výkonu trestu odňatia slobody a preukazuje požadované správanie, avšak nijako svojou aktivitou

nevybočuje z radu síce režimovo prispôsobených, avšak priemerných väzňov. Odsúdený doposiaľ
nepreukázal zvýšenú snahu po náprave a počas doterajšieho výkonu trestu neurobil nič čím by okresnýsúd presvedčil, že sa polepšil. Okresný súd uviedol, že odsúdený získal od začiatku výkonu trestu (teda
od 21.02.2025) iba jednu disciplinárnu odmenu, a to za vzorné plnenie pracovných povinností, a preto
s poukazom na uvedené nie je samotné plnenie základných povinností pre okresný súd dostatočným

prejavom polepšenia sa, ktoré je pre splnenie prvej materiálnej podmienky nevyhnutné.

4. Druhú materiálnu podmienku okresný súd u odsúdeného taktiež vyhodnotil ako nesplnenú. Okresný
súd uviedol, že podstata druhej materiálnej podmienky spočíva v tom, že u odsúdeného je možné
očakávaťvedenieriadnehoživotapopodmienečnomprepustenívsúladesozákonombezrizikarecidívy.

Okresný súd v rámci tejto podmienky preskúmal aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného, opierajúc
sa najmä o odpis z registra trestov, kde má odsúdený evidovaných 5 záznamov. Z odpisu z registra
trestov ďalej vyplýva, že odsúdenému boli v minulosti ukladané podmienečné tresty odňatia slobody,
avšak u všetkých došlo k nariadeniu nepodmienečného trestu odňatia slobody. Odsúdený teda nie je vo
výkone nepodmienečného trestu odňatia slobody po prvý krát, dokonca bol jedenkrát aj podmienečne
prepustený. Šance poskytnuté odsúdenému zo strany súdu na vedenie riadneho života či už v podobe

podmienečných trestov alebo podmienečného prepustenia odsúdený nevyužil vo svoj prospech a zo
svojej trestnej minulosti sa nepoučil, keďže sa po podmienečnou prepustení dopustil ďalšej trestnej
činnosti, za ktorú si aktuálne odpykáva ďalší nepodmienečný trest odňatia slobody. Hoci skúmanie
druhej materiálnej podmienky nie je primárne postavené na trestnej minulosti odsúdeného vyplývajúcej
z odpisu z registra trestov a ani na počte odsúdení, aj tieto skutočnosti pomáhajú dotvárať obraz

o predpokladanom správaní odsúdeného v prípade podmienečného prepustenia. Okresný súd tiež
uviedol, že odsúdený na verejnom zasadnutí nijakým spôsobom neprezentoval svoj postoj k vlastnej
trestnej činnosti, nevyjadril žiadnu ľútosť k spáchanému skutku ani perspektívu vedenia riadneho života
či snahu začleniť sa do spoločnosti v prípade podmienečného prepustenia. Vzhľadom k tomu, že
odsúdený už bol v minulosti podmienečne prepustený a ani napriek tomu sa nedokázal prispôsobiť

podmienkam vonkajšieho sveta a dlhodobo viesť usporiadaný život v súlade so zákonom, ako aj na
jeho iba čiastočne kritický postoj k vlastnej trestnej činnosti nedisponuje ani okresný súd dostatočnou
zárukou, že sa v prípade tohto podmienečného prepustenia zmení správanie odsúdeného k lepšiemu. V
zmysle uvedeného je okresný súd uviedol, že na odsúdeného je potrebné pôsobiť celou dĺžkou výkonu
trestu odňatia slobody tak ako mu bol súdom uložený, za účelom zabezpečenia dôslednej prevýchovy

aby sa mohlo od neho očakávať, že povedie v budúcnosti riadny život. Na základe vyššie uvedených
skutočnostíokresnýsúdkonštatoval,žeuodsúdenéhoniejesplnenáneexistenciarizikarecidívy,ktoráje
podstatou druhej materiálnej podmienky a náprava páchateľa je možná len počas jeho pobytu vo výkone
trestuodňatiaslobody,pričompodmienečnýmprepustenímodsúdenéhozvýkonutrestuodňatiaslobody
by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi

trestných činov.

5. Po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí sa prokurátor vzdal práva na podanie sťažnosti,
odsúdený si ponechal lehotu na podanie sťažnosti. Odsúdený vlastnoručným podaním v zákonom
stanovenej lehote podal sťažnosť v ktorej uviedol, že recipročne želá konajúcej sudkyne všetko dobré

v novom roku, hlavne v období po tom, ako bude zbavená funkcie sudcu. Odsúdený ďalej uviedol, že
podľajehonázorusplnilprvúmateriálnupodmienku,pretožesaadaptovalnarežimvýkonutrestuodňatia
slobody. Okresný súd pochybil v tom, že ho označil za recidivistu a tým bol porušení zákaz diskriminácie.
Napadnuté uznesenie považuje za arbitrárne a nepreskúmateľné, keďže trpí vnútornými rozpormi medzi
skutkovými zisteniami a právnymi závermi. Negovanie záverov riaditeľa ÚVTOS je deformácia dôkazu,

pretože toto hodnotenie je dôležitým dôkazom, v žiadnom prípade sa nejedná o dôkaz, ktorý by mal len
odporúčajúci charakter. Konajúca sudkyňa si bola vedomá, že len na základe trestnej minulosti a údajov
z registra trestov o predchádzajúcich odsúdeniach nie je možné druhú materiálnu podmienku vyhodnotiť
ako nesplnenú, a preto sudkyňa ohýba právo a sofistikovane uvádza, že odsúdený nespĺňa aj prvú
materiálnu podmienku. Konajúca sudkyňa konala nezákonne v jeho neprospech, a preto žiada krajský

súd, aby vyhovel jeho návrhu a podmienečne ho prepustil z výkonu trestu odňatia slobody.

6.OkresnýsúdpredložilspisovýmateriálKrajskémusúduvTrnave(ďalejlenkrajskýsúd)narozhodnutie
o sťažnosti odsúdeného 05.02.2026.

7. Podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma
nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a
konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak
a) nie je prípustná,

b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

8. Krajský súd ako nadriadený orgán, na základe riadne a včas podanej sťažnosti na to oprávnenou

osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku
napadnutého uznesenia, proti ktorému podal odsúdený sťažnosť, ako aj konanie tomuto výroku
predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

9. Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, odsúdený mu žiadne chyby nevytýkal
a krajský súd vlastným prieskumom ani žiadne chyby nezistil. Okresný súd vykonal všetky potrebné

dôkazy pre objektívne a zákonné rozhodnutie, pričom dodržal všetky ustanovenia Trestného poriadku
viažuce sa nielen k príprave, ale aj k priebehu verejného zasadnutia a k dokazovaniu. Vyhlásené
rozhodnutie následne v zákonom stanovenej lehote vypracoval a doručil stranám trestného konania do
vlastných rúk, o čom svedčia doručenky založené v spise.

10. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne
skonštatoval, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu. Presnejšie povedané,
odsúdený vykonal pomernú časť z uloženého trestu dňa 06.10.2025.

11. Splnenie formálnej podmienky však nestačí. Na podmienečné prepustenie osoby z výkonu trestu

odňatia slobody musia byť splnené aj dve materiálne podmienky a síce, že odsúdený vo výkone trestu
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a tou druhou je, že od neho možno
dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

12. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ustanovení § 66 ods.

1 Trestného zákona, krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že odsúdený túto podmienku
nesplnil.

13. Podmienečné prepustenie je mimoriadny zákonný inštitút, pričom mimoriadnosť spočíva v tom,
že súd má možnosť, avšak nie povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, čo však neznamená,

že súd nemá povinnosť odsúdeného podmienečne prepustiť, pokiaľ odsúdený splnil všetky zákonné
podmienky. Mimoriadnosť teda nespočíva v tom, že by súd mal možnosť zamietnuť žiadosť odsúdeného
o podmienečné prepustenie, pokiaľ odsúdený naplnil zákonné kritériá. Mimoriadnym je inštitút
podmienečného prepustenia iba v tom, že síce odsúdenému bolo skôr uložené vykonať určitý trest,
avšak benevolenciou štátu ho za určitých podmienok nemusí vykonať celý.

14. Podľa odbornej literatúry je účel inštitútu podmienečného prepustenia vymedzený nasledovne:
„Zmyslom podmienečného prepustenia je umožniť opustiť brány väznice osobám, ktoré počas svojho
pobytuvovýkonetrestuodňatiaslobodydokázalianalyzovaťsvojeprotiprávnekonanie,sebakritickysak
nemupostaviť,vyvodiťznehopoučenieasvojimaktívnymakladnýmprístupomvovýkonetrestuodňatia

slobody preukázať polepšenie.“ (VICHREK, R. Současné trendy vývoje podmíněného propuštění.
Trestněprávní revue. 2018, 1, str. 6 nasl.) Podmienečné prepustenie teda „funguje ako motivačný prvok
u odsúdeného páchateľa, aby sa aktívne zapojil v rámci výkonu trestu do programov zaobchádzania,
ktoré by mali mať nielen preventívny účinok z hľadiska recidívy, ale tiež integrujúce a restoratívne
účinky“. (HULMÁKOVÁ, J. Podmíněné propuštění z pohledu aplikační praxe a vybraných evropských

právních úprav. Trestněprávní revue, 2017, 2, str. 27 a nasl.) Nad rámec toho „možnosť podmienečného
prepustenia ovplyvňuje pozitívne väzenskú atmosféru, dáva väzňom perspektívu prepustenia a tým ich
stimuluje k pozitívnym aktivitám a do určitej miery aj paralyzuje niektoré negatívne účinky pobytu vo
väzení.“ (ŠÁMAL, P. a VÁLKOVÁ, H. K podmíněnenému propuštění z výkonu trestu odnětí svobody,
Trestněprávní revue, 2012, 11-12, str. 249 a nasl.) „Cieľom je teda skutočná, nielen formálna zmena

odsúdeného, formálne faktory tak majú hrať minimálnu rolu, je totiž nevyhnutné rozlišovať medzi
obyčajnou vonkajšou adaptáciou odsúdeného na podmienky výkonu trestu a jeho skutočnou vnútornou
premenou, ktorá je podstatná pri rozhodnutí o podmienečnom prepustení.“ (NOVOTNÝ, O. O trestu a
vězeňství. Praha. Academia, 1969, str. 206, nález sp. zn. I. ÚS 2201/16 z 3. januára 2017, bod 32).15. Pri posudzovaní splnenia podmienky polepšenia je potrebné reflektovať celý priebeh výkonu
trestu a vývoj odsúdeného v tomto priebehu. Nie je preto možné mechanicky hodnotiť celý výkon

trestu bez zohľadnenia behu času a zváženia vývoja odsúdeného, najmä ak vykonáva trest v dlhšej
výmere. Je potrebné zdôrazniť, že zákon požaduje preukázanie polepšenia v čase rozhodovania o
podmienečnom prepustení. Pokiaľ teda odsúdený v prvotnej fáze výkonu trestu preukazoval známky
polepšenia, ale v dobe predchádzajúcej rozhodnutiu o podmienečnom prepustení sa správal opačným
spôsobom, súd také správanie odsúdeného nevyhodnotí ako jeho polepšenie a naopak ani neplnenie

povinností v začiatku výkonu trestu nevyhnutne neznamená, že sa odsúdený nepolepší neskôr. Pokiaľ
však odsúdený svojim neskorším správaním preukázal, že sa polepšil a že sa snaží minimalizovať
pravdepodobnosť páchania trestnej činnosti v budúcnosti, potom skoršie porušenie jeho povinností
samé a pri splnení ostatných zákonných podmienok, nemôže zabrániť pozitívnemu rozhodnutiu súdu
o podmienečnom prepustení odsúdeného. Na polepšenie nie je možné usudzovať len podľa počtu
disciplinárnych odmien. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že odsúdený doposiaľ získal iba jednu

disciplinárnu odmenu dňa 03.10.2025.

16. V konkrétnostiach tohto prípadu sa vzhľadom na jednu disciplinárnu odmenu, ktorú počas
doterajšieho pobytu za mrežami odsúdený získal je možné konštatovať, že prvá materiálna podmienka
nie je u odsúdeného splnená. Podľa krajského súdu odsúdený nevyvíjal dostatočne aktívnu snahu po

akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré sú „navyše“. Odsúdený len dodržiava pravidlá
výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa.

17. Krajský súd zastáva názor, že zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie
sa podmienkam výkonu trestu, nie o skutočný prejav jeho snahy polepšiť sa tak, ako ho má na mysli

citované ustanovenie zákona, tu s dôrazom na skutočnosť, že v zaobchádzaní sa uplatňoval nedráždivý
prístup s dôrazom na plnenie si povinnosti a udržiavaním psychickej stability.

18. V ďalšom možno poukázať na to, že postoj odsúdeného k vlastnej trestnej činnosti možno hodnotiť
ako čiastočne kritický, avšak odsúdený neuviedol na verejnom zasadnutí žiadne skutočnosti ako na

svoju trestnú činnosť nazerá s odstupom času a ani neuviedol nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by
svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej
činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú
činnosť nepáchal.

19. Z hodnotenia je zrejmé, že odsúdený vo výkone trestu pracoval, čo svedčí o určitom postoji
odsúdeného v tom smere, že odsúdený pracuje na zlepšení svojich schopností a vedomostí, z ktorých
by mohol profitovať na slobode, čo krajský súd hodnotí pozitívne. Krajský súd sa stotožnil s názorom
okresného súdu v tom smere, že jedna disciplinárna odmena a plnenie základných povinností v ústave
na výkon trestu nie je dostatočným prejavom polepšenia sa odsúdeného. Krajský súd považuje za

potrebné uviesť, že odsúdený už bol v minulosti vo výkone trestu a bol s ústavným poriadkom aj
uzrozumený z minulosti, avšak neurobil žiadnu činnosť naviac aby preukázal svoje polepšenie.

20. Z uvedených skutočností potom krajský súd uzatvára, že u odsúdeného nevzhliadol skutočné
polepšenie ako výraz prerodu osobnosti s kritickým náhľadom na spáchanú trestnú činnosti, aktívne

podnikajúceho kroky k tomu, aby počas výkonu trestu eliminoval všetky príčiny páchania trestnej činnosti
a v budúcnosti sa jej viac nedopúšťal.

21. Pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že
je od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku

krajský súd nepovažuje za splnenú.

22. Možno zopakovať, že ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody
žiadne polepšenie, tak nemožno dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko
polepšenieodsúdenéhojeesenciálnouzložkouvyvodeniapredpokladu,čiodsúdenýbudeschopnýviesť

po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od odsúdeného teda nemožno dôvodne
očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už
počas výkonu trestu.23. Vedením riadneho života sa vo všeobecnosti rozumie stav, kedy odsúdený dodržiava právny
poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu a
spoločnosti, nezneužíva svoje práva proti spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie v mieste

bydliska ani v zamestnaní, nedopúšťa sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov. (R 22/1987)
Jedným zo základných znakov riadneho vedenia života je dodržiavanie právneho poriadku. Ak
podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne normy najmä tým, že
spácha úmyselný trestný čin, svedčí to spravidla o tom, že sa neosvedčil. (R 19/1976)

24. Súdy pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení primárne skúmajú, či odsúdený bude mať
zabezpečené zamestnanie, či iný zdroj príjmov, či bude mať zabezpečené bývanie, či udržiaval kontakt
s rodinou alebo inými blízkymi a aká je jeho širšia trestná minulosť, vrátane možných predchádzajúcich
podmienečných prepustení na slobodu. Okolnosti, vzťahujúce sa k materiálnemu a sociálnemu zázemiu
odsúdeného ovplyvňujú možnosť reintegrácie odsúdeného do spoločnosti a sú teda relevantné pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení.

25. Nutné je tak analyzovať vývoj trestnej činnosti z hľadiska jej frekvencie a závažnosti, a to najmä
v rokoch predchádzajúcich spáchaniu trestného činu, za ktorý odsúdený vykonáva trest. Je pritom
potrebné mať na pamäti, že podľa kriminologických výskumov dochádza k opusteniu kriminálnej dráhy
postupne, jedná sa teda o dlhší proces, nie o jednorazovú zmenu. Ak sa napríklad predlžujú doby

medzi páchaním jednotlivých trestných činov odsúdeným, môže to skôr naznačovať, že odsúdený je
na správnej ceste opustiť kriminálnu kariéru, ako to, že sa jedná o chronického recidivistu, ktorého
treba čo najprísnejšie oddeliť od spoločnosti. A naopak, najmä opakovane páchaná trestná činnosť
v krátkych intervaloch nasledujúcich po prepustení z predchádzajúceho výkonu trestu odňatia slobody
môže naznačovať, že od odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho života, čo však platí len

za predpokladu, že odsúdený nepreukáže, že v medziobdobí nedošlo k takému polepšeniu a zmene
postoja, ktoré poskytujú podstatnú nádej, že po novom podmienečnom prepustení povedie riadny život.
V tomto ohľade môže byť relevantným dôležitým ukazovateľom napríklad to, pokiaľ odsúdený sám
rozpozná a uzná podmienky, ktoré v minulosti prispeli k páchaniu jeho trestnej činnosti a vyrovnáva sa
s nimi.

26. Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, tieto sú podľa názoru krajského súdu
zjavné. V tomto kontexte je potrebné primárne poukázať na odpis registra trestov odsúdeného, z ktorého
vyplýva, že odsúdený aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody a bol už doposiaľ 5-krát súdne trestaný,
za čo mu boli ukladané rôzne druhy trestov. Krajský súd poukazuje, že odsúdenému bol v minulosti

ukladané a nariadené nepodmienečné tresty a odsúdený nie je vo výkone nepodmienečného trestu
odňatia slobody prvý krát. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že odsúdený už bol v minulosti
podmienečne prepustený, avšak odsúdený túto šancu poskytnutú zo strany súdu nevyužil vo svoj
prospech a nepoučil sa keď po podmienečnom prepustení sa dopustil opätovne trestnej činnosti.

27. Krajský súd poukazuje, že v danom prípade bolo teda prihliadnuté s poukazom na § 66 ods. 2
Trestného zákona najmä na povahu a charakter spáchanej trestnej činnosti, ktorej sa odsúdený dopustil
a aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy vo vzťahu k jeho osobe nemožno
jednoznačne vyvodiť záver, že bude viesť na slobode riadny život. Podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré majú

v danom smere význam je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život
a viac sa do rozporu so zákonom nedostane, čo však u menovaného odsúdeného, vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti (a to s poukazom na jeho správanie vo výkone trestu), nie je možné jednoznačne
konštatovať. O správnosti uvedeného záveru svedčí i resocializačná prognóza odsúdeného, ktorá je
menej priaznivá a riziko recidívy trestnej činnosti je stredné.

28. Krajský súd zastáva názor, že vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného v spojení s nesplnením
prvej materiálnej podmienky nie je možné zaručiť, že po prípadnom podmienečnom prepustení bude
viesť riadny život. Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva dostatočné záruky, že by v prípade
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody na slobodu viedol riadny život resp.,

že by sa nedopúšťal ďalšej trestnej činnosti. Riziko recidívy odsúdeného tak aj krajský súd posúdil
ako prevažujúce nad očakávaním riadneho vedenia života odsúdeným v budúcnosti, v dôsledku čoho
nemožno druhú materiálnu podmienku na podmienečné prepustenie považovať za splnenú.29. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd dospel k rovnakému záveru ako okresný súd a síce, že náprava
a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu
odňatia slobody a že podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol

naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných
činov. Súdy pritom predmetný záver vyslovili po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov,
teda s poukazom na jeho trestnú minulosť, na jeho celkove správanie sa počas pobytu vo väzení, na
postoj k spáchanej trestnej činnosti, a tiež komplexne zohľadnili hodnotenie riaditeľa ÚVTOS.

30. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu
napadnutého uznesenia sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku na neverejnom zasadnutí ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.