Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 10, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/133/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124211177
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4124211177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov

JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, dieťa matky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, B. E., právne
zastúpená: Advokátska kancelária Borgulová & Péteriová s. r. o., so sídlom Farská 4, Nitra, a otca:
F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, H., právne zastúpený: JUDr. Mgr. Lukáš Grežďo, advokát
so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 4647/1, Topoľčany, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 22. mája 2025 č.k.

55P/182/2024-130, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e,
v napadnutom výroku III. rozsudok m e n í tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od
29.10.2024 do 10.03.2026 výške 1.649,04 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50
eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia, v napadnutom výroku IV. rozsudok m e n í tak, že otec je oprávnený stýkať
sa s maloletou každú párnu sobotu a nedeľu v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod.

II. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a otcovi odovzdať v stanovenom čase
v mieste bydliska maloletej a otec je povinný po skončení styku maloletú na rovnakom mieste vrátiť.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd zveril maloletú A. do osobnej starostlivosti matky (výrok I.), zaviazal
otca platením výživného v sume 300 eur mesačne, ktorú bude povinný platiť vždy do 20. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky s účinnosťou od 29.10.2024 (výrok II.), zameškané výživné za čas od 29.10.2024

do 31.05.2025 v sume 2.129,04 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 60 eur mesačne spolu s bežným
výživným do rúk matky pod následkom straty výhody splátok (výrok III.), styk otca s maloletým dieťaťom
neupravil (výrok IV.), vyslovil, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok (výrok V.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu
(výrok VI.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 24 ods. 4, 5, § 28 ods. 1 až 3, § 35, § 36

ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vecne súd dôvodil, že matka maloletej sa domáhala
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, keďže s otcom maloletej nežijú od augusta
2024 v spoločnej domácnosti a otec po svojom odchode odmietol prispievať na výživu maloletej. Matka
býva s maloletou v H., musí splácať hypotekárny úver na svoj byt a ďalej spláca aj dlh za otca maloletej.Uviedla tiež, že otec maloletej pracuje celé roky na stavbách brigádne bez TPP ako murár, robí fasády a
podobne, vie si tak podľa jeho slov zarobiť aj 2.000 eur mesačne, avšak napriek tomu, že otec peniaze
vždy mal, nikdy jej riadne neprispieval na domácnosť a maloletú. Preto matka, aj vzhľadom na potreby

maloletej, ktorá je žiačkou 6. triedy, žiadala určiť otcovi vyživovaciu povinnosť na dieťa v sume 300 eur
mesačne. Pokiaľ ide o styk otca s maloletou, matka im v stretávaní nebráni, avšak otec o stretnutia s
maloletou nemá záujem, preto matka styk upraviť nežiadala. Otec pred súdom uviedol, že nesúhlasí so
zverením maloletej matke, chce striedavú osobnú starostlivosť, matke neprispieval, lebo na tom neboli
dohodnutí, s matkou nekomunikuje. Na informatívnom stretnutí rodičov konanom dňa 03.02.2025 na

súde rodičia dospeli k čiastkovej dohode, kedy matka uviedla, že sa bude sťahovať s maloletou k svojim
rodičom do E., nakoľko bude musieť predať byť a vyriešiť hypotéku, pričom rodičia sa dohodli na zverení
maloletej do matkinej osobnej starostlivosti, styk otca s maloletou žiadali neupraviť a právo maloletú
zastupovať a spravovať jej majetok budú mať obaja rodičia, v ktorej časti im súd vyhovel.

3. Rodičia sa však nedohodli na výške výživného, matka žiadala výživné 300 eur a otec navrhoval 150

eur mesačne. Súd dokazovaním zistil, že maloletá A. je žiačkou 6. ročníka základnej školy, je zdravá,
matka jej výdavky vyčíslila nasledovne: na stravu v škole 40 eur mesačne, cestovné 15 eur mesačne,
telefón 15 eur mesačne, vreckové 10 eur, oblečenie a obuv približne 50 eur mesačne poistné vo výške
24,02 eur mesačne, výlet 25 eur ročne (alikvotne 2,08 eur mesačne), ZRPŠ 50 eur ročne (alikvotne
4,16 eur mesačne), pomerná časť aktuálneho nájomného vo výške 500 eur/osobu (nájomné vo výške

1.000 eur mesačne : 2 osoby), plus ďalšie výdavky na hygienu, stravu a iné, ktoré matka nevyčíslila.
Matka je zamestnaná v spoločnosti I. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške približne 1.000
eur, aktuálne býva s maloletou v prenajatom byte v H., nakoľko byt, ktorý mala v osobnom vlastníctve
z dôvodu nepriaznivej finančnej situácii predala. Otec je nezamestnaný, neevidovaný na úrade práce,
nemá žiadne zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili vo výkone zamestnania. Má stredoškolské

vzdelanie bez maturity v odbore predavač, táto práca ho však nebaví, v súčasnosti pracuje načierno na
stavbách, výšku svojho príjmu neuviedol ani žiadnym spôsobom nepreukázal. Otec uviedol výdavky na
nájomné vo výške 500 eur mesačne plus nevyčíslené výdavky na stravu a oblečenie.

4. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z príjmových a majetkových pomerov oboch rodičov,

odôvodnených výdavkov na maloletú a prihliadol aj na rozsah starostlivosti o maloletú A., ktorú
zabezpečuje v plnej miera iba matka, styk maloletej A. s otcom sa aktuálne uskutočňuje len v trvaní pár
hodín do týždňa. Otec v súčasnosti neprispieva matke na výživu maloletej žiadnou sumou, všetky jej
náklady platí matka, pričom na týchto výdavkoch sa majú podieľať obaja rodičia spoločne, pokiaľ je to
v ich možnostiach, a ak sú tieto výdavky primerané, nie nadhodnotené alebo zbytočne neúčelné a je

to v záujme maloletej. Súd mal na základe vykonaného dokazovania preukázané objektívne mesačné
výdavky na maloletú spolu vo výške 660,26 eur mesačne a tieto súd považoval za odôvodnené výdavky
matky spojené s výživou a starostlivosťou o maloletú A.. Keďže otec sa na osobnej starostlivosti o
maloletú A. žiadnym spôsobom nepodieľa, musí to čiastočne vyvážiť finančným plnením. Súd bol
povinný skúmať aj potenciálne zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča, a na základe toho

zohľadnil pri výpočte výšky výživného tú skutočnosť, že ak by bol otec zamestnaný či už v odbore
predavač alebo vykonávaním stavebných prác, mohol by na základe potenciálnych ponúk na webovom
portáli I. dosahovať mesačný príjem vo výške 1.700 - 2.000 eur v hrubom, t. j. približne 1.283 až 1.494
eur v čistom. Ako mal súd preukázané z výpovede otca, otec je zdravý, schopný pracovať, dokáže si
brigádami privyrobiť na všetky svoje výdavky, avšak ako otec uviedol, nechce sa oficiálne zamestnať.

Súd postupoval pri výpočte výšky výživného v zmysle metodických tabuliek MS SR, t. j., že otcovi
prináleží platiť výživné na maloletú vo výške 22 % z príjmu. V prípade, ak by otec riadne zamestnaný,
mohol by potenciálne dosahovať čistý priemerný mesačný príjem vo výške približne 1.388,50 eur
(priemerný čistý mesačný príjem vyššie uvedených pracovných ponúk - 1.283 + 1.494/2 = 1.388,50 eur).
Skutočnosť, že sa nechce oficiálne zamestnať a dosahovať tak pravidelný mesačný príjem nemôže byť

v neprospech maloletej. Súd preto určil otcovi vyživovaciu povinnosť v takej výške, ktorú by bol schopný
uhrádzať z tohto potenciálneho čistého príjmu , kedy suma výživného 22 % predstavuje 305,47 eur, súd
však aj s ohľadom na návrh matky určil otcovi maloletej výživné vo výške 300 eur. Po ustálení všetkých
objektívnych a vyčíslených mesačných výdavkov matky na starostlivosť o maloletú v sume približne 660
eur mesačne, a s prihliadnutím na prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne, ktorý čiastočne pokrýva

potreby maloletej, považoval v danom prípade sumu výživného vo výške 300 eur mesačne za primeranú
jednak veku a odôvodneným potrebám maloletej, ako aj potenciálnym možnostiam a schopnostiam otca.
Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej od podania návrhu na súd, čím otcovi vznikol za časod 29.10.2024 do 31.05.2025 dlh vo výške 2.129 eur, ktorú sumu mu súd povolil splácať v mesačných
splátkach po 60 eur. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletej a to voči výroku II., III. a IV.
namietajúc nesprávnosti v skutkových zisteniach a právnom posúdení veci. Otec namieta výšku
výživného určenú súdom v sume 300 eur mesačne s poukazom na to, že samotná matka na
informatívnom stretnutí požadovala výživné 250 eur a otec navrhoval 150 eur. Ďalej poukázal na to, že
skutočnosti uvádzané matkou v návrhu, sa zmenili, matka už predala byt v H., vyplatila si staré dlhy aj

hypotekárny úver, pričom sa presťahovala aj s maloletou a otcovi nepovedala adresu, čím mu zamedzila
výkonstykusmaloletouA..Otectiežpoukazujenapredraženýprenájombytu,ktorýsimatkaprenajímala
v mesiacoch máj (za 1.000 eur) a v mesiaci jún 2025 (za sumu 1.500 eur), súd v tomto smere nevykonal
dostatočné dokazovanie a nezistil z akých zdrojov matka vzhľadom na jej pomery dokázala uhradiť
takýto podozrivo vysoký prenájom za obdobie 1,5 mesiaca. Počas súdneho konania došlo teda k zmene
bydliska matky aj maloletej A., ktoré sa odsťahovali z predraženého bytu v H. a od 01.07.2025 by mali

bývať v obci B. E., okres Šaľa. V tejto súvislosti odvolateľ tiež namieta miestnu príslušnosť Okresného
súdu Nitra, ktorá už podľa neho nie je, ale je daná miestna príslušnosť Okresného súdu Galanta,
čo súd neskúmal a preto odvolateľ podáva námietku miestnej príslušnosti súdu. Ďalej poukazuje na
to, že zmenou bydliska maloletej došlo aj k zmene jej školského zariadenia, o čom ho matka takisto
neinformovala, zároveň nie sú tým preukázané aktuálne výdavky maloletej na školu, dochádzku do

školy, stravné v škole, rodičovský príspevok a pod., takisto nie sú preukázané výdavky matky súvisiace
s aktuálnym bývaním a stravou. Otec nevie kde matka pracuje a s akým príjmom, odôvodnenie rozsudku
už nie je aktuálne.

6. Odvolateľ ďalej namietal, že z odôvodnenia rozsudku nevyplýva ako súd dospel k sume 300 eur

výživného, keďže otec žiadny príjem zo závislej činnosti nevykonáva. Jasne súdu uviedol, že pracuje
iba brigádnicky na stavbách, privyrába si a má maximálne na úhradu svojich nevyhnutných výdavkov.
Na výživu maloletej A. je ochotný prispievať sumou 150 eur. Otec nemá príjmy 2.000 eur ako si to
myslí matka. Skutočnosť, že by bol zamestnaný v odbore predavač alebo vykonával stavebné práce, mu
nebola nijako preukázaná, súd nemá preukázané, aký má otec príjem, pričom je absolútne neprijateľné

aby vychádzal zo stránky I., keďže ide o čiste teoretickú výšku predpokladanej mzdy. Rovnako otec
vytýka súdu, že nevzal pri rozhodovaní do úvahy skutočnosť, ktorú uviedol na pojednávaní a síce, že
dal maloletej v roku 2025 k jej sviatku 52 eur a na Veľkú noc 70 eur a ani správanie matky k nemu ako
k otcovi, ktorá s ním nekomunikuje a bráni mu v styku s maloletou A. a o maloletej ho neinformuje.

7. Odvolateľ napokon napáda aj výrok IV., ktorým súd neupravil jeho styk s maloletou. Matka sa
s maloletou odsťahovala do iného okresu a znemožnila mu tak stýkať sa s maloletou, ktorú dovtedy
každé ráno vodil do školy a trávil s ňou aspoň takto čas. Matka s ním vôbec nekomunikuje a tiež navádza
maloletú aby s ním nekomunikovala. Otec preto touto cestou podáva návrh na úpravu styku s maloletou
A. nakoľko je toho názoru, že matka robí všetky kroky, aby otca odstrihla od maloletej. Otec ako prílohu

odvolania doložil screenshot o tom, ako s ním maloletá A. aktuálne komunikuje. Otec sa však chce
s maloletou stretávať v pravidelných intervaloch a vie sa autom dostaviť do B. E., napr. každú nepárnu
sobotuanedeľupočasdňaakoajškolsképrázdniny,Vianoce,aleboVeľkúnoc.Otecjetiežpresvedčený,
že ak dôjde k úprave styku otca s maloletou, bude to dôvodom na zmenu názoru súdu pri určovaní výšky
výživného. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.

8. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu považovala napadnutý rozsudok za správny a navrhla
ho potvrdiť. Matka považuje odvolanie voči výroku IV. za prekvapivé a nedôvodné, pretože tento výrok
odráža rodičovskú dohodu z ktorej súd vychádzal, preto súd v konaní uvedenú otázku ani neriešil.

Otec v priebehu konania totiž súhlasil so zverením maloletej do starostlivosti matky a nežiadal upraviť
jeho styk s maloletou, nakoľko matka tomuto nikdy nebránila a nerobí tak ani po vydaní rozsudku.
Pokiaľ ide o výživné, matka považuje súdom vykonané dokazovanie za dostatočné. Matka predložila
súdu všetky doklady, ktoré v čase vydania rozhodnutia mala k dispozícii na preukázanie jej aktuálneho
stavu. Nemožno preto tvrdiť, že by súd nedostatočne zistil skutkový stav. Súd správne vychádzal

z potencionality jeho príjmov, ktoré otec počas konania zámerne tajil. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že
došlo k zmene školského zariadenia maloletej, toto sa nezakladá na pravde, nakoľko v čase vydania
rozhodnutia maloletá A. navštevovala Základnú školu H. B. J. H. a to bol aj dôvod, prečo matka musela
po predaji svojho bytu ostať do konca školského roka bývať v H., teda aby maloletá mohla do školypohodlne dochádzať aj sama, nakoľko matka pracuje na zmeny v H.. Uvedené skutočnosti matka riadne
vysvetlila a preukázala, rovnako preukázala všetky svoje majetkové pomery, výdavky aj príjmy. Tvrdenia
otca, že nevie, kde matka pracuje je smiešne a zavádzajúce, nakoľko tieto skutočnosti boli otcovi i súdu

riadne preukázané. Bol to práve otec, ktorý nepreukázal ani svoje príjmy, ani výdavky, hoci sám potvrdil,
že chodí denne do práce. Pokiaľ ide o odvolanie voči výroku III. otec neuviedol, v čom považuje výrok
o zročnom výživnom za nesprávny. Sám otec pritom potvrdil, že doposiaľ matke žiadne výživné neplatil,
lebo čakal na výsledok rozhodnutia súdu, čím potvrdil, že výživné bolo zameškané a preto je tento výrok
správny. Pokiaľ ide o tvrdenie otca, že dal v roku 2025 maloletej k sviatku 52 eur a na Veľkú noc 70

eur , toto neznamená, že išlo o výživné. Matka takéto platby neobdržala a preto nemôžu byť za výživné
považované, navyše tieto tvrdenia otec nepreukázal. Pokiaľ ide o stretávanie otca s maloletou, až do
konca júna 2025 bývala matka s maloletou v H. a otec mal možnosť stýkať sa s ňou kedykoľvek. Napriek
tomu, keď bola matka v práci, otec vôbec nekontaktoval maloletú, ktorá by sa s ním bola rada stretla.
Matka nikdy v ich stykoch nebránila a vzhľadom k veku dieťaťa si stretnutia dohadovali otec s maloletou,
o čom potom dcéra informovala matku. Ani po presťahovaní sa do B. E., kde žijú matkini rodičia a ktorú

adresu otec veľmi dobre pozná, matka nebráni otcovi v návštevách A., on však o to záujem nemá a do
dňa podania tohto vyjadrenia (pozn. súdu: vyjadrenie matky bolo podané 08.08.2025) maloletú ani raz
nenavštívil. Nie je preto dôvodné určovať ich styk, nakoľko vzhľadom k veku maloletej a postoju matky,
ktorá otcovi v stretávaní nebráni, nie je dôvod toto upravovať. Pokiaľ ide o dôvod prečo sa matka musela
odsťahovať prechodne k rodičom, tento súdu uviedla. Boli to práve jej finančné problémy, do ktorých

sa dostala v dôsledku ľahostajnosti otca a toho, že rodinu finančne nepodporoval. Robil dlhy, ktoré mu
matkapomáhalaplniťazadlžovalajjuakopartnerku,čoboloajdôvodomichrozchodu.Matkaakoriadne
zamestnaná žena s jediným príjmom nevedela naďalej platiť hypotéku, nájom, energie a navyše sama
vyživovať dcéru a seba. Na základe uvedeného matka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako správny potvrdil.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), vzhľadom k potrebe zopakovania a doplnenia dokazovania
nariadil v zmysle § 385 ods. 1, v spojení s § 383 CSP vo veci pojednávanie, na ktorom zopakoval
a doplnil dokazovanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie
je treba vzhľadom na zistený skutočný stav veci čiastočne zmeniť.

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola úprava výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletému dieťaťu. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na obsah preskúmavaného
rozsudku a argumenty otca predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol
správne, keď určil otcovi vyživovaciu povinnosť počnúc dňom 29.10.2024 na maloletú v sume 300 eur
mesačne a zároveň uložil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 60 eur aj nedoplatok na zročnom

výživnom (výroky II., III.), ako aj výrok IV, ktorým súd rozhodol, že styk otca s maloletou neupravuje.

12. Ako prvé odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnenú námietku miestnej nepríslušnosti z dôvodu,
že matka s maloletou sa presťahovala z H. do okresu Šaľa, čím má podľa odvolateľa byť daná miestna
príslušnosť Okresného súdu Galanta. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods.

1, 2 CSP, podľa konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje
podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania, pričom
podľa § 112 ods. 1 CMP, na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je miestne príslušný
súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným
zákonným spôsobom. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že pre založenie miestnej príslušnosti sú teda

rozhodujúce okolnosti v čase začatia konania a zákon výslovne hovorí, že ak bol súd v čase začatia
konania príslušným konať, trvá jeho príslušnosť, i keď sa v jeho priebehu zmenili okolnosti rozhodujúce
pre určenie príslušnosti. Vychádza sa tu zo zásady perpetuatio fori. Je preto irelevantné, či sa matka
v priebehu konania presťahovala s maloletou do obvodu iného súdu, keďže v čase začatia konania
bývali v H., čím bola založená miestna príslušnosť Okresného súdu Nitra a táto trvá naďalej.

13. Pokiaľ ide o výživné, odvolací súd nemal dôvod nestotožniť sa s podstatnou časťou argumentácie
súdu prvej inštancie, pojatej v príslušnej časti odôvodnenia rozsudku týkajúcej sa určenia výživného.
Aj po doplnení dokazovania v odvolacom konaní sa potvrdila správnosť skutkových zistení súdu prvejinštancie potrebných na rozhodnutie o výške výživného ako aj správnosť jeho právneho posúdenia veci
v uvedenej otázke, najmä pokiaľ ide o nutnosť aplikácie ustanovenia § 75 ods. 1, veta druhá Zákona
o rodine v otázke posudzovania schopností a možností otca maloletej.

14. Vychádzajúc z obsahu odvolania, podľa názoru odvolateľa súd nedostatočne, resp. nesprávne zistil
skutkový stav, vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a vyvodil nesprávne závery ohľadom možností
a schopností otca. Výška bežného výživného je podľa neho neprimerane vysoká a pokiaľ ide o zročné
výživné, súd nezapočítal finančné plnenia, ktoré otec maloletej poskytol k sviatkom.

15.Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ale v časti určenia výživného nezistil v postupe
prvoinštančného súdu žiadne pochybenie, ktoré by viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu v merite veci.

16. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(1) Obaja rodičia prispievajú na

výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.(2) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.(4)

17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

18. Z ustanovení § 62 a § 75 Zákona o rodine vyplýva, že na strane povinného súd prihliada na jeho
schopnosti a tiež možnosti, zohľadňuje jeho majetkové pomery a to, či má aj iné vyživovacie povinnosti.
Pri výživnom teda nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich potenciálne
zárobkové a majetkové možnosti. Je totiž povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné

zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia ich výživy. Pri uplatnení princípu potenciality príjmov osoby povinnej platiť výživné
oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase
vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov tzn. príjmov, ktoré povinný potenciálne
mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho

zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný
svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktoré ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (viď závery NS SR v rozhodnutí

sp. zn. 3Cdo 236/2018).

19.Vkonaníbolopreukázané,žeoteclegálneniejesícezamestnaný,alepodľajehovlastnýchvyjadrení
si zarába načierno nepravidelnými brigádami v oblasti stavebníctva. Uvedené zistenia prvoinštančného
súdu boli potvrdené aj dokazovaním vykonaným odvolacím súdom, kedy otec uviedol, že chodí naďalej

na fušky po stavbách niekedy raz, niekedy dvakrát za týždeň, za mesiac, nevie presne povedať. Keď mu
zavolá kamarát, že potrebuje pomoc, tak ide, okrem toho má príjem z dvoch dohôd o pracovnej činnosti,
uzavretých dňa 09.12.2025 a dňa 03.03.2026, z jednej dohody sa mu podarí zarobiť okolo 200 eur,
z druhej dohody tiež okolo 200 eur, čiže spolu okolo 400 eur. V zime mal príjmy slabé, celkové príjmy mal
okolo 600 eur vrátane príjmov z dohôd. Otec od augusta 2024 býva v podnájme v H. v dvojizbovom byte,

kde platí 500 eur mesačne, žije sám, iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej A. nemá. Je nemajetný,
auto nemá. Ako svoje ďalšie výdavky otec uviedol stravu a telefón cca 10 eur mesačne. Otec tiež fajčí,
asi 4 až 5 cigariet denne, spotrebuje asi 2 krabičky na týždeň, pričom 2,60 eur stojí krabička. V minulosti
mal svoju firmu, vykonával pomocné stavebné práce a stavebné práce, ale ukončil podnikanie pretože,
ako sa vyjadril, nebolo to dobré. Nad rekvalifikáciou neuvažoval. Na dotaz súdu, prečo ako vyučený

predavač nerobí túto prácu, uviedol, že keby robil predavača, exekútor by mu hneď blokol účet, keďže
má dlžoby na zdravotnom poistení a daniach. Otec súdu potvrdil, že legálne nepracuje z dôvodu, aby mu
na príjmy nesiahol exekútor. Na dotaz súdu, z čoho žil, keď platil z takéhoto príjmu nájomné aj výživné,
otec uviedol, že sa dá aj od kamarátov požičať a podobne.20. Z otcom predloženej Dohody o pracovnej činnosti uzavretej dňa 09.12.2025 vyplýva, že otec pre
zamestnávateľa K. D., H. vykonáva prácu šoféra v rozsahu maximálne 10 hodín týždenne od 10.12.2025

do 10.11.2026, dohodnutá odmena je 5,356 eur za hodinu, pričom otec predložil aj výplatné lístky
za január a február 2026, podľa ktorých v januári takto dosiahol čistú mzdu 195,35 eur a vo februári
čistú mzdu 112,35 eur. Z Dohody o pracovnej činnosti uzavretej dňa 03.03.2026 vyplýva, že otec pre
zamestnávateľa A. D. D., G. vykonáva pomocné práce v období od 04.03.2026 do 31.12.2026, v rozsahu
maximálne5hodíntýždenne,dohodnutámzdajevovýškeminimálnehomzdovéhonárokupre1.stupeň.

21. Matka v odvolacom konaní potvrdila, že po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie sa s maloletou
presťahovala k svojim rodičom do B. E. a doložila súdu čestné vyhlásenie svojho otca o sume 100 eur,
ako výške nákladov na bývanie, ktoré platí matka rodičom. Uviedla, že sa snažila ostať žiť aj pracovať
v H., ale nakoľko mala veľké dlhy, musela predať byt, pretože sa dostávala do takých platobných
situácií, že by bola voči nej vedená exekúcia, takže presťahovanie k rodičom bolo nevyhnutné. Otec

so zmenou školy maloletej súhlasil, pričom matka predložila súdu potvrdenie, z ktorého vyplýva, že
maloletá navštevuje 7. triedu základnej školy v B. E.. Pokiaľ ide o zamestnanie, matka ho nezmenila,
zotrvala pracovať v H. J. D.. I., nakoľko práca, ktorú vykonáva je pre ňu vhodná, už je vedúca zmeny.
Keďže pracuje na zmeny a musí dochádzať do H., pričom do E. nie sú spoje, musela si zakúpiť motorové
vozidlo za 17.000 eur, čo bol podľa nej skutočne nutný výdavok, nechcela kúpiť auto, ktoré by musela

každú chvíľu dávať opravovať, potrebuje ho na denné dochádzanie tak, aby jej vydržalo bez zbytočných
ďalších výdavkov. V súvislosti s dochádzaním a parkovaním má matka mesačné náklady minimálne 200
eur, ktoré by síce inak možno nemusela mať v H., tam by však zase mala vyššie náklady na bývanie.
Výdavky maloletej predstavujú stravu 250 eur mesačne (v čom je zahrnutá aj strava v škole), oblečenie
100 eur mesačne, drogéria 50 eur mesačne (to je spoločne matkina drogéria aj s maloletou, väčšia

polovica z toho je maloletej), 45 eur telefón maloletá (v tom sú zahrnuté nielen prevolané hovory, ale
aj postupné splácanie telefónu), úrazová poistka 24 eur mesačne, ZRPŠ cca 4 eurá mesačne (50 eur
ročne), matka jej zakúpila školskú tašku za 60 eur, lyžiarsky výcvik stál 250 eur a lyžiarska výstroj 430
eur, darček k meninám stál 144 eur. Matka považuje vzhľadom na výdavky maloletej výživné v sume
300 eur za primerané, keďže otec jej nič nekupuje, nepodieľa sa na žiadnych mimoriadnych výdavkoch.

Matka má iba príjem zo zamestnania spolu s daňovým bonusom a prídavky na maloletú vo výške 60
eur, navyše otec platby v zásade posiela po splatnosti, takže sa matka nevie na ne dobre spoľahnúť.

22. Z potvrdenia zamestnávateľa matky vyplýva, že za rok 2025 dosahovala priemerný čistý mesačný
príjem 1173,93 eur. Matka preukázala listinnými dôkazmi ňou uvádzané výdavky maloletej (okrem

bežných výdavkov na stravu, ošatenie, drogériu).

23. Odvolací súd, vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
správne posúdil schopnosti a možnosti rodičov ako aj odôvodnené potreby maloletej. Vzhľadom na
prístup otca k obstarávaniu príjmov je zrejmé, že v danom prípade bolo namieste aplikovať u neho

ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Odvolací súd sa plne stotožnil s názorom prvoinštančného
súdu, že úmyselným vyhýbaním sa legálnemu zamestnaniu zodpovedajúcemu jeho vzdelaniu či
pracovnej praxi, sa otec sám vlastnou vinou pripravil o pracovný príjem, ktorý by inak mal možnosť
dosahovať a skutočnosť, že primeraný príjem nedosahuje, nemôže ísť na úkor maloletého dieťaťa, ktoré
je odkázané výživou na svojich rodičov. Súd prvej inštancie správne preto ustálil potencionálny príjem

otca vo výške 1.388,50 eur, keď vychádzal z priemerného príjmu vypočítaného zo súdom zistených do
úvahy prichádzajúcich pracovných ponúk (predavač alebo vykonávanie stavebných prác) zverejnených
na webovom portáli I.. Aj podľa názoru odvolacieho súdu by otec takýto príjem mohol dosahovať,
pokiaľ by reflektoval na voľné a dostupné pracovné pozície ponúkané na pracovnom trhu. Súd prvej
inštancie preto postupoval správne, keď neprihliadal na otcom tvrdené nízke príjmy z príležitostných

brigád a vychádzal z potencionálneho príjmu, ktorý by otec mohol dosahovať, pokiaľ by sa legálnej
práci nevyhýbal z dôvodov, ktoré nemožno považovať v žiadnom prípade za ospravedlniteľné (únik pred
exekučnými zrážkami). Žiada sa dodať, že na správnosti vyššie uvedených záverov prvoinštančného
súdu nič nemení ani to, že medzičasom otec uzavrel dve dohody o pracovnej činnosti, keďže jednak
nevyužívajú pracovnú kapacitu otca (ide len o pár hodín týždenného pracovného času) a jednak

nezabezpečujú otcovi primeraný príjem zodpovedajúci jeho možnostiam a schopnostiam.

24. Pokiaľ teda otec v odvolaní vytýkal súdu, že vychádzal iba z teoretickej výšky predpokladanej mzdy,
pričom ale on jasne súdu uviedol, že žiadny príjem zo závislej činnosti nemá a pracuje iba brigádnickyna stavbách, z čoho má maximálne na úhradu svojich nevyhnutných výdavkov, takáto námietka je
nedôvodná.Zákonorodinetotižprávenauvedenésituácieukladásúdupovinnosťaplikovaťustanovenie
§ 75 ods. 1. Prvoinštančný súd sa celkom nepochybne okolnosťami prípadu ako aj tvrdeniami otca

zaoberal a pri rozhodovaní o výživnom ich aj zohľadnil a to aplikujúc princíp potencionality jeho príjmov,
ktorý postup bol plne v súlade so zákonom i judikatúrou najvyššieho súdu. Pri uplatnení princípu
potencionalitypríjmovosobypovinnejplatiťvýživnésúdtotižneprihladialennaskutočné(faktické)príjmy
povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov,
to znamená príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,

schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu
práce.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedeného právneho názoru je v prejednávanej veci zrejmé, že na strane
povinného otca maloletej bolo dôvodné neprihliadať len na jeho skutočné príjmy, ale na príjmy
potencionálne, ktoré celkom nepochybne nedosahuje len z účelových dôvodov. Zistenia, ku ktorým

dospel súd ohľadom možností a schopností povinného tak postačujú na prijatie záveru, že výživné
v sume 300 eur nie je neprimerane vysoké, ako to tvrdí v odvolaní otec, keď určená výška výživného
je stanovená v zmysle rozhodovacej praxe tunajšieho krajského súdu, podľa ktorej sa obvykle výživné
stanovuje v rozsahu od 20% do 30% z priemerného čistého mesačného príjmu povinného na všetky
výživou odkázané osoby s prihliadnutím na osobitosti každého prípadu (vek dieťaťa, jeho zdravotný

stav, prípadné mimoriadne výdavky, podiel osobnej starostlivosti o dieťa a podobne), čo v danom
prípade predstavuje cca 22% z potencionálneho príjmu otca na maloletú A., okrem ktorej otec inú
vyživovaciu povinnosť nemá. Zároveň ide o sumu výživného, ktorá sa javí ako primeraná i s ohľadom na
Metodiku pre výpočet výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá je síce materiálom
odporúčacieho charakteru, jeho zámerom je však zjednocovať procesné postupy a rozhodovaciu

prax súdov v rodinnoprávnej agende, pričom z tejto metodiky vyplýva, že v prípade existencie jednej
vyživovacej povinnosti ako má povinný, predstavuje primerané výživné na dieťa vo veku maloletej
A. podiel z jeho priemerného čistého mesačného (potencionálneho) príjmu práve vo výške 22%. I
z uvedeného je zrejmé, že aj pokiaľ súd berie do úvahy ako pomocné kritérium uvedenú metodiku, bolo
treba námietky odvolateľa vyhodnotiť ako nedôvodné. Odvolací súd uzatvára, že výživné stanovené

súdom prvej inštancie vo výške 300 eur je zodpovedajúce tak odôvodneným potrebám maloletej, ako
aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča, berie do úvahy mieru osobnej starostlivosti o dieťa,
pričom zároveň zohľadňuje skutočnosť, že otec sa inak než platením súdom určeného výživného na
potrebách maloletej nepodieľa.

26. Pokiaľ ide o argumentáciu odvolateľa smerujúcu voči výroku o zročnom výživnom, keď otec je toho
názoru, že súd mal pri výpočte nedoplatku na výživnom zohľadniť ním poskytnuté finančné plnenia
maloletej a síce sumu 52 eur, ktorú dal maloletej v roku 2025 k jej sviatku a tiež sumu 70 eur, ktorú jej
dal na Veľkú noc, odvolací súd takúto námietku otca neuznal. Je tomu tak z dôvodu, že uvedené sumy
(odhliadnuc od toho, že otec ich poskytnutie nepreukázal) boli poskytnuté dcére ako dar ku konkrétnemu

sviatku a nie ako finančný príspevok na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, za ktorý by bolo možné
požadovať taký finančný príspevok, ktorý by bol poskytnutý matke ako rodičovi, k rukám ktorého sa
výživné platí. Odvolací súd však prejednal i správnosť vyčísleného nedoplatku ku dňu vyhlásenia jeho
rozsudku a vzhľadom na medzičasom uhradené sumy tento zmenil tak, ako vyplýva z výroku I. Mal
preukázané, že pokiaľ ide o platby výživného za trvania tohto súdneho konania, tieto podľa vyjadrenia

matky platí otec vždy oneskorene, a v súčasnosti prebieha preto exekúcia na vymoženie výživného.
Matkauviedla,ževšetkyplatbyodotcaevidujeasúduzaložiladospisulistinnédôkazypreukazujúceako
otec uhrádzal súdom určené výživné. Takto upresnila, že dlh otca na výživnom predstavuje k dnešnému
dňu sumu 2.009,04 eur (t.j. sumu, ktorú matka aj uvádza ako zostávajúcu dlžnú sumu v liste zo dňa
09.02.2026, adresovanom súdnej exekútorke JUDr. Petre Hadina vo veci 334EX800/2025, ktorý doložila

súdu ako dôkaz), avšak ponížený o ďalšiu sumu 360 eur, ktorú otec medzičasom na výživnom ešte
zaplatil. Otec maloletej tieto skutočnosti uvádzané matkou potvrdil. Súd tak ustálil v zmysle výpovedí
účastníkov konania dlh otca na zročnom výživnom za obdobie od 29.10.2024 do 10.03.2026 výške
1.649,04 eur a tento povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 eur splatných spolu s bežným
výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

27. Otec sa odvolal aj voči výroku IV. rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúceho sa úpravy jeho
styku s maloletou, a v tejto časti odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, odvolacích
námietok otca, obsahu spisového materiálu a po doplnení dokazovania dospel k odlišným záveromnež prvoinštančný súd. Dôvodom je hlavne skutočnosť, že od vyhlásenia rozhodnutia vo veci súdom
prvej inštancie sa pomery v rodine zmenili takým spôsobom, že je potrebné autoritatívne upraviť styk
otca s maloletou.

28. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú
zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa
musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí.

29. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

30. Odvolací súd pripomína, že právo rodičov vychovávať svoje dieťa a starať sa oň je garantované
článkom 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ak je dieťa zverené do starostlivosti jedného z rodičov,
právo styku rodiča s dieťaťom kompenzuje právo mať dieťa u seba a zabezpečovať jeho výchovu

prostredníctvom osobnej starostlivosti. Uvedené právo vyplýva aj z viacerých ustanovení Dohovoru
o právach dieťaťa, ktorý súčasne garantuje dieťaťu právo na udržiavanie pravidelného osobného
kontaktu s obidvoma rodičmi (ak dôjde k rozpadu rodiny). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva
Štrasburgu zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a
dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním, ako aj prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek

vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča.

31. Dieťa má teda zákonom garantované právo byť vychovávané oboma rodičmi, a to aj v prípade, ak
rodičiaspolunežijú.Ajrodič,ktorémudieťanebolozverenédostarostlivostimusímaťpretozabezpečenú
možnosť v primeranom rozsahu podieľať sa na výchove dieťaťa, osobne sa o dieťa starať a budovať

citové a rodinné väzby s ním, nakoľko stále zostáva rodičom so všetkými právami a povinnosťami z
tohto vzťahu vyplývajúcimi. Svoje právo vychovávať dieťa realizuje rodič predovšetkým prostredníctvom
stretnutísdieťaťom.Zuvedenéhodôvodusúdrozhodujúcivoveciúpravyrodičovskýchprávapovinností
k maloletým deťom musí vždy dôsledne rešpektovať právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a jeho právo na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného

styku s obidvomi rodičmi ako je zakotvené v § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Pri rozhodovaní súd musí teda
vždy dbať na zachovanie vzťahu dieťaťa k obidvom rodičom a vždy prihliadať na jeho záujem, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Je pritom treba mať na zreteli, že
akákoľvek deformácia vzťahu medzi rodičom a dieťaťom v dôsledku odcudzenia sa neskôr len ťažko

napráva. Aj v súdenej veci je preto nepochybne v záujme maloletej A., aby udržiavala rodinné zväzky
s odlúčeným rodičom, teda otcom.

32. Z vyjadrení matky pritom vyplynulo, že do času, kým matka s maloletou bývala v H., otec sa
s maloletou pravidelne stretával a to spravidla tak, že každé ráno ju vozil do školy a potom ju ohlásil

večer okolo 19.00 hod., alebo 18.00 hod. keď matka bola v práci a vtedy sa s maloletou stretol tak
na 2 hodiny, čo bolo cca 3 až 4 krát do týždňa podľa toho, ako matka pracovala. Maloletá pozná
domácnosť otca (i keď matka uviedla, že dcéra jej povedala, že sa jej tam nepáčilo, že sa tam necíti
dobre). Z dokazovania vyplynulo, že po presťahovaní sa matky s maloletou do B. E., došlo k prerušeniu
vzťahov medzi maloletou a otcom. Maloletá podľa vyjadrenia matky spočiatku s otcom komunikovala

telefonicky, ale potom sa dcére pokazil telefón, ani ho už nechcela dať do poriadku a povedala, že nemá
záujem viac s otcom komunikovať a v súčasnosti už k otcovi ani nechce chodiť, pričom matka ju k tomu
nemieni nútiť. Aktuálne už spolu ani nekomunikujú. Otec pritom má záujem s maloletou sa stretávať
a podieľať sa na jej starostlivosti. Súdu uviedol, že presťahovanie matky narušilo jeho styky s dcérou,
pretože rodičia spolu vôbec nekomunikujú. Otec maloletú odvtedy nenavštívil, pretože vzťahy medzi

matkou a otcom sú zlé, rovnako otec má zlé vzťahy aj s matkinými rodičmi. Preto jediné, čo otec urobil
bolo, že párkrát volal s riaditeľkou školy. Do školy ju navštíviť nešiel, aj nad tým rozmýšľal, ale nevedel,
či je to správne riešenie. Nemieni dcéru stresovať ani jej niečo vyčítať, chce ju však vídať. Naposledy
sa s ňou stretol XX.XX.XXXX na jej narodeniny, to ešte bývali v H.. Od 15. augusta si dcéra s otcom užvôbec nepíše, otec sa aj snažil, ale nemá už jej nové telefónne číslo, ktoré nemal kde zistiť. Naposledy
mu dcéra písala, že sa na neho hnevá, lebo podal toto odvolanie aj s návrhom na ich úpravu styku. Matka
súdu potvrdila, že rodičia spolu vôbec nekomunikujú a aktuálne ani maloletá s otcom už nekomunikuje

a odmieta ho vídať. Matka je toho názoru, že maloletá je už dosť stará na to, aby ju matka nenútila,
pokiaľ ona sama sa nechce s otcom stýkať, takže matka jej nemieni nič prikazovať.

33. Súd tak mal preukázané, že medzi maloletou A. a jej otcom boli dobré citové väzby, ktoré narušila
až matka tým, že sa odsťahovala s maloletou k svojim rodičom, čím zamedzila dovtedy pravidelným

kontaktom otca s dcérou a to bez toho, aby následne vyvinula akúkoľvek iniciatívu smerujúcu
kudržiavaniuexistujúcichcitovýchväziebmaloletejsotcom.Matkasjejrodičmiprechovávajúvočiotcovi
hostilné postoje a tieto nepochybne preberá aj maloletá A., ktorá je v matkinej osobnej starostlivosti,
pričom z matkou prezentovaného postoja možno vyvodiť, že obnoveniu ich vzťahov nemieni byť
nápomocná, odvolávajúc sa na názor maloletej, ktorá deklarovala aj pred kolíznym opatrovníkom, že sa
s otcom nechce stretávať. Maloletá uviedla okrem iného, že podľa nej jej otec nemá ani jednu pozitívnu

vlastnosť (údajne v otcovej domácnosti v minulosti nachádzala prázdne fľaše od alkoholu, otec sa jej
nevenoval a mal sa pred ňou chváliť mladými frajerkami), uviedla, že ani v čase ich spolužitia nemala
k otcovi blízky vzťah, a že už veľakrát sa v ňom sklamala a nechce mu už šancu ďalej dávať, ale súd
nemohol brať takto vyslovený názor maloletej za určujúci v otázke prípadnej úpravy styku. Aj vyslovené
želania a predstavy maloletého dieťaťa vo veku maloletej A., a to akokoľvek rozumovo vyspelého (ak

by sme aj opomenuli možnosť, že názor dieťaťa býva spravidla do značnej miery ovplyvnený názorom
preferovaného rodiča, v tomto prípade matky) je totiž potrebné aplikovať pri rozhodovaní s istou dávkou
opatrnosti a nie je možné ich bez ďalšieho považovať za jediný návod ako pri úprave pomerov rodiča
s dieťaťom postupovať. Dieťa totiž nedokáže vidieť širšie súvislosti a dôsledky prípadných chybných
rozhodnutí súdu, ku ktorým by takýmto postupom mohlo dôjsť, a ktoré by v konečnom dôsledku veľmi

negatívne mohli zasiahnuť do jeho zdravého vývoja a do práv dieťaťa i rodiča, ktorému nie je zverené
do osobnej starostlivosti. Súd preto

34. Súd preto názor maloletej síce vzal do úvahy, ale vychádzal aj z ďalších skutočností, ktoré v konaní
vyšli najavo ako je uvedené vyššie. Prihliadol tiež na to, že z vykonaného dokazovania nebolo zistené,

že by sa otec voči maloletej dopustil protiprávneho alebo akéhokoľvek iného nevhodného konania,
ktoré by mohlo byť spôsobilé spochybniť jeho rodičovské kompetencie a vhodnosť pravidelných stykov
s dieťaťom. Naopak, bolo treba vychádzať z existencie dobrých vzťahov medzi nimi, ktoré trvali až
do leta 2025, a ktoré udržiavala dobrovoľne aj samotná maloletá a nebránila sa ich pravidelným
a častým osobným kontaktom. Nie je preto namieste podporovať takýto postoj dieťaťa, ktorý sa zmenil

radikálne v podstate bez pričinenia otca odsťahovaním sa k rodičom matky. Je totiž dôležité rešpektovať
nezastupiteľnú úlohu i druhého rodiča v živote dieťaťa, pričom rodič, majúci dieťa v osobnej starostlivosti,
je povinný podporovať pravidelný kontakt dieťaťa s druhým rodičom a nie brániť mu. Matka síce v konaní
tvrdí, že v ich stykoch nikdy nebránila, na druhej strane je zrejmé, že pokiaľ by styky medzi otcom
a maloletou súd ponechal bez konkrétnej úpravy, matka nebude vyvíjať žiadnu iniciatívu smerujúcu k

obnoveniu a podpore ich vzťahov, bez čoho maloletá svoj postoj k otcovi sotva zmení. Zároveň je pre
otca prakticky nemožné, aby s maloletou nadviazal vzťah a tento ďalej rozvíjal, pokiaľ matka, starí rodičia
a napokon aj sama maloletá odmietajú s otcom komunikovať.

35.Bolopretonevyhnutné,abysúdvytvorilprenichdostatočneširokouúpravoustykuadekvátnypriestor

jednak na obnovenie a prehlbovanie ich vzťahu a súčasne i na uplatňovanie výchovného pôsobenia otca
na svoju dcéru a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dcérou. Kontakt rodiča s jeho maloletým
dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, že je potrebné, aby mu
ustúpili niektoré iné záujmy, prípadne oprávnenia dotknutých osôb. I keď v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie sa javilo rozhodnutie súdu v časti úpravy styku ako správne a dôvodné aj vzhľadom

k prejaveným názorom účastníkov konania, keďže v tom čase by úprava styku bola zbytočná, aktuálne
je už nepochybné, že ponechanie styku neupraveného nedostatočne rešpektuje záujem dieťaťa na
udržiavaní a prehlbovaní rodinných zväzkov s odlúčeným rodičom, pretože od leta 2025 sa situácie
veľmi výrazne zmenila. Otec súdu predložil v odvolacom konaní pomerne široký návrh úpravy styku
s maloletou, ale tento v rozsahu v akom bol predložený, nezodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa.

Maloletá odmieta u otca prespávať a dokonca ani v minulosti u neho neprespávala ani netrávila viac dní,
preto súd považoval za vhodné upraviť ich styk zatiaľ bez prespávania avšak zároveň tak, aby aj otec
mohol s dcérou tráviť voľnočasové aktivity počas víkendu. Upravil preto ich styk v rozsahu každej párnej
soboty aj nedele vždy v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod., čím budú mať možnosť tráviť spolu takmercelé dva víkendy v mesiaci, ktoré im poskytnú vhodné predpoklady pre vytvorenie spoločného programu
a prispejú k prehlbovaniu citových väzieb a pocitu spolupatričnosti medzi maloletou a jej otcom. Za
súčasného stavu považuje odvolací súd takto upravený styk za zachovávajúci tak rodičovské práva otca

ako i potrebnú ochranu záujmov maloletej a preto zodpovedajúci najlepšiemu záujmu maloletej A. s tým,
že nič nebráni prípadnému rozšíreniu ich stykov v budúcnosti keď sa pomery zmenia.

36. Vedený týmito úvahami odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II.,
týkajúcom sa bežného výživného podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil,

rozsudok v časti zročného výživného a v časti úpravy styku (výroky III. a IV.) za použitia ustanovenia
§ 388 CSP zmenil a súčasne rozhodol podľa § 52 CMP v spojení s § 396 CSP o trovách konania tak,
že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z.