Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 14C/18/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7126203669
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Huňárová
ECLI: ECLI:SK:MSKE:2026:7126203669.2

Uznesenie

MestskýsúdKošicevsporežalobcu:A.B.C.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom:D.XX,04023Košiceproti
žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Bajkalská
21/A, o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Podanie žalobcu zo dňa 16.08.2025 označené ako „doplnenie správnej žaloby zo dňa 01.02.2025“ o d
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním zo dňa 01.02.2025 označeným ako „Podnet na preskúmanie rozhodnutia
ÚstrednéhoinšpektorátuSlovenskejobchodnejinšpekciesosídlomvBratislavepodč.SK/0128/99/2024
zo dňa 09.12.2024“ domáhal na Okresnom súde Prešov preskúmania zákonnosti predmetného
rozhodnutia. Nakoľko Okresný súd Prešov nie je na konanie vecne a miestne príslušný, postúpil vec
Správnemu súdu v Košiciach ako súdu vecne a miestne príslušnému.

2. Následne podaním zo dňa 16.08.2025 doručil žalobca správnemu súdu podanie označené ako
„doplnenie správnej žaloby zo dňa 01.02.2025“, ktorým doplnil podanie zo dňa 01.02.2025 o tú
skutočnosť, že súčasne s preskúmaním zákonnosti rozhodnutia žiada tiež náhradu škody ako
nemajetkovej ujmy zaplatením 300,- eur ako odškodné.

3. Správny súd v Košiciach uznesením zo dňa 13.01.2026, sp. zn. 4S/5/2025 správnu žalobu odmietol
(I.), žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania (II.) a v časti nárokov uplatnených
žalobcom jeho podaním doručeným Správnemu súdu v Košiciach dňa 16.08.2025 vec postúpil
Mestskému súdu Košice (III.).

4. Nakoľko z predmetného podania nebolo súdu zrejmé, čoho sa žalobca podanou žalobou domáha,

absentoval v ňom žalobný petit, špecifikácia náhrady škody, resp. výšku náhrady nemajetkovej ujmy,
ktorej priznania sa domáha, zároveň z neho neboli zrejmé rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých
si uplatňuje svoj nárok a tiež absentovali listinné dôkazy, resp. doklady preukazujúce uplatnený nárok,
preto súd vyzval žalobcu uznesením zo dňa 12.03.2026, č. k. 14C/18/2026-18, aby vady podania
označené ako „doplnenie správnej žaloby zo dňa 01.02.2025“ v naznačenom rozsahu odstránil. V tomto
uznesení zároveň súd žalobcu náležite a dostatočným spôsobom poučil, akým spôsobom má vady

podania odstrániť a súčasne ho poučil o tom, že ak vytýkané vady podania v lehote určenej súdom
neodstráni a pre uvedené nedostatky nebude môcť pokračovať v konaní, podanie žalobcu odmietne.

5. Na úvod súd konštatuje, že podanie adresované súdu musí spĺňať všeobecné náležitosti podania
stanovené v ust. § 127 Civilného sporového poriadku. Zákonom stanovené náležitosti je potrebné
v podaní uviesť takým spôsobom, aby z obsahu podania jednoznačne vyplývali, prípadne aby ich

bolo možné vyvodiť bez akýchkoľvek pochybností z textu podania. Za vadu podania sa považuje
predovšetkým absencia niektorej obsahovej náležitosti stanovenej zákonom, ako aj neurčitosť alebonezrozumiteľnosť podania. Nezrozumiteľným podaním sa má na mysli také podanie, pri ktorom nie je
možné ani za aplikácie výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie
podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité je také podanie, ktoré vzbudzuje napríklad

pochybnosť o individualizácii veci alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť.

6. Podanie žalobcu nesporne trpí takými závažnými hmotnoprávnymi i procesnými nedostatkami, ktoré
nie je možné ďalším procesným postupom súdu odstrániť a preto ide o taký nedostatok, ktorý bráni
súdu riadne v konaní pokračovať. Predovšetkým súdu nie sú zrejmé skutkové a právne základy nároku,

ktorého sa žalobca mieni domáhať žalobou; pokiaľ ide o sporové konanie, v ktorom sa v plnej miere
uplatňuje zásada dispozičná a kontradiktórnosť konania, nie je úlohou súdu suplovať povinnosť tvrdenia
a povinnosť preukázania právneho a skutkového základu uplatneného nároku, ani zbavovať stranu
sporu (žalobcu) unesenia dôkaznej povinnosti (dôkazného bremena).

7. Civilné sporové konanie je ovládané tzv. prejednacím princípom. To znamená, že za vedenie sporu

aj za jeho výsledok nesú zodpovednosť samotné strany konania. Ďalšou významnou zásadou civilného
sporového konania je koncentračný princíp, podľa ktorého musia strany vykonať určité procesné úkony
v určenom procesnom štádiu, inak nastáva procesná preklúzia, teda strata možnosti tieto procesné
práva neskôr uplatniť. Z ustanovenia § 167 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), podľa ktorého
„Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania, doručí žalobu spolu s

prílohami žalovanému do vlastných rúk“ jasne vyplýva, že v sporovom kontradiktórnom konaní musí
súd dbať na to, aby žaloba obsahovala všetky zákonom požadované základné náležitosti ešte pred jej
doručením žalovanému. Neskoršie štádiá konania, v ktorých môže žalobca uvádzať ďalšie skutočnosti
a označovať ďalšie dôkazy (napríklad podľa § 167 ods. 3 CSP alebo na pojednávaní podľa § 181 ods.
1 a 4 CSP) už neslúžia na odstraňovanie zrejmých a závažných procesných vád žaloby. Ich účelom je

výlučne preukázanie vecnej dôvodnosti a opodstatnenosti žalobného nároku. V tomto štádiu konania už
nemajú nové tvrdenia žalobcu slúžiť na objasňovanie toho, čo a z akého dôvodu žalobca požaduje. Ich
úlohou je len splnenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vo vzťahu k nároku, ktorý musí byť už
v samotnej žalobe jasne vymedzený, riadne individualizovaný a odôvodnený.

8. Žalobca je preto povinný svoj nárok v žalobe presne špecifikovať, individualizovať a konkretizovať.
Predmet civilného sporu totiž zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. „dominus litis“.

9. Platí totiž dispozičný princíp, v zmysle ktorého je súd viazaný žalobou, preto nesmie priznať žalobcovi
niečo iné ako požaduje, ale ani priznať mu síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu

(z iného skutku) než ktorý bol predmetom konania (Najvyšší súd ČR sp.zn.33Cdo 3311/2009).

10. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. II.ÚS 258/05 uviedol, že súčasťou ustálenej
judikatúry ústavného súdu sú rozhodnutia, ktorými ústavný súd prikazuje posudzovať žalobný návrh
prísne, aby mohlo byť riadne rozhodnuté vo veci, ale nie prehnane formalisticky (IV. ÚS 1/02, I. ÚS

139/02, III. ÚS 180/02). V inom svojom rozhodnutí (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 372/2018 z 20. júna 2018) k odstraňovaniu vád podania súdom uviedol, že odstránenie
vád podania zo strany súdu nie je inštitút, ktorý by mal slúžiť na odstránenie pochybení žalobcu, ktoré
nebránia prejednaniu a rozhodnutiu vo veci. Jeho účelom ale nemôže byť ani „pomoc“ súdu adresovaná
strane konania smerujúca k takej úprave jej postupu vo veci, aby bola v konaní úspešná.

11. V zmysle § 127 ods. 1 v spojení s § 132 ods. 1 CSP obligatórnou náležitosťou žaloby je okrem
iných presné, určité a zrozumiteľné označenie, čo sa ňou sleduje a žalobný návrh. Podľa rozhodnutia
Ústavného súdu SR vo veci sp. zn. I.ÚS 192/2015 „žaloba je procesný úkon, ktorým sa žalobca
obracia na súd s návrhom, aby o jeho určitom práve proti určitému žalovanému autoritatívne rozhodol;

predmetom žaloby je tzv. žalobný nárok, ktorého formulácia musí vyplývať z jej obsahu a musí sa
opierať o určitý právny dôvod vyplývajúci zo súhrnu tvrdených skutočností. Tak ako súd nie je spôsobilý
konať a rozhodnúť o podaní, z ktorého nevyplýva návrh na rozhodnutie (absencia petitu), rovnako
nie je spôsobilý rozhodovať ani o navrhovanom petite, ak nie je náležite odôvodnený (absencia
odôvodnenia), ktoré zložky návrhu, t. j. petit aj jeho odôvodnenie, je nevyhnutné vnímať a posudzovať

v ich vzájomnom súzvuku a jednote ako zložky jednoliateho celku (návrhu na začatie konania).
Pri posudzovaní náležitostí podania je ich splnenie potrebné posudzovať s prihliadnutím na znenie
podania ako celku, ktorého jednotlivé elementy sa navzájom dopĺňajú. Avšak v prípade zistenia súdu o
nejasnosti, neurčitosti alebo nezrozumiteľnosti podania, prípadne niektorej jeho zložky v kontexte celéhopodania, súd vyzve navrhovateľa, aby tieto nedostatky doplnil alebo opravil s poučením, že v prípade
neodstránenia týchto nedostatkov, kvôli ktorým nebude môcť pokračovať v konaní o podaní, ktoré by
podľa svojho obsahu mohlo byť návrhom na začatie konania, takéto podanie odmietne. Nepochybne

presný,určitýazrozumiteľnýpetitniejevyjadrenímibaformálnychnáležitostínávrhunazačatiekonania,
ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska)
vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré navrhovateľ sledoval podaním návrhu na začatie konania,
amotívy,dosiahnutiektorýchnavrhovateľvyjadrilazdôvodnilajvodôvodnenísvojhonávrhu.Neúplnosť,
nezrozumiteľnosť alebo nesprávnosť petitu, ktorý nekorešponduje so zvyškom návrhu, najmä s jeho

odôvodnením, spravidla zakladá prvotnú nemožnosť súdu pokračovať v konaní, kým sa tento návrh
neopraví alebo nedoplní, a to na základe výzvy konajúceho súdu“.

12.Spoukazomnauvedenéjudikatórnezávery,podaniežalobcuneumožňujeurčeniečohoanazáklade
akých skutočností sa od žalovaného žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy, absentujú
tie skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre samotné vymedzenie nároku žalobcu, akým spôsobom mal

žalovaný žalobcovi spôsobiť škodu, vrátane nemajetkovej ujmy, či preukázal splnenie predpokladov
zodpovednosti za škodu a pod.

13. Z daného podania nevyplýva základná náležitosť podania potrebná na to, aby sa žalovaný mohol k
takémuto (kvalifikovanému) podaniu (bez potreby právnej kvalifikácie) relevantne vyjadriť s poukazom

na zachovanie práva na spravodlivý proces u oboch sporových strán.

14. Súd svojou aktivitou nemôže za žalobcu dopĺňať skutkový stav a ani ho opätovne vyzývať na
odstránenie vád podania, ktorý postup súdu by viedol k porušeniu zásady rovnosti strán sporu a
kontradiktórnosti konania.

15. Vyššie naznačené závery nasvedčujú tomu, že podanie žalobcu trpí takými vadami, ktoré bránia
súdu o podanom návrhu pokračovať a o ňom rozhodnúť, nakoľko je nezrozumiteľné, neúplné, čím súdu
neumožňuje realizovať ďalšie procesnú úkony v súvislosti s uplatneným návrhom/žalobou, preto súd
podanie žalobcu, ktorý ho napriek výzve súdu nedoplnil, aby o ňom mohol súd v konaní pokračovať, v

súlade s ust. § 129 ods. 3 CSP odmietol.

16. O náhrade trov konania súd vzhľadom na odmietnutie podania podľa § 129 ods. 3 veta pred
bodkočiarkou CSP nerozhodoval, nakoľko žalovanej strane žiadne trovy v konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd
Košice v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).