Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Cdo/107/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414208109
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:8414208109.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu M.., narodeného X.X, zastúpeného advokátom Mgr.
Martinom Černákom, Bratislava, Zochova 5, proti žalovaným 1/ B., zastúpenému spoločnosťou JUDr.
Peter Franko, advokátska kancelária s.r.o., Košice, Námestie osloboditeľov 3/A, IČO: 47254980, 2/ M.,
zastúpenému advokátkou JUDr. Jankou Martonovou, Bardejov, Slovenská 5, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. KK-3C/364/2014, o dovolaní žalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. februára 2024 sp. zn. 9Co/29/2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Kežmarok (teraz Okresný súd Poprad) (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný

súd“) rozsudkom z 15. novembra 2022 č. k. 3C/364/2014-526 rozhodol tak, že:
„I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Žalobu voči žalovanému 1/ z a m i e t a.
III. Žalobu voči žalovanému 2/ z a m i e t a.
IV. Žalovaný 1/ m á n á r o k na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
V. Žalovaný 2/ m á n á r o k na náhradu trov voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

VI. Štátu nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a.“
1.1. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal uložiť žalovanému 1/ povinnosť vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 5.619 eur oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému 1/
krbovú vložku CHOPOK 670/560 + VÝMENNÍK, MODEL 2010 v mieste vykonania diela - drevenica na
parc. č. X. kat. úz. B., ďalej uložiť žalovanému povinnosť na vlastné náklady a vlastné nebezpečenstvo
odstrániť dielo 1 (atypická obstavba teplovodnej krbovej vložky, krbová vložka CHOPOK 670/560

+ VÝMENNÍK, MODEL 2010), ako aj uloženia povinnosti žalovanému 2/ vydať mu bezdôvodného
obohatenie vo výške 2.500 eur. Žalovaných 1/ a 2/ tiež žalobca žiadal spoločne a nerozdielne zaviazať
na náhradu trov konania.
1.2. Skutkovo vo veci ustálil, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola 3. 9. 2010 písomne uzavretá
zmluva o dielo, v zmysle ktorej sa žalovaný 1/ zaviazal zhotoviť pre žalobcu dielo 1 definované v zmluve
ako atypická obstavba teplovodnej krbovej vložky, krbová vložka CHOPOK 670/560 + VÝMENNÍK,

MODEL 2010 s miestom vykonania diela 1 v nehnuteľnosti - drevenica v obci B. v rozostavanom stave
na pozemku parc. č. X. v katastrálnom území B., za čo sa žalobca zaviazal zaplatiť sumu 5.619 eur. Ďalej
ustálil, že po zhotovení diela v lehote stanovenej v zmluve o dielo 1 a jeho protokolárnom odovzdaní
žalobca zaplatil žalovanému 1/ dohodnutú cenu diela 1, ďalej že listom z 12. 09. 2013 reklamoval u
žalovaného 1/ vady diela, a že žalovaný 1/ dňa 03. 10. 2013 vykonal prostredníctvom poverenej osoby
obhliadku diela, pri ktorej konštatoval jeho nefunkčnosť, nevykonanie údržby na vykurovacom telese

a používanie nevhodného paliva na vykurovanie, z dôvodu ktorého žalovaný 1/ vyhodnotil reklamáciu
žalobcu ako neopodstatnenú. Zistené tiež bolo, že listom z 23. 05. 2014 žalobca od zmluvy o dielo 1odstúpil a od žalovaného 1/ žiadal vrátenie sumy 5.619 eur oproti povinnosti žalobcu vrátiť žalovanému
zhotovené dielo 1. Zo zmluvy o dielo 1 zistil, že v jej článku 1 bod 2 zmluvné strany dohodli, že dielo
1 sa vykoná zhotovením obstavby krbovej vložky podľa projektovej dokumentácie, ktorá bola prílohou

zmluvy, a to kachlicami MODERN, glazúra MARINE EFEKT, výrobca KERKOTHERM Košice, izolačné
dosky Superisol, kachliarska omietka RATH, lepidlá ORTNER, FL 06, dymovod BERTRAMS, DARCO
a uzavrel, že dielo 1, tak ako ho definuje zmluva o dielo 1, spočíva vo vykonaní remeselníckych
stavebných prác predstavujúcich obstavbu osadenej krbovej vložky spolu s výmenníkom, a že z tejto
písomnej zmluvy žalovanému 1/ explicitne nevyplýva povinnosť navrhnúť a zrealizovať aj krbovú vložku.

Skutkovo tiež uzavrel, že v rozpore so zmluvou o dielo 1, podľa ktorej čl. VII, bod 2 bolo možné
zmeny zmluvy o dielo urobiť len písomne, si zmluvné strany dohodli realizáciu diela 1 zahŕňajúceho aj
inštaláciu krbovej vložky spolu s výmenníkom, jej napojenie do existujúceho komína a prípravu tohto
diela na jeho pripojenie do ústredného kúrenia objektu zhotovovaného žalovaným 2/. Ďalej konštatoval,
že v reklamačnom konaní vo vzťahu k žalovanému 1/ žalobca označil dielo 1 ako nefunkčné, a že
žalovaný 1/ prostredníctvom ním poverenej osoby pri ohliadke diela konštatoval nefunkčnosť diela

spočívajúcu v celkovom zadechtovaní krbovej vložky a výmenníka, zanesení dymovodov a deflektora
sadzami a škvarou so záverom o nevykonávaní údržby na vykurovacom telese a používaní nevhodného
paliva pri vykurovaní. Na podklade znaleckého dokazovania mal ďalej súd prvej inštancie za to,
že hlavnou príčinou nefunkčnosti krbovej vložky bolo zanesenie spalinových kanálov teplovodného
výmenníka krbovej vložky dechtom a sadzami v miere znemožňujúcej prúdenie spalín cez výmenník,

to všetko vplyvom úplnej absencie kontroly a údržby (čistenia) diela 1. Do konania pribratý znalec
konštatoval, že k intenzite tvorby dechtu prispelo s vysokou pravdepodobnosťou používanie paliva z
ihličnatého dreva a taktiež paliva s vyššou vlhkosťou ako 20 %, a teda že ním posudzované zariadenie
nebolo zo strany žalobcu odborne prevádzkové a taktiež bola zanedbaná pravidelná kontrola a údržba
vykurovacieho zariadenia, hlavne komína a krbovej vložky. Súčasne nepovažoval za preukázané, že

dielo 1 má vady, ktoré v odstúpení od zmluvy definoval žalobca (opačné napojenie dymovodu, kde
decht z komína a dymovodu vyteká na vložku, nevhodná akumulačná nádrž pre objekt drevenice,
nedostatočne silná elektrická špirála v nádrži, chýbajúci „m17“ okruh, nedostatočná ochrana systému pri
výpadku elektrickej energie, absencia spätnej klapky v systéme a celkovo zbytočne prekombinovaný a
nefunkčný systém), ktoré podľa tvrdení žalobcu mali vyplývať zo žalobcom nepredloženého potvrdenia

spoločnosti BAMATT s.r.o.. Vyhodnotiac výpoveď svedka O., závery znaleckého dokazovania a obsah
preberacieho protokolu podpísaného zmluvnými stranami dospel súd prvej inštancie k záveru, že
žalobca nepreukázal väčší počet vád, pre ktoré dielo 1 nemohol užívať. Za jedinú dokazovaním zistenú
vadu diela 1 spôsobujúcu jeho celkovú nefunkčnosť označil zadechtovanie krbovej vložky a výmenníka,
ktorá vada bola spôsobená neodbornou činnosťou žalobcu. Tvrdenia žalobcu, že žalovaný 1/ porušil

svoju informačnú povinnosť ohľadom prevádzky a údržby krbu vyhodnotil v konaní za vyvrátené
výpoveďou svedka O., ktorý potvrdil, že žalobcovi odovzdal všetko čo súvisí s materiálom na krb,
dokumentáciu týkajúcu sa elektronického projektu na kachliarsku časť diela a návod na údržbu vložky,
žalobcu riadne poučil o tom s akým drevom má kúriť a poskytol mu aj kefy na údržbu krbovej vložky.
Vychádzajúc z protokolu o prevzatí a odovzdaní diela, toto považoval za odovzdané dňa 15. 10. 2010.

Právne uzavrel, že väčšina žalobcom tvrdených vád diela 1 súvisí s dielom 2, ktorého zhotoviteľom bol
žalovaný 2/, prípadne zodpovednosť za ich správnosť a funkčnosť nesie iná osoba (napr. v prípade
komína).Spoukazomnačl.Vbod3zmluvyodielokonštatoval,žežalovaný1/nenesiezodpovednosťza
vadydiela,ktorésvojoučinnosťounadielenespôsobil,ažedokazovanímbolopreukázané,žežalobcom
vytýkaná vada diela 1 bola spôsobená neodbornou činnosťou žalobcu, z dôvodu ktorého tento nemal

oprávnenie od zmluvy o dielo 1 odstúpiť. Vzhľadom na nepreukázanie žalobcových tvrdení o tom, že
dielo 1 malo byť odovzdané v mieste, kde sa nachádza, súd prvej inštancie uzavrel, že toto dielo bolo
15. 10. 2010 riadne odovzdané a od momentu tohto odovzdania začala žalobcovi plynúť záručná doba.
Vzhľadom na to, že žalobca vady diela reklamoval 12. 09. 2013, teda po uplynutí všeobecnej záručnej
doby dvoch rokov, ktorá je lehotou prekluzívnou, dospel k záveru, že žalobcom doručené odstúpenie

od zmluvy o dielo 1 žalovanému 1/ nevyvolalo účinky zrušenia tejto zmluvy. Rovnako uzavrel, že účinky
zrušenia zmluvy o dielo 1 nemohlo mať účinky odstúpenia od nej aj z dôvodu, že v konaní nebola
preukázaná v zmysle § 648 OZ existencia dôvodu na toto odstúpenie. Vzhľadom na skutočnosť, že
nefunkčnosť diela bola spôsobená pôsobením žalobcu, nebol dôvod žalovanému 1/ ukladať povinnosť
na vlastné náklady a na vlastné nebezpečenstvo dielo 1 odstrániť. Žalobca preto nemá nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia v sume 5.619 eur oproti povinnosti žalobcu vydať žalovanému 1/ krbovú
vložku CHOPOK 670/560 + výmenník, model 2010. Z uvedených dôvodov preto súd prvej inštancie
žalobu voči žalovanému 1/ ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ ide o právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným 2/, súd prvej inštancie konštatoval, že títo ako zmluvné strany uzavreli dňa 03. 09. 2010zmluvu o dielo 2, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného 2/ ako zhotoviteľa na vlastné náklady a
nebezpečenstvo zhotoviť vodoinštalatérske a kúrenárske práce v nehnuteľnosti - drevenici v obci B. v
rozostavanom stave na pozemku č. X. k. ú. B. v lehote do konca mesiaca október 2010 za dohodnutú

cenu6.367eur.Vyhodnotilmedzistranamizanesporné,žežalobcauhradilžalovanému2časťcenydiela
vovýške4.367eur,žedielo2zhotovenébolo(hocipodľatvrdenížalobcusvadami),ažekjehoriadnemu
odovzdaniu žalobcovi nedošlo. Po vykonanom dokazovaní považoval existenciu žalobcom tvrdených
vád diela 2 za nepreukázanú, k čomu súd prvej inštancie poukázal na závery znaleckého dokazovania,
podľa ktorých bola celková nefunkčnosť vykurovacieho systému pripísaná predovšetkým zadechtovaniu

krbovej vložky a výmenníka, bez toho, aby sa prípadné iné vady znaleckým dokazovaním podarilo zistiť.
Skutkovo tiež ustálil, že žalobca vyzval 15. 01. 2013 žalovaného 2/, aby už zhotovené dielo, v dodatočnej
lehote do konca januára 2013 spojazdnil a do konca vykurovacej sezóny toho istého roku odskúšal jeho
funkčnosť, k čomu konštatoval, že z oboznámenej výzvy nie je zrejmé, aké konkrétne závady mali byť
žalovaným 2/ v dodatočnej lehote odstránené, a či táto dodatočná lehota sa vzťahuje aj na povinnosť
odovzdať dielo žalobcovi. Nadväzne na to skutkovo ustálil, že listom z 05. 04. 2013 žalobca od zmluvy

o dielo 2 odstúpil s tým, že v tomto odstúpení od zmluvy o dielo uviedol akými nedostatkami dielo 2
podľa neho trpí. Vo vzťahu k nároku žalobcu voči žalovanému 2/ súd prvej inštancie právne uzavrel, že
žalovaný 2/ sa tým, že dielo 2 nebolo v lehote do konca mesiaca október 2010 žalobcovi odovzdané,
dostal so splnením svojho záväzku do omeškania. Nakoľko z tvrdení žalobcu nevyplýva, že by na strane
žalovaného 2/ vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 2.500 eur, súd prvej inštancie aj z tohto dôvodu

žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Ako nedôvodnú súčasne vyhodnotil aj hmotnoprávnu námietku
preklúzie práva žalobcu na uplatnenie nárokov z vád diela prednesenú v spore žalovaný 2/, a to s
poukazomnaskutočnosť,žežalobcamoholvadydielareklamovaťažpotom,akodielo2objednávateľovi
riadne odovzdá, pričom z dokazovania vyplynulo, že dielo 2 žalobcovi odovzdané nebolo, čím záručná
doba v tomto prípade ani nezačala plynúť. Zamietnutie návrhu na prerušenie konania do skončenia

trestného stíhania vo veci neoprávneného podnikania žalovaného 1/ (výrok I. napadnutého rozsudku)
odôvodnil súd prvej inštancie tým, že predmetom konania sú nároky žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohatenia z dôvodu odstúpenia od zmlúv o dielo, s ktorým trestné konanie vo veci neoprávneného
podnikania nemá žiaden vecný súvis a ako také nie je výsledok tohto sporu spôsobilé ovplyvniť.
1.3. Podľa pomeru úspechu vo veci, súd žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi

v rozsahu 100 %. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli v konaní úspešní v celom rozsahu, keďže žaloba
bola zamietnutá. Vzhľadom na to im súd priznal plnú náhradu trov konania. Pri rozhodovaní o trovách
konania, ktoré v priebehu konania platil štát, môže byť neúspešnej strane aj za právnej úpravy CSP v
dôsledku aplikácie základného princípu uvedeného v čl. 4 ods. 2 CSP s použitím ustanovenia § 253
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.1 a § 470 ods. 2 CSP uložená povinnosť nahradiť trovy konania,

ktoré vznikli štátu. V tomto spore vznikli štátu trovy v súvislosti s vyplatením časti znaleckej odmeny v
sume 326,53 eura. Hoci v spore bol žalobca v celom rozsahu neúspešný, súd štátu nárok na náhradu
trov ním vynaložených trov nepriznal, a to z dôvodu, že žalobca je v konaní v postavení spotrebiteľa,
ktorému zákon priznáva status osoby oslobodenej od platenia súdneho poplatku.

2. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu voči
výrokom II. až VI., rozsudkom z 22. februára 2024 sp. zn. 9Co/29/2023 rozhodol tak, že:
„I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutých výrokoch II. až V.
II. Odmieta odvolanie voči napadnutému výroku VI. rozsudku.
III. Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.“
2.1. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí dôvodil, že z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok pre
uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady, (nepreukázanie väčšieho počtu vád neodstrániteľných vád,
resp. neodstrániteľnej vady, pre ktorú nemožno dielo užívať, za ktorú zodpovedá žalovaný 1/, ako aj

prekluziu práva zo zodpovednosti za vady diela), je potom odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo z 23.
5. 2014 neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ, z dôvodu jeho rozporu so zákonom. V dôsledku
toho žalobcovi nemohlo vzniknúť ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške zaplatenej
ceny diela, ktorého sa žalobca žalobou podanou voči žalovanému 1/ domáhal. Vo vzťahu k rozhodnutiu
súdu prvej inštancie o nároku žalobcu voči žalovanému 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia v

sume 2.500 eur, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca existenciu ním
tvrdených vád diela 2 špecifikovaných v jeho žalobe nepreukázal žiadnym dôkazom, keď ani v konaní
vykonaným znaleckým dokazovaním sa nepodarilo zistiť konkrétne vady na žalovaným 2/ realizovanej
vodoinštalácii a kúrení. K žalobcovej námietke voči tomuto skutkovému záveru súdu prvej inštancie,založenej na bodoch 8. a 9. záverov znaleckého posudku č. 5/2016 z 5. 10. 2016 odvolací súd uvádza,
že na podklade vo veci vykonaného dokazovania, aj z dôvodu, že žalobca nepredložil do konania
zmluvu o dielo uzavretú so žalovaným 2/, nebolo možné ustáliť presný rozsah prác a dodávok, za

ktorý mal byť žalobca zaviazaný uhradiť dohodnutú cenu diela 6.367 eur a konkrétne či obsahom
záväzku žalovaného 2/ bolo aj vyhotovenie a odovzdanie dokumentácie o kompletných skúškach a
skúšobnejprevádzkevykurovaciehosystému.Zavecnesprávnyjepotrebnépovažovaťzáversúduprvej
inštancie, že odstúpenie od zmluvy o dielo listom žalobcu z 5. 4. 2013 adresovaným žalovanému 2/
nevyvolalo účinky zrušenia zmluvy o dielo. Aj podľa odvolacieho súdu nemohlo z dôvodu neodstránenia

vád diela 2 dôjsť v zmysle § 642 ods. 2 OZ k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo, nakoľko tomu
predchádzajúce vytknutie konkrétne špecifikovaných vád nebolo objednávateľom v konaní preukázané.
Z tohto dôvodu nemohla byť v súdenej veci naplnená ani podmienka poskytnutia možnosti zhotoviteľovi
zrealizovať nápravu prípadných vád diela v primeranej lehote. Vzhľadom na nepreukázanie riadneho
ukončenia a odovzdania diela spočívajúceho vo vodárenských a kúrenárskych prácach žalovaným 2/
však žalobca mal právo na odstúpenie od zmluvy z dôvodu uvedeného v § 642 ods. 1 OZ, v zmysle

ktorého môže objednávateľ až do zhotovenia diela od zmluvy odstúpiť. Pri využití tohto práva mu však
súčasne vzniká povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ
zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Je nepochybné,
že žalovaným 2/ použitý materiál a vykonané práce na diele 2 zabudované v nehnuteľnosti žalobcu,
nemôže žalovaný 2/ vzhľadom na ich charakter použiť inak, preto aj v prípade platného odstúpenia

od zmluvy v zmysle označeného ustanovenia nemohlo podľa odvolacieho súdu žalobcovi vzniknúť
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd v tomto kontexte pripomína, že § 642
ods. 1 OZ dáva objednávateľovi právo odstúpiť od zmluvy o dielo z akéhokoľvek dôvodu, ako aj bez
uvedenia dôvodu, čím nastávajú predpoklady upravené v § 48 ods. 2 (zrušenie zmluvy od počiatku),
pokiaľ dohoda účastníkov nesmeruje k iným účinkom, prípadne pokiaľ to odlišným spôsobom právny

predpis neupravuje. Okrem toho, s ohľadom na žalobcom predložený rozpočet č. 096 z 23. 8. 2010
(č. l. 9), podľa ktorého hodnota diela 2 predstavovala sumu 6.367,39 eura, pri nespornom skutkovom
závere, že žalobca zaplatil žalovanému 2/ dosiaľ sumu 4.367,39 eura a s prihliadnutím na rozsah
vykonaného diela 2 vyplývajúceho z prednesov strán v konaní a vykonaných dôkazov možno dôvodne
predpokladať, že z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo 2 za podmienok stanovených v § 642 ods. 1 OZ

žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému 2/ reálne ani vzniknúť nemohol.
Preto okrem dôvodov opísaných v odseku 46 napadnutého rozsudku aj odvolací súd dospel k záveru
o nepreukázaní podmienok dôvodnosti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatneného
žalobou voči žalovanému 2/. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 a
2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch II. a III., ako aj súvisiacich

napadnutých výrokoch IV. a V. týkajúcich sa nárokov na náhradu trov v konaní úspešných žalovaných
1/ a 2/ ako vecne správny potvrdil, majúc za to, že vo veci nedošlo k naplneniu žalobcom vymedzených
odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca
nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania voči napadnutému výroku VI. rozsudku, ktorým súd
prvej inštancie rozhodol, že štátu nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Z týchto dôvodov odvolanie

žalobcu proti výroku VI. napadnutého rozsudku s poukazom na § 386 písm. b) CSP odmietol ako podané
neoprávnenou osobou.
2.2. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaným 1/ a 2/ odvolací súd priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže v odvolacom konaní boli plne úspešní. Žiadne dôvody

hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by nebolo dôvodné žalovaným 1/ a 2/ priznať náhradu odvolacích
trov neboli v okolnostiach prípadu vzhliadnuté.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu vo výrokoch I. a III. podal dovolanie žalobca (ďalej aj
„dovolateľ“), ktoré odôvodnil poukazom na ustanovenie § 420 písm. f) CSP.

3.1. Dovolateľ uvádza, že konajúce súdy v jeho právnej veci nezistili riadne skutkový stav, lebo
nevykonali riadne dokazovanie, nezaoberali sa všetkými skutočnosťami a okolnosťami, ktoré počas
konania vyšli najavo. Rovnako nijako nevyhodnotili námietky žalobcu týkajúce sa: - neodovzdania diela
1 a diela 2 ako celku, zo strany žalovaných 1/ a 2/ žalobcovi - neposkytnutia mu riadneho poučenia
a pomôcok na čistenie krbovej vložky - dielo 1 a dielo 2 ako celok nebolo nikdy riadne uvedené do

prevádzky. Žalobca nebol vôbec poučený o údržbe a čistení krbovej vložky. Nebola mu odovzdaná
žiadna dokumentácia ku krbovej vložke, ani čistiace kefy, tak ako to tvrdí žalovaný 1/ a svedok O..
Už vôbec nebol žalobca poučený o tom, že napr. nesmie v krbe kúriť ihličnatým drevom ani o tom
ako a v akých časových intervaloch, má vykonávať údržbu krbovej vložky. Žalobca rovnako namietal,že z písomného protokolu o odovzdaní diela odkazujúceho na Zmluvu o dielo č. 02/08/10 zo dňa
15. 10. 2010 (ďalej len „protokol“), vôbec nevyplýva, že by pri odovzdaní diela - obstavanej krbovej
vložky,došlozároveňknejakémupoučeniužalobcuakpreskúšaniufunkčnostiinštalovanej(obstavanej)

krbovej vložky. Odvolací súd zásadné obsahové nedostatky (rozpory) predmetného protokolu s tým, ako
podľa vykonaného dokazovania, skutočne došlo k odovzdaniu diela 1, pričíta na ťarchu žalobcu a na
prospech žalovaného v 1/ rade. Opiera sa pritom alibisticky o znenie § 650 ods. 1 OZ, ktorý nevyžaduje
protokolárne odovzdanie/prevzatie diela. Preto obsah tohto písomného protokolu súdy vyhodnotili
ako bezvýznamný. S týmto prístupom nemožno súhlasiť. Podľa názoru žalobcu bolo povinnosťou

žalovaného 1/, ktorý sám takýto spôsob odovzdania/prevzatia diela navrhol a realizoval, aby vyhotovený
protokol obsahoval všetky relevantné skutočnosti, t. j. vrátane tvrdení svedka O., že údajne žalobcu
pri odovzdaní diela poučil a používaní a údržbe krbovej vložky, odovzdal mu príslušnú dokumentáciu
a čistiace kefy. Keďže však o týchto tvrdených skutočnostiach v predmetnom protokole nie je ani
zmienka, vnáša to pri dokazovaní a vyhodnocovaní zhromaždených dôkazov, minimálne pochybnosť
o pravdivosti výpovede tohto svedka a žalovaného 1/. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že žalovaný

1/, ani osoba ním poverená na montáž krbovej vložky - B. O., v čase tejto montáže nedisponovali
príslušnými podnikateľskými oprávneniami (viazanou živnosťou) a nemali ani odbornú spôsobilosť na
oprávnené vykonávanie tejto podnikateľskej činnosti. Žalovaný 1/ zjavne zanedbal svoju informačnú a
poučovaciu povinnosť podľa § 637 ods. 1 OZ, čo nemožno pripísať ničom inému, ako jeho neodbornosti,
resp. neodbornosti ním poverenej osoby. Za to však v žiadnom prípade nemôže niesť zodpovednosť

žalobca. Práve naopak, zodpovedá za to v plnom rozsahu žalovaný 1/ sám. Žalobca namietal, že bolo
povinnosťou žalovaného 1/, ako odborne spôsobilej osoby zistiť, že existujúci komín nepostačuje na
riadne a bezpečné fungovanie objednanej krbovej vložky a žalobcu na to upozorniť ešte pred začatím
s vykonávaním diela 1 podľa zmluvy. K tomu však nedošlo. Odvolací súd v bode 33. odôvodnenia
napadnutého rozsudku konštatoval, že odovzdaním diela 1 (protokolárne dňa 15. 10. 2010) žalovaný 1/

umožnil žalobcovi faktické užívanie diela 1. K tomu žalobca uvádza, že v čase tvrdeného odovzdania
diela 1, t. j. dňa 15. 10. 2010 chata v B. nebola ešte skolaudovaná. Žalobca začal chatu v B. plne užívať
a kúriť v nej až vo vykurovacej sezóne 2012/2013. Predtým - vo vykurovacích sezónach 2010/2011 a
2011/2012 v chate nekúril, pretože ju ešte neužíval, keďže nebola ani skolaudovaná. Žalovaný 2/ však
žalobcovi rovnako nedodal dielo 2 riadne a včas. Žalobca ho teda písomne vyzval na dokončenie diela 2,

na čo mu dal dodatočnú lehotu do 31. 01. 2013, čo nebolo sporné. Žalovaný 2/ dielo 2 nikdy nedokončil.
Keďže teda dielo 1 a dielo 2 mali byť vo výsledku vzájomne prepojené, ich funkčnosť a účinnosť, bolo
možné riadne odskúšať a konštatovať bezvadnosť diela, až po dokončení diela 2 a následnej vzájomnej
súčinnosti oboch žalovaných. K tomu však nidky nedošlo. V súdnom konaní bol zabezpečený Znalecký
posudok č. 05/2016 zo dňa 05. 10. 2016 (ďalej len „ZP“) vyhotovený znalcom doc. C.. Závery znaleckého

posudku konajúce súdy vôbec nevzali do úvahy, nezaoberali sa nimi a nijako nevysvetlili prečo ich
považovali za nepodstatné, resp. ich pri rozhodovaní v merite veci nevzali do úvahy. Zo záverov ZP
pritom jasne vyplýva, že žalovaný 1/ nekonal pri zhotovovaní diela s odbornou starostlivosťou, na čo bol
povinný, z titulu profesie a odbornosti, ku ktorej sa hlásil, (resp. ktorú mala mať ním poverená osoba -
svedok B. O.). Zo záverov ZP totiž vyplýva ešte ďalšia podstatná skutočnosť a to, že dielo 1 malo aj ten

nedostatok,žemaloslabýprívodkyslíka,zčohovznikánebezpečenstvonedostatočnéhohoreniavkrbe.
Skutočnosť, že súdy, ktoré vo veci doposiaľ konali sa vyššie uvedenými závermi ZP vôbec nezaoberali
- ignorovali ich, znamená, že vo veci nebol riadne vykonaný a náležite vyhodnotený dôkaz ZP (ak boli
závery ZP súdu nejasné, príp. rozporné, bolo možné znalca napr. predvolať na pojednávanie a vypočuť
ho k zisteným nejasnostiam a rozporom v ZP). Preto nedošlo a ani nemohlo dôjsť k riadnemu a úplnému

zisteniuskutkovéhostavuveci.Napriektomu,žezvykonanéhoznaleckéhodokazovania(ZP)vyplynulaj
ten skutkový záver, že neexistuje žiaden dokument o tom, že by dielo 1 bolo riadne vyskúšané, uvedené
do prevádzky a bol zaškolený obsluhujúci personál, t. j. žalobca, konajúce súdy vo veci rozhodli na tom
skutkovom základe, že hlavná a jediná príčina nefunkčnosti diela 1 bolo pochybenie žalobcu spočívajúce
v nečistení a nedodržiavaní pokynov na údržbu diela 1 (krbu). Takýto postup súdov oboch inštancií

nemožno považovať za úplné a riadne zistenie skutkového stavu na podklade vykonaného dokazovania.
3.2. Dovolateľ navrhuje, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na
ďalšie konanie a rozhodnutie, a aby žalobcovi priznal proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ nárok na
náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
3.3. Dovolateľ ďalej uvádza, že aktuálne nič nebráni súdu I. inštancie, aby v zákonnej lehote

rozhodol o výške náhrady trov súdneho konania (tak pred súdom I. inštancie, ako aj pred odvolacím
súdom). Vydanie uznesenia o výške náhrady trov súdneho konania je možné už po právoplatnosti
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Preto sa žalobca týmto návrhom domáha nielen odkladu jeho
vykonateľnosti, ale aj odkladu právoplatnosti, a to na základe tých istých dôvodov hodných osobitnéhozreteľa, ktoré sú uvedené vyššie. Zároveň je žalobca toho názoru, že na strane žalovaných 1/ a
2/ nevznikne odkladom právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu žiadna ujma. To
však neplatí na strane žalobcu, ktorému neodložením právoplatnosti a vykonateľnosti napadnutého

rozsudku odvolacieho súdu, hrozí ujma v podobe predčasného uznesenia o výške priznanej náhrady
trov obom žalovaným, ktorí sú v súdnom konaní zastúpení advokátmi, (čo znamená vyššiu peňažnú
sumu na náhradu trov ako v prípade ak by žalovaní neboli zastúpení advokátmi). Zároveň môže dôjsť
k predčasnému exekučnému vymáhaniu peňažnej povinnosti z tohto uznesenia (pred právoplatným
rozhodnutím o tomto dovolaní), čo na strane žalobcu spôsobí závažnú ujmu, ktorá mu nevznikne, ak

dôjde k odkladu právoplatnosti i vykonateľnosti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu. Vzhľadom
na vyššie uvedené fakty a skutočnosti, žalobca navrhuje dovolaciemu súdu, aby o návrhu podľa § 444
ods. 1 a ods. 2 CSP rozhodol tak, že sa odkladá právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozsudku
krajského súdu.

4.Žalovaný1/vosvojomvyjadreníknávrhunaodkladvykonateľnostiuviedol,ženevidívôbecrelevantný

dôvod na vydanie predmetného rozhodnutia. Nejde o žiaden dôvod osobitného zreteľa len predlžovanie
sporu, ktorý trvá už 10 rokov.

5. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení k dovolaniu uviedol, že súd prvej inštancie vykonal vo veci potrebné
dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam. Dostatočne zistil skutkový

stav a zo zistených skutočností v zásade prijal správne právne závery. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje, a na ktoré v plnom
rozsahu poukazuje. Odvolací súd vyslovil súhlas so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca existenciu
ním tvrdených vád diela 2 špecifikovaných v jeho žalobe nepreukázal žiadnym dôkazom, keď ani v

konaní vykonaným znaleckým dokazovaním sa nepodarilo zistiť konkrétne vady. Nezastáva názor, aby
bolopotrebnévovecivykonaťešteďalšiedokazovanie,nakoľkopodľanázoružalovaného2/vovecibolo
vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu a prípadným ďalším dokazovaním by sa nič nezmenilo
na doterajších skutkových a právnych zisteniach. Žalovaný 2/ navrhuje, aby dovolací súd odmietol
dovolanie, návrh na odklad právoplatnosti a vykonateľnosti zamietol a žalovanému 2/ priznal náhradu

trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Podľa § 444 ods. 1, 2 CSP, dovolací súd môže na návrh odložiť právoplatnosť a vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. Dovolací súd nezistil splnenie podmienok pre odklad právoplatnosti a vykonateľnosti dovolaním
napadnutého rozhodnutia podľa ustanovenia § 444 ods. 1, 2 CSP a v súlade s ustálenou praxou o tom
nevydal samostatné rozhodnutie (pozri napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/144/2019 alebo
2Cdo/91/2021, ktoré prešlo aj testom ústavnosti, viď IV. ÚS 578/2022 a v ňom odkaz na rozhodnutie
najvyššieho súdu sp. zn. 4Sž/165/95).

8. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§
427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru,
že dovolanie treba odmietnuť. Na odôvodnenie uvedeného záveru dovolací súd uvádza nasledovné:

9. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.

10. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť

vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v
konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f) CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a v spojitosti s tým označiť v
dovolaní náležitým spôsobom tiež dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti neskúma dovolací
súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v

dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

11. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čomspočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú
v § 420 písm. f) CSP sú zásah súdu do práva na spravodlivý proces a nesprávny procesný postup
súdu znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere

(intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
11.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom; jeho integrálnou súčasťou je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti jeho strán,

právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na predvídateľnosť rozhodnutia a na jeho riadne odôvodnenie, zachovanie rovnosti strán v konaní, na
relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae
(odmietnutie spravodlivosti).
11.2. Porušením práva na spravodlivý proces v zmysle uvedeného ustanovenia zákona treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré zároveň
znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva.

12. Dovolateľ namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, ako aj nesprávne vyhodnotenie
dôkazov. Najmä poukazoval na to, že:

a/ žalobca nebol vôbec poučený o údržbe a čistení krbovej vložky;
b/ z písomného protokolu o odovzdaní diela vôbec nevyplýva, že by pri odovzdaní diela - obstavanej
krbovej vložky, došlo zároveň k nejakému poučeniu žalobcu a k preskúšaniu funkčnosti inštalovanej
krbovej vložky;
c/ žalovaný 1/ ani osoba ním poverená na montáž krbovej vložky - B. nemali odbornú spôsobilosť na

oprávnené vykonávanie tejto podnikateľskej činnosti;
d/ namietal možnosť faktického užívania diela 1 ako aj to, že žalovaný 2/ dielo 2 nikdy nedokončil;
e/ závery znaleckého posudku konajúce súdy vôbec nevzali do úvahy.

13. Dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, lebo je viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

14. Dovolací súd k tejto námietke dovolateľa uvádza, že dokazovaním je časť civilného konania, v
rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej
sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú

potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd v občianskom
súdnom konaní nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať
všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z
nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu, a nie účastníkov konania (viď tiež
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/99/2011, 2Cdo/141/2012, 3Cdo/2012/2012, 4Cdo/125/2012,

5Cdo/251/2012, 6Cdo/36/2011 a 7Cdo/34/2011). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne)
nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení
účastníka konania (viď R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce
skutkové okolnosti, (čo v konečnom dôsledku môže viesť dokonca až k vydaniu nesprávneho

rozhodnutia), táto nesprávnosť ale v zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá
vadu zmätočnosti (k tomu viď R 37/1993 a rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/219/2013, 3Cdo/888/2015,
4Cdo/34/2011, 5Cdo/149/2010, 6Cdo/134/2010, 6Cdo/60/2012, 7Cdo/86/2012 a 7Cdo/36/2011).

15. Ani nesprávne vyhodnotenie dôkazov, ktoré dovolateľ naznačuje v dovolaní, nie je v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania.
Súdna prax sa ustálila na názore, že ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov,
môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá
prípustnosť dovolania (viď R 42/1993, ale aj rozhodnutia sp. zn. 1Cdo/85/2010, 1Cdo/18/2011,
3Cdo/268/2012, 4Cdo/314/2012, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/104/2010, 7Cdo/248/2012).

16. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani v zmysle novšej právnej úpravy civilného sporového
konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania
podľa § 420 písm. f) CSP nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovanýchdôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (viď rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/26/2017,
4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 8Cdo/187/2017, 2Cdo/344/2021). Súlad tohto právneho názoru s
Ústavou Slovenskej republiky posudzoval ústavný súd napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 465/2017 a

III. ÚS 504/2024, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti.

17. Konanie odvolacieho súdu v prejednávanej veci však takéto vady nevykazuje. Prvoinštančné a
odvolacie konanie tvoria z hľadiska jeho predmetu jeden celok (m. m. IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 350/09).
Podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v spojení s odôvodnením

rozsudku súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 393 ods. 2 CSP
a § 220 ods. 2 CSP. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu ako aj z rozhodnutia súdu prvej
inštancie vyplýva, z ktorých dôkazov vychádzali a ako ich vyhodnotili, pričom podľa názoru dovolacieho
súdu zistené skutkové závery odvolacieho súdu nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom
omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý (riadny) proces.

18. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí v bode 30. dostatočne vysporiadal s námietkami a/ a b/
dovolateľa, kde uviedol, že „... zo žiadneho platného právneho predpisu nevyplýva, že podmienkou
účinného odovzdania diela je formálny akt jeho uvedenia do prevádzky zhotoviteľom alebo jeho
odskúšanie, rovnako ako že by jeho nepredvedenie malo za následok vylúčenia účinku odovzdania
diela. Odvolací súd hodnotí závery súdu prvej inštancie o dodržaní informačných povinností žalovaným

1/ ako odôvodnené a vyplývajúce z vykonaného dokazovania, no súčasne konštatuje, že ani porušenie
informačných povinností zo strany dodávateľa vyplývajúcich hlavne zo zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskoršíchpredpisovbynemalozanásledokvylúčenieúčinkovvyplývajúcichzodovzdaniadiela.Takéto
porušenia totiž v prípade ich preukázania môžu byť len dôvodom uloženia sankcií v zmysle ustanovení

označeného zákona. Z hľadiska nárokov uplatnených v tomto konaní je preto potrebné považovať za
právne irelevantnú aj námietku odvolateľa, že žalobca nebol o spôsobe obsluhy a údržby krbovej vložky
poučený, resp. že mu spolu s protokolom nemal byť poskytnutý návod na jeho obsluhu a údržbu“.

19. Čo sa týka námietky c/, aj s daným sa odvolací súd dostatočne zaoberal v bode 32. svojho

rozhodnutia tak, že „... Je nepochybné, že predmetom diela 1 nebola výstavba (zriadenie) komína, preto
za vznik vád majúcich pôvod v spôsobe jeho vyhotovenia a jeho nedostatočného ťahu nemôže niesť
žalovaný 1/ žiadnu právnu zodpovednosť. Bez právnej relevancie je aj odvolacia námietka nedostatku
odbornosti svedka O. k výkonu prác podľa zmluvy o dielo č. 02/08/10, nakoľko v konaní pred súdom
prvej inštancie bolo preukázané získanie vzdelania tejto osoby z príslušného odboru vrátane vykonania

záverečnej skúšky v učebnom odbore č. X. 2 kachliar v zmysle § 40 zákona č. 245/2008 Z. z. o
výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podmienky záruky
zo zodpovednosti za vady poskytovanej iným výrobcom krbových vložiek sú pre právne posúdenie
bezvýznamné.“

20. Odvolací súd ohľadom námietky d/ v bodoch 32. a 33. vyhodnotil, že „... súd prvej inštancie sa
so všetkými dôkazmi zabezpečenými v tomto smere dostatočne vyporiadal a na podklade výsledkov
znaleckého dokazovania, v spojení s poznatkami zistenými výsluchmi strán a svedka O. zastal
odôvodnený záver, že nefunkčnosť diela spočíva v celkovom zadechtovaní krbovej vložky a výmenníka,
zanesení dymovodov a deflektora sadzami a škvarou z dôvodu nevykonávania údržby na vykurovacom

telese a používania nevhodného dreva pri vykurovaní.... Z okolností prípadu danej veci možno uzavrieť,
že žalovaný 1/ ako zhotoviteľ umožnil žalobcovi ako objednávateľovi dňom spísania protokolu z 15.
10. 2010 faktické užívanie predmetu diela, čím aj objednávateľ dal súčasne dostatočne najavo, že
dielo 1 ako celok považuje za zhotovené, hoci aj v prípade, že by malo nejaké vady alebo nedorobky.“
Ďalej v bode 35. svojho rozhodnutia relevantne uviedol, že „Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej

inštancie o nároku žalobcu voči žalovanému 2/ na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 2.500
eur, odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca existenciu ním tvrdených vád
diela 2 špecifikovaných v jeho žalobe nepreukázal žiadnym dôkazom, keď ani v konaní vykonaným
znaleckým dokazovaním sa nepodarilo zistiť konkrétne vady na žalovaným 2/ realizovanej vodoinštalácii
a kúrení. K žalobcovej námietke voči tomuto skutkovému záveru súdu prvej inštancie, založenej na

bodoch 8. a 9. záverov znaleckého posudku č. 5/2016 z 5. 10. 2016 odvolací súd uvádza, že na
podklade vo veci vykonaného dokazovania, aj z dôvodu, že žalobca nepredložil do konania zmluvu o
dielo uzavretú so žalovaným 2/, nebolo možné ustáliť presný rozsah prác a dodávok, za ktorý mal byť
žalobcazaviazanýuhradiťdohodnutúcenudiela6.367eur,akonkrétnečiobsahomzáväzkužalovaného2/ bolo aj vyhotovenie a odovzdanie dokumentácie o kompletných skúškach a skúšobnej prevádzke
vykurovacieho systému.“
20.1. K tejto námietke podobne aj súd prvej inštancie v bode 38. svojho rozhodnutia konštatoval:

„... Nebolo dokázané, že dielo 1 má vady, ktoré v odstúpení od zmluvy definoval žalobca, a ktoré
majú vyplývať z potvrdenia spoločnosti BAMATT s.r.o., pričom na preukázanie týchto skutočností
žalobca nepredložil žiaden dôkaz. Naopak žalovaný 1 popieral svoju zodpovednosť za uvedené vady,
pričom je zrejmé, že väčšina týchto vád súvisí s dielom 2, ktorého zhotoviteľom bol žalovaný 2,
prípadne zodpovednosť za ich správnosť a funkčnosť nesie iná osoba (napr. v prípade komína).

Správnosťnamontovaniadymovodupotvrdilsvedokp.O.,pričompoukázalnato,žespôsobumiestnenia
dymovodu vyplýva z návodu na montáž a inštaláciu krbovej vložky, ktorý žalovaný 1 v konaní
predložil. Rovnako znalec skonštatoval, že tak technické ako aj remeselné vyhotovenie krbovej vložky,
teplovodného výmenníka a kachliarskeho obkladu je bez viditeľných závad. O tom, že dielo bolo
odovzdané bez vád nasvedčuje aj preberací protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami.“

21. K námietke e/ dovolateľa dovolací súd uvádza, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí (body
32., 35., 39.) sa závermi predmetného znaleckého posudku zaoberal a vyhodnotil, že „Zo záverov
znaleckého posudku jednoznačne vyplýva mechanizmus vzniku poruchy zariadenia a jej príčiny, ktoré
svedčia o absencii akejkoľvek údržby krbovej vložky, teplovodného výmenníka a komínu počas užívania
vykurovacieho zariadenia, čo žalobca v konaní žiadnym spôsobom nevyvrátil a tiež o nedostatočnej

výške pôvodného komína, v dôsledku čoho neboli vytvorené podmienky pre správnu funkciu krbovej
vložky. Je nepochybné, že predmetom diela 1 nebola výstavba (zriadenie) komína, preto za vznik
vád majúcich pôvod v spôsobe jeho vyhotovenia a jeho nedostatočného ťahu nemôže niesť žalovaný
1/ žiadnu právnu zodpovednosť... žalobca existenciu ním tvrdených vád diela 2 špecifikovaných v
jeho žalobe nepreukázal žiadnym dôkazom, keď ani v konaní vykonaným znaleckým dokazovaním sa

nepodarilo zistiť konkrétne vady na žalovaným 2/ realizovanej vodoinštalácii a kúrení. K žalobcovej
námietke voči tomuto skutkovému záveru súdu prvej inštancie, založenej na bodoch 8. a 9. záverov
znaleckého posudku č. 5/2016 z 5. 10. 2016 odvolací súd uvádza, že na podklade vo veci vykonaného
dokazovania, aj z dôvodu, že žalobca nepredložil do konania zmluvu o dielo uzavretú so žalovaným
2/, nebolo možné ustáliť presný rozsah prác a dodávok, za ktorý mal byť žalobca zaviazaný uhradiť

dohodnutú cenu diela 6.367 eur, a konkrétne či obsahom záväzku žalovaného 2/ bolo aj vyhotovenie a
odovzdanie dokumentácie o kompletných skúškach a skúšobnej prevádzke vykurovacieho systému.“
21.1. Závermi znaleckého posudku sa zaoberal vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie (body
37., 38., 44.): „Rovnako závery znaleckého dokazovania potvrdzujú ako hlavnú príčinu nefunkčnosti
krbovej vložky zanesenie spalinových kanálov teplovodného výmenníka krbovej vložky dechtom a

sadzami v takej miere, že prúdenie spalín cez výmenník bolo celkom znemožnené. K totálnemu
zaneseniu teplovýmenných plôch a komínového prieduchu dechtom došlo vplyvom úplnej absencie
kontroly a údržby (čistenia). K intenzite tvorby dechtu s vysokou pravdepodobnosťou prispelo používanie
paliva z ihličnatého dreva a taktiež paliva s vyššou vlhkosťou ako 20 %. Znalec ďalej skonštatoval,
že zariadenie nebolo zo strany žalobcu odborne prevádzkové a taktiež bola zanedbaná pravidelná

kontrola a údržba vykurovacieho zariadenia, hlavne komína a krbovej vložky, pričom prevádzkovať
krbovú vložku bez adekvátnej údržby nie je možné. Znalec v posudku skonštatoval, že na krbovej
vložke, teplovodnom výmenníku a komíne počas užívania vykurovacieho zariadenia údržba vykonaná
nebola... Rovnako znalec skonštatoval, že tak technické ako aj remeselné vyhotovenie krbovej vložky,
teplovodného výmenníka a kachliarskeho obkladu je bez viditeľných závad. O tom, že dielo bolo

odovzdané bez vád nasvedčuje aj preberací protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami... súd
poukazuje na závery znaleckého dokazovania, kde celková nefunkčnosť vykurovacieho systému bola
pripísaná predovšetkým zadechtovaniu krbovej vložky a výmenníka, rozsah prípadných iných vád sa
znaleckým dokazovaním zistiť nepodarilo.“
21.2. Dovolací súd k uvedenému všeobecne uvádza, že súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný

dôkaz, a to v zmysle § 191 CSP jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti s inými vykonanými dôkazmi.
S ohľadom na koncepciu materiálneho vedenia sporu a princíp voľného hodnotenia dôkazov nemôže
znamenať, že súd je znaleckým posudkom viazaný a musí ho bez ďalšieho prevziať, pretože stále
ide iba o jeden zo súdom hodnotených dôkazov. Z tohto dôvodu námietka žalobcu o nesprávnom
postupe súdov oboch nižších inštancií, ak neprevzali jemu vyhovujúce závery znaleckého posudku, nie

je dôvodná, pretože vychádza z výlučne izolovaného hodnotenia len jedného z viacerých dôkazov a
prísne formalistického chápania jeho dôkaznej váhy, čím mu de facto prisudzuje vyššiu zákonnú silu v
porovnaní s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi, čo je v rozpore so zásadou rozvíjanou v pomeroch
moderného právneho štátu, že žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 5 ods. 2 CSP).22. Z prieskumnej povahy dovolacieho konania a z charakteru dovolacieho konania vyplýva, že
dokazovanie sa v ňom nevykonáva a dovolaciemu súdu ani neprislúcha prehodnocovať dôkazy

vykonané v konaní na súdoch nižšej inštancie. To akým spôsobom súd vykonáva a vyhodnocuje
jednotlivé dôkazy, na ktoré prihliadne a v akej miere, je vždy vecou konajúceho súdu. Dovolaním sa
nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie ani prieskumu nimi
vykonaného dokazovania. Dovolateľom tvrdené nesprávne hodnotenie dôkazov nie je preto spôsobilé
založiť bez ďalšieho zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP. Dovolací súd v posudzovanom

spore nezistil v postupe súdu nižšej inštancie pochybenia alebo vady v procese dokazovania a jeho
hodnotenia, predstavujúce porušenie práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie.

23. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a
dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia
dôkazov, vyplývajúca z ústavného princípu nezávislosti súdov. Táto zásada znamená, že záver, ktorý

si sudca z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi
predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať
logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha:

C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 729). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov však nejde o dôvod
zakladajúci prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Porušením práva na spravodlivý proces nie
je pritom iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany sporu.

24. To, že dovolateľ so skutkovými závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu

nesúhlasil a nestotožnil sa s nimi, nemôže samo osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania podľa §
420 písm. f) CSP, pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi
a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov,
rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním

navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnedožadovaťsanímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).

25. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že odvolací súd v konaní nepostupoval spôsobom,
ktorý by bol v rozpore s kogentnými procesnými ustanoveniami, a ktorým by došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ neopodstatnene namieta nesprávny
procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mal znemožniť uskutočňovanie jeho procesných práv v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f) CSP). Dovolací súd preto
dovolanie žalobcu ako procesne neprípustné odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

26. Žalovaní 1/ a 2/ boli v dovolacom konaní úspešní, preto im dovolací súd na základe ustanovenia
§ 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom
rozsahu.

27. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.