Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 8, 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 31Cb/95/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122456850
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Filip Grznárik

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6122456850.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom Mgr. Filipom Grznárikom, v spore žalobcu: JANSTAN SK, s. r. o., sídlo A.

B. XXX/XX, XXX XX C., IČO: 52 933 792, zastúpený advokátskou kanceláriou: Advokátska kancelária
SLAMKA & Partners s.r.o., sídlo Radlinského 1735/29, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 50 120 000, proti
žalovanému: MEDIDERMA spol. s r.o., sídlo Dlhá 118, 949 01 Nitra, IČO: 31 415 806, zastúpený
advokátskou kanceláriou: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., sídlo Štefánikova 57, 949 01 Nitra, IČO: 47 237
252, o žalobe o zaplatenie 4.161,60 eura s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 4.597,59
eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.161,60 eura, úrok z omeškania vo výške 8 %

ročne zo sumy 4.161,60 eura od 14.11.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu 100 %.

III. Súd vzájomnú žalobu zamieta.

IV. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet sporu
(žaloba a vzájomná žaloba a písomná fáza konania o nich)

1. Žalobca sa žalobou (vo forme návrhu na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní) domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.161,60 eura, úrok z omeškania vo
výške 8 % ročne zo sumy 4.161,60 eura od 14.11.2021 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

2. Žalobca skutkovo vymedzil a právne vyargumentoval svoj žalobný nárok nasledovne:

2.1. Medzi žalobcom a žalovaným došlo v apríli 2021 k uzavretiu zmluvy o dielo na základe objednávky
a následného akceptačného listu. Predmetom zmluvy bolo vykonanie prác žalobcom pre žalovaného,
a to betonáže vonkajších plôch príjazdových komunikácií na stavbe Billa Šurany. Žalobca vykonal pre

žalovaného predmetné dielo v októbri 2021, za ktorého vykonanie sa žalovaný zaviazal zaplatiť cenu
za dielo, ktorú žalobca vyfakturoval faktúrou z 30.10.2021, vystavenú na sumu 4.161,60 eura, splatnú
13.11.2021. Žalovaný túto cenu za dielo nezaplatil.2.2. Žalobca uviedol, že žalovaný mu odôvodnil neuhradenie faktúry tým, že na vonkajších príjazdových
komunikáciách na stavbe Billa došlo k mikroprasklinám. Žalovaný vyzval žalobcu na ich odstránenie,
ktoré žalobca vykonal prerezaním a zatmelením, aby nedošlo k poškodeniu. Povinnosťou žalobcu

bolo vykonanie prác spojených s betonážou, teda zodpovedal za kvalitu prác spojených s položením
betónovej zmesi do nivelity, strojovo ju zahladiť a zdrsniť ju na protišmykový povrch. Žalobca
nezodpovedal za kvalitu betónu, ktorý nedodal a ani za pevnosť ťahu tlaku. Položený betón musí podľa
STN noriem zrieť 28 dní, čo žalovaný nedodržal. Praskliny a hrbole vznikli kvalitou betónu a skorým
zaťaženým vonkajších betónových povrchov, pretože pred uplynutím doby vyzretia 28 dní prechádzali

cez tieto plochy nákladné autá, ktoré zásobovali prevádzku Billa rôznymi zariadeniami a tovarmi.
Žalovaným tvrdené „vady“ však žiadnym spôsobom nebránia riadnemu používaniu predmetných
betónových plôch.

2.3. Keďže žalovaný riadne a včas svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti neuhradil, dostal sa
nasledujúcim dňom, teda 14.11.2021, do omeškania, ktoré trvá doposiaľ, a preto si žalobca uplatňuje aj

zákonný úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy 4.161,60 eura od 14.11.2021 do zaplatenia.
Žalobca si rovnako uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávok z danej
žalovanej faktúry vo výške 40,- eur.

3. K žalobe sa vyjadril žalovaný (ktoré vyjadrenie bolo súčasťou podaného odporu proti upomínacím

súdom vydanému platobnému rozkazu).

3.1. Na základe objednávky a akceptačného listu sa sporové strany dohodli na uzavretí zmluvy o dielo,
predmetom ktorej bol záväzok žalobcu, že zhotoví betónové povrchy vo vnútri obchodných prevádzok
v rámci objektu Markett Šurany. Tieto práce žalobca vykonal v októbri 2021, avšak od počiatku žalovaný

reklamoval u žalobcu kvalitu vyhotovenia diela, teda existenciu vád.

3.2. V prevádzke Billa bola vada hrboľatých povrchov žalobcovi reklamovaná e-mailom 04.10.2021,
v ktorom žalovaný uviedol, že v miestach, kde bola frézovaná podlaha, vznikli drážky („zuby“), ktoré
je potrebné dobrúsiť a pri všetkých kastlíkoch je na podlahe prevýšenie („kopec“). Touto správou bola

reklamovaná vada diela, s tým, že žalovaný uviedol, že s ňou dielo nepreberie. Na odstránenie tejto
vady žalovaný žalobcu urgoval následne správami zo 06.10.2021, 07.10.2021 a 12.10.2021. E-mailom
z 28.10.2021 potom žalovaný reklamoval nerovnosť povrchov aj v ďalších prevádzkach Pepco a Kik.
Predmetná vada nebola žalobcom nikdy odstránená, v dôsledku čoho žalovaný nebol schopný odovzdať
prevádzkovateľovi BILLA s.r.o. priestory bez vád. Spoločnosť BILLA s.r.o. preto pristúpila k odstráneniu

vád prostredníctvom tretej osoby, čím jej vznikli náklady, ktoré si uplatnila voči žalovanému, a to faktúrou
z 14.04.2022 na sumu 8.759,19 eura, ktorá suma predstavuje škodu žalovaného, ktorá mu vznikla
v dôsledku nesplnenia povinnosti žalobcu dodať dielo bez vád, resp. odstrániť vady v primeranej lehote.
V časti, v ktorej sa táto suma kryje s nárokom žalobcu uplatneným v tomto konaní, si preto žalovaný
započítava do plnej výšky žalovanej sumy.

3.3. Okrem danej zákazky žalobca realizoval v rámci rovnakého projektu aj vonkajšie betónové povrchy.
Bezprostredne po ich realizácii sa na betónovom povrchu začali objavovať praskliny a trhliny, na čo
žalovaný žalobcu upozornil e-mailovou správou z 23.11.2021 a následne opakovanými urgenciami
z 26.11.2021, 09.12.2021, 13.12.2021 a 11.03.2022. Žalobca ako zhotoviteľ vykonal na diele len

kozmetické úpravy, pričom vady sa na diele naďalej prejavovali.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v žalobnej replike (danej vo forme vyjadrenia žalobcu
k odporu žalovaného).

4.1. Žalobca zdôraznil, že si v tomto konaní uplatňuje nárok za uskutočnenie prác na príjazdových
komunikáciách v okolí Billy, a vo vzťahu k ním, ako aj žalovaným tvrdeným vadám, zotrval na svojich
tvrdeniach obsiahnutých už v žalobe.

4.2. Čo sa týka poukazovania žalovaného na vykonané práce vo vnútri prevádzky Billa, tak k daným

vadám došlo v dôsledku nepravidelnej navážky betónovej zmesi, pokazeného čerpadla a aj poruche
v betonárke, čo nezabezpečoval žalobca, ale žalovaný. Nepravidelným časovým spracovaním zmesi
vznikli pracovné spoje a následne v dôsledku toho došlo k nerovnosti. Kastlíky boli žalovaným
zašalované polystyrénom, ktorý pri betonáži vyplavovalo a tým ťahalo betónovú zmes na predmetnénerovnosti. Nerovnosti žalobca opravil, pričom následne majster zo spoločnosti Billa všetko zameriaval
4-metrovousadrokartónovoupriečkou.Žalobcanasvojenákladyprizvalfirmu,ktoránerovnostivpodobe
hrboľatých povrchov odstránila. Následne žalobca na svoje náklady vylial samoniveláciu, ktorá bola

vysoko zaťažiteľná. Zabetónovaná plocha však bola predčasne zaťažená stavebným a iným materiálom
(obkladačky na paletách, sadrokartón na paletách, elektromateriál, ktorý musel žalobca z plochy
odkladať, keď ju chcel opravovať). Plochu teda poškodilo skoré zaťaženie a nepravidelné časové
spracovanie zmesi. Na kontrolnom dni pracovník Billy žalobcovi oznámil, že nie je potrebné hladiť betón
strojovo. Na ploche Kik a Pepco žalobca závady odstránil za prítomnosti stavbyvedúceho žalovaného,

pričom faktúry za predmetné betónové plochy boli žalovaným po odstránení závad uhradené.

5. K žalobnej replike sa vyjadril žalovaný v žalobnej duplike, ktorá bola popri vzájomnej žalobe obsahom
podania z 10.02.2023, v ktorom navrhol žalobu zamietnuť.

5.1. V žalobnej duplike žalovaný uviedol, že ak mal vedomosť o nízkej kvalite betónovej zmesi, ktorú

mal pri realizácii diela použiť, a ktorou v žalobnej replike odôvodňuje vady diela na príjazdových
komunikáciách v okolí prevádzky Billa, mal podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka na túto
skutočnosť výslovne žalovaného upozorniť a odmietnuť vykonať dielo s daným materiálom. S tým
súvisí § 561 Obchodného zákonníka, vymedzujúceho podmienky, za ktorých sa žalobca ako zhotoviteľ
zbaví svojej zodpovednosti za vady diela. Žalobca pritom netvrdí, že by stav materiálu nemohol zistiť

alebo že by upozornil žalovaného na nevhodnosť materiálu a že napriek upozorneniu žalovaný trval na
vykonanídielasdanýmmateriálom.Zaporušeniedanejpovinnostijezodpovednýžalobcaakozhotoviteľ
a rovnako tak následne aj za prípadné vady diela vyplývajúce z nesplnenia tejto povinnosti.

5.2. Žalobca priznal v žalobnej replike, že bolo potrebné zabezpečiť ofrézovanie plôch v predajniach

Kik, Pepco a Billa. Objednávkou ofrézovania plôch teda uznal, že dielo nebolo dokončené riadne a bolo
potrebné vykonať ofrézovanie povrchov v prevádzkach z dôvodu, že povrch nebol rovný a teda dielo
vykazovalo vady. Táto oprava však nebola dostatočná a žalovaný na toto nedostatočné ofrézovanie
upozornil. Žalobcom predložená faktúra v súvislosti s objednaním ofrézovania plôch bola vystavená
25.09.2021, v ktorý deň mali byť vykonané práce – ofrézovanie nerovnosti v predajniach, avšak

žalovaný vyzval na odstránenie vád hrboľatých povrchov dňa 04.10.2021 e-mailom, v ktorom uviedol,
že v miestach, kde bolo vykonané ofrézovanie plôch, vznikli drážky („zuby“), ktoré je potrebné dobrúsiť
a na kastlíkoch je na podlahe prevýšenie.

5.3. Žalobca v žalobnej replike tvrdí, že pracovník Billy mu oznámil, že nie je potrebné strojovo hladiť

betón, avšak žalobca bol v právnom vzťahu so žalovaným, a preto sa mal riadiť pokynmi žalovaného.
Spoločnosť Billa si uplatnila voči žalovanému nárok a namietala nerovnosť povrchu, pričom žalovaný
bol povinný riadiť sa touto námietkou vzhľadom na zmluvný vzťah medzi Billou a žalovaným. Žalovaný
vzhľadom na jeho zmluvný vzťah s Billou vyplatil dlh, ktorý mu voči Bille vznikol, avšak ten mu vznikol
tým, že žalobca po opakovaných výzvach neopravil vady na diele.

5.4. Žalovaný napokon v žalobnej duplike zopakoval svoje tvrdenia z vyjadrenia k žalobe o vadách
na vonkajších betónových povrchoch, zhotovovaných v rámci rovnakého projektu, o e-mailových
upozorneniach žalobcu na dané vady a o tom, že napriek úpravám žalobcu naďalej na diele vady
pretrvávajú.

6. K žalobnej replike sa vyjadril žalobca v žalobnej triplike (bez výzvy súdu), v ktorej nad rámec vyjadrení
obsahujúcich predchádzajúce podania žalobcu tento uviedol nasledovné.

6.1. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného o tom, že žalobca mal na nízku kvalitu betónovej zmesi výslovne

upozorniť žalovaného a odmietnuť vykonať dielo s nekvalitným materiálom žalobca uviedol, že nemohol
na začiatku a v priebehu vykonávania prác vedieť, akú kvalitu má betónová zmes, ktorú zabezpečoval
žalovaný. Pri preberaní betónovej zmesi bol prítomný zástupca žalovaného, ktorý podpisoval dodacie
listy, pričom žalobca pri preberaní betónovej zmesi nebol. Teda, žalobca ani pri vynaložení odbornej
starostlivosti nemohol pred začatím prác ani v priebehu nich nevhodnú povahu veci – betónovej zmesi

zistiť. Túto preberal a bol povinný skontrolovať pri doručení žalovaný. Dodávka betónovej zmesi nebola
predmetom objednávky žalovaného – tou bolo vykonanie prác – betonáže vonkajších plôch príjazdových
komunikácii na stavbe Billa Šurany, z ktorého dôvodu za ňu žalobca nezodpovedá.6.2. Čo sa týka nerovnosti, ktoré vznikli nepravidelným prísunom nekvalitnej betónovej zmesi, vznikli
prepoje (nerovnosti), ktoré žalovaný vyzýval žalobcu prebrúsiť, tak tieto zrealizoval v súlade s normou
STNaprelialsamonivelačnouhmotou.Žalobcaupozorňovalžalovaného,žepredčasnezaťažujeplochu,

ktorábolarealizovaná.NajviaczaťaženábolastavebnáplochavpredajniBILLA,atodlažbou,obkladom,
elektroinštalačným materiálom, plošinami, pričom ostatné predajne, ktoré žalobca realizoval, boli menej
zaťažené, vznikli menšie nerovnosti, a preto aj žalovaný uhradil celkovú faktúru.

6.3.Žalobcaopätovnezdôraznil,žesanedomáhazaplateniacenyzavnútornépriestory,alezavonkajšie

plochy a komunikácie, ktoré boli žalovaným predčasne zaťažené, pričom žalovaný opakovane vo svojich
vyjadreniach poukazuje na vnútorné priestory predajne BILLA, ktoré dielo bolo zo strany žalobcu
vykonané v súlade s pokynmi žalovaného, príslušnej normy STN a bolo aj žalovaným uhradené.

6.4. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že vady neboli odstránené dostatočným spôsobom, tak žalobca to, čo
žalovaný reklamoval, aj odstránil, a to spôsobom vytmelenia dilatačných špár, vyplnením prasklín, ktoré

vznikli skorým zaťažením. Žalovaný mal narezané dilatačné špáry, kde uvoľnil pracovnú dosku, ale
keďže príjazdové komunikácie boli skoro zaťažené navážaním materiálu a tovaru do predajní, vznikli
mikropraskliny mimo dilatácii, na čo žalobca upozornil stavbyvedúceho a žalovaného, v nadväznosti na
či sa vyjadril, že aby dodržal termín otvorenia prevádzok, musia cez predmetné plochy autá prechádzať,
t. j. dovážať tovar a materiál. Nebol teda dostatočný čas na vyzretie plôch, ktorý vyžaduje STN

norma. Napriek tomu žalobca má za to, že napriek nevyzretiu stavby, táto spĺňa funkčnosť používania
a využívania pracovných plôch a komunikácia – všetky plochy vyhovujú príslušným STN normám.

6.5. Skutočnosť, že spoločnosť Billa si uplatnila voči žalovanému nárok a namietala nerovnosť povrchu,
nemôže byť na ťarchu žalobcovi, ktorý nie je v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Billa a nie je mu

známa zmluva medzi nimi uzavretá.

7. Žalovaný v podaní z 10.02.2023 nad rámec už uvedenej žalobnej dupliky uviedol, že navrhuje žalobu
zamietnuť a ďalej sa domáha uloženia povinnosti žalobcovi (I.) zaplatiť žalovanému istinu vo výške
8.759,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 8.759,19 eura od 28.04.2022 do

zaplatenia a (II.) odstrániť vady na diele – vonkajších betónových povrchoch.

7.1. Uvedené podanie súd v danej časti podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) posúdil ako vzájomnú žalobu
žalovaného.

7.2. Konanie o vzájomnej žalobe žalovaného v rozsahu, v ktorom sa žalovaný domáhal uloženia
povinnosti žalobcovi odstrániť vady na diele – vonkajších betónových povrchoch bolo pre nezaplatenie
súdneho poplatku právoplatne zastavené uznesením č. k. 31Cb/95/2022 – 66 z 04.07.2023, ktorým bol
súčasne žalovaný vyzvaný na odstránenie tam uvedených vád vzájomnej žaloby. Tieto vady žalovaný
odstránil podaním z 12.07.2023.

8. Žalovaný sa vzájomnou žalobou (v znení podania z 12.07.2023, ktorým žalovaný odstraňoval jej
vady a ktorým opravil aj žalobný petit vzájomnej žaloby) po právoplatnom zastavení konania o jej časti
(uloženia povinnosti žalobcovi odstrániť vady na diele – vonkajších betónových povrchoch) domáhal
uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť istinu vo výške 4.597,59 eura s úrokom z omeškania vo výške

10 % ročne zo sumy 4.597,59 eura od 23.11.2022 do zaplatenia.

8.1. Žalovaný vzájomnú žalobu založil na tom, že žalobca ako zhotoviteľ vykonával dielo – betónové
povrchy vo vnútri obchodných prevádzok v rámci objektu Markett Šurany pre žalovaného ako
objednávateľa. Dané práce vykonal žalobca v októbri 2021, pričom od počiatku žalovaný reklamoval

u žalobcu kvalitu vyhotovenia diela, teda existenciu vád vo vzťahu k vyhotoveniu povrchov. V prevádzke
Billa bola vada hrboľatých povrchov reklamovaná e-mailom už 04.10.2021, v ktorom žalovaný uviedol,
že v miestach, kde bola frézovaná podlaha, vznikli drážky („zuby“), ktoré je potrebné dobrúsiť a pri
všetkých kastlíkoch je na podlahe prevýšenie („kopec“). Touto správou bola reklamovaná vada diela,
s tým, že žalovaný uviedol, že s ňou dielo nepreberie. Na odstránenie tejto vady žalovaný žalobcu

urgoval následne správami zo 06.10.2021, 07.10.2021 a 12.10.2021. E-mailom z 28.10.2021 potom
žalovaný reklamoval nerovnosť povrchov aj v ďalších prevádzkach Pepco a Kik, ktoré vady žalobca
uznal a odstránil prostredníctvom tretích osôb, ako na to poukázal v konaní aj žalobca a preukázal
to faktúrami od daných spoločností. Budúca prevádzka Billa vykazovala pritom rovnaké vady akopodlahy v prevádzkach Pepco a Kik, pričom táto bada v prevádzke Billa nebola žalobcom ani po
urgenciách odstránená. V dôsledku nečinnosti zo strany žalobcu nebol žalovaný schopný odovzdať
prevádzkovateľovi BILLA s.r.o. priestory bez vád. Spoločnosť BILLA s.r.o. preto pristúpila k odstráneniu

vád prostredníctvom tretej osoby, čím jej vznikli náklady, ktoré si uplatnila voči žalovanému, a to faktúrou
z 14.04.2022 na sumu 8.759,19 eura, ktorá suma predstavuje škodu žalovaného, ktorá mu vznikla
v dôsledku nesplnenia povinnosti žalobcu dodať dielo bez vád, resp. odstrániť vady v primeranej lehote.
Dovýškyžalovanejsumytútosumužalovanýzapočítavasožalobouuplatnenýmnárokomakeďževýška
škody žalovaného bola vyššia – 8.759,19 eura, a teda o 4.597,59 eura prevyšuje žalobou uplatnený

nárok žalobcu, v tomto rozsahu si ho uplatňuje vzájomnou žalobou. Žalovaný si uplatňuje aj nárok
na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po podaní odporu proti platobnému rozkazu vydanému
v upomínacom konaní.

9. K vzájomnej žalobe sa vyjadril žalobca, ktorý odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia a navrhol
vzájomnú žalobu zamietnuť.

9.1. Žalobca uviedol, že na základe zmluvy o dielo z apríla 2021 (uzavretej vo forme objednávky
a akceptačného listu) dielo vo vnútorných obchodných prevádzkach v rámci objektu riadne vykonal,
vady odstránil, za čo mu žalovaný aj zaplatil. Vady v prevádzkach Pepco a Kik žalobca odstránil na
vlastnénáklady,pričomtietovadybolispôsobenénepravidelnýmprísunombetónovejzmesiajejkvalitou

(nekvalitou).

9.2. K žalovaným predloženej faktúre na sumu 8.759,19 eura, na ktorú poukazuje vo vzájomnej žalobe,
uviedol, že táto je faktúrou nielen za podlahu, ale aj za senvičové steny RAL (farba), vzduchotechniku
a iné.

10. K vyjadreniu žalobcu k vzájomnej žalobe sa vyjadril žalovaný.

10.1. Žalovaný uviedol, že žalobca ako zhotoviteľ mal pred zhotovením diela skontrolovať kvalitu
betónovej zmesi, a to podľa § 551 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca prevzal od žalovaného

betónovú zmes na zhotovenie diela, a preto jeho povinnosťou bolo skontrolovať kvalitu betónovej
zmesi a spôsobilosť zmesi na jej využitie. Zákonom stanovenú povinnosť žalobca nedodržal, keď
žalovaného bezodkladne neupozornil na kvalitu betónovej zmesi. Žalobca pritom poukazuje na nekvalitu
betónovej zmesi až po zhotovení diela. Žalobca ako zhotoviteľ zodpovedá za zhotovené dielo ako
celok. Napriek uvedenému, žalovaný uviedol, že betón bol dodávaný odborne spôsobilým subjektom,

spoločnosťouVLADAPPlus,s.r.o.,ktoráprostredníctvomodbornespôsobiléhosubjektuBETÓNRACIO,
s.r.o. pravidelne kontroluje kvalitu dodávaných produktov. Vyrobený betón bol dodaný a následne
položený žalobcom. Položenie betónu sa vykonalo v dňoch 02.09.2021, 06.09.2021, 10.09.2021
vinteriériavexteriérivdňoch15.10.2021a18.10.2021.Zdodávanéhobetónujehododávateľpravidelne
odoberá vzorky, na základe ktorých spoločnosť BETÓNRACIO, s.r.o. pravidelne vykonáva pevnostné

skúšky, ktorými preukazuje kvalitu jednotlivých dodávok betónu, a to aj vo vzťahu k dodávkam betónu
dodaných na stavbu vo vyššie uvedených dátumoch. Po vykonaní pevnostných skúšok jednotlivé
protokoly preukazujú, že dodaný betón je dostatočne kvalitný a v súlade s technickými štandardmi
a nevykazuje nízku kvalitu, ako to tvrdí žalobca.

10.2. Čo sa týka tvrdenia žalobcu o odstránení vád v častiach diela – predajni Kik a Pepco, a to
prostredníctvom tretej osoby na vlastné náklady, tieto by určite nevynakladal, ak by dané vady
nepovažoval za svoju zodpovednosť.

10.3. Žalovaný popiera, že by ho žalobca upozornil na predčasné zaťaženie diela, v súlade s čím je aj

to, že žalobca toto tvrdenie nepreukázal.

10.4. Žalobca na objednávku žalovaného zhotovoval dielo na vnútorných aj vonkajších priestoroch.
Nárok žalovaného voči žalobcovi súvisí so zhotovovaním diela vo vnútorných priestoroch. Na nekvalitný
spôsob zhotovenia diela vo vnútorných priestoroch žalovaný poukazuje od začiatku súdneho konania,

keďže žalobca vady na diele napriek opakovaným urgenciám neodstránil. Je právne bezvýznamné, či
sú vzájomné nároky nárokmi z jednej zmluvy alebo z viacerých vzájomných vzťahov z viacerých zmlúv
o dielo. Žalovaný má preto právo si daný nárok uplatniť v tomto konaní. Poukaz žalobcu na to, že
žalovaný uhradil cenu za uvedené dielo (v čase, kedy sa dielo javilo ako bezvadné), ho nijako nezbavujezodpovednosti za vady na diele a nespôsobuje zánik nároku žalovaného titulom zodpovednosti za vady
diela.

10.5. Žalovaný ďalej poukázal na protokol o odovzdaní a prevzatí nájomného priestoru, uzatvorenom
medzi prenajímateľom Retail Šurany s.r.o. a spoločnosťou BILLA, s.r.o. z 20.09.2021, v ktorom v časti
súpis vád a nedorobkov, zmluvné strany upozornili na existenciu nerovností podlahy a je teda zrejmé,
že spozorovali nerovnosti na diela a z tohto dôvodu spísali možné opravenie podlahy. Následne po
premeraní diela boli zistené nerovnosti, ktoré žalovaný popísal už v predchádzajúcich podaniach.

Žalovaný ako objednávateľ žiadal od žalobcu ako zhotoviteľa odstránenie nerovností na diele –
prevádzke BILLA, avšak po opakovaných výzvach žalobca tieto vady neodstránil a spoločnosť BILLA,
ktorá bola užívateľom daných priestorov, bola preto nútená objednať si odstránenie vád u tretej osoby.
Nemožno sa stotožniť s tým, že nárok uplatnený spoločnosťou BILLA voči žalovanému nemôže ísť
na ťarchu žalobcu, keď práve žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o dielo, obsahom ktorej je aj
zodpovednosť žalobcu za vady. Ak túto povinnosť žalobca poruší, čo v prejednávanej veci porušil,

keď napriek opakovaným výzvam žalovaného vady neodstránil (e-mailom žalovaný reklamoval vady
04.10.2021, následne opakovane žalobcu vyzýval na odstránenie vád aj správami z 06.10.2021,
07.10.2021 a 12.10.2021), a tým vznikne žalovanému škoda spočívajúca vo vynaložení nákladov na
odstránenie vád diela, má žalovaný zákonný nárok na jej náhradu voči žalobcovi ako zhotoviteľovi, ktorý
si aj v tomto konaní žalovaný voči žalobcovi uplatňuje a pozostáva zo skutočne vynaložených nákladov

na odstránenie vád na diele.

10.6. K faktúre vystavenej spoločnosťou BILLA, s.r.o. voči žalovanému, o ktorej žalobca tvrdí, že
ňou boli fakturované aj iné položky ako podlaha, žalovaný uviedol, že toto tvrdenia opiera, keďže
faktúrou na predmetnú sumu 8.759,19 eura bola fakturovaná oprava vád na podlahe, a to konkrétne

cementová samonivelizačná stierka, pevnosti v tlaku, zhotovenie penetračného náteru pre potery
a stierky, vyrezanie plochy, vybúranie plochy, vybúranie pôvodného poklopu, odvoz a likvidácia. Z faktúry
je teda zrejmé, že ide o opravenie vád na diele po žalobcovi.

II. Prejednanie veci na pojednávaní

11. Súd podľa § 177 ods. 1 CSP nariadil po predbežnom prejednaní sporu, konanom dňa 10.11.2023,
na prejednanie veci samej pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 08.12.2023 a ktoré bolo podľa § 219 ods.
2 CSP odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 08.01.2024.

11.1. Žalobca nad rámec svojich písomných vyjadrení uviedol na predbežnom prejednaní sporu a na
pojednávaní, že žalovaný neoznámil žalobcovi včas vady diela, teda po tom, ako ich zistil, resp.
bezprostredne po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke diela.
Samotný žalovaný uviedol, že žalobca dielo vykonal 02.09., 06.09. a 10.09.2021, kedy žalobca dielo

ukončil a odovzdal žalovanému a žalovaný ním začal disponovať. Žalovaný však oznámil vady diela
žalobcovi e-mailom 04.10.2021, po tom, čo žalovaného na vady upozornil investor stavby 20.09.2021
pri prehliadke diela. Až na základe toho si žalovaný uplatnil nároky voči žalobcovi 04.10.2021. Žalovaný
mal pritom vady objaviť už dávno predtým, no najneskôr ich mohol objaviť 20.09.2021, teda 2 týždne
predtým, ako ich oznámil žalobcovi. Žalobca doplnil, že faktúra žalovaného dostatočne nepreukazuje

ním uplatnený nárok, keď fakturované položky nekorešpondujú s odstránením predmetných vád, ale
ide o nešpecifikované naviac práce. V ostatnom zotrval žalobca na svojich písomných vyjadreniach.
Žalobca poprel žaklovaným na pojednávaní tvrdené ústne uplatnenie nárokov z vád.

11.2. Žalovaný nad rámec svojich písomných vyjadrení uviedol na predbežnom prejednaní sporu a na

pojednávaní, že čo sa týka faktúry vystavenej spoločnosťou BAUSKA, s.r.o. spoločnosti BILLA s.r.o., tak
žalovaným uplatneného nároku vo forme kompenzačnej námietky a vzájomnej žaloby, sa týkajú položky
č. 1 až 3, z ktorých vychádzal aj pri vyčíslení svojho nároku. Žalovaný má za to, že upozornil žalobcu na
vadyvprimeranejlehotepotom,akoichmoholzistiť.Žalobcompopísanédátumyzodpovedajúpísomnej
komunikácii medzi stranami, avšak žalovaný komunikoval so žalobcom primárne telefonicky, keďže

väčšinou sa žalobca nachádzal na stavbách. Preto žalovaný žalobcu upozornil na vady už pred 04.10.
telefonicky a následne urgoval tento stav mailom. Žalovaný vyhodnocoval námietky vád diela uplatnené
spoločnosťou Billa 20.09., musel zisťovať interne, kto bol subdodávateľom, či sú námietky spoločnosti
Billa oprávnené a toto vyhodnocovanie trvalo niekoľko dní. Dobu 1 mesiaca od realizácie diela považuježalovaný za primeranú. Žalovaným uplatnený nárok presahuje žalobcom žalovanú sumu, pretože tretia
osoba odstraňujúca vady musela nielen položiť poter, ale najskôr ho musela odstrániť, resp. opraviť,
aby bolo možné použiť nový poter. Žalovaný preukázal svoj nárok zaplatením faktúry spoločnosti BILLA,

pričom z položkovitého súpisu priloženého k faktúre vyplýva, z akých nákladov pozostáva. Žalobca
kvalifikovane jednotlivé náklady nerozporoval.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami predloženými sporovými stranami (vykonané listinné
dôkazy sú obsahom uznesenia o vykonaní dokazovania listinami, vyhlásenom na pojednávaní,

zachytenom v zápisnici o pojednávaní na str. 5 až 6 zápisnice o pojednávaní z 08.12.2023).

13. Rozhodné skutkové zistenia, ku ktorým súd dospel na základe nesporných skutkových tvrdení,
o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods.
2 CSP) a vykonaného dokazovania uvádza súd v nasledovnej časti odôvodnenia rozsudku (spolu
s vyhodnotením vykonaného dokazovania).

III. Rozhodné skutkové okolnosti
a právne posúdenie veci

14. Predmetom konania je žalobou žalobcu uplatnený nárok na zaplatenie ceny za dielo spočívajúce vo
vykonaní betonáže vonkajších plôch príjazdových komunikácii na stavbe Billa Šurany v sume 4.161,60
eura, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z uvedenej sumy 4.161,60 eura od 14.11.2021 do
zaplatenia s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur.

15. Súd rozhodnutie o žalobe a vzájomnej žalobe založil primárne na nasledovných hmotnoprávnych
ustanoveniach právnych predpisov:

15.1. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (inak aj len „Obchodný
zákonník“ alebo „ObZ“), (1) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy,

ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

15.2. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

15.3. Podľa § 536 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, (1) zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ

vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie
zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie
dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa
rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

15.4. Podľa § 546 ods. 1 vety prvej Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi
zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

15.5. Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok

na cenu vykonaním diela.

15.6. Podľa § 562 Obchodného zákonníka, (1) objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo
zariadiť jeho prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. (2) Súd neprizná
objednávateľovi právo z vád diela, ak objednávateľ neoznámi vady diela a) bez zbytočného odkladu po

tom, čo ich zistí, b) bez zbytočného odkladu po tom, čo ich mal zistiť pri vynaložení odbornej starostlivosti
pri prehliadke uskutočnenej podľa odseku 1, c) bez zbytočného odkladu po tom, čo mohli byť zistené
neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov a pri stavbách do piatichrokov od odovzdania predmetu diela. Pri vadách, na ktoré sa vzťahuje záruka, platí namiesto tejto lehoty
záručná doba. (3) Ustanovenie § 428 ods. 2 a 3 sa použijú obdobne na účinky uvedené v odseku 2.

15.7. Podľa § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účinky ustanovené v odseku 1 sa prihliadne, len ak
predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru.

15.8. Podľa § 564 Obchodného zákonníka, pri vadách diela platia primerane § 436 až 441. Objednávateľ
však nie je oprávnený požadovať vykonanie náhradného diela, ak predmet diela vzhľadom na jeho

povahu nemožno vrátiť alebo odovzdať zhotoviteľovi.

15.9. Podľa § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka, uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením
niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného
právneho dôvodu.

15.10. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

15.11. Podľa § 1 ods. 1 a 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z.“), (1) sadzba
úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. (3) Ak

veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia
úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

15.12. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,

a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

15.13. Podľa § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka (inak len „nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z.“), výška paušálnej

náhradynákladovspojenýchsuplatnenímpohľadávkypodľa§369cods.1zákonaje40eurjednorazovo
bez ohľadu na dĺžku omeškania.

16. Na základe zhodných skutkových tvrdení sporových strán, o ktorých pravdivosti súd nenadobudol
pochybnosti ani na základe vykonaného dokazovania (§ 186 ods. 2 CSP) súd uzatvára, že sporové

strany, ktoré sú obe osobami zapísanými v obchodnom registri, a teda podnikatelia (§ 2 ods. 2 písm.
a/ Obchodného zákonníka) uzatvorili medzi sebou na základe objednávky a následného akceptačného
listu (listinný dôkaz – akceptačný list na č. l. 7) zmluvu, ktorej obsahom bol záväzok žalobcu ako
zhotoviteľa vykonať pre žalovaného ako objednávateľa dohodnuté stavebné práce, teda diela podľa §
536 ods. 2 Obchodného zákonníka. Uvedenou zmluvou tak bol medzi sporovými stranami založený

záväzkovoprávny vzťah, a keďže zmluvu uzatvárali podnikatelia a pri jej vzniku bolo zrejmé, že sa týka
ich podnikateľskej činnosti, ide o obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka) zo
zmluvy o dielo, komplexne upravenej ako osobitný zmluvný typ v § 536 a nasl. Obchodného zákonníka,
podľa ktorých ustanovení je potrebné prejednávanú vec primárne právne posudzovať.

17. Opätovne na základe zhodných skutkových tvrdení sporových strán (s oporou v listinnom dôkaze
– akceptačnom liste na č. l. 7) súd skutkovo ustálil, že obsahom uvedeného záväzkového vzťahu
bolo vyhotovenie viacerých diel v súvislosti s daným projektom „Billa“, resp. „Markett Šurany“, a to
tak zhotovenie betónovej plochy interiéru ako aj vykonanie betonáže vonkajších plôch príjazdových
komunikácií.

18. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie ceny za dielo spočívajúce vo vykonaní betonáže
vonkajších plôch, teda betonáže v exteriéri, v už uvedenej výške pohľadávky spočívajúcej v istine – cene
za dielo (§ 546 a nasl. Obchodného zákonníka) vo výške 4.161,60 eura a príslušenstve pozostávajúcehozúrokuzomeškania(§369Obchodnéhozákonníkavspojenís§1ods.1a3nariadeniavládyč.21/2013
Z. z.) a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 369c ods. 1 Obchodného
zákonníka v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z.).

19. Vo vzťahu k tomuto žalobou uplatnenému nároku žalobcu a medziam posudzovania jeho dôvodnosti
vprejednávanejvecijenutnépoukázaťnavýznamnúprocesnoprávnuskutočnosť,ktorouje,žežalovaný
už vo vyjadrení k žalobe (ako súčasti podaného odporu proti upomínacím súdom vydanému platobnému
rozkazu) uviedol, že do plnej výšky žalobou uplatneného nároku si žalovaný započítava ním v odpore

skutkovo vymedzený hmotnoprávny nárok proti žalobcovi. Žalovaný teda vo vyjadrení k žalobe urobil
právny úkon, ktorým sledoval zánik v plnom rozsahu žalobou uplatnené práva žalobcu (keď jedným zo
spôsobov zániku pohľadávky je započítanie - § 358 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 580
a nasl. Občianskeho zákonníka, aplikujúcich aj na obchodnoprávne záväzkové vzťahy podľa § 1 ods.
2 Obchodného zákonníka), teda uplatnil hmotnoprávnu námietku podľa § 152 CSP. Žalovaný pritom
v žiadnom svojom vyjadrení v súvislosti s uplatnením uvedenej hmotnoprávnej námietky neprejavil, že

by túto uplatňoval podmienene (teda len za naplnenia určitého predpokladu).

20. Súd v tejto súvislosti, vychádzajúc aj z doktríny civilného procesu, s ktorou sa v plnom
rozsahu stotožňuje, nezistiac žiadny legitímny dôvod na zaujatie odlišného právneho názoru, že
bezpodmienečná hmotnoprávna námietka smeruje proti dôvodne uplatnenému nároku, a preto jej

uplatnenímstranasporu,ktorávznášahmotnoprávnunámietku,uznávaskutkovýaprávnydôvodnároku
protistrany. Ak teda napr. žalovaný vznesie námietku započítania, považuje žalovanú pohľadávku za
existujúcu, teda za spôsobilú, aby voči nej bolo započítané. Úloha súdu sa tým mení, keďže spornou už
nie je žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka, ktorou sa započítava. Súd musí posúdiť skutkovú a právnu
dôvodnosť pohľadávky, ktorou sa započítava (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,

Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, §
152).

21. V nadväznosti na uvedené v dôsledku uvedeného započítacieho prejavu žalovaného do plnej
výšky žalobou uplatneného nároku, obsiahnutého už v odpore, žalovaný uznal skutkový a právny

dôvod žalobou uplatneného nároku, a to v celej výške, keď to celej výšky žalovanej sumy urobil
daný započítací prejav, a predmetom tohto konania sa v dôsledku uvedeného úkonu žalovaného stala
spornou už len jeho pohľadávka, pričom úlohou súdu je posúdiť už len skutkovú a právnu dôvodnosť
tejto pohľadávky, ktorou sa započítal žalobou uplatnený nárok. Ak teda súd po posúdení dôvodnosti
pohľadávky žalovaného za týchto okolností dospeje k záveru, že táto nie je daná, vedie to k vyhoveniu

žalobe, keďže žalobou uplatnený nárok bol skutkovo a právne žalovaným uznaný a nie je sporný
skutkovo ani právne.

22. V nadväznosti na uvedené preto súd v konaní posudzoval dôvodnosť hmotnoprávneho nároku
žalovaného voči žalobcovi, ktorý skutkovo vymedzil v už uvedenom odpore, ktorého súčasťou bola

aj predmetná hmotnoprávna (kompenzačná) námietka. V tejto súvislosti je pritom nutné doplniť, že
žalovaný uvedený hmotnoprávny nárok, ktorý v časti, v ktorej sa kryl so žalobou uplatneným nárokom
žalobcu, započítal s týmto žalobcom uplatneným nárokom na zaplatenie ceny diela s príslušenstvom,
kvantifikoval vo vyššej sume, než bol žalobou uplatnený nárok, a to v sume 8.759,19 eura. V rozsahu,
v ktorom uvedený hmotnoprávny nárok žalovaného prevyšoval žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie

ceny diela vo výške 4.161,60 eura s príslušenstvom, t. j. v rozsahu 4.597,59 eura s príslušenstvom
pozostávajúcim z 10% ročného úroku z omeškania z tejto sumy (4.597,59 eura) od 23.11.2022 do
zaplatenia, podal žalovaný vzájomnú žalobu. Z týchto dôvodov, keď si žalovaný v konaní uplatnil v celom
rozsahu ním v odpore a následne totožne aj vo vzájomnej žalobe vymedzený hmotnoprávny nárok voči
žalobcovi, len s tým rozdielom, že v časti, v ktorej sa kryl so žalobou, si ho uplatnil formou kompenzačnej

námietky a v celom prevyšujúcom rozsahu si ho uplatnil vo forme vzájomnej žaloby, posudzuje súd
v nasledovnej časti odôvodnenia tento hmotnoprávny nárok žalovaného súčasne vo vzťahu k uplatnenej
kompenzančnej námietke ako aj vo vzťahu k vzájomnej žalobe, keďže ide o jeden totožný uplatnený
hmotnoprávny nárok žalovaného.

23. Čo sa týka tohto nároku žalovaného, v prvom rade je nutné uviesť, že tento naposledy vo
svojom písomnom vyjadrení z 24.10.2023 výslovne uviedol, že ním uplatnený nárok na náhradu
skutočne vynaložených nákladov na odstránenie vád diela zhotoveného žalobcom sa týka diela
zhotoveného vo vnútorných priestoroch, a to, ako to uviedol žalovaný vo svojom písomnom vyjadreníz12.07.2023,vprevádzkeBilla,ktorévadyžalovanýnarozdielodvádnadielevovnútornýchpriestoroch
v prevádzkach Pepco a Kik neodstránil. Keďže žalobca ani na opakované urgencie neodstránil vady na
diele, ktorým bolo vyhotovenie povrchov vo vnútorných priestoroch objektu „Markett Šurany“, museli byť

tieto odstránené treťou osobou a dosiahli výšku 8.759,19 eura.

24. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu o tom, že ním žalobou uplatnený nárok na zaplatenie ceny sa týkal
diela spočívajúceho vo vykonaní betonáže vonkajších plôch daného projektu a nie diela spočívajúceho
vo vyhotovení povrchov vo vnútorných priestoroch predmetného objektu, za ktoré zhotovenie diela

žalovaný žalobcovi riadne zaplatil, súd uvádza, že Civilný sporový poriadok nestanovuje žiadne osobitné
náležitosti na kompenzačnou námietkou alebo vzájomnou žalobou uplatnenú pohľadávku, teda napr. že
v prípade, o aký ide ide v prejednávanej veci, keď žalobca zhotovil pre žalovaného viaceré dojednané
diela, sa kompenzančná námietka a vzájomná žaloba týka pohľadávky zo zodpovednosti žalobcu za
vady iného diela, než vo vzťahu ku ktorému si žalobca uplatňuje žalobou nárok na zaplatenie ceny diela.
Ako kompenzančnú námietku alebo vzájomnou žalobou možno uplatniť preto akúkoľvek pohľadávku

žalovaného voči žalobcovi, bez rozdielu toho, na akom právnom základe vznikla (či zo zmluvy alebo
zo zákona) či akého právneho vzťahu medzi sporovými stranami sa týka (teda či ide o pohľadávku
z totožného právneho vzťahu ako je ten, z ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok žalobou). Súčasne
žalobca nedôvodne argumentuje v tejto súvislosti tým, že žalovaný za dielo spočívajúce vo vyhotovení
povrchov vo vnútorných priestoroch predmetného projektu riadne zaplatil, keďže zaplatenie ceny za

dielo nezbavuje objednávateľa prípadných nárokov z vád zo zodpovednosti za vady diela, nevynímajúc
nárok na zľavu z ceny diela, príp. v prevyšujúcom rozsahu na náhradu škody (§ 564 v spojení s § 436
a nasl. Obchodného zákonníka).

25. Čo sa týka právneho posúdenia žalovaným uplatneného nároku formou kompenzačnej námietky

a v rozsahu prevyšujúcom žalobný nárok žalobcu formou vzájomnej žaloby súd poukazuje na
to, že právne posúdenie žalovaným skutkovo vymedzeného uplatneného nároku spočívajúceho vo
vynaložených nákladoch na odstránenie vád diela, ktoré žalobca neodstránil, a preto boli vady
odstránené treťou osobou, pričom výška týchto nákladov prevyšuje cenu za dielo, bolo riešené
v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len „NS SR“), z ktorého vzišiel

judikát R 59/2020, publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky č. 4/2020, ako ktorý judikát bolo publikované uznesenie NS SR sp. zn. 3Obdo/3/2020
z 27.05.2020, pričom súd v prejednávanej veci nezistil žiadny legitímny dôvod na odchýlenie sa od tejto
ustálenej rozhodovacej praxe najvyššej súdnej autority všeobecného súdnictva. Súd preto v súlade s §
220 ods. 2 vetou predposlednou CSP využíva oprávnenie odkázať na túto ustálenú rozhodovaciu prax,

z ktorej sú pre posúdenie dôvodnosti žalovaným uplatneného nároku relevantné tieto právne závery:

25.1. Pre uplatnenie nárokov z vadného dodania diela v súdnom konaní je nevyhnutné, aby ich
objednávateľ oznámil včas zhotoviteľovi (k tomu viď § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka). V prípade,
ak objednávateľ včas neoznámil zhotoviteľovi vady diela, nie je možné v súdnom konaní priznať

objednávateľovi nároky z vád diela, ak zhotoviteľ v konaní pred súdom namietne, že objednávateľ mu
vady diela neoznámil včas (k tomu viď § 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka).

25.2. Rovnako tak platí, že objednávateľ nemôže bez súhlasu zhotoviteľa meniť uplatnený nárok.
Uvedené znamená, že ak objednávateľ požadoval odstránenie vád diela napr. opravou, nemôže v

primeranej lehote určenej zhotoviteľovi na odstránenie vád diela bez súhlasu zhotoviteľa požadovať
miesto opravy diela zľavu z ceny diela, resp. odstúpiť od zmluvy o dielo.

25.3. Pri odstraňovaní vád diela zhotoviteľom je potrebné mať pritom na pamäti, že ak ani po odstránení
vád na základe objednávateľom uplatneného nároku z vadného dodania diela toto dielo nezodpovedá

výsledku určenému v zmluve, má dielo vady v zmysle ustanovenia § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka,
čo v konečnom dôsledku znamená, že zhotoviteľ si nesplnil svoju povinnosť a vady diela neodstránil.

25.4. Odlišná situácia - pokiaľ ide o zmenu objednávateľom uplatneného nároku - však nastáva v situácii,
kedy si zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť a vady diela v primeranej lehote neodstránil (vrátane prípadu,

kedy aj po odstraňovaní vád zo strany zhotoviteľa dielo nezodpovedá výsledku určenému v zmluve),
resp. kedy zhotoviteľ oznámi, že si svoju povinnosť nesplní a vady diela v určenej lehote neodstráni. V
takom prípade má objednávateľ právo požadovať aj bez súhlasu zhotoviteľa zľavu z ceny diela, prípadne
môže od zmluvy odstúpiť.25.5. Po uplynutí primeranej dodatočnej lehoty na odstránenie vád diela opravou a rovnako tak
po oznámení zhotoviteľa, že vady diela neodstráni v primeranej dodatočnej lehote, je objednávateľ

oprávnený požadovať zľavu z ceny diela, prípadne môže od zmluvy odstúpiť. Tento ,druhotný'
objednávateľom zvolený nárok z vád diela potom následne nemôže objednávateľ zmeniť bez súhlasu
zhotoviteľa (k tomu viď § 437 ods. 5 Obchodného zákonníka).

25.6. Pre uplatnenie tohto ,druhotného' nároku z vád diela v podobe zľavy z ceny diela musia byť splnené

nasledovné predpoklady:
1. existencia vady diela,
2. jej včasné uplatnenie,
3. zodpovednosť zhotoviteľa za vady a
4. neodstránenie vád zhotoviteľom v poskytnutej dodatočnej primeranej lehote.

25.7.Nároknazľavuzcenydielasavtakomprípadeodvíjaodpôvodnéhovčasnéhouplatneniaváddiela
a zákon na jeho uplatnenie neupravuje žiadnu osobitnú lehotu (okrem premlčacej lehoty za súčasného
vznesenia námietky premlčania zhotoviteľom - pozn. dovolacieho súdu), v ktorej je objednávateľ povinný
tento nárok uplatniť voči zhotoviteľovi.

25.8. Ak zhotoviteľ riadne a včas oznámené vady diela neodstránil ani v dodatočnej primeranej lehote
a objednávateľ si tieto vady následne nechal odstrániť treťou osobou, má objednávateľ právo na zľavu
z ceny diela. Toto právo má objednávateľ aj vtedy, ak si so zhotoviteľom osobitne nedojednal v zmluve
o dielo možnosť odstránenia vád diela treťou osobou. Rovnako tak toto právo má objednávateľ aj v
situácii, keď objednávateľ pred samotným odstránením vád neupovedomil zhotoviteľa, že si nechá vady

diela odstrániť prostredníctvom tretej osoby.

25.9. V situácii popísanej vyššie je potrebné priznať zvýšenú ochranu objednávateľovi, ktorý si nechal
odstrániť vady diela treťou osobou, a nie zhotoviteľovi, ktorý opakovane porušil svoje povinnosti, keďže
najprvdodaldielosvadamianáslednebezdôvodnetietovadynapriekichvčasnejreklamáciineodstránil.

Predmetnú skutočnosť musí súd pri svojom rozhodovaní zohľadniť, pretože na objednávateľa nemajú
byť bezdôvodne prenášané dôsledky vadného plnenia zhotoviteľa a jeho následnej nečinnosti.

25.10. Odstránenie vád diela treťou osobou nemá vplyv na existenciu nároku objednávateľa na zľavu
z ceny diela, ktorý vznikol v dôsledku nesplnenia si povinnosti zhotoviteľom (neodstránením riadne

reklamovaných vád diela). Tento nárok odstránením vád diela osobou odlišnou od zhotoviteľa (resp. od
osoby určenej zhotoviteľom) nezaniká. Na existenciu nároku objednávateľa na zľavu z ceny diela by
malo vplyv jedine prípadné odstránenie vád zhotoviteľom.

25.11. Pokiaľ ide o samotnú výšku zľavy z ceny diela, túto limituje znenie ustanovenia § 439 ods. 1

Obchodného zákonníka. Zľava z ceny diela tak predstavuje rozdiel medzi dohodnutou cenou diela (t.
j. cenou diela, ktorú by malo dodané dielo bez vád) a cenou, ktorú malo dielo dodané zhotoviteľom s
vadami, pričom určujúci je čas, kedy malo byť dielo dodané.

25.12. Uvedená limitácia zľavy z ceny diela nemusí celkom zodpovedať výške ujmy, ktorá vznikla

objednávateľovivsúvislostisodstraňovanímváddielatreťouosobou,avokolnostiachkonkrétnejveciby
mohla byť nespravodlivá voči objednávateľovi, ktorý by v konečnom dôsledku musel znášať negatívne
dôsledky vadného plnenia zo strany zhotoviteľa a jeho následnú pasivitu prejavujúcu sa v neodstránení
vád diela ani v dodatočnej primeranej lehote.

25.13. Dovolací súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na znenie ustanovenia § 440 ods. 1
Obchodného zákonníka, ktoré upravuje právo objednávateľa na náhradu škody, ktoré je limitované
odsekom 2 predmetného ustanovenia vylučujúcim náhradu ujmy vzniknutej objednávateľovi v
prípadoch, kedy je možné dosiahnuť totožné uspokojenie uplatnením niektorého z nárokov z vadného
plnenia. V prípadoch, kedy je možné uspokojiť majetkovú ujmu objednávateľa vzniknutú v dôsledku

vadného dodania diela uplatnením nárokov z vadného plnenia len čiastočne, napr. uplatnením nároku
na zľavu z ceny diela, nie je vylúčené, aby sa v zostavujúcej časti domáhal uspokojenia z titulu náhrady
škody. Uvedené vychádza z toho, že objednávateľ musí mať právnu možnosť dosiahnuť náhradu celej
ujmy, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany zhotoviteľa.25.14. Predmetné konštatovanie je významné predovšetkým v situácii, keď zhotoviteľ nevyhovie
dôvodne a včas uplatnenej žiadosti objednávateľa na bezplatné odstránenie vád diela opravou a náklady

účelneapredvídateľnevynaloženénaodstránenietýchtovádtreťouosobouprevyšujúzľavuzcenydiela
určenú ustanovením § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tieto náklady v rozsahu, v akom prevyšujú
zľavu z ceny diela, predstavujú ujmu objednávateľa, ktorú je možné reparovať prostredníctvom náhrady
škody.

25.15. Nárok objednávateľa na náhradu škody - ktorá mala byť spôsobená vadným dodaním diela -
je vylúčený, ak mohol objednávateľ dosiahnuť uspokojenie z niektorého z nárokov z vadného dodania
diela.

25.16. Uvedené znamená, že ak porušenie povinnosti zhotoviteľa predstavuje iba dodanie diela s
vadami, nemôže sa objednávateľ domáhať voči zhotoviteľovi nároku na náhradu škody (podľa § 373 a

nasl. Obchodného zákonníka), ak si neuplatnil u zhotoviteľa nároky z vadného dodania diela (a vady
diela zhotoviteľovi včas neoznámil).

26. Z už uvedených častí odôvodnenia judikátu R 59/2020 teda vyplýva, že v prípade, ak zhotoviteľ ani
v dodatočnej primeranej lehote neodstráni riadne a včas reklamované vady diela, má za tam uvedených

podmienok objednávateľ voči zhotoviteľovi nárok na zľavu z ceny diela napriek prípadnému odstráneniu
vád treťou osobou a rovnako tak nie je vylúčený v rozsahu prevyšujúcom cenu diela nárok objednávateľa
na náhradu škody, spôsobenú neodstránením vád diela v dodatočnej primeranej lehote, ak náklady
objednávateľa účelne a predvídateľne vynaložené na odstránenie vád treťou osobou prevyšujú zľavu
z ceny diela.

27. Avšak, jednou z kumulatívnych podmienok vzniku oboch týchto nárokov, t. j. na zľavu z ceny
diela a za splnenia uvedených podmienok aj na náhradu škody vo výške prevyšujúcej celú cenu diela
(bod 25.16. odôvodnenia), je včasné oznámenie vád zhotoviteľovi diela. Nesplnenie tohto predpokladu
v prípade, ak zhotoviteľ v súdnom konaní namietne, že objednávateľ si včas svoju povinnosť oznámiť

vady diela nesplnil (§ 562 ods. 2 a 3 v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného zákonníka), bez ďalšieho
vedie k tomu, že súd uvedené práva objednávateľovi neprizná.

28. Vzhľadom na to, že v súdnom konaní žalobca ako objednávateľ namietol vo vzťahu k nároku
žalovaného, ktorý si uplatnil vo forme kompenzačnej námietky a vzájomnej žaloby, že žalovaný ako

objednávateľ si nesplnil svoju povinnosť oznámiť vady diela včas, primárne sa súd zaoberal touto
námietkou.

29. Súd v tejto časti pritom pripomína, že žalovaný svoj hmotnoprávny nárok voči žalobcovi, uplatnený
kompenzačnou námietkou a vo zvyšnom rozsahu vzájomnou žalobou, vyvodzoval len z vád diela

spočívajúceho v zhotovení plôch vo vnútorných priestoroch daného projektu, a to v prevádzke Billa
(v podrobnostiach v bode 23. odôvodnenia). Preto z hľadiska posúdenia dôvodnosti kompenzačnej
námietky a vzájomnej žaloby je relevantné len to, či práve túto vadu oznámil žalovaný žalobcovi včas,
teda v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, pretože len z tejto vady vyvodzuje žalovaný svoj
nárok uplatnený vo forme kompenzačnej námietky a vzájomnej žaloby.

30. Žalovaný v konaní tvrdil a žalobca nepoprel (z ktorého dôvodu sú predmetné skutkové tvrdenia
žalovaného podľa § 186 ods. 2 CSP podkladom skutkových zistení súdu), že predmetné dielo, z ktorého
vady žalovaný vyvodzuje svoj uplatnený nárok, žalobca vykonal v dňoch 02.09.2021, 06.09.2021
a 10.09.2021 (keďže ako uvádza žalovaný v podaní z 24.10.2023, neskôr v tam uvedených dňoch

októbra 2021 bolo vykonávané dielo spočívajúce vo vykonaní prác v exteriéri).

31. Medzi sporovými stranami však bolo sporné, kedy uvedenú vadu žalovaný reklamoval u žalobcu.
Vo vzťahu k tomuto skutkovému zisteniu bol stranami sporu produkovaný jediný dôkaz, a to e-mailová
komunikácia medzi sporovými stranami, v ktorej je prvýkrát táto vada reklamovaná žalovaným žalobcovi

dňa 04.10.2021 (listinný dôkaz – mailová komunikácia na č. l. 23), tak ako to tvrdil žalobca.

32. Žalovaný na pojednávaní dňa 08.12.2023 po prvýkrát v konaní (v rozpore so všetkými jeho
predchádzajúcimi písomnými vyjadreniami k veci, v ktorých vždy v súvislosti s reklamovaním danejvady žalobcovi poukazoval na e-mail zo 04.10.2021 a následnú mailovú komunikáciu a o inom
spôsobe reklamovania vady pred 04.10.2021 nikdy neuvádzal skutkové tvrdenia) uviedol, že danú vadu
reklamoval žalobcovi aj predtým, a to telefonicky. Toto sporné skutkové tvrdenie žalovaného, ktoré

žalobca poprel, však nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní (pritom v konaní boli vykonané
všetkým žalovaným navrhnuté dôkazy).

33.Súdnazákladeuvedenéhoustálil,ževadanapredmetnomdiele,zktorejvyvodzuježalovanývtomto
konaní svoj nárok, bola oznámená žalobcovi až 04.10.2021, pričom už 10.09.2021 bolo dané dielo

dokončené(avykonávanébolovdňoch02.09.2021,06.09.2021a10.09.2021,teda1týždeňa1deň),čo
tvrdí aj samotný žalovaný v písomnom vyjadrení z 24.10.2023, pričom nebolo popreté tvrdenie žalobcu
o tom, že od tohto dňa ním aj disponoval.

34. Žalovaný vo vzťahu k svojmu kompenzačnou námietkou a vzájomnou žalobou uplatnenému
hmotnoprávnemu nároku pritom ani len netvrdil, že čo najskôr po odovzdaní predmetu diela 10.09.2021

predmet diela prezrel alebo zariadil jeho prehliadku za účelom zistenia vád. Bremeno tvrdenia
i bremeno dôkazné vo vzťahu k preukázaniu všetkých predpokladov vzniku jeho hmotnoprávneho
nároku, uplatneného v tomto konaní, teda aj vo vzťahu k včasnému oznámeniu vád objednávateľovi,
vyplývajúceho z § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, bolo pritom na žalovanom, keďže v opačnom
prípade mu súd v nadväznosti na uplatnenú námietku žalobcu nemôže uplatnené nároky z vadného

diela priznať.

35. Žalovaný však substancovane netvrdil a o to viac ani nepreukázal, že v súlade s § 562 ods. 1
Obchodného zákonníka splnil svoju povinnosť čo najskôr po odovzdaní predmetu diela 10.09.2021
vykonať alebo zabezpečiť jeho prehliadku. Naopak jeho písomné vyjadrenie z 24.10.2023 a aj jeho

prednesnapojednávanídňa08.12.2023nasvedčujútomu,žeodanejvadesaaninemaldozvedieťzním
vykonanéhoalebozabezpečenéhoprezretiapredmetudielačonajskôrpojehoodovzdaníadisponovaní
ním 10.09.2021, ale až z oznámenia tretieho subjektu – spoločnosti Billa dňa 20.09.2021 a až potom
zisťoval podľa jeho tvrdení ich dôvodnosť (vo vzťahu ku ktorému tvrdeniu o následnom zisťovaní
dôvodnosti danej vady a o tom, kto za ňu zodpovedá, nenavrhol žiadne dôkazy). Zo samotných tvrdení

žalovaného uvedených v uvedenom písomnom vyjadrení z 24.10.2023 aj v spojení s listinným dôkazom
–protokolomoodovzdaníaprevzatínájomnéhopriestoruspísanéhomedzispoločnosťamiRetailŠurany
a Billa (č. l. 98 – 99) pritom vyplýva, že pri prehliadke daného priestoru (jeho odovzdávaní spoločnosťou
Retail Šurany spoločnosti Billa) boli spozorované dané nerovnosti.

36. Z toho potom možno usudzovať, že ak by žalovaný čo najskôr po odovzdaní predmetného diela
– položení betónu vo vnútorných priestoroch projektu, t. j. po dni 10.09.2021, kedy ním disponoval,
v súlade s § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka vykonal prehliadku alebo zariadil jeho prehliadku,
zistil by pri vynaložení odbornej starostlivosti predmetné vady skôr, pričom ak tak neurobil, začala mu
plynúť podľa § 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka lehota bez zbytočného odkladu na ich

oznámenie žalobcovi. Zo súdnej praxe (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/42/2022
zo 07.02.2023) pritom vyplýva, že lehotu „bez zbytočného odkladu“ možno vymedziť ako veľmi krátku
lehotu vyžadujúcu neodkladné, nemeškajúce, bezprostredné, či okamžité konanie, pri absencii ktorého
nenastanú účinky alebo právne dôsledky želateľné tým subjektom, ktorý bol toto konanie povinný v
krátkej lehote, t. j. bez zbytočného odkladu, urobiť.

37. V nadväznosti na uvedené súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že dobu od vykonania diela
a jeho disponovania žalovaným 10.09.2021 do dňa 04.10.2021, kedy bola na danom diele oznámená
vada žalobcovi, t. j. lehotu v dĺžke 25 dní nemožno považovať v intenciách prejednávanej veci za
dobu oznámenia vád bez zbytočného odkladu v zmysle § 562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka,

s prihliadnutím na dobu trvania vykonania diela (od 02.09.2021 do 10.09.2021, pričom toto bolo
vykonávané v tomto časovom rozmedzí len počas 3 dní), absenciu akejkoľvek prekážky znemožňujúcej
žalovanému vykonať podľa § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka prehliadku tohto diela čo najskôr od
jeho prevzatia a disponovania ním a charakter vykonávaného diela.

38. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
III. ÚS 522/2023 – 11 z 12.10.2023, právny záver o tom, že doba približne 25 dní medzi ukončením
približne týždeň trvajúcich pracovných činností a oznámením vád nespĺňa znaky oznámenia vád bezzbytočného odkladu v zmysle § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka je ústavno-konformný, keď sa nejaví
ako zjavný právny omyl.

39. K uvedenému súd opätovne dopĺňa, že aj v prejednávanej veci žalovanému nič nebránilo ihneď po
skončení vykonávania diela a disponovania ním toto prezrieť alebo zabezpečiť jeho prehliadku podľa §
562 ods. 1 Obchodného zákonníka a následne bez zbytočného odkladu vytknúť vady.

40. Vzhľadom na uvedené potom súd uzatvára, že vzhľadom na záver o tom, že žalovaný ako

objednávateľ neoznámil vady diela žalobcovi ako zhotoviteľovi včas, t. j. bez zbytočného odkladu potom,
čo ich pri vynaložení odbornej starostlivosti pri prehliadke uskutočnenej podľa § 562 ods. 1 Obchodného
zákonníka mohol zistiť, na čo je súd povinný podľa § 562 ods. 3 v spojení s § 428 ods. 2 Obchodného
zákonníka prihliadnuť vzhľadom na žalobcom uplatnenú námietku, súd nemôže žalovanému podľa §
562 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka priznať nárok na zľavu z ceny za dielo a ani na v rozsahu
prevyšujúcom cenu diela nárok na náhradu škody.

41. Keďže súd žalovanému nemôže priznať uvedený hmotnoprávny nárok, je na tomto nároku založená
hmotnoprávna kompenzačná námietka, ako aj vzájomná žaloba, nedôvodná.

42. Záver o nedôvodnosti kompenzačnej námietky (ktorá bola uplatnená v celom rozsahu, v ktorom sa

kryla so žalobou uplatneným nárokom) a vzájomnej žaloby má následne za následok vyhovenie žalobe
(body 20. a 21. odôvodnenia), keď v dôsledku uplatnenia danej kompenzačnej námietky sa stal žalobou
uplatnený nárok skutkovo i právne nesporný a spornou bol hmotnoprávny nárok žalovaného, uplatnený
vo forme kompenzačnej námietky a v prevyšujúcom rozsahu ako vzájomná žaloba.

43. Pre prejednávanú vec bolo pritom bez právneho významu zaoberať sa prípadnou spornosťou (a
vyhodnocovať dôkazy v tomto smere) o tom, či, a ak áno z akých dôvodov bolo vadné aj dielo, vo
vzťahu ku ktorému si žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie jeho ceny, keďže z tejto prípadnej
vady si žalovaný žiadny nárok v konaní neuplatnil, ale ten si uplatnil výslovne v poslednom podaní
z 24.10.2023 za vadu na diele spočívajúcom v zhotovení betónových povrchov vo vnútri objektu Markett

Šurany a samotný nárok na zaplatenie ceny za dielo spočívajúce v betonáži vonkajších (exteriérových)
plôch daného objektu nemohol byť vzhľadom na jeho skutkovú a právnu nespornosť, odvíjajúcu sa od
uplatnenej kompenzačnej námietky žalovaného, predmetom posudzovania dôvodnosti.

44. Z týchto dôvodov súd žalobe v I. výroku rozsudku v plnom rozsahu vyhovel a v III. výroku vzájomnú

žalobu žalovaného zamietol.

IV. Trovy konania

45. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (inak aj len „Civilný sporový
poriadok“ alebo „CSP“), o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Keďže sa týmto rozsudkom konanie končí, súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 CSP v tomto
rozhodnutí aj o nároku na náhradu trov konania, a to samostatne konania o žalobe a samostatne podľa
§ 147 ods. 3 CSP aj o vzájomnej žalobe, keďže súd je povinný vždy o vzájomnej žalobe rozhodnúť
samostatným výrokom, na čo vždy nadväzuje podľa § 262 ods. 1 CSP akcesorický výrok o nároku na

náhradu trov konania.

48.Vzhľadomnato,ževprejednávanejvecibolvkonaníožalobevplnomrozsahuúspešnýžalobcaproti
žalovanému (keď žalobe žalobcu proti žalovanému bolo týmto rozsudkom v celom rozsahu vyhovené),
žalobca má podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému nárok na náhradu trov

konania o žalobe v rozsahu 100 %.49. Súd preto v II. výroku tohto rozsudku (majúcim povahu uznesenia) podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o žalobe v rozsahu
100 %.

50. Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol v konaní o vzájomnej žalobe v plnom rozsahu úspešný
žalobca proti žalovanému (keď vzájomná žaloba žalovaného proti žalobcovi bola týmto rozsudkom
v celom rozsahu zamietnutá), žalobca má podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu 100 %.

51. Súd preto v IV. výroku tohto rozsudku (majúcim povahu uznesenia) podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe
v rozsahu 100 %.

52. O výške náhrady trov konania o žalobe i vzájomnej žalobe rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá vyšší súdny úradník (§ 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP, § 355 ods. 2 v spojení s § 357
písm. m/ CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Nitra ako súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorými sú uvedenie, ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky tohto konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu vykonateľné rozhodnutie súdu ukladá, možno na návrh toto,
kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z vykonateľného rozhodnutia súdu, vykonať exekúciu
podľa Exekučného poriadku (§ 48 ods. 2 v spojení s § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení [Exekučný poriadok]).