Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 13, 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Cbi/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122382623
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6122382623.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou Ing. Mgr. Zuzanou Dinkovou, v právnej veci

žalobcu:Slovenskásporiteľňa,a.s.sosídlomTomášikova48,83237Bratislava,IČO:00151653,právne
zastúpeného: JUDr. Peter Reblán, advokát so sídlom Cestice 118, 044 71 Cestice, proti žalovanej: Mgr.
Alena Gregorová, so sídlom kancelárie Horná 54, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty
úpadcu A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, v konaní o určenie právneho dôvodu a výšky
pohľadávky proti podstate, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu z a m i e t a.

II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.7.2022 domáhal určenia, že pohľadávka proti podstate
uplatnená prihláškou pohľadávky č. 1 v celkovej výške 146.943,53 eur, z toho tvorí neuhradená istina
vo výške 99.300,40 eur a úroky vo výške 47.643,13 eur, a pohľadávka proti podstate uplatnená
prihláškou pohľadávky č. 2 v celkovej výške 116.173,09 eur, z toho tvorí neuhradená istina vo výške
109.572,19 eur a úroky vo výške 6.600,90 eur, obe zabezpečené zabezpečovacím právom (záložným
právom) na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluvy zo
dňa 17.08.2009, vzniknutým vkladom do katastra nehnuteľností a evidovaným na liste vlastníctva č.

XXXX v katastrálnom území D., obec D., okres Prievidza, vedenom Okresným úradom Prievidza,
katastrálny odbor. K nehnuteľnostiam vo vlastníctve Úpadcu vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1,
a to: Pozemky - parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape ako: E. F. XXX, Druh pozemku
Zastavané plochy a nádvoria, výmera 364 m2; Stavby, súpisné číslo XXX, C. G. E., H. E. F. XXX
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
4K/5/2017 zo dňa 27.02.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX, XXX XX C. (ďalej len „úpadca“). Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4K/5/2017 zo

dňa 24.10.2018 bol z funkcie odvolaný pôvodný správca JUDr. Miloš Levrinc PhD. so sídlom kancelárie
J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen a do funkcie správcu úpadcu bola ustanovená žalovaná. Žalobca si v
konkurze úpadcu v zmysle § 28 ods. 8 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR") uplatnil pohľadávku
proti podstate, ktorou si žalobca uplatňoval svoje právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v
dôsledku neprihlásenia zabezpečenej pohľadávky v základnej prihlasovacej lehote obohatila, a to ako
pohľadávku proti podstate vo výške výťažku získaného zo speňaženia nehnuteľností, najviac však v

súhrnnej výške Pohľadávky č. 1 a Pohľadávky č. 2, t.j. 263.116,62 eur, čo preukazuje aj aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby v zmysle ustanovenia § 87 ods. 8 ZKR. Dňa 14.07.2022 bolo
žalobcovi doručené Oznámenie o popretí pohľadávky proti podstate resp. o neuznaní právneho dôvodu
a výšky pohľadávky proti podstate a výzva na podanie žaloby podľa § 87 ods. 8 ZKR. Žalobca je právnynástupca spoločnosti Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 67 Bratislava,
čo vyplýva z výpisu obchodného registra žalobcu. Dňa 03.05.2022 si žalobca v konkurze na majetok
úpadcu uplatnil ako záložný veriteľ v zmysle ust. § 28 ods. 8 v spojení s § 87 ods. 2 písmeno m) ZKR

svoje dve zabezpečené pohľadávky po základnej prihlasovacej lehote a uplatnil si tak právo na vydanie
toho, o čo sa dotknutá podstata obohatila a to formou pohľadávky proti podstate. Pohľadávka č. 1 v
celkovej výške 146.943,53 eur vznikla z Rámcovej factoringovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 22.07.2004 v
znení neskorších dodatkov a Factoringovej zmluvy č. XXXXXX.XXX zo dňa 05.10.2006 v znení Dodatku
č. 1 zo dňa 14.06.2007 obsiahnutej tzv. Hromadnej factoringovej zmluve zo dňa 21.08.2008, ktorej

súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky Veriteľa, v ktorých si veriteľ a spoločnosť T.S.K. spol.
s r.o. so sídlom A. Bernoláka 176/2, Oslany 972 47, IČO: 36 297 186, dohodli konkrétne podmienky
poskytovania factoringu a factoringových služieb veriteľom klientovi T.S.K. spol. s r.o., so sídlom A.
Bernoláka 176/2, Oslany 972 47, IČO: 36 297 186. Pohľadávka č. 2 v celkovej výške 116.173,09 eur
vznikla z Rámcovej factoringovej zmluvy č. XXXXXX zo dňa 24.11.2008 v znení neskorších dodatkov a
Factoringovej zmluvy č. XXXXXX.XXX z 24.11.2008 obsiahnutej tzv. Hromadnej factoringovej zmluve,

ktorých súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, v ktorých si veriteľ a spoločnosť PTG,
s.r.o. so sídlom Nám. Slobody 22, 971 01 Prievidza, IČO 36 326 747, dohodli konkrétne podmienky
poskytovania factoringu a factoringových služieb veriteľom klientovi PTG, s.r.o. so sídlom Nám. Slobody
22, 971 01 Prievidza, IČO 36 326 747. Obe pohľadávky sú zabezpečené v zmysle Zmluvy o zriadení
záložnéhoprávaknehnuteľnostiamaMandátnejzmluvyzodňa17.08.2009(ďalejlen„Záložnázmluva“).

Vznik právnych záväzkov zo zmlúv týkajúcich sa Pohľadávky č. 1 bol osvedčený Notárskou zápisnicou
N128/2009, Nz 31999/2009, NCRls 32492/2009 spísaná dňa 22.09.2009 notárkou JUDr. Ruženou
Bayerovou so sídlom v Bratislave, a týkajúcich sa Pohľadávky č. 2 bol osvedčený Notárskou zápisnicou
N 127/2009, Nz 31990/2009, NCRls 32480/2009 spísaná dňa 22.09.2009 notárkou JUDr. Ruženou
Bayerovou, so sídlom v Bratislave, ktoré sú zároveň exekučným titulom. Namietal žalovanou tvrdený

zánik zabezpečovacieho práva, keď mal za to, že Záložnú zmluvu, ktorá zabezpečuje obe pohľadávky
žalobcu, uzatvoril záložca I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. L. XXX, ako fyzická osoba - nie
ako podnikajúci subjekt, pričom ak by bolo zámerom uzatvoriť zmluvu s podnikajúcim subjektom, ten by
bol v zmluve identifikovaný cez obchodné meno, identifikačný údaj ako aj miesto podnikania tak, aby
nebol zameniteľný s iným subjektom. Žalobca tak vyhodnotil, že nie je možné vzťahovať účinky súdom

schváleného reštrukturalizačného plánu, ktorým sa malo dosiahnuť ekonomické ozdravenie dlžníka:
Karol Tomík – LUKA s miestom podnikania Cerovo č. 221, 962 52, IČO: 32 804 946 na záväzky, či zmluvy
3. osoby, ktoré uzatváral záložca ako fyzická osoba: I. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. L. XXX
a preto súdom schválený reštrukturalizačný plán sa dotýka len záväzkov podnikajúceho subjektu, keďže
výkon podnikateľskej činnosti je jeden z imanentných predpokladov reštrukturalizácie dlžníka a práva

iných subjektov ako dlžníka a ďalších účastníkov plánu nie sú týmto plánom nijakým spôsobom dotknuté
a teda majetok a záväzky tretej osoby - dlžníka I. J. B. sú absolútne nedotknuté súdom schváleným
reštrukturalizačným plánom podnikajúceho subjektu Karol Tomík - LUKA. Žalobca sa vzhľadom na
uvedené nedomáhal svojich práv voči MVDr. Karolovi Tomíkovi ako záložcovi v reštrukturalizácii vedenej
voči podnikajúcemu subjektu Karol Tomík – LUKA s miestom podnikania Cerovo č. 221, 962 52, IČO:

32 804 946. Žalobca ďalej namietal žalovanou tvrdený zánik pohľadávky č. 2, ktorý mal okrem vyššie
uvedeného dôvodu nastať ešte aj z dôvodu zániku spoločnosti PTG, s.r.o. jej výmazom z Obchodného
registra SR dňa 09.02.2022. Žalobca poukázal na to, že nie je možné spájať zánik dlžníka so zánikom
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi; na povinnosti záložného dlžníka zo záložnej zmluvy nemá vplyv,
keď hlavný dlžník zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, uvedené nemá

vplyv ani na existenciu záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby, ktorý je v právnom
postavení záložcu, pretože zmyslom zabezpečenia pohľadávky je, aby mal veriteľ možnosť uspokojiť
svoju pohľadávku zo zabezpečenia poskytnutého záložcom a to aj v prípade, ak nemôže byť uspokojený
dlžníkom z dôvodu jeho zániku a vtedy môže veriteľ uspokojiť svoju pohľadávku priamo zo zálohu.
Žalobca poznamenal, že vo svojom účtovníctve eviduje obe pohľadávky, pričom podľa neho nedošlo k

zániku predmetných pohľadávok a tým nemohlo dôjsť ani k riadnemu zániku záložného práva.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila tak, že ju žiada ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu,
že zotrvala na popretí v celom rozsahu tak, ako bolo uvedené v Oznámení o popretí pohľadávky
proti podstate zo dňa 12.7.2022, kedy poprela obe pohľadávky žalobcu v súhrnnej výške 263.116,62

eur čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu, a to aj na základe podnetu veriteľa MB
Advisory Plus, s.r.o. so sídlom Prachatická 9320/1A, Zvolen. Žalovaná mala za to, že žalobcom
uplatnené pohľadávky neexistujú, kedy žalobca nie je záložným veriteľom vo vzťahu k predmetným
nehnuteľnostiam. Pohľadávku č. 1 namietala z dôvodu, že záložné právo právneho predchodcuSlovenskej sporiteľne a.s. (Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s.) zaniklo v zmysle § 155 ods. 2 ZKR z
titulu, že nebolo prihlásené do reštrukturalizácie pôvodného vlastníka nehnuteľností (I. J. B.). V zmysle
zmluvy o predaji podniku uzavretej dňa 29.9.2013 medzi T.S.K. spol s r.o. so sídlom A. Bernoláka

176/2, 972 47 Oslany, IČO: 36 297 186, ako predávajúcim a pôvodným vlastníkom nehnuteľností I.
J. B. (podnikajúcim pod obchodným menom Karol Tomík – LUKA) ako kupujúcim, sa stal I. J. B.
nadobúdateľom podniku obchodnej spoločnosti T.S.K spol. s r.o., v dôsledku čoho na I. J. B. prešli
v zmysle § 477 Obchodného zákonníka aj všetky záväzky uvedenej spoločnosti. Informácia o predaji
podniku bola zverejnená v Obchodnom registri SR dňa 16.11.2013 a bola zverejnená aj v Obchodnom

vestníku SR č. 224/2013 zo dňa 20.11.2013. V prekluzívnej 6-mesačnej lehote od zápisu informácie
o predaji podniku v Obchodnom registri SR, sa žiadny z veriteľov postupom podľa § 478 ods.1
Obchodného zákonníka nedomáhal, aby súd určil, že prevod záväzku zo spoločnosti T.S.K. spol. s
r.o. na podnikateľa Karol Tomík – LUKA je voči nemu neúčinný. Vzhľadom k tomu, že uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 4.11.2013 bola povolená reštrukturalizácia I. J. B., mali veritelia
možnosť prihlasovať svoje pohľadávky, ktoré mali voči I. J. B. (vrátane pohľadávok voči T.S.K. spol. s

r.o., ktoré na neho prešli zmluvou o predaji podniku), do reštrukturalizácie, vrátane zabezpečovacích
práv. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/6/2013 zo dňa 27.5.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.6.2014, súd potvrdil reštrukturalizačný plán I. J. B.. Vzhľadom na skutočnosť, že
Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorého pohľadávka bola zabezpečená na základe zmluvného
záložného práva nehnuteľnosťami (ktoré boli v danom čase vo vlastníctve I. J. B.), nevyužil svoje právo

a neprihlásil do reštrukturalizácie pohľadávku voči I. J. B. (vrátane pohľadávok ktoré evidoval voči
T.S.K. spol. s r.o.), ani neprihlásil do reštrukturalizácie zabezpečovacie právo (záložné právo), došlo
v zmysle § 155 ods. 2 ZKR potvrdením plánu súdom ex lege k zániku zmluvného záložného práva
viaznuceho na nehnuteľnostiach, a to záložného práva, o ktoré Slovenská sporiteľňa, a.s. opiera svoju
prihlásenú pohľadávku proti podstate. Dňom potvrdenia reštrukturalizačného plánu I. J. B. súdom došlo

v zmysle § 155 ods.2 ZKR dňa 3.6.2014 ex lege k zániku záložných práv veriteľa Factoring Slovenskej
sporiteľne, a.s. viaznucich na nehnuteľnostiach. Pohľadávku č. 2 namietala z rovnakých dôvodov, kedy
žalobca nevyužil svoje právo a neprihlásil do reštrukturalizácie pohľadávku voči I. J. B., ani neprihlásil
do reštrukturalizácie zabezpečovacie právo (záložné právo), potom došlo v zmysle § 155 ods. 2 ZKR
potvrdením plánu súdom ex lege k zániku zmluvného záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach,

a to záložného práva, o ktoré Slovenská sporiteľňa, a.s. opiera svoju prihlásenú pohľadávku proti
podstate. Súčasne ako ďalší dôvod pri pohľadávke č. 2 uvádzala, že spoločnosť PTG, s.r.o. bola dňa
09.02.2022 vymazaná z Obchodného registra SR, čiže ak by aj pohľadávka nezanikla podľa § 155
ods. 2 ZKR, potom by pohľadávka ex lege zanikla z dôvodu zániku dlžníka bez právneho nástupcu.
V zmysle záložnej zmluvy boli záložným právom zabezpečené výlučne pohľadávky voči spoločnosti

PTG, s.r.o., čiže najneskôr zánikom tejto spoločnosti zaniklo aj zabezpečenie uvedených pohľadávok.
Okrem uvedeného bol na spoločnosť PTG, s.r.o. uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 28K/65/2010
zo dňa 31.01.2011 vyhlásený konkurz, a Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. vystupoval voči PTG,
s.r.o. ako zabezpečený veriteľ, ktorý si mal v zmysle právnej úpravy vzťahujúcej sa na daný konkurz
uplatniť svoje pohľadávky voči PTG, s.r.o., vrátane zabezpečovacieho (záložného) práva. Poukázala na

ust. § 28 ods. 2 ZKR účinného v čase vyhlásenia konkurzu na PTG, s.r.o. v zmysle ktorého, „Veriteľ,
ktorého pohľadávka voči úpadcovi je zabezpečená zabezpečovacím právom (ďalej len „zabezpečený
veriteľ“), má v konkurze právo, aby jeho zabezpečená pohľadávka bola podľa poradia rozhodujúceho
na jej uspokojenie za podmienok ustanovených týmto zákonom uspokojená z výťažku zo speňaženia
majetku, ktorým bola zabezpečená. Toto právo musí byť v konkurze riadne a včas uplatnené v prihláške

zabezpečenej pohľadávky, inak zanikne.“ Keby aj nedošlo k zániku dlžníka, žalobca nepreukázal, že
si v konkurze na spoločnosť PTG, s.r.o. riadne a včas uplatnil záložné právo, a keďže nehnuteľnosti
neboli zapísané a speňažované v konkurze na spoločnosť PTG, s.r.o. je zrejmé, že si záložné právo
v danom konkurze neuplatnil, teda nepreukázal, že jeho záložné právo nezaniklo, pričom následok
neprihlásenia záložného práva je v zmysle § 28 ods. 2 ZKR jeho zánik (teda zánik záložného práva, z

ktorého existencie veriteľ odvodzuje svoju pohľadávku proti podstate). Keďže zanikol dlžník prihlásenej
pohľadávky proti podstate bez právneho nástupcu, došlo k zániku pohľadávky veriteľa voči uvedenému
dlžníkovi a tým aj k zániku záložného práva, ktoré zabezpečovalo výlučne pohľadávku voči dlžníkovi
PTG, s.r.o., ktorý zanikol. Na záver k akcesorickej povahe záložného práva odkázala na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeného pod sp. zn. 1Obo/39/2008, v ktorom bolo vyslovené:

„Záložné právo ako akcesorické právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa tým, že, ak dlžník
nesplní svoj záväzok včas a riadne, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku vrátane jej
príslušenstva z predmetu záložného práva, t. j. zo zálohu. Vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku má
záložné právo povahu akcesorického záväzku, t. j., ak k vzniku k hlavnému záväzku nedôjde, nemôžedôjsť ani k vzniku akcesorického záväzku. Keďže je nepochybné, že k zániku primárnej pohľadávky
došlo, mala za to, že záložné právo žalobcu zaniklo a z uvedeného dôvodu nie je možné uspokojiť ním
prihlásené pohľadávky proti podstate.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril tak, že k údajnému zániku pohľadávky dlžníka T.S.K.
spol. s r.o. uviedol, že pohľadávka č.1 - vznikla žalobcovi z titulu Rámcovej factoringovej zmluvy č.
XXXXXX zo dňa 22.07.2004 v znení neskorších dodatkov a Factoringovej zmluvy č.XXXXXX.XXX zo
dňa 05.10.2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 14.06.2007 obsiahnutej tzv. Hromadnej factoringovej

zmluve zo dňa 21.08.2008 voči dlžníkovi T.S.K. spol. s r.o., so sídlom A. Bernoláka 176/2, Oslany 972
47, IČO: 36 297 186; MVDR. Karol Tomík ako fyzická osoba uzatvoril Zmluvu o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluva zo dňa 17.08.2009 za účelom zabezpečenia záväzku
voči žalobcovi (ďalej len „Záložná zmluva“); Notárska zápisnica N128/2009, Nz 31999/2009, NCRls
32492/2009 spísaná dňa 22.09.2009 notárkou JUDr. Ruženou Bayerovou, so sídlom v Bratislave, ktorá
je zároveň exekučným titulom – osvedčuje právne záväzky zo zmlúv týkajúcich sa Pohľadávky č.1; I.

J. B. – je osobou povinnou č. 2 popri iných povinných osobách zo záväzku špecifikovaného vyššie
(vyplýva priamo z Notárskej zápisnice) – na úhradu záväzkov voči žalobcovi. Žalobca sa domnieval,
že žalovaná neporozumela základným funkciám záložného práva (zabezpečovacia a uhradzovacia
funkcia), ani jeho charakteru vo vzťahu k zabezpečenej pohľadávke – subsidiárny a akcesorický
charakter. Záložné právo bolo zriadené a vzniklo na základe Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, toho

času vo vlastníctve I. J. B., I. J. B. vystupoval vo vzťahu k zabezpečovanému záväzku ako záložca, teda
3. osoba, ktorý nebol totožný v osobe s obligačným dlžníkom. Zriadením a vznikom záložného práva
k nehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby je naplnená primárna zabezpečovacia funkcia záložného
práva,; pri záložnom práve sa záložca ako vlastník nehnuteľnosti stáva záložným dlžníkom popri
obligačnom hlavnom dlžníkovi, kedy sa náhradná funkcia dlžníka aktivizuje po tom, ako obligačný

dlžník neplní riadne a včas záložnému veriteľovi. Žalobca primárne vymáhal svoje pohľadávky voči
obligačným dlžníkom, až následne siahol po možnosti uspokojenia svojich pohľadávok od záložných
dlžníkov, pričom výkon záložného práva záložného veriteľa nie je možný vzhľadom na prebiehajúci
konkurz na majetok aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že
reštrukturalizačné konanie bolo vedené na podnikateľa, fyzickú osobu podnikajúcu pod obchodným

menom Karol Tomík – LUKA s miestom podnikania Cerovo 221, 96252 Cerovo, IČO: 32 804 946;
záložná zmluva bola uzatvorená s fyzickou osobou, vtedajším vlastníkom I. J. B., čo vyplýva zo
Záložnej zmluvy, z predloženého LV týkajúceho sa nehnuteľnosti a z Notárskej zápisnice N128/2009,
Nz 31999/2009, NCRls 32492/2009 spísanej dňa 22.09.2009 notárkou JUDr. Ruženou Bayerovou.
Zdôraznil, že žalovaná opomína ustanovenie § 155 ods. 4 ZKR, v ktorom je koncipované, že pokiaľ ide

o majetok 3. osôb a práva voči 3. osobám, ten a tieto sú reštrukturalizačným plánom nedotknuté. To je
aj prípad záložného práva, ktoré viazne na majetku 3.osoby a tiež záložného práva, ktoré zabezpečuje
záväzok osoby odlišnej od reštrukturalizovaného dlžníka. Zo Záložnej zmluvy vyplýva, že záložné právo
zabezpečuje záväzky obchodnej spoločnosti T.S.K., spol. s r.o. a záväzky obchodnej spoločnosti PTG,
s.r.o., avšak nezabezpečuje záväzky osoby Karol Tomík – LUKA s miestom podnikania Cerovo 221,

96252 Cerovo, IČO: 32 804 946, ani osoby: I. J. B.. Žalobca konštatoval, že záložné právo žalobcu
nemohlo byť prihlásené do reštrukturalizačného konania, pretože osoba obligačného dlžníka T.S.K.,
spol. s r.o. a PTG, s.r.o. a záložného dlžníka J. B., ktorého majetok je predmetom záložného práva
zabezpečujúceho záväzky obligačného dlžníka, boli rozdielne, pričom výsledok reštrukturalizačného
konania vedeného na Karol Tomík – LUKA s miestom podnikania Cerovo 221, 96252 Cerovo, IČO:

32 804 946, v zmysle § 154 ods. 4 ZKR nepredstavoval ani zánik záložného práva žalobcu, ani jeho
obmedzenie, ani zánik ani obmedzenie práv žalobcu voči spoločnostiam T.S.K., spol. s r.o. a PTG,
s.r.o. a preto záložné právo žalobcu v nadväznosti na uvedené reštrukturalizačné konanie nie je a
nebolo dotknuté a pohľadávky žalobcu nezanikli. Poukázal na komentár k ust. § 151j OZ a 151md
OZ (TOMAŠOVIČ, Marek. § 151a [Definícia záložného práva]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK, Anton,

BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Občiansky
zákonník (I. a II. zväzok). 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2017, s. 1153, marg. č. 1.), v ktorom je
uvedené, že zásada subsidiarity a akcesority nie je absolútna. Výnimkou zo zásady akcesority – čo do
trvania záložného práva po zániku zabezpečenej pohľadávky – je ustanovenie § 155 ods. 4 KR. Záložné
právo na majetku inej osoby ako dlžníka v reštrukturalizácii trvá v rozsahu pôvodne zabezpečenej

pohľadávky, aj keď zabezpečená pohľadávka zanikla v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu.
K údajnému zániku pohľadávky dlžníka PTG, s.r.o. sa vyjadril tak, že žalobca za účelom vymoženia
svojej pohľadávky inicioval exekučné konanie, ktoré bolo vedené pod sp.zn. 4Er/22/2010, ktoré bolo
vedené u súdneho exekútora JUDr. Július Rosina; nakoľko v priebehu konania došlo k vyhláseniukonkurzu na majetok spoločnosti PTG, s.r.o. pod sp. zn. 28K/65/2010 – exekučné konanie bolo ex lege
ako následok vyhlásenia konkurzu zastavené; konkurz sp. zn. 28K/65/2010, v ktorom si žalobca uplatnil
svoje pohľadávky, bol zrušený z dôvodu nedostatku majetku úpadcu, na základe uznesenia Okresného

súdu Trenčín pod sp. zn. 28K/65/2010 zo dňa 23.10.2019 zverejneného v Obchodnom vestníku č.
209/2019 zo dňa 29.10.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2019. Mal za to, že zánik dlžníka
jeho výmazom z Obchodného registra SR ako zákonný následok konkurznej, likvidnej procedúry bez
právneho nástupcu, neznamená automaticky zánik záložného práva a nespôsobuje automatický zánik
dlhov takéhoto dlžníka, kedy totožný názor zastáva aj Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp. zn. 2

Cdo 5/2008. Žalobca navrhol ako dôkaz správcovský spis, resp. príslušnú časť správcovského spisu
vedeného ustanoveným správcom konkurznej podstaty: JUDr. Mgr. Dušan Divko, M.B.A. so sídlom
kancelárie Kpt. Nálepku 346, 017 01 Považská Bystrica, značka správcu S1227, vo vzťahu ku konkurzu
vedenému na majetok spoločnosti PTG, s.r.o. pod sp. zn. 28K/65/2010.

4. Žalovaná sa vyjadrila k vyjadreniu žalobcu tak, že naďalej trvala na popretí pohľadávky (dôvody

popretia nerozširovala) a na tom, že dňom potvrdenia reštrukturalizačného plánu I. J. B. súdom došlo
v zmysle § 155 ods.2 ZKR ex lege k zániku záložných práv tých veriteľov, ktorí si do reštrukturalizácie
riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky (resp. neprihlásením do konkurzného konania dlžníka) t.j.
aj veriteľa Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s., ktorého právnym nástupcom je žalobca. V konaní
nepovažuje za sporné, že žalobca si pohľadávku, ani záložné právo do reštrukturalizačného konania

dlžníka J. B. neprihlásil, ani to, že si pohľadávku uplatnil až v konkurznom konaní úpadcu A. B. vedenom
Okresným súdom Banská Bystrica pod č.k. 4K/5/2017 a to ako pohľadávku proti podstate, ani to, že
predmetná pohľadávka proti podstate bola v celom rozsahu popretá správcom. Ostatné tvrdenia žalobcu
v konaní považuje len za jeho argumenty, prečo záložné právo nezaniklo resp. existuje, s ktorými
nesúhlasí. Ako dôkaz navrhla rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/204/2014-569 zo dňa

24.6.2019, ktorým súd uložil povinnosť žalobcovi podať žiadosť o výmaz záložného práva na Okresný
úrad v Prievidzi, katastrálny odbor, práve v dôsledku toho, že záložné právo posúdil súd ako zaniknuté.
Následne žalovaná doručila súdu rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/204/2014 zo dňa
29.6.2016, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Cob/8/2017-485 zo dňa 19.7.2018, rozsudok
Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/204/2014-569 zo dňa 24.6.2019, kedy pre plnosť uviedla, že

konanie vedené Okresným súdom Bratislava III pod sp.zn. 26Cb/204/2014 bolo zastavené z dôvodu
úmrtia I. J. B.. Poukázala na znenie rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 26Cb/204/2014-569
zo dňa 24.6.2019, ktorým súd uložil žalovanému Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, ako záložnému veriteľovi povinnosť podľa § 151md ods. 3
Občianskeho zákonníka podať na Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, ul. M. Mišíka 28, Prievidza

žiadosť o výmaz záložného práva na nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXX, pre k.ú. D., obec
D., okres Prievidza“, a to podľa § 155 ods. 2 ZKR, kedy zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v
Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje
pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie
práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali

byť uplatnené prihláškou. Na podporu svojich tvrdení odkázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove
č.k. 5Co/27/2013 zo dňa 27.12.2013. Žalovaná mala za to, že žalobcom predostretý výklad ust. § 155
ods. 4 ZKR je nesprávny, pretože v reštrukturalizačnom konaní bol práve vlastník nehnuteľnosti zhodný
s dlžníkom v reštrukturalizačnom konaní t.j. I. J. B., a teda nejednalo sa o majetok tretích osôb; toto
ustanovenie by bolo možné použiť v prípade reštrukturalizácie subjektov T.S.K. spol. s r.o. alebo PTG,

s.r.o., ktorá by časovo predchádzala reštrukturalizácii I. J. B., avšak k tomu nedošlo. I. J. B. ako fyzická
osoba a ako fyzická osoba podnikateľ sa považuje za rovnaký subjekt, čo rovnako posúdil Okresný súd
Bratislava III v bode 34 vyššie cit rozhodnutia, čiže nejedná sa tu o zabezpečovacie právo voči tretej
osobe, ale ide o zabezpečovacie právo viaznuce na majetku dlžníka, ktoré ako neprihlásené riadne a
včas podľa § 155 ods. 2 ZKR zaniklo.

5. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 13.11.2024, na ktorý sa dostavil
právny zástupca žalobcu a žalovaná, pričom zásielka s predvolaním na termín pojednávania bola
doručenážalobcovidňa3.10.2024ažalovanejdňa2.10.2024,súdtakkonštatuje,žeichpäťdňoválehota
na prípravu na pojednávanie v zmysle § 178 ods. 2 CSP bola zachovaná.

6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na podanej žalobe. Zopakoval,
že zmluvnou stranou záložnej zmluvy, aj záložcom bol I. J. B. ako fyzická osoba, teda nie ako podnikateľ,
kedy zmluvná dokumentácia týkajúca sa dlhov dlžníkov, ktoré zabezpečoval svojím záložným právom,vznikli v období, kedy MVD. J. B. nebol podnikateľom, navyše sa podľa žalobcu jedná o majetok,
ktorý ani nespadá do reštrukturalizácie. Podnikateľskú činnosť totiž vykonával od 15.04.1992 do
31.03.2007, kedy ju ukončil a znova ju obnovil až dňa 23.09.2013 do 06.09.2018. V období, kedy boli

všetky zmluvy uzatvorené, aj s dlžníkmi, aj so záložcom, tak záložca nebol podnikateľom a majetok,
ktorým zabezpečoval pohľadávky, nebol majetkom podnikateľa a netýkal sa preto reštrukturalizácie.
Žalobca nemal žiaden vzťah s podnikateľom Karolom Tomíkom – LUKA, IČO: 32 804 946, preto
nebol dôvod, aby si žalobca v rámci reštrukturalizácie dlžníka podnikateľa prihlasoval svoje záložné
právo, pričom reštrukturalizáciu možno viesť len voči podnikateľovi, aby mohol znova podnikať. Aj

na časovej súvislosti tento nenadobudol podnik spoločnosti T.S.K. spol. s r.o., pretože zmluva je
síce datovaná iba k nedeli 29.09.2013; zároveň je zmluvnou stranou nie J. B. ako fyzická osoba,
ale ako podnikateľ, pričom pokiaľ ide o samotnú zmluvu, jej základnými náležitosťami pod sankciou
neplatnosti je nielen písomná forma, ale aj osvedčené podpisy ako predávajúceho, tak aj kupujúceho;
zmluva o predaji podniku však neobsahuje osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho, pretože
osvedčený je podpis len jednej zmluvnej strany a to ku dňu 11.10.2013; zároveň zmluva neobsahuje

ani dojednanie o kúpnej cene, kúpna cena je taktiež základná náležitosť typu predmetnej zmluvy.
Podstatným videl to, že podľa § 125 ods. 1 písm. j) Obchodného zákonníka v spojení s § 132 ods.
1 Obchodného zákonníka, rozhodnutie o schválení zmluvy o predaji podniku síce bolo datované
k 28.09.2013 v sobotu, avšak toto rozhodnutie bolo úradne osvedčené až dňa 07.11.2013, takže po
začatí reštrukturalizačného konania, z čoho vyhodnotil, že dlhy a záväzky spoločnosti T.S.K. spol.

s r.o. nenadobudol v čase, kedy začalo reštrukturalizačné konanie a takéto dlhy preto nemohli byť
dotknuté ani potvrdením reštrukturalizačného plánu. Zároveň aj v obchodnom registri bol zverejnený
predaj podniku podľa § 488 ods. 1 Obchodného zákonníka až dňa 16.11.2013 a až dňa 06.12.2013
v Obchodnom vestníku 236/2013 bolo zverejnené oznámenie o uložení predmetnej zmluvy, z čoho
vyvodil, že keď reštrukturalizačné konanie začalo dňa 25.10.2013, tak začalo skôr ako mohla mať

zmluva o predaji podniku účinky, a preto ju považuje za neplatnú. Podľa neho moment začatia
reštrukturalizačného konania je rozhodujúcim momentom pre posúdenie toho, či ide o nový dlh, na
ktorý sa účinky začatia reštrukturalizácie a povolenia reštrukturalizácie nevzťahujú alebo tzv. starý
dlh. Pohľadávku žalobca považuje za tzv. novú pohľadávku nedotknutú reštrukturalizačným plánom
a samotnou reštrukturalizáciou, kedy žalobca, ani jeho právny predchodca nedali súhlas s tým,

aby sa na nich reštrukturalizačný plán vzťahoval. Účastník reštrukturalizačného konania v postavení
dlžníka nebol dlžníkom žalobcu, ani jeho právneho predchodcu, pretože len na podnikateľa je možné
viesť reštrukturalizačné konanie v danom čase, pričom žiaden právny vzťah žalobca ani jeho právny
predchodca s podnikateľom nemal, dokonca v tom období, záložca ani nepodnikal a preto naňho
nemožno vzťahovať reštrukturalizáciu, jej účinky, ani reštrukturalizačný plán. Taktiež z listov vlastníctva

je zrejmé, že majetok nepatril J. B. – M. teda ako podnikateľovi ale len fyzickej osobe. Vyslovil nesúhlas
s argumentáciou žalovanej o tom, že výmazom dlžníka právnickej osoby z Obchodného registra zaniká
aj zabezpečenie týchto pohľadávok, pretože zmyslom zabezpečenia je to, aby veriteľ, ktorý nemôže
byť uspokojený dlžníkom z dôvodov na strane dlžníka vrátane situácie, že dlžník ktorý je právnickou
osobou zanikol výmazom z Obchodného registra bez právneho nástupcu, mal nárok na uspokojenie

zo zabezpečenia poskytnutého tretími osobami, dlh totiž nezaniká tým, že zanikne obligačný dlžník
a tým nezaniká záväzok záložného dlžníka. Taktiež záložné právo nezaniká preto, že dlh zodpovedajúci
zabezpečenej pohľadávke nemôže byť uspokojený právnickou osobou ako dlžníkom, pretože zanikol
bez právneho nástupcu. Namietal žalovanou predložené rozhodnutia, kedy nejde o judikatúru, ani
o ustálenú rozhodzovaciu prax najvyšších súdnych autorít, navyše sa jedná o zrušené rozhodnutia

prvoinštančného súdu - Okresného súdu Bratislava III. sp. zn. 26Cb/204/2014 č.l. 255 a č.l. 56, ktoré
sú z právneho pohľadu neexistenčné a nemožno sa o nich argumentačne opierať, v zásade nemá
ani zmysel na nich poukazovať; rozhodnutie odvolacieho súdu, teda Krajského súdu v Bratislave č. k.
4Cob/8/2017–485, je nemeritórnym rozhodnutím procesnej povahy, preto nie je pre konanie významné.
K rozhodnutiu Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.12.2013 sp. zn. 5Co/27/2013 sa vyjadril tak, že ide

o inú súdnu agendu, kde zároveň je iný skutkový stav, ktorý neprilieha na posudzovanú vec a to v prvom
rade, že navrhovateľ v tej veci bol spoločnosťou s.r.o., teda bol podnikateľom od počiatku, zároveň bol
dlžníkom a bol aj záložcom; jeho záloh bol obchodným majetkom a práve voči nemu bola následne
povolená reštrukturalizácia a potvrdený reštrukturalizačný plán, tieto skutočnosti sa nestotožňujú so
skutkovými skutočnosťami v tomto konaní, kedy záložca nebol ani podnikateľom v čase, kedy sa záložné

právo zriaďovalo, pokiaľ ide o reštrukturalizačného dlžníka, tak nebol dlžníkom žalobcu a ako fyzická
osoba, teda nie ako podnikateľ, vlastnil záloh. Na návrhu na vykonanie dokazovania reštrukturalizačným
spisom trval z dôvodu, aby bolo možné zistiť konkrétnu masu aj majetku, aj pohľadávok, aj samotného
reštrukturalizačného plánu, čoho sa konkrétne týkal.7.Žalovanánapojednávanízotrvalanadoterajšíchpísomnýchpodaniachvtejtoveci.Kpodaniužalobcu
doručenému súdu necelý deň pred pojednávaním a jej doručenému priamo na pojednávaní uviedla,

že sa k nemu nevie relevantne vyjadriť, požiadala o jeho nepripustenie ako aj o nepripustenie ďalších
návrhovnavykonaniedokazovaniavňomzostranyžalobcuuvedených,pretožežalobcamaldostatočný
časový priestor na to, aby predkladal a navrhoval dôkazy a dával vyjadrenia, aby uvádzal skutkové
tvrdeniaadoposiaľtotakneurobil,urobiltodeňpredpojednávaním,takžiadalanepripustiťanivyjadrenie
ako nové skutkové tvrdenia a ani dôkazy, ktoré tam sú uvedené, aj navrhnuté. Len v stručnosti po

prelistovaní uvedeného podania poukázala na to, že žalobca trocha vo svoj prospech podsúva dátumy,
ktoré nie sú pre toto konanie relevantné, napríklad sa snaží uvádzať dátum začatia reštrukturalizačného
konania, ale pre toto konanie je podstatné povolenie reštrukturalizačného konania, a to dňa 4.11.2013;
zmluva o predaji podniku bola uzavretá dňa 29.09.2013, čiže pred povolením reštrukturalizačného
konania; zároveň zverejnenie v Obchodnom registri bolo uskutočnené dňa 16.11.2013, čo je stále
v lehote na možné prihlásenie pohľadávky, rovnako aj zverejnenie v Obchodnom vestníku dňa

20.11.2013, stále bol žalobca v 30 dňovej lehote na prihlásenie pohľadávky, avšak prihlásenie žalobca
nevykonal. Zároveň si všimla vo vyjadrení poukaz na niečo, čo jej nebolo predložené ako dôkazný
prostriedok. Čo sa týka argumentácie, či I. J. B. fyzická osoba podnikateľ je tá istá osoba ako I. J. B.
fyzická osoba, tak podľa nej nemožno pripustiť argumentáciu žalobcu, že sa jedná o dva rôzne subjekty
a tým pádom, že by sa reštrukturalizácia J. B. s IČO netýkala záväzkov J. B., rodné číslo; konštatovala,

že je to jedna osoba. K z jej strany predloženým rozhodnutiam Okresného súdu Bratislava uviedla, že
tieto neboli predložené za účelom, aby boli posudzované ako judikáty, v konaní netajila, že sa nejedná
o právoplatné rozhodnutia, ich účelom bolo, že tento problém tu bol aj predtým práve so žalobcom
Slovenskou sporiteľňou, a.s., ktorá nechcela v žiadnom prípade odňať z listov vlastníctva svoje záložné
právo a uvoľniť tieto nehnuteľnosti, preto sa musel dokonca I. J. B. domáhať tohto súdnou cestou

a keďže tento zomrel počas konania, tak z toho dôvodu je rozhodnutie neprávoplatné a celé konanie
bolo zastavené. Súhlasila s tým, že rozhodnutie krajského súdu bolo procesné rozhodnutie. V zásade
obe rozhodnutia okresného súdu boli vtom zmysle, ktorý tvrdí aj ona ohľadom daných pohľadávok. Čo
sa týka osoby I. J. B. ako IČO čiže ako podnikateľ a ako fyzická osoba nepodnikateľ, poukázala na
ustanoveniaCSP,kedyvsúčasnostiprižalobevočifyzickejosobe,užčijepodnikateľalebonepodnikateľ

je potrebné ju označovať ako nepodnikateľa, čiže sa označuje dátumom narodenia, nie IČOm, z čoho
vyvodila, že aj súd aj právne predpisy berú fyzickú osobu podnikateľa a nepodnikateľa ako jeden celok.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie uplatnením pohľadávky proti podstate zo dňa 3.5.2022, výpisom
z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 14.5.2019, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX ku dňu 13.4.2022,

notárskou zápisnicou č. N 127/2009 zo dňa 22.9.2009, Rámcovou factoringovou zmluvou č. 100674
zo dňa 24.11.2008, Dodatkom č. 1 k rámcovej factoringovej zmluve č. 100674 zo dňa 27.11.2008,
Hromadnou factoringovou zmluvou zo dňa 24.11.2008 s tabuľkami, Oznámením o odstúpení č.
69900485 zo dňa 26.3.2009, faktúrou č. 900564 zo dňa 31.3.2009, faktúrou č. 900751 zo dňa 30.4.2009,
faktúrou č. 900925 zo dňa 31.5.2009, faktúrou č. 901101 zo dňa 30.6.2009, faktúrou č. 901281 zo dňa

31.7.2009, faktúrou č. 901463 zo dňa 31.8.2009, notárskou zápisnicou č. N 128/2009 zo dňa 22.9.2009,
Rámcovou factoringovou zmluvou č. 100138 zo dňa 22.7.2004, Dodatkom č. 1 k Rámcovej factoringovej
zmluve č. 100138 zo dňa 18.6.2008, Dodatkom č. 2 k Rámcovej factoringovej zmluve č. 100138 zo dňa
28.7.2008, Dodatkom č. 3 k Rámcovej factoringovej zmluve č. 100138 zo dňa 21.8.2008, Dodatkom č. 4
k Rámcovej factoringovej zmluve č. 100138 zo dňa 6.10.2008, Dodatkom č. 5 k Rámcovej factoringovej

zmluve č. 100138 zo dňa 2.4.2009, Hromadnou factoringovou zmluvou zo dňa 21.8.2008 s tabuľkami,
Oznámením o odstúpení č. 69900480 zo dňa 26.3.2009, Factoringovou zmluvou č. 100138.009 zo
dňa 8.8.2005, Dodatkom č. 1 k factoringovej zmluve č. 100138.009 zo dňa 2.3.2006, Dodatkom č.
2 k factoringovej zmluve č. 100138.009 zo dňa 6.11.2007, Oznámením o odstúpení č. 69900481 zo
dňa 26.3.2009, Oznámením o odstúpení č. 69900490 zo dňa 26.3.2009, Factoringovou zmluvou č.

100138.010 zo dňa 5.10.2006, Dodatkom č. 1 k factoringovej zmluve č. 100138.010 zo dňa 5.10.2006,
Oznámením o odstúpení č. 69900484 zo dňa 26.3.2009, faktúrou č. 901157 zo dňa 31.7.2009, faktúrou
č. 901347 zo dňa 31.8.2009, faktúrou č. 901490 zo dňa 7.9.2009, Oznámením o popretí pohľadávky
proti podstate zo dňa 12.7.2022, výpisom z obchodného registra žalobcu, Zmluvou o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátnou zmluvou zo dňa 17.8.2009, uznesením Okresného súdu Banská

Bystrica č.k. 4K/5/2017-27 zo dňa 27.02.2017, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
4K/5/2017-442 zo dňa 24.10.2018, výpisom z obchodného registra spoločnosti PTG, s.r.o. v konkurze,
Podnetom na popretie prihlásenej pohľadávky zo dňa 5.5.2022, výpisom z Obchodného registra
spoločnosti T.S.K. spol. s r.o., Obchodným vestníkom č. 224/2013 zo dňa 20.11.2013, rozsudkomOkresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb/204/2014-255 zo dňa 29.6.2016, uznesením Krajského súdu
v Bratislave č.k. 4Cob/8/2017-485 zo dňa 19.7.2018, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k.
26Cb/204/2014-569 zo dňa 24.6.2019, výpisom z Obchodného vestníka č. 36/2017 zo dňa 21.2.2017

a ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o
ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2
CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti
(§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový stav.

9. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4K/5/2017 zo dňa 15.02.2017, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 36/2017 dňa 21.02.2017, začalo konkurzné konanie voči dlžníkovi A. B.
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX, XXX XX C.. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
4K/5/2017-27 zo dňa 27.02.2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 44/2017 dňa 03.03.2017, bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX, XXX XX C. a za
správcu konkurznej podstaty bol zvolený JUDr. Miloš Levrinc PhD. so sídlom kancelárie J. Kozáčeka

13E,96001Zvolen.UznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricač.k.4K/5/2017-442zodňa24.10.2018
bol z funkcie odvolaný pôvodný správca JUDr. Miloš Levrinc PhD. a do funkcie správcu úpadcu bola
ustanovená Mgr. Alena Gregorová so sídlom kancelárie Horná 54, 974 01 Banská Bystrica.

10. Za nesporné súd vyhodnotil, že žalobca ako právny nástupca spoločnosti Factoring Slovenskej

sporiteľne, a.s. a ako záložný veriteľ si prihláškou zabezpečených pohľadávok, dňa 03.05.2022 prihlásil
do konkurzu úpadcu 2 zabezpečené pohľadávky, prvú vo výške 146.943,53 eur a druhú vo výške
116.173,09 eur a teda pohľadávky v súhrnnej výške 263.116,62 eur ako pohľadávky proti podstate.
Záložné právo nebolo ako zabezpečovacie právo prihlásené v základnej prihlasovacej lehote do
konkurzu, žalobca odvodzuje v zmysle § 28 ods. 8 ZKR nárok na vydanie toho, o čo sa všeobecná

podstata obohatila neprihlásením záložného práva do konkurzu. Rovnako nebol sporný vznik oboch
pohľadávok na podklade Rámcovej factoringovej zmluvy č. 100138 zo dňa 22.07.2004 v znení
neskorších dodatkov a Factoringovej zmluvy č.100138.010 zo dňa 05.10.2006 v znení Dodatku č.
1 zo dňa 14.06.2007 obsiahnutej tzv. Hromadnej factoringovej zmluve zo dňa 21.08.2008, a na
podklade Rámcovej factoringovej zmluvy č. 100674 zo dňa 24.11.2008 v znení neskorších dodatkov a

Factoringovej zmluvy č. 100674.002 z 24.11.2008 obsiahnutej tzv. Hromadnej factoringovej zmluve, ani
vznik ich zabezpečenia v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnej
zmluvy zo dňa 17.08.2009 (ďalej len „Záložná zmluva“), ktorých vznik bol osvedčený Notárskou
zápisnicou N128/2009, Nz 31999/2009, NCRls 32492/2009 spísanou dňa 22.09.2009 notárkou JUDr.
Ruženou Bayerovou so sídlom v Bratislave a Notárskou zápisnicou N 127/2009, Nz 31990/2009, NCRls

32480/2009 spísanou dňa 22.09.2009 notárkou JUDr. Ruženou Bayerovou so sídlom v Bratislave.

11. Súd posúdil ako nespornú aj skutočnosť, že správca doručil žalobcovi dňa 14.07.2022 Oznámenie zo
dňa 12.7.2022 o popretí pohľadávok proti podstate, keď neuznal právny dôvod a výšku pohľadávok proti
podstate, pričom ako dôvod popretia uvádzal neexistenciu pohľadávky, kedy žalobca nie je záložným

veriteľom vo vzťahu k nehnuteľnostiam, keď mal za to, že záložné právo právneho predchodcu žalobcu
zaniklo v zmysle § 155 ods. 2 ZKR z titulu, že nebolo prihlásené do reštrukturalizácie pôvodného
vlastníka nehnuteľnosti I. J. B., pričom uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 1R/6/2013
zo dňa 27.5.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 2.6.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 3.6.2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán J. B.. K pohľadávke č. 2 ako ďalší dôvod uvádzal

aj to, že pohľadávka by navyše ex lege zanikla z dôvodu zániku dlžníka – spoločnosti PTG, s.r.o.
bez právneho nástupcu, pretože v zmysle záložnej zmluvy boli záložným právom zabezpečené
výlučne pohľadávky voči spoločnosti PTG, s.r.o., čiže najneskôr zánikom tejto spoločnosti zaniklo aj
zabezpečenie predmetných pohľadávok a súčasne odkázal na ust. § 28 ods. 2 ZKR.

12. Nesporným bolo tiež to, že žalobca resp. jeho predchodca si pohľadávky, ani záložné právo
neprihlásil do reštrukturalizačného konania úpadcu J. B. pod sp. zn. 1R/6/2013.

13. V konaní nie je sporné, že záložné právo si žalobca v konkurze na majetok spoločnosti PTG, s.r.o.
neuplatnil, uvedené žalobca v konaní netvrdil, keď len tvrdil, že si uplatnil pohľadávky (nie záložné

právo) v konkurze na majetok spoločnosti PTG, s.r.o. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 26Cb/204/2014-569 zo dňa 24.6.2019.14. Žalobca doručil súdu necelý deň pred pojednávaním, čiže dňa 12.11.2024 o 21:53 hod. vyjadrenie
zo dňa 12.11.2024 obsahujúce 10 strán s prílohami, v ktorom rozšíril svoju doterajšiu argumentáciu
o tvrdenú neplatnosť Zmluvy o predaji podniku T.S.K. spol. s r.o., o tvrdené konanie pôvodného záložcu

v rozpore s dobrými mravmi, zásadami poctivého obchodného styku a o ďalšie tvrdenia. Súd voči tomuto
vyjadreniu s prílohami uplatnil sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 ods. 1 CSP, pretože
žalobca ako sporová strana bol povinný uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany včas, na čo bol aj zo strany súdu procesným uznesením zo dňa 25.11.2022 upovedomený. Súd
vyhodnotil, že žalobcom predložené podanie s dôkaznými prostriedkami nebolo uplatnené včas, kedy

ho strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť
konania, kedy po predvolaní na termín pojednávania mala dostatočný časový priestor na to, aby
pre prípad, že sa žalobca mal potrebu vo veci znova vyjadriť, urobil tak v dostatočnom časovom
predstihu, aby sa protistrana ako aj súd mali možnosť s podaním v dostatočnom časovom predstihu
pred termínom pojednávania oboznámiť. Žalovaná namietala uvedené podanie žalobcu doručené
jej priamo na pojednávaní, rovnako súd nemal dostatok časového priestoru na to, aby sa s ním

relevantne oboznámil, súd preto na uvedený prostriedok, ktorý strana nepredložila včas, neprihliadal,
pretože predmetné podanie by vyžadovalo odročenie pojednávania, aby mala protistrana priestor sa
s ním oboznámiť a nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonania ďalších úkonov zo strany súdu.
S poukazom na koncentračnú zásadu, tak nebol dôvod pojednávanie uskutočnené dňa 13.11.2024
odročiť, keď súd zo súdneho spisu zistil, že žaloba bola podaná už v roku 2022, z čoho vyhodnotil,

že žalobca mal dostatočný časový priestor na to, aby do dňa pojednávania v dostatočnom časovom
predstihu predložil všetky skutkové tvrdenia aj dôkazné prostriedky, aby sa s nimi mohli súd aj protistrana
vdostatočnomvpredstihuoboznámiť,aabybolazároveňzachovanárýchlosť,ajhospodárnosťkonania.

15. Nakoľko konkurzné konanie voči úpadcovi začalo dňa 22.2.2017, na toto konanie je potrebné

aplikovať ustanovenia ZKR v znení účinnom do 28.2.2017.

16. Podľa § 28 ods. 1 ZKR pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje
prihláškou.

17. Podľa § 28 ods. 2 ZKR prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí
byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise
veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška
považuje za doručenú aj na súde.

18. Podľa § 28 ods. 3 ZKR ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ
však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na
pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného
do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po
doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní

v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

19. Podľa § 28 ods. 4 ZKR ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa
musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od
vyhlásenia konkurzu, inak zanikne.

20. Podľa § 28 ods. 8 ZKR ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej
lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej
podstate právo na vydanie toho, o čo sa dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto
právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až

po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

21. Podľa § 114 ods. 1 písm. b, c) ZKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v
reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho
práva na majetok patriaci dlžníkovi.22. Podľa § 199 ods. 9 ZKR ak tento zákon neustanovuje inak, za deň doručenia súdneho rozhodnutia
alebo inej písomnosti sa považuje nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej
súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú

v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich
zverejnení v Obchodnom vestníku.

23. Podľa § 155 ods. 1 ZKR ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v
Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom

úvere sú účinné voči každému.

24. Podľa § 155 ods. 2 ZKR zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká
právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto
pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na
majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

25. Podľa § 155 ods. 3 ZKR plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a
spôsobom,ktorýjevyžadovanýosobitnýmipredpismiprevznik,zmenualebo zánikprávalebozáväzkov
obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne
potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až

rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len
z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným
predpisom.

26. Podľa § 155 ods. 4 ZKR plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia

ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa
uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

27. Podľa § 155 ods. 5 ZKR ak je to potrebné na dosiahnutie vzniku, zmeny alebo zániku práva
predpokladaného plánom, účastník plánu alebo dozorný správca sa môže domáhať na súde, aby

vyhlásenie vôle účastníka plánu bolo nahradené rozhodnutím súdu.

28. Podľa § 155 ods. 6 ZKR plánom zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu zistenej pohľadávky
domáhať sa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

29. Podľa § 87 ods. 1 ZKR pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a
pohľadávky proti oddelenej podstate.

30. Podľa § 87 ods. 2 písm. m) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo
všeobecnej podstaty v tomto poradí ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti

podstate označuje tento zákon.

31. Podľa § 87 ods. 7 ZKR pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca
oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia.

32. Podľa § 87 ods. 8 ZKR ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate,
bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou
podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate
s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti
podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom

dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej
právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

33. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.
V konaní nebolo sporné, že konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu

Banská Bystrica, č. k. 4K/5/2017-27 zo dňa 27.02.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.
44/2017 dňa 03.03.2017, teda s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR účinky vyhlásenia
konkurzu nastali dňa 04.03.2017, čiže nasledujúci deň po zverejnení súdneho rozhodnutia o vyhlásení
konkurzu v Obchodnom vestníku. Keďže zákon pri pohľadávkach proti podstate nestanovil lehotu napopieranie pohľadávok, tak súd v prvom rade skúmal, či žaloba žalobcu bola podaná v zákonnej lehote
podľa § 87 ods. 8 ZKR. Výzva na podanie žaloby podľa § 87 ods. 8 ZKR bola súčasťou oznámenia
o popretí, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 14.7.2022. Žalobca podal žalobu na súd dňa 29.7.2022,

z čoho súd vyvodil, že bola podaná včas, v zákonnej lehote. Medzi stranami nebola sporná aktívna
a pasívna vecná legitimácia, keď aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná uplatnením pohľadávky
proti podstate zo dňa 3.5.2022 a oznámením o popretí pohľadávky proti podstate správcom zo dňa
12.7.2022 a pasívna legitimácia uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4K/5/2017-442 zo dňa
24.10.2018, kedy bol z funkcie správcu úpadcu odvolaný pôvodný správca JUDr. Miloš Levrinc PhD. a

do funkcie správcu úpadcu bola ustanovená žalovaná.

34.Predmetomincidenčnéhokonaniainciovanéhoveriteľompopretejpohľadávkyjepotompreskúmanie
opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom
uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod existuje. Z toho dôvodu je možné, považovať
postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky

právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť alebo samotnú existenciu prihlásenej
pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom
v incidenčnom konaní uvádzaných dôvodov, než je uvedené v popieracom prejave. Uplynutím lehoty
(zákonnej alebo súdom predĺženej) na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať
nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje v následne spornom

rozsahu za zistenú (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. januára 2017, sp. zn. 3Obdo/70/2016).

35. Dôvodom popretia žalobcových pohľadávok bola neexistencia pohľadávok, kedy žalobca nie je
záložným veriteľom vo vzťahu k nehnuteľnostiam, keď mal správca za to, že záložné právo právneho
predchodcužalobcuzaniklovzmysle§155ods.2ZKRztitulu,ženeboloprihlásenédoreštrukturalizácie

pôvodného vlastníka nehnuteľnosti I. J. B., pričom uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
1R/6/2013 zo dňa 27.5.2014, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 2.6.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 3.6.2014, bol potvrdený reštrukturalizačný plán J. B.. K pohľadávke č. 2 bol popri
tomto dôvode popretia uvedený aj ďalší dôvod a to, že pohľadávka by navyše ex lege zanikla z dôvodu
zániku dlžníka – spoločnosti PTG, s.r.o. bez právneho nástupcu, pretože v zmysle záložnej zmluvy

boli záložným právom zabezpečené výlučne pohľadávky voči spoločnosti PTG, s.r.o., čiže najneskôr
zánikom tejto spoločnosti zaniklo aj zabezpečenie predmetných pohľadávok. Žalobca sa voči popretiu
bránil v podanej žalobe predovšetkým tým, že obe pohľadávky žalobcu, uzatvoril záložca I. J. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX K. L. XXX, ako fyzická osoba - nie ako podnikajúci subjekt, a preto nie
je možné vzťahovať účinky súdom schváleného reštrukturalizačného plánu, ktorým sa malo dosiahnuť

ekonomické ozdravenie dlžníka Karol Tomík – LUKA s miestom podnikania Cerovo č. 221, 962 52, IČO:
32 804 946, na záväzky, či zmluvy 3. osoby, ktoré uzatváral záložca I. J. B. ako fyzická osoba, z čoho
vyhodnotil, že súdom schválený reštrukturalizačný plán sa dotýka len záväzkov podnikajúceho subjektu
a práva iných subjektov ako dlžníka a ďalších účastníkov plánu nie sú týmto plánom nijakým spôsobom
dotknuté a teda majetok a záväzky tretej osoby - dlžníka I. J. B. sú absolútne nedotknuté súdom

schváleným reštrukturalizačným plánom podnikajúceho subjektu Karol Tomík - LUKA. V konaní nebolo
sporným, že sa žalobca nedomáhal svojich práv voči I. J. B. ako záložcovi v reštrukturalizácii vedenej
voči podnikajúcemu subjektu Karol Tomík – LUKA. V tomto spore ide o otázku právneho posúdenia či k
zániku záložného práva došlo alebo nedošlo neprihlásením pohľadávok a záložného práva žalobcu do
reštrukturalizácie podnikajúceho subjektu Karol Tomík – LUKA. Pre posúdenie, či záložné právo žalobcu

zaniklo schválením reštrukturalizačného plánu dlžníka bolo preto potrebné ustáliť si osobu dlžníka J.
B. pre účely reštrukturalizácie a teda, či si žalobca mal svoju pohľadávku voči dlžníkovi fyzickej osobe
uplatniť voči rovnakej osobe, na ktorú sa ako voči podnikateľovi viedla reštrukturalizácia. Súd súhlasí
so žalobcom vtom smere, že reštrukturalizácii podliehajú len podnikateľské subjekty, avšak súd má za
to, že v reštrukturalizácii dlžníka fyzickej osoby ako podnikateľa sa dlžníkovi poskytuje ochrana voči

všetkým jeho veriteľom bez ohľadu na to, či pohľadávky vznikli voči fyzickej osobe podnikateľovi alebo
voči fyzickej osobe. Reštrukturalizácia predstavuje jednu z možností riešenia úpadku dlžníka, teda ak
sa dlžník dostane do platobnej neschopnosti alebo do predĺženia, môže svoj úpadok riešiť tak, že podá
návrh na vyhlásenie konkurzu alebo návrh na povolenie reštrukturalizácie. Súd odkazuje na znenie §
114 ZKR obsahujúce účinky začatia reštrukturalizačného konania, predovšetkým v ods. 1 písm. b) a c),

kedy zákon pri reštrukturalizácii počíta s celým majetkom patriacim dlžníkovi a teda tento jeho majetok
zákon nerozdeľuje na majetok týkajúci sa podnikania a na osobný majetok dlžníka; rovnako tomu je aj
v ust. § 155 ods. 2 ZKR týkajúcom sa zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku,
kedy zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky,vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva
vzťahujúce sa na majetok dlžníka, kedy zákon opäť nedelí majetok dlžníka, ale berie ho ako celok
a teda v celom znení zákona nie je osobný majetok dlžníka „patriaci fyzickej osobe“ vyňatý spod účinkov

reštrukturalizácie. Naopak žalobcom tvrdená domnienka, že po schválení reštrukturalizačného plánu sa
mohol voči dlžníkovi fyzickej osobe domáhať výkonu záložného práva k nehnuteľnosti popiera samotný
zmysel reštrukturalizácie, ktorého účelom je ekonomicky ozdraviť podnikateľskú činnosť dlžníka pri
zachovaní jeho ďalšej činnosti, pričom následným výkonom záložného práva, ktorý nebol zahrnutý
v reštrukturalizačnom pláne, by mohla byť ďalšia činnosť dlžníka ohrozená. Súd s poukazom na uvedené

argumentáciu žalobcu, že účinky schváleného reštrukturalizačného plánu sa vzťahujú len na záväzky
podnikajúceho subjektu dlžníka pod obchodným menom Karol Tomík – LUKA a nie fyzickej osoby
záložcu I. J. B., vyhodnotil ako nedôvodnú, nemajúcu oporu v zákone. Popretie pohľadávok považuje
súd za účinné a dôvodné, keď s poukazom na obranu žalovanej, ako aj z ňou predložených dôkazov má
súd za to, že v zmysle § 155 ods. 2 ZKR potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom spôsobilo zánik
vymáhateľnosti pohľadávok žalobcu, ktorý si ich ako veriteľ neprihlásil riadne a včas. Keďže žalobca

do reštrukturalizácie J. B. neprihlásil pohľadávky, ani zabezpečovacie záložné právo, došlo v zmysle §
155 ods. 2 ZKR potvrdením plánu súdom ex lege k zániku zmluvného záložného práva viaznuceho na
nehnuteľnosti. Súd rovnako ako žalovaná považoval žalobcom uvedený výklad ust. § 155 ods. 4 ZKR za
nesprávny, kedy v reštrukturalizačnom konaní vedenom na dlžníka J. B. bol práve vlastník nehnuteľnosti
zhodný s dlžníkom v reštrukturalizačnom konaní, pričom sa nejednalo o majetok tretích osôb; toto

ustanovenie by bolo možné použiť v prípade reštrukturalizácie subjektov T.S.K. spol. s r.o. alebo PTG,
s.r.o., ktorá by časovo predchádzala reštrukturalizácii I. J. B., avšak k takej skutkovej situácii nedošlo.
Vzhľadom na uvedené, sa nejedná o zabezpečovacie právo voči tretej osobe, ale ide o zabezpečovacie
právoviaznucenamajetkudlžníka,ktoréakoneprihlásenériadneavčaspodľa§155ods.2ZKRzaniklo.

36. Súd zamietol ako neúčelný a nehospodárny návrh právneho zástupcu žalobcu uskutočnený na
pojednávaní na vykonanie dokazovania pripojením reštrukturalizačného spisu pôvodného vlastníka
nehnuteľnosti a to I. J. B. podnikajúceho pod obchodným menom Karol Tomík – LUKA vedeného pod
sp.zn, 1R/6/2013, ktorý žiadal za účelom preverenia toho, kto si prihlásil pohľadávky, aké pohľadávky
boli prihlásené, aká bola masa majetku a za účelom posúdenia absolútnej neplatnosti zmluvy o predaji

podniku tohto subjektu, keď súd súčasne uplatnil aj sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153
ods. 1 CSP, kedy považoval za neúčelné a nehospodárne v tomto štádiu konania navrhovať vykonanie
predmetného dôkazu, keďže by si vyžadovalo odročenie pojednávania, pričom žalobca mohol tento
dôkazný prostriedok navrhnúť už skôr. Rovnako žalovaná s takýmto návrhom na vykonanie dokazovania
nesúhlasila, keď aj vzhľadom na koncentráciu konania považovala za neúčelné preukazovať aký

majetok bol prihlásený do konkurzu, pretože to záleží od veriteľov, ktorí si chcú a ktorí si prihlásia
svoje pohľadávky a z toho, že akí veritelia boli prihlásení nemožno z toho vyvodiť záver, že sa toto
reštrukturalizačné konanie týkalo len daného subjektu ako podnikateľa.

37. Vo vzťahu k obrane žalovanej, kedy ak by súd nevyhodnotil záložné právo za zaniknuté súdom

schváleným reštrukturalizačným plánom, tak by pohľadávka č. 2 mala najneskôr zaniknúť zánikom
spoločnosti PTG, s.r.o. jej výmazom z Obchodného registra SR dňa 09.02.2022 a k argumentácii
a prostriedkom procesného útoku zo strany žalobcu k uvedenému dôvodu súd konštatuje, že
s poukazom na skutočnosť, kedy má súd za to, že k zániku záložného práva žalobcu na predmetných
nehnuteľnostiach došlo už neuplatnením pohľadávok a záložného práva v reštrukturalizácii pôvodného

vlastníka I. J. B. schválením reštrukturalizačného plánu tohto dlžníka dňa 3.6.2014, tak v ďalšom
následnú argumentáciu ohľadom zániku zabezpečovacieho práva zánikom spoločnosti PTG, s.r.o.
považoval súd za nadbytočnú, a preto sa s ňou nevysporiadaval. S poukazom na uvedené súd zamietol
návrh žalobcu na vykonanie dokazovania pripojením správcovského spisu správcu JUDr. Mgr. Dušana
Divka, M.B.A. ku konkurzu vedenému na majetok spoločnosti PTG, s.r.o. pod sp. zn. 28K/65/2010 za

účelom preukázania, že žalobca resp. jeho predchodca si uplatnil pohľadávky v konkurze vedenom
na spoločnosť PTG, s.r.o., keď súd považoval jednak za neúčelné k predmetnej argumentácii žalobcu
vykonať dokazovanie preukazovaním prihlasovania prihlášok žalobcu do konkurzu spoločnosti PTG,
s.r.o., kedy uvedené nemalo vplyv na výsledky dokazovania, ani na posúdenie tejto veci súdom. A hoci
vykonanie tohto žiadaného dôkazného prostriedku by bolo nehospodárne, nadbytočné a neúčelné, súd

k nemu ďalej poznamenáva, že listiny ohľadom prihlásenia pohľadávok žalobcu do konkurzu uvedenej
spoločnosti mohol žalobca predložiť sám, keďže tento si podľa jeho vyjadrení prihlásil predmetné
pohľadávky do konania, čo žalovaná nenamietala, pričom žalobca v konaní netvrdil, že by si do
konkurzuvedenéhonauvedenúspoločnosťprihlásilajzáložnéprávo,apretosúduvedenéneprihláseniezáložného práva žalobcu v konkurze vedenom na spoločnosť PTG, s.r.o. považoval za nesporné.
Žalovaná rovnako nesúhlasila s uvedeným návrhom na vykonanie dokazovania keď mala za to, že aký
majetok a aké prihlášky boli prihlásené je pre toto konanie irelevantné, keďže to, že si žalobca neprihlásil

záložné právo v uvedenom konkurze, v konaní nebolo sporným. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia
Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 26Cb/204/2014-569 zo dňa 24.6.2019, ktoré síce nenadobudlo
právoplatnosť, avšak uvedená skutočnosť v ňom rovnako nebola sporná.

38. Súd poukazuje na výsledky vykonaného dokazovania oboznámením listinných dôkazov, pričom

na podklade týchto mal spoľahlivo preukázané, že žalovaná účinne poprela pohľadávky žalobcu.
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd žalobu žalobcu zamietol.

39. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

40. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. O nároku na náhradu konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu tak,
že žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal voči žalobcovi náhradu trov konania, pretože

žalovaná výslovne na pojednávaní súdu oznámila, že si náhradu trov konania neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).