Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 3, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-10C/98/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113215333
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1113215333.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudkyňou JUDr. Danou Káčerovou v právnej veci žalobcu: ZEKE, s.r.o.,

so sídlom Zohorská 674/4,841 04 Bratislava, IČO: 50 364 391, zastúpeného: JUDr. Peter Šumšala,
advokát, so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. E. F. X, XXX XX C., zastúpenej: Legium s.r.o., so sídlom Májová č. 21, 851 01 Bratislava, o zaplatenie
27 000 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 27 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 20 000 € odo dňa 30.4.2010 do zaplatenia a zo sumy 7 000 € odo dňa 4.5.2010 do zaplatenia,
všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobcovi voči žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent (100%).

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.4.2013 sa voči žalovanej pôvodne domáhal zaplatenia
sumy 27 000 € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že žalobca je obchodnou spoločnosťou
zapísanou v Obchodnom registri vedenom aktuálne Mestským súdom Bratislava IV (pôvodne Okresným
súdom Bratislava I) a žalovaná od 14.6.2006 do 4.8.2010 vlastnila obchodný podiel spoločnosti žalobcu
a zároveň vykonávala funkciu konateľky, ktorá porušila povinnosti konateľa a na úkor žalobcu sa
bezdôvodne obohatila.
Žalobca v žalobe uviedol, že na svoj účet dňa 30.4.2010 prijal finančné prostriedky vo výške 47 518,14

€ titulom preplatku, ktorý vznikol na dani z pridanej hodnoty. Žalovaná z účtu žalobcu vedenom v Tatra
banke, a.s., dňa 30.4.2010 výberom v hotovosti, pod referenčným číslom 012141, vybrala sumu 10
000 €, v ten istý deň, pod referenčným číslom 1752VE, vybrala sumu 10 000 € a dňa 4.5.2010, pod
referenčným číslom 1150QC, vybrala sumu vo výške 7 000 €.
Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 5.8.2010 bola vykonaná zmena v zápise týkajúcom sa žalobcu v tom
smere, že jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti a zároveň aj jediným B1-10C/98/2013 2

konateľom žalobcu sa stal G. H.. Žalovaná po opakovaných výzvach nového spoločníka a konateľa
zaslala žalobcovi dňa 25.3.2011 písomnosti týkajúce sa účtovníctva žalobcu bez toho, aby mu vydala
finančné prostriedky, ktoré boli majetkom žalobcu. Žalobca v žalobe uviedol, že finančné prostriedky,
ktoré žalovaná vybrala z účtu žalobcu dňa 30.4.2010 a dňa 4.5.2010 si bezdôvodne ponechala
a nezdokladovala ich použitie v prospech žalobcu. Od 7.2.2012 je jediným spoločníkom žalobcu
a konateľom A. H. C., ktorá dňa 16.3.2012 vyzvala žalovanú k odovzdaniu účtovných dokladov
spoločnosti, ako aj na odovzdanie finančnej hotovosti. Po vykonaní účtovnej kontroly dňa 19.4.2013

vyzval žalobca žalovanú na vrátenie sumy 27 000 €. Žalovaná na výzvu žalobcu nereagovala a finančné
prostriedky žalobcovi nevydala.
Žalobca elektronicky dňa 19.9.2016 doručil súdu písomné podanie, v ktorom sa vyjadril k vznesenej
námietke premlčania uplatneného nároku a zároveň požiadal súd o pripustenie zmeny petitu žalobytak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie sumy 24.252,64 € spolu s príslušenstvom,
titulom náhrady škody. Celkovo žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 51 252,64 € spolu
s príslušenstvom. Žalobca predmetné podania doručil súdu osobne dňa 21.9.2016.

2. Súd rozšírenie petitu žaloby pripustil uznesením č. k. 10C 98/2013-242 zo dňa 14.12.2016
3. Súd dňa 18.1.2017 rozsudkom č.k. 10C/98/2013 -253 žalobu vo vzťahu k sume 27 000 € s
príslušenstvom zamietol z dôvodu, že žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal zvolenými prostriedkami útoku, že sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne
obohatila. Súd v pôvodnom rozsudku uviedol, že žalovaná preukázala, že finančné prostriedky v

žalovanej sume 27 000 € (celkovo však vo výške 47 000 €, ktorá suma predstavovala súčet výberov dňa
30.4.2010 a dňa 4.5.2010) boli zaúčtované v pokladni žalobcu. Žalovaná v rámci vedenia dokazovania
uviedla, že finančné prostriedky si ponechala titulom vrátenia pôžičiek, ktoré poskytla žalobcovi v čase,
keď bola konateľkou a spoločníčkou žalobcu.
4. Súd taktiež zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 24 252,64 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 01.07.2010 do zaplatenia titulom náhrady škody z dôvodu, že žalovaná sa v konaní

úspešne dovolala premlčania uplatneného nároku žalobcom iba v tejto sume. V tejto časti bol rozsudok
súdu prvej inštancie odvolacím súdom potvrdený rozsudkom č.k. 10Co/104/2017-359 zo dňa 30.5.2019.
5. Odvolací súd však rozsudkom č.k. 10Co/104/2017-359 zo dňa 30.5.2019 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v časti o zaplatenie istiny 27 000 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
20 000 € od 30.04.2010 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 000 € od

04.05.2010 do zaplatenia.
Povinnosťou súdu prvej inštancie je opätovne vykonať dokazovanie v rozsahu potrebnom pre
rozhodnutie vrátane dôkazov predložených žalobcom v odvolacom konaní, opätovne rozhodnúť v
medziach žalobou uplatneného nároku žalobcu v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým
je súd prvej inštancie viazaný (§ 391 ods. 2 C. s. p.) a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý

je nutné správne, dostatočne presvedčivo a logicky odôvodniť v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z
ust. § 220 ods. 2 C. s. p. B1-10C/98/2013 3

6. Po zrušení časti rozsudku je predmetom konania nárok žalobcu voči žalovanej na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktorý predstavuje nárok na zaplatenie sumy 27 000 € spolu s príslušenstvom

vrozsahupôvodnejžalobypredpripustenímzmenypetitužaloby,respektíverozšíreniažalobyonáhradu
škody.
7. Odvolací súd v zrušujúcom rozsudku konštatoval, že z obsahu žaloby, ktorú žalobca podal na súd
prvej inštancie dňa 29.04.2013 vyplýva, že sa domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 27 000 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 20 000 € od 30.04.2010 do zaplatenia a zo sumy

7 000 € od 04.05.2010 do zaplatenia z dôvodu, že žalovaná ako spoločníčka žalobcu (spoločnosti s
ručením obmedzeným) a jediná konateľka, dňa 30.04.2010 vybrala z jeho účtu dvakrát sumu 10 000
€ (referencia 012141 a 1752VE) a dňa 04.05.2010 sumu 7 000 € (referencia 1150QC), ktoré mala
vložiť do pokladne spoločnosti, pričom po zmene vykonanej Obchodným registrom Okresného súdu
Bratislava I dňa 05.08.2010, na základe ktorej sa jediným spoločníkom a konateľom žalobcu stal G. H.,

žalovaná na výzvy nového spoločníka a konateľa doručila na jeho adresu len písomnosti týkajúce sa
účtovníctva žalobcu bez toho, aby vydala akékoľvek finančné prostriedky, ktoré boli finančným majetkom
žalobcu a ktoré dňa 30.04.2010 a 04.05.2010 vybrala z účtu žalobcu a ani nezdokladovala ich použitie
v prospech spoločnosti s tým, že žalovaná ani po zmene vykonanej Obchodným registrom Okresného
súdu Bratislava I dňa 07.02.2012, kedy sa jedinou spoločníčkou a konateľkou žalobcu stala A. H. C.,

na jej výzvu zo dňa 19.04.2013 nevrátila finančné prostriedky v sume 27 000 € patriace do finančného
majetku žalobcu.
Odvolací súd ďalej v zrušujúcom rozsudku uviedol, že z obsahu spisu vyplýva a medzi stranami nebolo
sporným, že z podnikateľského účtu žalobcu vedeného v I. C., J., číslo IBAN: K. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX, bol dňa 30. 04. 2010 vykonaný výber dvakrát v sume 10 000 € (referencia 012141 a

1752VE) a dňa 04.05.2010 v sume 7 000 € (referencia 1150QC) a ani skutočnosť, že predmetné
výbery boli realizované na základe žiadostí žalovanej o výber z bankového účtu, ktorá bola v období
od 14.06.2006 do 04.08.2010, spolu s A. H. C. (od 17.11.2006 do 04.08.2010) spoločníčkou a jedinou
konateľkou žalobcu.
Odvolací súd v rozsudku taktiež uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná súdu predložila zmluvy

o pôžičkách, konkrétne so žalobcom mala uzatvoriť dňa 01.01.2010 Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom
bol záväzok žalovanej ako veriteľky poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi pôžičku vo výške 100 € do
pokladne žalobcu; dňa 04.01.2010 Zmluvu o pôžičke vo výške 7 899,03 € (do pokladne žalobcu); dňa
18.01.2010 Zmluvu o pôžičke vo výške 12 000 € (na účet žalobcu); dňa 19.01.2010 Zmluvu o pôžičkevo výške 2 000 € (na účet žalobcu); dňa 05.02.2010 Zmluvu o pôžičke vo výške 180 € (na účet žalobcu);
dňa 09.02.2010 Zmluvu o pôžičke vo výške 140 € (na účet žalobcu); dňa 11.02.2010 Zmluvu o pôžičke
vo výške 1 300 € (na účet žalobcu); dňa 22.02.2010 Zmluvu o pôžičke vo výške 710 € (na účet žalobcu);

dňa 23.02.2010 Zmluvu o pôžičke vo výške 104 € (na účet žalobcu); dňa 23.02.2010 Zmluvu o pôžičke
vo výške 177 € (na účet žalobcu); dňa 15.03.2010 Zmluvu o pôžičke vo výške 633,48 € (na účet žalobcu);
dňa 17.03.2010 Zmluvu o pôžičke vo výške 200 € na (účet žalobcu); dňa 20.03.2010 Zmluvu o pôžičke
vo výške 730 € (na účet žalobcu); B1-10C/98/2013 4

dňa 26.05.2010 Zmluvu o pôžičke vo výške 700 € (na účet žalobcu); dňa 15.06.2010 Zmluvu o pôžičke
vo výške 80 € (na účet žalobcu).
Odvolací súd v bode 11. odôvodnenia rozsudku uviedol, že významnú úlohu v procese hodnotenia
dôkazov (§ 191 C. s. p.) zohráva vnútorné presvedčenie súdu. Toto presvedčenie nemá predstavovať
svojvôľu a nezodpovednosť súdu, ale naopak, malo by sa vytvárať na základe starostlivého uváženia
a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel

formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však má svoje limity. Odvolací súd uviedol, že
z formulácie § 191 C. s. p. možno vyvodiť, že súd je povinný navzájom si odporujúce dôkazy hodnotiť
a zdôvodniť, napr. prečo niektoré z nich pokladá za nevierohodné, prečo niektoré odmietol vziať pri
formulovaní rozhodnutia do úvahy, prípadne aj prečo sa niektorými dôkaznými návrhmi odmietol vôbec
zaoberať. Tieto nedostatky odôvodnenia spolu s tzv. opomenutými dôkazmi (o ktorých súd v konaní

nerozhodol vôbec) zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Všeobecný súd je pri hodnotení
dôkazov viazaný tiež skutkovým stavom veci a teda nie je prípustný eklektický a neopodstatnený výber
dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia dôkazov je totiž limitovaná
tiež požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese dokazovania,
úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi.

Odvolací súd v bode 14. odôvodnenia rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie sa citovanými zákonnými
ustanoveniami neriadil dôsledne, nakoľko na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovýmzisteniam,žežalovanápredloženímvýpisuzpokladničnejknihyzaobdobieod01.01.2010do
31.10.2010 preukázala, že dňa 30. 04. 2010 boli finančné prostriedky v sume 30 000 € a dňa 04.05.2010
v sume 17 000 €, ktoré sa súčtom zhodujú so sumou výberu z bankového účtu žalobcu v dňoch

30.04.2010 a 04.05.2010, zaúčtované v pokladni žalobcu, pretože hodnovernosť výpisu z pokladničnej
knihyzaobdobiedo01.01.2010do30.10.2010predloženéhožalovanou(č.l.172a173spisu),jeznačne
spochybnenátým,žezpredloženejknihybankovýchdokladovzaobdobieod01.01.2010do31.12.2010,
taktiež predloženej žalovanou (č. l. 170 a 171 spisu) vyplýva, že dňa 23.02.2010 mal byť v prospech
bankového účtu žalobcu vykonaný vklad v sume 177 € s poznámkou "vklad spoločníka - Badárová",

avšak z bankového výpisu z totožného účtu žalobcu (č. l. 210 spisu) zo dňa 23. 02. 2010 nesporne
vyplýva, že tento vklad nevykonala žalovaná, ale A. H. C., t. j. druhá spoločníčka žalobcu a preto Zmluva
o pôžičke zo dňa 23.02.2010 na sumu 177 € (č. l. 193 spisu) predložená žalovanou, podľa ktorej mala
žalobcovi vkladom na jeho účet poskytnúť pôžičku v uvedenej výške, nezodpovedá skutočnému stavu
vyplývajúcemu z vykonaného dokazovania.

Odvolací súd v bode 15. odôvodnenia rozsudku uviedol, že hodnovernosť žalovanou predloženej
pokladničnej knihy za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 (č. l. 172) je spochybnená tým, že vychádza
z počiatočného stavu v sume 153,82 €, ale zo Súvahy za rok 2009 (č. l. 118) jednoznačne vyplýva, že
začiatočný stav pokladnice v roku 2010 bol v sume 138,64 €, ako aj skutočnosťou, že v predloženej
pokladničnej knihe nie sú evidované doklady príjmov a výdajov vo vzostupnom číselnom rade (č. l.

172 spisu) tak, aby poskytovali objektívny prehľad poradia jednotlivých účtových operácii v časovej osi,
pričom žalovanou predložené Zmluvy o pôžičkách (č. l. 175 až 204 spisu) nie sú ani uvedené v Zozname
odoslaných dokladov zo dňa 25.03.2011 (č. l. 131 až 132 spisu) a žalovaná v konaní B1-10C/98/2013 5

dôveryhodne neobjasnila zmenu argumentácie, keď v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 20.

mája 2014, č. k. 10C/98/2013 - 99 tvrdila, že žalobca mal viaceré záväzky voči svojim spoločníkom
vyplývajúcich z vkladov, ktoré predtým do spoločnosti vložili, avšak na pojednávaní dňa 13.04.2015 (č.
l. 146 spisu) už tvrdila (prostredníctvom právneho zástupcu), že žalobca mal voči nej záväzky z titulu
pôžičky a až dňa 07.03. 2016(!) do konania predložila celkovo 15 vyhotovení zmlúv.
8. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu po zrušení rozsudku vo veci nariadil

pojednávania a vyzval strany sporu na doplnenie dokazovania v prejednávanej veci.
9. Na návrh žalovanej súd realizoval na pojednávaní konanom dňa 11.10.2023 dokazovanie výsluchom
svedkyne A. G. L., daňovej poradkyne. Svedkyňa vo výpovedi uviedla, že pôžičky spoločníkov by sa mali
účtovať v účtovníctve právnickej osoby podľa správnosti na účet 365. Pôžičky by sa mali viesť na stranepasív spoločnosti. Svedkyňa zároveň vo výpovedi uviedla, že v účtovných výkazoch žalobcu nebol
vedenýzáznamoexistenciipohľadávkyvovýške27000€vočižalovanej.Svedkyňavovýpovediuviedla,
že zmluvy o pôžičkách treba vyhodnocovať ako daňové doklady, ktoré sa evidujú na účte 365, zároveň

svedkyňa uviedla, že tieto daňové doklady musia byť súčasťou účtovníctva spoločnosti. Svedkyňa sa
však nevedela vyjadriť, či zmluvy o pôžičkách predložené žalovanou v konaní boli súčasťou účtovníctva
žalobcu, keďže jej boli predložené len čiastočné účtovné doklady žalovanou.
10. Strany sporu súdu nenavrhli ďalšie doplnenie dokazovania, keďže v konaní nebolo preukázané
listinnými dôkazmi a ani výsluchom svedkyne, že zmluvy o pôžičkách doručené žalovanou počas

vedeniakonaniaboliriadnezaevidovanévúčtovníctvežalobcu.Neboložalovanouvkonaníjednoznačne
preukázané, že zmluvy o pôžičke boli uzatvorené stranami sporu v čase, keď bola konateľkou
spoločnosti. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by vklady do spoločnosti žalobcu boli urobené z titulu
pôžičiek. Z listinných dôkazov je zrejmé, že ide iba o vklady bez uvedenia titulu, respektíve išlo o
vklady titulom dotácií. Žalovaná počas konania po zrušení rozsudku prvej inštancie nedoručila súdu
listinné dôkazy, ktorými by odstránila pochybnosti namietané žalobcom v konaní. Žalovaná jednoznačne

v konaní nepreukázala, že by v roku 2010 existovali zmluvy o pôžičkách uzatvorené so žalobcom.
V rozhodnom období žalovaná pri odovzdávaní účtovníctva novému konateľovi žalobcu v roku 2010
zmluvy neuviedla v zozname účtovných dokladov, ktoré odovzdala novému spoločníkovi a konateľovi.
V tomto zozname nie je evidovaná ani pokladničná kniha a ani kniha bankových dokladov. Žalovaná v
konaní nepredložila žiaden dôkaz o tom, že by ňou predložená pokladničná kniha a kniha bankových

dokladov nebola pozmeňovaná. Súd zároveň uvádza, že žalovaná tieto listinné dôkazy - pokladničnú
knihu a knihu bankových operácií predložila počas vedenia súdu v čase, kedy už nebola konateľkou
ani spoločníčkou žalobcu. Nebola spoločníčkou a konateľkou žalobcu od 30.06.2010 a žalovaná
nevysvetlila, prečo pokladničná kniha obsahuje údaje až do konca roku 2010. Nie je zrejmé, ako
žalovaná dospela k týmto údajom, keď informácie o obsahu pokladničnej knihy a bankových dokladov

mohlamaťibado30.06.2010.Nazákladevýpovedesvedkyneaajvovzťahukargumentáciiodvolacieho
súdu je zrejmé, že došlo k pozmeňovaniu a upravovaniu pokladničnej knihy, keďže čísla účtovných
operácií musia byť zoradené v vzostupnom číselnom rade, tak aby poskytovali objektívny prehľad
poradia jednotlivých účtovných operácií v časovej osi. B1-10C/98/2013 6

V predložených listinných dôkazoch sú čísla účtovných operácií nezaradené v vzostupnom číselnom
rade. Žalovaná počas vedenia konania ani neodstránila rozpor, na ktorý poukázal aj odvolací súd, že
počiatočný stav pokladne podľa listinných dôkazov predložených žalovanou bol 153,82 €, avšak podľa
oficiálnejsúvahyzarok2009bolpokladničnýzostatokžalobcu138,64€.Taktiežžalovanánepreukázala,
že nedošlo k pozmeňovaniu obsahu knihy bankových dokladov. Dňa 30.04.2010 boli vykonané tri výbery

po 10 000 €, pričom 2 výbery uskutočnila žalovaná a jeden výber uskutočnila druhá spoločníčka žalobcu.
Taktiež dňa 04.05.2010 boli realizované dva výbery po 7000 € a 10 000 €, pričom jeden výber bol
realizovaný žalovanou a druhý výber bol realizovaný druhou spoločníčkou žalobcu. Kniha bankových
dokladov musí odrážať skutočný pohyb na bankovom účte a teda zaúčtovanie výberu 30 000 € zo dňa
30.04.2010 a výberu 17 00 0€ zo dňa 04.05.2010 nezodpovedal realite. Zároveň žalovaná neodstránila

rozpor v námietke, že v pokladničnej knihe a v knihe bankových dokladov neboli zaevidované žiadne
tržby, ktoré spoločnosť získala denne, keďže jej hlavný predmet podnikania boli reštauračné služby.
11. Žalovaná ani vo vzťahu k výpovedi ňou navrhnutou svedkyňou nedoručila súdu žiadne listinné
dôkazy, ktoré by potvrdzovali samotnú výpoveď svedkyne, podľa ktorej zmluvy o pôžičke sú účtovnými
dokladmi, mali by byť súčasťou účtovníctva žalobcu a pôžičky mali byť vedené žalobcom na účte 356,

že skutočne boli súčasťou účtovníctva žalobcu a že pôžičky boli vedené na účte svedkyňou označenom.
Taktiež žalovaná nepreukázala, že pokladničná kniha a kniha bankových dokladov ňou predložených v
konaní tvorila súčasť účtovníctva žalobcu, ktoré odovzdávala pôvodnému konateľovi žalobcu. V tomto
kontexte súd zároveň uvádza, že sama svedkyňa vo výpovedi uviedla, že nie každý vklad spoločníka,
konateľa možno považovať za pôžičku a pri vrátení pôžičky spoločnosťou je potrebné vždy uviesť,

že sa jedná o vratku pôžičky, čo rovnako žalovaná nepreukázala, keďže aj odvolací súd spochybnil
dôkazy predkladané žalovanou počas vedenia konania, keďže v odpore sama žalovaná rozhodné
skutočnosti,ktoréneskôruvádzalavkonaní,neuviedla.Svedkyňataktiežvkonaníuviedla,žepočiatočný
stav pokladne podľa pokladničnej knihy a súvahy musí byť rovnaký, čo žalovaná v prejednávanej veci
nepreukázala, keďže z obsahu listinných dôkazov predložených žalovanou bol počiatočný stav pokladne

vo výške 153,82 €, avšak podľa oficiálnej súvahy za rok 2009 bol pokladničný zostatok žalobcu len
138,64 €.
12. V konaní žalovaná po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom nepreukázala, že v
skutočnosti naozaj boli uzatvorené so žalobcom zmluvy o pôžičke, keďže ich uzatvorenie na základeobsahu odvolania sa žalobcu voči rozsudku prvej inštancie spochybnil aj odvolací súd a že požiadala
žalobcuovrátenietýchtopôžičiek.Akbytak,akosúdužuviedolvyššie,bolizmluvyopôžičkeuzatvorené
medzi žalovanou a žalobcom, museli by byť účtované v poradí v akom boli pôžičky poskytnuté žalobcovi

a taktiež by boli splácané vo výške a v poradí v akom boli poskytované a nie v rozsahu rôznych
nedostatočne preukázaných platieb žalovanou v konaní.
13. Podľa ustanovenia § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ustanovenia §451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. B1-10C/98/2013 7

Podľa ustanovenia § 456 predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ustanovenia § 458 ods.1, veta prvá OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením.
14. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná vybrala z účtu žalobcu sumu 27 000 €, ktorú si
ponechala. Žalovaná v konaní nepreukázala žiaden titul, na základe ktorého by jej ňou vybrané finančné
prostriedky patrili. Žalovaná nepreukázala v konaní, že uvedenú sumu 27 000 € vložila do pokladne
žalobcu a ani nepreukázala, že by uvedenú sumu žalobcovi niekedy vrátila, resp. že by ju použila na

prospech žalobcu, resp. že by skutočne išlo o formu vrátenia pôžičiek, ktoré jej bol povinný žalobca na
základe zmlúv o pôžičke vrátiť.
Výber uvedenej sumy je preukázaný doručením listinných dôkazov žalobcom spolu so žalobou. Spolu
so žalobou bol súdu doručený listinný dôkaz, že na účet žalobcu bola pripísaná suma z Daňového úradu
Bratislava 2 v sume 47 518,14 €. Z listinného dôkazu a to výpisu z účtu žalobcu je zrejmé, že žalovaná

vybrala z účtu žalobcu dňa 30.04.2010 výberom v hotovosti pod referenčným číslom 012141 sumu 10
000 €, taktiež v tento deň pod referenčným číslom 1752VE vybrala sumu 10 000 € a dňa 04.05.2010,
pod referenčným číslom 11 50 QC, vybrala z účtu žalobcu sumu 7 000 €. Tieto finančné prostriedky si
ponechala bez toho, aby ich žalobcovi vrátila, respektíve aby zdôvodnila žalobcovi na aký podnikateľský
účel ich použila.

V konaní žalovaná hodnoverným spôsobom neuniesla bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu,
nepredložila súdu žiadne prostriedky procesnej obrany na základe, ktorých by osvedčila, že sa na
úkor žalobcu bezdôvodne neobohatila. Práve naopak žalobca v konaní uniesol bremeno tvrdenia,
ako aj dôkazné bremeno a predložil súdu prostriedky procesného útoku, na základe ktorých súd
mohol žalobe vyhovieť, keďže aj sám odvolací súd v zrušujúcom rozsudku konštatoval, že súd prvej

inštancie nesprávne vyhodnotil obsah predložených listinných dôkazov žalovanou a nesprávne skutkový
stav v pôvodnom konaní tvrdený žalovanou vyhodnotil, keď žalobu zamietol s odôvodnením, že
žalobca žalovanej bol povinný vrátiť pôžičky, ktoré žalovaná žalobcovi v čase, keď bola konateľkou a
spoločníčkou poskytla. Sám odvolací súd v bode 14. a 15. odôvodnenia rozsudku, na obsah ktorých
súd už v odôvodnení rozsudku poukázal, spochybnil žalovanou predložené listinné dôkazy a teda

rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil. Odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie, aby vo
veci doplnil dokazovanie vo vzťahu k tvrdenému skutkovému stavu žalovanou. Aj napriek tomu, že súd
na návrh žalovanej vypočul ňou navrhnutú svedkyňu, súdu žalovaná nepredložila žiadne listinné dôkazy
a nepožiadala súd o doplnenie dokazovania za účelom odstránenia žalobcom namietaných pochybností
(aj po výsluchu svedkyne) vo vzťahu k vzniku záväzku žalobcu vrátiť žalovanej peňažné prostriedky

titulom uzatvorených zmlúv o pôžičke, ktorých uzatvorenie so žalovanou žalobca namietal. Žalovaná
aj odvolacím súdom konštatované rozpornosti vo vedení účtovníctva žalobcu a v preukazovaní, že
poskytla žalobcovi pôžičky v rozsahu žalovanou počas vedenia konania uvedenom, nepredložila súdu
žiadne dôkazy, na základe ktorých by jednoznačne preukázala ňou tvrdené skutkové okolnosti vo vzťahu
k ponechaniu si sumy 27 000 €, ktoré z účtu žalobcu vybrala tvrdiac, že išlo len o vratku pôžičiek

spoločnosti voči nej ako bývalej spoločníčke a konateľke. B1-10C/98/2013 8

Žalovaná v konaní nepreukázala titul, na základe ktorého si ponechala sumu 27 000 €, ktorú sumu
preukázateľne vybrala z účtu žalobcu. Žalobcovi v zmysle citovaných ustanovení § 451 a nasl. vznikol
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej v rozsahu petitu žaloby.

Súdžalovanúzaviazalnazaplateniežalovanejpohľadávkyvprospechžalobcuajspolusročnýmúrokom
z omeškania vo výške 9 %, keďže žalovaná finančné prostriedky žalobcovi aj napriek jeho výzve zo dňa
19.04.2013 nevrátila na účet vo výzve špecifikovaný. Žalovaná sa tak dostala do omeškania s plnenímpeňažnej pohľadávky v prospech žalobcu, žalovaná počas vedenia konania ustálené dátumy omeškania
a výšku požadovaného úroku z peňažnej pohľadávky nerozporovala.
15. Podľa ustanovenia § 218 ods.1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku

rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.
Podľa ustanovenia § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
Podľa ustanovenia § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ustanovenia §262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
16. Súd priznal žalobcovi vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu sto percent
z dôvodu, že v konaní mal žalobca plný úspech.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, B1-10C/98/2013 9

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1
CSP/.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej /§ 365 ods.2 CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie/ § 366 CSP/.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie.